Prípad sa týkal údajne nedostatočného vysvetlenia zo strany Európskej komisie, pokiaľ ide o jej rozhodnutie nezačať konanie o nesplnení povinnosti proti Rakúsku.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala Komisiu, aby poskytla ďalšie informácie o svojom rozhodnutí. Komisia v odpovedi objasnila svoje stanovisko. Ombudsmanka zistila, že takto poskytnuté informácie boli koherentné, dostatočné a primerané. Prípad preto uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľom v tomto prípade je talianska letecká spoločnosť, ktorá v decembri 2003 predložila Komisii sťažnosť týkajúcu sa údajne neoprávnenej štátnej pomoci, ktorú dostal jeden z jej konkurentov na lety z a na regionálne letisko v Taliansku. V septembri 2007 Komisia začala proti Taliansku konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Sťažovateľ, nespokojný s oneskorením Komisie pri prijímaní rozhodnutia v súvislosti so sťažnosťou týkajúcou sa štátnej pomoci, sa v júni 2012 obrátil na ombudsmana.

Komisia vo svojom stanovisku tvrdila, že dĺžka prešetrovania je v tomto prípade odôvodnená. Tvrdila, že pri posudzovaní tejto sťažnosti je potrebné zohľadniť rôzne faktory, ako je zložitosť veci, opakovane sa meniaci rozsah prešetrovania, očakávané prijatie nových usmernení v oblasti letectva, ako aj potreba zadať vypracovanie rôznych štúdií a preložiť niekoľko dokumentov predložených v angličtine do taliančiny.

Vo svojom posúdení prípadu ombudsmanka nebola presvedčená argumentmi Komisie a poznamenala, že uplynulo približne desať rokov, odkedy sťažovateľ predložil sťažnosť týkajúcu sa štátnej pomoci. Dospela preto k záveru, že Komisia neprijala včasné rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa štátnej pomoci, a preto predložila návrh odporúčania. Požiadala Komisiu, aby čo najskôr, najneskôr však do 30. júna 2014, rozhodla o sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa štátnej pomoci.

Komisia následne súhlasila s „hlavnými bodmi“návrhu odporúčaní ombudsmanky, ale požiadala ombudsmanku, aby predĺžila lehotu na dokončenie posúdenia do 31. októbra 2014, keďže by to umožnilo dokončiť posúdenie na základe nových usmernení v oblasti letectva, ktoré boli prijaté 20. februára 2014. Ombudsman však nebol presvedčený o dôvode, na ktorý sa Komisia odvolávala, keďže sa domnievala, že Komisia i) sa zaoberala sťažnosťou sťažovateľa týkajúcou sa štátnej pomoci približne desať rokov a ii) takisto dôkladne poznala usmernenia, keďže ich sama vypracovala a prijala. Ombudsmanka preto vyjadrila poľutovanie nad tým, že Komisia nevyužila túto príležitosť na nápravu tohto nesprávneho úradného postupu. Napriek tomu ombudsmanka uznala, že perspektíva konečného výsledku do konca októbra 2014 predstavuje určitý pokrok. Za týchto okolností a vzhľadom na to, že sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach nesnažil dodržať lehotu odporúčanú ombudsmankou 30. júna 2014, ombudsmanka nepovažovala za potrebné ďalšie vyšetrovanie. Vzhľadom na to, že Komisia sa sťažovateľovi ospravedlnila za vzniknuté omeškanie, prípad uzavrela.

Sťažovateľ, španielsky právnik, sa sťažoval európskemu ombudsmanovi na skutočnosť, že Európska komisia uverejnila verejnú konzultáciu len v angličtine.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie nielen v otázke nedostatočnej dostupnosti konkrétnej konzultácie uvedenej sťažovateľom v iných jazykoch ako v angličtine, ale aj vo všeobecnej otázke jazykovej politiky Komisie v postupoch verejných konzultácií. Vyšetrovanie ombudsmanky odhalilo, že vo všetkých úradných jazykoch EÚ sa uskutočnilo len veľmi málo verejných konzultácií. Okrem toho neexistovala žiadna predvídateľná jazyková schéma, keďže viaceré konzultácie zamerané na širokú verejnosť sa uskutočnili v jednom jazyku alebo vo veľmi obmedzenom počte jazykov. Išlo o prípady nesprávneho úradného postupu.

Ombudsmanka predložila Komisii návrh odporúčania v tom zmysle, že by mala uverejniť všetky svoje konzultácie vo všetkých úradných jazykoch EÚ alebo na požiadanie poskytnúť občanom preklad. Odporučil tiež, aby Komisia vypracovala jasné, objektívne a primerané usmernenia týkajúce sa používania jazykov zmluvy vo svojich verejných konzultáciách, ktoré by mali byť oznámené občanom.

Komisia zamietla prvý návrh odporúčania ombudsmanky. Pokiaľ ide o druhý prípad, vzala na vedomie pripomienky ombudsmanky týkajúce sa nezrovnalostí v používaní úradných jazykov a zaviazala sa pracovať na súdržnejšej jazykovej politike týkajúcej sa verejných konzultácií. Ombudsman sa domnieval, že Komisia riadne nevykonala jeho návrhy odporúčaní. Vzhľadom na to, že Európsky parlament práve prijal uznesenie o „verejných konzultáciách a ich dostupnosti vo všetkých jazykoch EÚ“, ktoré sa týkalo rozsahu pôsobnosti návrhov odporúčaní ombudsmanky, ombudsmanka nepovažovala za vhodné predložiť Parlamentu osobitnú správu. Vyšetrovanie uzavrel kritickou poznámkou. Ombudsman informoval Parlament o svojom rozhodnutí, aby ho mohol zohľadniť pri posudzovaní odpovede Komisie na svoje uznesenie.

Zhrnutie rozhodnutia o sťažnosti 930/2010/(ANA)CK na Európsku komisiu

Sťažovateľ sa sťažoval európskemu ombudsmanovi, že Európska komisia sa primerane nezaoberala jeho sťažnosťou na porušenie právnych predpisov, v ktorej tvrdil, že Cyprus porušil právo EÚ tým, že ho požiadal, aby zaplatil dve dane pri dovoze ojazdeného vozidla. Tvrdil, že jedna z daní predstavuje „spotrebnú daň“.

V marci 2011 ombudsman predložil návrh na priateľské riešenie a vyzval Komisiu, aby opätovne preskúmala sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov proti Cypru. Komisia vo svojej odpovedi na návrh informovala ombudsmana, že 7. apríla 2011 zaslala Cypru formálnu výzvu týkajúcu sa skutočnosti, že jedna z daní nebola úplne v súlade s článkom 110 ZFEÚ. Dodala, že v súčasnosti skúma ďalší aspekt cyperskej právnej úpravy zdaňovania automobilov v rámci staršieho prípadu (vec 2005/4093). Komisia ďalej uviedla, že bude sťažovateľa informovať o akýchkoľvek ďalších opatreniach, ktoré prijme v súvislosti s týmito prípadmi.

Ombudsmanka dospela k záveru, že žiadne ďalšie vyšetrovania nie sú opodstatnené, keďže sa zdá, že Komisia venuje náležitú pozornosť vecným otázkam uvedeným v sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov. S cieľom pomôcť Komisii pri ďalšom zlepšovaní jej postupov ombudsmanka predniesla ďalšie dve poznámky.

Zhrnutie rozhodnutia o sťažnosti 1827/2009/(ANA)CK (dôverné) na Európsku komisiu

Grécky občan podal Komisii sťažnosť pre porušenie právnych predpisov, v ktorej okrem iného tvrdil, že Grécko porušilo smernicu Rady 83/183/EHS o oslobodení od dane, ktorá sa vzťahuje na trvalý dovoz osobného majetku jednotlivcov z členského štátu.

Sťažovateľ sa v júli 2009 obrátil na ombudsmana s tvrdením, že Komisia sa jeho sťažnosťou vo veci porušenia právnych predpisov náležite nezaoberala. Konkrétne tvrdil, že Komisia tým, že dospela k záveru, že predmetná grécka právna úprava nepatrí do pôsobnosti smernice, nezohľadnila príslušnú grécku právnu úpravu a judikatúru gréckeho Najvyššieho správneho súdu vypracovanú na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora.

Vo februári 2011 ombudsman predložil návrh priateľského riešenia, v ktorom vyzval Komisiu, aby opätovne preskúmala sťažnosť sťažovateľa na Grécko vo veci porušenia právnych predpisov. Komisia vo svojej odpovedi na návrh zopakovala, že v súvislosti so sťažnosťou, ktorá jej bola predložená, konala svedomito.

Ombudsmanka vyjadrila poľutovanie nad náhlym spôsobom, akým Komisia zamietla argumenty sťažovateľa. Poznamenal však, že v neskoršom oznámení ho sťažovateľ informoval o najnovšom vývoji judikatúry gréckeho Najvyššieho správneho súdu. Ombudsman sa domnieval, že podľa judikatúry gréckeho Najvyššieho správneho súdu nemá Komisia žiadny praktický dôvod na to, aby začala konanie o nesplnení povinnosti proti Grécku týkajúce sa uloženia predmetnej dane. V tejto súvislosti sa nezhoda medzi Komisiou a sťažovateľom, pokiaľ ide o správny výklad gréckych daňových pravidiel, stala bezvýznamnou. Hoci ombudsman nebol presvedčený, že Komisia konala svedomito v reakcii na sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov, ktorú jej predložil sťažovateľ, uzavrel prípad zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Sťažovateľ, holandský občan s bydliskom v Nemecku, ktorý poberá holandskú dávku v nezamestnanosti, sa 27. septembra 2007 sťažoval Komisii na údajný diskriminačný postup verejnoprávnej vysielacej spoločnosti na juhozápade Nemecka voči občanom, ktorí nie sú nemeckými štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o oslobodenie od licenčných poplatkov za televízne a rozhlasové vysielanie. Po intervencii ombudsmana Komisia zaslala sťažovateľovi dve odpovede v decembri 2007 a júli 2008. Keďže však sťažovateľ nedostal žiadnu vecnú odpoveď, v júli 2008 sa opäť sťažoval ombudsmanovi. Tvrdil, že Komisia sa jeho sťažnosťou z 27. septembra 2007 riadne nezaoberala tak z procesného, ako aj z vecného hľadiska.

Pokiaľ ide o podstatu veci, Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že holandská dávka v nezamestnanosti poberaná sťažovateľom (ktorá nie je zisťovaná z hľadiska príjmu) nebola porovnateľná s nemeckou dávkou, ktorá oprávňuje jej príjemcov na oslobodenie od poplatkov za televízne a rozhlasové vysielanie v Nemecku (a ktorá je zisťovaná z hľadiska príjmu). Komisia sa preto domnieva, že nedošlo k porušeniu pravidiel EÚ o voľnom pohybe osôb. Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia podľa všetkého správne analyzovala a vysvetlila vecné otázky, ktoré vznikli v tomto prípade, a preto nezistila žiadny prípad nesprávneho úradného postupu.

Pokiaľ ide o konanie, Komisia tvrdila, že vec prejednala v primeranej lehote a že informovala sťažovateľa o svojom závere, že nedošlo k porušeniu. Ombudsmanka najprv poznamenala, že sťažnosť sťažovateľa bola prenesená z jedného útvaru Komisie na druhý trikrát predtým, ako bola vyriešená. Dospel k záveru, že Komisia nedodržala ustanovenia oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o i) registráciu sťažností, ii) zaslanie potvrdenia o prijatí a iii) uzavretie prípadu. Preto predložil návrh odporúčania Komisii, aby i) uznala, že nerešpektovala oznámenie, ii) ospravedlnila sa za toto opomenutie a iii) prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s oznámením pri riešení prípadov v budúcnosti.

Komisia uznala, že nedodržala body 3 a 4 oznámenia, a ospravedlnila sa za to, že tak neurobila. Komisia však výslovne neuznala, že nedodržala bod 10 oznámenia. Ani sa neospravedlnil za to, že tak neurobil. Ombudsman preto dospel k záveru, že Komisia čiastočne prijala jeho návrh odporúčania. Pokiaľ ide o tretiu časť návrhu odporúčania, ombudsman poznamenal, že medzičasom začal vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa vzťahu medzi novým projektom EU Pilot a procesnými zárukami stanovenými v oznámení. Dospel preto k záveru, že žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci nie je opodstatnené.