Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana ^[1]

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ v júni 2018 požiadal Európsku komisiu, aby mu poskytla verejný prístup k opisu práce koordinátorky Komisie pre boj proti antisemitizmu (ďalej len „koordinátorka“) a ku všetkým informačným dokumentom pripraveným na pomoc koordinátorke pri plnení jej povinností. Komisia odmietla poskytnúť prístup k opisu pracovného miesta s odôvodnením, že zverejnenie by narušilo ochranu súkromia a integrity koordinátora.^[2] Komisia takisto informovala sťažovateľa, že nemá k dispozícii žiadne „informačné dokumenty“ pre koordinátora.

2. Navrhovateľ predložil Komisii žiadosť o preskúmanie, tzv. opakovanú žiadosť. Komisia 8. augusta 2018 potvrdila svoje rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o informačné dokumenty. Komisia sa však vo svojej odpovedi nezaoberala obnovenou žiadosťou o opis práce koordinátora.

3. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný so zamietnutím Komisie, sa obrátil na ombudsmanku, ktorá začala vyšetrovanie (1502/2018/EWM) 30. augusta 2018.

4. V nadväznosti na intervenciu ombudsmanky Komisia 2. októbra 2018 odpovedala na aspekt opakovanej žiadosti sťažovateľa, ktorý sa týkal opisu práce koordinátora. V odpovedi sa potvrdilo rozhodnutie Komisie zamietnuť úplný aj čiastočný prístup k dokumentu.

5. Sťažovateľ stiahol svoju sťažnosť ombudsmanovi 7. novembra 2018, ale 30. novembra 2018 predložil Komisii novú žiadosť o prístup k opisu práce koordinátora.

6. Dňa 23. januára 2019 Komisia opätovne zamietla prístup k dokumentu. V nadväznosti na žiadosť navrhovateľa o revízne prešetrovanie Komisia 15. februára 2019 potvrdila svoje zamietnutie.

7. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s touto odpoveďou, sa 10. mája 2019 opäť obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

8. Ombudsmanka začala nové vyšetrovanie odmietnutia Komisie poskytnúť prístup k opisu práce koordinátora pre boj proti antisemitizmu. Počas vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal požadovaný dokument, ktorý Komisia poskytla ombudsmanke v súvislosti s prípadom 1502/2018/EWM.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Argumenty sťažovateľa

9. Sťažovateľka tvrdila, že verejnosť má záujem poznať opis práce koordinátorky, keďže podľa názoru sťažovateľky údajne konala politicky a kontroverzne. Tvrdí, že prístup k jej opisu pracovného miesta je potrebný na overenie, či ju Komisia poverila takýmto konaním.

Tvrdenia Európskej komisie

10. Komisia vo svojom opakovanom rozhodnutí z 2. októbra 2018 tvrdila, že dokument nemožno zverejniť na základe výnimky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia 1049/2001, ktorú možno uplatniť v záujme ochrany súkromia a integrity dotknutej osoby. Dokument obsahuje opis pracovného miesta konkrétneho zamestnanca, ktorý nezastáva žiadnu pozíciu vyššieho manažmentu. Pozostáva výlučne z informácií, ktoré sa priamo týkajú dotknutej osoby, a preto sa musia považovať za osobné údaje tejto osoby.^[3] Komisia uviedla, že osobné údaje sa môžu prenášať len vtedy, ak príjemca najprv preukáže nevyhnutnosť prenosu údajov. Ak príjemca môže preukázať takúto nevyhnutnosť, v pravidlách ochrany údajov sa vyžaduje, aby inštitúcia následne posúdila, či „neexistuje dôvod predpokladať, že by mohli byť poškodené oprávnené záujmy dotknutej osoby“^[4].

11. Komisia uviedla, že verejnosť je pravidelne informovaná o činnostiach koordinátorky prostredníctvom tlačových správ, a preto zverejnenie jej osobných údajov v opise pracovného miesta nie je potrebné na umožnenie verejnej kontroly jej povinností. Komisia tvrdila, že sťažovateľ nepredložil žiadny platný argument, ktorý by preukazoval potrebu prenosu osobných údajov. Okrem toho podľa Komisie môže zverejnenie dokumentu poškodiť záujmy koordinátora.

12. Komisia vo svojom opakovanom rozhodnutí z 15. februára 2019 poznamenala, že sťažovateľ nepredložil žiadne argumenty na preukázanie zmeny právnej alebo faktickej situácie od prvého odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k dokumentu. Nevidela teda žiadny dôvod na zmenu svojho rozhodnutia.

Hodnotenie ombudsmana

13. „Osobné údaje“ zahŕňajú všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby. Požadovaný dokument obsahuje „osobné údaje“ koordinátora v zmysle nariadenia č. 45/2001. Zverejnenie dokumentu preto musí spĺňať podmienky prenosu osobných údajov stanovené v článku 8 písm. b) tohto nariadenia.

14. Komisia musí pred zverejnením akýchkoľvek osobných údajov vykonať trojfázovú analýzu.^[5] Po prvé, musí preskúmať, či osoba žiadajúca o prístup preukázala potrebu zverejniť údaje. Ak áno, inštitúcia musí zistiť, či by zverejnenie údajov mohlo ohroziť oprávnené záujmy „dotknutej osoby“ (v tomto prípade koordinátora). Ak by to bolo možné, inštitúcia musí vykonať vyváženie medzi záujmami, ktorým by slúžilo poskytnutie prístupu verejnosti k osobným údajom, a oprávnenými záujmami dotknutej osoby ^[6].

15. Pokiaľ ide o prvú fázu, ombudsman nesúhlasí s tvrdením Komisie, že sťažovateľ nepreukázal potrebu zverejnenia predmetných osobných údajov. Sťažovateľka uviedla, že prístup k opisu pracovného miesta je potrebný na posúdenie zlučiteľnosti verejných vyhlásení koordinátorky s opisom pracovného miesta jej pracovného miesta, ktorý vytvorila Komisia na riešenie vysoko citlivej oblasti politiky. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, tlačové správy a iné verejné vyhlásenia týkajúce sa jej prebiehajúcich činností nepostačujú na vykonanie takéhoto hodnotenia. Sťažovateľka nemá informácie, ktoré by poskytli základ pre porovnanie medzi konkrétnym mandátom koordinátorky, ako sa uvádza v jej opise pracovného miesta, a jej skutočnými činnosťami vykonávanými v rámci tejto úlohy. Tlačové správy a iné verejné vyhlásenia nevyhnutne poskytujú len selektívne informácie o jej oficiálnych činnostiach.

16. Pokiaľ ide o druhú fázu analýzy, Komisia zastávala názor, že nemožno vylúčiť, že zverejnenie osobných údajov uvedených v opise pracovného miesta by mohlo negatívne ovplyvniť oprávnené záujmy koordinátora. Nespresnila však, ako by zverejnenie mohlo negatívne ovplyvniť jej záujmy.

17. S cieľom určiť, či by zverejnenie tohto dokumentu mohlo porušiť oprávnený záujem dotknutej osoby, musí ombudsman zvážiť tri faktory.

18. Ombudsman najprv zohľadnil obsah dokumentu a druh osobných údajov, ktoré obsahuje. Predmetný dokument je formálnym „opisom pracovného miesta“, ktorý je zo svojej podstaty faktickým dokumentom týkajúcim sa rozsahu, povinností, úloh a zodpovedností súvisiacich s konkrétnym pracovným miestom v rámci organizácie. Takisto sa v ňom podrobne opisujú zručnosti a kvalifikácie, ktoré musí mať osoba uchádzajúca sa o zamestnanie. Tieto informácie sa stávajú „osobnými údajmi“ len vtedy, keď je osoba vymenovaná na toto pracovné miesto. Obsah opisu práce nemá žiadnu súvislosť so súkromným životom jednotlivca, okrem toho povaha informácií nie je citlivá. Je pravdepodobné, že bude verejne prístupná vždy, keď dôjde k uvoľneniu pracovného miesta.

19. Po druhé, ombudsmanka zvážila povahu úlohy koordinátora. Hoci je koordinátor štátnym zamestnancom a nevykonáva politickú funkciu, samotná úloha zahŕňa vysoký stupeň viditeľnosti zo strany verejnosti. Koordinátor je v podstate zástupcom Komisie vo veciach týkajúcich sa boja proti antisemitizmu. V rámci tejto úlohy sa od koordinátora očakáva, že prednesie verejné prejavy, poskytne rozhovory tlači, zúčastní sa na verejných podujatiach a bude udržiavať vzťahy s verejnosťou s externými zainteresovanými stranami. Od nej pritom možno očakávať, že bude a je predmetom verejnej kontroly zo strany tretích strán, najmä médií.

20. Súdy EÚ uznali, že v prípade verejných činiteľov je rozlišovanie medzi verejnou a súkromnou sférou relevantné na účely určenia stupňa ochrany osobných údajov, na ktorý majú nárok podľa nariadenia 45/2001, aj keď toto nariadenie výslovne neobsahuje žiadne takéto pravidlo ^[7].

21. Prijatím funkcie koordinátora musí jednotlivec očakávať, že bude podliehať aspoň určitej legitímnej kontrole zo strany tretích strán vrátane médií a verejnosti. To v žiadnom prípade neznamená, že sa nesmú brať do úvahy oprávnené záujmy koordinátora. Pri rozhodovaní o zverejnení opisu pracovného miesta je však veľmi dôležité zohľadniť tieto faktory.

22. Ombudsmanka napokon uznáva, že pri posudzovaní toho, či by prenos osobných údajov mohol poškodiť záujem dotknutej osoby, by sa mal zohľadniť záujem, ktorému slúži prístup verejnosti. To musí zahŕňať záujem sťažovateľa v tomto prípade a možné využitie týchto osobných údajov, ktoré by mohol predvídať. Sťažovateľ v minulosti verejne kritizoval prácu koordinátora (v blogu). Ombudsmanka sa však domnieva, že to nebol osobný útok na ňu ako na jednotlivca. Kritizoval skôr politické smerovanie Komisie, ktoré sa odráža v práci, na ktorú je zamestnaná.

23. Ombudsmanka napokon poznamenáva, že vzhľadom na to, že samotný obsah opisu pracovného miesta nie je citlivej alebo kontroverznej povahy, je nepravdepodobné, že by jeho zverejnenie zvýšilo pravdepodobnosť akejkoľvek osobnej kritiky osoby zastávajúcej funkciu koordinátora v danom čase.

24. Vzhľadom na to sa ombudsman domnieva, že za okolností tohto prípadu záujmy dotknutej osoby neprevažujú nad záujmami, ktoré sťažovateľ uviedol pri zverejnení dokumentu. Komisia by preto mala toto zamietnutie prehodnotiť s cieľom poskytnúť verejnosti prístup k nemu.

Návrh riešenia

Na základe uvedeného posúdenia ombudsmanka navrhuje, aby:

Európska komisia by mala prehodnotiť svoje odmietnutie poskytnúť verejnosti prístup k opisu práce svojho koordinátora pre boj proti antisemitizmu a zvážiť udelenie prístupu verejnosti k tomuto opisu.

Európska komisia sa vyzýva, aby do 7. októbra 2019 informovala ombudsmanku o všetkých opatreniach, ktoré prijala v súvislosti s uvedeným návrhom riešenia.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 5. 2019

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, k dispozícii na adrese: https://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2001:145:0043:0048:en:PDF. V tomto článku sa uvádza, že: „Inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, najmä v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.“

[3] V súlade s článkom 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A32001R0045 (v čase podania žiadosti sa nariadenie č. 45/2001 ešte uplatňovalo; v súčasnosti je nahradená nariadením (EÚ) 1725/2018)

[4] Ako sa vymedzuje v článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 a v rozsudku Súdneho dvora (veľká komora) z 29. júna 2010, Európska komisia/The Bavarian Lager Co. Ltd., C‑28/08 P, ECLI:EU:C:2010:378, body 77 – 78.

[5] V súlade s nariadením č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov.

[6] Pozri rozsudok Európskej komisie/The Bavarian Lager Co. Ltd., bod 78, a rozsudok Všeobecného súdu z 23. novembra 2011, Dennekamp/Európsky parlament, T‑82/09, ECLI:EU:T:2011:688, bod 30.

[7] Rozsudok Všeobecného súdu z 15. júla 2015, Dennekamp/Európsky parlament, T‑115/13, ECLI:EU:T:2015:497, bod 119.