Okolnosti predchádzajúce vyšetrovaniu

1. Vec sa týka zamietnutia žiadosti o pracovné miesto IT manažéra policajnej misie Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS).

2. EUPOL COPPS bola zriadená jednotnou akciou 2005/797/SZBP o policajnej misii Európskej únie na palestínskych územiach. Túto jednotnú akciu prijala Rada Európskej únie (ďalej len „Rada“) 14. novembra 2005 a bola zmenená a doplnená rozhodnutím Rady 2010/784/SZBP zo 17. decembra 2010. Misia EUPOL COPPS sa zameriava na poskytovanie podpory Palestínskej samospráve pri zavádzaní udržateľných a účinných policajných opatrení. Misia EUPOL COPPS bola pôvodne zriadená na obdobie troch rokov. Rada sa však následne rozhodla predĺžiť svoj mandát aspoň do 31. decembra 2011.

3. Podľa uvedených pravidiel Rada rozhoduje o cieľoch a trvaní misie. Politický a bezpečnostný výbor Rady (ďalej len „PBV“) zabezpečuje politickú kontrolu a strategické usmerňovanie misie EUPOL COPPS pod vedením Rady a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“). Veliteľ civilnej operácie velí misii EUPOL COPPS a riadi ju na strategickej úrovni, pričom podlieha politickej kontrole a strategickému usmerňovaniu zo strany PBV a celkovej právomoci vysokého predstaviteľa. PBV vymenúva vedúceho misie na návrh vysokého predstaviteľa. Vedúci misie preberá zodpovednosť a vykonáva velenie na operačnej úrovni. Rada zostavuje rozpočet misie EUPOL COPPS, s ktorým sa hospodári v súlade s pravidlami a postupmi, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet EÚ.

4. Personál misie EUPOL COPPS môžu vyslať členské štáty EÚ alebo inštitúcie EÚ, pričom v takom prípade príslušný členský štát alebo inštitúcia znášajú náklady súvisiace s vyslaným personálom. Okrem toho môže misia EUPOL COPPS podľa potreby prijímať medzinárodný a miestny personál na zmluvnom základe.

5. Krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, môžu byť prizvané k účasti na misii EUPOL COPPS za predpokladu, že znášajú náklady na vyslanie personálu. Vysoký predstaviteľ môže v mene EÚ rokovať o dohodách, ktorými sa stanovujú podrobné dojednania týkajúce sa účasti takýchto tretích krajín. Nórsko patrí medzi prispievajúce tretie krajiny.

6. V apríli 2009 sa nórsky občan [1] uchádzal o pozíciu IT manažéra misie EUPOL COPPS. Bol zaradený do užšieho zoznamu a absolvoval telefonický rozhovor s tromi členmi personálu misie EUPOL COPPS.

7. Dňa 24. júna 2009 EUPOL COPPS informovala žalobcu, že jeho žiadosť nebola úspešná.

8. V ten istý deň žalobca zaslal e-mail vedúcemu oddelenia ľudských zdrojov EUPOL COPPS, v ktorom vyjadril EUPOL COPPS všetko najlepšie vo vzťahu k vybranému žiadateľovi. Okrem toho sa zaujímal o status svojich „administratívnych otázok“ako nórskeho žiadateľa, keďže našiel ďalšie potenciálne zaujímavé voľné pracovné miesto v EÚ.

9. Dňa 25. júna 2009 vedúci oddelenia ľudských zdrojov informoval žalobkyňu, že EUPOL COPPS nemohla vybrať žiadneho kandidáta. Dodala, že hoci bol žalobca vynikajúcim uchádzačom, nebol vybraný z dôvodu, že nemal bezpečnostnú previerku EÚ.

10. Dňa 17. septembra 2009 žalobkyňa podala ombudsmanovi sťažnosť, v ktorej tvrdila, že Rada nedodržala oznámenie o voľnom pracovnom mieste na predmetné pracovné miesto. Sťažovateľ tvrdil najmä to, že na webovom sídle misie EUPOL COPPS sa uvádzalo toto: „Tieto pracovné miesta si vyžadujú bezpečnostnú previerku umožňujúcu prístup k utajovaným dokumentom (úroveň SECRET EU). Už mať takéto povolenie by bolo výhodou. V opačnom prípade sa osoby, ktoré sa uchádzajú o toto pracovné miesto, považujú za pripravené podrobiť sa bezpečnostnej previerke podľa rozhodnutia Rady č. 264/01 z 19. marca 2001.“ Žalobca dodal, že vo formulári žiadosti uviedol, že takéto povolenie nemá. Okrem toho mu bolo počas pohovoru oznámené, že by pre neho nemalo byť problémom získať bezpečnostnú previerku vzhľadom na jeho predchádzajúce pracovné skúsenosti. Podľa názoru sťažovateľa bolo preto nesprávne odmietnuť mu ponúknuť pracovné miesto z dôvodu, že nemal bezpečnostnú previerku EÚ, a to bez toho, aby sa v súvislosti s ním začala bezpečnostná previerka.

11. Dňa 21. septembra 2009 sťažovateľ na žiadosť útvarov ombudsmana poskytol kópiu niektorých e-mailov, ktoré si medzi sebou a misiou EUPOL COPPS vymenili. Dňa 22. septembra 2009 sťažovateľ objasnil jeden aspekt svojej sťažnosti.

12. Dňa 6. októbra 2009 ombudsman informoval sťažovateľa, že článok 195 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len "Zmluva o ES"; teraz článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ho oprávňuje zaoberať sa sťažnosťami občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín s pobytom v EÚ. Ombudsman poznamenal, že sťažovateľ zrejme nepatrí do žiadnej z týchto kategórií, keďže je nórskym štátnym príslušníkom a nemá pobyt v EÚ. Preto sa nemohol zaoberať sťažnosťou sťažovateľa.

13. Ombudsman však dodal, že Zmluva ES ho oprávňuje viesť vyšetrovania z vlastnej iniciatívy, ktoré považuje za opodstatnené. Pokiaľ ide o tento prípad, ombudsmanka poukázala na to, že sa zdá, že sťažovateľ sa doteraz obrátil len na oddelenie Rady pre informovanie verejnosti. Ombudsman mu preto odporučil, aby sa obrátil na samotnú Radu a požiadal ju o formálnu pozíciu predtým, ako sa napokon obráti na ombudsmana. V takom prípade by potom ombudsman vzhľadom na formálnu pozíciu Rady rozhodol, či existujú dostatočné dôvody na odôvodnenie vyšetrovania z vlastného podnetu v súvislosti s týmto prípadom.

14. Sťažovateľ tiež 6. októbra 2009 informoval útvary ombudsmana, že 24. septembra dostal e-mail od útvaru Rady pre informovanie verejnosti, v ktorom ho požiadal, aby sa v tejto veci obrátil na vedúceho misie EUPOL COPPS. Dodal, že 25. septembra kontaktoval vedúceho misie EUPOL COPPS a že o niekoľko dní neskôr dostal neuspokojivú odpoveď.

15. Sťažovateľ 10. októbra 2009 zaslal ombudsmanovi kópiu svojho listu vedúcemu misie EUPOL COPPS z 25. septembra 2009 a kópiu odpovede vedúceho misie z 30. septembra 2009. Vedúci misie v tejto odpovedi uviedol, že vzhľadom na to, že IT manažér bude mať prístup k citlivým informáciám, bezpečnostná previerka je pre toto pracovné miesto nevyhnutná. Dodal, že získanie takéhoto povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín sa uskutočňuje len v prípadoch operačnej potreby. Vzhľadom na to vedúci misie dospel k záveru, že sťažovateľ nemal byť pozvaný na pohovor a ospravedlnil sa za nepríjemnosti.

16. Dňa 28. októbra 2009 ombudsman opäť odporučil sťažovateľovi, aby sa obrátil na samotnú Radu prostredníctvom jej generálneho sekretariátu.

17. Dňa 23. novembra 2009 sťažovateľ informoval ombudsmana, že bolo uverejnené nové oznámenie o voľnom pracovnom mieste na pozíciu, o ktorú sa neúspešne uchádzal. Sťažovateľ poznamenal, že podmienky boli zmenené tak, aby sa nemohli uplatňovať štátni príslušníci tretích krajín, ktorí prispievajú k misii EUPOL COPPS. Sťažovateľ okrem toho poskytol ombudsmanovi kópiu listu, ktorý mu Rada adresovala 11. novembra 2009. Rada v tomto liste uviedla, že zodpovednosť za nábor personálu nesie vedúci misie EUPOL COPPS. Rada preto vyzvala sťažovateľa, aby svoju sťažnosť adresoval vedúcemu misie EUPOL COPPS.

Predmet vyšetrovania

18. Zdá sa, že sťažovateľ mal v úmysle predložiť tieto tvrdenia a tvrdenia, ktoré boli zahrnuté do vyšetrovania ombudsmana z vlastného podnetu:

Tvrdenie

EUPOL COPPS zamietnutím jeho žiadosti o miesto manažéra IT z dôvodu, že nemal bezpečnostnú previerku EÚ a/alebo nebol štátnym príslušníkom členského štátu EÚ: i) nedodržal príslušné pravidlá uverejnené na jeho webovom sídle; a ii) diskriminoval sťažovateľa na základe jeho štátnej príslušnosti.

Pohľadávka

EUPOL COPPS by mala iniciovať postup bezpečnostnej previerky vo vzťahu k sťažovateľovi a posúdiť jeho žiadosť o voľné pracovné miesto.

Vyšetrovanie

19. Ombudsmanka začala 12. januára 2010 vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa misie EUPOL COPPS. Vzhľadom na to, že toto vyšetrovanie bolo stanovené Radou, kópia listu o začatí vyšetrovania bola zaslaná Rade.

20. EUPOL COPPS zaslala svoje stanovisko ombudsmanovi 15. apríla 2010.

21. Sťažovateľ predložil 14. júna 2010 svoje pripomienky k stanovisku misie EUPOL COPPS.

22. Ombudsman 24. novembra 2010 požiadal misiu EUPOL COPPS, aby odpovedala na doplňujúce otázky, a informoval sťažovateľa o týchto ďalších vyšetrovaniach.

23. Ombudsman dostal 3. januára 2011 druhé stanovisko misie EUPOL COPPS, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi na vyjadrenie.

24. Sťažovateľ predložil 16. februára 2011 svoje pripomienky k druhému stanovisku misie EUPOL COPPS.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

25. Na úvod misia EUPOL COPPS vyjadrila určité obavy v súvislosti s prípustnosťou vyšetrovania ombudsmanky z vlastného podnetu. V tejto súvislosti misia EUPOL COPPS predložila tieto argumenty. Po prvé, keďže sťažovateľ nebol štátnym príslušníkom EÚ ani nemal pobyt v EÚ, nemohol podať sťažnosť ombudsmanovi. Po druhé EUPOL COPPS bola operačnou činnosťou EÚ bez právnej subjektivity. Po tretie EUPOL COPPS nebola jedným zo subjektov, vo vzťahu ku ktorým mal ombudsman právomoc začať vyšetrovanie podľa ZFEÚ. Po štvrté rozhodnutia misie EUPOL COPPS týkajúce sa prijímania zmluvných zamestnancov patrili do diskrečnej právomoci, ktorú členské štáty EÚ zverili vedúcemu misie. Po piate, začatie vyšetrovania z vlastného podnetu za týchto okolností by znamenalo obchádzanie zásady pridelených právomocí stanovenej v Zmluve o EÚ. Na znak dobrej vôle a transparentnosti však misia EUPOL COPPS poskytla svoje stanovisko k podstate prípadu.

26. Ombudsman považuje za vhodné pochváliť misiu EUPOL COPPS za konštruktívny prístup, ktorý v tomto prípade zaujala, a to poskytnutím stanoviska k podstate prípadu bez ohľadu na svoje pochybnosti o legitímnosti tohto vyšetrovania.

27. Pokiaľ ide o pochybnosti, ktoré vyjadrila misia EUPOL COPPS, užitočné budú tieto vysvetlenia.

28. V článku 228 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že ombudsman „je oprávnený prijímať sťažnosti od každého občana Únie alebo od každej fyzickej alebo právnickej osoby s bydliskom alebo sídlom zaregistrovaným v členskom štáte týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie pri výkone jeho súdnych právomocí. Tieto sťažnosti preskúma a podá o nich správu. Ombudsman v súlade so svojimi povinnosťami vedie vyšetrovania, ktoré považuje za opodstatnené, a to buď z vlastnej iniciatívy, alebo na základe sťažností, ktoré mu boli predložené [...].“

29. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie EUPOL COPPS, treba uviesť, že článok 228 ods. 1 ZFEÚ neobmedzuje právomoc ombudsmana začať vyšetrovanie z vlastného podnetu na prípady týkajúce sa oprávnených sťažovateľov, t. j. občanov Únie a fyzických a právnických osôb s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte. Ombudsman môže začať takéto vyšetrovanie vždy, keď sa domnieva, že by mohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu v činnostiach inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie. To znamená, že môže začať vyšetrovanie z vlastného podnetu aj v súvislosti s prípadmi, ktoré mu predložili neoprávnení sťažovatelia (t. j. osoby, ktoré nepatria do uvedenej kategórie oprávnených sťažovateľov). Ombudsmanka už vykonala niekoľko vyšetrovaní týkajúcich sa sťažností vznesených štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí nežijú v EÚ. V takýchto prípadoch ombudsman zamietne sťažnosť, ktorá mu bola predložená, pričom začne vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy. To je presne to, čo urobil v prejednávanej veci. Prvé tvrdenie EUPOL COPPS teda nie je dôvodné.

30. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie EUPOL COPPS, podľa ktorého EUPOL COPPS nemá právnu subjektivitu, stačí uviesť, že ombudsman je oprávnený vyšetrovať prípady nesprávneho úradného postupu, ktorého sa dopustili inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, bez toho, aby bolo potrebné, aby tieto subjekty mali právnu subjektivitu.

31. Pokiaľ ide o tretie tvrdenie týkajúce sa údajného nedostatku právomoci ombudsmana začať vyšetrovanie zamerané na EUPOL COPPS, ombudsmanka dospela k týmto zisteniam.

32. Po prvé, v článku 28 ods. 1 predlisabonskej Zmluvy o EÚ sa skutočne stanovilo, že mandát európskeho ombudsmana by sa nemal rozšíriť na takzvaný "druhý pilier" (t. j. oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky). Zatiaľ čo článok 28 predlisabonskej Zmluvy o EÚ sa stal článkom 41 Zmluvy o EÚ zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, článok 28 ods. 1 sa nezachoval. Okrem toho neexistujú žiadne iné ustanovenia zmluvy, ktoré by obmedzovali preskúmanie ombudsmana vo vzťahu k orgánom, ako je EUPOL COPPS, zriadeným v rámci bývalého druhého piliera.

33. Po druhé, misia EUPOL COPPS bola zriadená jednotnou akciou, ktorú prijala Rada; to znamená, že ide o inštitúciu EÚ. Vzhľadom na to, že samotná Rada patrí do mandátu ombudsmana, je logické predpokladať, že to isté musí platiť pre všetky subjekty zriadené Radou.

34. Po tretie, Rada vo svojom liste z 11. novembra 2009 informovala sťažovateľa, že zodpovednosť za nábor personálu nesie vedúci misie EUPOL COPPS, a preto by mal svoju sťažnosť adresovať vedúcemu misie EUPOL COPPS. Zdá sa teda, že Rada sa nepovažuje za kompetentnú zaoberať sa takými záležitosťami, aké uviedol sťažovateľ.

35. Po štvrté, stojí za zmienku, že 17. decembra 2010 ombudsman začal vyšetrovanie z vlastného podnetu (OI/12/2010/(BEH)MMN) s cieľom v zásade objasniť, kto preberá zodpovednosť za možné prípady nesprávneho úradného postupu pri činnostiach misií pod záštitou spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (ďalej len „SBOP“). Ombudsmanka preto v tento deň požiadala Radu a Komisiu, aby poskytli svoje stanovisko k tejto otázke.

36. Rada 11. apríla 2011 informovala ombudsmana, že zaslala jeho list vysokej predstaviteľke EÚ pani Ashtonovej, ktorá je príslušná vo veciach týkajúcich sa SBOP.

37. Vysoká predstaviteľka EÚ poskytla svoje stanovisko v mene Rady 10. mája 2011. Vysoká predstaviteľka vyjadrila názor, že vedúci misie je pod dohľadom Komisie, aj pokiaľ ide o personálne otázky. Okrem toho uviedla, že podľa jej názoru samotné misie nemôžu niesť zodpovednosť za možné prípady nesprávneho úradného postupu, keďže nepatria do kategórie „orgány, úrady alebo agentúry“, ktorých akty podliehajú preskúmaniu Súdnym dvorom (článok 263 ZFEÚ). Zo stanoviska vysokej predstaviteľky možno vyvodiť, že nepovažovala svoje útvary za zodpovedné za preskúmanie a v prípade potreby nápravu možných prípadov nesprávneho úradného postupu, ktorého sa dopustili misie.

38. Vysoká predstaviteľka EÚ poskytla 8. júna 2011 v mene Komisie stanovisko, v ktorom uviedla, že právomoci Komisie v oblasti dohľadu nad vedúcimi misií sa obmedzujú na otázky týkajúce sa hospodárenia s rozpočtom.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá, že ani Rada, ani Komisia, ani vysoký predstaviteľ sa nedomnievajú, že by mohli riešiť sťažnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu zo strany misií. Ombudsman sa domnieva, že ide o veľmi neuspokojivý stav a v rámci prebiehajúceho vyšetrovania z vlastného podnetu OI/12/2010/(BEH)MMN sa bude snažiť nájsť riešenie, ktoré je vhodné aj uskutočniteľné pre budúce prípady týkajúce sa misií. V tejto fáze však môže byť užitočné poukázať na to, že mandát ombudsmana je stanovený v ZFEÚ bez odkazu na právomoci Súdneho dvora. Skutočnosť, že tieto orgány nie sú schopné zaoberať sa žalobami proti misiám, teda neznamená, že ich administratívne správanie nemôže byť predmetom vyšetrovania zo strany ombudsmana. Pokiaľ ide o toto vyšetrovanie z vlastného podnetu, ombudsman považuje za vhodné zamerať svoje závery na misiu EUPOL COPPS bez toho, aby boli dotknuté výsledky a všeobecné závery uvedené v dokumente OI/12/2010/(BEH)MMN.

40. Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie EUPOL COPPS, podľa ktorého bola jej vedúcemu misie zverená diskrečná právomoc, ombudsmanka uznáva, že je to tak. Skutočnosť, že menovací orgán disponuje v tejto oblasti širokou mierou voľnej úvahy, však neznamená, že sa nemôže dopustiť nesprávneho úradného postupu, ak prekračuje hranice takejto diskrečnej právomoci.

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že má právomoc viesť vyšetrovanie tohto prípadu z vlastného podnetu. Piate a posledné tvrdenie EUPOL COPPS, podľa ktorého by začatie vyšetrovania z vlastného podnetu v prejednávanej veci znamenalo obídenie zásady priznaných právomocí stanovenej v článku 5 ods. 2 Zmluvy o EÚ, je preto zjavne nedôvodné.

Tvrdenie o nedodržaní príslušných uverejnených pravidiel a diskriminácia na základe štátnej príslušnosti a súvisiaci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

42. Sťažovateľ tvrdil, že misia EUPOL COPPS: i) nedodržala pravidlá stanovené v oznámení o voľnom pracovnom mieste týkajúcom sa miesta manažéra IT, ktoré uverejnila na svojej internetovej stránke; a ii) diskriminoval ho na základe jeho nórskej štátnej príslušnosti.

43. Sťažovateľ v podstate po prvé tvrdil, že v oznámení o voľnom pracovnom mieste sa stanovuje, že uchádzači by mali byť štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ alebo štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorá prispela k misii EUPOL COPPS. Sťažovateľ poskytol kópie oznámení o voľnom pracovnom mieste z februára 2009, apríla 2009 (t. j. oznámenie o voľnom pracovnom mieste relevantné pre prihlášku sťažovateľa) a novembra 2009 pre príslušné pracovné miesto. Poznamenal, že v oznámeniach o voľných pracovných miestach z februára 2009 a apríla 2009 sa stanovuje, že každý žiadateľ musí byť „občanom členského štátu Európskej únie (EÚ) a požívať všetky práva ako občan alebo občan tretieho štátu, ktorý bol vyzvaný, aby prispel k misii EUPOL COPPS.“Sťažovateľ uviedol, že spĺňa túto podmienku, keďže je nórskym štátnym príslušníkom a Nórsko prispieva k misii EUPOL COPPS. Sťažovateľ naopak poznamenal, že v oznámení o voľnom pracovnom mieste z novembra 2009 sa v súvislosti s požiadavkami na občianstvo uvádza: Voľné pracovné miesto otvorené len pre občanov členských štátov EÚ.

44. Po druhé, pokiaľ ide o bezpečnostnú previerku, oznámenia o voľnom pracovnom mieste z februára 2009 a apríla 2009 stanovovali, že uchádzači „musia mať alebo získať národnú bezpečnostnú previerku stupňa utajenia „EU SECRET“alebo rovnocenného stupňa utajenia“. Okrem toho podľa sťažovateľa sa na webovom sídle misie EUPOL COPPS uvádzalo toto: „Tieto pracovné miesta si vyžadujú bezpečnostnú previerku umožňujúcu prístup k utajovaným dokumentom (úroveň SECRET EU). Už mať takéto povolenie by bolo výhodou. V opačnom prípade sa osoby, ktoré sa uchádzajú o toto pracovné miesto, považujú za pripravené podrobiť sa bezpečnostnej previerke podľa rozhodnutia Rady č. 264/01 z 19. marca 2001.“ V oznámení o voľnom pracovnom mieste z novembra 2009 sa uvádza: „Vybraný uchádzač bude musieť mať pri nasadení potrebnú úroveň bezpečnostnej previerky (EU SECRET alebo rovnocennú úroveň).“.

45. Sťažovateľ uviedol, že nemá takúto bezpečnostnú previerku a že to bolo jasne uvedené v jeho žiadosti, ako aj počas rozhovoru s misiou EUPOL COPPS. Sťažovateľ dodal, že počas pohovoru mu bolo povedané, že vzhľadom na jeho pracovné skúsenosti nebude pre neho problém získať bezpečnostnú previerku. Sťažovateľ však poznamenal, že vedúci oddelenia ľudských zdrojov ho e-mailom z 25. júna 2009 informoval, že hoci bol vynikajúcim kandidátom, nebol vybraný z dôvodu, že nemal bezpečnostnú previerku.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ dospel k záveru, že EUPOL COPPS tým, že zamietla jeho žiadosť, nedodržala príslušné pravidlá, ktoré uverejnila.

47. EUPOL COPPS vo svojom liste sťažovateľovi z 30. septembra 2009 uviedla, že všeobecnou podmienkou zamestnania v EÚ je, že zamestnanec musí byť štátnym príslušníkom členského štátu EÚ. Podľa misie EUPOL COPPS sa od tejto požiadavky môže upustiť len za výnimočných okolností. Dodal, že bezpečnostná previerka je pre predmetné pracovné miesto manažéra IT nevyhnutná, keďže osoba, ktorá obsadzuje toto pracovné miesto, bude mať prístup k citlivým informáciám. EUPOL COPPS ďalej uviedla, že proces bezpečnostnej previerky sa môže začať vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretieho štátu len v prípadoch „operačnej potreby“. Vzhľadom na to misia EUPOL COPPS dospela k záveru, že sťažovateľ nemal byť pozvaný na pohovor.

48. Sťažovateľ vo svojom liste z 2. októbra 2009 adresovanom misii EUPOL COPPS uviedol, že bol diskriminovaný na základe svojej nórskej štátnej príslušnosti.

49. EUPOL COPPS vo svojom stanovisku k vyšetrovaniu ombudsmanky z vlastného podnetu uviedla, že personál misií, ako je EUPOL COPPS, pozostáva predovšetkým z personálu vyslaného členskými štátmi EÚ a len výnimočne sa môže prijímať na zmluvnom základe. Podľa misie EUPOL COPPS, hoci tretie krajiny, ktoré prispievajú k misii, môžu vyslať personál, nábor zmluvných zamestnancov z tretích krajín je ďalšou výnimkou. EUPOL COPPS však uznala, že občania tretích krajín, ktorí prispievajú k misii, sa môžu prijímať ako zmluvní zamestnanci. Napriek tomu misia EUPOL COPPS uviedla, že všetky pozície IT manažérov v podobných misiách sú v súčasnosti obmedzené na občanov EÚ. Okrem toho tvrdila, že sa dopustila vecnej chyby, keď uverejnila oznámenie o voľnom pracovnom mieste, ktoré otvorilo miesto IT manažéra pre žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín.

50. EUPOL COPPS ďalej tvrdila, že hoci bezpečnostné hľadiská boli rozhodujúce pre zamietnutie žiadosti sťažovateľa, sťažovateľ nesplnil všetky podmienky požadované pre toto pracovné miesto. Okrem toho misia EUPOL COPPS navrhla, aby e-mail, ktorý sťažovateľovi zaslal vedúci oddelenia ľudských zdrojov (v ktorom sa uvádzalo, že jediným dôvodom zamietnutia žiadosti bola nedostatočná bezpečnostná previerka), bol „neformálnym“oznámením, ktoré neodrážalo pozíciu misie EUPOL COPPS.

51. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach spochybnil, že e-mail vedúceho oddelenia ľudských zdrojov by sa mohol považovať za „neformálnu“komunikáciu. Okrem toho vyjadril nespokojnosť s návrhom misie EUPOL COPPS, že „by nebol schopný získať požadovanú bezpečnostnú previerku“. Toto tvrdenie považuje za čisto špekulatívne. Sťažovateľ takisto namietal proti tomu, čo považoval za neopodstatnené, že nie je dostatočne dôveryhodný alebo nespĺňa všetky podmienky požadované pre dané pracovné miesto. Sťažovateľ napokon požiadal, aby sa vo vzťahu k nemu začala bezpečnostná previerka, ako bolo prisľúbené počas výsluchu, a požadoval náhradu morálnej ujmy, ktorá mu bola spôsobená (konkrétne strata času a vzniknutá úzkosť).

52. EUPOL COPPS vo svojom druhom stanovisku po žiadosti ombudsmana o objasnenie uviedla, že ustanovenia stálej bezpečnostnej dohody uzavretej medzi EÚ a Nórskom 22. októbra 2004 (ďalej len „dohoda o stálej bezpečnosti s Nórskom“) neukladajú EÚ povinnosť poskytnúť štátnym príslušníkom tretích krajín prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia „EU CONFIDENTIAL“. EUPOL COPPS okrem toho navrhla, že by mohla zamietnuť žiadosť sťažovateľa o predmetné miesto IT manažéra, keďže toto miesto by mu poskytlo neobmedzený a bezpodmienečný prístup k informáciám so stupňom utajenia „EU SECRET“ (čo je ešte citlivejšie). Misia EUPOL COPPS tvrdila, že na prístup k informáciám so stupňom utajenia „EU SECRET“ sa nevzťahuje stála bezpečnostná dohoda s Nórskom. EUPOL COPPS ďalej uviedla, že požiadavka, aby boli miesta IT manažérov obsadené štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ, je stanovená vo vzťahu ku všetkým misiám podobným misii EUPOL COPPS.

53. V súvislosti s otázkou ombudsmana týkajúcou sa zohľadnených bezpečnostných hľadísk a presných podmienok, ktoré sťažovateľ nespĺňal, EUPOL COPPS len uviedla, že sťažovateľ sa stále môže uchádzať o iné pracovné miesta, ktoré nemusia mať uvedené obmedzenia.

54. EUPOL COPPS potvrdila, že miesto manažéra IT následne obsadil štátny príslušník členského štátu EÚ.

55. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k druhému stanovisku misie EUPOL COPPS vyjadril nespokojnosť s návrhmi misie EUPOL COPPS, že v dôsledku nešpecifikovaných bezpečnostných hľadísk alebo údajného nesplnenia určitých nešpecifikovaných podmienok je nevhodný na túto funkciu. Sťažovateľ poznamenal, že vedúci oddelenia ľudských zdrojov v e-maile z 25. júna 2009 uviedol, že je vynikajúcim kandidátom. Dodal, že bol viazaný obmedzeniami dôvernosti podobnými tým, ktoré sa uplatňovali na predmetné miesto manažéra IT, keď pracoval pre nórske útvary vyšetrovania trestných činov. Sťažovateľ okrem toho považoval za urážlivé, že ho misia EUPOL COPPS uistila, že sa môže uchádzať o iné pozície, ktoré nemusia mať uvedené obmedzenia.

Hodnotenie ombudsmana

56. Ombudsman poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry „široká miera voľnej úvahy, ktorou disponuje menovací orgán v súvislosti s vymenovaním, predpokladá, že tento orgán starostlivo a nestranne preskúma spisy uchádzačov a dôsledne zohľadní požiadavky stanovené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, takže je povinný odmietnuť každého uchádzača, ktorý tieto požiadavky nespĺňa. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste teda predstavuje právny rámec, ktorý si menovací orgán stanovuje sám a ktorý musí dôsledne dodržiavať".[2]

57. Z tejto judikatúry vyplýva, že menovací orgán sa nemôže odchýliť od znenia oznámenia o voľnom pracovnom mieste.

58. Práve v tomto kontexte sa musí posúdiť list misie EUPOL COPPS z 30. septembra, v ktorom sa uvádzajú dôvody zamietnutia žiadosti sťažovateľa. V tomto liste sa uvádzalo: „Ako viete, všeobecnou podmienkou zamestnania v EÚ je, že zamestnanec musí byť občanom členského štátu. Nórsko, žiaľ, túto podmienku nespĺňa a od tejto požiadavky možno upustiť len za výnimočných podmienok. Okrem toho vzhľadom na prístup, ktorý bude mať manažér IT k citlivým informáciám, je nevyhnutnou súčasťou tejto úlohy bezpečnostná previerka. Dovoľujem si Vás upozorniť, že získanie takéhoto povolenia pre štátnych príslušníkov nečlenských štátov sa uskutočňuje len v prípadoch operačnej potreby. Vzhľadom na tieto dva faktory ľutujem, že nebolo možné ponúknuť vám túto pozíciu.“

59. V tomto liste sa teda jasne uvádzalo, že dôvody zamietnutia žiadosti sťažovateľa boli dvojaké. Po prvé žalobca bol štátnym príslušníkom tretej krajiny. Po druhé, nemal bezpečnostnú previerku. Je však zrejmé, že EUPOL COPPS tým, že svoje zamietnutie založila na žiadosti sťažovateľa z týchto dvoch dôvodov, nedodržala príslušné oznámenie o voľnom pracovnom mieste.

60. Pokiaľ ide o prvý dôvod, v oznámení o voľnom pracovnom mieste z apríla 2009 na pozíciu IT manažéra sa jasne uvádzalo, že sa môžu uchádzať štátni príslušníci tretích krajín, ako je Nórsko, ktoré prispievajú k misii EUPOL COPPS.

61. Pokiaľ ide o druhý dôvod, ombudsman poznamenáva, že podľa príslušného oznámenia o voľnom pracovnom mieste z apríla 2009 a informácií dostupných na internetovej stránke EUPOL COPPS nebolo potrebné, aby uchádzač už mal bezpečnostnú previerku v čase podania žiadosti. Z týchto dokumentov vyplýva, že žiadatelia, ktorí ešte nemali bezpečnostnú previerku, by sa pred nástupom do funkcie museli podrobiť preverovaniu.

62. Ombudsmanka poznamenáva, že sa zdá, že samotná misia EUPOL COPPS pôvodne dospela k rovnakému záveru vzhľadom na to, že vypočula sťažovateľa. Je pravda, že EUPOL COPPS vo svojom stanovisku uviedla určité dodatočné argumenty na odôvodnenie svojho rozhodnutia zamietnuť žiadosť sťažovateľa. Z listu misie EUPOL COPPS z 30. septembra 2009 však jasne vyplýva, že príslušné rozhodnutie bolo založené len na dvoch uvedených dôvodoch, a nie na dôvodoch, ktoré misia EUPOL COPPS uviedla ex post. Hoci sú tieto ďalšie argumenty relevantné pre posúdenie druhého tvrdenia, nemajú vplyv na záver ombudsmana, pokiaľ ide o prvé tvrdenie.

63. Ombudsmanka v každom prípade poznamenáva, že samotná misia EUPOL COPPS vo svojom stanovisku pripustila, že pri uverejnení príslušného oznámenia o voľnom pracovnom mieste vo forme, ktorá otvorila pracovné miesto pre žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín, došlo k vecnej chybe.

64. Vzhľadom na uvedené sa ombudsman domnieva, že nie je potrebné overiť, či, ako EUPOL COPPS navrhla vo svojom stanovisku, príslušné pracovné miesto nemohlo byť pridelené sťažovateľovi, nórskemu štátnemu príslušníkovi, z dôvodu, že príslušné pracovné miesto zahŕňalo prístup k utajovaným skutočnostiam na úrovni, na ktorú sa nevzťahovala stála bezpečnostná dohoda s Nórskom.

65. V článku 12 ods. 3 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe [3] sa stanovuje, že ak sa vyskytne chyba, ktorá negatívne ovplyvňuje práva alebo záujmy člena verejnosti, úradník sa za ňu ospravedlní a pokúsi sa čo najvhodnejším spôsobom napraviť negatívne účinky vyplývajúce z jeho chyby. Ombudsman s potešením konštatuje, že misia EUPOL COPPS sa vo svojom liste z 30. septembra 2009 sťažovateľovi ospravedlnila, hoci toto ospravedlnenie sa týka skutočnosti, že sťažovateľ bol pozvaný na pohovor, a nie chyby týkajúcej sa obsahu oznámenia o voľnom pracovnom mieste, ktorú misia EUPOL COPPS následne priznala.

66. Ombudsmanka preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že misia EUPOL COPPS vo svojich podaniach ombudsmanke v rámci tohto vyšetrovania uviedla, že existujú iné dôvody, prečo sťažovateľovi nebolo možné prideliť príslušné pracovné miesto. Tento návrh je zjavne nezlučiteľný s vysvetleniami poskytnutými v liste misie EUPOL COPPS sťažovateľovi z 30. septembra 2009. Okrem toho, keď ombudsman výslovne požiadal misiu EUPOL COPPS, aby spresnila, ktoré ďalšie podmienky potrebné na jeho prijatie do zamestnania sťažovateľ podľa jeho názoru nesplnil, misia EUPOL COPPS neposkytla žiadnu vecnú odpoveď.

67. EUPOL COPPS vo svojom stanovisku uviedla, že „pri zamietnutí jeho kandidatúry boli rozhodujúce bezpečnostné hľadiská. Tieto úvahy sa však neobmedzovali len na otázku bezpečnostnej previerky.[...] Vedúci misie musí po porade s bezpečnostným úradom zabezpečiť, aby personál misie dosiahol najvyššiu úroveň dôvery, najmä pokiaľ ide o citlivé pracovné miesta v nepriateľskom prostredí. [...] V skutočnosti [sťažovateľ] nesplnil všetky podmienky požadované pre toto pracovné miesto.„EUPOL COPPS tiež uviedla, že „nemožno tvrdiť, že absencia požadovanej bezpečnostnej previerky bola jedinou prekážkou prijatia jeho kandidatúry“. Preto sa zdalo, že zamietnutie žiadosti sťažovateľa vyplývalo z iných dôvodov, než je samotná absencia bezpečnostnej previerky, konkrétne z určitých bezpečnostných dôvodov týkajúcich sa dôvery. Vzhľadom na to, že jeho príslušné poznámky by sa mohli vykladať spôsobom, ktorý by nepriaznivo ovplyvnil dobrú povesť sťažovateľa, ombudsmanka vyzvala misiu EUPOL COPPS, aby tieto bezpečnostné aspekty spresnila alebo objasnila svoje poznámky.

68. Ombudsmanka berie na vedomie skutočnosť, že misia EUPOL COPPS vo svojej odpovedi neuviedla žiadne ďalšie návrhy, ktoré by sa mohli vykladať spôsobom, ktorý by nepriaznivo ovplyvnil dobré meno sťažovateľa. Vyjadruje však veľké poľutovanie nad tým, že misia EUPOL COPPS neobjasnila uvedené pripomienky, ktoré uviedla vo svojom stanovisku. Ako sa uvádza ďalej, ombudsman nepovažuje za vhodné zahrnúť žiadosť sťažovateľa o náhradu škody do tohto vyšetrovania. Podľa názoru ombudsmana by však misia EUPOL COPPS bola dobre poučená, aby napísala sťažovateľovi s cieľom potvrdiť, že nemá v úmysle spochybniť jeho dôveryhodnosť.

69. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k záveru, že prvé tvrdenie sťažovateľa je opodstatnené, a preto sa misia EUPOL COPPS dopustila nesprávneho úradného postupu.

70. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, je potrebné posúdiť, či zamietnutie žiadosti sťažovateľa zo strany misie EUPOL COPPS predstavovalo diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

71. Ombudsmanka sa domnieva, že dôkazy v spise naznačujú, že v určitom okamihu po uverejnení príslušného oznámenia o voľnom pracovnom mieste sa misia EUPOL COPPS rozhodla zmeniť podmienky prijímania na miesto manažéra IT a obmedziť žiadosti na štátnych príslušníkov členských štátov EÚ.

72. Preto by sa malo zvážiť, či bola misia EUPOL COPPS oprávnená pristúpiť k takejto zmene. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ majú široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o podmienky, ktoré chcú stanoviť pre prijímanie zamestnancov. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, je potrebné poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry si všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne, pokiaľ rozlišovanie nie je objektívne odôvodnené [4].

73. Ombudsmanka po dôkladnom preskúmaní právnych ustanovení, z ktorých vychádza činnosť misie EUPOL COPPS, nie je presvedčená, že táto misia mala právnu povinnosť zaobchádzať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín rovnako ako so štátnymi príslušníkmi EÚ, pokiaľ ide o možnosť uchádzať sa o pozície medzinárodných zmluvných zamestnancov.

74. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k záveru, že misia EUPOL COPPS neprekročila priestor na voľné uváženie, keď sa domnievala, že miesto manažéra IT je citlivým miestom, ktoré by sa malo obmedziť na štátnych príslušníkov členských štátov EÚ.

75. Z tohto dôvodu ombudsman dospel k záveru, že druhé tvrdenie sťažovateľa by sa malo zamietnuť ako neopodstatnené.

76. Sťažovateľ tvrdil, že misia EUPOL COPPS by mala vo vzťahu k nemu iniciovať postup bezpečnostnej previerky a posúdiť jeho žiadosť o voľné pracovné miesto.

77. Ombudsman chápe toto tvrdenie v tom zmysle, že by sa mal začať postup bezpečnostnej previerky s cieľom umožniť jeho prijatie na pozíciu IT manažéra. Avšak vzhľadom na to, že ombudsman dospel k záveru, že misia EUPOL COPPS bola oprávnená obmedziť pozíciu IT manažéra na štátnych príslušníkov členských štátov EÚ, sťažnosť sťažovateľa musí byť neúspešná.

78. Napokon treba poznamenať, že v priebehu tohto vyšetrovania sťažovateľ podal návrh na náhradu škody. Ombudsman sa domnieva, že nie je potrebné zahrnúť toto tvrdenie do jeho súčasného vyšetrovania z vlastného podnetu, ktoré, hoci vyplýva z prípadu sťažovateľa, sa v podstate vykonáva vo verejnom záujme.

Záver

Na základe vyšetrovania tohto prípadu ho ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

EUPOL COPPS sa dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že nedodržala podmienky, ktoré stanovila vo svojom oznámení o voľnom pracovnom mieste z apríla 2009 týkajúcom sa miesta manažéra IT.

Sťažovateľ, EUPOL COPPS a Rada budú o tomto rozhodnutí informovaní. Vzhľadom na úvahy uvedené v bode 39 ombudsman považuje za vhodné informovať aj vysokého predstaviteľa.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 29. novembra 2011

---

[1] V záujme zjednodušenia sa táto osoba v tomto rozhodnutí označuje ako "sťažovateľ", hoci toto vyšetrovanie sa začalo z vlastnej iniciatívy ombudsmana.

[2] Rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 6. mája 2009, Campos Valls/Rada, F-39/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 41.

[3] Kódex je k dispozícii na webovom sídle európskeho ombudsmana.

[4] Vec T-58/05, Centeno Mediavilla a iní/Komisia, Zb. 2007, s. II-2523, bod 75.