FOR PREVIEWING & TESTING PURPOSES ONLY.
This notification will disappear once the page will be published.
This link is available for less than 30 minutes.
  • Ľahká čitateľnosť
  • Veľkosť textu

Chcete podať sťažnosť na inštitúciu alebo orgán EÚ?

Aktuálny jazyk: 
  • Slovenčina
Zdrojový jazyk: 
Dostupné jazyky: 
Preklad tejto stránky bol vytvorený strojovým prekladom.
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.

Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 2411/2011/OV proti Európskej komisii

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto sťažnosť, ktorú predložila spoločnosť X, sa týkala údajných nezrovnalostí medzi politikami Európskej komisie v súvislosti s posudzovaním oprávnených nákladov na výskum na jednej strane v rámci šiesteho a siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj (6. a 7. RP)[1] a na druhej strane v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR)[2][3]. Sťažovateľ uviedol, že tieto nezrovnalosti poškodzujú záujmy flámskych univerzít a podobných inštitúcií, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ na výskumné projekty.

2. V belgickom daňovom práve sa stanovuje profesionálna zrážková daň („bedrijfsvoorheffing“alebo „précompte professionnel“). Spoločnosti zrážajú túto daň z platov vyplácaných svojim zamestnancom a vyplácajú ju priamo belgickej štátnej pokladnici. Na základe článku 275/3 belgického zákona o dani z príjmov (BITC) sú však univerzity a podobné inštitúcie oslobodené od platenia 75 % zrážkovej dane z platov splatných postdoktorandským výskumným pracovníkom. Táto výhrada sa týka toho, či zrážkovú daň oslobodenú od dane možno považovať za oprávnené náklady na výskum v rámci rámcových programov a EFRR.

3. Flámske univerzity dostávajú finančné prostriedky z rámcových programov pre výskum aj z EFRR. GR REGIO a GR RTD vo svojich vzťahoch s belgickými regionálnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za vzdelávanie, spochybnili, či zrážková daň oslobodená od dane predstavuje skutočné náklady na výskum (ak by išlo o skutočné náklady na výskum, išlo by o oprávnené náklady). GR REGIO predovšetkým zastávalo názor [4], že časť zrážkovej dane oslobodená od dane nespadá pod definíciu "oprávnených nákladov". Tvrdila, že na to, aby boli výdavky oprávnené, musia byť skutočne a definitívne znášané príjemcom a skutočne zaplatené, čo nie je prípad oslobodenej zrážkovej dane (podľa názoru GR REGIO bola oslobodená zrážková daň jednoducho "stimulom" pre výskum [5], ktorý si ponecháva zamestnávateľ na financovanie iných výskumných činností ako tých, ktoré sú podporované v rámci EFRR).

4. GR RTD naopak zastávalo názor, že oslobodená zrážková daň bola "oprávneným nákladom" podľa rámcových programov pre výskum [6].

5. Dňa 30. septembra 2011 sa advokátska kancelária zastupujúca sťažovateľa písomne obrátila na generálneho riaditeľa GR REGIO s otázkou, prečo sú pozície GR RTD a GR REGIO odlišné, pokiaľ ide o oprávnenosť nákladov na výskum. Odvolávala sa na výkladový zákon z 21. decembra 2009 (pozri poznámku pod čiarou č. 5) a na to, že GR RTD následne akceptovalo sumy oslobodené od dane ako oprávnené náklady. V tejto súvislosti tiež požiadala, aby bola informovaná o právnom základe tohto rozdielneho zaobchádzania s nákladmi.

6. Dňa 11. novembra 2011 GR REGIO odpovedalo a potvrdilo svoje predchádzajúce stanovisko. Pokiaľ ide o právny základ, GR REGIO vysvetlilo, že na to, aby boli výdavky oprávnené, sa v článku 56 ods. 2 všeobecného nariadenia o EFRR 1083/2006 [7] vyžaduje, aby: i) musí byť v súlade s vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti; ii) musí byť riadne zdôvodnená faktúrami alebo rovnocennými podpornými dokladmi; a iii) v prípade nepeňažných príspevkov nesmie spolufinancovanie z fondov EÚ prekročiť celkovú výšku oprávnených výdavkov bez nepeňažných príspevkov. Okrem toho sa v článku 60 písm. b) nariadenia stanovuje, že riadiaci orgán by mal overiť, či výdavky vykázané prijímateľmi skutočne vznikli. GR REGIO dospelo k záveru, že z uvedených pravidiel vyplýva, že výdavky musia byť overiteľné, t. j. musia byť vynaložené a skutočne zaplatené a suma musí byť odôvodnená faktúrami alebo inými podpornými dokumentmi. Tvrdila, že keďže oslobodenie výskumných pracovníkov od profesionálnej zrážkovej dane je v podstate znížením nákladov zamestnávateľa, výdavky nemožno považovať za vynaložené a/alebo zaplatené v rámci realizácie projektu. Preto nie je oprávnený na financovanie z EFRR. Pokiaľ ide o rozdiel medzi ním a GR RTD, GR REGIO vysvetlilo, že vykonávacie nástroje projektov rámcových programov pre výskum sa riadia vlastnými pravidlami oprávnenosti, zatiaľ čo financovanie z EFRR sa riadi nariadením 1083/2006.

7. Sťažovateľ nebol spokojný s uvedenou odpoveďou a obrátil sa na ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

Obvinenie

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie tvrdenia, že Komisia porušila zásady legitímnej dôvery a konzistentnosti, keď považovala náklady na výskum, ktoré boli oslobodené od belgickej profesionálnej zrážkovej dane, za neoprávnené na financovanie z EFRR, čím zaobchádzala s týmito nákladmi odlišne v porovnaní s ich zaobchádzaním podľa šiesteho a siedmeho rámcového programu pre výskum.

Vyšetrovanie

9. Sťažnosť bola podaná 1. decembra 2011. Komisia zaslala svoje stanovisko z 22. mája 2012. Sťažovateľ zaslal svoje pripomienky k stanovisku Komisie 25. júna 2012.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné porušenie zásad legitímnej dôvery a koherencie

Argumenty predložené ombudsmanovi

10. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že pôvodne dostal informácie od príslušných orgánov, najmä prostredníctvom webového sídla riadiaceho orgánu flámskeho programu EFRR (EFRO), že oslobodená časť profesionálnej zrážkovej dane bola oprávneným nákladom v rámci EFRR. Poznamenala, že následne bola informovaná, že tieto náklady nie sú oprávnené. Sťažovateľ takisto tvrdil, že podmienky oprávnenosti v rámci šiesteho a siedmeho rámcového programu pre výskum a EFRR sú takmer totožné, a preto by mala byť oprávnenosť príslušných nákladov v rámci oboch schém rovnaká.

11. V súvislosti s údajným porušením oprávnených očakávaní sťažovateľa Komisia najprv poukázala na to, že sťažovateľ neuviedol zmenu stanoviska zo strany Komisie, ale zo strany „príslušných orgánov“, o ktorých sa domnievala, že sú riadiacim orgánom flámskeho programu EFRR. Uviedla, že GR REGIO nezmenilo svoj postoj k neoprávnenosti. Komisia poznamenala, že niekoľkokrát opakovane zopakovala a odôvodnila svoje stanovisko rôznym stranám, naposledy vo svojom liste z 11. novembra 2011. Komisia preto nechápala, aké oprávnené očakávania môže mať sťažovateľ, pokiaľ ide o opatrenia Komisie.

12. Komisia tvrdila, že akékoľvek oprávnené očakávania, ktoré sťažovateľ môže mať, sa týkajú opatrení príslušných vnútroštátnych orgánov, keďže program EFRR riadia spoločne Komisia a orgány členských štátov. Akékoľvek oprávnené očakávania vyplývajúce z činností riadiaceho orgánu flámskeho programu EFRR by nepatrili do pôsobnosti Komisie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má Komisia vzťahy s členským štátom, a nie s jeho regiónmi. Podľa zásady zdieľaného hospodárenia majú príjemcovia projektov spolufinancovaných z EFRR, ako sú univerzity, kontakty a právne vzťahy s orgánmi členských štátov zodpovednými za vykonávanie programu, a nie priamo s Komisiou.

13. Komisia uzavrela tento aspekt svojho stanoviska konštatovaním, že požiadavky na vznik legitímnej dôvery sú trojaké. Po prvé presné, bezpodmienečné a zhodujúce sa uistenia musia pochádzať z oprávnených a spoľahlivých zdrojov a orgány Únie ich musia poskytnúť dotknutej osobe. Po druhé tieto uistenia musia byť takej povahy, aby u osoby, ktorej sú určené, vyvolali legitímnu dôveru. Po tretie, poskytnuté záruky musia byť v súlade s platnými pravidlami [8]. Komisia sa domnievala, že tieto podmienky neboli v tomto prípade splnené, keďže GR REGIO si v tejto veci zachovalo spoločné a stále stanovisko. Komisia teda nenastolila žiadne oprávnené očakávania zo strany navrhovateľa. Sťažovateľ mal namiesto toho predložiť záležitosť členskému štátu v súlade s článkom 56 ods. 4 nariadenia 1083/2006 [9].

14. Komisia potom odpovedala na tvrdenie sťažovateľa o údajnom nesúlade medzi GR REGIO a GR RTD, pokiaľ ide o oprávnenosť oslobodenej profesionálnej zrážkovej dane.

15. Po prvé, Komisia poukázala na to, že neexistuje povinnosť uplatňovať rovnaké pravidlá oprávnenosti v rôznych oblastiach politiky. Poznamenala, že je na zákonodarcovi EÚ, aby stanovil pravidlá oprávnenosti pre každý výdavkový program v súlade so sledovanými cieľmi politiky.

16. Po druhé, Komisia poznamenala, že aj keď sú všeobecné zásady oprávnenosti nákladov do veľkej miery porovnateľné, existujú rozdiely v podrobných pravidlách vykonávania rámcových programov pre výskum a EFRR.

17. Na jednej strane sa projekty oprávnené na financovanie z EFRR riadia nariadeniami 448/2004 [10] a 1083/2006 na programové obdobia 2000 – 2006 a 2007 – 2013. Požiadavky na dve programové obdobia sa nezmenili: dane a poplatky (najmä priame dane a príspevky na sociálne zabezpečenie zo mzdy a platov), ktoré vyplývajú zo spolufinancovania zo štrukturálnych fondov, nepredstavujú oprávnené výdavky s výnimkou prípadov, keď ich skutočne a s konečnou platnosťou znáša konečný príjemca alebo individuálny príjemca [11]. V článku 56 ods. 1 nariadenia č. 1083/2006 sa uvádza, že oprávnené výdavky sa musia skutočne uhradiť. V oboch programových obdobiach je preto oslobodená časť belgickej profesionálnej zrážkovej dane oprávnená na spolufinancovanie z EFRR len vtedy, ak následne definitívne vznikne príjemcovi na účely toho istého spolufinancovaného projektu EFRR.

18. Naopak, rozpočet EÚ, ktorý je k dispozícii v rámci rámcových programov pre výskum, podlieha centralizovanému hospodáreniu v súlade s článkom 53 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách [12]. Komisia vykonáva svoje činnosti súvisiace s plnením rozpočtu bez zapojenia členských štátov alebo orgánov verejnej moci tretích krajín, v ktorých sú usadení príjemcovia finančných prostriedkov Únie, alebo bez prenosu zodpovednosti na ne (ďalej len „priame centralizované hospodárenie“). Vykonávacie nástroje týchto projektov rámcového programu majú svoje vlastné pravidlá oprávnenosti: výskumné projekty v rámci 6. RP sa riadia nariadením 2321/2002 [13], zatiaľ čo projekty v rámci 7. RP podliehajú nariadeniu 1906/2006 [14].

19. Osobitné pravidlá oprávnenosti sú stanovené v článku II.19 dohody o grante pre 6. RP a v článku II.14 dohody o grante pre 7. RP. Podľa týchto pravidiel musia byť náklady skutočne vynaložené. Preto v prípade projektov 6. RP a 7. RP GR RTD Komisie akceptuje ako oprávnenú časť belgickej profesionálnej zrážkovej dane oslobodenú od dane z dôvodu povinnosti opätovne investovať sumu do ďalších výskumných projektov.

20. Komisia preto dospela k záveru, že tvrdenie sťažovateľa o nejednotnom prístupe v rámci 6. RP a 7. RP na jednej strane a EFRR na strane druhej bolo neopodstatnené.

21. Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach nevyjadril k údajnému porušeniu zásady legitímnej dôvery, ale len k údajnému porušeniu zásady koherencie.

22. Sťažovateľ tvrdil, že sa zdá, že stanovisko Komisie naznačuje, že poskytovanie pomoci v rámci štrukturálnych fondov sa uskutočňuje v úplne inom právnom kontexte ako poskytovanie pomoci v rámci rámcových programov pre výskum. Sťažovateľ uviedol, že to bolo nesprávne. Poukázala na to, že základnými pravidlami uplatniteľnými na dotácie zo štrukturálnych fondov sú nariadenie o rozpočtových pravidlách a vykonávacie pravidlá. Sťažovateľ citoval článok 155 ods. 1 (starého) nariadenia o rozpočtových pravidlách č. 1605/2002 (v platnosti do 31. decembra 2012): „Prvá a tretia časť tohto nariadenia sa vzťahujú na výdavky vynaložené orgánmi a subjektmi uvedenými v nariadeniach, ktorými sa riadia štrukturálne fondy..., pokiaľ nie je v tejto hlave ustanovené inak.„Uviedol, že základné pravidlá týkajúce sa dotácií v prvej a tretej časti nariadenia sa vzťahujú aj na rámcové programy. Oprávnenosť nákladov v rámci štrukturálnych fondov je teda v prvom rade určená nariadením o rozpočtových pravidlách. Nebolo teda jasné, prečo Komisia vzbudila dojem, že pre GR REGIO je dôležitý len článok 56 nariadenia 1083/2006. Sťažovateľ tvrdil, že tento článok obsahuje len dodatočné pravidlá, ktorými sa nezmenili uplatniteľné pravidlá nariadenia o rozpočtových pravidlách a vykonávacie pravidlá.

23. Sťažovateľ poukázal na to, že GR REGIO z článku 56 ods. 1 nariadenia č. 1083/2006 vyvodilo, že náklady môžu byť oprávnené len vtedy, ak ich skutočne zaplatili príjemcovia. Tento výklad, ktorý naznačuje, že je potrebné uskutočniť hotovostnú transakciu, je nesprávny. Sťažovateľ uviedol, že článok 56 ods. 1 sa týkal len obdobia, v ktorom musia náklady vzniknúť, ale nepredpokladal dodatočné kritérium oprávnenosti: „Výdavky vrátane výdavkov na veľké projekty sú oprávnené na príspevok z fondov, ak boli skutočne vyplatené medzi dátumom predloženia operačných programov Komisii alebo od 1. januára 2007, podľa toho, čo nastane skôr, a 31. decembrom 2015.“ Sťažovateľ tvrdil, že formulácia „skutočne zaplatené“v tomto článku neznamená, že sa musela uskutočniť hotovostná transakcia. Potvrdil to nasledujúci odsek (článok 56 ods. 2), v ktorom sa stanovuje, že „nepeňažné príspevky, náklady na odpisy a režijné náklady sa môžu považovať za výdavky zaplatené príjemcami...“(zdôraznil sťažovateľ). Sťažovateľ poukázal na to, že hoci bolo jasné, že náklady na odpisy a režijné náklady sa počas projektu nevyplácajú, stále by mohli byť oprávnenými nákladmi.

24. Sťažovateľ teda trval na svojom stanovisku, že univerzity ako príjemcovia európskej pomoci by mali mať možnosť opierať sa o jednotný výklad základných pravidiel tou istou inštitúciou. Tvrdila, že pre uplatňovanie základných pravidiel týkajúcich sa oprávnených nákladov v nariadení o rozpočtových pravidlách a vo vykonávacích pravidlách nie je prijateľné zmeniť funkciu generálneho riaditeľstva, ktoré ich uplatňuje.

Hodnotenie ombudsmana

25. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery, ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach už neopieral o túto časť tvrdenia. Zdá sa totiž, že GR REGIO vo svojej korešpondencii s belgickými regionálnymi orgánmi (konkrétne 21. augusta 2009, 15. októbra 2010, 24. januára, 12. mája a 11. novembra 2011) zastávalo rovnaké stanovisko, t. j. že oslobodená časť profesijnej zrážkovej dane nebola oprávneným nákladom v rámci EFRR. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia nevzniesla oprávnené očakávanie, že s takýmito nákladmi bude zaobchádzať ako s oprávnenými nákladmi v rámci EFRR. Ombudsman teda nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu Komisie v súvislosti s prvým aspektom tvrdenia.

26. Pokiaľ ide o aspekt tvrdenia týkajúci sa porušenia zásady konzistentnosti, ombudsman sa domnieva, že je úplne možné a prijateľné, aby Komisia stanovila odlišné pravidlá vykonávania rámcových programov pre výskum a vykonávania EFRR.

27. Ombudsman v tejto súvislosti poznamenáva, že v článku 156 ods. 1 (starého) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že Komisia vypláca finančné príspevky zo štrukturálnych fondov v súlade s nariadeniami, ktorými sa riadia štrukturálne fondy. Samotné nariadenie o rozpočtových pravidlách tak umožňuje, aby sa v nariadeniach, ktorými sa riadia štrukturálne fondy, stanovili konkrétnejšie pravidlá (vrátane pravidiel oprávnenosti nákladov). Podobne sa v článku 160 nariadenia o rozpočtových pravidlách odkazuje na rámcové programy pre výskum, ktoré má prijať Rada.

28. Ombudsmanka poznamenáva, že projekty oprávnené na financovanie z EFRR sa riadia nariadením č. 1083/2006 (na programové obdobie 2007 – 2013), ktoré obsahuje osobitnú kapitolu s názvom: „Oprávnenosť výdavkov“. Po prvé, v článku 56 ods. 1 sa uvádza, že výdavky sú oprávnené na financovanie, ak boli skutočne zaplatené (medzi určitými dátumami). V článku 56 ods. 2 sa ďalej uvádza, že „odchylne od odseku 1 sa nepeňažné príspevky, náklady na odpisy a režijné náklady môžu považovať za výdavky zaplatené príjemcami... za týchto [troch] podmienok“. Tieto tri podmienky sú: výdavky musia byť oprávnené podľa vnútroštátnych pravidiel oprávnenosti; 2) musí byť doložená faktúrami alebo rovnocennými účtovnými dokladmi; a 3) v prípade nepeňažných príspevkov nesmie spolufinancovanie z fondov presiahnuť celkové oprávnené výdavky bez hodnoty takýchto príspevkov. Ako GR REGIO správne zdôraznilo vo svojom liste sťažovateľovi z 11. novembra 2011, oslobodená časť profesionálnej zrážkovej dane pre výskumných pracovníkov v skutočnosti predstavuje zníženie nákladov zamestnávateľa (konkrétne zníženie priamych daní) a výdavky nemožno považovať za vzniknuté a/alebo zaplatené v súvislosti s realizáciou projektu. Ombudsman preto súhlasí s Komisiou, že oslobodená časť belgickej profesionálnej zrážkovej dane bude oprávnená na spolufinancovanie z EFRR len vtedy, ak následne definitívne vznikne príjemcovi na účely toho istého spolufinancovaného projektu EFRR. Chápe, že by sa mohlo stať, že peniaze ušetrené prostredníctvom belgického oslobodenia od zrážkovej dane by sa mohli opätovne použiť na ten istý projekt. Za takýchto okolností by sa nové výdavky mohli pokryť z finančných prostriedkov EFRR. Ak by sa však peniaze ušetrené prostredníctvom belgického oslobodenia od zrážkovej dane opätovne nepoužili na ten istý projekt, oprávnene by sa nepovažovali za oprávnený výdavok v rámci tohto projektu EFRR.

29. Na druhej strane ombudsman poznamenáva, že projekty rámcového programu pre výskum sa riadia rôznymi právnymi predpismi s vlastnými pravidlami oprávnenosti, konkrétne nariadením č. 2321/2002 (6. RP) a nariadením č. 1906/2006 (7. RP). Osobitné pravidlá oprávnenosti sú stanovené v týchto nariadeniach [15] a vo všeobecných podmienkach (vzorových) dohôd o grante v rámci 6. RP a 7. RP [16]. Podľa týchto pravidiel musia byť aj náklady v rámci projektov 6. RP a 7. RP „skutočné“a musia vzniknúť počas trvania akcie. Komisia (GR RTD) však uznáva za oprávnenú oslobodenú časť belgickej zrážkovej dane z príjmov právnických osôb z dôvodu povinnosti, ktorú stanovujú belgické právne predpisy, opätovne investovať do ďalších výskumných projektov. Ombudsman sa domnieva, že tento rozdiel v zaobchádzaní je úplne rozumný a logický, keďže účelom rámcových programov pre výskum je podporovať výskum vo všeobecnosti.

30. Na základe uvedených skutočností ombudsmanka dospela k záveru, že hoci existuje jasný rozdiel v zaobchádzaní s hodnotením oprávnených nákladov v rámci EFRR a rámcových programov pre výskum, táto nejednotnosť je úplne odôvodnená a zákonná.

31. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o druhý aspekt tohto tvrdenia.

B. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

Emily O'Reilly

V Štrasburgu 12. novembra 2013


[1] Európska komisia prevádzkuje rámcové programy pre výskum a technologický rozvoj. Súčasný program RP7 trvá od roku 2007 do roku 2013. Poskytuje granty výskumným subjektom na spolufinancovanie výskumu, technologického rozvoja a demonštračných projektov.

[2] Komisia financuje aj výskumné a inovačné projekty v rámci EFRR, ktorého cieľom je posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť v Európskej únii nápravou nerovnováhy medzi jej regiónmi.

[3] Generálne riaditeľstvo Komisie pre výskum a inováciu (GR RTD) je zodpovedné za rámcové programy pre výskum, zatiaľ čo za pomoc prijatú z EFRR zodpovedá Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku (GR REGIO).

[4] list európskeho komisára pre regionálnu politiku Valónskemu regiónu z 10. apríla 2009; listy generálneho riaditeľa GR REGIO Rade rektorov belgických francúzsky hovoriacich univerzít z 21. augusta 2009, 15. októbra 2010 a 24. januára 2011.

[5] Dňa 21. decembra 2009 belgický zákonodarca prijal výkladový zákon (ktorým sa mení a dopĺňa článok 275/3 BITC), podľa ktorého inštitúcie oslobodené od platenia zrážkovej dane nemôžu použiť príslušné sumy na financovanie prebiehajúceho výskumu, ktorý oprávňuje inštitúciu na oslobodenie od dane, ale musia namiesto toho investovať sumy do ďalších výskumných projektov.

[6] Generálny riaditeľ GR RTD v liste stálemu zastúpeniu Belgicka z 22. novembra 2010 uviedol: „Na základe objasnení a vzhľadom na výkladové právo ... si Vás dovoľujem informovať, že Európska komisia sa domnieva, že oslobodená časť zrážkovej dane, ktorá skutočne vznikla počas realizácie projektu, a teda je oprávnená, nepochybne zostáva“(zvýraznenie doplnil sťažovateľ).

[7] Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25).

[8] Vec T-347/03, Branco/Komisia, Zb. 2005, s. II-2555, bod 102.

[9] Článok 56 ods. 4 stanovuje: „Pravidlá oprávnenosti výdavkov sa stanovia na vnútroštátnej úrovni s výhradou výnimiek ustanovených v osobitných nariadeniach pre každý fond. Pokrývajú všetky výdavky vykázané v rámci operačného programu.“

[10] Nariadenie (ES) č. 448/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1685/2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov na operácie spolufinancované štrukturálnymi fondmi, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1145/2003 (Ú. v. EÚ L 72, 2004, s. 66; Mim. vyd. 01/003, s. 46).

[11] Presnejšie, pokiaľ ide o programové obdobie 2000 - 2006, odsek 5 pravidla oprávnenosti č. 7 v prílohe k nariadeniu 1685/2000 stanovuje, že dane a poplatky sú oprávnené len vtedy, ak ich skutočne a s konečnou platnosťou znáša konečný príjemca alebo individuálny príjemca. Na obdobie rokov 2007 – 2013, v rámci ktorého majú členské štáty hlavnú zodpovednosť za prijatie požiadaviek oprávnenosti, sa v článku 56 ods. 1 nariadenia 1083/2006 uvádza, že oprávnené výdavky sa musia skutočne uhradiť.

[12] V čase skutkových okolností bolo uplatniteľným rozpočtovým nariadením nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74. Od 1. januára 2013 sa však uplatňuje nové nariadenie o rozpočtových pravidlách: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1).

[13] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2321/2002 zo 16. decembra 2002, ktoré sa týka pravidiel účasti podnikov, výskumných centier a univerzít na vykonávaní šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva (2002 - 2006) a šírenia výsledkov výskumu v súvislosti s jeho vykonávaním (Ú. v.

[14] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013), Ú. v. EÚ L 391, 2006, s. 1.

[15] Napríklad článok 31 ("refundácia oprávnených nákladov") a článok 32 ("priame oprávnené náklady a nepriame oprávnené náklady") nariadenia č. 1906/2006.

[16] Napríklad článok II.14 („Oprávnené náklady na projekt“) a článok II.15 („Identifikácia priamych a nepriamych nákladov“) všeobecných podmienok dohody o grante v rámci 7. RP.

Čo si myslíte o tomto automatickom preklade? Podeľte sa s nami o svoj názor!