Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V tomto prípade ide o zdaňovanie vozidiel na Cypre.

2. Dňa 5. októbra 2007 sťažovateľ doviezol vozidlo na Cyprus zo Spojeného kráľovstva, kde ukončil vysokoškolské štúdium práva. Cyperské orgány ho požiadali, aby zaplatil dve samostatné dane, a to daň vo výške 5 040 eur cyperskému colnému a spotrebnému úradu a daň vo výške 2 270 eur cyperskému ministerstvu dopravy. Sťažovateľ sa sťažoval cyperským colným orgánom a orgánom pre spotrebné dane a požiadal o pozastavenie dane vo výške 5 040 EUR z dôvodu porušenia práva EÚ. Žiadosť sťažovateľa bola zamietnutá a vozidlo bolo skonfiškované 5. júna 2008.

3. Dňa 6. augusta 2008 sťažovateľ podal Európskej komisii sťažnosť na porušenie právnych predpisov (sťažnosť 2008/4766). Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že daň splatná cyperskému úradu pre clá a spotrebné dane bola v skutočnosti „spotrebnou daňou“, ktorá je podľa príslušnej judikatúry Súdneho dvora nezlučiteľná s článkami 30 a 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Sťažovateľ sa zameral na povahu cyperskej dane, ktorá je definovaná ako ekologická „spotrebná daň“vypočítaná na základe emisií CO _2. Sťažovateľ však tvrdil, že daň sa môže uplatňovať diskriminačným spôsobom, a uviedol príklad na preukázanie toho, že dovezené ojazdené vozidlo, ktoré znečisťuje menej, môže podliehať vyššej dani ako novšie, viac znečisťujúce vozidlo prvýkrát registrované na Cypre.

4. Listom zo 17. decembra 2008 Komisia vysvetlila, že daň vo výške 5 040 EUR, ktorú sťažovateľ nazval „spotrebná daň“, bola v skutočnosti „registračnou daňou“. Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, Cyprus neuplatňuje žiadnu „spotrebnú daň“na vozidlá, ale podobne ako ostatné členské štáty „registračnú daň“. Komisia ďalej tvrdila, že cyperská „registračná daň“nebola clom alebo poplatkom s rovnocenným účinkom, ale skôr vnútroštátnou daňou. Komisia uviedla, že v tejto oblasti neexistujú harmonizované právne predpisy a že „registračná daň“nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice 83/182 [1]. V dôsledku toho, pokiaľ členský štát nediskriminuje, môže stanoviť úroveň zdanenia tak vysoko, ako to považuje za vhodné. Hoci Súdny dvor rozhodol, že daň z ojazdených vozidiel by v zásade mohla porušovať článok 110 ZFEÚ [2], nezdá sa, že by to tak bolo v prípade cyperskej registračnej dane.

5. V liste z 18. decembra 2008 sťažovateľ nesúhlasil s analýzou predmetnej dane, ktorú vykonala Komisia. Navrhovateľ zopakoval, že daň bola v skutočnosti „spotrebnou daňou“, ktorá sa musela zaplatiť priamo cyperským colným a spotrebných orgánom, na rozdiel od „registračnej dane“vo výške 2 270 EUR, ktorá sa mala zaplatiť ministerstvu dopravy. Navrhovateľ požiadal Komisiu, aby vykonala ďalšie prešetrovania.

6. Listom z 22. apríla 2009 Komisia trvala na tom, že daň vo výške 5 040 EUR, ktorú sťažovateľ uvádza ako „spotrebnú daň“, je v skutočnosti „registračnou daňou“. Komisia nebola presvedčená argumentmi sťažovateľa a uviedla, že členské štáty môžu zaviesť registračnú daň na úrovni, ktorú považujú za vhodnú. Komisia trvala na svojom stanovisku, že v tejto súvislosti nedošlo k porušeniu práva EÚ. Komisia však uviedla, že „iná registračná daň“(daň vo výške 2 270 EUR), ktorá bola splatná cyperskému ministerstvu dopravy, si vyžaduje ďalšie vyšetrovanie s cieľom určiť, či je v súlade s právom Únie, a „len v tomto ohľade zostáva Vaša sťažnosť otvorená.“

7. Dňa 19. apríla 2010 sťažovateľ podal túto sťažnosť ombudsmanovi.

Predmet vyšetrovania

8. Ombudsman začal vyšetrovanie tvrdenia sťažovateľa, že Komisia riadne nepreskúmala jeho sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov.

9. Ombudsman vo svojom liste o začatí vyšetrovania sťažnosti sťažovateľovi vysvetlil, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že pri dovoze svojho ojazdeného vozidla na Cyprus musel zaplatiť dve samostatné sumy: „spotrebnú daň“vo výške 5 040 EUR splatnú cyperskému ministerstvu pre clá a spotrebné dane a registračnú daň za automobil vo výške 2270 EUR splatnú cyperskému ministerstvu dopravy. Sťažovateľ uznal, že Cyprus môže uložiť „registračnú daň“, ale namietal proti „spotrebnej dani“, ktorú považoval za nezákonnú podľa zmluvy.

10. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala vykonať úplné vyšetrovanie a prehodnotiť zákonnosť cyperskej „spotrebnej dane“podľa práva EÚ.

Vyšetrovanie

11. Dňa 28. júna 2010 ombudsman zaslal Komisii žiadosť o stanovisko. Dňa 20. augusta 2010 Komisia zaslala svoje stanovisko. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, od ktorého ombudsman nedostal žiadne pripomienky. Ombudsman 31. marca 2011 predložil Komisii návrh na priateľské riešenie, ktorá svoju odpoveď predložila 30. mája 2011. Táto odpoveď bola zaslaná sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné nesprávne preskúmanie sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov zo strany Komisie

Argumenty predložené ombudsmanovi

12. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti na porušenie právnych predpisov tvrdil, že cyperská „spotrebná daň“je podľa práva EÚ nezákonná. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ uviedol príklad, z ktorého vyplýva, že predmetná daň sa môže uplatňovať diskriminačným spôsobom.

13. Komisia vo svojom liste zo 17. decembra 2008 vyhlásila, že predmetná daň nie je „spotrebnou daňou“, ale „registračnou daňou“. Ďalej dodal, že v súlade s príslušnou právnou úpravou Únie a judikatúrou Súdneho dvora, pokiaľ Cyprus nediskriminuje, môže uložiť registračnú daň na úrovni, ktorú považuje za primeranú.

14. Sťažovateľ v liste z 18. decembra 2008 zdôraznil, že v skutočnosti existujú dve dane, a to „spotrebná daň“splatná cyperskému ministerstvu pre clá a spotrebné dane a „daň z registrácie vozidla“ splatná cyperskému ministerstvu dopravy.

15. Komisia vo svojej odpovedi z 22. apríla 2009 uviedla, že argumenty sťažovateľa ju nepresvedčili. Konštatovala však, že sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa porušenia právnych predpisov je otvorená, pokiaľ ide o „inú registračnú daň“.

16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi poukázal na to, že Komisia neuznala, že suma 5 040 EUR bola v skutočnosti „spotrebnou daňou“, ktorá sa mala zaplatiť priamo cyperským colným a spotrebných orgánom. To bolo v rozpore s „registračnou daňou“vo výške 2 270 EUR, ktorá bola splatná ministerstvu dopravy. Ide o dve samostatné oddelenia cyperskej správy, ktoré boli od seba úplne nezávislé. Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení o povahe dane poskytol informácie na internete vrátane príslušných právnych predpisov. Navrhovateľ okrem toho tvrdil, že predmetná daň bola neprimeraná a diskriminačná, pretože mohla byť oveľa vyššia (až do 388 %) ako trhová hodnota dovezeného ojazdeného vozidla. V tejto súvislosti tvrdil, že dovezené dvojročné ojazdené auto by mohlo stáť viac ako nové auto prvýkrát zaregistrované na Cypre. Pokiaľ ide o daň vo výške 2 270 EUR, sťažovateľ uznal, že ide o registračnú daň, ktorá je podľa práva EÚ zákonná.

17. Komisia vo svojom stanovisku načrtla kroky, ktoré prijala v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov. Domnievala sa, že daň vo výške 5 040 eur bola v skutočnosti registračnou daňou, ale dodatočná registračná daň vo výške 2 270 eur si vyžadovala ďalšie preskúmanie. Na tento účel Komisia listom zo 7. mája 2009 požiadala cyperskú vládu, aby jej poskytla informácie týkajúce sa dodatočnej registračnej dane. Listom z 13. augusta 2009 cyperské orgány poskytli požadované informácie a informovali Komisiu o svojom pláne zmeniť a doplniť príslušné právne predpisy. V nadväznosti na žiadosť Komisie z 8. marca 2010 Komisia 19. mája 2010 predložila podrobné pravidlá a plánované zmeny a doplnenia. Komisia uviedla, že informácie, ktoré poskytli cyperské orgány, sa skúmajú a že rozhodne o ďalších krokoch postupu. Komisia dospela k záveru, že riadne preskúmala sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov a vážne a účinne riešila otázky, ktoré nastolil. Komisia uznala, že jednoročná lehota stanovená v oznámení z roku 2002 [3] bola prekročená, ale uviedla, že "je tiež pravda, že táto lehota môže byť prekročená len za predpokladu, že odbor Komisie zodpovedný za daný prípad písomne informuje sťažovateľa na jeho žiadosť. Keďže sťažovateľ v tejto súvislosti nevyjadril žiadnu žiadosť, útvary Komisie nemali povinnosť informovať ho o súčasnom stave konania." Komisia tiež vydala vyhlásenie v súvislosti so svojou diskrečnou právomocou v konaniach o nesplnení povinnosti v súlade s judikatúrou Súdneho dvora.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

18. Ombudsman poznamenal, že jeho predbežné posúdenie sa zameriavalo na to, či Komisia vybavila sťažnosť, ktorá jej bola predložená, s náležitou starostlivosťou, t. j. v súlade s úrovňou starostlivosti, ktorá sa od nej očakáva pri odpovediach na sťažnosti týkajúce sa porušenia právnych predpisov, ktoré jej boli predložené v rámci jej úlohy strážkyne zmlúv.

19. V posúdení ombudsmanky sa okrem toho skúmala otázka, či Komisia pri určovaní svojho stanoviska k predmetnej sťažnosti poskytla sťažovateľovi primerané, jasné a zrozumiteľné vysvetlenia. Dôležitosť odôvodnenia správnych rozhodnutí, či už sú alebo nie sú napadnuteľné na súde, sa uznáva v celom správnom práve EÚ [článok 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie [4], článok 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie [5] a článok 18 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe [6] a oddiel 3 kódexu dobrej správnej praxe Európskej komisie [7]].

20. Pokiaľ ide o obsah povinnosti odôvodnenia rozhodnutí, ombudsman poukázal na to, že relevantná judikatúra Súdneho dvora poskytuje užitočný východiskový bod. Súdny dvor stanovil [8], že z odôvodnenia musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby boli dotknuté osoby informované o dôvodoch prijatého opatrenia, čím sa umožní preskúmanie týchto opatrení [9].

21. V súvislosti s rozhodnutiami Komisie o sťažnostiach na porušenie právnych predpisov - ktoré nemožno samostatne napadnúť pred Súdnym dvorom [10] - sa povinnosť odôvodnenia musí uznať tak, aby slúžila dvom dôležitým cieľom. Po prvé, zdôvodňovanie podporuje stupeň transparentnosti, ktorý občania čoraz viac očakávajú od inštitúcií Únie, najmä od tých občanov, ktorých sa týka údajné porušovanie právnych predpisov zo strany členského štátu a ktorí žiadajú o pomoc Komisiu. Ombudsman uznal, že informovanie občana, ktorý podal sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov, o dôvodoch rozhodnutia Komisie v ktorejkoľvek fáze je spolu s procesnými zárukami zakotvenými v oznámení z roku 2002 [11] dôležitým prvkom riadneho výkonu diskrečnej právomoci Komisie [12]. Okrem toho dôvod rozptyľuje akýkoľvek dojem, že Komisia by mohla konať svojvoľne a rázne.

22. Po druhé, z vlastnej perspektívy Komisie povinnosť odôvodnenia pomáha zabezpečiť, aby sa odôvodnenie žaloby premyslelo a aby ho bolo možné vysvetliť a obhajovať. Zameraním sa na vysokú úroveň uvažovania Komisia takisto vytvára príležitosť, aby dostala kritiku svojich názorov včas, aby mohla vyhodnotiť a reagovať na túto kritiku predtým, ako sa zaviaže ku konečnému záveru. V dôsledku toho Komisia umožňuje občanom plne sa zapojiť do tohto procesu a tiež pomáha zlepšovať kvalitu svojich rozhodnutí. V tejto súvislosti Komisia zároveň prispieva k administratívnej kultúre služieb, ktorú chce ombudsman podporovať, a slúži svojmu vlastnému záujmu.

23. V tejto súvislosti sa pripomenulo, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti na porušenie právnych predpisov, ako aj v sťažnosti ombudsmanovi v podstate tvrdil, že na dovoz jeho ojazdeného vozidla na Cyprus boli uložené dve samostatné dane: daň vo výške 5 040 eur a daň vo výške 2 270 eur. Sťažovateľ tvrdil, že prvá daň bola spotrebnou daňou, ktorá bola nezlučiteľná s právom EÚ, zatiaľ čo druhá daň bola registračnou daňou, ktorá bola zlučiteľná s právom EÚ.

24. Komisia vo svojej odpovedi sťažovateľovi uviedla, že prvá daň je registračnou daňou, ktorá je v súlade s právom EÚ, a druhá daň je dodatočnou registračnou daňou, v súvislosti s ktorou sa vyžaduje ďalšie vyšetrovanie. Komisia vo svojom stanovisku vydanom v reakcii na vyšetrovanie ombudsmana týkajúce sa tejto sťažnosti načrtla kroky, ktoré podnikla voči cyperským orgánom s cieľom zistiť, či je táto „dodatočná registračná daň“zlučiteľná s právom EÚ. V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že riadne vybavila sťažnosť o nesplnení povinnosti, ktorá jej bola predložená.

25. Ombudsmanka nesúhlasila so záverom Komisie. Ombudsmanka poznamenala, že výmena korešpondencie medzi Komisiou a cyperskými orgánmi sa týkala dane, ktorú sťažovateľ nazýva „registračná daň“, zatiaľ čo Komisia ju nazýva „dodatočnou registračnou daňou“. Hoci sťažovateľ a Komisia nesúhlasili s názvom dane, bolo jasné, že sťažovateľ nespochybnil jej zlučiteľnosť s právom EÚ.

26. Podstatou sťažnosti sťažovateľa bolo, že daň vo výške 5 040 EUR, ktorú Komisia nazýva „registračná daň“, bola v skutočnosti neprimeraná a diskriminačná „spotrebná daň“. Pokiaľ ide o túto daň, Komisia sa dostatočne nezaoberala konkrétnymi argumentmi sťažovateľa. Neposkytla ani jasné a zrozumiteľné vysvetlenia, prečo tak neurobila.

27. Komisia naopak vyhlásila, že cyperská daň nie je „spotrebnou daňou“a vychádzala z tohto predpokladu. Hoci Komisia akceptovala tvrdenie sťažovateľa, že posledná uvedená daň bola „dodatočnou registračnou daňou“, nepovažovala za potrebné prehodnotiť povahu prvej dane s cieľom určiť, či ju stále považuje za „registračnú daň“alebo „spotrebnú daň“, a podľa toho, o aký prípad ide, posúdiť jej zlučiteľnosť s článkom 110 ZFEÚ. Neexistoval žiadny dôkaz o tom, že by Komisia skutočne vykonala takéto preskúmanie predmetnej dane.

28. Ombudsmanka poznamenala, že na to, aby Komisia riadne vybavila sťažnosť sťažovateľa, musela dôkladne preskúmať príslušné konkrétne cyperské právne predpisy a ich uplatňovanie v praxi. Takýmto preskúmaním by nemala byť dotknutá povaha podobných daní z motorových vozidiel uplatniteľných v iných členských štátoch. Je samozrejmé, že Komisia sa musela zaoberať konkrétnym príkladom údajne diskriminačného uplatňovania predmetnej dane, na ktorý ju upozornil sťažovateľ, a poskytnúť sťažovateľovi konkrétnu odpoveď. V prípade, že Komisia stanovila, že predmetná daň predstavuje „spotrebnú daň“, ako tvrdil sťažovateľ, musela posúdiť jej zlučiteľnosť s článkom 110 ZFEÚ. Naopak, ak by Komisia dospela k záveru, že predmetná daň bola „registračnou daňou“, musela sťažovateľovi poskytnúť dôvody svojho rozhodnutia.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k predbežnému zisteniu, že Komisia nepreskúmala sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa porušenia s potrebnou starostlivosťou. V článku 3 ods. 5 štatútu ombudsmana sa ombudsmanovi nariaďuje, aby v čo najväčšej možnej miere spolu s príslušnou inštitúciou hľadal riešenie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a uspokojiť sťažovateľa. Preto predložil Komisii tento návrh na priateľské riešenie:

Vzhľadom na zistenia ombudsmanky by Komisia mohla opätovne preskúmať sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov proti Cypru.

Komisia by konkrétne mohla analyzovať predmetné cyperské právne predpisy a ich uplatňovanie v praxi. Mala by sa zaoberať konkrétnym príkladom údajne diskriminačného uplatňovania predmetnej dane, na ktorý ju upozornil sťažovateľ, a poskytnúť sťažovateľovi konkrétnu odpoveď. Ak Komisia rozhodne, že predmetná daň predstavuje „spotrebnú daň“, ako tvrdí sťažovateľ, mala by posúdiť jej zlučiteľnosť s článkom 110 ZFEÚ. Naopak, ak by Komisia dospela k záveru, že predmetná daň je „registračnou daňou“, mala by sťažovateľovi poskytnúť dôvody svojho rozhodnutia.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

30. Komisia vo svojej replike zopakovala, že pri preskúmaní sťažnosti, ktorá jej bola predložená, konala s náležitou starostlivosťou a dospela k správnym záverom vo veci samej. Informovala ombudsmana, že 7. apríla 2011 zaslala Cypru formálnu výzvu týkajúcu sa skutočnosti, že druhá registračná daň nie je úplne v súlade s článkom 110 ZFEÚ. Dodala tiež, že ešte stále skúma dva rôzne aspekty cyperských právnych predpisov o zdaňovaní automobilov:

a) súlad spotrebnej dane z osobných automobilov s článkom 110 ZFEÚ. Konanie o nesplnení povinnosti č. 2005/4093 sa začalo 4. apríla 2006. Po posúdení následných zmien a doplnení cyperských právnych predpisov sa Komisia rozhodla zaslať dve dodatočné formálne výzvy, a to 27. júna 2007 a 29. januára 2009.

b) súlad registračnej dane na automobily s článkom 110 ZFEÚ. Konanie o nesplnení povinnosti č. 2008/4766 proti Cypru sa začalo 6. apríla 2011. Formálna výzva bola Cypru zaslaná 7. apríla 2011.

31. Komisia pripojila k svojej odpovedi list zaslaný sťažovateľovi 11. apríla 2011, v ktorom ho informovala, že začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Cypru vo veci 2008/4766 a o súčasnom stave vo veci 2005/4093 týkajúcej sa spotrebnej dane. Komisia dodala, že bude sťažovateľa informovať o akýchkoľvek ďalších opatreniach, ktoré prijme v súvislosti s týmito prípadmi. Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnievala, že pri skúmaní sťažnosti, ktorá jej bola predložená, konala svedomito a že nie je potrebné opätovne preskúmať sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov proti Cypru, keďže je v procese analýzy príslušných cyperských právnych predpisov a ich uplatňovania v praxi.

32. Navrhovateľ sa k odpovedi Komisie nevyjadril.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

33. Ombudsman vo svojom návrhu priateľského riešenia poznamenal, že sťažovateľ sa len sťažoval, že daň vo výške 5 040 EUR je v skutočnosti neprimeraná a diskriminačná „spotrebná daň“. Jeho sťažnosť sa teda netýkala zlučiteľnosti dane vo výške 2 270 eur s právom Únie. Ombudsmanka tiež poznamenala, že pokiaľ ide o daň vo výške 5 040 EUR, Komisia sa vôbec nezaoberala konkrétnymi argumentmi sťažovateľa. Neposkytla ani jasné a zrozumiteľné vysvetlenia, prečo tak neurobila. Komisia namiesto toho iba vyhlásila, že cyperská daň nie je „spotrebnou daňou“, a vychádzala z tohto jednoduchého predpokladu. Nepovažovala preto za potrebné prehodnotiť povahu predchádzajúcej dane s cieľom určiť, či ju stále považuje za „registračnú daň“alebo „spotrebnú daň“, a bez ohľadu na prípad posúdiť jej zlučiteľnosť s článkom 110 ZFEÚ. Jednoducho neexistovali žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že Komisia vykonala akékoľvek preskúmanie predmetnej dane. Ombudsmanka preto vyzvala Komisiu, aby opätovne preskúmala sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov proti Cypru.

34. Z informácií, ktoré Komisia oznámila ombudsmanovi, vyplýva, že v súčasnosti prebiehajú dva postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti Cypru: jedna sa týka dane, ktorá je podľa sťažovateľa spotrebnou daňou, a druhá sa týka „registračnej dane“ (druhá zodpovedá postupu týkajúcemu sa registračnej dane, ktorý sa začal v dôsledku sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže sa teraz ukazuje, že príslušné aspekty sťažnosti už útvary Komisie skúmajú, ďalšie kroky v súvislosti s konkrétnou sťažnosťou sťažovateľa týkajúcou sa porušenia by nemali žiadny praktický účel. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa nevyjadril k odpovedi Komisie na návrh priateľského riešenia, ombudsmanka preto dospela k záveru, že nie sú vhodné žiadne ďalšie vyšetrovania.

35. S cieľom pomôcť Komisii pri ďalšom zlepšovaní jej postupov ombudsman považuje za užitočné poznamenať, že až vo svojej odpovedi na návrh ombudsmana na priateľské riešenie Komisia informovala sťažovateľa o existencii konania o porušení povinnosti 2005/4093 v súvislosti so spotrebnou daňou uloženou na osobné automobily, hoci toto konanie prebiehalo od 4. apríla 2006. Ombudsman nevidí dôvod, prečo by Komisia nemohla informovať sťažovateľa o tomto prebiehajúcom konaní v skoršej fáze. Okrem toho, pokiaľ ide o otázku registračnej dane, Komisia vo svojom stanovisku uznala, že nedodržala jednoročnú lehotu stanovenú v oznámení z roku 2002 [13]. Domnievala sa, že jej útvary neboli povinné informovať sťažovateľa o súčasnom stave konania, keďže sťažovateľ o to nepožiadal. Ombudsman poznamenáva, že v bode 8 oznámenia z roku 2002 sa ustanovuje, že „všeobecným pravidlom je, že útvary Komisie vyšetrujú sťažnosti s cieľom dospieť k rozhodnutiu o vydaní formálneho oznámenia alebo o uzavretí prípadu najneskôr do jedného roka od dátumu registrácie sťažnosti generálnym sekretariátom. Ak dôjde k prekročeniu tejto lehoty, útvar Komisie zodpovedný za daný prípad o tom písomne informuje sťažovateľa“[14]. Z toho vyplýva, že Komisia sa zaviazala prijať konečné stanovisko k sťažnosti na porušenie zvyčajne do jedného roka a informovať sťažovateľa v prípade, že nemôže dodržať túto lehotu. Podľa názoru ombudsmana je záväzok Komisie informovať sťažovateľa vyjadrením zásady dobrého administratívneho správania a nemôže byť podmienený výslovnou žiadosťou sťažovateľa.

36. Hoci ombudsman zastáva názor, že podstata jeho návrhu na priateľské riešenie sa vyriešila, napriek tomu považuje za užitočné pripomenúť Komisii, že vždy, keď nemôže dodržať uvedenú jednoročnú lehotu, mala by o tejto skutočnosti informovať sťažovateľov. Okrem toho a v súlade so svojím záväzkom uvedeným v liste z 11. apríla 2011 by mala sťažovateľa v tomto prípade informovať aj o každom novom kroku prijatom v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami o nesplnení povinnosti proti Cypru, ako aj o ich konečnom výsledku. Bolo by to konštruktívne a zároveň v súlade so záväzkom administratívy EÚ podporovať kultúru služieb občanom. V tejto súvislosti ombudsman uvedie ďalšie dve poznámky.

B. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Ombudsmanka pripomína Komisii, že vždy, keď nemôže dodržať jednoročnú lehotu na rozhodnutie o tom, ako by mala postupovať v nadväznosti na sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov, mala by o tejto skutočnosti informovať dotknutého sťažovateľa.

Ombudsman verí, že v súlade so svojím záväzkom uvedeným v liste z 11. apríla 2011 bude Komisia v tomto prípade informovať sťažovateľa o každom novom kroku prijatom v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami o porušení povinnosti proti Cypru, ako aj o ich konečnom výsledku. Bolo by to konštruktívne a zároveň v súlade so záväzkom administratívy EÚ podporovať kultúru služieb občanom.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 27. marca 2012

---

[1] Smernica Rady 83/182/EHS z 28. marca 1983 o oslobodení od dane v rámci Spoločenstva pre určité dopravné prostriedky dočasne dovážané do jedného členského štátu z iného členského štátu (Ú. v. ES L 105, 1983, s. 59; Mim. vyd. 09/001, s. 83).

[2] Vec C-156/04, Komisia/Grécko, Zb. 2007, s. I-4129.

[3] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva, KOM(2002) 141 v konečnom znení, Ú. v. ES C 244, 2002, s. 3.

V právnych aktoch sa uvedú dôvody, na ktorých sú založené, a odkazy na všetky návrhy, iniciatívy, odporúčania, žiadosti alebo stanoviská požadované zmluvami.“

[5] "Toto právo zahŕňa: ... povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.“

[6] „1. V každom rozhodnutí inštitúcie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť práva alebo záujmy súkromnej osoby, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá, pričom sa jasne uvedú relevantné skutočnosti a právny základ rozhodnutia.

2. Úradník sa vyhýba prijímaniu rozhodnutí, ktoré sú založené na stručných alebo vágnych dôvodoch alebo ktoré neobsahujú individuálne odôvodnenie.

3. Ak z dôvodu veľkého počtu osôb, ktorých sa podobné rozhodnutia týkajú, nie je možné podrobne oznámiť dôvody rozhodnutia a ak sa preto poskytujú štandardné odpovede, úradník zaručí, že následne poskytne občanovi, ktorý o to výslovne požiada, individuálne odôvodnenie.“

[7] V Kódexe dobrej správnej praxe Európskej komisie pre zamestnancov Európskej komisie v ich vzťahoch s verejnosťou sa uvádza:

„Povinnosť odôvodniť rozhodnutia

V rozhodnutí Komisie by sa mali jasne uviesť dôvody, na ktorých sa zakladá, a malo by sa oznámiť dotknutým osobám a stranám.

Vo všeobecnosti by sa rozhodnutia mali plne odôvodniť. Ak však napríklad z dôvodu veľkého počtu osôb, ktorých sa podobné rozhodnutia týkajú, nie je možné podrobne oznámiť dôvody jednotlivých rozhodnutí, môžu sa poskytnúť štandardné odpovede. Tieto štandardné odpovede by mali obsahovať hlavné dôvody odôvodňujúce prijaté rozhodnutie. Okrem toho sa poskytne zainteresovaná strana, ktorá výslovne požiada o podrobné odôvodnenie.“

[8] Rozhodnutie európskeho ombudsmana o ukončení vyšetrovania sťažnosti 1270/2007/(ET)(ID)(DK)CK proti Európskej komisii.

[9] Vec C-367/95 P, Komisia/Systraval a Brink's France SARL, Zb. 1998, s. I-1719, body 40 – 41.

[10] Vec C-48/65, Lütticke/Komisia, Zb. 1965, s. 19; Vec 247/87, Star Fruit/Komisia, Zb. 1989, s. 291, Vec C-205/98, Komisia/Rakúsko, Zb. 2000, s. I-7367.

[11] Už citovaný v poznámke pod čiarou 3.

[12] Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 443/2008/JMA proti Európskej komisii, bod 25.

[13] Už citovaný v poznámke pod čiarou 3.

[14] V súlade s článkom 8 prílohy oznámenia z roku 2002, už citovaného v poznámke pod čiarou 3.