Sťažovateľ pracoval ako expert pre externého dodávateľa EÚ na projekte financovanom EÚ v Tanzánii, ktorý riadila Delegácia Európskej únie v Tanzánii a Východoafrické spoločenstvo. Sťažovateľ tvrdil, že dodávateľ porušil tanzánijské právo tým, že sa nezaregistroval v Tanzánii, čo mu bránilo získať platné pracovné povolenie. Dodávateľ následne informoval sťažovateľa o svojom rozhodnutí vypovedať jeho zmluvu, pričom zohľadnil obavy týkajúce sa práce sťažovateľa, ktoré vzniesla delegácia EÚ.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie obáv sťažovateľa v súvislosti s tým, ako delegácia riešila obe záležitosti. V tejto súvislosti ombudsmanka odkázala na svoj stály názor, že ak sa inštitúcie EÚ usilujú o nahradenie odborníkov pracujúcich na projektoch EÚ, títo jednotlivci by mali byť vypočutí pred ich nahradením. Hoci Komisia tvrdila, že nepožiadala o nahradenie znalca, ombudsmanka zistila, že Komisia bola zapojená do rozhodnutia o nahradení. Ombudsmanka preto zistila, že Komisia nezabezpečila, aby bolo právo sťažovateľa na vypočutie dodržané pred jeho nahradením, čo predstavovalo nesprávny úradný postup.  Predložila návrh na zlepšenie s cieľom zabrániť tomu, aby sa tento problém vyskytol v budúcnosti. 

Ombudsmanka okrem toho zistila, že vzhľadom na to, že zmluva sťažovateľa bola ukončená, neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania v súvislosti s otázkou pracovného povolenia. Predložila však Komisii návrh na zlepšenie a vyzvala ju, aby túto záležitosť overila, keďže môže mať vplyv na iných odborníkov pracujúcich na projekte EÚ. 

 

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej výkonnej agentúry pre výskum (REA) neudeliť „známku excelentnosti“ návrhu na financovanie EÚ v rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2023 pre postdoktorandské štipendium Marie Curie-Skłodowskej (MSCA-PF), ktoré je súčasťou programu EÚ Horizont Európa. REA odmietla udeliť tomuto návrhu známku excelentnosti, pretože žalobkyňa mala sídlo v Spojenom kráľovstve.

Ombudsmanka zistila, že agentúra REA poskytla primerané vysvetlenie svojho rozhodnutia a konala v súlade s platnými pravidlami. Vyšetrovanie uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Predložila však návrh na zlepšenie agentúry REA, aby sťažovateľovi a ostatným žiadateľom so sídlom v Spojenom kráľovstve v rovnakej situácii poskytla vysvetľujúcu poznámku a/alebo vydala verejné vyhlásenie, v ktorom objasní osobitnú situáciu žiadateľov so sídlom v Spojenom kráľovstve vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci MSCA-PF v roku 2023, najmä pokiaľ ide o známku excelentnosti.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA) vymáhať finančné prostriedky vyplatené neziskovej organizácii na projekt financovaný v rámci programu Európa pre občanov.

Agentúra EACEA zamietla žiadosť sťažovateľa o predĺženie projektu a zistila, že niektoré náklady deklarované sťažovateľom sú neoprávnené, pretože sa týkali činností, ktoré sa realizovali po dátume ukončenia projektu, alebo sa týkali činností s nedostatočným počtom účastníkov.

V priebehu vyšetrovania EACEA uznala, že existujú nedostatky v spôsobe komunikácie so sťažovateľom, pokiaľ ide o možné rozšírenie projektu, a ponúkla sťažovateľovi kompenzáciu. Ombudsmanka to uvítala.

Ombudsmanka zistila, že stanovisko agentúry EACEA k predĺženiu projektu a k vymáhaniu finančných prostriedkov bolo primerané a v súlade s platnými pravidlami. Prípad bol preto uzavretý so záverom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany EACEA.

Rybárske plavidlo (Adriana) s odhadovaným počtom 750 migrantov sa 14. júna 2023 prevrátilo a potopilo v medzinárodných vodách pri pobreží Pylosu v Grécku. Pri následnej pátracej a záchrannej operácii (SAR) bolo zachránených 104 ľudí a 82 tiel bolo zachránených. Zvyšných pasažierov považujú za mŕtvych. Hoci v minulosti došlo k mnohým stroskotaniam lodí prepravujúcich migrantov do Európskej únie vrátane stroskotania lode v talianskom Crotone 26. februára 2023, keď podľa odhadov zahynulo 100 ľudí, tragédia v Adriane sa považuje za najsmrteľnejšiu a vyvolala medzinárodné pobúrenie.

Incident vyvolal obavy verejnosti v súvislosti s úlohou a zodpovednosťou EÚ pri ochrane životov v kontexte jej migračnej a hraničnej politiky. Boli vznesené obvinenia, že konanie gréckej pobrežnej stráže (HCG) priamo alebo nepriamo prispelo k prepúšťaniu. Úloha HCG je predmetom rôznych vnútroštátnych vyšetrovaní vrátane prebiehajúceho vyšetrovania gréckeho ombudsmana, ktoré sa začalo po tom, ako sa HCG rozhodla nezačať vlastné interné disciplinárne vyšetrovanie.

Vzhľadom na to, že Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) je prostredníctvom svojich spoločných operácií a činností dozoru často do určitej miery zapojená do reakcie na námorné núdzové situácie, je pochopiteľné, že verejná nespokojnosť sa rozširuje aj na jej úlohu. V reakcii na tragédiu v Pylose sa ombudsmanka rozhodla začať vyšetrovanie z vlastného podnetu.

Pri vyšetrovaní sa zistilo, že agentúra Frontex dodržiavala platné pravidlá a protokoly, ale preukázala nedostatky v tom, ako agentúra Frontex reaguje v námorných núdzových situáciách, do ktorých je zapojená, a to buď v kontexte spoločných námorných operácií, alebo jej samostatných viacúčelových činností leteckého dozoru.

Patria medzi ne neprimerané usmernenia o tom, ako by jednotky agentúry Frontex mali reagovať, keď odhaľujú lode v potenciálnych núdzových situáciách v kontexte svojich osobitných a jedinečných činností, a to aj pokiaľ ide o vydávanie núdzových signálov. Vyšetrovanie poukázalo aj na potrebu väčšej jasnosti, pokiaľ ide o úlohy a povinnosti, a čo je dôležité, pokiaľ ide o povahu spolupráce agentúry Frontex s vnútroštátnymi orgánmi.

Vyšetrovanie takisto ukázalo, že členovia monitorovacej skupiny agentúry Frontex pre základné práva neboli dostatočne zapojení do rozhodovania o núdzových námorných situáciách zistených počas činností dohľadu agentúry Frontex.

Na odstránenie týchto nedostatkov ombudsmanka predložila niekoľko návrhov. Ombudsmanka však zdôraznila, že tieto návrhy týkajúce sa konkrétnych aspektov práce agentúry Frontex nepostačujú na vyplnenie veľkej medzery, ktorú zanechala absencia proaktívnej pátracej a záchrannej služby v EÚ, najmä v kombinácii s opakovanými tvrdeniami o správaní orgánov v niektorých členských štátoch.

 Na tento účel ombudsmanka navrhla, že ak vnútroštátne orgány neplnia svoje povinnosti v oblasti pátrania a záchrany primerane alebo sú inak zapojené do porušovania základných práv a/alebo ak vnútroštátne orgány obmedzujú pátraciu a záchrannú úlohu a kapacitu agentúry Frontex, malo by to viesť výkonného riaditeľa k tomu, aby prehodnotil, či by agentúra Frontex mala pokračovať vo svojich činnostiach v danom členskom štáte.

Prípad sa týkal rozhodnutia Európskej komisie vymáhať finančné prostriedky od koordinátora projektu financovaného EÚ, ktorý sa uskutočnil spolu so siedmimi ďalšími projektovými partnermi.

Po externom audite sa Komisia rozhodla vymáhať od sťažovateľa ako koordinátora projektu všetky neoprávnené náklady identifikované v audítorskej správe za všetkých príslušných partnerov projektu.

V rámci vyšetrovania sa Komisia rozhodla zrušiť „príkaz na vymáhanie“ vydaný sťažovateľovi a namiesto toho vymáhať príslušné finančné prostriedky od každého dotknutého partnera projektu. Ombudsmanka uvítala rozhodnutie Komisie a uzavrela vyšetrovanie so záverom, že záležitosť bola vyriešená.

Prípad sa týkal odmietnutia delegácie EÚ v Alžírsku zaplatiť dodatočné náklady, ktoré vznikli dodávateľovi počas pandémie COVID-19. V dôsledku „postupu urovnania sporu formou zmieru“ v tejto veci delegácia EÚ potvrdila, že sťažovateľovi možno nahradiť určité náklady, ale trvala na tom, že iné vzniknuté náklady nie.  

Ombudsmanka zistila, že sťažovateľ a Európska komisia v podstate nesúhlasili s výkladom platných zmluvných ustanovení. V takýchto prípadoch nie je úlohou ombudsmana, aby určil, ako sa má zmluva vykladať, ale skôr súdu. Ombudsmanka sa domnievala, že stanovisko Komisie nebolo neprimerané. Ombudsmanka preto prípad uzavrela so záverom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.