Vec sa týkala údajného nespravodlivého prepustenia bývalého zamestnanca z Európskej investičnej banky (EIB) a jeho obťažovania v Európskej investičnej banke (EIB).

Vyšetrovanie ombudsmanky sa zameralo na otázku, že EIB údajne nesprávne odoprela sťažovateľovi prospech z takzvaného „zmierovacieho konania“ stanoveného v článku 41 služobného poriadku EIB (v ktorom sa stanovuje, že zamestnanci môžu podať žalobu na Súdny dvor EÚ, ak vznikne spor s EIB, a že predtým by sa mali usilovať o urovnanie sporu zmierom prostredníctvom zmierovacieho konania). Ombudsmanka dospela k predbežnému zisteniu, že EIB sa tým, že sa domnievala, že zmierovacie konanie nemožno uplatniť na bývalého zamestnanca, ktorý nepoberal dôchodok EIB, dopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka preto navrhla, aby EIB bezodkladne začala zmierovacie konanie, pokiaľ ide o otázky prepustenia, ako aj obťažovania. Banka súhlasila so začatím zmierovacieho konania, pokiaľ ide o otázku prepustenia, a odkázala sťažovateľa na iné konanie týkajúce sa otázky obťažovania.

Ombudsmanka dospela k záveru, že po jej intervencii sa našlo riešenie. Prípad preto uzavrela.

Prípad sa týkal opatrení úradu OLAF po prijatí správy o oznamovaní protispoločenskej činnosti, ktorá spájala Európsky úrad pre bezpečnosť letectva (EASA) s údajnou manipuláciou so správou o inšpekcii bezpečnostnej ochrany letectva. Po predbežnom posúdení bol ombudsman znepokojený rozhodnutím úradu OLAF zamietnuť prípad a vrátiť vec agentúre EASA napriek tomu, že oznamovateľ sa vedome rozhodol podať správu úradu OLAF, a nie agentúre EASA. Ombudsmanka zaujala predbežné stanovisko, že takéto rozhodnutie by mohlo mať negatívny vplyv na účinnosť ustanovení o oznamovaní protispoločenskej činnosti vo všeobecnosti. Rozhodla sa preto túto záležitosť prešetriť.

Po nahliadnutí do spisov úradu OLAF ombudsman zistil, že úrad OLAF náležite zvážil, či začať vyšetrovanie. Takisto sa ukázalo, že OLAF v skutočnosti prípad neuzavrel, ale požiadal agentúru EASA, aby záležitosť preskúmala a podala správu o výsledkoch svojho vyšetrovania. Okrem toho si OLAF vyhradil právo začať formálne vyšetrovanie v neskoršej fáze. V tejto súvislosti ombudsmanka zistila, že úrad OLAF sa náležite zaoberal správou sťažovateľa o oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ombudsmanka poznamenala, že úrad OLAF mal sťažovateľa explicitnejšie informovať, že jeho postúpenie veci agentúre EASA neznamená, že úrad OLAF v tejto veci neprijme žiadne ďalšie opatrenia. V tejto súvislosti uviedla ďalšiu pripomienku.

Sťažovateľ je dočasným zamestnancom Európskeho parlamentu. Počas dovolenky ochorela. Prípad sa týkal odmietnutia Parlamentu zmeniť ročnú dovolenku sťažovateľa na nemocenskú dovolenku. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nezistila žiadny nesprávny úradný postup, keďže sťažovateľka bola povinná poskytnúť aktuálnu adresu v tom čase alebo krátko po tom, ako predložila svoje lekárske potvrdenie o práceneschopnosti. Táto požiadavka nebola splnená.

Toto vyšetrovanie z vlastného podnetu sa týka spôsobu, akým Európska komisia zabezpečuje dodržiavanie základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie pri vykonávaní politiky súdržnosti EÚ členskými štátmi. Začala sa v čase, keď Únia začala nové sedemročné obdobie financovania, ktoré sa vzťahuje na roky 2014 – 2020, v novom právnom rámci.

Cieľom politiky súdržnosti EÚ je znížiť rozdiely medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov v EÚ. Vzhľadom na viditeľnosť Únie v projektoch financovaných prostredníctvom politiky súdržnosti – od zlepšenia záchranných služieb v Rumunsku až po odstránenie mínových polí v Chorvátsku – sa ombudsmanka domnieva, že Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila dodržiavanie základných práv pri vynakladaní finančných prostriedkov. Skutočnosť, že Komisia nie je priamo zodpovedná za riadenie finančných prostriedkov, by sa nikdy nemala používať ako dôvod na nekonanie, ak boli porušené základné práva alebo hrozí, že budú porušené.

Vyšetrovanie z vlastného podnetu sa týkalo Komisie, národných ombudsmanov a zástupcov občianskej spoločnosti. Na základe spätnej väzby ombudsmanka vypracovala osem usmernení na zlepšenie s cieľom podporiť Komisiu pri dohľade nad členskými štátmi v tejto oblasti.

Toto vyšetrovanie vzniklo v súvislosti s návštevou európskeho ombudsmana v Európskom inštitúte pre rodovú rovnosť. Návšteva bola súčasťou programu návštev ombudsmanky v agentúrach EÚ zameraného na šírenie osvedčených postupov medzi agentúrami v ich vzťahoch s občanmi. V rámci návštevy ombudsmanka preskúmala i) počiatočné kontakty inštitútu s verejnosťou, ii) transparentnosť, dialóg a zodpovednosť, iii) prijímanie zamestnancov, iv) verejné súťaže a zmluvy, v) konflikty záujmov a vi) oznamovanie protispoločenskej činnosti. Ombudsmanka predložila inštitútu šesť návrhov na zlepšenie jeho výkonnosti v týchto oblastiach. V odpovedi inštitútu EIGE sa potvrdilo, že inštitút prijíma opatrenia okrem iného tým, že sprístupňuje informácie o svojej práci vo všetkých úradných jazykoch EÚ a prijíma podrobnejšie ustanovenia týkajúce sa oznamovania protispoločenskej činnosti.

Keďže z návštevy ombudsmanky vyplynulo, že inštitút musí urobiť viac, aby sa zaoberal prípadmi obťažovania a skutočne im predchádzal, venovala sa tejto otázke osobitne a bola povzbudená rozhodnými opatreniami, ktoré inštitút prijal v reakcii na ňu. S cieľom podporiť ďalšie zlepšenie ombudsman okrem iného navrhol, aby inštitút EIGE pravidelne organizoval odbornú prípravu v tejto oblasti, ktorá má pre prácu inštitútu kľúčový význam.

Európska iniciatíva občanov (EIO), ktorá je k dispozícii od apríla 2012, umožňuje skupine aspoň jedného milióna občanov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla nové právne predpisy EÚ. Po prijatí viacerých sťažností sa ombudsmanka rozhodla prešetriť riadne fungovanie postupu európskej iniciatívy občanov a úlohu a zodpovednosť Komisie v tejto súvislosti. Ombudsmanka vyzvala organizátorov európskych iniciatív občanov, organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie zainteresované osoby, aby poskytli informácie o tom, ako dobre európska iniciatíva občanov funguje. Na základe týchto odpovedí ombudsmanka predložila Komisii celý rad návrhov na zvýšenie účinnosti procesu európskej iniciatívy občanov.

Európska komisia v súčasnosti rokuje v mene Európskej únie o rozsiahlej dohode o obchodnom a investičnom partnerstve so Spojenými štátmi (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo – TTIP). Rokovania vzbudili bezprecedentný záujem verejnosti vzhľadom na potenciálny hospodársky, sociálny a politický vplyv, ktorý môže mať TTIP.

Cieľom vyšetrovania ombudsmanky je pomôcť zabezpečiť, aby verejnosť mohla čo najviac sledovať pokrok týchto rokovaní a prispieť k formovaniu ich výsledku. V júli 2014 ombudsmanka predložila Komisii prvý súbor návrhov. Ombudsmanka počas svojho vyšetrovania zhromaždila aj názory verejnosti s cieľom prispieť k väčšej transparentnosti a prístupnosti rozhovorov. V nadväznosti na obavy, ktoré vyjadril aj Európsky parlament a občianska spoločnosť, Komisia v novembri 2014 načrtla celý rad ambicióznych opatrení v oblasti transparentnosti.

Ombudsmanka teraz predkladá Komisii desať ďalších návrhov v súvislosti so spoločnými rokovacími textami, aktívnejším zverejňovaním dokumentov o TTIP a zvýšením transparentnosti zasadnutí o TTIP. Ombudsmanka sa domnieva, že na základe týchto návrhov by Komisia zabezpečila väčšiu legitimitu a dôveru verejnosti v proces rokovaní o TTIP.  

Rada EÚ vydala v júni 2013 Európskej komisii smernice na rokovania, aby sa v mene Únie zapojila do rokovaní o dohode o obchodnom a investičnom partnerstve so Spojenými štátmi [Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP)]. O rok neskôr Rada stále nezverejnila mandát na rokovanie, hoci sa zdalo, že je ľahko dostupný na internete. Ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu a vyzvala Radu, aby v záujme transparentnosti, dobrej správy vecí verejných, účinného využívania zdrojov a v konečnom dôsledku podpory dôvery verejnosti zvážila proaktívne uverejnenie dokumentu. V októbri 2014 Rada po vzájomnej dohode rozhodla o uverejnení mandátu.