(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana (1))

Sťažnosť

V 90. rokoch 20. storočia sťažovateľ, nemecká mimovládna organizácia Internationaler Hilfsfonds e.V.(2), predložil Európskej komisii rôzne žiadosti o finančnú pomoc vrátane oddelenia Komisie pre humanitárnu pomoc (ďalej len „ECHO“). Tieto žiadosti viedli k viacerým sťažnostiam adresovaným európskemu ombudsmanovi (napr. sťažnosti 745/2004/GG a 2862/2004/GG) a k súdnym sporom pred súdmi Spoločenstva (napr. vec T-372/02 a vec C-521/03 P).

V týchto prípadoch zohrával určitú úlohu list, ktorý 15. marca 1995 adresoval Auswärtiges Amt (Nemecké ministerstvo zahraničných vecí) ECHO. Tento list (ktorý bol vypracovaný v angličtine) sa týka tejto pripomienky k sťažovateľovi:

„V ich činnostiach sa uvádzajú dôvody na oficiálne trestné stíhanie, ktoré stále prebieha.“

V liste adresovanom ECHO 15. novembra 2001 nemecké ministerstvo zahraničných vecí s odkazom na svoj list z 15. marca 1995 poukázalo na to, „že podľa údajov, ktoré nám boli poskytnuté, prokuratúra pri krajskom súde v Gießene 30. apríla 1996 zrušila obvinenia proti Dr. Kochovi a trom ďalším zamestnancom spoločnosti Internationaler Hilfsfonds e.V.“.

Komisia vo svojich podaniach ombudsmanovi a súdom Spoločenstva v uvedených prípadoch odkázala na „trestné konanie“, „stíhanie“ a „obvinenia“, ktoré boli vznesené proti sťažovateľovi, jeho predsedovi alebo iným členom sťažovateľa v Nemecku.

Príslušné vyhlásenia sú tieto (3):

"Z neskorej korešpondencie vyplynulo, že obvinenia boli vznesené proti Dr. Kochovi a trom ďalším zamestnancom spoločnosti Internationaler Hilfsfonds (..)."

(bod 40 vyjadrenia Komisie k žalobe vo veci T-372/02 P)

„Vzhľadom na informácie získané od nemeckého ministerstva zahraničných vecí, ktoré poskytli informácie o prebiehajúcom trestnom stíhaní, ECHO rozhodlo o pozastavení vybavovania žiadosti spoločnosti Internationaler Hilfsfonds až do získania ďalších informácií o prebiehajúcom trestnom stíhaní.“

(bod 45 vyjadrenia Komisie k žalobe vo veci T-372/02 P)

„Pokiaľ ide o otázku bezúhonnosti riaditeľov, Komisia bola obzvlášť znepokojená skutočnosťou, že v čase podania žaloby pán Koch neuviedol, že proti nemu a trom ďalším zamestnancom spoločnosti Internationaler Hilfsfonds bolo začaté trestné konanie. Vzhľadom na to, že ide nepochybne o relevantnú skutočnosť, ktorá bola v žalobe vynechaná, Komisia by bola oprávnená zamietnuť žiadosť žalobcu in limine, len čo by táto skutočnosť vyšla najavo .“

(bod 105 vyjadrenia Komisie k žalobe vo veci T-372/02 P)

„...Dr. Koch (predseda IH) sa snažil získať prístup k dokumentom, ktoré má Komisia k dispozícii, aby zistil, kto v Auswärtiges Amt v roku 1995 informoval Komisiu, že proti spoločnosti Internationaler Hilfsfonds prebieha trestné stíhanie.“

(bod 86 odpovede Komisie vo veci C-521/03 P)

„Je potrebné poznamenať, že jedným z účelov e-mailu z 8.8.2001, akokoľvek sekundárnym, bolo požiadať o aktualizované informácie o akomkoľvek vývoji v súdnom konaní proti IH v Nemecku.“

(Stanovisko Komisie z 24. júna 2004 k sťažnosti 745/2004/GG)(4)

„(...) Komisia je povinná zdôrazniť, že v čase predloženia jeho žiadosti o podpísanie rámcovej dohody o partnerstve bolo proti pánovi Kochovi v Nemecku začaté trestné konanie.“

(Stanovisko Komisie z 13. januára 2005 k sťažnosti 2862/2004/GG)

Podľa sťažovateľa prokuratúra na Landgericht Gießen iba viedla predbežné vyšetrovanie („Ermittlungsverfahren“) proti Dr. Kochovi a trom ďalším osobám, a nie proti sebe (t. j. sťažovateľovi). Okrem toho bolo toto predbežné vyšetrovanie ukončené v prospech dotknutých osôb 30. apríla 1996. Sťažovateľ zdôraznil, že Komisia bola o tom informovaná pri rôznych príležitostiach, počnúc listom zaslaným Komisii 21. mája 1996.

Sťažovateľ preto vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že odkazy Komisie na „trestné konanie“, „stíhanie“ a „obvinenia“, ktoré boli vznesené proti sťažovateľovi, jeho predsedovi alebo iným členom sťažovateľa, boli nesprávne, úmyselne zavádzajúce a hanlivé. Tvrdila, že Komisia by mala prijať potrebné nápravné opatrenia, najmä tým, že sa zaviaže, že v budúcnosti takéto vyhlásenia nevydá.

Sťažovateľ poukázal na to, že jeho advokát požiadal Komisiu listom z 5. augusta 2005 o podpísanie takéhoto záväzku do 19. augusta 2005. Podľa sťažovateľa nebola v čase podania tejto sťažnosti v septembri 2005 na tento list poskytnutá žiadna odpoveď.

Sťažovateľ zdôraznil, že ako charitatívna organizácia je obzvlášť závislá od dôvery verejnosti. Šírenie nesprávnych informácií, ktoré mohli narušiť túto dôveru, bolo preto veľmi vážnou záležitosťou.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Komisia vo svojej odpovedi vo veci 745/204/GG neuviedla „trestné konanie“, „stíhanie“ alebo „obvinenia“, ale namiesto toho použila pojem „súdne konanie“. Komisia použila pojem „trestné konanie“ vo svojom stanovisku vo veci 2862/2004/GG. Pokiaľ ide o podanie Komisie Súdu prvého stupňa vo veci T-372/02, Komisia uviedla odkazy na „trestné konanie“, „stíhanie“ a „obvinenia“.

Akékoľvek vyhlásenie Komisie pred Súdom prvého stupňa alebo Súdnym dvorom v priebehu súdneho konania, akým je vec T-372/02, však bolo urobené výlučne na účely konania a informácie poskytnuté v rámci písomnej časti konania boli známe len účastníkom konania a Súdu prvého stupňa. Tretie strany k nemu nemali prístup. Z toho vyplýva, že vyhlásenia predložené Súdnemu dvoru mohli byť len preskúmateľné Súdnym dvorom, a teda neprípustné na účely tejto výhrady.

Komisia sa však bude zaoberať pripomienkami sťažovateľa v duchu dobrej spolupráce s ombudsmanom.

Po prvé, dotknuté odkazy boli založené na informáciách, ktoré boli doručené v liste adresovanom Komisii nemeckým ministerstvom zahraničných vecí 15. marca 1995. V tomto liste sa v súvislosti so sťažovateľom uvádza: „V ich činnostiach sa uvádzajú dôvody na oficiálne trestné stíhanie, ktoré stále prebieha.“

Súd prvého stupňa nemohol byť a ani nebol uvedený do omylu vyhlásením Komisie v jej vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o pojmy používané nemeckými orgánmi, keďže Komisia pripojila k svojmu predloženiu kópiu uvedeného listu z 15. marca 1995. Okrem toho v dokumente, ktorý sťažovateľ predložil Súdu prvého stupňa 4. júla 2003, odpovedal na túto konkrétnu časť vyjadrenia Komisie k žalobe, ako aj na ďalšie časti, o ktorých sa sťažovateľ domnieval, že sú založené na „sérii pochybností, nedorozumení a dokonca ohováraní“.

Tento dokument bol zahrnutý do spisu vyjadrení Súdneho dvora na základe výslovného rozhodnutia jeho predsedu. V dôsledku toho mal Súd prvého stupňa k dispozícii všetky relevantné skutočnosti. Vo svojom uznesení z 15. októbra 2003 Súdny dvor citoval presné pojmy, ktoré použilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí vo svojom liste.

Vzhľadom na to, že vyhlásenia uvedené v podaniach Komisie boli známe len účastníkom konania a Všeobecnému súdu a že k nim nemala prístup žiadna tretia strana, nemožno ich považovať za hanlivé.

Podobne, pokiaľ ide o podania vo veciach predložených ombudsmanovi, odkazy Komisie na „súdne konanie“ a „trestné konanie“ vychádzali zo znenia listu nemeckého ministerstva zahraničných vecí.

Kópia tohto listu bola poskytnutá ombudsmanovi. Odkaz na „súdne konanie“, ktorý sa v ňom uvádza, preto ombudsman sotva mohol nesprávne pochopiť spôsobom, ktorý uvádza sťažovateľ.

Tvrdenie sťažovateľa, že odkazy Komisie na „trestné konanie“, „stíhanie“ a „obvinenia“ v jej podaniach súdom Spoločenstva a ombudsmanovi boli nesprávne, úmyselne zavádzajúce a hanlivé, bolo preto neprípustné, pokiaľ ide o podania predložené súdom Spoločenstva, a v oboch prípadoch neopodstatnené.

Pripomienky sťažovateľov

Sťažovateľ predložil podrobné pripomienky (37 strán a rôzne prílohy), ktoré možno zhrnúť takto:

• Ombudsmanka sa už nemohla vyhnúť zisteniu, že Komisia klamala a dopustila sa úmyselného podvodu.
• Odkaz na „súdne konanie“ mal rovnaký závažný význam ako odkaz na „trestné konanie“.
• Komisia úmyselne a v zlej viere upozornila Súd prvého stupňa na nesprávne informácie obsiahnuté v liste nemeckého ministerstva zahraničných vecí z 15. marca 1995. Komisia tým, že Komisii nepredložila list nemeckého ministerstva zahraničných vecí z 15. novembra 2001, v ktorom bol opravený list z 15. marca 1995, úmyselne uviedla Súd prvého stupňa do omylu, uviedla ho do omylu a klamala ho.
• Súd sa stal obeťou tohto podvodu vzhľadom na to, že bod 11 jeho uznesenia, ktorý sa nachádzal pod nadpisom „Fakty“, znie takto: „Auswärtiges Amt 15. marca 1995 informoval ECHO v odpovedi na túto žiadosť, že činnosti IH odôvodnili úradné trestné stíhanie.“
• Obsah postupov podávania sťažností bol prístupný všetkým prostredníctvom internetu. Ombudsmanka dokonca prehnane podrobne prezentovala nesprávne vyhlásenia Komisie.
• ECHO rozšírilo svoje nesprávne obvinenia proti sťažovateľovi na celý rad generálnych riaditeľstiev v rámci Komisie, a tým poškodilo povesť sťažovateľa nad rámec toho, čo bolo prípustné.
• Ombudsman povýšil nesprávne vyhlásenia Komisie na hodnosť faktov.
• Vzhľadom na to, že Komisia túto záležitosť odložila, ospravedlnenie bolo teraz povinné.

Navrhovateľ takisto predložil podrobné pripomienky k tomu, čo považuje za diskriminačné zaobchádzanie s jeho žiadosťou zo strany ECHO. Vyjadrila sa aj k otázkam týkajúcim sa vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom Komisiou.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 V 90. rokoch 20. storočia sťažovateľ Internationaler Hilfsfonds e.V., nemecká mimovládna organizácia (5), predložil Európskej komisii rôzne žiadosti o finančnú pomoc vrátane oddelenia Komisie pre humanitárnu pomoc (ďalej len "ECHO"). Tieto žiadosti viedli k viacerým sťažnostiam adresovaným európskemu ombudsmanovi (napr. sťažnosti 745/2004/GG a 2862/2004/GG) a k súdnym sporom pred súdmi Spoločenstva (napr. vec T-372/02 a vec C-521/03 P). Komisia vo svojich podaniach ombudsmanovi a súdom Spoločenstva odkázala na „trestné konanie“, „stíhanie“ a „obvinenia“, ktoré boli vznesené proti sťažovateľovi, jeho predsedovi alebo iným členom sťažovateľa v Nemecku.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že tieto odkazy sú nesprávne, zámerne zavádzajúce a hanlivé. Tvrdila, že Komisia by mala prijať potrebné nápravné opatrenia, najmä tým, že sa zaviaže, že v budúcnosti takéto vyhlásenia nevydá.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku okrem iného poznamenala, že vo svojej odpovedi vo veci 745/204/GG neuviedla "trestné konanie", "stíhanie" alebo "obvinenia", ale namiesto toho použila pojem "súdne konanie". Poznamenala tiež, že vo svojom stanovisku vo veci 2862/2004/GG použila pojem „trestný postup“. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že odkaz na „súdne konanie“ má rovnaký závažný význam ako odkaz na „trestné konanie“.

1.3 Treba poznamenať, že v úvodnom liste, v ktorom ombudsman informoval Komisiu o rozsahu svojho vyšetrovania, boli spomenuté len pojmy "trestné konanie", "stíhanie" a "obvinenia". Je však zrejmé, že sťažovateľ namieta aj proti odkazom Komisie na „súdne konanie“ a „trestné konanie“. Komisia vo svojom stanovisku predložila argumenty na odôvodnenie používania uvedených výrazov vrátane dvoch výrazov, ktoré neboli uvedené v otváracom liste ombudsmana. Ombudsman preto považuje za legitímne a vhodné preskúmať, ako Komisia používa všetkých päť výrazov v tomto rozhodnutí.

1.4 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nastolil tri otázky, ktoré jednoznačne presahujú rámec vyšetrovania, ako bolo uvedené v úvodnom liste. Tieto otázky možno zhrnúť takto: i) Komisia klamala a dopustila sa úmyselného podvodu; ii) Komisia tým, že nepredložila Súdu prvého stupňa list nemeckého ministerstva zahraničných vecí Komisii z 15. novembra 2001, úmyselne zavádzala, zavádzala a klamala Súd prvého stupňa; iii) ECHO rozšírilo svoje nesprávne obvinenia voči sťažovateľovi na celý rad generálnych riaditeľstiev v rámci Komisie, a tým poškodilo povesť sťažovateľa nad rámec toho, čo bolo prípustné. Sťažovateľ takisto predložil podrobné pripomienky k tomu, čo považuje za diskriminačné zaobchádzanie s jeho žiadosťou zo strany ECHO, a k otázkam týkajúcim sa žiadostí o prístup k dokumentom.

1.5 Toto vyšetrovanie sa začalo s cieľom preskúmať používanie určitých výrazov, ktoré Komisia použila vo svojich podaniach pred súdmi Spoločenstva a ombudsmanom. Pripomienky sťažovateľa sa týkajú širokej škály ďalších aspektov. Riešenie týchto ďalších otázok by si v skutočnosti vyžadovalo podstatne nové vyšetrovanie. Ombudsmanka sa preto domnieva, že by nebolo vhodné rozšíriť rozsah tohto vyšetrovania tak, aby zahŕňalo tieto dodatočné aspekty. Zdá sa, že niektoré otázky, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva, sú v každom prípade predmetom dvoch ďalších vyšetrovaní, ktoré v súčasnosti prebiehajú pred ombudsmanom (sťažnosť 2283/2004/GG a vyšetrovanie z vlastného podnetu OI/4/2005/GG).

1.6 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že sa domnieva, že Komisia sa má v tomto prípade ospravedlniť. Navrhovateľ preto vzniesol ďalšie tvrdenie. Ombudsmanka sa domnieva, že by nebolo vhodné odkladať súčasné vyšetrovanie tým, že sa Komisia požiada o doplňujúce stanovisko k tomuto novému tvrdeniu. Sťažovateľ má naďalej možnosť podať novú sťažnosť týkajúcu sa tejto otázky po tom, ako Komisii vopred predložil príslušné stanoviská. Vzhľadom na výsledky vyšetrovania ombudsmana v tejto veci (pozri bod 2) sa však zdá byť otázne, či by vyšetrovanie akejkoľvek takejto novej sťažnosti bolo odôvodnené.

1.7 Toto vyšetrovanie sa týka správania Komisie. Sťažovateľ sa vo svojom stanovisku vyjadril aj k prístupu Súdu prvého stupňa a k prístupu samotného ombudsmana. Ombudsman preto považuje za užitočné uviesť niekoľko pripomienok s cieľom objasniť určité otázky.

1.8 Pokiaľ ide o Súd prvého stupňa, zdá sa, že sťažovateľ namieta proti zneniu uznesenia z 15. októbra 2003, ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu vo veci T-372/02. Podľa článku 195 Zmluvy o ES by sa ombudsman nemohol zaoberať sťažnosťou proti rozhodnutiu Súdneho dvora, keďže takáto sťažnosť by sa týkala súdnej činnosti súdov Spoločenstva.

Zdá sa však užitočné poznamenať, že predpoklad sťažovateľa, že súd sa dopustil chyby tým, že do tej časti uznesenia, v ktorej sa uvádzajú relevantné skutočnosti, vložil určitú vetu, je v každom prípade zjavne nesprávny. Príslušná časť vyhlášky znie: „Auswärtiges Amt 15. marca 1995 oznámil ECHO v odpovedi na túto žiadosť, že činnosť IH odôvodnila úradné trestné stíhanie.“ Príslušný list nemeckého ministerstva zahraničných vecí znel takto: "Súd sa teda zjavne obmedzuje na konštatovanie, čo sa skutočne stalo, t. j. že nemecké ministerstvo zahraničných vecí poskytlo takéto informácie ECHO bez toho, aby vyjadrilo akékoľvek stanovisko k tomu, či vyhlásenie nemeckého ministerstva zahraničných vecí bolo správne alebo nie.

1.9 Podobné úvahy sa vzťahujú aj na pripomienky sťažovateľa týkajúce sa ombudsmana. Treba poznamenať, že už v liste zaslanom 8. júna 2005 sťažovateľ z rovnakých dôvodov kritizoval dve časti rozhodnutí ombudsmana o sťažnostiach 745/2004/GG a 2862/2004/GG. Vo svojej odpovedi zo 17. júna 2005 ombudsman vysvetlil, že tieto pasáže obsahujú opis toho, čo povedala Komisia, a nie hodnotenie týchto vyhlásení ombudsmanom. S cieľom vyhnúť sa akémukoľvek možnému nedorozumeniu, akokoľvek vzdialenému sa takéto riziko zdalo, ombudsman vyhlásil, že je pripravený zmeniť druhú pasáž tak, aby boli záležitosti ešte jasnejšie (6). Tvrdenie sťažovateľa, že ombudsman povýšil nesprávne vyhlásenia Komisie na hodnosť faktov, je preto zjavne neopodstatnené.

2 Údajne nesprávne, úmyselne zavádzajúce a hanlivé odkazy

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že odkazy Komisie na "trestné konanie", "súdne konanie", "trestné konanie", "trestné stíhanie" a "obvinenia", ktoré boli vznesené proti sťažovateľovi, jeho predsedovi alebo iným členom sťažovateľa, sú nesprávne, úmyselne zavádzajúce a hanlivé. Tvrdila, že Komisia by mala prijať potrebné nápravné opatrenia, najmä tým, že sa zaviaže, že v budúcnosti takéto vyhlásenia nevydá.

2.2 Komisia sa vo svojom stanovisku domnievala, že toto tvrdenie je neprípustné, pokiaľ ide o tvrdenia predložené súdom Spoločenstva. Komisia ďalej uviedla, že toto tvrdenie je v každom prípade nedôvodné.

2.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojom tvrdení.

Pokiaľ ide o prípustnosť tvrdenia

2.4 Vzhľadom na stanovisko Komisie je preto potrebné v prvom rade overiť, či je sťažnosť skutočne neprípustná, pokiaľ ide o vyjadrenia Komisie pred súdmi Spoločenstva.

2.5 Komisia sa vo svojom stanovisku domnievala, že akékoľvek vyjadrenie pred Súdom prvého stupňa alebo Súdnym dvorom v rámci takého súdneho konania, akým je vec T-372/02, bolo urobené výlučne na účely konania a že informácie poskytnuté v rámci písomnej časti konania boli známe len účastníkom konania a Súdu prvého stupňa. Tretie strany k nemu nemali prístup. Vyhlásenia pred Súdnym dvorom preto mohli byť len preskúmané Súdnym dvorom, a preto boli na účely tejto výhrady neprípustné.

2.6 Ombudsman poznamenáva, že článok 195 Zmluvy o ES ho oprávňuje prijímať sťažnosti „týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa pri výkone ich súdnej právomoci.“ Vzhľadom na to, že táto sťažnosť je adresovaná Komisii, a nie Súdnemu dvoru alebo Súdu prvého stupňa, ombudsman sa domnieva, že Komisia nepreukázala, prečo by nemal byť schopný zaoberať sa touto sťažnosťou, pokiaľ ide o podania Komisie pred súdmi Spoločenstva. Ombudsman si, samozrejme, uvedomuje skutočnosť, že pri jeho skúmaní v takýchto prípadoch sa musí zohľadniť účel uvedeného ustanovenia, a preto sa nemôže vzťahovať na otázky, ktorými sa zaoberali samotné tieto súdy. Zdá sa však, že ani Súd prvého stupňa, ani Súdny dvor sa nezaoberali otázkou, či tvrdenia, ktoré im Komisia predložila, obsahovali nesprávne, úmyselne zavádzajúce a hanlivé vyhlásenia. Je pravda, že Komisia tvrdila bez toho, aby ju sťažovateľ v tomto bode spochybnil, že sťažovateľ pred Súdom prvého stupňa tvrdil, že niektoré časti obhajoby Komisie boli založené na „sérii pochybností, nedorozumení a dokonca ohováraní“. Aj keby sa však predpokladalo, že sťažovateľ chcel predložiť Súdnemu dvoru rovnaké námietky, aké vzniesol v tomto prípade, bolo by potrebné zohľadniť skutočnosť, že Súdny dvor zamietol žiadosť sťažovateľa ako neprípustnú. Súdny dvor sa teda vo veci samej nezaoberal.

2.7 Vzhľadom na znenie sťažnosti sa ombudsman domnieva, že musí preskúmať, či výrazy použité Komisiou boli (i) nesprávne, (ii) zámerne zavádzajúce a (iii) hanlivé.

Boli výrazy použité Komisiou nesprávne?

2.8 Ombudsman sa domnieva, že je osvedčeným administratívnym postupom, aby inštitúcie a orgány EÚ dbali na správnosť svojich vyhlásení a aby urýchlene opravili prípadné chyby.

2.9 Pred preskúmaním, či to tak bolo v tomto prípade, ombudsman považuje za potrebné objasniť skutočnosti, na ktoré sa odvolávajú príslušné vyhlásenia Komisie.

2.10 Z dôkazov, ktoré mu boli predložené, vyplýva, že prokuratúra pri Landgericht Gießen viedla predbežné vyšetrovanie ("Ermittlungsverfahren") proti Dr. Kochovi a trom ďalším osobám, a nie proti sťažovateľovi. Ďalej sa ukazuje, že toto predbežné vyšetrovanie bolo ukončené v prospech dotknutých osôb 30. apríla 1996. Ombudsman napokon poznamenáva, že je úplne jasné, že Komisia bola o týchto skutočnostiach informovaná pri rôznych príležitostiach, počnúc listom zaslaným Komisii 21. mája 1996.

2.11 Podľa nemeckého práva musí prokuratúra vyšetriť, kde dostane informácie, ktoré vedú k podozreniu, že mohol byť spáchaný trestný čin (§ 160 Strafprozeßordnung - Trestný poriadok). Ak toto predbežné vyšetrovanie ("Ermittlungsverfahren") potvrdí uvedené podozrenie, prokuratúra predloží vec trestnému súdu a požiada o začatie trestného konania ("Strafverfahren").

2.12 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že žiadny z výrazov, ktoré použila Komisia, nebol správny. Ak sa vedie predbežné vyšetrovanie, nie je vhodné odkazovať na „trestné konanie“, „súdne konanie“, „trestné konanie“, „stíhanie“ alebo „obvinenia“.

2.13 Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo správne ani tvrdenie uvedené v liste nemeckého ministerstva zahraničných vecí z 15. marca 1995, podľa ktorého došlo k "úradnému trestnému stíhaniu". Faktom však zostáva, že toto vyhlásenie bolo urobené. Ak by sa vyhlásenia Komisie mali vykladať tak, že len odkazujú na (nesprávne) vyhlásenie nemeckého ministerstva zahraničných vecí alebo ho citujú, nemohli by sa samy osebe považovať za nesprávne.

2.14 Ombudsman sa domnieva, že je to skutočne tak, pokiaľ ide o tieto dve vyhlásenia:

„Vzhľadom na informácie získané od nemeckého ministerstva zahraničných vecí, ktoré poskytli informácie o prebiehajúcom trestnom stíhaní, ECHO rozhodlo o pozastavení vybavovania žiadosti spoločnosti Internationaler Hilfsfonds až do získania ďalších informácií o prebiehajúcom trestnom stíhaní.“

(bod 45 vyjadrenia Komisie k žalobe vo veci T-372/02 P)

„...Dr. Koch (predseda IH) sa snažil získať prístup k dokumentom, ktoré má Komisia k dispozícii, aby zistil, kto v Auswärtiges Amt v roku 1995 informoval Komisiu, že proti spoločnosti Internationaler Hilfsfonds prebieha trestné stíhanie.“

(bod 86 odpovede Komisie vo veci C-521/03 P)

Tieto vyhlásenia len odkazujú na (nespornú) skutočnosť, že nemecké ministerstvo zahraničných vecí (nesprávne) informovalo Komisiu, že proti sťažovateľovi prebieha trestné stíhanie. Preto ich nemožno samy osebe považovať za nesprávne.

2.15 Situácia je však odlišná, pokiaľ ide o tieto tri tvrdenia:

"Z neskorej korešpondencie vyplynulo, že obvinenia boli vznesené proti Dr. Kochovi a trom ďalším zamestnancom spoločnosti Internationaler Hilfsfonds (..)."

(bod 40 vyjadrenia Komisie k žalobe vo veci T-372/02 P)

„Pokiaľ ide o otázku bezúhonnosti riaditeľov, Komisia bola obzvlášť znepokojená skutočnosťou, že v čase podania žaloby pán Koch neuviedol, že proti nemu a trom ďalším zamestnancom spoločnosti Internationaler Hilfsfonds bolo začaté trestné konanie. Keďže ide nepochybne o relevantnú skutočnosť, ktorá bola v žalobe vynechaná, Komisia by bola oprávnená zamietnuť žiadosť žalobcu in limine, len čo by táto skutočnosť vyšla najavo.“

(bod 105 vyjadrenia Komisie k žalobe vo veci T-372/02 P)

„(...) Komisia je povinná zdôrazniť, že v čase predloženia jeho žiadosti o podpísanie rámcovej dohody o partnerstve bolo proti pánovi Kochovi v Nemecku začaté trestné konanie.“

(Stanovisko Komisie z 13. januára 2005 k sťažnosti 2862/2004/GG)

Je okamžite zrejmé, že tieto vyhlásenia sa netýkajú žiadneho „trestného stíhania“, ktoré údajne prebiehalo proti sťažovateľovi (ako nesprávne tvrdilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí vo svojom liste z 15. marca 1995), ale „trestného konania“, „trestného konania“ a „obžaloby“. Okrem toho sa tieto vyhlásenia týkajú Dr. Kocha a troch ďalších (nemenovaných) osôb. V liste, ktorý nemecké ministerstvo zahraničných vecí adresovalo ECHO 15. marca 1995, sa však neuvádzali mená osôb. Relevantné vyhlásenia teda zjavne idú nad rámec jednoduchého odkazu alebo citovania listu nemeckého ministerstva zahraničných vecí z 15. marca 1995. Vyhlásenia sú tiež vecne nesprávne, keďže (ako je vysvetlené v bode 2.12) proti Dr. Kochovi neprebiehalo ani „trestné konanie“, ani „trestné konanie“, ani proti nemu neboli vznesené „obvinenia“.

2.16 Možno tvrdiť, že tieto vyhlásenia len odrážajú stanovisko, ktoré Komisia zaujala v relevantnom čase. Vzhľadom na to, že Komisia bola (nesprávne) informovaná o tom, že proti sťažovateľovi prebieha „trestné stíhanie“, možno tvrdiť, že príslušné vyhlásenia boli založené na týchto (nesprávnych) informáciách a že výklad odkazu na „úradné trestné stíhanie“ uvedeného v liste nemeckého ministerstva zahraničných vecí ako „trestné konanie“ alebo „trestné konanie“ preto v tom čase nebol neprimeraný.

Ombudsman sa však domnieva, že takýto výklad je vylúčený z dvoch dôvodov. Po prvé, príslušné vyhlásenia boli urobené niekoľko rokov po príslušných udalostiach a nie je z nich jasné (ak to tak skutočne bolo), že sú založené na poznatkoch a výklade Komisie v tom čase. Zdá sa, že použitie súčasného času v druhom vyhlásení ďalej potvrdzuje, že Komisia urobila tieto vyhlásenia na základe znalosti faktov, ktoré mala v čase predloženia svojich podaní súdom Spoločenstva a ombudsmanovi (v období medzi rokmi 2003 a 2005). V tom čase však bola Komisia už dlho informovaná o tom, že sa uskutočnilo len predbežné vyšetrovanie, a nie „trestné konanie“ alebo „trestné konanie“. Po druhé, "informácie", že proti sťažovateľovi prebieha trestné stíhanie, boli obsiahnuté v liste nemeckého ministerstva zahraničných vecí z 15. marca 1995. Žiadosť sťažovateľa o podpísanie dohody o partnerstve v sektore rybolovu však bola oficiálne predložená ECHO až 20. marca 1996 (7). Vzhľadom na to, že ECHO nedostalo od nemeckého ministerstva zahraničných vecí od 15. marca 1995 žiadne ďalšie informácie týkajúce sa sťažovateľa, tvrdenie, že v čase predloženia žiadosti o podpísanie FPA prebiehalo proti sťažovateľovi „trestné konanie“ alebo „trestné konanie“, nemohlo byť založené na „informáciách“ poskytnutých nemeckým ministerstvom zahraničných vecí 15. marca 1995, t. j. viac ako rok predtým.

2.17 Situácia je ešte zjavnejšia, pokiaľ ide o posledné z uvedených vyhlásení, ktoré znejú takto:

„Je potrebné poznamenať, že jedným z účelov e-mailu z 8.8.2001, akokoľvek sekundárnym, bolo požiadať o aktualizované informácie o akomkoľvek vývoji v súdnom konaní proti IH v Nemecku.“

(Stanovisko Komisie z 24. júna 2004 k sťažnosti 745/2004/GG)

Keďže do roku 2001 bola Komisia dlho informovaná o tom, že nedošlo k žiadnemu „súdnemu konaniu“ a že predbežné vyšetrovanie bolo ukončené v apríli 1996, ombudsman nechápe, prečo sa Komisia napriek tomu odvolávala na takéto „súdne konanie“. Táto skutočnosť je ešte záhadnejšia vzhľadom na skutočnosť, že aj vykonané predbežné vyšetrovanie sa týkalo len Dr. Kocha a troch ďalších osôb, ale nie samotného sťažovateľa (IH).

2.18 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že odkazy Komisie na "trestné konanie", "súdne konanie", "trestné konanie" a "obvinenia" v jej podaniach na súdoch Spoločenstva a on sám boli nesprávne. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

Boli vyhlásenia Komisie zámerne zavádzajúce?

2.19 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že príslušné vyhlásenia boli zámerne zavádzajúce, ombudsman sa domnieva, že v tomto prípade je potrebné posúdiť len štyri vyhlásenia uvedené v bode 2.15 a v bode 2.17, keďže vyhlásenia uvedené v bode 2.14 neboli nesprávne.

2.20 Pokiaľ ide o tieto zostávajúce vyhlásenia, ombudsman považuje za užitočné zdôrazniť, že nič nenasvedčuje tomu, že by skutočne zavádzali súdy Spoločenstva. Pokiaľ ide o samotného ombudsmana, môže sťažovateľa ubezpečiť, že vyhlásenia Komisie nespôsobili žiadne ťažkosti pri zisťovaní skutočných skutočností prípadu. Okrem toho, hoci príslušné vyhlásenia Komisie boli nesprávne, ombudsman sa nedomnieva, že sťažovateľ preukázal, že Komisia konala s úmyslom uviesť súdy Spoločenstva a ombudsmana do omylu pri ich vydávaní. V tejto súvislosti preto nemožno konštatovať nesprávny úradný postup.

Boli vyhlásenia Komisie hanlivé?

2.21 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že príslušné vyhlásenia boli hanlivé, ombudsman sa domnieva, že by to predpokladalo, že boli alebo mohli byť oznámené tretím stranám.

2.22 Vzhľadom na to, že podania v prípadoch pred súdmi Spoločenstva nie sú bežne prístupné tretím stranám, ombudsman sa domnieva, že akékoľvek vyhlásenia urobené v takýchto podaniach by mohli byť pravdepodobne hanlivé len vtedy, ak by sa zopakovali na verejnom vypočutí. Ombudsman však poznamenáva, že v žiadnom z dvoch súdnych prípadov, na ktoré sa sťažovateľ odvolával, sa neuskutočnilo ústne vypočutie.

2.23 Pokiaľ ide o podania ombudsmanovi, je pravda, že sú v zásade prístupné tretím stranám v prípadoch, v ktorých sťažovateľ (ako v sťažnostiach 745/2004/GG a 2862/2004/GG) nepožiadal o dôverné zaobchádzanie. Treba však zohľadniť skutočnosť, že ombudsman zriedka dostáva žiadosti o prístup k svojmu spisu týkajúcemu sa sťažnosti. V skutočnosti sa zdá, že doteraz nebola doručená žiadna takáto žiadosť, pokiaľ ide o spisy týkajúce sa sťažností 745/2004/GG a 2862/2004/GG. Ombudsman sa preto domnieva, že akýkoľvek účinok, ktorý vedie k možnosti tretích strán získať prístup k vyhláseniam Komisie prostredníctvom žiadosti o prístup k spisu ombudsmana, je príliš vzdialený a hypotetický na to, aby bol relevantný v tomto kontexte. Pokiaľ ide o možné zverejnenie obsahu vyhlásení Komisie prostredníctvom rozhodnutí ombudsmana, ombudsmanka by sa chcela odvolať na to, čo už bolo v tejto súvislosti uvedené (pozri bod 1.9).

2.24 Ombudsman považuje za užitočné uviesť jednu záverečnú poznámku. Vzhľadom na význam, ktorý sťažovateľ (zrozumiteľne) prikladá potrebe chrániť svoju dobrú povesť pred akoukoľvek škodou, ktorá by mohla vyplynúť z vyhlásení, ako sú vyhlásenia Komisie, ombudsman považuje za prekvapujúce, že stanovisko Komisie sa ani nezaoberalo otázkou, či boli tieto vyhlásenia správne. Ombudsman tiež považuje za ťažké pochopiť, prečo Komisia nereagovala na žiadosť sťažovateľa z 5. augusta 2005 predloženú prostredníctvom jeho právnikov, aby potvrdila, že už nebude robiť takéto vyhlásenia. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že ide o piaty prípad, keď bola požiadaná o odpoveď na sťažnosti sťažovateľa v súvislosti s vybavovaním žiadosti o podpísanie dohody o partnerstve v sektore rybolovu. Ombudsman nemôže pomôcť myslieť si, že súčasnému vyšetrovaniu by sa dalo ľahko vyhnúť, ak by Komisia akceptovala žiadosť sťažovateľa z 5. augusta 2005. Sťažovateľ zaslal ombudsmanovi kópiu listu, ktorý mu adresovala Komisia 9. decembra 2005. Podľa Komisie tento list tiež odpovedá na uvedený list z 5. augusta 2005. Ombudsmanka však poznamenáva, že namiesto toho, aby sa zaoberala žiadosťou predloženou v tomto liste, Komisia jednoducho potvrdila stanovisko, ktoré prijala. Ďalej poznamenáva, že Komisia ďalej informovala sťažovateľa, že akékoľvek ďalšie listy týkajúce sa tejto otázky sa budú považovať za opakujúce sa, a preto nebudú zodpovedané.

3 Záver

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman predkladá Komisii v súlade s článkom 3 ods. 6 svojho štatútu tento návrh odporúčania:

Návrh odporúčania

Komisia by mala uznať, že jej odkazy vo svojich podaniach súdom Spoločenstva a ombudsmanovi na „trestné konanie“, „súdne konanie“, „trestné konanie“ a „obvinenia“, ktoré boli vznesené proti sťažovateľovi, jeho predsedovi alebo iným členom sťažovateľa, boli nesprávne. Komisia by mala ďalej potvrdiť, že v budúcnosti nebude používať takéto nesprávne odkazy.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 28. februára 2007. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia rozhodnutia ombudsmana a opisu opatrení prijatých na vykonanie návrhu odporúčania.

V Štrasburgu 14. decembra 2006

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(2) Sťažovateľ sa v dokumentoch citovaných v tomto rozhodnutí niekedy označuje ako „IH“.

(3) Ombudsman nedostal kópie podaní pred súdmi Spoločenstva. Citácie sú teda prevzaté z podaní, ktoré sťažovateľ predložil ombudsmanovi v tomto prípade. Komisia netvrdila, že tieto tvrdenia skresľujú to, čo uviedla vo svojich písomných podaniach.

(4) Pokiaľ ide o toto posledné vyhlásenie, pozri bod 1.3 rozhodnutia.

(5) Sťažovateľ sa v dokumentoch citovaných v tomto rozhodnutí niekedy označuje ako „IH“.

(6) Rozhodnutia sú k dispozícii na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu). Ide o bod 2.2 rozhodnutia o sťažnosti 745/2004/GG a bod 1.9 rozhodnutia o sťažnosti 2862/2004/GG.

(7) Pozri bod 12 uznesenia Súdu prvého stupňa z 15. októbra 2003 vo veci T-372/02.