Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Dňa 1. mája 2004 nadobudol účinnosť nový služobný poriadok, ktorým sa zavádza nový systém odmeňovania a služobného postupu úradníkov Európskej únie. V prílohe XIII k nariadeniu Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004 [1] (ďalej len "príloha XIII k služobnému poriadku") sa ustanovujú prechodné opatrenia s cieľom zosúladiť existujúce základné platy úradníkov prijatých pred 1. májom 2004 s novou platovou a kariérnou triedou.

2. Jedným z takýchto opatrení je článok 7 prílohy XIII služobného poriadku. Uvádza sa v ňom:

„Základné mesačné platy úradníkov prijatých do zamestnania pred 1. májom 2004 sa určujú v súlade s týmito pravidlami:

1. Premenovanie platových tried podľa článku 2 ods. 1 tejto prílohy nevedie k žiadnym zmenám základného mesačného platu vyplácaného každému úradníkovi.

2. Pre každého úradníka sa k 1. máju 2004 vypočíta multiplikačný faktor. Tento multiplikačný faktor sa rovná pomeru medzi základným mesačným platom vyplateným úradníkovi pred 1. májom 2004 a uplatniteľnou sumou vymedzenou v článku 2 ods. 2 tejto prílohy.

[…]

5. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, vedie prvé povýšenie každého úradníka po 1. máji 2004 v závislosti od kategórie obsadenej pred 1. májom 2004 a stupňa obsadeného v čase nadobudnutia účinnosti povýšenia k zvýšeniu základného mesačného platu, ktoré sa určí na základe nasledujúcej tabuľky …

6. Pri tomto prvom povýšení sa určí nový multiplikačný faktor. Tento multiplikačný faktor sa rovná pomeru medzi novými základnými platmi vyplývajúcimi z uplatňovania odseku 5 a uplatniteľnou sumou uvedenou v článku 2 ods. 2 tejto prílohy. S výhradou odseku 7 sa tento multiplikačný faktor uplatňuje na plat po postupe do vyššieho platového stupňa a úprave odmien.

7. Ak je po povýšení multiplikačný faktor nižší ako 1, úradník odchylne od článku 44 služobného poriadku zostáva v prvom platovom stupni svojej novej platovej triedy dovtedy, kým je multiplikačný faktor nižší ako 1 alebo kým nie je povýšený. Nový multiplikačný faktor sa vypočíta tak, aby sa zohľadnila hodnota postupu do vyššieho platového stupňa, na ktorý by mal nárok podľa uvedeného článku.

Keď sa koeficient zvýši na 1, úradník začne postupovať v súlade s článkom 44 služobného poriadku. Ak je multiplikačný faktor vyšší ako jeden, akýkoľvek zostatok sa prevedie na senioritu v kroku …" (zvýraznenie doplnené)

Článok 44 nového služobného poriadku stanovuje:

„Úradník, ktorý bol dva roky v jednom platovom stupni vo svojej platovej triede, automaticky postúpi do ďalšieho platového stupňa v tejto platovej triede (…)“

3. Po nadobudnutí účinnosti nového služobného poriadku sa Parlament rozhodol zaviesť postup (ďalej len „prax“), na základe ktorého by uplatňoval prvú vetu článku 7 ods. 7 takto: multiplikačný faktor (ďalej len „MF“) úradníkov prijatých pred 1. májom 2004 by sa automaticky zvýšil na 1, dva roky po ich prvom povýšení podľa nového služobného poriadku.

4. Sťažovateľmi sú obaja úradníci Európskeho parlamentu v platovej triede AD 11. Do prevádzky vstúpili pred 1. májom 2004 [2]. V súlade s článkom 7 prílohy XIII sa ich MF vypočítal po 1. máji 2004 a predstavoval 0,834. Ešte neboli povýšení podľa nového služobného poriadku a k ich poslednému povýšeniu došlo 1. januára 2004, teda podľa starého služobného poriadku. Z tohto dôvodu nemohli využívať postupy Parlamentu. Ich MF zostalo na pôvodnej sume 0,834 a bude sa meniť až dva roky po ich ďalšom povýšení podľa nového služobného poriadku.

5. Sťažovatelia v roku 2007 porovnali svoje platy s platmi svojich kolegov, ktorí neskôr dosiahli rovnakú platovú triedu a stupeň po ich povýšení v roku 2005, teda podľa nového služobného poriadku. V súlade s praxou sa MF týchto kolegov automaticky zvýšil na 1 a ich platy sa zvýšili približne o 300 EUR viac ako platy sťažovateľov, ktorých MF zostalo na úrovni nižšej ako 1.

6. Sťažovatelia spochybnili toto rozdielne zaobchádzanie, ktoré podľa ich názoru existovalo medzi úradníkmi v dôsledku dátumu ich príslušného povýšenia.

7. Dňa 6. júna 2007 obaja podali žiadosti podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku. Požiadali menovací orgán o zvýšenie MF uplatniteľného na ich platy na 1 so spätnou účinnosťou.

8. Dňa 19. októbra 2007 menovací orgán zamietol ich žiadosti. Spresnila, že ich situácia je v súlade s ustanoveniami starého služobného poriadku, ako aj s prílohou XIII nového služobného poriadku. V januári 2004 boli povýšení a na ich platy sa uplatnil MF v súlade s článkom 7 ods. 2 prílohy XIII.

9. Menovací orgán ďalej uviedol, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, pretože sťažovatelia sa nenachádzali v situácii porovnateľnej so situáciou kolegov uvedených v ich sťažnostiach. Dátumy ich povýšenia a ich platová trieda pred 1. májom 2004 boli odlišné.

10. Menovací orgán uviedol, že prvé povýšenie predstavuje základný krok pri prechode zo starého služobného poriadku na nový. Kým sa neskončilo prechodné obdobie, vyššie zaradenie nemuselo nevyhnutne znamenať vyšší plat. Menovací orgán dospel k záveru, že rozhodnutie Parlamentu bolo založené na objektívnom kritériu, ktoré spočívalo v stanovení MF vo výške 1 najneskôr dva roky po prvom povýšení úradníka podľa nového služobného poriadku.

11. Dňa 17. januára 2008 podali sťažovatelia sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľstva pre personál a administratívu zamietnuť ich žiadosti o spätnú opravu MF ich základných platov. Listom z 5. júna 2008 menovací orgán zamietol ich sťažnosti z rovnakých dôvodov ako ich žiadosti podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku.

12. Dňa 7. novembra 2008 sa sťažovatelia obrátili na ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

13. Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach adresovaných ombudsmanovi tvrdili, že postupy Parlamentu sú nezlučiteľné s článkom 7 prílohy XIII k služobnému poriadku.

14. Vo svojich sťažnostiach obaja sťažovatelia tvrdili, že by sa s nimi malo zaobchádzať rovnako ako s tými, ktorí v dôsledku praxe dostali MF vo výške 1. Ombudsman sa však rozhodol nezahrnúť túto žiadosť do svojho vyšetrovania. Vzhľadom na ich tvrdenie sa domnieval, že tvrdenie sťažovateľov nemožno prijať. Za predpokladu, že by sa na základe jeho vyšetrovania dospelo k záveru, že rozhodnutie Parlamentu o MF je v rozpore so zákonom, a preto predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu, ombudsman by nemohol požiadať Parlament, aby so spätnou účinnosťou uplatnil takéto MF na sťažovateľov.

Vyšetrovanie

15. Dňa 20. januára 2009 ombudsman začal vyšetrovanie tvrdenia sťažovateľov. Požiadal Parlament, aby mu postúpil formálne rozhodnutie svojho Predsedníctva v tejto veci a vysvetlil právny základ tejto praxe.

16. Parlament zaslal svoje stanovisko 1. júla 2009. Ombudsman ju postúpil sťažovateľom s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú zaslali 13. augusta 2009.

17. Dňa 11. mája 2010 ombudsman v súlade s článkom 3 ods. 6 svojho štatútu predložil Parlamentu návrh odporúčania.

18. Listom z 30. septembra 2010 Parlament odpovedal na návrh odporúčania ombudsmana. Kópia tohto listu bola zaslaná sťažovateľom. Sťažovatelia zaslali svoje spoločné pripomienky listom z 21. novembra 2010.

19. Listom zo 4. februára 2011 ombudsman požiadal Parlament o ďalšie informácie. Dňa 11. apríla 2011 Parlament zaslal svoju odpoveď, ktorá bola postúpená sťažovateľom s výzvou na predloženie pripomienok. List obsahujúci ich spoločné pripomienky bol ombudsmanovi doručený 30. mája 2011.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajná nezlučiteľnosť rozhodnutia Parlamentu o multiplikačnom faktore s článkom 7 prílohy XIII služobného poriadku

Argumenty predložené ombudsmanovi

20. Sťažovatelia tvrdili, že prax Parlamentu je nezlučiteľná s článkom 7 prílohy XIII k služobnému poriadku.

21. Na podporu svojho tvrdenia navrhovatelia predložili tieto tri argumenty:

i) Parlament automaticky, a teda svojvoľne, uplatnil MF 1 na všetkých úradníkov dva roky po ich prvom povýšení podľa nového služobného poriadku.

ii) To diskriminovalo úradníkov prijatých podľa starého služobného poriadku, zatiaľ čo dôvodom prechodných pravidiel prílohy XIII služobného poriadku bolo zabrániť takejto diskriminácii.

iii) Európska komisia uplatnila článok 7 prílohy XIII služobného poriadku iným spôsobom. Neuplatňovala automaticky MF 1 na všetkých úradníkov dva roky po ich príslušných povýšeniach podľa nového služobného poriadku. Úradníci, ktorí po svojom povýšení stále majú MF nižšiu ako 1, zostávajú v rovnakej platovej triede a platovom stupni. Potom sa vypočíta nový MF. Ak úradník postupuje v kroku, ak jeho MF presiahne 1, tento prebytok sa prepočíta na počet odpracovaných rokov v kroku.

22. Parlament vo svojom stanovisku k sťažnostiam pripomenul, že príloha XIII služobného poriadku stanovuje prechodné opatrenia uplatniteľné na úradníkov Spoločenstiev po nadobudnutí účinnosti nového služobného poriadku.

23. Pre úradníkov prijatých do zamestnania pred 1. májom 2004 sa v článku 7 prílohy XIII stanovil „zložitý mechanizmus“, v ktorom MF zohrával kľúčovú úlohu. V tejto súvislosti predstavovalo prvé povýšenie podľa nového služobného poriadku zásadný krok pri prechode medzi starou a novou platovou triedou.

24. Podľa Parlamentu z uvedených ustanovení vyplýva, že úradníci nebudú dostávať celú sumu svojich platov podľa novej platovej stupnice, pokiaľ ich MF bude nižší ako 1.

25. Parlament tiež uviedol, že „[s]udca Spoločenstva nedávno poukázal aj na ťažkosti pri výklade článku 7 prílohy XIII. „Tvárou v tvár ustanoveniam, ktoré sú formálne nejednoznačné, čo znemožňuje prísny a jednotný výklad, a tiež „uvedomujúc si anomálie, ktoré sú vlastné organizácii prechodu medzi týmito dvoma platovými stupnicami, Parlament navrhol prístup“, ktorého cieľom je skrátiť obdobie, počas ktorého by mechanizmus zavedený článkom 7 prílohy XIII spôsobil problémy.“

26. Podľa názoru ombudsmana Parlament opísal a odôvodnil svoju prax takto:

27. Automaticky udelil MF vo výške 1 všetkým úradníkom najneskôr dva roky po ich prvom povýšení podľa nového služobného poriadku. Po prvom povýšení sa nový MF, a teda nový plat, vypočítal podľa mechanizmov uvedených v článku 7 prílohy XIII. Avšak 24 mesiacov po povýšení, keď sa musia vypočítať finančné dôsledky zvýšenia platového stupňa a nového MF, bolo úradníkovi namiesto toho automaticky priznané MF vo výške 1 a odvtedy dostáva celú mzdu podľa novej platovej stupnice pre prvý stupeň vo svojej novej platovej triede. V súčasnosti sa nový teoretický MF vypočíta zvýšením platu, ktorý dovtedy dostával, o 4,2 %[3] a potom sa stanoví pomer medzi takto získaným novým platom a uplatniteľnou sumou pre prvý stupeň v príslušnej platovej triede. Ak bol teoretický nový MF stále nižší ako jeden, chýbajúce percento sa prepočítalo na počet odpracovaných rokov a úradník zostal v prvom stupni svojej novej platovej triedy počas takto vypočítaného dodatočného obdobia.

28. V dôsledku toho bolo prvé povýšenie mechanizmom, ktorý spustil prechod medzi starou a novou platovou stupnicou, a čas potrebný na tento prechod mohol byť pre každú osobu odlišný.

29. Podľa názoru Parlamentu však prechodné opatrenia nemali byť dlhodobé. Preto sa rozhodla sledovať „legitímny cieľ“ skrátenia prechodného obdobia. Aj keď táto administratívna prax zvýraznila rozdiely v platoch počas určitého obdobia, prvé povýšenie podľa nového služobného poriadku predstavovalo objektívne kritérium, ktoré môžu všetci zamestnanci dúfať, že dosiahnu v určitom okamihu svojej kariéry.

30. Podľa nového služobného poriadku môže úradník po dosiahnutí MF 1 poberať vyšší plat ako jeho kolegovia vo vyššej platovej triede, ale s MF nižším ako 1. Podobne, keď niektorí kolegovia postupujú v kroku, môžu dostať viac ako úradník, ktorý už bol v tom istom kroku k 1. máju 2004. Rovnováha sa dosiahne po dokončení prechodu.

31. Z tohto dôvodu Parlament opäť zdôraznil legitímny cieľ sledovaný svojou praxou, „ktorým bolo čo najviac skrátiť celkové prechodné obdobie.“Podľa Parlamentu si zákonodarca želal byť v súlade so všeobecnou zásadou, z ktorej vychádza príloha XIII k služobnému poriadku, a to, aby sa prechodné ustanovenia neuplatňovali po uplynutí primeraného obdobia.

32. Parlament uviedol, že súdy Spoločenstva zdôraznili ťažkosti pri výklade článku 7 prílohy XIII v rozsudku vo veci Lafili [4].

33. Parlament sa preto domnieval, že jeho činnosť je v súlade s duchom predmetných prechodných ustanovení a so zámerom zákonodarcu Spoločenstva. Z dôvodu „zložitosti mechanizmu“a „nepriehľadnosti právneho textu“bol však Parlament „nútený rozhodnúť o vlastnom výklade s cieľom skrátiť prechodné obdobie“.

34. Mechanizmus podľa článku 7 ods. 7 prílohy XIII a prax vyplývajúca z výkladu tohto článku nemali žiadny vplyv na povýšenia, ku ktorým došlo pred 1. májom 2004.

35. Parlament zdôraznil, že sťažovatelia boli povýšení 1. januára 2004 a neexistuje žiadny právny základ, ktorý by im umožňoval využívať MF vo výške 1 po ich posledných povýšeniach v januári 2004. Na ich platy sa uplatnil MF podľa článku 7 ods. 2 prílohy XIII k služobnému poriadku [5]. V dôsledku toho sa ich MF zvýši na 1 maximálne do dvoch rokov po ich prvom povýšení podľa nového služobného poriadku.

36. Na základe týchto úvah menovací orgán vo svojich odpovediach z 5. júna 2008 na sťažnosti sťažovateľov podľa článku 90 ods. 2 dospel k záveru, že ich administratívna situácia je v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Administratívna situácia úradníka povýšeného pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku totiž nebola porovnateľná so situáciou úradníka povýšeného podľa nového služobného poriadku. Napadnuté rozhodnutia teda neporušili zásadu rovnosti zaobchádzania.

37. Menovací orgán ďalej poznamenal, že v rozsudku SCT vo veci Lafili (v jeho bode 85) sa jasne uvádza, že ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa novej štruktúry služobného postupu a základného mesačného platu sa uplatňujú na budúce situácie [6]. Okrem toho sa v rozsudku uvádza, že „z povahy prechodného ustanovenia vyplýva, že zahŕňa výnimky z niektorých pravidiel, ktorých uplatňovanie bolo nevyhnutne ovplyvnené zmenou systému.“

38. Parlament sa ďalej zaoberal žiadosťou ombudsmana o kópiu formálneho rozhodnutia Predsedníctva o MF. V nadväznosti na pripomienky Dvora audítorov týkajúce sa uplatniteľnosti MF Predsedníctvo formálne schválilo tento postup prostredníctvom oficiálnej odpovede, ktorú sformuloval Parlament. Parlament pripojil k svojmu stanovisku tieto dokumenty:

i) Zápisnica zo schôdze predsedníctva, ktorá sa konala 22. septembra 2009 [7]. Strana 13 tejto zápisnice obsahovala bod s názvom Výročná správa Dvora audítorov – prijatie odpovedí Parlamentu na pripomienky Dvora audítorov Predsedníctvom – oznámenie generálneho tajomníka; a

ii) Kópia výpisu z úradného vestníka C-287 [8]. Príslušné pripomienky Dvora audítorov sa nachádzajú v jeho bodoch 11.7 – 11.9 („Špecifické hodnotenie v súvislosti s vyhlásením o vierohodnosti – MF uplatniteľné na platy“) a odpovede Parlamentu na tieto pripomienky sa nachádzajú v bodoch 11.7 – 11.11.

39. Sťažovatelia vo svojich spoločných pripomienkach k uvedenému stanovisku Parlamentu stručne uviedli, že nejde o to, či sú ustanovenia služobného poriadku nezlučiteľné s rozhodnutím Parlamentu, ale skôr o opak, keďže služobný poriadok musí mať vždy prednosť pred praxou jednotlivých inštitúcií.

40. Účelom MF bolo zabezpečiť, aby všetci úradníci prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004 boli postupne systematickým a nediskriminačným spôsobom presunutí zo starej platovej triedy do novej. Parlament úmyselne a úmyselne zmaril tento účel tým, že sa jednostranne rozhodol sledovať „legitímny cieľ“ skrátenia prechodného obdobia. Nikdy však nebola povinná tak urobiť.

41. „Potvrdenie“, na ktoré Parlament odkázal vo svojom stanovisku, keď hovoril o svojej reakcii na pripomienky Dvora audítorov, by sa v najlepšom prípade mohlo opísať ako implicitné a datované od 22. septembra 2008. Bolo to 21 mesiacov po tom, ako boli zamestnanci povýšení v roku 2005 informovaní o rozhodnutí generálneho riaditeľa zaviesť túto prax. Zdá sa, že tento nedostatok smerodajného základu pre jeho rozhodnutie bol ešte znásobený nekonzultovaním s právnym servisom. Bolo to v rozpore s článkom 3 rozhodnutia Predsedníctva z 28. januára 2004 [9], v ktorom sa uvádza, že „v prípade administratívnych postupov právny servis poskytuje pomoc v súlade s podmienkami, ktoré sú k nemu pripojené.“

42. Sťažovatelia nakoniec vzali na vedomie vyhlásenie Parlamentu, že „bol nútený rozhodnúť o svojom vlastnom výklade zložitých a neprehľadných ustanovení článku 7 s cieľom skrátiť prechodné obdobie.“Podľa ich názoru bol tento cieľ stanovený výlučne sám. Samotný Parlament pripustil, že ostatné inštitúcie, ako napríklad Dvor audítorov alebo Súdny dvor, vykladali ustanovenia článku 7 odlišne. Sťažovatelia nenašli žiadne dôkazy o tom, že súdy mali ťažkosti s výkladom a uplatňovaním, na ktoré Parlament opakovane odkazoval. Sťažovatelia na podporu svojich tvrdení predložili „oznámenia zamestnancom“ týkajúce sa tejto záležitosti, ktoré v roku 2007 vydali Dvor audítorov [10] a Súdny dvor [11]. V týchto oznámeniach Dvor audítorov aj Súdny dvor informovali svojich zamestnancov o svojich príslušných politikách týkajúcich sa postupu do platového stupňa po povýšení po reforme služobného poriadku.

43. Sťažovatelia zaslali ombudsmanovi kópiu uznesenia Parlamentu z 23. apríla 2009, ktoré obsahovalo pripomienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2007 – oddiel VI – EECS (ďalej len „uznesenie z 23. apríla 2009“). V bode 7 tohto uznesenia Parlament uviedol: „ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa multiplikačného faktora by mali všetky inštitúcie vykladať a vykonávať rovnakým spôsobom, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s ich zamestnancami; očakáva rozhodnutie Súdu pre verejnú službu o odvolaní, ktoré podal úradník Komisie, a očakáva, že EHSV zosúladí svoju prax (v prípade potreby so spätnou účinnosťou) s týmto rozhodnutím.“

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania

44. Na začiatku ombudsman vyjadril sklamanie nad tým, že Parlament nebol schopný predložiť žiadne formálne administratívne rozhodnutie, ktorým by sa ustanovila taká dôležitá administratívna prax, ako je tá, ktorá je predmetom preskúmania. Ako správne uviedli sťažovatelia, odpoveď Parlamentu na pripomienky Dvora audítorov nemohla predstavovať takéto rozhodnutie so spätnou účinnosťou.

45. Po druhé ombudsman uviedol, že v bode 11.11 svojich pripomienok Dvor audítorov uviedol, že ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa MF by mali všetky inštitúcie vykladať a vykonávať rovnakým spôsobom. Tým by sa zabezpečilo „právne a riadne uplatňovanie služobného poriadku všetkými inštitúciami, čím by sa umožnilo rovnaké zaobchádzanie s ich zamestnancami.“Parlament to výslovne zopakoval vo svojom uznesení z 23. apríla 2009.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol ombudsman zmätený jednostranným rozhodnutím Parlamentu zdržať sa plnenia uvedeného cieľa, pričom si bol vedomý toho, že iné inštitúcie majú inú prax. V tejto súvislosti poznamenal, že Komisia, Súdny dvor a Dvor audítorov (a zrejme všetky ostatné inštitúcie) sa rozhodli plne implementovať prvú vetu článku 7 ods. 7 prílohy XIII k služobnému poriadku a vypočítať MF pre každého úradníka po jeho povýšení po 1. máji 2004. Úradník v týchto inštitúciách preto zostáva v prvom stupni svojej novej platovej triedy dovtedy, kým jeho MF zostane pod úrovňou 1 alebo kým nebude znovu povýšený.

47. Parlament sa domnieval, že použitie vlastného výkladu a spochybnenej praxe je odôvodnené z dvoch dôvodov. Po prvé z dôvodu „komplexnej“a „netransparentnej“povahy ustanovení článku 7 prílohy XIII k služobnému poriadku, čo podľa názoru Parlamentu umožnilo jeho vlastný výklad. Po druhé, pretože prechodné obdobie by sa malo skrátiť.

48. Ombudsman však nepovažoval uvedené dôvody za presvedčivé.

49. Ombudsman poznamenal, že v bodoch 37, 83 a 89 rozsudku Súdu pre verejnú službu vo veci Lafili Súdny dvor skutočne uviedol, že znenie článku 7 je „nejednoznačné“,„zavádzajúce“a „nejednoznačné“. Dodal, že znenie použité v odsekoch 6 a 7 článku 7 skutočne umožňuje výklad, ktorý „nie je úplne doslovný“, ale musí byť v súlade s cieľom príslušných prechodných ustanovení [12].

50. Výklad článku 7 zo strany Parlamentu však viedol k zmene zákona [13]. Ombudsmanka sa domnievala, že správne orgány Parlamentu nemohli tento článok vykladať týmto spôsobom.

51. Zatiaľ čo rozsudok SVS vo veci Lafili sa týkal výkladu poslednej vety článku 7, ktorá sa vzťahuje na situácie, v ktorých by MF mohol byť vyšší ako 1 po povýšení, sporná prax Parlamentu sa týkala situácií, v ktorých by MF po povýšení bol stále nižší ako 1. Na tieto situácie sa vzťahoval článok 7 ods. 7 prvá veta prílohy XIII, ktorý bol podľa názoru ombudsmana jasný: „Ak je po povýšení multiplikačný faktor nižší ako 1, úradník odchylne od článku 44 služobného poriadku zostáva v prvom platovom stupni svojej novej platovej triedy dovtedy, kým je multiplikačný faktor nižší ako 1 alebo kým nie je povýšený.“

52. V rozpore s uvedeným ustanovením sa Parlament rozhodol uplatniť MF 1 na každého dva roky po jeho prvom povýšení podľa nového služobného poriadku, a to aj v prípade, že stále mal MF menej ako 1. Ombudsmanka v tejto súvislosti poukázala na to, že dôvodom ustanovenia prvej vety článku 7 ods. 7 sa zdá byť skôr to, že prechod na nový systém kariérneho postupu a odmeňovania by sa mal zavádzať postupne a uplatňovať individuálne. Výsledok, ktorý Parlament dosiahol, bol presne opačný.

53. Ombudsmanka pochopila, že konečným cieľom Parlamentu je čo najviac skrátiť prechodné obdobie pre veľký počet dotknutých úradníkov. Ombudsmanka však poznamenala, že Parlament nevysvetlil, prečo sa prechodné obdobie muselo nevyhnutne skrátiť. Pripomenul, že naopak z prípravných prác na novom služobnom poriadku dosť jasne vyplýva, že prechodné obdobie sa bude uplatňovať individuálne na každého úradníka a že niektorí z nich možno ani nedosiahnu MF 1 počas svojho služobného postupu.

54. Aj keby sme sa však domnievali, že tento cieľ skrátenia prechodného obdobia je opodstatnený, takýto prístup nevylučoval, ako vyplýva z prejednávaných výhrad, prípadné nespravodlivé zaobchádzanie so zamestnancami patriacimi do tej istej funkčnej skupiny. V dôsledku osobitného výkladu článku 7 ods. 7 prílohy XIII služobného poriadku samotným Parlamentom sa totiž MF úradníkov povýšených podľa nového služobného poriadku automaticky zvýšil na 1 dva roky po ich povýšení. Ich platy teda boli vyššie ako platy úradníkov, ktorí boli povýšení pred 1. májom 2004 a ktorých MF zostalo nižšie ako 1.

55. Parlament môže mať pravdu, keď tvrdí, že i) úradníci povýšení pred 1. májom 2004 a úradníci povýšení po tomto dátume neboli v rovnakej situácii; a ii) v dôsledku toho argumenty sťažovateľov týkajúce sa diskriminácie v tejto súvislosti nebolo možné podporiť. Ako však vyplýva z prejednávaných sťažností, prax Parlamentu skutočne vytvorila situáciu, v ktorej sa s úradníkmi tej istej funkčnej skupiny, ktorí boli prijatí pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku, zaobchádzalo nespravodlivo z finančného hľadiska v závislosti od dátumu ich príslušného povýšenia.

56. Ombudsmanka tiež chcela zdôrazniť, že prax Parlamentu poskytuje jeho úradníkom jasnú finančnú výhodu v porovnaní s úradníkmi každej inej inštitúcie. Úradníci Parlamentu poberali plat v plnej výške podľa novej platovej stupnice dva roky po svojom prvom povýšení podľa nového služobného poriadku. Úradníci z ostatných inštitúcií, ktorí boli povýšení do tej istej platovej triedy presne k tomu istému dátumu, mohli naďalej uplatňovať MF na svoje platy, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 7 prílohy XIII k služobnému poriadku. Toto rozdielne zaobchádzanie s úradníkmi bolo presne tým, čomu chcel Parlament ako politická inštitúcia zabrániť prijatím uznesenia z 23. apríla 2009.

57. Stručne povedané, ombudsmanka sa domnievala, že postupy Parlamentu:

a) uplatnenie MF 1 na svojich úradníkov, ktorí dva roky po svojom prvom povýšení stále majú MF nižšie ako 1, nebolo v súlade s článkom 7 ods. 7 prílohy XIII k služobnému poriadku;

b) viedol k nespravodlivému finančnému zaobchádzaniu s jeho úradníkmi v závislosti od dátumov ich príslušného povýšenia; a

c) poskytol svojim úradníkom jasnú finančnú výhodu v porovnaní s úradníkmi pracujúcimi pre iné inštitúcie EÚ.

Ombudsmanka preto dospela k záveru, že tento postup je v rozpore s článkami 4, 5 a 11 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe [14], a preto ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

58. Ombudsmanka ďalej poznamenala, že Parlament vo svojej odpovedi na pripomienky Dvora audítorov prisľúbil, že jeho generálny tajomník vymenuje administratívnu pracovnú skupinu poverenú hĺbkovým preskúmaním tejto témy a v prípade potreby navrhnutím akýchkoľvek pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

59. Vzhľadom na uvedené zistenie nesprávneho úradného postupu ombudsmanka predložila tento návrh odporúčania:

„Parlament by mal vysvetliť opatrenia, ktoré zamýšľa prijať na dosiahnutie súladu so služobným poriadkom, a zosúladiť svoju prax s praxou ostatných inštitúcií.

Parlament by mal vysvetliť závery a odporúčania pracovnej skupiny v tejto veci, ktorú sa zaviazal vymenovať, ako aj následné opatrenia, ktoré prijal jeho menovací orgán.“

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu odporúčania

Odpoveď Parlamentu na návrh odporúčania

60. Vo svojom odôvodnenom stanovisku s dĺžkou 1,5 strany Parlament poukázal na to, že pokiaľ ide o prvý bod návrhu odporúčania, „[t]ýmto rozsudkom súd nenamietal proti výkladu článku 7 prílohy VIII zo strany tejto inštitúcie [Európsky parlament], ktorý zaväzuje Parlament zmeniť svoju prax v tejto oblasti. „Ďalej tvrdil, že túto prax už od 1. mája 2004 uplatňoval na približne 90 % svojich zamestnancov, „z ktorých mnohí by už neboli dotknutí výpočtom [MF] v prípade zmeny súčasnej praxe [Parlamentu].“ „Parlament dospel k záveru, že za týchto okolností „nemá v úmysle zmeniť svoju prax týkajúcu sa multiplikačného faktora“.

61. Pokiaľ ide o druhý bod návrhu odporúčania, Parlament zdôraznil, že „sa dohodol s Dvorom audítorov na odložení vytvorenia tejto pracovnej skupiny dovtedy, kým Súdny dvor nevydá konečné rozhodnutie v niektorých iných veciach predložených v oblasti multiplikačných faktorov zamestnancami iných inštitúcií. Preto nebola zriadená žiadna pracovná skupina. Parlament pripojil k svojej odpovedi výňatok z prílohy 1 k „Oznámeniam inštitúcií a orgánov Európskej únie – Dvor audítorov ... Výročné správy za rozpočtový rok 2008“[15]. V časti „Analýza Dvora audítorov“ znie odpoveď Európskeho dvora audítorov takto: „Dvor audítorov bude monitorovať opatrenia nadväzujúce na rozhodnutie Súdneho dvora“. V časti „Odpoveď inštitúcie“znie odpoveď Parlamentu takto: „Európsky parlament sa plne stotožňuje s opatrným prístupom, ktorý vymedzil Dvor audítorov, a bude pokračovať v skúmaní podstaty tejto otázky“.

62. Parlament dospel k záveru, že z uvedených dôvodov a na základe súčasného stavu sa nezdá vhodné vykonať navrhovaný návrh odporúčania ombudsmanky.

Ďalšie pripomienky sťažovateľov

63. Sťažovatelia vo svojich spoločných pripomienkach uviedli, že sú sklamaní odmietnutím Parlamentu priznať, že jeho postupy sú neprijateľné.

Ďalšie vyšetrovanie ombudsmana v Parlamente

64. Ombudsmanka poznamenala, že Parlament vo svojom odôvodnenom stanovisku z 30. septembra 2010 uviedol, že na Súdnom dvore prebiehajú „prípady, ktoré mu bránia zaujať stanovisko k podstate návrhu odporúčania“. Dodal, že sa domnieva, že vyhlásenie Parlamentu pravdepodobne odkazuje na odvolanie proti rozsudku Súdu pre verejnú službu vo veci Lafili, a poukázal na to, že Všeobecný súd už vydal rozsudok o odvolaní 2. júla 2010 (vec T-485/08 P [16]).

65. Ombudsman po dôkladnom preskúmaní odpovede Parlamentu na jeho návrh odporúčania a pred rozhodnutím o poslednom kroku vyšetrovania vyzval Parlament, aby vo svojom rozsudku z 2. júla 2010 zohľadnil výklad príslušných ustanovení služobného poriadku zo strany Všeobecného súdu. Ombudsman upriamil pozornosť Parlamentu najmä na celkový výklad článku 7 prílohy XIII k služobnému poriadku, ktorý podal Dvor audítorov v bodoch 90 a nasledujúcich a v bodoch 130 až 133 svojho rozsudku. Požiadal Parlament, aby mu poskytol posúdenie vplyvu tohto výkladu na prax Parlamentu.

Odpoveď Parlamentu na ďalšie vyšetrovania

66. Parlament vo svojej odpovedi uviedol, že po dôkladnom preskúmaní rozsudku, a najmä výkladu článku 7 prílohy XIII Všeobecným súdom, sa rozhodol zachovať svoje pôvodné stanovisko k tejto otázke.

67. Parlament sa domnieval, že podstata pôvodnej žaloby podanej vo veci T-485/08 P sa líši od predmetu uvedených sťažností, a preto by rozhodnutie Súdneho dvora v tejto veci nemalo mať vplyv na platnosť výkladu článku 7 prílohy XIII zo strany Parlamentu. Žaloba, ktorú podal pán Lafili, sa týkala situácie, v ktorej bol multiplikačný faktor uplatnený na plat úradníka povýšeného do platovej triedy AD 13 vyšší ako 1. Situácia úradníkov v uvedených sťažnostiach bola opačná, keďže multiplikačné faktory uplatňované na ich platy boli po prvom povýšení nižšie ako 1. Okrem toho sa rozhodnutie v pôvodnej žalobe, ktorú podal pán Lafili, zameralo na výklad článku 7 ods. 7 poslednej vety prílohy XIII Súdnym dvorom, a nie na jeho výklad článku 7 ako celku.

68. Z týchto dôvodov Parlament trval na svojom stanovisku, že Súdny dvor nevydal žiadny rozsudok, ktorý by bol v rozpore s jeho výkladom článku 7 prílohy XIII a ktorý by ho nútil zmeniť svoju prax.

69. Parlament uznal argumenty Všeobecného súdu v súvislosti s článkom 7 prílohy XIII, ale „necítil sa viazaný rozsudkom“. Parlament tvrdil, že vec T-485/08 P sa týka sporu medzi úradníkom a Komisiou a že „rozsudok sa týka len Komisie a nie iných inštitúcií, ktoré neboli účastníkmi tohto konania“.

Ďalšie pripomienky sťažovateľov

70. Sťažovatelia vo svojich spoločných pripomienkach zopakovali svoj názor, že prístup Parlamentu ich skutočne sklamal.

71. Vo výročnej správe Dvora audítorov uverejnenej 9. novembra 2010 za rozpočtový rok 2009 [17] sa opäť spomína prax Parlamentu. Parlament opäť odpovedal Dvoru audítorov, ako uviedol v správe z predchádzajúceho roka, že čaká na konečné rozhodnutia Súdneho dvora [18]. Rozsudok v odvolacom konaní vo veci T-485/08 P však bol vyhlásený viac ako dva mesiace predtým, ako Dvor audítorov prijal výročnú správu na svojom zasadnutí 9. septembra 2010.

72. Pri zohľadnení skutočnosti, že Parlament pravdepodobne predložil svoje odpovede Dvoru audítorov pred vyhlásením rozsudku vo veci T-485/08 P, mohol využiť uvedený časový posun na aktualizáciu svojej odpovede na túto otázku vzhľadom na uvedený rozsudok. Skutočnosť, že sa rozhodol tak neurobiť, potvrdila jeho nerešpektovanie ustanovení služobného poriadku, ktoré sa majú uplatňovať rovnako na všetky európske inštitúcie.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu odporúčania

73. Ombudsman je sklamaný odôvodneným stanoviskom Parlamentu, ktorým sa zamieta jeho návrh odporúčania, a ešte viac jeho ďalšou odpoveďou na výzvu na vyvodenie záverov z výkladu príslušných ustanovení služobného poriadku Dvorom audítorov.

74. Ak sa Parlament na jednej strane domnieval, že v rozsudku Všeobecného súdu neboli žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s výkladom článku 7 prílohy XIII, ktorý podal Parlament v rámci svojej praxe, nie je jasné, prečo zároveň tvrdil, že nie je viazaný týmto rozsudkom, pretože nie je účastníkom konania.

75. Ombudsman však poukazuje na to, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci T-485/08 P nielen vyložil poslednú vetu článku 7 ods. 7 prílohy XIII, na ktorú sa skutočne odvoláva žalobný dôvod pána Lafiliho, ale poskytol aj všeobecný výklad článku 7 prílohy XIII ako takého. Aj keď žalobný dôvod predložený Súdnemu dvoru nebol úplne totožný s predmetom sťažností adresovaných ombudsmanovi, ktoré sa týkajú skôr prvých dvoch viet článku 7 ods. 7, Súdny dvor jasne uviedol, ako by sa mal chápať celý odsek. Parlament mal skutočne zohľadniť tieto informácie vo svojej odpovedi na túto sťažnosť, najmä preto, že ombudsmanka osobitne upozornila na príslušné body rozsudku.

76. V tejto súvislosti ombudsman odkázal napríklad na bod 90 rozsudku [19], v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že „v prvých troch vetách článku 7 ods. 7 prílohy XIII sa stanovuje mechanizmus zameraný na postupné [20] priblíženie MF k 1.“. Všeobecný súd v bode 91 ďalej uviedol, že „v prípade neexistencie týchto viet by povýšený úradník po dvoch rokoch v prvom platovom stupni svojej novej platovej triedy prešiel do ďalšieho platového stupňa tej istej platovej triedy, pričom by si zachoval svoj multiplikačný faktor“. V bode 92 Všeobecný súd spresnil, že namiesto zachovania multiplikačného faktora vypočítaného po prvom povýšení úradníka je základný plat, na ktorý by mal nárok z dôvodu svojho nového platového stupňa, zaručený výpočtom nového multiplikačného faktora. Všeobecný súd potom v bode 93 jednoznačne dospel k záveru, že „proces prepočítania multiplikačného faktora uplatniteľného na plat úradníka sa opakuje toľkokrát, koľkokrát je to potrebné, až kým tento faktor nedosiahne jednotku. Je však pravdepodobné, že skôr alebo neskôr takto prepočítaný multiplikačný faktor nielenže dosiahne jednotku, ale presiahne ju.„Táto interpretácia Súdneho dvora je v jasnom rozpore s praxou Parlamentu automaticky zvýšiť MF na 1 v jednom pohybe, dva roky po prvom povýšení, pre všetkých dotknutých úradníkov.

77. Okrem toho Všeobecný súd v bode 130 rozsudku [21] ďalej objasnil svoj výklad spôsobom, ktorý je opäť jednoznačne v rozpore s praxou Parlamentu. Všeobecný súd poukázal na to, že ak bol MF po prvom povýšení podľa nového služobného poriadku nižší ako 1, posledná veta článku 7 ods. 6 prílohy XIII k služobnému poriadku [22] „v celom rozsahu zachováva svoj význam.“V bode 131 sa ďalej uvádza, že „[v] jeho článku sa objasňuje, že v tomto prípade sa multiplikačný faktor naďalej uplatňuje na mesačný základný plat úradníka, a to aj po dvoch prvých rokoch, ktoré úradník strávil v prvom stupni svojej platovej triedy.“ [23] Po vysvetlení, ako sa má vypočítať nový základný plat dva roky po prvom povýšení, keď úradník profituje zo zvýšenia platového stupňa, Všeobecný súd v bode 133 dospel k záveru, že „na základe tohto nového základného platu sa vypočíta nový multiplikačný faktor... pre dotknutého úradníka.“[24] Vzhľadom na takéto jasné výklady poskytnuté Všeobecným súdom je ombudsman prekvapený a nemôže akceptovať názor Parlamentu, že Súdny dvor nevyniesol žiadny rozsudok, ktorý by bol v rozpore s výkladom uplatniteľných pravidiel Parlamentu, ktorý by ho nútil zmeniť svoju prax.

78. Parlament vo svojom odôvodnenom stanovisku ďalej tvrdí, že už uplatnil svoju prax na približne 90 % svojich zamestnancov, „z ktorých mnohí by už neboli dotknutí výpočtom [MF] v prípade zmeny súčasnej praxe.“Ombudsman nemôže ani pochopiť ani prijať tento argument. Ak by Parlament uznal, že jeho prax je nesprávna, podľa výkladu uplatniteľného práva EÚ Súdnym dvorom by mal Parlament prijať potrebné opatrenia na správne uplatňovanie služobného poriadku v budúcnosti. Znamenalo by to určitú administratívnu záťaž, ale určite nie je nemožné ju realizovať. Ombudsmanka poukazuje na to, že existujú IT nástroje, ktoré umožňujú správny prepočet základných platov (a nového MF) po dvoch rokoch, keď by povýšení úradníci mali zmeniť stupeň. Takéto IT nástroje sú ľahko dostupné a používajú ich všetky inštitúcie s výnimkou Parlamentu. Ombudsman však považuje za užitočné zdôrazniť, že Parlament nemusí a nemal by uvažovať o vymáhaní súm, ktoré už boli vyplatené úradníkom, ktorí mali prospech z chyby na strane administratívy.

79. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman trvá na svojich vyššie uvedených zisteniach o nesprávnom úradnom postupe Parlamentu z dôvodu skutočnosti, že uplatnil MF 1 na svojich úradníkov, ktorí dva roky po svojom prvom povýšení stále mali MF menej ako 1. Parlament tým a) porušil článok 7 ods. 7 prílohy XIII a konal spôsobom, ktorý je v rozpore so všeobecným cieľom tohto článku; b) viedol k nespravodlivému finančnému zaobchádzaniu s jeho úradníkmi v závislosti od dátumov ich príslušného povýšenia; a c) bezdôvodne vyplácala svojim vlastným zamestnancom viac ako úradníkom v rovnakej situácii, ktorí pracujú pre iné inštitúcie EÚ.

80. Ak sa návrh odporúčania zamietne, jediným ďalším krokom, ktorý môže ombudsman podniknúť, je odvolať sa na článok 3 ods. 7 štatútu európskeho ombudsmana a zaslať Parlamentu osobitnú správu. Vo výročnej správe ombudsmana za rok 1998 poukázal na to, že možnosť predložiť Parlamentu osobitnú správu má pre jeho prácu neoceniteľnú hodnotu. Dodal, že osobitné správy by sa preto nemali predkladať príliš často, ale len v súvislosti s dôležitými záležitosťami, ktoré sú predmetom všeobecného záujmu a v ktorých môže Parlament prijať opatrenia s cieľom pomôcť ombudsmanovi. Výročná správa za rok 1998 bola predložená Európskemu parlamentu, ktorý ju schválil.

81. Toto vyšetrovanie poukázalo na prípad nesprávneho úradného postupu vo veci, ktorá je vo všeobecnom záujme verejnej služby EÚ. Na základe doterajších skúseností z vybavovania tejto sťažnosti však ombudsman zastáva názor, že v tomto konkrétnom prípade neexistuje reálna vyhliadka na politické opatrenia Parlamentu, ktoré by viedli administratívu k zmene jej stanoviska. Podľa jeho názoru je to o to viac, že Dvor audítorov ešte nezaujal konečné stanovisko k tejto otázke, hoci tento problém identifikoval vo svojich výročných správach za roky 2008 a 2009.

82. Vzhľadom na vyššie citovaný rozsudok Všeobecného súdu sa môže stať, že Dvor audítorov túto záležitosť znovu nastolí vo svojej správe za rok 2010 a zaujme konečné stanovisko k praxi Parlamentu. Ombudsman bude preto o tomto rozhodnutí informovať Dvor audítorov. V tejto súvislosti ombudsman ľutuje, že musel poznamenať, že odpoveď Parlamentu na pripomienky k tejto záležitosti obsiahnuté v správe Dvora audítorov za rok 2009 nebola obzvlášť povzbudzujúca. Hoci odpoveď Parlamentu bola vydaná po tom, ako Všeobecný súd vyniesol rozsudok v uvedenej veci, jednoducho opakuje, že „[Parlament] sa plne stotožňuje s opatrným prístupom vymedzeným Dvorom audítorov [počkať na rozsudky Súdneho dvora] a bude pokračovať v skúmaní podstaty tejto otázky“.

83. Napokon sa zdá, že útvary Parlamentu pre kontrolu vnútorného auditu stále skúmajú finančné dôsledky postupov Parlamentu a v blízkej budúcnosti vypracujú svoje závery. Zameraním pozornosti Parlamentu na finančné dôsledky svojej praxe by tieto závery mohli pomôcť Parlamentu vykonať úplné prehodnotenie tejto praxe a možno viesť Parlament k záveru, že náprava jeho politiky v budúcnosti, ako odporučil ombudsman, by bola nielen v záujme zákonnosti a dobrej správy vecí verejných, ale aj nevyhnutná na ochranu finančných záujmov Únie.

84. Ombudsman sa preto rozhodol ukončiť svoje vyšetrovanie kritickou poznámkou uvedenou nižšie. Ďalej sa rozhodol zaslať svoje rozhodnutie Dvoru audítorov a predsedom troch inštancií Súdneho dvora Európskej únie (Súdneho dvora, Všeobecného súdu a Súdu pre verejnú službu). Vzhľadom na relevantnosť administratívnych otázok týkajúcich sa európskej verejnej služby ombudsman zašle svoje rozhodnutie aj predsedovi kolégia vedúcich administratívy a predsedovi spoločného výboru zodpovednému za harmonizáciu vykonávania služobného poriadku úradníkov EÚ.

B. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania týchto sťažností uzatvára túto kritickú poznámku:

prax Parlamentu uplatňovať multiplikačný faktor 1 na platy svojich úradníkov, ktorí majú dva roky po svojom prvom povýšení stále multiplikačný faktor nižší ako 1,

a) nie je v súlade s článkom 7 ods. 7 prílohy XIII k služobnému poriadku;

b) vedie k nespravodlivému finančnému zaobchádzaniu s jeho úradníkmi v závislosti od dátumov ich príslušného povýšenia; a

c) poskytuje svojim úradníkom jasnú finančnú výhodu v porovnaní s úradníkmi pracujúcimi pre iné inštitúcie EÚ.

Prax je teda v rozpore s článkom 4 („zákonnosť“), článkom 5 („neexistencia diskriminácie“) a článkom 11 („spravodlivosť“) Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a predstavuje závažný prípad nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ombudsman tiež považuje za vhodné informovať o tomto rozhodnutí Dvor audítorov a predsedov troch inštancií Súdneho dvora Európskej únie (Súdny dvor, Všeobecný súd a Súd pre verejnú službu), ako aj predsedov správnych orgánov zodpovedných za harmonizáciu vykonávania služobného poriadku úradníkov EÚ (College of Heads of Administration and Staff Regulations Committee [25]).

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 29. septembra 2011

---

[1] Ú. v. EÚ L 124, 27.4.2004, s. 1.

[2] Veci 2986/2008/MF a 2987/2008/MF sa riešili spoločne.

[3] Článok 8 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku znie: „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7 tejto prílohy, základné mesačné platy sa určujú pre každú platovú triedu a stupeň na základe tabuľky v článku 66 služobného poriadku. V prípade úradníkov, ktorí boli prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004 a až do nadobudnutia účinnosti ich prvého povýšenia po tomto dátume, je tabuľka takáto (...).

[4] Vec F-22/07 Lafili/Komisia, rozsudok zo 4. septembra 2008, Ú. v. EÚ C 313 zo 6. decembra 2008, s. 56, bod 91 (francúzske pôvodné znenie): "En tout état de cause, la thèse défendue par le requérant comporterait une dérogation illimite dans le temps à l'article 66 du statut, ce que l'article 7, paragraphe 7, de l'annexe XIII ne prévoit pas non plus expressément, et irait à l'encontre de l'économie même d'une disposition transitoire, ainsi qu'il ressort des points 85 à 87 du présent arrêt."Odvolanie podané 13. novembra 2008 (Ú. v.

[5] Článok 7 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje:

"Pre každého úradníka sa k 1. máju 2004 vypočíta multiplikačný faktor. Tento multiplikačný faktor sa rovná pomeru medzi základným mesačným platom vyplateným úradníkovi pred 1. májom 2004 a uplatniteľnou sumou vymedzenou v článku 2 ods. 2 tejto prílohy.“

[6] Pozri bod 85 veci F-22/07 (francúzske pôvodné znenie):

„Le Statut des Fonctionnaires est entré en vigueur le Ier mai 2004 de telle sorte que, sous réserve des dispositions transitoires et de principes généraux tels que le principe de sécurité juridique, de non-rétroactivité ou de protection des droits des acquis, les dispositions nouvelles du statut qui régissent la nouvelle structure de carrière et le traitement mensuel de base s'appliquent aux situations à naitre.“

[7] PV BUR 22-09-2008 (k dispozícii na intranete Parlamentu).

[8] Ú. v. EÚ C 287, 2008, s. 111 – 114.

[9] Referenčné číslo PE 339.484/BUR (k dispozícii na intranete Parlamentu).

[10] Oznámenie Dvora audítorov č. 01/07 s názvom Povýšenie na vyšší stupeň po povýšení od reformy služobného poriadku.

[11] Oznámenie zamestnancom Súdneho dvora č. 04/07 s názvom "Povýšenie na vyšší stupeň po povýšení od reformy služobného poriadku".

[12] Bod 83 rozsudku Lafili znie takto: „(…) le libellé de l’article 7, paragraphes 6 et 7, est suffisamment ambivalent pour justifier la recherche d’une interprétation non exclusivement littérale qui soit conforme à l’économie et à la finalité des dispositions transitoires en cause.“

[13] Ombudsman však pripomína, že Súdny dvor je najvyšším orgánom na výklad práva Únie.

[14] Pozri článok 4 (zákonnosť), článok 5 (neexistencia diskriminácie) a článok 11 (spravodlivosť) Európskeho kódexu dobrej správnej praxe (www.ombudsman.europa.eu).

[15] Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2009, s. 1.

[16] Rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. júla 2010, Lafili/Komisia (T-485/08 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke).

[17] Príloha 9.4 k výročným správam Dvora audítorov za rozpočtový rok 2009 - Ú. v.

[18] Príslušný výňatok znie takto: „Európsky parlament súhlasí s procedurálnym prístupom Dvora audítorov a bude čakať na konečné rozhodnutia Súdneho dvora“.

[19] Bod 90 rozsudku vo veci T-485/08 P znie takto (francúzske pôvodné znenie):

„Les trois premières phrases de l’article 7, paragraphe 7, de l’annexe XIII du statut instituent un mécanisme visant à ramener progressivement ce facteur à l’unité et, ainsi, à en neutraliser les effets.“

[20] Zvýraznenie doplnené ombudsmanom.

[21] Bod 130 rozsudku znie takto:

„Toutefois, dans l’hypothèse inverse, à savoir celle d’un fonctionnaire qui, dans les mêmes circonstances, se voit appliquer un facteur de multiplication inférieur à l’unité, l’article 7, paragraphe 6, dernière phrase, de l’annexe XIII du statut conserve pleinement sa signification.“

[22] Článok 7 ods. 6 prílohy XIII služobného poriadku znie takto:

„Pri tomto prvom povýšení sa určí nový multiplikačný faktor. Tento multiplikačný faktor sa rovná pomeru medzi novými základnými platmi vyplývajúcimi z uplatňovania odseku 5 a uplatniteľnou sumou uvedenou v článku 2 ods. 2 tejto prílohy. S výhradou odseku 7 sa tento multiplikačný faktor uplatňuje na plat po postupe do vyššieho platového stupňa a úprave odmien.“

[23] Zvýraznenie doplnené ombudsmanom.

[24] Zvýraznenie doplnené ombudsmanom.

[25] "Výbor pre služobný poriadok" je zriadený Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie.