Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ sa zúčastnil na výzve na predkladanie ponúk na prekladateľské služby, ktorú uverejnil Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). V septembri 2009 ho Všeobecný súd informoval, že ceny ponúkané niektorými uchádzačmi boli neprimerané. Všetci uchádzači boli následne vyzvaní, aby zvážili zníženie svojich cien. Sťažovateľ sa rozhodol, že tak neurobí, pretože nepovažoval svoju cenu za neprimeranú.

2. V novembri 2009 súd informoval sťažovateľa, že jeho ponuka bola zamietnutá, pretože napriek výzve na rokovanie o ponúkanej cene zostala jeho ponuka neprimeraná. Vzhľadom na to, že kritériom na vyhodnotenie ponúk bola „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“, sťažovateľ spochybnil, ako by súd mohol odmietnuť jeho ponuku výlučne na základe toho, že navrhovaná cena bola „neprimeraná“. Požiadal tiež, aby bol informovaný o počte bodov udelených jeho skúšobnému prekladu a o cenách ponúkaných víťaznými uchádzačmi.

3. Vo svojej odpovedi sťažovateľovi súd informoval sťažovateľa o bodoch udelených jeho skúšobnému prekladu, ale neuviedol ceny ponúkané víťaznými uchádzačmi. Tvrdila, že poskytnutie takýchto informácií by mohlo poškodiť hospodársku súťaž v budúcich postupoch verejného obstarávania.

4. Sťažovateľ sa v decembri 2009 obrátil na súd s tvrdením, že súd nesprávne založil jeho vylúčenie z verejnej súťaže len na tom, že cena, ktorú ponúkol, bola „neprimeraná“.

Predmet vyšetrovania

5. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Dvor audítorov:

1. nesprávne uplatnil pravidlá upravujúce postupy verejného obstarávania tým, že vylúčil jeho ponuku z neplatných dôvodov; a

(2) nesprávne odmietol poskytnúť informácie o cenách ponúkaných víťaznými uchádzačmi.

Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ tvrdil, že dôvod zamietnutia jeho ponuky nebol prijateľný, pretože kritériá v zadávacích podmienkach by sa mali dodržiavať, pokiaľ ide o kvalifikáciu aj hodnotenie ponúk.

6. Navrhovateľ tvrdil, že:

(1) Súd by mal prehodnotiť jeho ponuku podľa platných pravidiel a zadávacích podmienok,

(2) ak prvú pohľadávku nie je možné splniť, pretože verejná súťaž bola ukončená, súd by mal uhradiť škodu, ktorú sťažovateľ utrpel, pretože mu nebola zadaná zákazka, a

(3) Dvor audítorov by mal poskytnúť informácie o cenách ponúkaných víťazným uchádzačom.

Vyšetrovanie

7. Ombudsmanka požiadala Dvor audítorov o predloženie stanoviska k sťažnosti. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý k nemu predložil svoje pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné nesprávne uplatňovanie pravidiel upravujúcich postupy verejného obstarávania

Argumenty predložené ombudsmanovi

8. Dvor audítorov vysvetlil, že postup verejného obstarávania bol zameraný na uzavretie viacerých rámcových zmlúv (t. j. rámcových zmlúv s viacerými dodávateľmi). V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa stanovilo, že maximálny počet rámcových zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť v príslušnej časti, bude 20. Vypracoval by sa klasifikačný zoznam dodávateľov s cieľom určiť poradie, v akom sa dodávateľom ponúkne konkrétna práca. Verejné obstarávanie je trvalé, čo znamená, že je otvorené pre nové žiadosti počas jeho štvorročného trvania. Žiadosti, ktoré sa predložia po uplynutí lehoty na predloženie žiadostí o účasť, sa budú pravidelne vyhodnocovať za predpokladu, že sa nedosiahne maximálny počet rámcových zmlúv. Kritérium použité na zadanie ponúk je „ekonomicky najvýhodnejšie“. Určuje sa vypočítaním pomeru medzi navrhovanou cenou za normostranu a bodmi za kvalitu udelenými skúšobnému prekladu. Cena má váhu 40% a kvalita má váhu 60%.

9. Dvoru audítorov bolo doručených 27 žiadostí týkajúcich sa predmetnej časti. Sedem žiadostí bolo vylúčených, pretože nemali požadované normy odbornej spôsobilosti alebo neposkytli požadované informácie. Zvyšných 20 uchádzačov bolo vyzvaných, aby predložili ponuky. Dvor audítorov dostal 16 ponúk, z ktorých tri boli vylúčené, pretože nespĺňali kritériá stanovené v článku 143 ods. 3 vykonávacích ustanovení k nariadeniu o rozpočtových pravidlách [1]. Zo zvyšných 13 ponúk bolo šesť zamietnutých z dôvodu nízkej kvality prekladu testu (menej ako 50 bodov zo 100).

10. Navrhovateľ ponúkol cenu 70 EUR za stranu, ktorá sa považovala za neprimeranú. S cieľom zaobchádzať so všetkými uchádzačmi rovnako bolo všetkých sedem zostávajúcich uchádzačov vrátane sťažovateľa informovaných, že cena ponúknutá v jednej alebo viacerých ponukách sa považuje za príliš vysokú. Všetci boli preto vyzvaní, aby rokovali o svojich cenách. Uchádzači boli osobitne vyzvaní, aby buď potvrdili svoju pôvodnú cenu, alebo ponúkli nižšiu cenu. Uchádzači boli informovaní, že ponuky, ktoré stále ponúkajú neprimeranú cenu, budú zamietnuté. Nižšiu cenu ponúkol len jeden uchádzač. Všetky ostatné spoločnosti vrátane navrhovateľa potvrdili pôvodne ponúkané ceny.

11. Súd preto dospel k záveru, že rokovania so sťažovateľom zlyhali, a jeho ponuku zamietol. Listom z 13. novembra 2009 bol sťažovateľ informovaný o zamietnutí jeho ponuky a o dôvode zamietnutia, konkrétne o tom, že jeho cena sa stále považuje za neprimeranú napriek tomu, že bol vyzvaný, aby ju znížil. Dvor audítorov akceptoval zvyšných šesť ponúk a s týmito uchádzačmi uzavrel rámcové zmluvy.

12. Súd usúdil, že tým, že zamietol ponuku sťažovateľa z dôvodu, že ponúkaná cena bola neprimeraná, neporušil pravidlá uplatniteľné na príslušný postup verejného obstarávania ani pravidlá a zásady uplatniteľné na postupy verejného obstarávania vo všeobecnosti. Podľa Súdneho dvora, hoci vyššie uvedený dôvod nebol uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, takáto možnosť je vlastná rokovaciemu konaniu. V článku 122 ods. 3 vykonávacích ustanovení k nariadeniu o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že „[v] rokovacom konaní verejní obstarávatelia konzultujú so záujemcami podľa vlastného výberu, ktorí spĺňajú podmienky účasti stanovené v článku 135, a rokujú o podmienkach zmluvy s jedným alebo viacerými z nich.“V článku 124 vykonávacích ustanovení sa stanovuje, že „[c]obstarávatelia rokujú s uchádzačmi o ponukách, ktoré predložili, s cieľom prispôsobiť ich požiadavkám stanoveným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedenom v článku 118 alebo v špecifikáciách a v akýchkoľvek dodatočných dokumentoch a s cieľom nájsť ponuku, ktorá predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou.“Možnosť rokovať stanovená v týchto ustanoveniach by bola bezpredmetná, ak by verejný obstarávateľ bol povinný prijať ponuku za nadmernú cenu, ktorú sa uchádzač rozhodne zachovať napriek tomu, že bol vyzvaný, aby o nej rokoval.

13. Dvor audítorov uznal, že podľa článku 89 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách [2] dodržiavajú inštitúcie EÚ pri uskutočňovaní postupov verejného obstarávania zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi. Dvor audítorov sa však domnieva, že tieto zásady nemožno chápať tak, že vyžadujú, aby verejný obstarávateľ – ktorý chce využiť rokovacie konanie a vyhradiť si právo odmietnuť ponuky s cenou vyššou ako určitá suma – uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v špecifikáciách, že táto možnosť existuje, alebo dokonca načrtol najvyššiu prijateľnú cenu. V prípade rokovacích konaní môžu uchádzači, ak sú vyzvaní na rokovanie, zmeniť podmienky vo svojich ponukách po ich otvorení. Skutočnosť, že uchádzači nie sú pred predložením svojich ponúk upozornení, že môžu byť vylúčení uchádzači s nadmernými cenami, nemá vplyv na transparentnosť postupu ani na možnosť uchádzačov súťažiť. Takéto upozornenie však musí byť v priebehu konania poskytnuté všetkým uchádzačom, ktorí spĺňajú kritériá uvedené v súťažných podkladoch. Všetci títo uchádzači musia byť tiež vyzvaní, aby zmenili pôvodne ponúkané ceny. Všetky tieto podmienky boli v tomto prípade splnené.

14. Podľa Súdneho dvora nemožno od verejného obstarávateľa vyžadovať, aby vopred oznámil cenu, ktorú ponuky nemôžu prekročiť. V takom konaní, o aké ide v prejednávanej veci, by takýto druh informácií vážne narušil hospodársku súťaž. Vytvorilo by to podnet pre uchádzačov, aby spontánne alebo dokonca v spolupráci ponúkali najvyššie povolené ceny. Tieto úvahy sú podporené uplatniteľnými pravidlami a zásadami, ako je zásada riadneho finančného hospodárenia, ktorá vyžaduje, aby zdroje, ktoré inštitúcia používa na vykonávanie svojich činností, boli k dispozícii za najlepšiu cenu [3]. Súd tvrdil, že ak by sa prijali argumenty sťažovateľa, že je nesprávne vylúčiť ponuku len z dôvodu, že ponúkaná cena je „nadmerná“, neexistoval by žiadny cenový limit – ani niekoľko stoviek EUR za stranu – pri ktorom by verejný obstarávateľ mohol upustiť od uzavretia zmluvy s uchádzačom.

15. Dvor audítorov sa odvolal aj na článok 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého verejný obstarávateľ môže zrušiť postup zadávania zákazky pred podpísaním zmluvy. Súdny dvor tvrdí, že by nebolo v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a zásadou proporcionality vyžadovať od verejného obstarávateľa, aby zrušil celé zadávacie konanie na uzavretie rámcových zmlúv s viacerými subjektmi len preto, aby sa uistil, že neuzavrie zmluvu s jediným uchádzačom, ktorý ponúka neprimeranú cenu.

16. Podľa Súdneho dvora sťažovateľ ponúkol cenu, ktorá bola oveľa vyššia ako cena ponúknutá šiestimi uchádzačmi, s ktorými boli podpísané zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ponúkol cenu v súlade so svojou predchádzajúcou rámcovou zmluvou, Dvor audítorov poznamenal, že ponúkol 65 EUR za stranu v súvislosti s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania uverejneným v roku 2004. Jeho nová ponuka bola teda o 7,7 % vyššia napriek tomu, že priemerná cena prijatých ponúk bola v roku 2009 o 15 % nižšia ako v roku 2004. Aj keby ponuka sťažovateľa nebola zamietnutá, pomer cena/kvalita by ho zaradil na siedme a posledné miesto v klasifikačnom zozname. V takejto situácii by verejný obstarávateľ nebol povinný uzavrieť zmluvu so sťažovateľom. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa verejný obstarávateľ nezaviazal uzavrieť minimálny počet zmlúv. Jediná možná povinnosť by v tejto súvislosti vyplývala z článku 117 ods. 1 vykonávacích ustanovení k nariadeniu o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa stanovuje, že „[p]okiaľ sa má rámcová zmluva uzavrieť s viacerými hospodárskymi subjektmi, uzavrie sa najmenej s tromi hospodárskymi subjektmi za predpokladu, že existuje dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré spĺňajú podmienky účasti, alebo dostatočný počet prijateľných ponúk, ktoré spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk.“Sťažovateľovi by v žiadnom prípade nebola ponúknutá žiadna práca, pretože verejný obstarávateľ nemá povinnosť zadať zákazky osobe, s ktorou uzavrel rámcovú zmluvu. Od verejného obstarávateľa sa vyžaduje, aby sa pri ponúkaní prác riadil poradím klasifikačného zoznamu.

17. Súdny dvor poukázal na to, že vzhľadom na to, že postup verejného obstarávania je trvalý, sťažovateľ môže predložiť novú ponuku, ktorá by ho následne mohla dostať do lepšieho postavenia na klasifikačnom zozname.

18. Sťažovateľ tvrdil, že na základe súťažných podkladov mali uchádzači legitímnu dôveru, že ich ponuky budú hodnotené výlučne na základe uvedeného kritéria na vyhodnotenie ponúk. Zamietnutie ponúk len z dôvodu, že ponúkaná cena sa považuje za neprimeranú, by mohlo viesť k zamietnutiu ponúk, ktorým by bola na základe uvedeného kritéria na vyhodnotenie ponúk zadaná zákazka, a dokonca k lepšiemu postaveniu v klasifikačnom zozname ako ostatným ponukám. Sťažovateľ to považuje za neprijateľné.

19. Sťažovateľ už pri predkladaní svojej ponuky uzavrel so Súdnym dvorom rámcovú dohodu, na základe ktorej mu bola vyplatená suma 67,46 EUR za stranu po indexácii pôvodnej ceny vo výške 65 EUR. Sťažovateľ počítal s indexáciou za rok 2009, ktorá zodpovedala predchádzajúcemu zvýšeniu o 2,46 EUR. Preto vo svojej novej ponuke ponúkol 70 EUR. Navrhovateľ preto považoval za prekvapujúce, že Súdny dvor považoval ponúkanú cenu za neprimeranú.

20. Sťažovateľ sa domnieval, že súd zveličil, keď uviedol, že ak by prijal jeho tvrdenie, neexistoval by žiadny cenový limit. Uchádzači vedia, že ich šance na získanie zákazky sa znižujú, ak ponúkajú vyššie ceny. Skutočnosť, že cenu samostatne možno považovať za vysokú, je výsledkom zvoleného výberového kritéria. Existujú však len dve možnosti, ako získať zmluvu: ponúknutie najnižšej ceny alebo ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Článok 101 rozpočtového nariadenia nie je v prejednávanej veci relevantný, pretože v prejednávanej veci nejde o upustenie od uzavretia zmluvy alebo o zrušenie postupu zadávania zákazky.

21. Podľa sťažovateľa je odôvodnenie Dvora audítorov, pokiaľ ide o zásadu riadneho finančného hospodárenia a zásadu proporcionality, založené na nesprávnych predpokladoch. Nie je prijateľné hodnotiť cenu izolovane. To by narušilo základnú myšlienku postupu verejného obstarávania, ktorou je nájsť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

22. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že aj keby jeho ponuka skončila na siedmom mieste v klasifikačnom zozname, ako tvrdil Súdny dvor, bolo by to lepšie ako deviate miesto, ktoré získal po postupe verejného obstarávania v roku 2004, ktorý mu následne poskytol niekoľko zmlúv o preklade. Okrem toho Všeobecný súd neuviedol žiadne presvedčivé tvrdenia na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého by nebol povinný uzavrieť s ním rámcovú zmluvu. Uchádzači by mali mať oprávnené očakávanie, že získajú rámcovú zmluvu, ak ich ponuky patria medzi dvadsať ekonomicky najvýhodnejších.

Hodnotenie ombudsmana

23. Ombudsmanka zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných zahŕňa zásadu riadneho finančného hospodárenia. Pokiaľ ide o postupy verejného obstarávania, odráža sa to v skutočnosti, že je dobrou správou, aby sa vo všetkých postupoch verejného obstarávania vynaložilo úsilie na zabezpečenie toho, aby sa získali ponuky, ktoré ponúkajú najlepší pomer medzi kvalitou a cenou. Charakteristickou črtou riadneho finančného hospodárenia je aj to, že rozpočtové záväzky by nemali byť časovo neobmedzené. To sa odráža v skutočnosti, že v súvislosti s obstarávaním výrobkov a služieb možno stanoviť maximálne rozpočty.

24. Ombudsman preskúmal oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré sa vzťahuje na tento postup verejného obstarávania. V oddiele IV oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa uvádza, že predmetné verejné obstarávanie je rokovacím konaním. V rokovacom konaní môže verejný obstarávateľ buď prijať ponuky tak, ako sú, alebo môže povzbudiť uchádzačov, aby zmenili podmienky svojich ponúk s cieľom získať ponuky, ktoré ponúkajú lepší pomer medzi kvalitou a cenou.

25. Pokiaľ ide o rokovacie konania, v článku 124 prvom odseku vykonávacích ustanovení k nariadeniu o rozpočtových pravidlách sa uvádza, že „verejní obstarávatelia rokujú s uchádzačmi o ponukách, ktoré predložili, s cieľom prispôsobiť ich požiadavkám stanoveným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedenom v článku 118 alebo v špecifikáciách a v akýchkoľvek dodatočných dokumentoch a s cieľom nájsť ponuku, ktorá predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou.“[4] Žiadny uchádzač v rokovacom konaní teda nemá oprávnené očakávanie, že mu bude zadaná zákazka bez toho, aby sa od neho prípadne vyžadovalo prispôsobenie predloženej ponuky.

26. Samotný účel rokovacieho konania by bol ohrozený, ak by bol verejný obstarávateľ povinný uzatvoriť zmluvy s uchádzačmi, ktorí nie sú ochotní dostatočne prispôsobiť svoje ponuky. Verejný obstarávateľ má teda plné právo domnievať sa, že jeho rokovania s konkrétnym uchádzačom alebo konkrétnymi uchádzačmi zlyhali, ak tento uchádzač alebo títo uchádzači naďalej ponúkajú ponuky, ktoré verejný obstarávateľ považuje za neprimerané (z hľadiska ceny, kvality alebo z hľadiska ceny aj kvality).

27. Verejný obstarávateľ má už zo svojej podstaty pri rokovaniach širokú mieru voľnej úvahy. Kritizovať ho možno len vtedy, ak nedodržiava platné pravidlá a zásady, ako sú pravidlá a zásady týkajúce sa rovnakého zaobchádzania a spravodlivosti. V článku 124 druhom odseku vykonávacích ustanovení k nariadeniu o rozpočtových pravidlách sa v tejto súvislosti stanovuje, že „verejní obstarávatelia počas rokovaní zabezpečia rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi.“Kritériá hodnotenia ponúk a zadávania zákaziek musia byť preto jasné a musia sa rovnako uplatňovať na všetkých uchádzačov.

28. V tejto súvislosti sťažovateľ tvrdil, že uchádzači mali oprávnené očakávanie, že ich ponuky sa budú hodnotiť výlučne na základe kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktoré uviedol ako pomer ceny a kvality ponúk. Tvrdil, že jeho ponuka nebola hodnotená na základe tohto kritéria na vyhodnotenie ponúk. Bol odmietnutý len preto, že cena, ktorú ponúkol, bola príliš vysoká. Navrhovateľ tvrdil, že zamietnutie ponúk len preto, že ponúkaná cena sa považuje za neprimeranú, by mohlo viesť k zamietnutiu ponúk, ktoré by na základe uvedeného kritéria na vyhodnotenie ponúk (ktoré bolo podľa názoru navrhovateľa výlučne pomerom cena/kvalita) inak získali zákazku a možno dokonca by mali lepšie postavenie v klasifikačnom zozname ako ostatné ponuky.

29. Ombudsman najprv poznamenáva, že táto situácia v tomto prípade nenastala. Poznamenáva, že ponuka sťažovateľa, hodnotená na základe ceny/kvality, bola naposledy zaradená do klasifikačného zoznamu.

30. V každom prípade však ombudsman v zásade nesúhlasí s tým, že Dvoru audítorov nebolo povolené stanoviť maximálny cenový strop v rámci rokovacieho konania. Podľa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (bod IV.2) boli kritériami na vyhodnotenie ponúk „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, pokiaľ ide o: Kritériá uvedené v súťažných podkladoch, vo výzve na predloženie ponuky alebo na rokovanie alebo v informatívnom dokumente." Dvor audítorov preto mohol hodnotiť ponuky so zreteľom na kritériá uvedené vo výzve na rokovanie. Kritérium uvedené vo výzve na rokovanie bolo, že kótované ceny by nemali byť nadmerné [5].

31. Stručne povedané, Súdny dvor mohol stanoviť kritériá na určenie ekonomicky najvýhodnejších ponúk nielen v špecifikáciách (v ktorých stanovil pomer cena/kvalita), ale aj vo výzve na rokovanie (pričom kritériom bolo, že ponúkané ceny by nemali byť neprimerané).

32. Je pravda, že vo výzve na rokovanie Súdny dvor presne neuviedol, čo je to "nadmerná"cena. Ombudsmanka však poznamenáva, že ak by tak Dvor audítorov urobil, všetci uchádzači, ktorí pôvodne predložili ponuku nad maximálnu cenu, by svoje ceny znížili len na túto maximálnu cenu. Tým by vznikla situácia, ktorá by bola v rozpore so zásadou riadneho finančného hospodárenia [6]. Ombudsman tiež berie do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na to, že postup verejného obstarávania bol trvalý, uchádzači, ktorí boli považovaní za uchádzačov, ktorí predložili nadmernú cenu, neboli kedykoľvek vylúčení z predkladania dodatočných (nižších) ponúk.

33. Ombudsmanka okrem toho poznamenáva, že všetci uchádzači boli vyzvaní, aby rokovali o svojich cenách za rovnakých podmienok. Všetci boli informovaní aj o tom, že ponuky, ktoré stále ponúkajú nadmernú cenu, budú zamietnuté.

34. Ombudsman preto konštatuje, že predmetné výberové konanie sa uskutočnilo v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia, rovnakého zaobchádzania a spravodlivosti. Ombudsman preto v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nezistil nesprávny úradný postup Dvora audítorov.

35. Hoci postup, ktorý je predmetom sťažnosti, nebol poznačený nesprávnym úradným postupom, ombudsmanka by chcela zdôrazniť, že je dôležité, aby sa občanom EÚ pomohlo pochopiť uplatňované postupy. Poskytovanie takýchto informácií môže byť prínosom aj pre inštitúcie EÚ, ktoré tieto postupy vykonávajú. S cieľom ďalej zlepšiť svoje postupy verejného obstarávania by Dvor audítorov mohol vo svojich oznámeniach o vyhlásení verejného obstarávania zvážiť vysvetlenie hlavných znakov zvoleného typu postupu verejného obstarávania. Súdny dvor by tiež mohol zvážiť, že v súťažných podkladoch jasne uvedie, že v rokovacom konaní si vyhradzuje právo požadovať nižšie ponuky, ak sa domnieva, že ponuky, ktoré už boli ponúknuté, sú neprimerané. Ombudsman v tejto súvislosti uvedie ďalšiu pripomienku.

B. Údajné neoprávnené odmietnutie poskytnúť informácie

Argumenty predložené ombudsmanovi

36. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, súd sa odvolal na článok 100 ods. 2 prvý pododsek nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa stanovuje, že „verejný obstarávateľ oznámi všetkým záujemcom alebo uchádzačom, ktorých žiadosti alebo ponuky boli zamietnuté, dôvody, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie, a všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sú prípustné a ktorí písomne požiadajú o informácie o charakteristikách a relatívnych výhodách úspešnej ponuky a o mene uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná.“Súd však nebol presvedčený, že toto ustanovenie je uplatniteľné v tomto prípade, pretože ponuka sťažovateľa nebola zamietnutá na základe jej relatívnej nevýhody, ale v skoršej fáze a z dôvodov uplatniteľných len na jeho ponuku [7]. Zásada transparentnosti musí byť v každom prípade v súlade s ochranou verejného záujmu, legitímnymi obchodnými záujmami verejných a súkromných podnikov a spravodlivou hospodárskou súťažou. Podľa článku 100 ods. 2 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa určité podrobnosti nemusia zverejniť, ak by ich zverejnenie poškodilo tieto záujmy [8]. Vo veci T-89/07 [9] Súd prvého stupňa zistil, že podľa článku 100 ods. 2 prvého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách bola inštitúcia povinná oznámiť cenu ponúknutú víťazným uchádzačom, keďže cena predstavovala jednu z charakteristík a relatívnych výhod víťaznej ponuky. V tejto veci Súd prvého stupňa konštatoval, že na základe článku 100 ods. 2 druhého pododseku rozpočtového nariadenia nie je možné odmietnuť poskytnutie predmetných informácií. Inštitúcia len tvrdila, že zverejnenie ceny by poškodilo obchodné záujmy víťazného uchádzača bez toho, aby vysvetlila ako. Okrem toho cena už bola uverejnená v oznámení o výsledku verejného obstarávania.

37. Podľa Súdneho dvora treba v každom jednotlivom prípade preskúmať, či musí byť zverejnená cena ponúknutá víťazným uchádzačom. Inštitúcia pritom musí zohľadniť článok 100 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v prípade potreby článok 149 ods. 3 štvrtý pododsek vykonávacích ustanovení. Keďže prejednávaná vec sa týka stáleho výberového konania, mohlo by to poškodiť verejný záujem a narušiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi uchádzačmi, ak by bol sťažovateľ informovaný o cenách ponúkaných víťaznými uchádzačmi. Ak by bol sťažovateľ informovaný o týchto cenách, získal by výhodu oproti víťazným uchádzačom. Keďže postup verejného obstarávania je trvalý, sťažovateľ mohol pri predkladaní novej ponuky zohľadniť informácie o cene, zatiaľ čo víťazní uchádzači nemali pri predkladaní svojich ponúk prístup k rovnakým informáciám. Sťažovateľ by získal výhodu aj v porovnaní s inými osobami, ktoré by chceli predložiť ponuky počas štvorročného trvania postupu verejného obstarávania. Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi by teda bola porušená.

38. Súdny dvor tiež poukázal na to, že cieľom ustanovení EÚ o verejnom obstarávaní je podporovať spravodlivú hospodársku súťaž. Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby verejní obstarávatelia nezverejňovali informácie o postupoch verejného obstarávania, ktoré by narušili hospodársku súťaž [10]. Zachovanie spravodlivej hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní predstavuje dôležitý verejný záujem, ktorý sa v konkrétnych prípadoch musí porovnať s protichodnou zásadou a ktorý môže dokonca motivovať k obmedzeniu práva uchádzačov, ktorí začali súdne konanie, na získanie informácií [11].

39. Dvor audítorov zdôraznil, že predmetná verejná súťaž je financovaná z verejných prostriedkov z rozpočtu EÚ. Podľa článku 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa rozpočet EÚ mal plniť okrem iného v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia. Ako už bolo uvedené, z tejto zásady vyplýva najmä to, že zdroje, ktoré inštitúcia používa na vykonávanie svojich činností, sa sprístupnia za najlepšiu cenu. Je zrejmé, že informácie o cenách ponúkaných víťaznými uchádzačmi by sťažovateľovi umožnili pri predkladaní novej ponuky obmedziť jeho úsilie o zníženie ceny. Ak nemá prístup k týmto informáciám, bude mať motiváciu znížiť svoju cenu na maximum.

40. Sťažovateľ uviedol, že argumenty Dvora audítorov týkajúce sa trvalého charakteru postupu verejného obstarávania zrejme predpokladajú, že súčasné zmluvné strany nemôžu predkladať nové ponuky, že táto možnosť existuje len pre tých, ktorým nebola zadaná zákazka, a že zverejnenie cien by narušilo hospodársku súťaž.

Hodnotenie ombudsmana

41. Povinnosť odôvodnenia zohráva v právnom poriadku Únie ústrednú úlohu. Stanovuje sa v Charte základných práv EÚ [12], ako aj v Európskom kódexe dobrej správnej praxe [13]. Podľa tejto povinnosti musí byť odôvodnenie orgánu, ktorý prijal určitý akt, jasne a jednoznačne zverejnené, aby sa na jednej strane dotknuté osoby oboznámili s dôvodmi prijatého opatrenia a mohli tak brániť svoje práva, a na druhej strane aby Súdny dvor mohol vykonávať svoju kontrolnú právomoc [14]. Pokiaľ ide o postupy verejného obstarávania, táto povinnosť je ďalej rozpracovaná v článku 100 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Osobitosti postupov verejného obstarávania však umožňujú, aby sa určité podrobnosti nezverejňovali, ak by napríklad zverejnenie mohlo narušiť spravodlivú hospodársku súťaž [15].

42. Ombudsmanka sa domnieva, že osobitosti postupov verejného obstarávania v tejto súvislosti sú ešte výraznejšie v prípade trvalých postupov verejného obstarávania. V tejto súvislosti ombudsman považuje za primerané tvrdenie Dvora audítorov, že ak by bol sťažovateľ informovaný o cenách ponúkaných víťaznými uchádzačmi, mohlo by ho to odradiť od ďalšieho znižovania jeho ceny v budúcich ponukách. Ak sťažovateľ nemá informácie o cenách ponúkaných inými uchádzačmi, bude mať motiváciu znížiť svoju cenu o maximálnu možnú sumu. Ombudsmanka opäť zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných zahŕňa zásadu riadneho finančného hospodárenia. Pokiaľ ide o postupy verejného obstarávania, odráža sa to v skutočnosti, že je dobrou správou, aby sa vo všetkých postupoch verejného obstarávania vynaložilo úsilie na zabezpečenie toho, aby sa prijímali ponuky, ktoré ponúkajú najlepší pomer medzi kvalitou a cenou.

43. Ombudsman tiež považuje za primerané tvrdenie Dvora audítorov, že predmetné informácie by sťažovateľovi poskytli výhodu oproti iným osobám, ktoré chcú predložiť ponuky počas štvorročného trvania postupu verejného obstarávania. Ombudsmanka sa preto domnieva, že Dvor audítorov poskytol presvedčivé argumenty, prečo by poskytnutie predmetných informácií sťažovateľovi mohlo narušiť spravodlivú hospodársku súťaž. Súdny dvor bol preto oprávnený odmietnuť jej poskytnutie [16].

44. Na základe uvedených skutočností ombudsman nezistil nesprávny úradný postup Dvora audítorov v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti.

C. Pohľadávky

Hodnotenie ombudsmana

45. Vzhľadom na závery ombudsmana v súvislosti s tvrdeniami sťažovateľa musia byť tvrdenia sťažovateľa neúspešné.

D. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

V súvislosti s touto sťažnosťou nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Súdny dvor budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

S cieľom ďalej zlepšiť svoje postupy verejného obstarávania by Dvor audítorov mohol vo svojich oznámeniach o vyhlásení verejného obstarávania zvážiť vysvetlenie hlavných znakov zvoleného typu postupu verejného obstarávania. Súdny dvor by tiež mohol zvážiť, že v súťažných podkladoch jasne uvedie, že v rokovacom konaní si vyhradzuje právo požadovať nižšie ponuky, ak sa domnieva, že ponuky, ktoré už boli ponúknuté, sú neprimerané.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 22. júna 2011

---

[1] Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

[2] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

[3] Článok 274 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (uplatniteľný v danom čase) a články 3 a 27 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[4] Podčiarkuje to ombudsmanka.

[5] Ombudsmanka poznamenáva, že v konkrétnej dotknutej ponuke by nebolo možné požiadať uchádzačov, aby predložili nové ponuky, ktoré by sa posúdili z hľadiska ich kvality. Bolo to preto, že kvalita prekladateľov bola pevne stanovená (na základe hodnotenia predložených textov - sťažovateľ získal známku 80 zo 100). Predmetné rokovacie konanie ako také sa mohlo týkať len otázky ceny.

[6] Naopak, v prípade verejnej súťaže, v ktorej sa za víťaza verejnej súťaže považuje len najlepšia ponuka, nie je problematické presne stanoviť, aká je maximálna cena. Uchádzači budú v takýchto ponukách odrádzať od predkladania ponúk presne za maximálnu cenu, pretože by existovalo značné riziko, že iní uchádzači by ponúkli nižšie ponuky, čo by viedlo k strate ponuky.

[7] Súd prvého stupňa odkazuje na vec T-406/06, Evropaïki Dynamiki/Komisia, Zb. 2008, s. II-247, body 106 – 111.

[8] Súd prvého stupňa odkazuje na vec T-195/08, Antwerpse Bouwwerken/Komisia, Zb. 2009, s. II-4439, bod 84.

[9] Vec T-89/07 VIP Car Solutions/Parlament, Zb. 2009, s. II 1403, body 86 – 93.

[10] Súdny dvor odkazuje na vec C-450/06, Varec, Zb. 2008, s. I-581, body 34 a 35.

[11] Súdny dvor odkazuje na vec C-450/06, Varec, Zb. 2008, s. I-581, body 47 – 51.

[12] Článok 41.

[13] Článok 18.

[14] Vec T-465/04, Evropaïki Dynamiki/Komisia, Zb. 2008, s. II-247, bod 48.

[15] Článok 100 ods. 2 druhý pododsek nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[16] Ombudsman nie je presvedčený argumentom Dvora audítorov, že článok 100 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa na tento prípad neuplatňuje. Vzhľadom na závery ombudsmana týkajúce sa vecných argumentov Dvora audítorov však tento aspekt prípadu nie je potrebné ďalej skúmať.