Vec sa týkala primeranosti každoročného preskúmania agentúr pre vývozné úvery – vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytujú finančnú podporu spoločnostiam podnikajúcim na rizikových trhoch – zo strany Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a životného prostredia.

Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila, že metodika a postupy Komisie by sa mohli zlepšiť. Ombudsmanka predovšetkým odporučila, aby Komisia nadviazala dialóg s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť vzor, ktorý členské štáty používajú na zostavovanie správ o agentúrach pre vývozné úvery, ktoré sú povinné každoročne predkladať Komisii. Ombudsmanka tiež odporučila, aby Komisia posilnila obsah analýz a hodnotení ročných preskúmaní agentúr pre vývozné úvery, ktoré predkladá Európskemu parlamentu.

Komisia informovala ombudsmanku, že bude konzultovať s Radou, Parlamentom a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a spolupracovať s občianskou spoločnosťou s cieľom vykonať odporúčania ombudsmanky. Komisia predovšetkým navrhne pracovnej skupine Rady pre vývozné úvery revidovaný vzor kontrolného zoznamu, ktorý majú členské štáty používať vo svojich výročných správach. Komisia zváži aj vypracovanie príslušných usmernení pre podávanie správ členskými štátmi.

Keďže opatrenia oznámené Komisiou primerane riešia odporúčania ombudsmanky, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, ale požiadala Komisiu, aby do jedného roka podala správu.

Vec sa týkala primeranosti každoročného preskúmania agentúr pre vývozné úvery – vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytujú finančnú podporu spoločnostiam podnikajúcim na „rizikových“ trhoch – zo strany Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a životného prostredia.

Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila, že metodika a postupy Komisie by sa mohli zlepšiť. Navrhla najmä, aby sa Komisia zapojila do dialógu s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť vzor, ktorý členské štáty používajú pri zostavovaní správ o agentúrach pre vývozné úvery, ktoré sú povinné každoročne predkladať Komisii. Ombudsmanka tiež navrhla, aby Komisia posilnila obsah analýz a hodnotení ročných preskúmaní agentúr pre vývozné úvery, ktoré predkladá Európskemu parlamentu.

Komisia zamietla návrhy ombudsmanky najmä preto, že sa domnieva, že ich vykonávanie by si vyžadovalo zmenu existujúcich právnych predpisov. Ombudsmanka nesúhlasila so stanoviskom Komisie a teraz predložila Komisii odporúčania za rovnakých podmienok ako v jej predchádzajúcich návrhoch.  Ombudsmanka sa domnieva, že výročné preskúmanie Komisie, ktoré zasiela Parlamentu, by malo byť viac než len súhrnom obsahu výročných správ prijatých od členských štátov a malo by obsahovať informované a podrobné hodnotenie výkonnosti agentúr pre vývozné úvery, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a životného prostredia.

Toto vyšetrovanie z vlastného podnetu vychádza zo sťažnosti združenia arménskych mimovládnych organizácií s názvom Liga na ochranu občanov (CPL). Týka sa rozhodnutia delegácie Európskej únie v Arménsku neuzatvoriť zmluvu o grante s CPL po tom, ako delegácia zistila chybu vo svojom pôvodnom posúdení žiadosti o CPL. CPL tvrdila, že rozhodnutie delegácie nebolo založené na spoľahlivých dôvodoch.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanky Európska komisia uznala, že opatrenia, ktoré pôvodne prijala delegácia, keď si uvedomila, že v procese hodnotenia došlo k chybe, neboli vhodné. Komisia však takisto preukázala, že zistená chyba si vyžadovala opätovné posúdenie žiadosti spoločnosti CPL, a teda že delegácia nebola schopná uzavrieť so spoločnosťou CPL zmluvu o grante.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal výberového konania na pracovné miesto v delegácii EÚ v Albánsku. Sťažovateľka nebola spokojná s tým, že nebola vybraná do užšieho výberu, pretože sa domnievala, že spĺňa všetky požadované kritériá. Požiadala o informácie o svojej žiadosti a o dôvodoch, prečo nebola zaradená do užšieho výberu. Delegácia neodpovedala na jej žiadosť včas.

Ombudsmanka túto záležitosť vyšetrila. V priebehu vyšetrovania delegácia odpovedala na sťažnosť, čím vyriešila tento aspekt sťažnosti. Pokiaľ ide o rozhodnutie nezaradiť sťažovateľa do užšieho výberu, ombudsmanka považovala vysvetlenie svojho rozhodnutia delegáciou za primerané a uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsmanka navrhla, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť poskytla delegáciám usmernenia týkajúce sa potreby priebežne informovať uchádzačov o oneskorených výberových konaniach. Ombudsmanka tiež navrhla, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť zahrnula do príručky „Delegácie EÚ“ pre miestnych zamestnancov podrobnejšie požiadavky týkajúce sa druhu informácií, ktoré sa majú zahrnúť do zoznamu/tabuľky Excel, ktoré vypracovali výberové komisie.

Vec sa týkala ukončenia zmluvy o poskytovaní služieb Európskou komisiou. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neodpovedala na jeho listy, že vypovedala zmluvu o poskytovaní služieb bez náležitého dôvodu a že platenie faktúr, ktoré jej boli zaslané, bolo pomalé. Žiadal tiež náhradu za oneskorené platby a náhradu škody.

Ombudsmanka tieto obvinenia vyšetrila. Pokiaľ ide o prvý prípad, Komisia dospela k záveru, že keďže Komisia nakoniec odpovedala na listy sťažovateľa, záležitosť bola vyriešená. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, ktoré sa týka údajného vypovedania zmluvy bez náležitého dôvodu, ombudsman dospel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Komisie, keďže zmluva priznávala Komisii právo kedykoľvek ju vypovedať a že Komisia v každom prípade skutočne poskytla dostatočný dôvod na vypovedanie zmluvy. Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, ombudsmanka dospela k záveru, že sa našlo riešenie problému oneskorených platieb faktúr, keďže Komisia nakoniec vyplatila sťažovateľovi dlžné sumy za vykonanú prácu a súhlasila so zaplatením úrokov z omeškania. Napokon, pokiaľ ide o žiadosť o náhradu škody, ombudsman dospel k záveru, že nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci, keďže Komisia vyplatila sťažovateľovi náhradu utrpenej škody a v zmluve sa nestanovuje žiadna náhrada za žiadny iný druh škody.

Vec sa týkala zamietnutia žiadosti sťažovateľa vo výberovom konaní poradnou misiou Európskej únie na Ukrajine (EUAM). Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že v súvislosti so zamietnutím žiadosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsmanka ďalej zistila, že postačuje jednoúrovňový mechanizmus administratívneho preskúmania. Ombudsmanka bola napokon s potešením informovaná o tom, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa teraz rozhodla zmeniť správu, ktorú posiela odmietnutým uchádzačom, s cieľom zahrnúť informácie o dostupných opravných prostriedkoch.

Prípad sa týkal odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k jej stanovisku k návrhu srbského zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Ombudsman sa touto otázkou zaoberal a vykonal kontrolu príslušného dokumentu. Ombudsmanka posúdila informácie v spise a zistila, že zamietnutie Komisie bolo odôvodnené podľa príslušných platných pravidiel o prístupe k dokumentom (nariadenie č. 1049/2001).

Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Zistenia ombudsmana sú však založené na výklade zákona, ktorý sa uplatňoval v deň, keď Komisia rozhodla o opakovanej žiadosti sťažovateľa. Nič nebráni tomu, aby sa Komisia, konajúc vo verejnom záujme, usilovala o väčšiu transparentnosť spôsobu, akým vedie predvstupové rokovania a ako rokovania pokračujú alebo sa nakoniec uzavrú. Nadobudnutie účinnosti návrhu zákona o bezplatnej právnej pomoci, predbežné uzavretie kapitoly 23 prístupových rokovaní a prípadné pristúpenie Srbska k EÚ sú časmi, keď Komisia mohla prehodnotiť situáciu s cieľom zistiť, či stále platia dôvody, ktoré opodstatňujú jej zamietnutie prístupu k požadovanému dokumentu. Ombudsmanka verí, že Komisia uskutoční túto úvahu.

V júli 2014 Komisia zamietla žiadosť sťažovateľky pracovať ako expertka na projekte v Indonézii, pretože sa už zaviazala pracovať na projekte financovanom EÚ v Libérii, ktorý sa uskutoční v rovnakom čase. Sťažovateľka opätovne podala žiadosť, keď sa projekt v Libérii oneskoril z dôvodu krízy spôsobenej ebolou, pričom poukázala na to, že v skutočnosti bola k dispozícii na prácu na projekte v Indonézii.

Ombudsmanka zistila, že Komisia je oprávnená požiadať odborníkov, aby boli k dispozícii na prácu výlučne na projektoch počas stanovených období. Poznamenala, že sťažovateľka vyhlásila, že bude k dispozícii na výlučnom základe na dvoch prekrývajúcich sa projektoch. Sťažovateľka tento rozpor nevysvetlila pri podaní svojej pôvodnej žiadosti. Na základe poskytnutých informácií sa ombudsmanka domnieva, že Komisia správne zamietla prvú žiadosť sťažovateľa. Pokiaľ ide o druhú žiadosť, sťažovateľka v skutočnosti uviedla, že prebiehajúca kríza spôsobená ebolou v Libérii znamená, že v skutočnosti mohla slobodne pracovať na projekte v Indonézii. Komisia potom opätovne preskúmala jej situáciu. Podľa názoru ombudsmanky urobila spravodlivý a primeraný úsudok, keď dospela k záveru, že sťažovateľka nebola schopná zaručiť jej dostupnosť. Ombudsmanka teda dospela k záveru, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď zamietla jej druhú žiadosť o prácu na indonézskom projekte. Ponecháva však otázky o tom, ako Komisia zaobchádza s právami odborníkov zasiahnutých krízami, ako je vypuknutie epidémie eboly.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Navrhla Komisii, že ak sa projekt musí pozastaviť, mala by byť pripravená oslobodiť každého dotknutého odborníka od záväzku exkluzivity.

Táto sťažnosť vznikla na základe žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom Európskej komisie týkajúcim sa rokovaní medzi niektorými členskými štátmi EÚ a Spojenými štátmi americkými o dôsledkoch zákona USA o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FATCA). Sťažnosť podala poslankyňa EP Sophie In't Veldová.

Hlavnými otázkami, ktoré sa objavili počas vyšetrovania ombudsmanky, boli a) úsilie Komisie nájsť spravodlivé riešenie, pokiaľ ide o posúdenie veľkého počtu dokumentov, a b) odmietnutie Komisie poskytnúť úplný prístup verejnosti k niekoľkým dokumentom týkajúcim sa zákona FATCA.

Ombudsmanka sa zaoberala týmito otázkami a odporučila Komisii, aby a) vyvinula nový pokus o dosiahnutie spravodlivého riešenia, v opačnom prípade by musela bez zbytočného odkladu posúdiť dokumenty, na ktoré sa vzťahuje žiadosť poslanca EP, a b) zvážila poskytnutie širšieho prístupu verejnosti k určitým dokumentom týkajúcim sa zákona FATCA.

Ombudsmanka je teraz spokojná s tým, že Komisia prijala a vykonala jej odporúčania, a preto prípad uzavrela.

Sťažovateľ mal s Európskou komisiou uzavretú zmluvu o grante na financovanie projektu v Egypte. Na základe tejto zmluvy musel sťažovateľ poskytnúť finančnú záruku od banky alebo finančnej inštitúcie so sídlom v EÚ s cieľom zabezpečiť predbežné financovanie projektu Komisiou. Po nadobudnutí platnosti zmluvy sa ukázalo, že sťažovateľ nebol schopný poskytnúť požadovanú finančnú záruku. Z tohto dôvodu Komisia zmluvu vypovedala.

Ombudsmanka zistila, že Komisia si splnila svoju zmluvnú povinnosť konzultovať so sťažovateľom pred ukončením zmluvy. Vzhľadom na informácie, ktoré sťažovateľ poskytol Komisii o svojich finančných možnostiach, ombudsmanka takisto zistila, že Komisia mohla rozumne pochopiť, že sťažovateľ by nebol schopný realizovať projekt bez predbežného financovania, a preto neboli potrebné žiadne ďalšie konzultácie.

Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia pri vypovedaní zmluvy so sťažovateľom konala zákonne a primerane. Ombudsmanka však navrhla, aby Komisia v budúcich zmluvách zvážila zahrnutie ustanovenia, ktoré oprávňuje príjemcu grantu vzdať sa predbežného financovania Komisie, do štandardných zmluvných podmienok. Tým by sa odstránila povinnosť poskytnúť finančnú záruku, ak by príjemca mohol preukázať, že má finančné prostriedky potrebné na realizáciu projektu. Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu, aby v liste o ukončení vždy uviedla presný právny základ tohto rozhodnutia, ako aj možnosti odvolania sa proti rozhodnutiu.