Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom predloženej Európskej komisii, pokiaľ ide o dôsledky poradného stanoviska Medzinárodného súdneho dvora z 19. júla 2024 k obchodnej dohode medzi EÚ a Izraelom. Komisia identifikovala „poznámku do spisu“ (ďalej len „poznámka“), ku ktorej odmietla prístup v celom rozsahu, pričom odkázala na výnimku podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom. Komisia konkrétne tvrdila, že možno predpokladať, že zverejnenie oznámenia by ohrozilo ochranu právneho poradenstva. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby preskúmala svoje rozhodnutie, pričom tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Keď Komisia trvala na svojom odmietnutí zverejniť oznámenie a dodala, že jeho zverejnenie by tiež narušilo ochranu osobných údajov, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal predmetný dokument a stretol sa so zástupcami Komisie. Zástupcovia Komisie na stretnutí objasnili, že hoci Komisia vychádzala zo všeobecnej domnienky nezverejnenia, ktorá sa podľa jej názoru vzťahuje na všetky právne stanoviská, ktoré neboli poskytnuté v rámci legislatívneho postupu, vykonala aj individuálne posúdenie oznámenia.

Ombudsmanka zistila, že Komisia sa odvolala na všeobecnú domnienku nezverejnenia, ktorá by sa vzťahovala na akékoľvek právne poradenstvo v akejkoľvek oblasti práva EÚ, pokiaľ sa netýka legislatívneho spisu, a odchýlila sa od ustálenej judikatúry v oblasti ochrany právneho poradenstva a od odôvodnenia, na ktorom je založená ktorákoľvek zo všeobecných domnienok uznaných súdmi EÚ.

Na základe kontroly dokumentu a dodatočných informácií poskytnutých počas stretnutia však ombudsmanka dospela k záveru, že bolo primerané, aby sa Komisia po individuálnom posúdení oznámenia domnievala, že jeho zverejnenie by mohlo ohroziť záujem inštitúcie o získanie a získanie úprimného, objektívneho a komplexného právneho poradenstva. Domnievala sa tiež, že bolo primerané, aby Komisia dospela k záveru, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení oznámenia.

Ombudsmanka preto prípad uzavrela so záverom, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené. Ombudsmanka však vyjadrila poľutovanie nad tým, že bolo potrebné stretnutie s cieľom potvrdiť, že Komisia vykonala individuálne posúdenie oznámenia, a získať vysvetlenia, pokiaľ ide o to, ako by zverejnenie oznámenia konkrétne a skutočne narušilo záujem inštitúcie o získanie a získanie úprimného, objektívneho a komplexného právneho poradenstva.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska komisia riešila žiadosť o prístup verejnosti k listu zamestnancov EÚ adresovanému predsedníčke Komisie v súvislosti s jej stanoviskom k izraelsko-palestínskemu konfliktu. Existencia listu bola oznámená v médiách v októbri 2023.

V odpovedi na žiadosť sťažovateľa Komisia uviedla, že nemá žiadny dokument zodpovedajúci opisu listu. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko (prostredníctvom opakovanej žiadosti). O viac ako rok neskôr Komisia potvrdila, že v čase pôvodnej žiadosti nemala k dispozícii žiadny dokument zodpovedajúci opisu listu. Komisia však z vlastnej iniciatívy zaregistrovala novú žiadosť o prístup verejnosti k predmetnému listu. Sťažovateľ nebol spokojný s vybavením svojej žiadosti a obrátil sa na ombudsmana.

Ombudsmanka sa vo svojich predbežných stanoviskách k prípadu domnievala, že z rozhodnutia Komisie nie je jasné, prečo nemohla identifikovať požadovaný dokument. Ombudsmanka ďalej poznamenala, že aj keď Komisia nedržala požadovaný list, nie je jasné, prečo o tom neinformovala sťažovateľa hneď po prijatí opakovanej žiadosti a v každom prípade v rámci príslušných lehôt. Ombudsmanka zaujala predbežné stanovisko, že spôsob, akým Komisia vybavovala opakovanú žiadosť sťažovateľa, predstavuje nesprávny úradný postup.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanovi objasnila, že kabinet predsedu nikdy nedostal požadovaný list. Komisia namiesto toho dostala požadovaný list 23. apríla 2024 ako prílohu k listu adresovanému vtedajšiemu komisárovi pre rozpočet a administratívu. Keďže konečným dátumom na identifikáciu dokumentov je registrácia pôvodnej žiadosti, požadovaný list nepatrí do časového rozsahu žiadosti sťažovateľa o prístup. Komisia preto zaregistrovala novú žiadosť z vlastnej iniciatívy. 

Ombudsmanka zistila niekoľko nedostatkov v spôsobe, akým Komisia riešila žiadosť o prístup. Po prvé, ombudsmanka bola znepokojená tým, ako Komisia komunikovala so sťažovateľom, keďže sťažovateľ nedostal viac ako rok (t. j. medzi jeho pôvodnou žiadosťou v októbri 2023 a odpoveďou Komisie ombudsmanovi v marci 2025) jasné informácie o tom, prečo Komisia nedokázala identifikovať dokument, o ktorý požiadal. Po druhé ombudsmanka poznamenala, že hoci je nesporné, že Komisia vedela o existencii požadovaného dokumentu v čase prijatia svojho konečného rozhodnutia, neposúdila list s cieľom jeho prípadného zverejnenia. Namiesto toho zaregistrovala v súvislosti s listom novú žiadosť, v ktorej sa odvolávala na konečný dátum na identifikáciu dokumentov vo svojom rokovacom poriadku. Zdá sa, že takýto formalistický prístup je ťažké zosúladiť s duchom právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom a určite nie je ústretový voči občanom ani zameraný na služby. Ombudsmanka napokon poukázala na značné oneskorenie odpovede na opakovanú žiadosť sťažovateľa.

Ombudsmanka celkovo konštatuje, že spôsob, akým Komisia riešila žiadosť sťažovateľa o prístup, predstavoval nesprávny úradný postup. Keďže však Komisia medzičasom prijala nové pôvodné rozhodnutie a poskytla úplný prístup k požadovanému listu, ombudsman nevidí žiadny užitočný účel pri vydávaní formálneho odporúčania.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom v držbe Európskej komisie v súvislosti s obavami týkajúcimi sa profesionálneho správania, ktoré vzniesli členovia medzinárodnej monitorovacej operácie v Albánsku. Komisia identifikovala jeden dokument (list) ako dokument, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti žiadosti, a poskytla k nemu čiastočný prístup. Zamietla prístup k častiam listu na základe potreby chrániť súkromie a verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy EÚ.

Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal dokument a potvrdil, že zadržané časti obsahujú osobné údaje a citlivé informácie. Ombudsmanka považovala argumenty Komisie odôvodňujúce úpravy osobných údajov za primerané. Zistila tiež, že nebolo zjavne nesprávne, aby Komisia tvrdila, že zverejnenie určitých citlivých častí listu by narušilo medzinárodné vzťahy EÚ s Albánskom.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup.