Vyrobené v súlade s článkom 4 ods. 1 štatútu európskeho ombudsmana ^[1]

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V januári 2024 sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti [2] k textovej správe, ktorú prezident Francúzskej republiky zaslal predsedovi Európskej komisie v súvislosti s obchodnými rokovaniami medzi EÚ a Mercosurom. Keďže nebolo prijaté pôvodné rozhodnutie, sťažovateľ predložil opakovanú žiadosť v máji 2025.

2. Komisia vo svojom opakovanom rozhodnutí z júla 2025 uviedla, že vykonala vyčerpávajúce vyhľadávanie, ale požadovanú textovú správu neidentifikovala.

3. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou Komisie, sa v septembri 2025 obrátil na európsku ombudsmanku.

Vyšetrovanie

4. V septembri 2025 ombudsmanka začala vyšetrovanie toho, ako Komisia vybavila žiadosť sťažovateľa o prístup verejnosti [3].

5. Počas vyšetrovania ombudsmanka preskúmala spis Komisie týkajúci sa žiadosti o prístup verejnosti.

6. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa v októbri 2025 stretol so zástupcami Komisie, aby získal ďalšie informácie o tomto prípade. Následne vyšetrovací tím vypracoval správu zo stretnutia [4], ktorá bola poskytnutá sťažovateľovi, ktorý potom poskytol svoje pripomienky.

Argumenty predložené ombudsmanovi

7. Komisia vo svojom opakovanom rozhodnutí uznala, že prezident Francúzskej republiky skutočne kontaktoval predsedníčku Komisie 28. alebo 29. januára 2024 prostredníctvom aplikácie na zasielanie okamžitých správ „Signal“. Požadovanú správu však nebolo možné získať, keďže funkcia „zmiznuté správy“ bola aktivovaná na telefóne predsedu Komisie. Komisia tvrdila, že správa len zopakovala ustálené stanovisko Francúzska, nemala „žiadny osobitný administratívny alebo právny účinok“ a jej obsah už bol známy obom stranám aj verejnosti. Komisia preto dospela k záveru, že nemá povinnosť zaregistrovať ho [5].

8. Komisia ďalej vysvetlila, že predseda používa aplikáciu na zasielanie okamžitých správ „Signal“ na základe interného odporúčania, ktoré umožňuje používanie aplikácie výlučne na oznamovanie verejne dostupných informácií a v žiadnom prípade nie citlivých alebo dôverných informácií [6]. Komisia takisto uviedla, že funkcia „zmiznutých správ“ nachádzajúca sa v aplikácii „Signal“ bola aktivovaná na základe odporúčania príslušných útvarov, aby sa zabránilo možnému úniku údajov [7].

9. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia mala zachovať a zverejniť textovú správu. Tvrdil, že v komunikácii medzi hlavou štátu a predsedom Komisie môže byť významné aj zopakovanie známeho stanoviska. Kritizoval aj používanie funkcie „zmiznuté správy“, ktorá oslabuje vonkajšiu kontrolu a právo na prístup k dokumentom. Dodal, že Komisia nespresnila interval vymazania požadovanej správy, čo mu znemožnilo pochopiť, či bola správa vymazaná pred registráciou žiadosti o prístup verejnosti alebo po nej. Navrhovateľ poukázal na rozpor v argumentácii Komisie: ak podľa vnútorných pravidiel Komisie textové správy s „krátkou životnosťou“nie sú vhodné na výmenu dôležitých informácií, potom sa používanie funkcie „zmiznuté správy“ javí ako nadbytočné, keďže takéto správy môžu sotva viesť k veľkému úniku údajov, ak sa sprístupnia verejnosti.

10. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky zástupcovia Komisie zdôraznili veľmi prísne bezpečnostné požiadavky na používanie podnikových zariadení v Komisii vrátane povinnosti používateľov aktivovať funkciu „zmiznuté správy“ v aplikácii Signal s cieľom minimalizovať bezpečnostné riziká (kybernetické útoky). Okrem usmernení a pravidiel uvedených v potvrdzujúcom rozhodnutí sa odvolali na prílohu k rokovaciemu poriadku Komisie, v ktorej sa takisto uvádza, že aplikácie na zasielanie textových správ sa nesmú používať v prípade dôležitých informácií, ktoré nemajú krátku životnosť (pokiaľ sa to nevyžaduje v záujme služby), a musia byť v súlade s odporúčaniami týkajúcimi sa automatického zmiznutia správ.[8] Zástupcovia Komisie poznamenali, že príloha k rokovaciemu poriadku sa v súčasnosti napáda na Všeobecnom súde, a vyzvali ombudsmana, aby posúdil, či by sa vyšetrovanie malo ukončiť, aby sa nezasahovalo do súdneho konania.

11. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa počas stretnutia spýtal zástupcov Komisie na časový interval v nastaveniach týkajúcich sa „zmiznutých správ“ v aplikácii Signal v telefóne predsedu. Zástupcovia Komisie uviedli, že časový interval nemožno zverejniť z bezpečnostných dôvodov. Objasnili harmonogram žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti: žiadosť zaevidoval generálny sekretariát Komisie 31. januára 2024 a následne ju 2. februára 2024 postúpil do osobnej kancelárie (kabinetu) predsedu Komisie. Vláda na túto žiadosť neodpovedala. Zástupcovia Komisie vysvetlili, že tím „Archívov“ v kabinete, ktorý dostal žiadosť, bol zodpovedný za vybavovanie veľkého počtu žiadostí a korešpondencie, ktoré sa netýkali len prístupu verejnosti. Poznamenali, že sťažovateľ sa rozhodol počkať 15 mesiacov pred podaním opakovanej žiadosti, a preto svoju žiadosť nechal „spiacu“.

12. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k správe zo stretnutia nesúhlasil s vysvetleniami Komisie a domnieval sa, že harmonogram udalostí zostáva nejasný. Domnieval sa najmä, že Komisia neobjasnila, či predsedníčka a vedúci jej kabinetu vedeli o žiadosti v čase, keď diskutovali o posolstve. Tvrdenie Komisie, že obdobie uchovávania nemožno zverejniť z „bezpečnostných dôvodov“, nebolo dostatočne podložené. Zdá sa, že po 2. februári 2024 neexistuje žiadny ďalší písomný záznam týkajúci sa spracovania žiadosti. Sťažovateľ tvrdil, že takýto postup vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o vnútornú zodpovednosť a riadnu dokumentáciu administratívnych postupov. Takisto spochybnil koncepciu „spiacej žiadosti“, ktorú Komisia používa na vysvetlenie značného oneskorenia pri jej spracúvaní.

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k odporúčaniu

Úvodné poznámky

13. Z článku 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že ombudsman „vedie vyšetrovania, pre ktoré zistí dôvody […], okrem prípadov, keď údajné skutočnosti sú alebo boli predmetom súdneho konania“.

14. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmana zástupcovia Komisie poznamenali, že príloha k rokovaciemu poriadku Komisie, z ktorej vychádzala v potvrdzujúcom rozhodnutí, je v súčasnosti napadnutá na Všeobecnom súde.[9] Zástupcovia Komisie sa domnievali, že vyšetrovanie ombudsmana v tejto veci sa v podstate zameriava na posúdenie prvku „miznúcich správ“, ktorý je jedným z prvkov v prílohe, ktorý je napadnutý na Súdnom dvore. Vyzvali ombudsmana, aby posúdil, či by sa vyšetrovanie malo uzavrieť, aby sa nezasahovalo do súdneho konania.

15. Ombudsmanka opakuje svoj názor [10], že pokiaľ Súdny dvor nevydá rozsudok o zákonnosti predmetnej prílohy, nezaujme stanovisko k tejto prílohe ako takej. Ombudsmanka už objasnila, že vzhľadom na to, že príloha musí v každom prípade zostať v súlade s nariadením č. 1049/2001 [11], bude naďalej posudzovať súlad jednotlivých potvrdzujúcich rozhodnutí prijatých Komisiou s nariadením č. 1049/2001, ako ho vykladajú súdy EÚ, a so zásadami dobrej správy vecí verejných.

O načasovaní vymazania predmetnej textovej správy

16. Podľa ustálenej judikatúry EÚ, ak dotknutá inštitúcia vyhlási, že nemá požadovaný dokument, existuje právna domnienka, že toto vyhlásenie je pravdivé a presné.^[12] Hoci túto domnienku možno vyvrátiť relevantnými a zhodujúcimi sa dôkazmi o tom, že požadovaný dokument existuje a má ho dotknutá inštitúcia v držbe, je na žiadateľovi, aby takéto dôkazy predložil. Tvrdenie žiadateľa, že údajná neexistencia dokumentu je v rozpore s dobrou administratívnou praxou, nepostačuje na vyvrátenie tejto právnej domnienky ^[13].

17. V prejednávanej veci Komisia potvrdila, že sporná textová správa v určitom okamihu existovala, ale už ju nemá v držbe. Nie je dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdenia Komisie, že už nemá požadovaný dokument k dispozícii.

18. Otázkou potom je, kedy bola textová správa automaticky odstránená.

19. Podľa ustálenej judikatúry [14] by inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra EÚ spravidla nemali vymazať dokument, ktorý je predmetom žiadosti o prístup verejnosti, kým sa neukončí proces napadnutia zamietnutia prístupu. Tento dokument umožňuje riadne preskúmanie zamietnutia, či už Európskym ombudsmanom alebo Súdnym dvorom EÚ.

20. V tomto prípade ani nahliadnutie do spisu, ani vysvetlenia poskytnuté Komisiou počas stretnutia neumožnili ombudsmanovi s istotou určiť, či bola požadovaná správa automaticky vymazaná pred alebo po tom, ako sťažovateľ predložil svoju žiadosť o prístup verejnosti. Na základe poskytnutých informácií ombudsman takisto nemohol určiť, v ktorom okamihu Komisia vyhľadala požadovaný dokument, t. j. či tak urobila po prijatí žiadosti o prístup alebo či sa vyhľadávanie uskutočnilo až o rok neskôr, keď Komisia odpovedala na žiadosť o prístup. Skutočnosť, že ombudsman nemohol stanoviť príslušné lehoty, je sama osebe problémom.

21. Ombudsmanka sa bude zaoberať oneskorením pri vybavovaní žiadosti o prístup v nasledujúcej časti. Pokiaľ ide o načasovanie vymazania správy, ombudsmanka navrhuje, aby Komisia upravila svoje vnútorné pravidlá tak, aby sa vyžadovalo, že dokument sa uchová hneď po prijatí žiadosti o prístup verejnosti k tomuto dokumentu, a to bez ohľadu na útvar, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za jeho podstatu, a bez ohľadu na to, či spĺňa kritériá Komisie na registráciu dokumentov, až do ukončenia akéhokoľvek procesu napadnutia zamietnutia prístupu.

Oneskorenie pri vybavovaní žiadosti o prístup verejnosti

22. Nahliadnutím do spisu Komisie sa preukázalo, že žiadosť sťažovateľa zaregistroval 31. januára 2024 generálny sekretariát Komisie a 2. februára 2024 bola postúpená kabinetu predsedu Komisie. Žiadosť zostala nevyriešená, kým sťažovateľ nepredložil svoju opakovanú žiadosť o 15 mesiacov neskôr, t. j. 28. júla 2025.

23. Ombudsmanka v tejto súvislosti poznamenáva, že tím „Archívov“ kabinetu nereagoval na priradenie žiadosti. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky zástupcovia Komisie vysvetlili, že tím „Archívy“ sa zaoberá veľkým počtom žiadostí a korešpondencie, ktoré sa netýkajú len prístupu verejnosti. Z kontrolovaných dokumentov vyplýva, že generálny sekretariát nevydal žiadnu upomienku ani neprijal žiadne ďalšie opatrenia na monitorovanie spracovania žiadosti o prístup verejnosti, kým sťažovateľ nepodal svoju opakovanú žiadosť o 15 mesiacov neskôr.

24. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmana zástupcovia Komisie tvrdili, že sťažovateľ sa rozhodol nepodať opakovanú žiadosť počas 15 mesiacov, a preto svoju žiadosť nechal „spiacu“. Zdalo sa, že Komisia naznačila, že navrhovateľ mal predložiť opakovanú žiadosť ihneď po uplynutí lehoty 15 pracovných dní na to, aby Komisia odpovedala na pôvodnú žiadosť.

25. V článku 7 nariadenia č. 1049/2001 sa stanovuje, že „1. Žiadosť o prístup k dokumentu sa vybavuje bezodkladne. Žiadateľovi sa zašle potvrdenie o prijatí. Do 15 pracovných dní od registrácie žiadosti inštitúcia buď povolí prístup k požadovanému dokumentu […], alebo v písomnej odpovedi uvedie dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia […]. 2. V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia môže žiadateľ do 15 pracovných dní od doručenia odpovede inštitúcie podať opakovanú žiadosť […]. 3. Vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade žiadosti týkajúcej sa veľmi dlhého dokumentu alebo veľkého počtu dokumentov, sa lehota stanovená v odseku 1 môže predĺžiť o 15 pracovných dní […]. 4. Ak inštitúcia neodpovie v stanovenej lehote, žiadateľ má právo podať opakovanú žiadosť.“ (zvýraznenie doplnené)

26. Je teda zrejmé, že neexistencia opakovanej žiadosti do 15 pracovných dní od implicitného zamietnutia neoprávňuje inštitúciu zastaviť spracovanie žiadosti o prístup. Ako rozhodol Súdny dvor, „mechanizmus konkludentného rozhodnutia o zamietnutí bol zavedený s cieľom zabrániť riziku, že administratíva sa rozhodne neodpovedať na žiadosť o prístup k dokumentom a vyhnúť sa súdnemu preskúmaniu, a nespôsobiť nezákonnosť každého rozhodnutia, ktoré je oneskorené. Na druhej strane je správny orgán v zásade povinný, hoci aj oneskorene, poskytnúť odôvodnenú odpoveď na každú žiadosť občana. Tento prístup je v súlade s funkciou mechanizmu implicitného rozhodnutia o zamietnutí, ktorým je umožniť občanom napadnúť nečinnosť administratívy s cieľom získať odôvodnenú odpoveď.“[15] Tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa žiadosť sťažovateľa stala „spiacou“ a mohla by nejakým spôsobom odôvodniť oneskorenie jej vybavovania (až do podania opakovanej žiadosti), teda nie je v súlade s duchom nariadenia č. 1049/2001 a ustálenou judikatúrou. Neprimerane presúva zodpovednosť za oneskorenia pri vybavovaní žiadostí o prístup verejnosti z inštitúcie na žiadateľa.

27. Ombudsmanka poznamenáva, že v zásadách stanovených v pracovných metódach Európskej komisie sa uvádza, že práca členov Komisie a ich kabinetov by mala byť charakterizovaná transparentnosťou, a zdôrazňuje význam každodennej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi kabinetmi a útvarmi Komisie [16].

28. Okrem toho článok 41 Charty základných práv Európskej únie zakotvuje právo na dobrú správu vecí verejných, ktoré okrem iného zahŕňa povinnosť administratívy prijať rozhodnutia v primeranej lehote a odôvodniť svoje rozhodnutia [17].

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje, že spôsob, akým Komisia vybavila žiadosť sťažovateľa o prístup verejnosti, predstavoval nesprávny úradný postup. Preto ďalej v texte predkladá príslušné odporúčanie týkajúce sa vybavovania žiadostí verejnosti o prístup v prípade zapojenia kabinetu predsedu alebo ktoréhokoľvek komisára.

30. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia by mala podniknúť ďalšie kroky na zlepšenie spôsobu, akým vybavuje žiadosti verejnosti o prístup, ako je to v tomto prípade, a na zabezpečenie dôkladného monitorovania ich pokroku, aby sa predišlo zbytočným oneskoreniam. Je na Komisii, aby na tento účel vybrala najvhodnejšie prostriedky. Ombudsmanka sa však domnieva, že opatreniami, ako je zriadenie osobitnej funkčnej e-mailovej schránky, zavedenie systému sledovania a (automatické) zasielanie upomienok zodpovednému útvaru, by sa mohlo zabezpečiť, aby sa žiadosti o prístup vybavovali riadne a v lehotách stanovených v nariadení č. 1049/2001.

Ako Komisia uchováva výmeny s hlavami štátov alebo predsedami vlád

31. Ombudsmanka uznala [18], že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ nemajú zákonnú povinnosť uchovávať kópie všetkých dokumentov, ktoré majú k dispozícii; majú určitú mieru voľnej úvahy pri určovaní, ktoré dokumenty zaregistrujú. Zároveň majú povinnosť vypracovať a uchovávať dokumentáciu týkajúcu sa ich činností, a to v čo najväčšej možnej miere a nesvojvoľným a predvídateľným spôsobom [19].

32. Komisia vysvetlila, že v jej pravidlách týkajúcich sa správy záznamov sa stanovuje, že „dokumenty sa zaregistrujú, ak obsahujú dôležité informácie, ktoré nie sú krátkodobé, alebo ak môžu zahŕňať opatrenia alebo následné opatrenia zo strany Komisie alebo jedného z jej útvarov.“ [20] Komisia sa domnievala, že predmetná textová správa, v ktorej prezident Francúzskej republiky zopakoval stanovisko, ktoré už Francúzsko oznámilo Komisii v súvislosti s obchodnými rokovaniami medzi EÚ a Mercosurom, nespĺňa tieto kritériá registrácie.

33. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky zástupcovia Komisie uviedli, že v praxi sa textové správy s dôležitým obsahom alebo predmetom, ktoré by si vyžadovali následné opatrenia Komisie, zasielajú príslušným útvarom na registráciu a ďalšie spracovanie.

34. Ombudsman zastáva názor, že textové správy týkajúce sa politík, činností a rozhodnutí Komisie [21], ktoré si vymieňajú členovia Európskej komisie s hlavami štátov alebo predsedami vlád, by sa mali vzhľadom na ich pravdepodobný význam uchovávať aspoň v určitej forme a na primeraný čas. Cieľom je zabezpečiť, aby sa prípadné žiadosti o prístup verejnosti k takýmto správam mohli zodpovedajúcim spôsobom vybaviť, a umožniť následné preskúmanie ombudsmanom alebo Dvorom audítorov. Hoci sa toto osobitné vyšetrovanie netýkalo správ vymieňaných s ministrami, rovnaké odôvodnenie by sa malo analogicky vzťahovať aj na takéto oznámenia.

35. Bez náležitého vedenia záznamov je pre ombudsmana alebo dokonca Súdny dvor veľmi ťažké overiť, či, ako tvrdila Komisia, správy vymieňané prostredníctvom mobilnej aplikácie na zasielanie správ medzi prezidentom Francúzskej republiky a predsedom Komisie, pokiaľ ide o obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom, odrážali názory Francúzska, ktoré už boli známe a prediskutované s Komisiou. Ombudsmanka je naďalej presvedčená, že vysoká transparentnosť v tejto oblasti zvyšuje dôveru verejnosti v činnosť ich vlád a inštitúcií EÚ.

36. Ombudsmanka konkrétne navrhuje, aby Komisia v budúcnosti zabezpečila, aby sa všetky textové a okamžité správy týkajúce sa politík, činností a rozhodnutí Komisie, ktoré si vymieňajú hlavy štátov alebo predsedovia vlád alebo ministri a členovia Komisie, vrátane tých, ktoré podliehajú automatickému vymazaniu po určitom časovom intervale, riadne uchovávali počas primeraného obdobia.

Odporúčanie

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka predkladá Komisii toto odporúčanie:

Komisia by mala preskúmať a zlepšiť spôsob, akým sa vybavujú žiadosti verejnosti o prístup, keď je zapojený kabinet predsedu alebo ktoréhokoľvek komisára. Komisia by takisto mala aktívne a pozorne monitorovať pokrok v súvislosti s týmito žiadosťami, aby sa predišlo zbytočným oneskoreniam.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto odporúčaní informovaní. V súlade s článkom 4 ods. 2 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 3. septembra 2026.

Návrhy na zlepšenie

Komisia by mala prispôsobiť svoje vnútorné pravidlá tak, aby sa vyžadovalo, že dokument sa uchová hneď po prijatí žiadosti o prístup verejnosti k tomuto dokumentu a až do ukončenia akéhokoľvek procesu napadnutia zamietnutia prístupu bez ohľadu na útvar, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za jeho podstatu, a bez ohľadu na to, či spĺňa kritériá Komisie na registráciu dokumentov.

Komisia by mala zabezpečiť, aby sa všetky textové a okamžité správy týkajúce sa politík, činností a rozhodnutí Komisie, ktoré si vymieňajú hlavy štátov alebo predsedovia vlád alebo ministri a členovia Komisie, vrátane tých, ktoré podliehajú automatickému vymazaniu po určitom časovom intervale, riadne uchovávali počas primeraného obdobia.

 

Teresa Anjinho

Európsky ombudsman

Štrasburg 3. júna 2026

 

[1] K dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2021.253.01.0001.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2021%3A253%3ATOC.

[2] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:32001R104.

[3] Úvodný list Komisii je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/opening-summary/en/211703

[4] Správa zo zasadnutia je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/217450.

[5] Komisia sa odvolala na článok 7 ods. 1 rozhodnutia (EÚ) 2021/2121 o správe záznamov a archívoch, ktorý je k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2021/2121/oj a na článok 5 ods. 2 písm. a) podrobných pravidiel uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001, príloha k rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2024/3080 zo 4. decembra 2024, ktorým sa stanovuje rokovací poriadok Komisie, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2024/3080/oj/eng.

[6] „Usmernenia Komisie pre prijateľné používanie verejných aplikácií na zasielanie okamžitých správ“ z 1. septembra 2019, ktoré nie sú verejne dostupné.

[7] Komisia odkázala na „Kontrolný zoznam na zvýšenie bezpečnosti vášho signálu“ z 8. júla 2022, ktorý bol uverejnený na intranete Komisie (nie je verejne dostupný).

[8] Článok 5 ods. 4 podrobných pravidiel uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001, pozri poznámku pod čiarou č. 5.

[9] Veci T-146/25 De Capitani a i./Komisia a T-641/25 Client Earth/Komisia.

[10] V tejto súvislosti pozri bod 30 záverečného rozhodnutia ombudsmanky vo veci 1405/2024/OAM, k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/213196.

[11] V súlade s článkom 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa vyžaduje, aby každá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra „vypracovala vo svojom rokovacom poriadku osobitné ustanovenia týkajúce sa prístupu k svojim dokumentom v súlade s nariadeniami uvedenými v druhom pododseku“. Všeobecný súd rozhodol, že rokovací poriadok prijatý Komisiou (v spojených veciach T-371/20 a T-554/20, Pollinis/Komisia, bod 93) alebo závery prijaté Radou (vo veci T-255/24, Nouwen/Rada, bod 103) musia zostať v súlade s nariadením č. 1049/2001. V tejto poslednej uvedenej veci Súdny dvor rozhodol, že „rozsah povinností, ktoré inštitúcii Únie vyplývajú z nariadenia č. 1049/2001, ako ich vykladá súd Únie, nemôže závisieť od obsahu aktov, akými sú závery Rady, prijatých samotnou dotknutou inštitúciou“.

[12] Rozsudok Všeobecného súdu z 23. apríla 2018, Verein Deutsche Sprache/Komisia, vec T-468/16, body 35 – 37; k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=T-468/16

[13] Pozri uznesenie Súdneho dvora z 30. januára 2019, Verein Deutsche Sprache eV/Európska komisia, vec C-440/18 P, body 23 – 24; k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-440/18&language=en

[14] Pozri rozhodnutie európskej ombudsmanky o tom, ako Európska komisia riešila žiadosť svojich zástupcov so sídlom v Grécku o prístup verejnosti k e-mailom týkajúcim sa migračnej situácie v dvoch hotspotoch (vec 211/2022/TM), bod 24: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/157768.

[15] Rozsudok Všeobecného súdu z 19. januára 2010, Co-Frutta Soc. coop/Európska komisia, spojené veci T‐355/04 a T‐446/04, bod 59, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A15.

[16] Oznámenie predsedu Komisii: „The Working Methods of the European Commission“ (Pracovné metódy Európskej komisie), 1. decembra 2019, P(2019) 2, k dispozícii na adrese: https://commissioners.ec.europa.eu/document/download/0dbda7ed-b7fb-4d7e-9e62-6c8b0f54be62_en?filename=working-methods.pdf. Nové „pracovné metódy“ prijaté v decembri 2024 (neuplatniteľné v čase prvotnej žiadosti) obsahujú rovnaké zásady.

[17] Článok 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, k dispozícii na adrese: http://data.europa.eu/eli/treaty/char_2012/oj.

[18] Pozri rozhodnutie európskej ombudsmanky vo veci 2134/2018/FP o odmietnutí Európskej komisie poskytnúť verejnosti prístup k informačným materiálom, ktoré použil jej predseda na stretnutí s prezidentom Spojených štátov, bod 12: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/120381.

[19] Rozsudok Všeobecného súdu z 20. septembra 2019 vo veci T‑433/17, Dehousse/Súdny dvor Európskej únie, body 47 – 48, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:62017TJ0433.

[20] Článok 7 ods. 1 rozhodnutia (EÚ) 2021/2121 o správe záznamov a archívoch, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2021/2121/oj

[21] Podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 „dokument“ znamená „akýkoľvek obsah bez ohľadu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo uložený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa záležitosti súvisiacej s politikami, činnosťami a rozhodnutiami, ktoré patria do oblasti zodpovednosti inštitúcie “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).