Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) je diplomatickou službou EÚ. Zodpovedá za riadenie delegácií EÚ v krajinách mimo EÚ a medzinárodných organizáciách na celom svete.^[1] Zatiaľ čo väčšina delegácií EÚ sa nachádza v krajinách mimo EÚ, štyri delegácie sa nachádzajú v rámci EÚ, konkrétne v Paríži, Štrasburgu, Ríme a Viedni.

2. Práva a povinnosti zamestnancov ESVČ sú stanovené v služobnom poriadku EÚ ^[2]. Očakáva sa, že zamestnanci ESVČ budú rotovať pracovné miesta každých niekoľko rokov a presúvať sa medzi ústredím ESVČ v Bruseli a delegáciami EÚ ^[3].

3. Keď zamestnanci ESVČ pracujú v delegácii EÚ v krajine mimo EÚ, majú nárok na niektoré dodatočné dávky stanovené v služobnom poriadku ^[4]. Jednou z týchto výhod je príspevok na vzdelávanie na pokrytie skutočných nákladov na vzdelávanie, ktoré zamestnanci majú na vzdelávanie svojich detí [5].

4. Zamestnanci ESVČ, ktorí pracujú v rámci EÚ, v zásade nemajú nárok na dodatočné dávky. Zamestnanec, ktorý predtým pracoval v krajine mimo EÚ a ktorý je dočasne preradený do ústredia inštitúcie alebo na iné miesto výkonu práce v rámci EÚ, však môže za určitých podmienok a ako prechodné opatrenie naďalej poberať dodatočné dávky [6] ^Dodatočné dávky poskytované na takomto prechodnom základe sa nazývajú „dávky na rekvalifikáciu“^[7].

5. Sťažovateľ je zamestnanec ESVČ, ktorý pracoval v delegácii EÚ v krajine mimo EÚ dlhý čas, čiastočne zo zdravotných dôvodov. V rámci rotácie zamestnancov v roku 2015 ESVČ presunula sťažovateľa do delegácie EÚ v rámci EÚ. Sťažovateľ teda už nemal nárok na dodatočné dávky spojené s prácou v krajine mimo EÚ. ESVČ sa tiež domnievala, že na tieto dávky nemá prechodný nárok. Pre sťažovateľa to znamenalo, že ESVČ neuhradila veľkú sumu nákladov na vzdelávanie jeho dieťaťa.

6. Sťažovateľ podal administratívnu sťažnosť proti rozhodnutiu ESVČ nepriznať mu dávky na rekvalifikáciu. Keď ESVČ zamietla administratívnu sťažnosť, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

7. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti, že rozhodnutie ESVČ neposkytnúť sťažovateľovi dávky na rekvalifikáciu ^[8]:

1) bola založená na administratívnej praxi, ktorá je svojvoľná, diskriminačná a neprimeraná; a

2) nezohľadnil osobnú situáciu sťažovateľa.  

8. V priebehu vyšetrovania bola ombudsmanke doručená odpoveď ESVČ na sťažnosť. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa stretol aj s ESVČ, aby prediskutoval prípad a skontroloval niekoľko dokumentov. Ombudsmanka dostala pripomienky sťažovateľa k správe zo stretnutia.

Výhody rekvalifikácie a politika ESVČ v oblasti mobility

9. Ustanovenie o dávkach na rekvalifikáciu ^[9] znie takto: „V rámci postupu mobility môže byť úradník pridelený do tretej krajiny na základe rozhodnutia menovacieho orgánu dočasne preradený so svojím pracovným miestom do sídla inštitúcie alebo na akékoľvek iné miesto výkonu práce v Únii; takéto pridelenia, ktorým nepredchádza oznámenie o voľnom pracovnom mieste, nesmú trvať dlhšie ako štyri roky. Odchylne od [ ] môže menovací orgán na základe všeobecných vykonávacích ustanovení rozhodnúť, že úradník bude počas trvania tohto dočasného pridelenia naďalej podliehať určitým ustanoveniam tejto prílohy [ ].“Medzi ustanoveniami, ktorým môže zamestnanec naďalej podliehať, je odchylne ustanovenie, ktoré poskytuje nárok na príspevok na vzdelávanie na pokrytie skutočných nákladov na vzdelávanie ^[10].

10. V roku 2015, keď bol sťažovateľ presunutý do delegácie v rámci EÚ, ESVČ rozhodla o dávkach na rekvalifikáciu na základe pravidiel Európskej komisie z roku 1988 („Modalités d’application“ v znení zmien z rokov 1994 a 1997).^[11] ESVČ v tom čase nemala zavedené žiadne všeobecné vykonávacie ustanovenia.

11. Podľa pravidiel, ktoré sa uplatňovali v roku 2015, mali nárok na dávky na rekvalifikáciu len zamestnanci, ktorí boli pridelení do ústredia ESVČ v Bruseli. Zamestnanci ako sťažovateľ, ktorí boli presunutí do delegácie v rámci EÚ, neboli.^[12]

12. V rámci politiky mobility ESVČ ^[13] personál nesmie vykonávať viac ako dve po sebe nasledujúce funkcie v delegácii EÚ (zvyčajne každé štyri roky). Po druhom vyslaní do delegácie sa zamestnanci vrátia do sídla v Bruseli.

13. ESVČ tvrdila, že uplatňuje ustanovenie služobného poriadku o dávkach na rekvalifikáciu vzhľadom na svoju politiku mobility. V dôsledku toho sa zamestnancom, ktorí sa vrátia do sídla v Bruseli po druhom vyslaní do delegácie, ktorá sa nachádza v krajine mimo EÚ, a ktorí súhlasia s tým, že sa vrátia do delegácie v krajine mimo EÚ po maximálne štyroch rokoch v Bruseli, môžu poskytnúť dávky na rekvalifikáciu.^[14] Sťažovateľ sa v tejto situácii nenachádzal.

14. ESVČ tvrdila, že uplatnila svoje pravidlá a administratívnu prax v oblasti rekvalifikácie dávok na situáciu sťažovateľa nediskriminačným spôsobom. Sťažovateľ nebol opätovne pridelený na svoje pracovné miesto, ale bol preložený do delegácie v rámci EÚ. Presun sa uskutočnil po dohode so sťažovateľom a v jeho prospech, pričom sa náležite zohľadnila jeho zdravotná situácia. Ak sťažovateľ vznesie námietku proti následnému návratu do ústredia, či už zo zdravotných alebo iných dôvodov, ESVČ zváži námietky v kontexte rotácie zamestnancov v roku 2019.

15. Názor sťažovateľa, že mal nárok na dávky na rekvalifikáciu, je založený na formulácii príslušného ustanovenia služobného poriadku, v ktorom sa uvádza, že dávky na rekvalifikáciu sa môžu poskytnúť zamestnancom preradeným do ústredia, ako aj zamestnancom preradeným na „akékoľvek iné miesto výkonu práce v Únii“. Delegácia v rámci EÚ je miestom výkonu práce v Únii. Sťažovateľ preto tvrdil, že administratívna prax ESVČ obmedziť výhody rekvalifikácie na zamestnancov preradených do ústredia bola svojvoľná a diskriminačná. Domnieva sa tiež, že táto prax vedie k neprimeranému výsledku. Zamestnanci, ktorí sú preradení do ústredia, môžu svoje deti bezplatne umiestniť do európskych škôl, a preto zvyčajne nepotrebujú príspevok na vzdelávanie na pokrytie skutočných nákladov na vzdelávanie. Na druhej strane zamestnanci pracujúci v delegácii v rámci EÚ nemusia mať inú možnosť ako umiestniť svoje deti do drahých medzinárodných škôl. Sťažovateľ takisto tvrdil, že ESVČ náležite nezohľadnila jeho osobnú situáciu. Vzhľadom na svoju zdravotnú situáciu je po vyslaní do delegácie v rámci EÚ odhodlaný pracovať v delegácii krajiny, ktorá nie je členom EÚ.

Hodnotenie ombudsmana

16. Znenie príslušného ustanovenia služobného poriadku by ESVČ skutočne umožnilo zaviesť politiku, ktorá by poskytovala dávky na rekvalifikáciu aj zamestnancom, ktorí sú dočasne preradení na delegáciu v rámci EÚ po tom, ako pôsobili v krajine mimo EÚ.

17. Zo znenia tohto ustanovenia však tiež jasne vyplýva, že preradenie musí byť dočasné, to znamená, že dotknutý zamestnanec by potom mal opäť vykonávať svoju funkciu v krajine, ktorá nie je členom EÚ.^[15] V rámci politiky mobility ESVČ sa zamestnanci musia vrátiť do ústredia v Bruseli po svojom druhom vyslaní do delegácie EÚ. Zamestnanci v rámci svojho druhého vyslania sa preto nepresťahujú do krajiny mimo EÚ. To znamená, že zamestnanci, ktorí sa nachádzajú v situácii sťažovateľa, nemajú počas svojho druhého vyslania v delegácii nárok na dávky rekvalifikácie, a to ani vtedy, ak sa nachádzajú „v Únii“.

18. Ombudsman chápe, že praktické dôsledky pre zamestnancov, ako je sťažovateľ, ktorí nemajú inú možnosť ako umiestniť svoje deti do medzinárodnej školy s vysokými poplatkami, sa môžu zdať neprimerané. Bez ohľadu na politiku mobility ESVČ však zamestnanci, ktorí vykonávajú svoje prvé vyslanie v delegácii v rámci EÚ, nemajú právo na dávky na rekvalifikáciu, ako je príspevok na vzdelávanie na pokrytie skutočných nákladov na vzdelávanie. To isté platí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú svoje prvé aj druhé zamestnanie v delegáciách nachádzajúcich sa v EÚ.^[16] Zamestnanci v týchto situáciách však musia tiež zaručiť nepretržité vzdelávanie svojich detí, čo môže znamenať, že nemajú inú možnosť ako platiť za medzinárodné vzdelávanie. Vzhľadom na túto situáciu skutočnosť, že interakcia medzi politikou mobility ESVČ a ustanovením služobného poriadku o dávkach na rekvalifikáciu znamená, že žiadny zamestnanec pôsobiaci v delegácii v rámci EÚ nemôže poberať dávky na rekvalifikáciu, je primeraná.  

19. Ombudsmanka konštatuje, že ESVČ je zo zákona povinná zaviesť pravidlá týkajúce sa dávok rekvalifikácie vo forme všeobecných vykonávacích ustanovení. ESVČ tak ešte neurobila pri rozhodovaní o prípade sťažovateľa. Súdny dvor EÚ poukázal na zlyhanie ESVČ v tejto súvislosti.^[17] Ombudsman chápe, že ESVČ a Komisia práve dokončujú spoločné všeobecné vykonávacie ustanovenia.

20. Bez ohľadu na tento nedostatok sa ombudsmanka domnieva, že výklad ustanovenia o dávkach rekvalifikácie zo strany ESVČ je primeraný vzhľadom na jej politiku mobility. Samotná politika mobility je založená na rozhodnutí normotvorcu Únie, že zamestnanci ESVČ majú vysoký stupeň mobility.

21. ESVČ okrem toho konala v záujme sťažovateľa, keď ho preložila na delegáciu v rámci EÚ, ako to urobila zo zdravotných dôvodov. Táto skutočnosť však nemá vplyv na právo na dávky rekvalifikácie. Ombudsman rozumie pocitu neistoty sťažovateľa, pokiaľ ide o jeho ďalšie vyslanie. Stanovisko ESVČ, podľa ktorého sa zdravotná situácia sťažovateľa musí prehodnotiť v čase prijatia rozhodnutia o jeho budúcom mieste výkonu práce, je však z administratívneho hľadiska odôvodnené.

22. Súčasťou úlohy ombudsmana je identifikovať príležitosti na možné zlepšenie v administratíve EÚ. Na základe informácií získaných v tomto vyšetrovaní ombudsmanka adresuje ESVČ niekoľko návrhov týkajúcich sa potreby „kodifikovať“ jej politiku mobility a jej administratívnu prax v oblasti dávok rekvalifikácie, ako aj zabezpečiť konzistentné používanie terminológie v tejto súvislosti.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania týkajúce sa pravidiel ESVČ o dávkach rekvalifikácie a jej rozhodnutia nepriznať ich sťažovateľovi.

Sťažovateľ a ESVČ budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrhy na zlepšenie

Pokiaľ tak ESVČ medzičasom neurobila, ombudsmanka navrhuje, aby:

- prijíma všeobecné vykonávacie ustanovenia na uplatňovanie prílohy X k služobnému poriadku;

- prijať rozhodnutie, ktorým stanoví svoju politiku mobility s cieľom dosiahnuť súlad s článkom 6 ods. 10 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ; a že to

- zabezpečiť konzistentné a primerané používanie terminológie pri odkazovaní na zmenu miesta zamestnania zamestnanca (presun, presun, preradenie) vzhľadom na právne dôsledky spojené s rôznymi situáciami.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 27. 6. 2019

[1] Zoznam delegácií EÚ je k dispozícii tu: https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/area/geo_en

[2] Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A01962R0031-20140501

[3] Článok 6 ods. 10 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o zriadení organizácie a

V rámci fungovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa stanovuje, že vysoký

Zástupca stanoví pravidlá mobility tak, aby sa zabezpečilo, že zamestnanci

ESVČ podlieha vysokému stupňu mobility. Takisto sa v ňom stanovuje, že v zásade všetci zamestnanci ESVČ

pravidelne pôsobí v delegáciách EÚ.

[4] Príloha X k služobnému poriadku.

[5] Článok 15 prílohy X k služobnému poriadku.

[6] Článok 3 prílohy X služobného poriadku.

[7] Známy je aj pod francúzskym pojmom „recyklačné“ dávky.

[8] Podľa článku 3 prílohy X služobného poriadku.

[9] Článok 3 prílohy X služobného poriadku.

[10] Článok 15 prílohy X k služobnému poriadku.

[11] Pred zriadením ESVČ riadila delegácie Európska komisia. ESVČ a Komisia prijali v roku 2016 oznámenie, v ktorom sa stanovujú vykonávacie opatrenia na poskytovanie dávok na rekvalifikáciu: Poznámka z 22. septembra 2016 s názvom Rekvalifikácia (recyklácia) podľa článku 3 prílohy X k služobnému poriadku – vykonávacie opatrenia, ktorú spoločne podpísali ESVČ a Komisia, Ares(2016)5503714 – 22.9.2016.

[12] Podstata pravidiel ESVČ sa v dôsledku oznámenia prijatého v roku 2016 nezmenila.

[13] Ročné rozhodnutie generálneho riaditeľa ESVČ pre rozpočet a administratívu o rotácii spolu so všeobecnými pravidlami rotácie.

[14] Zamestnanci, ktorí zostanú v ústredí aj po štyroch rokoch, už nemajú nárok na dávky na rekvalifikáciu.

[15] „[ ] úradník pridelený do tretej krajiny môže [ ] byť dočasne preradený [ ]. [ ] takéto úlohy [ ] nemusí trvať dlhšie ako štyri roky. [ ]“

[16] Dôvodom je, že nie sú preradení z tretej krajiny, ale presťahujú sa na svoje prvé vyslanie po tom, ako sa vrátili do ústredia v Bruseli.

[17] Rozsudok Všeobecného súdu zo 17. marca 2016, Eric Vanhalewyn/Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), T-792/14 P;  a rozsudok Všeobecného súdu z 13. apríla 2018, Ruben Alba Aguilera a i./Európska služba pre vonkajšiu činnosť, T-119/17.