Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana [1]

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť, ktorú predložilo Corporate Europe Observatory, sa týka odmietnutia Európskej komisie poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa "odstúpenia" pána Johna Dalliho z funkcie komisára 16. októbra 2012 [2] [3] [4].

2. V máji 2012 sa jeden výrobca tabaku (švédsky zápas) sťažoval Komisii, že maltský podnikateľ (pán X), ktorý tvrdil, že koná v mene a v prospech vtedajšieho komisára Dalliho, požiadal tabakovú spoločnosť o peniaze výmenou za snahu ovplyvniť zákaz EÚ týkajúci sa predaja "snusu"[5] v rámci revízie smernice o tabakových výrobkoch. Komisia okamžite informovala Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý začal vyšetrovanie. OLAF zaslal Komisii svoju vyšetrovaciu správu 15. októbra 2012. Predseda Komisie Barroso sa 16. októbra 2012 stretol s komisárom Dallim. Bezprostredne po tomto stretnutí Komisia vydala tlačovú správu, v ktorej oznámila, že komisár Dalli sa rozhodol odstúpiť, aby mohol brániť svoju povesť a povesť Komisie. V tlačovej správe sa uvádzalo, že správa OLAF-u nenašla žiadny presvedčivý dôkaz o priamej účasti pána Dalliho na udalostiach vyšetrovaných OLAF-om, ale domnievala sa, že vedel o týchto udalostiach. Dodal, že pán Dalli kategoricky odmietol zistenia OLAF-u.

3. V tom istom období úrad OLAF zaslal svoju vyšetrovaciu správu generálnemu prokurátorovi Malty [6]. Komisia uviedla, že teraz bude na maltskom súdnictve, aby rozhodlo o následných opatreniach.

4. Sťažovateľ 26. októbra 2012 požiadal podľa nariadenia č. 1049/2001 [7] o prístup verejnosti k "všetkým dokumentom týkajúcim sa odstúpenia komisára Dalliho z funkcie v súvislosti s otázkami, na ktoré sa vzťahuje vyšetrovanie úradu OLAF, vrátane všetkých zápisníc (a iných poznámok) zo zasadnutí, všetkej korešpondencie (vrátane e-mailu), internej aj externej, a všetkých ostatných dokumentov, ktoré má Komisia k dispozícii v súvislosti s týmito záležitosťami. Upozorňujeme, že táto žiadosť sa nevzťahuje len na dokumenty priamo súvisiace so správou úradu OLAF, ale aj na všeobecnejšie diskusie Komisie o záležitosti pána Dalliho a kontakty medzi [pánom X] a tabakovým priemyslom, kontakty Komisie so spoločnosťou Swedish Match a ESTOC [8] na túto tému atď.“.

5. Komisia odpovedala 22. novembra 2012. Identifikovala 11 dokumentov (päť dokumentov týkajúcich sa kontaktov so spoločnosťami Swedish Match a ESTOC a šesť dokumentov týkajúcich sa odstúpenia pána Dalliho).

6. Komisia poskytla úplný prístup ku všetkým piatim dokumentom týkajúcim sa kontaktov, ktoré mala so spoločnosťami Swedish Match a ESTOC. Týmito dokumentmi boli:

e-mailová výmena z 18. – 19. júna 2012 medzi ESTOC a sekretariátom výboru Komisie pre posudzovanie vplyvu, v rámci ktorej ESTOC požiadal o stretnutie;

e-mail z 18. septembra 2012, v ktorom švédsky zápas poďakoval generálnemu sekretariátu Komisie za to, že súhlasil s jeho stretnutím v ten istý deň;

jednostranová poznámka Komisie k spisu z 24. septembra 2012 týkajúca sa uvedeného stretnutia so švédskym zápasom, ktoré sa konalo 18. septembra 2012;

- list švédskeho zápasu z 12. októbra 2012 adresovaný generálnemu tajomníkovi Komisie, v ktorom žiada o stretnutie týkajúce sa zákazu snusu v EÚ;

- Odpoveď generálneho tajomníka na švédsky zápas z 22. októbra 2012, v ktorej navrhuje švédskemu zápasu nadviazať kontakt s novým komisárom po jeho vymenovaní.

7. Komisia identifikovala v súvislosti s odstúpením komisára Dalliho týchto šesť dokumentov:

tlačová správa Komisie zo 16. októbra 2012 o odstúpení komisára Dalliho;

- Dva listy komisára Dalliho predsedovi Barrosovi z 27. júla a 21. októbra 2012 [9];

- list predsedu Barrosa z 23. októbra 2012 adresovaný komisárovi Dallimu, v ktorom sa uvádza, že odstúpenie je neodvolateľné, a v ktorom sa odmietajú obvinenia komisára;

- Dve (nedatované) poznámky k spisu týkajúcemu sa stretnutí predsedu Barrosa a komisára Dalliho.

8. Komisia poskytla sťažovateľovi prístup k tlačovej správe a listu predsedu z 23. októbra 2012 komisárovi Dallimu. Uviedla však, že nemôže zverejniť ďalšie štyri dokumenty, keďže sa na ne vzťahuje výnimka podľa článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

9. Sťažovateľ 23. novembra 2012 napísal Komisii list, v ktorom napadol pôvodné odmietnutie Komisie poskytnúť verejnosti prístup k štyrom nezverejneným dokumentom.

10. Dňa 16. januára 2013 Komisia odpovedala, že zverejnenie štyroch dokumentov by ohrozilo účel vyšetrovania, a to vyšetrovanie správania komisára Dalliho príslušnými maltskými orgánmi.

11. Komisia dodala, že zverejnenie dvoch požadovaných poznámok by v tomto štádiu narušilo účel jej vlastných následných opatrení. Konkrétne uviedla, že včasné zverejnenie týchto dokumentov by uľahčilo a podnietilo kritiku, ktorá by buď výslovným návrhom, alebo nevyhnutným účinkom zasahovala do schopnosti Komisie vykonávať následné opatrenia a v konečnom dôsledku do schopnosti Komisie prijímať konečné rozhodnutia vo všeobecnom záujme Únie bez vonkajších vplyvov.

12. Komisia tiež tvrdila, že vzhľadom na to, že štyri dokumenty sa týkali výlučne otázky komunikácie komisára s predsedom Barrosom o udalostiach, ktoré viedli k jeho odstúpeniu, nebolo možné udeliť čiastočný prístup.

13. Pokiaľ ide o otázku, či existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov, Komisia uviedla, že úplné objasnenie skutočností a úloha, ktorú zohrávajú rôzni aktéri, je presne účelom prebiehajúceho vyšetrovania maltskými súdnymi orgánmi. Komisia tvrdila, že verejný záujem na zverejnení obsahu týchto štyroch dokumentov neprevažuje nad potrebou chrániť integritu prebiehajúceho súdneho vyšetrovania. Nepreukázal sa teda žiadny prevažujúci verejný záujem na zverejnení týchto štyroch dokumentov.

Predmet vyšetrovania

14. Dňa 31. januára 2013 sa sťažovateľ sťažoval ombudsmanovi. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby predložila stanovisko k nasledujúcim tvrdeniam a tvrdeniam.

Obvinenia:

1) Komisia vo svojich spisoch neuviedla všetky dokumenty týkajúce sa žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti z 26. októbra 2012;

2) Komisia neoprávnene zamietla prístup k i) dvom listom komisára Dalliho predsedovi Barrosovi z 27. júla a 21. októbra 2012, ii) dvom (nedatovaným) poznámkam Komisie k spisu týkajúcemu sa stretnutí medzi predsedom Barrosom a komisárom Dallim a iii) ďalším dokumentom, na ktoré sa vzťahuje žiadosť sťažovateľa, ale ktoré Komisia neidentifikovala.

Pohľadávka:

Komisia by mala poskytnúť prístup k požadovaným dokumentom.

Vyšetrovanie

15. Dňa 5. marca 2013 ombudsmanka zaslala sťažnosť Komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Ombudsmanka tiež požiadala o nahliadnutie do spisu. Komisia zaslala svoje stanovisko 16. júla 2013. Ombudsman zaslal stanovisko Komisie sťažovateľovi, ktorý zaslal svoje pripomienky 30. augusta 2013. Pokiaľ ide o žiadosť ombudsmana o nahliadnutie do spisu, Komisia najprv odpovedala, že ombudsman by mal vykonať nahliadnutie osobne bez toho, aby ho sprevádzali zamestnanci. Po ďalších diskusiách medzi ombudsmanom a útvarmi Komisie sa však Komisia dohodla, že zamestnanci ombudsmana môžu nahliadnuť do spisu Komisie 16. decembra 2013 [10]. Správa o inšpekcii bola zaslaná sťažovateľovi, ktorý zaslal ďalšie pripomienky 22. januára 2014.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné neidentifikovanie všetkých dokumentov relevantných pre žiadosť sťažovateľa zo strany Komisie

Argumenty predložené ombudsmanovi

16. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia vo svojich spisoch neidentifikovala všetky dokumenty relevantné pre žiadosť o prístup verejnosti. Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ tvrdil, že Komisia nezahrnula medzi dokumenty identifikované ako dokumenty, na ktoré sa vzťahuje jeho žiadosť: i) list švédskeho zápasu Komisii zo 14. mája 2012, ii) odpoveď generálneho tajomníka z 30. mája 2012 (oba listy sú uvedené v e-maile generálneho tajomníka zo 16. októbra 2012 adresovanom švédskemu zápasu, ktorý bol sťažovateľovi poskytnutý na základe opakovanej žiadosti), ako aj iii) dokumenty Komisie týkajúce sa kontaktov medzi pánom X a tabakovým priemyslom.

17. Sťažovateľ poznamenal, že list spoločnosti Swedish Match Komisii zo 14. mája 2012 je pravdepodobne listom, ktorým spoločnosť Swedish Match podala sťažnosť na komisára Dalliho.

18. Navrhovateľ sa tiež odvolal na vyhlásenie Komisie, že nemá k dispozícii žiadnu komunikáciu medzi pánom X a tabakovým priemyslom. Tvrdila, že toto vyhlásenie predstavuje nesprávny výklad jej žiadosti o prístup. Trvala na tom, aby sa jej žiadosť o prístup týkala diskusií Komisie o otázke pána Dalliho a kontaktov medzi pánom X a tabakovým priemyslom. Navrhovateľ preto objasnil, že jeho žiadosť nebola zameraná na získanie prístupu k výmenám informácií medzi pánom X a tabakovým priemyslom, ale k dokumentom Komisie, ktoré sa týkajú týchto výmen informácií.

19. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že identifikovala všetky dokumenty, na ktoré sa vzťahovala žiadosť sťažovateľa o prístup. Komisia dodala, že nemá k dispozícii dokumenty týkajúce sa kontaktov medzi pánom X a tabakovým priemyslom. Uviedla tiež, že výmena e-mailov zo 16. a 17. októbra 2012 bola zverejnená v jej odpovedi na opakovanú žiadosť sťažovateľa. Podľa jej názoru preto neexistovali dôvody na toto tvrdenie.

20. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie opäť tvrdil, že došlo k oneskoreniam pri zverejňovaní dokumentov a že Komisia sa týmto bodom nezaoberala. Zopakovala tiež svoj názor, že korešpondencia medzi generálnym tajomníkom Komisie a Swedish Match zo 14. a 30. mája 2012 patrí do rozsahu jej žiadosti o dokumenty. Sťažovateľ tvrdil, že tieto dokumenty mali byť zverejnené.

21. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k správe o inšpekcii poukázal na to, že inšpekcia ombudsmana sa nezameriavala na e-mailovú komunikáciu medzi Swedish Match a generálnym tajomníkom Komisie zo 14. a 30. mája 2012. Sťažovateľ dodal, že sa malo vykonať dôkladnejšie preskúmanie spisu Komisie s cieľom určiť, či doteraz identifikované dokumenty v skutočnosti predstavujú všetky dokumenty Komisie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa.

Hodnotenie ombudsmana

22. Sťažovateľ tvrdí, že Komisia vo svojich spisoch neidentifikovala všetky dokumenty relevantné pre žiadosť o prístup verejnosti. Konkrétne uvádza dokumenty týkajúce sa kontaktov medzi pánom X a tabakovým priemyslom. Odkazuje aj na list spoločnosti Swedish Match Komisii zo 14. mája 2012 a na odpoveď generálneho tajomníka z 30. mája 2012.

23. Tvrdenie sťažovateľa vyvoláva dve samostatné otázky. Po prvé, bola Komisia oprávnená vylúčiť z rozsahu žiadosti o prístup verejnosti dva dokumenty, o ktorých sa preukázalo, že existujú, a to list/e-mail zo 14. mája 2012 zaslaný spoločnosti Swedish Match Komisii a odpoveď generálneho tajomníka z 30. mája 2012 spoločnosti Swedish Match? Po druhé, bola Komisia správna, keď tvrdila, že neexistujú žiadne iné dokumenty, ktoré by patrili do pôsobnosti žiadosti o prístup verejnosti? Pokiaľ ide o druhú otázku, ombudsmanka poznamenáva, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) uviedol, že každé vyhlásenie inštitúcií EÚ týkajúce sa neexistencie požadovaného dokumentu sa považuje za zákonné. Táto domnienka platí aj vtedy, ak inštitúcia vyhlási, že nemá požadované dokumenty v držbe. Túto domnienku zákonnosti však možno vyvrátiť na základe relevantných a zhodujúcich sa dôkazov [11].

24. Pokiaľ ide o to, či existujú nejaké relevantné a konzistentné dôkazy na vyvrátenie tejto právnej domnienky, ombudsman poznamenáva, že na obvinenia zo švédskeho zápasu bol v máji 2012 priamo upozornený vysokopostavený úradník Komisie. Po tom, ako boli tieto obvinenia písomne oznámené Komisii, Komisia listom zo 14. mája 2012 okamžite postúpila prípad úradu OLAF. Vzhľadom na mimoriadne závažnú a citlivú povahu obvinení, ktoré sa týkali komisára, a na skutočnosť, že vyšetrovanie OLAF-u v tom čase prebiehalo, nebolo by vôbec nezvyčajné, aby Komisia a OLAF zachovávali prísnu dôvernosť, a to ani v rámci Komisie a OLAF-u, pokiaľ ide o existenciu obvinení a vyšetrovania OLAF-u. Inak konať by mohlo ohroziť účinnosť prebiehajúceho vyšetrovania úradu OLAF. Nebolo by teda nezvyčajné, keby sa Komisia zdržala predloženia ďalšej internej dokumentácie o otázkach, ktoré vyšetruje OLAF, kým OLAF neukončí svoje vyšetrovanie. List zo 14. mája a odpoveď generálneho tajomníka z 30. mája 2012 však jednoznačne existujú. Otázkou preto je, či Komisia správne vylúčila tieto dokumenty z rozsahu žiadosti sťažovateľa.

25. Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľka vo svojej pôvodnej žiadosti z 26. októbra 2012 požiadala o prístup ku „všetkým dokumentom týkajúcim sa odstúpenia komisára Dalliho v súvislosti s otázkami, na ktoré sa vzťahuje vyšetrovanie úradu OLAF...“. Ombudsman je prekvapený, že Komisia neidentifikovala dva listy zo 14. a 30. mája 2012 ako listy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa. Tieto dva listy sú uvedené v e-maile generálneho tajomníka Komisie zo 16. októbra 2012 adresovanom spoločnosti Swedish Match, v ktorom sa objasňuje predmet týchto listov. Generálny tajomník v tomto e-maile napísal: „Dňa 30. mája som Vám napísala, aby som Vám poďakovala za Váš list zo 14. mája, ktorý som dostala 21. mája, a aby som Vás informovala, že Komisia postúpila prípad úradu OLAF... na vyšetrovanie. Komisii bola 15. októbra doručená záverečná správa úradu OLAF o vyšetrovaní ...“ (zvýraznenie doplnené). Z tohto e-mailu jasne vyplýva, že listy zaslané 14. a 30. mája 2012 sa zaoberajú záležitosťou, ktorú vyšetroval OLAF. Mali sa teda chápať tak, že patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa. Bolo by skutočne sotva zmysluplné zverejniť e-mail zo 16. októbra 2012 (a teda sa domnievať, že sa na neho vzťahovala žiadosť sťažovateľa), ale zastávať opačný názor, pokiaľ ide o dva listy, ktoré sú v ňom uvedené, a domnievať sa, že sa na ne uvedená žiadosť nevzťahuje.

26. Skutočnosť, že Komisia neidentifikovala listy zo 14. a 30. mája 2012 ako listy, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, je o to prekvapujúcejšia, že Komisia zverejnila (a teda považovala za dokumenty, na ktoré sa vzťahuje žiadosť) niekoľko dokumentov (pozri bod 6 vyššie), ktoré v skutočnosti nemajú nič spoločné s vyšetrovaním OLAF-u alebo s odstúpením komisára Dalliho, ale ktoré sa týkajú revízie smernice o tabakových výrobkoch (a konkrétnejšie postavenia snusu v tomto kontexte).

27. Je tiež dôležité poznamenať, že viaceré z týchto dokumentov (ako aj list komisára Dalliho predsedovi Barrosovi z 27. júla 2012 a oznámenie z ich zasadnutia z júla 2012, ktoré sú preskúmané nižšie) v skutočnosti predchádzali odstúpeniu komisára Dalliho. Skutočnosť, že Komisia považovala tieto dokumenty za dokumenty, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, preukazuje, že nepochopila, že žiadosť sa obmedzuje na dokumenty vytvorené po odstúpení pána Dalliho.

28. Ombudsman preto dospel k záveru, že skutočnosť, že Komisia sa nedomnievala, že na listy zo 14. a 30. mája 2012 sa vzťahovala žiadosť sťažovateľa, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman nepovažuje za v záujme sťažovateľa predložiť návrh odporúčania Komisii, aby sa zaoberala žiadosťou o prístup verejnosti k týmto dokumentom, keďže sťažovateľ by mohol získať rýchlejšiu odpoveď od Komisie okamžitým podaním novej žiadosti o prístup verejnosti k týmto dokumentom [12]. Pri ukončení tohto vyšetrovania ombudsman zaujme konečné stanovisko k tomu, že Komisia nedospela k záveru, že listy zo 14. a 30. mája 2012 patrili do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti k dokumentom.

B. O tvrdení, že Komisia neoprávnene zamietla prístup

Argumenty predložené ombudsmanovi

29. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nesprávne zamietla prístup k i) dvom listom komisára Dalliho predsedovi Barrosovi z 27. júla a 21. októbra 2012, ii) dvom (nedatovaným) poznámkam Komisie k spisu týkajúcemu sa stretnutí medzi predsedom Barrosom a komisárom Dallim a iii) ďalším dokumentom, na ktoré sa vzťahuje žiadosť sťažovateľa, ale ktoré Komisia neidentifikovala.

30. Sťažovateľ uviedol, že argumenty Komisie, že bola povinná odmietnuť prístup k štyrom dokumentom s cieľom chrániť vyšetrovanie a následné opatrenia, neboli presvedčivé. Sťažovateľ poznamenal, že samotná Komisia uviedla, že dokumenty neboli súčasťou vyšetrovania úradu OLAF. Komisia takisto neobjasnila, na aký druh „následných opatrení“Komisia odkazovala, keď prístup zamietla. Sťažovateľ poznamenal, že hovorca Komisie na tlačovej konferencii 22. októbra 2012 v skutočnosti uviedol, že celá otázka odstúpenia komisára sa skončila.

31. Okrem toho podľa názoru sťažovateľa existuje jasný prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov. Sťažovateľ zdôraznil, že dokumenty obsahujú nielen informácie o obvineniach proti komisárovi, ale objasňujú aj riešenie prípadu zo strany Komisie. Toto sú dva samostatné dôvody pre tvrdenie, že existuje silný prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Sťažovateľ takisto poukázal na to, že pokiaľ ide o "dokumenty tretích strán", Komisia nekonzultovala žiadosť sťažovateľa o prístup s pánom Dallim. Vzhľadom na to, že komisár verejne vyhlásil, že by si želal, aby bola správa OLAF-u zverejnená, je pravdepodobné, že by nenamietal proti zverejneniu dokumentov.

32. Navrhovateľ takisto tvrdil, že Komisia mala poskytnúť aspoň čiastočný prístup.

33. Komisia uviedla, že jej odmietnutie prístupu k dvom listom, ktoré komisár Dalli zaslal predsedovi Barrosovi, a k obom oznámeniam bolo podrobne vysvetlené v jej odpovedi zo 16. januára 2013. Komisia trvala na svojom stanovisku, že výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 sa jasne uplatňovala, keďže vyšetrovanie „v súčasnosti vedú maltské orgány“. Uviedla, že štyri dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup, zjavne súvisia so skutočnosťami, ktoré sú súčasťou tohto vyšetrovania.

34. Komisia napokon predložila nové tvrdenie v súvislosti so svojou odpoveďou na opakovanú žiadosť. Uviedla, že list komisára Dalliho predsedovi Barrosovi z 21. októbra 2012 a dve poznámky zo stretnutí pána Dalliho s predsedom sa týkajú prebiehajúceho súdneho konania (vec T-562/12).

35. Navrhovateľ odmietol tvrdenie Komisie, že jej zamietnutie bolo podrobne vysvetlené v jej odpovedi zo 16. januára 2013. Sťažovateľ poukázal na to, že argumenty Komisie, najmä argumenty týkajúce sa „následných opatrení“, na ktoré sa Komisia odvolávala, neboli presvedčivé.

36. Pokiaľ ide o nový argument, na ktorý sa odvoláva Komisia na podporu svojho rozhodnutia nezverejniť niekoľko dokumentov (konkrétne existenciu súdneho konania T-562/12), sťažovateľ poukázal na to, že táto vec bola oznámená v úradnom vestníku 16. februára 2013, teda dlho po tom, ako Komisia odpovedala na pôvodné a opakované žiadosti o prístup (22. novembra 2012 a 16. januára 2013). Tvrdila preto, že túto vec nemožno použiť ako základ argumentu proti zverejneniu v relevantnom čase.

37. Sťažovateľ tvrdil, že vyhlásenie Komisie, že vyšetrovanie úradu OLAF „v súčasnosti vedú maltské orgány“, je veľmi nejasné. Navrhovateľ poukázal na to, že v mesiacoch nasledujúcich po jeho podnete došlo k významnému vývoju s veľkým významom. Správa úradu OLAF unikla a v súčasnosti je verejne prístupná. Okrem toho, hoci sa na Malte začalo súdne konanie proti pánovi X, v novinových správach z júna 2013 sa uvádzalo, že maltské orgány sa rozhodli nezačať súdne konanie proti pánovi Dallimu.

38. Sťažovateľ opäť tvrdil, že Komisia ignorovala otázku čiastočného prístupu.

Hodnotenie ombudsmana

39. Dňa 16. decembra 2013 útvary ombudsmana preskúmali predmetné dokumenty. Z dôkladného preskúmania týchto dokumentov vyplynulo, že neobsahujú žiadne významné informácie, ktoré by k 16. januáru 2013 ešte neboli verejne dostupné. Tieto dokumenty predovšetkým neobsahujú informácie, ktoré by sa podstatne líšili od informácií, ktoré už boli zverejnené okrem iného prostredníctvom i) tlačovej správy Komisie zo 16. októbra 2012, ii) tlačovej správy úradu OLAF z 19. októbra 2012, iii) listu predsedu Barrosa z 23. októbra 2012 adresovaného komisárovi Dallimu a iv) rôznych verejných vyhlásení pána Dalliho po jeho odchode z Komisie vrátane vyhlásenia na tlačovej konferencii, ktorú predniesol 24. októbra 2012.

40. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti ombudsmanka uvádza tieto pripomienky v súvislosti s rozhodnutím Komisie zo 16. januára 2013, v ktorom tvrdila, že i) zverejnenie dokumentov týkajúcich sa vyšetrovania úradu OLAF by zasahovalo do prebiehajúceho vyšetrovania maltskými orgánmi a ii) zverejnenie dokumentov by zasahovalo do schopnosti Komisie vykonávať následné opatrenia.

41. Ombudsman poukazuje na to, že podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musí byť riziko narušenia chráneného záujmu primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické [13]. V tejto súvislosti nestačí uviesť, že v relevantnom čase prebiehalo vyšetrovanie. Treba tiež určiť, či by zverejnenie požadovaných dokumentov vzhľadom na ich konkrétny obsah ohrozilo účel tohto prebiehajúceho vyšetrovania.

42. Ombudsman poukazuje na to, že 16. januára 2013 (dátum konečného rozhodnutia Komisie o žiadosti o prístup) na Malte skutočne prebiehalo vyšetrovanie trestného činu na základe vyšetrovacej správy úradu OLAF [14]. V tom čase sa toto vyšetrovanie týkalo údajného konania pána Dalliho. Otázkou teda je, či zverejnenie štyroch dotknutých dokumentov v tom čase mohlo narušiť toto vyšetrovanie.

43. Ombudsmanka najprv poznamenáva, že argumentácia Komisie proti zverejneniu dokumentov je veľmi vágna. Komisia len uviedla, že zverejnenie dokumentov by „zasahovalo“do prebiehajúceho vyšetrovania maltských orgánov. Neuviedol, akým spôsobom by zverejnenie sporných dokumentov narušilo účel maltského vyšetrovania.

44. Komisia napríklad neuviedla, že zverejnenie dokumentov by maltským orgánom zabránilo alebo im bránilo v zhromažďovaní dodatočných dôkazov (upozornením vyšetrovaných strán na citlivé údaje o vyšetrovaných veciach) alebo by ohrozilo možné budúce trestné konanie. Ombudsman v tejto súvislosti považuje za užitočné odkázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Súdny dvor uviedol, že článok 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach [15] nemôže orgánom brániť v tom, aby informovali verejnosť o prebiehajúcich vyšetrovaniach trestných činov. V článku 6 ods. 2 dohovoru sa však vyžaduje, aby tak urobili so všetkou mierou voľnej úvahy a obozretnosti, ktorá je potrebná na dodržanie prezumpcie neviny [16]. Hoci teda určite existuje možnosť, že zverejnenie podrobných informácií o prebiehajúcom vyšetrovaní by mohlo ohroziť toto prebiehajúce vyšetrovanie (najmä ak by takéto informácie predstavovali dôkaz v prípadnom trestnom súdnom konaní), neexistuje absolútna domnienka, že zverejnenie všeobecných informácií v súvislosti s vyšetrovaním by ohrozilo vyšetrovanie. Ak by to tak bolo, Komisia by nemohla zverejniť žiadne informácie týkajúce sa otázok, ktoré sú predmetom vyšetrovania. V tomto prípade Komisia a OLAF zverejnili niektoré informácie všeobecnej povahy týkajúce sa vyšetrovania OLAF-u [17].

45. V súlade s uvedeným odôvodnením ombudsmanka už v súvislosti so svojím súvisiacim vyšetrovaním sťažnosti 598/2013/(LP)OV zistila, že skutočnosť, že na Malte prebiehalo vyšetrovanie trestného činu od decembra 2012 do minimálne júna 2013, odôvodňovala nezverejnenie vyšetrovacej správy úradu OLAF v januári 2013, keďže zverejnenie dôkazov v tomto prebiehajúcom vyšetrovaní trestného činu mohlo ohroziť použitie týchto dôkazov v budúcom trestnom konaní [18].

46. Ombudsman však poznamenáva, že samotná Komisia vo svojej odpovedi sťažovateľovi z 22. novembra 2011 uviedla, že dva listy komisára Dalliho predsedovi Barrosovi a dve poznámky o ich stretnutiach neboli súčasťou vyšetrovacieho spisu úradu OLAF zaslaného maltským orgánom. Nič nenasvedčuje tomu (a Komisia to neuviedla), že Komisia zaslala maltským orgánom dva listy komisára Dalliho predsedovi Barrosovi a dve poznámky týkajúce sa ich stretnutí. Komisia tiež neuviedla, že tieto dokumenty boli súčasťou spisu a predstavovali dôkaz v rámci vyšetrovania maltských orgánov. Ak by totiž listy a zápisnica obsahovali akýkoľvek dôkaz o použití maltských orgánov pri vyšetrovaní trestného činu, bolo by vážnou chybou Komisie nezaslať ich maltským orgánom.

47. Ombudsman môže okrem toho na základe nahliadnutia do spisu potvrdiť, že sporné dokumenty obsahujú len všeobecné odkazy na vyšetrovanie OLAF-u a jeho zistenia. Tieto odkazy neobsahujú žiadne ďalšie informácie okrem tých, ktoré sú už verejne dostupné. Žiadny z dokumentov neobsahuje žiadny z dôkazov, z ktorých OLAF vychádzal vo svojich zisteniach.

48. V súvislosti so svojím vyšetrovaním sťažnosti 598/2013/(LP)OV ombudsmanka zistila, že s výnimkou zjavných prípadov by mal úrad OLAF pred zamietnutím prístupu k dokumentom požiadať vnútroštátne orgány o informácie a stanoviská, pretože ich zverejnenie by narušilo prebiehajúce vnútroštátne konania [19]. To isté platí v prejednávanej veci, v ktorej nie je ani zďaleka zrejmé, že zverejnenie požadovaných dokumentov by narušilo vyšetrovanie maltských orgánov. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia sa nekontaktovala s maltskými orgánmi, aby sa ich opýtala, či by zverejnenie týchto štyroch dokumentov narušilo ich vyšetrovanie.

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné súhlasiť s tým, že zverejnenie týchto dokumentov 16. januára 2013 mohlo konkrétne a účinne ohroziť účel vyšetrovania maltskými orgánmi.

50. Pokiaľ ide o druhý argument Komisie, že zverejnenie dokumentov by oslabilo „následné opatrenia“, ktoré sa môže rozhodnúť prijať samotná Komisia“, ombudsmanka najprv poznamenáva, že tento argument je obzvlášť vágny. Neodkazuje na žiadne ďalšie konkrétne vyšetrovanie, inšpekciu alebo audit konania pána Dalliho zo strany Komisie. Neodkazuje na žiadne prípadné disciplinárne opatrenie, ktoré by Komisia mohla zvážiť v súvislosti s pánom Dallim. Takisto zjavne nevysvetľuje, ako by zverejnenie dokumentov mohlo ohroziť prípadné následné opatrenia. Okrem toho na základe preskúmania týchto štyroch dokumentov je ťažké zistiť, aké prípadné následné opatrenia by mohli byť ohrozené zverejnením týchto dokumentov. V tejto súvislosti ombudsmanka opätovne zdôrazňuje, že dokumenty neobsahujú žiadne významné informácie, ktoré ešte neboli k 16. januáru 2013 verejne dostupné. Ombudsman sa teda domnieva, že riziko, že akékoľvek následné opatrenie bude ohrozené zverejnením dokumentov, sa zdá byť prinajmenšom čisto hypotetické. Toto tvrdenie teda nemôže odôvodniť odmietnutie prístupu k požadovaným dokumentom.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia nevysvetlila, ako by zverejnenie štyroch požadovaných dokumentov v januári 2013 konkrétne a účinne narušilo vyšetrovanie maltských orgánov alebo vlastné následné opatrenia Komisie. Ombudsman preto nie je presvedčený o tom, že Komisia mohla na účely zamietnutia prístupu k štyrom dokumentom uplatniť výnimku stanovenú v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Podľa jej názoru preto odmietnutie Komisie poskytnúť prístup na tomto základe predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia by mala prehodnotiť svoje odmietnutie. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana preto predkladá príslušný návrh odporúčania.

52. Ombudsmanka zdôrazňuje, že uplatňovanie výnimiek z prístupu verejnosti podľa nariadenia č. 1049/2001 je časovo citlivé. Maltské orgány teraz prestali vyšetrovať konanie pána Dalliho. Okrem toho sú v súčasnosti k dispozícii ešte podrobnejšie informácie o vyšetrovaní úradu OLAF, ako napríklad informácie obsiahnuté vo verejne dostupných poznámkach generálneho riaditeľa úradu OLAF na zasadnutie Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu z 18. júna 2013 (najmä v časti „Vyšetrovanie“)[20]. V súčasnosti je teda ešte zrejmejšie, že neexistuje žiadny dobrý dôvod na to, aby Komisia dokumenty nezverejnila. Ombudsman sa skutočne domnieva, že zverejnenie takýchto dokumentov bude slúžiť na ubezpečenie verejnosti, že Komisia sa touto záležitosťou zaoberala veľmi vážne a rýchlo.

53. Ombudsmanka napokon poznamenáva, že Komisia vo svojom stanovisku uviedla aj nový argument, a to, že list komisára Dalliho predsedovi Barrosovi z 21. októbra 2012 a dve poznámky o stretnutiach pána Dalliho s predsedom sa týkajú prebiehajúceho súdneho konania (vec T-562/12). Ak by Komisia týmto tvrdením tvrdila, že dotknuté dokumenty nemohli byť z tohto dôvodu sprístupnené, musela by vzhľadom na veľmi všeobecnú povahu informácií obsiahnutých v týchto dokumentoch vysvetliť, že tieto informácie sa podstatne nelíšia od informácií, ktoré už sú verejne dostupné, a že dôvody a tvrdenia pána Dalliho boli uverejnené v úradnom vestníku zo 16. februára 2013 a na internetovej stránke Všeobecného súdu, ako by sprístupnenie týchto dokumentov konkrétne a účinne narušilo toto súdne konanie (článok 4 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1049/2001). Ombudsmanka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jej útvary skontrolovali dokumenty. Na základe toho môže ombudsman potvrdiť, že dokumenty neobsahujú žiadne informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo chápať ako narušenie priebehu súdneho konania. Ombudsman v tejto súvislosti zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že dokumenty sa predkladajú v rámci súdneho konania správneho a občianskeho práva, nevyhnutne neznamená, že sa na ne vzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Ombudsman poukazuje na to, že v rámci takéhoto konania účastníci konania pravidelne predkladajú ako podkladové informácie mnohé dokumenty, ktoré sú oprávnene verejne dostupné. Takéto dokumenty už nie sú považované za dôverné len na základe skutočnosti, že boli zahrnuté do rôznych dokumentov predložených súdu.

B. Návrh odporúčania

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka predkladá Komisii tento návrh odporúčania:

Komisia by mala umožniť prístup k dvom listom komisára Dalliho predsedovi Barrosovi z 27. júla a 21. októbra 2012 a k dvom poznámkam Komisie k spisu týkajúcemu sa stretnutí medzi predsedom Barrosom a komisárom Dallim, ktoré sa konali 27. júla a 16. októbra 2012.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 31. júla 2014.

 

Emily O'Reilly

V Štrasburgu 7. apríla 2014

---

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] Sťažovateľ predložil aj sťažnosť 598/2013/(LP)OV, ktorá sa týkala jeho žiadosti o prístup verejnosti k vyšetrovacej správe úradu OLAF týkajúcej sa činností okrem iného bývalého komisára Dalliho. Ombudsmanka ukončila vyšetrovanie tejto sťažnosti 16. decembra 2013 a zaslala úradu OLAF dve ďalšie pripomienky. Rozhodnutie o tejto sťažnosti je k dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/cases/decision.faces/en/52918/html.bookmark

[3] Bývalý komisár Dalli podal 24. decembra 2012 na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť a žalobu o náhradu škody (vec T-562/12, Dalli/Komisia). Žaloba o neplatnosť sa týka údajného rozhodnutia predsedu Komisie zo 16. októbra 2012, ktorým sa od komisára Dalliho vyžaduje, aby v nadväznosti na správu OLAF-u podal demisiu. Žaloba o náhradu škody smeruje k náhrade morálnej a majetkovej ujmy, ktorá údajne vznikla v dôsledku tohto "rozhodnutia". Podrobnosti o týchto opatreniach boli uverejnené v úradnom vestníku zo 16. februára 2013.

[4] Pre ľahkú orientáciu a bez toho, aby bol dotknutý výsledok uvedeného súdneho prípadu, bude ombudsman v tomto rozhodnutí používať pojmy „odstúpenie“ a „odstúpenie“, keď bude odkazovať na odchod komisára Dalliho z Komisie.

[5] Snus je tabak na vnútorné použitie, ktorý sa v súčasnosti legálne predáva len vo Švédsku.

[6] Dňa 19. októbra 2012 OLAF uviedol, že prípad postúpil príslušným maltským súdnym orgánom „na posúdenie trestnoprávnych aspektov konania dotknutých osôb“.

[7] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[8] Európska rada pre bezdymový tabak (ESTOC). ESTOC je priemyselná reprezentatívna skupina, ktorej členom je Swedish Match.

[9] V rozhodnutiach Komisie o prvotných a opakovaných žiadostiach, v liste ombudsmana o začatí vyšetrovania a v stanovisku Komisie sa na tento list odkazuje ako na list z 24. októbra 2012. Z inšpekcie však vyplynulo, že predmetný list je z 21. októbra 2012.

[10] Zástupca ombudsmana skontroloval dva listy komisára Dalliho predsedovi Barrosovi z 27. júla a 21. októbra 2012 a dve poznámky k spisu týkajúcemu sa stretnutí predsedu Barrosa a komisára Dalliho, ktoré sa konali 27. júla a 16. októbra 2012, ako aj spis týkajúci sa vybavovania predmetnej žiadosti o prístup (referenčné číslo GestDem 2012-5001) a spis týkajúci sa samostatných žiadostí sťažovateľa o prístup verejnosti (referenčné čísla GestDem 2013/243 a 2013/46).

[11] Spojené veci T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Sison/Rada, Zb. 2005, s. II-1429, bod 29; rozhodnutie európskeho ombudsmana vo veci 1207/2009/GG, bod 47; Spojené veci T-355/04 a T-446/04, Co-Frutta/Komisia, Zb. 2010, s. II-1, bod 155.

[12] Keďže Komisia musí odpovedať na návrh odporúčania do troch mesiacov, musí odpovedať na každú novú žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom do 15 pracovných dní.

[13] Vec T-471/08, Toland/Parlament, Zb. 2011, s. II-2717, bod 29.

[14] Ombudsmanka poznamenáva, že poznámky generálneho riaditeľa úradu OLAF k zasadnutiu Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu z 18. júna 2013 znejú (pozri druhý odsek strany 2) takto: „Po zaslaní vyšetrovacej správy úradu OLAF maltskému generálnemu prokurátorovi začali príslušné vnútroštátne orgány vlastné trestné vyšetrovanie týkajúce sa troch osôb. Maltský sudca potom obžaloval osobu, ktorá údajne požiadala o úplatok, ktorá bola vzatá do väzby a teraz čelí trestnému súdnemu konaniu po tom, ako bola prepustená na kauciu. Maltské orgány neboli schopné ukončiť vyšetrovanie pána Dalliho v decembri, keď bola druhá osoba obvinená. Pán Dalli predložil potvrdenia o tom, že nie je zdravotne spôsobilý, a preto ho nemožno predvolať. Vyšetrovanie jeho trestného činu ešte nebolo ukončené. Nedávne vyhlásenia novovymenovaného maltského policajného komisára tieto skutočnosti nemenia.“ Poznámky k vystúpeniu sú k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/speeches/speaking_points_mr_kessler_cont_18062013_en.pdf

V článku 6 ods. 2 Dohovoru sa uvádza, že "každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, kým sa zákonným spôsobom nepreukáže jeho vina".

[16] Pozri rozsudok Karakas a Yesilimak/Turecko, 43925/98, 28. júna 2005, body 50 – 54; Khuzhin a iní/Rusko, 13470/02, 23. októbra 2008, body 95 a 96.

[17] Tlačová správa Komisie zo 16. októbra 2012 týkajúca sa odstúpenia komisára Dalliho obsahuje niektoré informácie týkajúce sa vyšetrovania úradu OLAF. Uvádza sa v ňom, že „… Spoločnosť tvrdila, že maltský podnikateľ využil svoje kontakty s pánom Dallim na to, aby sa pokúsil získať finančné výhody od spoločnosti výmenou za snahu ovplyvniť možný budúci legislatívny návrh o tabakových výrobkoch, najmä o zákaze vývozu snusu z EÚ. Hneď ako Komisia dostala sťažnosť, okamžite požiadala úrad OLAF, aby ju vyšetril.

Záverečná správa úradu OLAF bola Komisii zaslaná 15. októbra. Zistila, že maltský podnikateľ sa obrátil na spoločnosť prostredníctvom svojich kontaktov s pánom Dallim a snažil sa získať finančné výhody výmenou za vplyv na možný budúci legislatívny návrh týkajúci sa snusu. Medzi spoločnosťou a podnikateľom nebola uzavretá žiadna transakcia a neuskutočnila sa žiadna platba. Správa úradu OLAF nenašla žiadne presvedčivé dôkazy o priamej účasti pána Dalliho, ale domnievala sa, že vedel o týchto udalostiach“.

[18] Pozri rozhodnutie ombudsmana zo 16. decembra 2013 vo veci 598/2013/(LP)OV, bod 47, dostupné na adrese http://www.ombudsman.europa.eu/cases/decision.faces/en/52918/html.bookmark.

[19] Pozri rozhodnutie ombudsmana zo 16. decembra 2013 vo veci 598/2013/(LP)OV, bod 51 a ďalšiu poznámku.

[20] Pozri: http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/speeches/speaking_points_mr_kessler_cont_18062013_en.pdf

Pozri tiež: http://ec.europa.eu/geninfo/query/resultaction.jsp?query_source=ANTIFRAUD&swlang=en&QueryText=Dalli