Vec sa týkala žiadosti o prístup k dokumentom týkajúcim sa rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Komisia odmietla prístup k niektorým požadovaným dokumentom z dôvodu ochrany medzinárodných vzťahov a rozhodovacieho procesu. Sťažovatelia sa obrátili na ombudsmana a tvrdili, že Komisia dostatočne neodôvodnila zamietnutie prístupu a nevykonala posúdenie jednotlivých dokumentov. Sťažovatelia okrem toho poukázali na existenciu prevažujúceho verejného záujmu, pokiaľ ide o informácie o životnom prostredí.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nezistila žiadny nesprávny úradný postup zo strany Komisie. Ombudsmanka vo svojom záverečnom rozhodnutí poznamenala, že niektoré obavy vznesené sťažovateľmi už boli vyriešené v súvislosti s vyšetrovaním ombudsmanky z vlastného podnetu týkajúcim sa transparentnosti rokovaní o TTIP. Preto sa rozhodla prípad uzavrieť.

Vec sa týkala žiadosti o prístup k dokumentom súvisiacim s rokovaniami o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Komisia odmietla prístup k určitým dokumentom z dôvodu ochrany medzinárodných vzťahov a rozhodovacieho procesu. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana a tvrdil, že Komisia neodôvodnila uvedené výnimky a že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení požadovaných dokumentov.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že rozhodnutie Komisie zamietnuť prístup k požadovaným dokumentom bolo opodstatnené. Ombudsmanka okrem toho poznamenala, že ombudsmanka vo svojom vyšetrovaní z vlastného podnetu týkajúcom sa transparentnosti rokovaní o TTIP komplexne preskúmala základné obavy sťažovateľky. Preto sa rozhodla prípad uzavrieť.

Sťažnosť podal subjekt, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia uložené EÚ. Sťažovala sa na to, že Rada Európskej únie vybavila žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa zasadnutia pracovnej skupiny radcov Rady pre zahraničné vzťahy pre sankcie, na ktorom sa rokovalo o rôznych otázkach v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami voči Iránu.

Rada odmietla zverejniť niektoré časti predmetných dokumentov, pričom tvrdila, že zverejnenie by narušilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, a vážne by narušilo rozhodovací proces Rady. Ostatné dokumenty, na ktoré sa tieto výnimky nevzťahujú, boli zverejnené.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a konštatovala, že Rada oprávnene odmietla prístup k tým častiam dokumentov, ktoré zadržala. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Rada sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Po tom, ako prokurátor misie EULEX, ako aj médiá upozornili ombudsmanku na niektoré údajné závažné nezrovnalosti týkajúce sa misie EÚ na podporu právneho štátu (EULEX) v Kosove, ombudsmanka sa rozhodla začať vyšetrovanie z vlastného podnetu s cieľom posúdiť, či Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a misia EULEX tieto obvinenia riadne vyšetrili alebo riadne vyšetrujú.

Ombudsmanka preskúmala spis ESVČ/EULEX týkajúci sa tejto záležitosti, aby zistila, aké opatrenia je potrebné prijať. Inšpekcia ukázala, že misia EULEX vykonala predbežné interné vyšetrovanie a najala externého prokurátora, aby vyšetril nezrovnalosti. ESVČ okrem toho vymenovala skúseného experta na preskúmanie mandátu misie EULEX zo systémového hľadiska s osobitným zameraním na vznesené obvinenia.

Ombudsmanka poznamenala, že misia EULEX sa pri vyšetrovaní takýchto obvinení neriadila štandardným postupom. Zistila tiež, že je potrebné preskúmať spôsob, akým bol prijatý externý prokurátor. Vzhľadom na to, že expert, ktorého nedávno vymenovala vysoká predstaviteľka EÚ, jasne uviedol, že tieto otázky budú súčasťou preskúmania, ktoré má vykonať, ombudsmanka zastávala názor, že v súčasnosti nie je potrebné ďalšie konanie z jej strany.

Vec sa týka toho, že Rada neprijala opatrenia na zabezpečenie vyradenia spoločnosti so sídlom v Spojených arabských emirátoch zo zoznamov spoločností s väzbami na Irán, na ktoré boli uložené reštriktívne opatrenia. Zaradenie do zoznamov znamenalo zmrazenie aktív spoločnosti.

V decembri 2012 Všeobecný súd Európskej únie rozhodol, že zaradenie spoločnosti do zoznamov bolo nezákonné. Keď Rada na toto rozhodnutie nereagovala vyradením spoločnosti zo zoznamov, spoločnosť podala sťažnosť európskemu ombudsmanovi.

V súvislosti s vyšetrovaním zaujala Rada konštruktívny prístup. V preambule neskorších aktov týkajúcich sa reštriktívnych opatrení voči Iránu vysvetlila, že táto spoločnosť už nie je zaradená do zoznamov osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

Ombudsmanka preto zistila, že Rada podnikla primerané kroky na urovnanie veci, na ktorú bola podaná sťažnosť.

Tento prípad sa týka otázky zodpovednosti za nesprávny úradný postup pri činnostiach civilných a vojenských misií v kontexte spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“). Vzhľadom na neistotu, ktorá inštitúcia alebo orgán by bola príslušná na nápravu možných prípadov nesprávneho úradného postupu, ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu.

Komisia zdôraznila, že jej úloha dohľadu sa obmedzuje len na plnenie rozpočtu a správne finančné riadenie civilných misií. Preto ju nemožno brať na zodpovednosť mimo tejto obmedzenej oblasti.

Rada navrhla, že v tejto súvislosti nemá právomoc a že je na vysokej predstaviteľke, aby sa týmito záležitosťami zaoberala.

Vysoký predstaviteľ uviedol, že samotné misie SBOP nemožno brať na zodpovednosť z viacerých dôvodov, okrem iného vrátane skutočnosti, že nemajú právnu subjektivitu. Dodala, že samotná vysoká predstaviteľka nemôže niesť právnu zodpovednosť, pretože na rozdiel od delegácie EÚ misie nepodliehajú jej právomoci. Vysoká predstaviteľka však uznala, že je jej úlohou oboznámiť sa s jednotlivými sťažnosťami podanými ombudsmanovi, požiadať príslušné oddelenia inštitúcií, aby sa nimi zaoberali, a poskytnúť ombudsmanovi príslušné odpovede.

Ombudsmanka ako východiskový bod s poľutovaním poznamenala, že odpovede inštitúcií neboli dostatočné na odstránenie uvedených neistôt. Tvrdenie, že žiadna inštitúcia EÚ by nemala niesť zodpovednosť za nesprávny úradný postup, nemožno prijať.

Ombudsmanka však uvítala pragmatickú a užitočnú ponuku vysokého predstaviteľa s cieľom nájsť riešenie tohto problému.

Ombudsman dospel k záveru, že sa preto v súvislosti s budúcimi vyšetrovaniami obráti i) na Komisiu, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa plnenia rozpočtu v civilných misiách, a ii) na vysokého predstaviteľa/ESVČ, pokiaľ ide o všetky ostatné obvinenia z nesprávneho úradného postupu v súvislosti s misiami SBOP.

Zdá sa, že nie je dôvod pochybovať o tom, že uvedené opatrenia by zabezpečili účinnosť základného práva podať sťažnosť ombudsmanovi obsiahnutého v článku 43 Charty základných práv. Predĺženie tohto vyšetrovania preto nebolo potrebné. V žiadnom prípade však nebolo zrejmé, že by tieto opatrenia postačovali na zabezpečenie základného práva na dobrú správu vecí verejných obsiahnutého v článku 41 Charty. Ak by sa ukázalo, že uvedené opatrenia nefungujú uspokojivým spôsobom, pokiaľ ide o obe práva, ombudsman by sa cítil povinný opätovne zaoberať zásadnou otázkou.

Sťažovateľ pracoval pre vojenskú misiu EÚ v Bosne a Hercegovine EUFOR Althea. Uvedená misia mu doručila výpoveď z jeho pracovnej zmluvy a umožnila plynutie výpovednej lehoty, kým bol na nemocenskej dovolenke.

Vyšetrovanie ombudsmanky ukázalo, že EUFOR Althea takýmto konaním porušila právo sťažovateľa na obhajobu. Okrem toho, keďže v čase, keď začala plynúť výpovedná lehota, mal neplatené pracovné voľno zo zdravotných dôvodov, bol zbavený časti príjmu, na ktorý mal podľa služobného poriadku EUFOR nárok pred prepustením. Ombudsman predložil Rade Európskej únie návrh priateľského riešenia, v ktorom navrhol, aby operácia EUFOR Althea zvážila vyplatenie príslušnej sumy sťažovateľovi.

Rada vo svojej odpovedi na ombudsmanov návrh priateľského riešenia uviedla, že nemá právomoc zaoberať sa týmto prípadom a že návrh by mal byť adresovaný priamo veliteľovi operácie. Rada zdvorilo a s cieľom pomôcť ombudsmanovi pri jeho vyšetrovaní postúpila návrh ombudsmanovho priateľského riešenia veliteľovi operácie na odpoveď.

Veliteľ operácie súhlasil s ombudsmanom, že EUFOR pri riešení jeho prípadu porušil právo sťažovateľa na obhajobu. Preto prijala návrh ombudsmana na priateľské riešenie.

Ombudsman uvítal, že veliteľ operácie prijal jeho návrh priateľského riešenia, ktorým sa sťažnosť vyriešila. Poďakoval Rade za to, že pôsobila ako most medzi ombudsmanom a veliteľom operácie, a vzal na vedomie jej návrh obrátiť sa priamo na veliteľa operácie, ktorý bude ombudsman sledovať v budúcich prípadoch týkajúcich sa vojenských misií. Ombudsmanka napokon pripomenula, že všeobecná otázka, kto je zodpovedný za prípady nesprávneho úradného postupu pri činnostiach misií vytvorených v tretích krajinách pod záštitou spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, je predmetom prebiehajúceho vyšetrovania z vlastného podnetu.