Sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa dizajnu eurobankoviek série Európa. Európska centrálna banka (ECB) identifikovala dva dokumenty ako dokumenty, ktoré patria do rozsahu žiadosti sťažovateľa, a zamietla prístup k dokumentom v celom rozsahu. ECB sa pritom odvolávala na výnimky podľa svojich pravidiel o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že úplné zverejnenie by mohlo ohroziť verejný záujem, pokiaľ ide o ochranu integrity eurobankoviek, ako aj obchodné záujmy vrátane duševného vlastníctva.

Vyšetrovací tím ombudsmana uskutočnil inšpekčné stretnutie s príslušnými zástupcami ECB. Na základe dodatočných dôverných vysvetlení poskytnutých počas kontrolného stretnutia a vzhľadom na široký priestor na voľné uváženie, ktorý má ECB pri rozhodovaní o tom, či by zverejnenie dokumentu ohrozilo verejný záujem na ochrane integrity eurobankoviek, ombudsmanka konštatovala, že rozhodnutie ECB odmietnuť prístup k požadovaným dokumentom nebolo zjavne nesprávne. Vzhľadom na to, že táto výnimka bola platne uplatnená, nebolo potrebné, aby ombudsman posúdil, či by zverejnenie ohrozilo aj obchodné záujmy vrátane duševného vlastníctva.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup.

Sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa opatrení pre prípad nepredvídaných udalostí a pripravenosti v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu. Európska centrálna banka (ECB) odmietla prístup verejnosti k dvom dokumentom, ktoré identifikovala, pričom sa opierala o ustanovenie zmlúv, ktoré vyžaduje, aby sa rokovania jej Rady guvernérov nezverejňovali. ECB sa tiež odvolala na niekoľko výnimiek vyplývajúcich z jej pravidiel o prístupe verejnosti k dokumentom vrátane toho, že úplné zverejnenie by ohrozilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie a medzinárodné finančné vzťahy.

Vyšetrovací tím ombudsmana preskúmal sporné dokumenty. Na základe tejto kontroly a vzhľadom na široký priestor na voľné uváženie, ktorý má ECB, keď sa domnieva, že verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné finančné vzťahy Únie, je ohrozený, ombudsmanka zistila, že rozhodnutie ECB odmietnuť prístup k niektorému z požadovaných dokumentov nebolo zjavne nesprávne. Pokiaľ ide o druhý dokument, ombudsmanka sa domnievala, že odvolávanie sa ECB na dôvernosť rokovaní Rady guvernérov, ako je stanovená v zmluvách, je odôvodnené.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup.

Prípad sa týkal rozhodnutia ECB odmietnuť prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa jej programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP). Dokumenty boli poskytnuté nemeckej spolkovej vláde, aby mohla posúdiť proporcionalitu PSPP po rozhodnutí nemeckého ústavného súdu.

Pri zamietnutí prístupu ECB vychádzala z pravidla Zmluvy, podľa ktorého sa konanie Rady guvernérov ECB nezverejňuje. Vychádzala tiež z potreby chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o dôvernosť rokovaní jej rozhodovacích orgánov, potrebu chrániť menovú politiku Únie a dôvernosť dokumentov určených na interné použitie.

Ombudsmanka dospela k záveru, že odmietnutie ECB udeliť prístup verejnosti bolo odôvodnené. Pri vyvodzovaní tohto záveru ombudsmanka poznamenala, že na jeden dokument sa vzťahujú pravidlá zmluvy, ktoré vyžadujú, aby sa rokovania Rady guvernérov ECB nezverejňovali. ECB primerane vysvetlila, prečo by zverejnenie ostatných dokumentov ohrozilo verejný záujem v oblasti menovej politiky. Ombudsmanka vzala na vedomie významný verejný záujem v tejto veci, vzala však na vedomie úsilie ECB poskytnúť sťažovateľovi a verejnosti čo najviac informácií o tejto záležitosti a prípad uzavrela.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom obsahujúcim podrobné informácie o dvoch programoch nákupu aktív Európskej centrálnej banky (ECB). Pri zamietnutí prístupu ECB tvrdila, že zverejnenie by mohlo ohroziť ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu, čo je záujem chránený zákonom. Sťažovateľ sa domnieval, že ECB nepredložila dostatočné dôkazy o tom, ako by zverejnenie požadovaných informácií negatívne ovplyvnilo uvedený verejný záujem, a preto by sa informácie mali zverejniť.

ECB disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní toho, ako najlepšie chrániť uvádzaný verejný záujem, konkrétne ochranu finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky Únie alebo členského štátu. Svoje úvahy môže založiť napríklad na tom, ako by zverejnenie mohlo ovplyvniť správanie trhov a účastníkov trhu. ECB v tomto prípade poskytla primerané vysvetlenie, ako by trhy a účastníci trhu mohli použiť požadované informácie na oslabenie finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky Únie alebo členského štátu. Rozhodnutie ECB zamietnuť prístup verejnosti bolo preto odôvodnené.

Ombudsmanka berie na vedomie vyhlásenie ECB, že už na svojej internetovej stránke zverejňuje čo najviac informácií o PEPP a CSPP. Nabáda ECB, aby pravidelne vyhodnocovala, či je možné zverejniť ďalšie informácie o týchto programoch. Je pravdepodobné, že to bude mať ešte väčší význam, keďže verejnosť očakáva od ECB dôkaz, že sa riadi ambicióznymi vyhláseniami svojho prezidenta, pokiaľ ide o úsilie banky o „ekologickejšiu“ menovú politiku.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť verejnosti prístup k záznamu jej právneho servisu o rozhodnutí nemeckého ústavného súdu o programe Európskej centrálnej banky a súvisiacom rozsudku Súdneho dvora EÚ. Pri zamietnutí prístupu k dokumentu sa Komisia opierala o potrebu chrániť finančnú, menovú a hospodársku politiku Únie, ako aj o potrebu chrániť právne poradenstvo a svoj rozhodovací proces.

Ombudsmanka dokument skontrolovala a zistila, že v posúdení Komisie nedošlo k zjavnej chybe. Uzavrela tak vyšetrovanie, v ktorom nezistila žiadny nesprávny úradný postup.

Rozsudok nemeckého ústavného súdu je bezprecedentný, pokiaľ ide o možné dôsledky pre právny poriadok EÚ. Ombudsmanka uznáva, že verejnosť má záujem na tom, aby bola ubezpečená, že Komisia v súlade so svojou úlohou strážkyne zmlúv riadne posudzuje takéto dôsledky a v prípade potreby na ne koná. Je presvedčená, že Komisia bude naďalej v čo najväčšej možnej miere informovať verejnosť o akýchkoľvek budúcich krokoch, ktoré sa rozhodne prijať v reakcii na rozsudok.