Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. ClientEarth, Európsky úrad pre životné prostredie, Friends of the Earth Europe, Corporate Europe Observatory a Európska federácia novinárov (ďalej len "sťažovatelia") požiadali 17. februára 2014 podľa nariadenia č. 1049/2001 [1] o prístup k týmto dokumentom týkajúcim sa Transatlantického obchodného investičného partnerstva (TTIP):

a) znenie mandátu EÚ na rokovanie;

b) Znenie pozícií EÚ k: regulačná spolupráca, ochrana investícií a urovnávanie sporov medzi investorom a štátom (ISDS), chemický sektor, bezpečnosť potravín, udržateľný rozvoj a energetika, ako boli oznámené vláde Spojených štátov amerických (USA);

c) akékoľvek iné správy alebo dokumenty, ktoré EÚ poskytla USA k témam uvedeným v bode b);

d) akékoľvek správy alebo dokumenty poskytnuté členským štátom EÚ a Európskemu parlamentu o témach uvedených v písmene b).

2. Komisia 6. mája 2014 odmietla poskytnúť prístup k väčšine požadovaných dokumentov z dôvodu ochrany medzinárodných vzťahov a rozhodovacieho procesu.[2] Komisia uviedla, že dokument a) je dokumentom Rady, a preto nemôže zaujať stanovisko k jeho zverejneniu. Komisia poskytla aj internetové odkazy na určité dokumenty, ktoré boli v tom čase verejné.

3.  Sťažovatelia požiadali 27. mája 2014 o preskúmanie (známe ako „opakovaná žiadosť“), pričom poukázali na to, že Komisia: i) identifikovať dokumenty, ktoré patria do rozsahu ich žiadosti; ii) uviesť konkrétne dôvody zamietnutia sprístupnenia každého dokumentu; a iii) uviesť, či by sa mohol poskytnúť čiastočný prístup.

4.  Pokiaľ ide o dokument a), sťažovatelia tvrdili, že Komisia mala konzultovať s Radou ako treťou stranou.[3] Pokiaľ ide o dokumenty uvedené v písmene b), sťažovatelia Komisii pripomenuli, že pokiaľ ide o informácie o životnom prostredí, dôvody zamietnutia by sa mali vykladať reštriktívne. Okrem toho Komisia nespresnila, prečo by zverejnenie, najmä pokiaľ ide o dokumenty, ktoré už boli poskytnuté USA, poškodilo medzinárodné vzťahy.

5. Komisia 9. júla 2014 potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie. Komisia identifikovala 17 dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti [4], a poukázala na to, že štyri z týchto dokumentov už boli verejné. Komisia potvrdila svoje rozhodnutie zamietnuť prístup k ostatným dokumentom, pričom sa odvolala na rovnaké výnimky ako vo svojom pôvodnom rozhodnutí a tvrdila, že súdy Únie vykladali tieto výnimky reštriktívne. Komisia informovala sťažovateľov, že pokiaľ ide o dokument a), konzultovala s Radou, ktorá uviedla, že dokument by sa nemal zverejniť. Komisia napokon odmietla poskytnúť čiastočný prístup.

6. Na základe odpovede Komisie sa sťažovatelia obrátili na ombudsmana.

Vyšetrovanie

7. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala tieto tvrdenia a súvisiace tvrdenia:

Obvinenia

1) Komisia neoprávnene zamietla prístup k požadovaným dokumentom, odvolávajúc sa na výnimky článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky (ochrana medzinárodných vzťahov) a článku 4 ods. 3 prvého pododseku (ochrana rozhodovacieho procesu) nariadenia č. 1049/2001, nevykonala posúdenie jednotlivých dokumentov a riadne nepreskúmala možnosť poskytnúť čiastočný prístup k požadovaným dokumentom.

2) Komisia riadne nezohľadnila svoje povinnosti vyplývajúce z nariadenia č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru.

3) Komisia v súvislosti s rokovaniami o TTIP nezaviedla transparentnosť takým spôsobom, aby umožnila občanom podávať zmysluplné žiadosti o prístup k dokumentom.

4) Komisia nevybavila žiadosť o prístup k dokumentom včas.

Pohľadávky

1) Komisia by mala prehodnotiť svoje zamietnutie žiadosti sťažovateľov o prístup k dokumentom na individuálnom základe a vzhľadom na svoj nedávny záväzok zvýšiť transparentnosť.

2) Každá výnimka uplatnená na zamietnutie zverejnenia všetkých alebo časti požadovaných dokumentov by sa mala vykladať reštriktívne a mala by zohľadňovať verejný záujem, pričom by sa v prípade potreby mal náležite zohľadniť Aarhuský režim.

Komisia by mala uverejniť úplný zoznam dokumentov vrátane tých, ktorých obsah je upravený, s uvedením dôvodov, prečo takéto dokumenty nemohli byť zverejnené.

8. V priebehu vyšetrovania ombudsman dostal stanovisko Komisie k sťažnosti a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na stanovisko Komisie. Ombudsmanka preskúmala aj spis Komisie týkajúci sa tohto prípadu. Pri vedení vyšetrovania ombudsmanka zohľadnila argumenty a stanoviská predložené stranami.

Úvodné poznámky

9. Od predloženia prvých a opakovaných žiadostí sťažovateľov došlo k určitému dôležitému vývoju, pokiaľ ide o prístup Komisie k prístupu verejnosti k dokumentom a transparentnosť v súvislosti s TTIP. Ombudsmanka sa touto otázkou podrobne zaoberala najmä vo svojom vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/10/2014/RA týkajúcom sa transparentnosti rokovaní o TTIP.[5] Komisia okrem toho v oznámení Komisii z 25. novembra 2014 [6] oznámila svoje rozhodnutie poskytnúť širší prístup k dokumentom v súvislosti s rokovaniami o TTIP, čo ombudsmanka uvítala.

10. Ombudsmanka vo svojom rozhodnutí zo 6. januára 2015, ktorým uzavrela vyšetrovanie z vlastného podnetu OI/10/2014/RA, predložila Komisii desať návrhov s cieľom zabezpečiť väčšiu legitimitu a dôveru verejnosti v proces rokovaní o TTIP. Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že pracuje na proaktívnejšom prístupe k zverejňovaniu dokumentov TTIP a načrtla celý rad opatrení, ktoré prijala. V tejto súvislosti ombudsmanka následne poskytla podrobnú analýzu odpovede Komisie a uvítala skutočnosť, že Komisia začala ďalej stavať na už zavedených opatreniach v oblasti transparentnosti. Ombudsmanka okrem toho identifikovala niekoľko oblastí, ktoré by mohli byť užitočné pre Komisiu pri pokračovaní rokovaní, pričom poukázala na to, že napriek významnému pokroku, ktorý sa dosiahol počas vyšetrovania, stále existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o zvýšenie transparentnosti rokovaní o TTIP [7].

11. Ombudsmanka vo svojom liste Komisii, ktorým začala vyšetrovanie z vlastného podnetu, poukázala na značné oneskorenia zo strany Komisie pri odpovedaní na početné a rozsiahle žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom TTIP. Komisia odpovedala, že tieto oneskorenia ľutuje, a ubezpečila ombudsmanku, že sa vynakladá maximálne úsilie na to, aby sa žiadosti o prístup k dokumentom vybavovali čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Ombudsmanka s potešením konštatovala, že Komisia začala konať na základe jej návrhov. Komisia napríklad začala aktívne posudzovať príslušné rokovacie dokumenty s cieľom zistiť, či by sa mohli uverejniť. Je to v súlade s cieľom pôvodného návrhu ombudsmanky, ktorý mal Komisii umožniť rýchlo reagovať na žiadosti o prístup k dokumentom a v skutočnosti im predchádzať aktívnym zverejňovaním rokovacích dokumentov. Ombudsmanka tiež uvítala rozhodnutie Komisie zverejniť zoznam dokumentov TTIP, ktoré poskytla Rade a Parlamentu v rokoch 2013 a 2014 a ktoré by podľa nej mali Komisii uľahčiť vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že hlavné body tretieho a štvrtého obvinenia boli komplexne riešené v priebehu vyšetrovania z vlastného podnetu OI/10/2014/RA. Preto nie je potrebné ďalej sa týmito tvrdeniami zaoberať v tomto rozhodnutí.

13. V nasledujúcom texte ombudsman obmedzí svoje posúdenie na prvé a druhé tvrdenie uvedené v bode 7 vyššie.

1) Tvrdenie, že Komisia neoprávnene zamietla prístup

Argumenty predložené ombudsmanovi

14. Komisia tvrdila, že jej potvrdzujúce rozhodnutie obsahovalo rozsiahle odôvodnenie, pokiaľ ide o uplatnenie dvoch výnimiek, na ktoré sa odvolávala. Komisia okrem toho uviedla, že Súdny dvor rozhodol, že hoci zásada transparentnosti nemôže byť v rámci medzinárodných rokovaní vylúčená, inštitúcie majú širokú diskrečnú právomoc určiť, či by zverejnenie dokumentov mohlo ohroziť verejný záujem v tejto oblasti [8].

15. Komisia ďalej uviedla, že v súlade so svojou bežnou praxou vykonala posúdenie jednotlivých dokumentov, ktoré bolo zohľadnené v jej potvrdzujúcom rozhodnutí. Komisia okrem toho uviedla, že podľa judikatúry sa na dokumenty patriace do tej istej kategórie môže vzťahovať jediné odôvodnenie.[9] V tejto súvislosti Komisia tvrdila, že jej podrobné posúdenie ukázalo, že vzhľadom na špecifický obsah dokumentov má osem požadovaných dokumentov rovnaké vlastnosti, čo odôvodňuje, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s dokumentmi patriacimi do tej istej kategórie.

16. Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdili sťažovatelia, Komisia uviedla, že kým prebiehajú rokovania, neexistujú žiadne „vyriešené rokovacie pozície“. Komisia však opätovne potvrdila svoj záväzok proaktívne posudzovať rokovacie dokumenty o TTIP s cieľom zverejniť tie dokumenty, ktoré už nepredstavujú riziko pre rokovací proces.

17. Sťažovatelia vo svojej odpovedi tvrdili, že v rozsudku uvedenom Komisiou sa tiež stanovuje, že dotknutá inštitúcia musí vysvetliť, ako by zverejnenie dokumentu mohlo konkrétne a skutočne ohroziť záujem chránený výnimkou, a že toto riziko musí byť primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické. Nedodržanie povinnosti odôvodnenia by podľa názoru sťažovateľov narušilo režim prístupu k dokumentom, a tým vážne ohrozilo účasť verejnosti na rozhodovacom procese. Navrhovateľ sa okrem toho domnieval, že Komisia nevysvetlila, ako by dokumenty, ktoré už boli sprístupnené orgánom USA, oslabili taktické postavenie EÚ.

 Hodnotenie ombudsmana

18. Ombudsmanka konštatuje, že dokument uvedený v písmene a) bol zverejnený 9. októbra 2014. [10] Preto už nie je potrebné zaoberať sa týmto dokumentom v tomto rozhodnutí.

19. Pokiaľ ide o ostatné vysvetlenia Komisie, ombudsmanka poznamenáva, že niektoré závery jej rozhodnutia vo vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/10/2014/RA sú veľmi relevantné pre analýzu tohto tvrdenia.[11] Ombudsmanka v uvedenom rozhodnutí predovšetkým uviedla, že výnimka týkajúca sa medzinárodných vzťahov sa neuplatňuje len preto, že predmet dokumentu sa "týka" medzinárodných vzťahov. Naopak, treba preukázať, že na základe obsahu dokumentu by jeho zverejnenie poškodilo verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy.

20. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že sa zdá, že Komisia sa neopierala len o skutočnosť, že dokumenty sa týkali medzinárodných vzťahov. Komisia uviedla, že všetky požadované dokumenty sú rokovacími dokumentmi a že ich zverejnenie by oslabilo pozíciu Komisie v súčasných rokovaniach a jej vzťahy s USA. Komisia takisto tvrdila, že na dosiahnutie úspešného výsledku je nevyhnutné, aby si Komisia v rokovacom procese ponechala určitý manévrovací priestor. Komisia okrem toho uviedla, že niektoré dokumenty obsahovali priame a nepriame odkazy na pozíciu USA.

21. Ombudsmanka súhlasí s Komisiou, že ako uznali súdy EÚ, zverejnenie požadovaných dokumentov mohlo v tom čase negatívne ovplyvniť vzájomnú dôveru medzi stranami. Poskytnutie prístupu k dokumentom, ktoré odrážajú neusadenú pozíciu a v citlivom bode rokovaní, by skutočne mohlo poškodiť pozíciu EÚ a jej vzťahy s USA, aj keby sa dokumenty medzičasom poskytli americkým orgánom. Zdieľanie dokumentov s rokovacím partnerom neznamená, že sa dosiahla stabilná pozícia.

22. Komisia totiž vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí uviedla, že požadované dokumenty boli vypracované na interné použitie s cieľom pripraviť rokovania. Počas nahliadnutia do spisu Komisie ombudsmanka overila, že to tak skutočne bolo. Vzhľadom na to sa Komisia domnievala, že poskytnutie prístupu verejnosti k predmetným dokumentom by vážne narušilo slobodnú výmenu názorov, po prvé v rámci útvarov Komisie a po druhé vo vzťahu k orgánom USA. V tejto súvislosti sa tvrdenie Komisie, že zverejnenie dokumentov by tiež mohlo vážne narušiť ochranu rozhodovacieho procesu, javí ako opodstatnené. Otázka, či Komisia posúdila, či existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, sa rieši v rámci druhého tvrdenia.

23. Ombudsman preto zastáva názor, že stanovisko Komisie bolo riadne odôvodnené. Vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí sa neopierala len o uplatniteľné výnimky, ale poukázala na riziká, ktoré sú primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické.[12] Okrem toho ombudsmanka poznamenáva, že Komisia vo svojej odpovedi na vyšetrovanie ombudsmanky z vlastného podnetu OI/10/2014/RA uviedla, že jej praxou je teraz uverejňovať úplné znenie dokumentov týkajúcich sa obchodných dohôd v okamihu, keď sú "stabilizované", t. j. keď už neexistuje predvídateľné riziko pre rokovací proces.[13]

24. Ombudsmanka sa napokon domnieva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia sťažovatelia, sa zdá, že Komisia vykonala posúdenie jednotlivých dokumentov. Komisia totiž v potvrdzujúcom rozhodnutí odkázala najmä na niektoré dokumenty, aby ilustrovala a odôvodnila uplatnenie výnimiek. Komisia napríklad spomenula tri dokumenty, ich obsah a dôvody ich neposkytnutia americkým orgánom.[14] Komisia okrem toho vo svojom stanovisku poukázala na konkrétne dokumenty (konkrétne dokumenty 4, 6 a 8 – 13) a uviedla, že vzhľadom na ich špecifický obsah majú dokumenty podobné vlastnosti, aby odôvodnila ich zaradenie do rovnakej kategórie. Zdá sa teda, že Komisia preskúmala každý dokument a informácie, ktoré obsahoval.

25. Vzhľadom na odôvodnenie Komisie sa ombudsmanka domnieva, že rozhodnutie Komisie zamietnuť poskytnutie prístupu k požadovaným dokumentom bolo primerané a založené na komplexnom preskúmaní uplatnených výnimiek.

2) Tvrdenie, že Komisia riadne nezohľadnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nariadenia č. 1367/2006

Argumenty predložené ombudsmanovi

26. Navrhovatelia tvrdili, že požadované informácie jednoznačne spadajú pod definíciu "informácií o životnom prostredí".[15] Podľa ich názoru sa požadované dokumenty týkajú opatrení, ktoré budú mať vplyv na to, ako sa budú v EÚ vyvíjať a uplatňovať právne predpisy v oblasti životného prostredia, ak sa uzavrie obchodná a investičná dohoda s USA. Sťažovatelia sa preto odvolávali na Aarhuský dohovor a nariadenie č. 1367/2006 [16] a poukázali na potrebu "veľmi reštriktívneho" výkladu výnimiek, na ktoré sa odvoláva Komisia pri zamietnutí prístupu k požadovaným dokumentom, a uviedli povinnosť Komisie posúdiť existenciu prevažujúceho verejného záujmu.

27. Komisia sa vo svojom stanovisku odvolala na odôvodnenie uvedené v jej potvrdzujúcom rozhodnutí, v ktorom vysvetlila, že požadované dokumenty neobsahujú informácie o „emisiách do životného prostredia“, ale majú všeobecnejší charakter. Komisia ďalej tvrdila, že v rozsahu, v akom by sa dokumenty mohli považovať za dokumenty obsahujúce „informácie o životnom prostredí“ (niečo, čo podľa názoru Komisie sťažovateľ nepodložil), neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení predmetných dokumentov.

Hodnotenie ombudsmana

28. Sťažovatelia tvrdili, že skutočnosť, že Komisia neuznala, že niektoré alebo všetky rokovacie dokumenty obsahujú informácie o životnom prostredí, oslabuje dôveru verejnosti v zámer Komisie zvýšiť transparentnosť. Ombudsman však poznamenáva, že povinnosťou Komisie v tomto prípade je posúdiť, či by požadované dokumenty mohli byť zverejnené, alebo či by naopak výnimky v nariadení č. 1049/2001 bránili tomuto zverejneniu.[17] V súlade s príslušnou judikatúrou je jasné, že všeobecné úvahy, ako napríklad skutočnosť, že dokument predstavuje informácie o životnom prostredí, nie sú dostatočným základom pre rozhodnutie, že požiadavky transparentnosti by mali nahradiť akúkoľvek výnimku, ktorá by sa inak uplatňovala na zamietnutie žiadosti o prístup verejnosti k tomuto dokumentu. Preto prevažujúci verejný záujem na zverejnení nemožno "vyvodzovať zo samotnej skutočnosti, aj keby sa dokázalo, že predmetné informácie predstavujú informácie o životnom prostredí." [18] Ombudsman teda preskúma, či vzhľadom na nariadenie č. 1367/2006 bolo stanovisko Komisie pri uplatňovaní uvedených výnimiek odôvodnené.

29. V súlade s uplatniteľnou judikatúrou, ak majú inštitúcie v úmysle zamietnuť žiadosť o prístup k dokumentom na základe výnimky, táto výnimka sa musí vykladať a uplatňovať striktne, aby sa nebránilo uplatňovaniu všeobecnej zásady poskytnúť čo najširší prístup verejnosti k dokumentom v držbe inštitúcií. Platí to o to viac v prípade, keď sa požadované informácie „týkajú emisií do životného prostredia“. Najmä v článku 6 nariadenia č. 1367/2006 sa v určitých prípadoch ustanovuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, ktorý je nadradený záujmu chránenému príslušnou výnimkou stanovenou v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 [19] Na uplatnenie tohto prevažujúceho verejného záujmu sa informácie v požadovanom dokumente musia týkať "emisií do životného prostredia". Na účely určenia, či sa článok 6 uplatní v prejednávanej veci, je teda potrebné overiť, či sa požadované informácie týkajú emisií do životného prostredia.

30. Súdy EÚ uviedli, že ani nariadenie č. 1049/2001, ani nariadenie č. 1367/2006 a ich uplatňovanie neznamená, že pojem emisie do životného prostredia by sa mal vykladať reštriktívne; stačí, aby sa požadované informácie dostatočne priamo týkali emisií do životného prostredia.[20] Okrem toho súdy EÚ výslovne objasnili, že "emisie" sú uvoľňovania do životného prostredia, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť prvky životného prostredia.[21]

31. Komisia vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí uviedla, že požadované dokumenty neobsahujú informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia. Inšpekcia predmetných dokumentov ombudsmanom potvrdila, že stanovisko Komisie bolo správne: predmetné dokumenty neobsahujú informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia. Na základe toho sa kritérium prevažujúceho verejného záujmu stanovené v článku 6 nariadenia č. 1367/2006 neuplatňuje.

32. V rozsahu, v akom sa Komisia opierala o článok 4 ods. 3 nariadenia 1049/2001 – ochrana rozhodovacieho procesu – táto výnimka podlieha testu prevažujúceho verejného záujmu. Na rozdiel od tvrdenia sťažovateľov je ombudsman spokojný s tým, že Komisia zvážila toto kritérium verejného záujmu a že správne dospela k záveru, že neexistuje prevažujúci verejný záujem, ktorý by nahradil ochranu rozhodovacieho procesu. V každom prípade boli všetky dokumenty chránené pred zverejnením podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001, na ktoré sa nevzťahuje kritérium prevažujúceho verejného záujmu.

33. Vzhľadom na uvedené sa ombudsman domnieva, že v súvislosti s prvým a druhým tvrdením nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Okrem toho, ako už bolo uvedené, ombudsmanka v priebehu svojho vyšetrovania z vlastného podnetu OI/10/2014/RA podrobne analyzovala širšie otázky týkajúce sa transparentnosti rokovaní o TTIP. Z dôvodov úplnosti by sa preto toto rozhodnutie malo vykladať spolu so závermi a návrhmi predloženými v tejto súvislosti.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

Emily O'Reilly

V Štrasburgu 4. novembra 2015

 

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145/43, 31.5.2001, ďalej len „nariadenie 1049/2001“).

[2] Článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

[3] Článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001.

[4] Od začiatku rokovaní do 17. februára 2014 (keď bola žiadosť predložená).

[5] Dokumenty týkajúce sa vyšetrovania ombudsmana sú k dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/decision.faces/en/58668/html.bookmark

[6] Oznámenie Komisii o transparentnosti rokovaní o TTIP [C(2014) 9052 final].

[7] "Analýza ombudsmana týkajúca sa následnej odpovede Komisie v OI/10/2014/RA o transparentnosti a účasti verejnosti na rokovaniach o TTIP", k dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/correspondence.faces/en/59898/html.bookmark

[8] Rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 2014, Rada/in 't Veld, C-350/12 P, ECLI:EU:C:2014:2039.

[9] Rozsudok Všeobecného súdu z 22. mája 2012, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia, T-344/08, ECLI:EU:T:2012:242.

[10] http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11103-2013-DCL-1/en/pdf

[11] Úplné znenie rozhodnutia a dokumenty týkajúce sa vyšetrovania ombudsmana sú k dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/decision.faces/en/58668/html.bookmark

[12] Rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 2014, Rada/in 't Veld, C-350/12 P, ECLI:EU:C:2014:2039.

[13] V tejto súvislosti sa na osobitnom webovom sídle Komisie tiež uvádza, že "po ukončení rokovaní zverejní celé znenie dohody – v dostatočnom predstihu pred jej podpísaním a ratifikáciou." Komisia napríklad odkazuje na uverejnenie nedávno dokončenej obchodnej dohody EÚ. Je potrebné poznamenať, že v súvislosti so svojím vyšetrovaním z vlastného podnetu ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby vo svojich prebiehajúcich diskusiách s USA pokračovala v možnosti zverejnenia „stabilizovaných“ kapitol dohody.

[14] Komisia výslovne uviedla, že dokumenty 14, 15 a 16 by sa podľa definície nemali poskytovať orgánom USA, pretože boli správami o rokovaniach pre členské štáty a výbor INTA.

[15] Článok 2 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1367/2006.

[16] Nariadenie (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva.

[17] Rozsudok Všeobecného súdu z 9. júna 2010, Éditions Jacob/Komisia, T‑237/05, ECLI:EU:T:2010:224: „dotknutej inštitúcii prináleží preskúmať, či na dokument, ku ktorému sa žiada o prístup, sa na jednej strane vzťahuje niektorá z výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, a na druhej strane, či by zverejnenie tohto dokumentu konkrétne a skutočne ohrozilo chránený záujem, a ak áno, či sa potreba ochrany vzťahuje na celý dokument“.

[18] Rozsudok Všeobecného súdu z 23. septembra 2015, ClientEarth a International Chemical Secretariat/ECHA, T-245/11, ECLI:EU:T:2015:675.

[19] Rozsudok Všeobecného súdu z 8. októbra 2013, Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe/Komisia, T-545/11, ECLI:EU:T:2013:523.

[20] Rozsudok Všeobecného súdu z 8. októbra 2013, Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe/Komisia, T-545/11, ECLI:EU:T:2013:523.

[21] Rozsudok Všeobecného súdu z 23. septembra 2015, ClientEarth a International Chemical Secretariat/ECHA, T-245/11, ECLI:EU:T:2015:675.