Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana [1]

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Zamestnanci inštitúcií EÚ poberajú určité rodinné prídavky, ak majú deti. Ide o: i) príspevok na domácnosť, ii) príspevok na nezaopatrené dieťa a iii) príspevok na vzdelanie. Táto výhrada sa týka sporu o vyplácanie takýchto príspevkov.

2. Sťažovateľ bol ženatý s úradníkom Komisie (pánom X). Sťažovateľ a pán X majú dve deti. V roku 2009 sa sťažovateľka a jej manžel rozišli. Uznesením z 9. júla 2009 príslušný belgický súd uložil pánovi X povinnosť zaplatiť sťažovateľovi a) príspevok na živobytie a vzdelávanie vo výške 400 EUR na dieťa mesačne, ako aj b) príspevok na živobytie vo výške 2 500 EUR mesačne. Súd tiež nariadil, aby sa opatrovnícke právo k deťom dočasne rozdelilo medzi rodičov.

3. V auguste 2009 sťažovateľka zaslala kópiu súdneho príkazu Úradu Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (ďalej len „PMO“) a požiadala ho, aby jej priamo vyplatil rodinné prídavky, ktoré jej manžel dostával od Komisie. E-mailom z 3. augusta 2009 PMO informoval pána X a sťažovateľa, že vzhľadom na to, že opatrovnícke právo k deťom sa rozdeľuje na rovnakom základe (50/50) medzi rodičov, aj rodinné prídavky sa podľa platných pravidiel musia rozdeliť na dve časti. Dodal teda, že pán X musel preniesť polovicu príspevkov na sťažovateľa.

4. E-mailom z 3. decembra 2010 sa sťažovateľ sťažoval PMO, že pán X jej od januára 2009 nevyplatil polovicu rodinných prídavkov. V ten istý deň PMO kontaktoval pána X, pripomenul mu e-mail z 3. augusta 2009 a požiadal ho o reakciu na tvrdenie sťažovateľa. Sťažovateľ zaslal 25. februára 2011 PMO upomienku.

5. Dňa 28. februára 2011 PMO zaslal pánovi X upomienku. V ten istý deň odpovedal a informoval PMO o vývoji súdnych konaní týkajúcich sa rozvodu. Podľa neho prebiehalo odvolacie konanie, ktoré sa okrem iného týkalo diét, ktoré sa majú vyplácať na deti, ako aj prípadného rozdelenia alebo prevodu rodinných prídavkov. Uviedol tiež, že sťažovateľ sa pokúša zablokovať tento postup. Takisto informoval PMO, že znalec vymenovaný súdom dospel k záveru, že opatrovnícke právo by sa malo udeliť jemu, a nie sťažovateľovi. Uviedol tiež, že z viacerých dôvodov nepreviedol polovicu rodinných prídavkov na sťažovateľa.

6. E-mailom z 29. marca 2011 PMO informoval sťažovateľku, že čoskoro prijme rozhodnutie týkajúce sa priameho vyplácania príspevkov. Dodal však, že akékoľvek takéto rozhodnutie by malo účinky len do budúcnosti a že sťažovateľka by musela získať súdny príkaz, ak by chcela od pána X vymáhať príspevky, ktoré mu už Komisia priamo vyplatila. PMO e-mailom zo 6. apríla 2011 informoval sťažovateľa, že po inštalácii nového informačného systému môže teraz rozdeliť vyplácanie rodinných prídavkov na dve časti a začať vyplácať sťažovateľovi priamo v budúcnosti.

7. Oznámením z 11. apríla 2011 PMO informoval pána X, že od 1. mája 2011 bude vyplácať polovicu rodinných prídavkov priamo sťažovateľovi. Dňa 2. mája 2011 PMO zaslal sťažovateľke aj list, v ktorom ju informoval, že od 1. mája 2011 jej bude v mene a na účet jej bývalého manžela vyplácať priamo polovicu rodinných prídavkov, a to i) príspevok na domácnosť, ii) príspevok na nezaopatrené dieťa a iii) príspevok na vzdelanie. Dodala, že z týchto súm odpočíta prípadné rodinné prídavky, ktoré poberala z iných zdrojov.

8. Sťažovateľka 7. júna 2011 písomne informovala PMO, že napriek listu z 2. mája 2011 nedostala vyplatenie príspevkov. PMO 8. júna 2011 odpovedal, že z dôvodu technického problému sa za máj 2011 neuskutočnila žiadna platba, ale že sťažovateľ dostane platbu príspevkov od júna 2011 so spätnou účinnosťou od mája 2011.

Predmet vyšetrovania

9. Sťažovateľka sa 14. novembra 2011 sťažovala ombudsmanovi, že v období od januára 2009 [2] do apríla 2011 jej Komisia z nedbanlivosti nevyplatila priamo polovicu rodinných prídavkov. Navrhla, aby jej Komisia zaplatila dlžné sumy od januára 2009.

10. Ombudsman informoval sťažovateľa a Komisiu, že v rozsahu, v akom sa jej tvrdenie a nárok týkali obdobia od januára do júla 2009, neexistovali dostatočné dôvody na ich zahrnutie do vyšetrovania, pretože toto obdobie predchádzalo uzneseniu Súdu prvého stupňa v Bruseli z 9. júla 2009, ktorým sa opatrovnícke právo k deťom rozdelilo medzi rodičov. Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby predložila stanovisko k tomuto tvrdeniu a tvrdeniu:

Tvrdenie:

Od júla 2009 do apríla 2011 Komisia z nedbanlivosti nevyplatila priamo sťažovateľovi polovicu rodinných prídavkov (príspevok na domácnosť, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na vzdelanie).

Pohľadávka:

Komisia by mala zaplatiť priamo sťažovateľovi polovičný podiel kvót sťažovateľa za príslušné obdobie.

11. Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu o stanovisko k možnému uplatneniu článku 85 („Vymáhanie neoprávnených platieb“) služobného poriadku ako právneho základu na vymáhanie finančných prostriedkov neoprávnene vyplatených bývalému partnerovi sťažovateľa (t. j. finančných prostriedkov vyplatených v rozpore s článkom 1 ods. 5, článkom 2 ods. 7 a článkom 3 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku, v ktorých sa stanovuje, že v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti inej osobe súdnym príkazom sa príspevok vypláca priamo tejto osobe).

Vyšetrovanie

12. Sťažnosť bola postúpená Komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Komisia zaslala svoje stanovisko 7. marca 2012. Stanovisko bolo následne postúpené sťažovateľke, ktorá svoje pripomienky zaslala 25. marca 2012. Úrad ombudsmana odpovedal aj na niekoľko e-mailov, ktoré sťažovateľka poslala a v ktorých sa spýtala na stav svojej sťažnosti. Sťažovateľ listom z 10. apríla 2013 vyzval ombudsmana, aby o tejto záležitosti urýchlene rozhodol. Sťažovateľ mal 14. marca a 26. apríla 2013 aj telefonické rozhovory s úradom ombudsmana. Dňa 29. apríla 2013 úrad ombudsmana požiadal Komisiu o aktualizované informácie týkajúce sa súdneho prípadu, na ktorý sa odvolával. Komisia zaslala tieto informácie 3. mája 2013.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné nevyplatenie polovice rodinných prídavkov priamo sťažovateľovi a súvisiaci nárok zo strany Komisie

Argumenty predložené ombudsmanovi

13. Sťažovateľka tvrdila, že napriek jej neustálym žiadostiam jej Komisia v období od júla 2009 do apríla 2011 z nedbanlivosti nevyplatila priamo polovicu rodinných prídavkov (príspevok na domácnosť, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na vzdelanie). Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutím Komisie vyplatiť mu polovicu rodinných prídavkov od mája 2011 sa nenapravila škoda, ktorá mu vznikla od januára 2009. Sťažovateľka tvrdila, že vzhľadom na odpovede PMO bola povinná vrátiť sa na súd, aby získala vyplatenie príspevkov vyplatených jej bývalému manželovi v období od januára 2009 do apríla 2011.

14. Komisia sa vo svojom stanovisku zaslanom ombudsmanovi najprv odvolala na príslušné ustanovenia služobného poriadku:

Článok 1 ods. 5 prílohy VII („Odmeňovanie a náhrada výdavkov“) služobného poriadku, ktorý sa týka príspevku na domácnosť, stanovuje: „ak... osoba iná ako úradník bola na základe zákona alebo nariadenia súdu... zverená do starostlivosti všetky jej nezaopatrené deti..., príspevok na domácnosť sa vyplatí tejto inej osobe v mene a na účet úradníka. ... Ak sú však deti úradníka v starostlivosti viacerých rôznych osôb, príspevok na domácnosť sa medzi ne rozdelí podľa počtu detí v ich starostlivosti.“ Dodal, že článok 2 ods. 7 prílohy VII týkajúci sa príspevku na nezaopatrené dieťa a článok 3 ods. 1 prílohy VII týkajúci sa príspevku na vzdelanie stanovujú, že ak bolo (zaopatrené) dieťa zverené zákonom alebo uznesením súdu alebo príslušného správneho orgánu inej osobe, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na vzdelanie sa vyplácajú tejto osobe v mene a na účet úradníka.

15. Komisia poukázala na to, že článok 2 ods. 7 a článok 3 ods. 1 prílohy VII nepredpokladajú rozdelenie príspevkov, pravdepodobne preto, že situácia spoločnej starostlivosti po rozvode ešte nebola relevantná v roku 1983, keď boli tieto odseky vložené do služobného poriadku. Situácia spoločnej starostlivosti je však predmetom rozhodnutia Komisie o všeobecných vykonávacích ustanoveniach na vykonanie článkov 67 a 68 služobného poriadku a článkov 1, 2 a 3 jeho prílohy VII (C/2004/1364/4) (ďalej len „VVU“). V článkoch 3 a 4 VVU sa stanovuje:

„Článok 3 – Vyplácanie rodinných prídavkov sa automaticky vykonáva v mene a na účet úradníka inej osobe ako úradníkovi, ktorý má dieťa v starostlivosti; táto iná osoba môže tiež uplatniť svoj nárok na vyplatenie rodinných prídavkov priamo predložením príslušných listinných dôkazov.

Ak sa opatrovnícke právo k tomu istému dieťaťu strieda medzi dvoma osobami a neexistuje súdny príkaz alebo príkaz príslušného správneho orgánu, alebo ak takýto príkaz neexistuje, neexistuje stabilná dohoda medzi dotknutými osobami, ktorá by stanovovala presnú pomernú dĺžku opatrovníckeho práva, každej osobe sa vyplatí polovica rodinných prídavkov. Právo na návštevy sa nepovažuje za opatrovnícke právo.

Článok 4 - Rodinné prídavky sa vyplácajú inej osobe ako úradníkovi bez ohľadu na to, či je úradník povinný platiť výživné.

Ak sa takejto osobe vyplácajú tak rodinné prídavky, ako aj výživné, je na úradníkovi, aby prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie zohľadnenia rodinných prídavkov vyplácaných priamo.

Inštitúcia však pri vyplácaní rodinných prídavkov inej osobe ako úradníkovi počas daného obdobia zohľadní sumy, ktoré je povinná vyplácať alebo ktoré tejto osobe vyplatila na základe vnútroštátneho príkazu na zablokovanie týkajúceho sa povinnosti vyplácať platby rovnakej povahy.“

16. Pokiaľ ide o dátum, od ktorého možno vyplácať príspevky tretej osobe, Komisia pripomenula, že články 1, 2 a 3 prílohy VII služobného poriadku vyžadujú ako podmienku vyplácania príspevkov tretej osobe existenciu súdneho príkazu alebo príkazu príslušného správneho orgánu, ktorým sa zveruje starostlivosť o deti tejto osobe. Ak sa v súdnom príkaze nestanovujú osobitné ustanovenia pre prevod rodinných prídavkov, prevod na tretiu osobu sa môže začať až od dátumu príkazu. Okrem toho z dôvodov právnej istoty Komisia pristúpi k priamej platbe tretej osobe od okamihu, keď sa súdny príkaz alebo rozhodnutie správneho orgánu oznámi jej útvarom.

17. Ak sa opatrovnícke právo rozdelí, každej strane sa vypláca len časť rodinných prídavkov. Komisia uviedla, že hoci sa prevod všetkých rodinných prídavkov mohol uskutočniť automaticky, prevod časti prídavkov sa až donedávna nemohol uskutočniť automaticky. Muselo sa to robiť ručne, každý mesiac. Dodala, že s približne 500 rozvodovými spismi, ktoré sa mali spravovať, bola manuálna správa spisov o spoločnej starostlivosti fyzicky nemožná. Preto keď sťažovateľka v auguste 2009 informovala PMO o súdnom príkaze, jej spis sa riešil rovnako ako všetky ostatné spisy o spoločnej starostlivosti: úradník aj tretia osoba boli informovaní o tom, že je na úradníkovi, aby previedol časť rodinných prídavkov na tretiu osobu. Zavedením informačného systému Sysper2 na správu jednotlivých spisov koncom roka 2010 sa však umožnilo automatické rozdelenie rodinných prídavkov. Po určitých problémoch so spustením nového systému sa v druhej polovici roka 2011 začala všeobecná automatická správa zdieľaných spisov o úschove.

18. Komisia poukázala na to, že pán X nesúhlasí s rozhodnutím Komisie vyplatiť polovicu rodinných prídavkov priamo sťažovateľovi. Tvrdil, že na situáciu spoločnej starostlivosti sa nevzťahuje príloha VII, že VVU sa uplatňujú len v prípade neexistencie súdneho príkazu a že jeho bývalej manželke musí zaplatiť len sumy uvedené v súdnom príkaze. Uviedol tiež, že v rozsudku v odvolacom konaní, ktorý sa blíži, sa rozhodne aj o diétach a rodinných prídavkoch. Ďalej uviedol, že sťažovateľ sa pokúsil vytvoriť faits accomplis skôr než nechať súdne orgány rozhodnúť na základe dokumentov a záverov predložených stranami.

19. Komisia tiež zdôraznila, že riadenie situácií vyplývajúcich z rozvodu alebo rozluky je veľmi chúlostivé a že vzťahy medzi bývalými manželmi sú často veľmi napäté. Administratíva by nemala zasahovať do týchto vzťahov a mala by zostať čo najneutrálnejšia. Administratíva by tiež nemala zneužívať svoje právomoci prijímaním opatrení, ktoré patria do právomoci súdu. V článku 4 VVU sa výslovne stanovuje, že pri vyplácaní inej osobe, ako je úradník, by administratíva mala zohľadniť sumy, ktoré už boli vyplatené, ako napríklad diéty. Často sa totiž stáva, že sudca nariadi vyplácanie zvýšených diét bez toho, aby zohľadnil rodinné prídavky EÚ, ktoré sú vo všeobecnosti oveľa vyššie ako vnútroštátne rodinné prídavky. Pripočítanie rodinných prídavkov EÚ k diétam, ktoré už úradník vyplatil, by v určitých prípadoch mohlo viesť k nenormálnym situáciám. V takom prípade by mal úradník požiadať sudcu, aby upravil súdny príkaz (článok 4 druhý odsek VVU). Administratíva je však povinná zohľadniť platby, ktoré už boli vykonané (úradníkom svojmu bývalému manželovi), aspoň dovtedy, kým úradník nedosiahne zmenu rozsudku.

20. V prejednávanej veci PMO založil svoje rozhodnutie vyplatiť príspevky sťažovateľovi priamo len do budúcnosti na týchto úvahách:

Administratíva nemá prostriedky na overenie správnosti tvrdení sťažovateľa týkajúcich sa nevyplatenia príspevkov. pán X však potvrdil, že sťažovateľovi nepreviedol polovicu rodinných prídavkov;

- Pán X uviedol, že správne vyplatil diéty vo výške 400 EUR na dieťa za dva týždne mesačne, ktoré deti strávili so sťažovateľom. Veľmi často nie je potrebné vyplácať diéty v prípade spoločnej starostlivosti, keď sa každý rodič stará o náklady počas obdobia, keď sú deti s ním. Za týchto podmienok možno príspevok vo výške 400 eur mesačne považovať za vysoký, a preto ho treba zohľadniť v súlade s článkom 4 tretím odsekom VVU.

- Pán X oznámil, že bude vydaný rozsudok o odvolaní, ktorý sa bude okrem iného týkať životného minima a rodinných prídavkov, a že je tiež možné zrušiť rozsudok o opatrovníckom práve. Za týchto okolností by retroaktívne rozhodnutie PMO mohlo prípadne ohroziť napadnutý rozsudok.

21. Pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 85 služobného poriadku, Komisia uviedla, že by mala používať tieto prostriedky obozretne za okolností stanovených zákonodarcom. Vymáhanie súm od úradníka je možné len v prípade neoprávnených platieb. V prejednávanej veci je však zrejmé, že pán X má nárok na rodinné prídavky na svoje deti: nedošlo teda k neoprávnenej platbe. Platby pánovi X by sa mohli stať neoprávnenými len vtedy, ak by Komisia spätne vyplatila sťažovateľovi: v takom prípade by došlo k dvojitej platbe (aspoň za polovicu výšky príspevkov). Z uvedených dôvodov PMO (ešte) spätne nevyplatil sťažovateľovi polovicu rodinných prídavkov. PMO sa opäť obrátil na pána X, aby overil, či bol rozsudok vydaný v odvolacom konaní. Keďže navrhovateľ uviedol, že dôvodom omeškania bol sťažovateľ, Komisia predpokladala, že konanie nebolo ukončené.

22. Pokiaľ ide o spätnú účinnosť platby, Komisia poukázala na to, že rozhodnutie belgického súdu bolo vydané od júla 2009 a PMO bolo oznámené v auguste 2009. Vyplácanie rodinných prídavkov sťažovateľovi sa môže uskutočniť len na základe súdneho príkazu o starostlivosti o deti. Keďže príkaz bol PMO oznámený v auguste 2009, spätná účinnosť by sa mala v každom prípade obmedziť na august 2009.

23. Komisia dospela k záveru, že pôvodné rozhodnutie PMO z augusta 2009, ktorým sa požadovalo, aby pán X previedol polovicu rodinných prídavkov na sťažovateľa, bolo v súlade s vtedajšou praxou. Následné rozhodnutie PMO z 2. mája 2011, a to pristúpiť k priamej platbe polovice rodinných prídavkov sťažovateľovi od mája 2011, bolo v súlade s článkom 4 VVU a zohľadňovalo zvýšenú sumu už vyplatených diét, ako aj skutočnosť, že prebiehalo konanie o odvolaní. Komisia sa domnievala, že by mohla uvažovať o retroaktívnom vyplatení polovice rodinných prídavkov sťažovateľke, na ktoré mala nárok pred májom 2011, po tom, ako vymohla príslušné sumy od pána X. Dodala však, že považuje za vhodné najprv počkať na rozsudok v odvolacom konaní, ktorý rozhodne o hospodárskych dôsledkoch rozvodu predtým, ako tak urobí.

24. Dňa 3. mája 2013 Komisia informovala úrad ombudsmana, že pán X ju informoval, že odvolanie proti uzneseniu belgického súdu z 9. júla 2009 bolo vyhlásené za neprípustné. Takisto informoval Komisiu, že vo februári 2013 začal sťažovateľ nové konanie pred bruselským Tribunal de la jeunesse týkajúce sa okrem iného vyplácania rodinných prídavkov v rokoch 2009 až 2011 (úvodné vypočutie bolo naplánované na 5. júna 2013). Komisia takisto uviedla, že je na sťažovateľovi, aby informoval ombudsmana o postupoch, ktoré začal súbežne so sťažnosťou pred ombudsmanom.

25. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach uviedla, že nechápe, prečo jej Komisia nemohla vyplatiť polovicu príspevkov zodpovedajúcich dvom rokom po oznámení súdneho príkazu. Sťažovateľ takisto tvrdil, že odôvodnenie Komisie týkajúce sa peňažnej hodnoty rodinných prídavkov v porovnaní s diétami, ktoré jej vyplatil pán X, nie je prijateľné. Sťažovateľ zdôraznil, že v súvislosti s rodinnými prídavkami a diétami pre deti nebolo podané odvolanie. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že odôvodnenie neuplatnenia článku 85 služobného poriadku nebolo odôvodnené. Sťažovateľka trvala na svojom tvrdení, že polovica príspevkov by sa jej mala vyplatiť so spätnou účinnosťou od júla 2009 do apríla 2011.

26. V telefonickom rozhovore s úradom ombudsmana 14. marca 2013 sťažovateľ uviedol, že v súvislosti s vyplácaním príspevkov nebolo podané žiadne odvolanie.

Predbežné hodnotenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania

27. Ombudsman poznamenáva, že v článku 1 ods. 5, článku 2 ods. 7 a článku 3 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku sa stanovuje, že ak bolo dieťa úradníka zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu inej osobe ako úradníkovi, príspevok na domácnosť, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na vzdelanie sa vyplácajú priamo tejto osobe v mene a na účet úradníka. V článku 3 VVU sa uvádza, že rodinné prídavky sa automaticky vyplácajú v mene a na účet úradníka osobe, ktorá má dieťa v starostlivosti.

28. Uznesením z 9. júla 2009 Súd prvého stupňa v Bruseli nariadil rovnomerné rozdelenie starostlivosti o deti (50/50) medzi sťažovateľa a pána X. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami mala teda Komisia vyplácať polovicu rodinných prídavkov priamo sťažovateľovi od okamihu, teda od začiatku augusta 2009, keď bola informovaná o uznesení Súdu pre verejnú službu. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že z technických dôvodov sa priamy prevod polovice kvót môže uskutočniť automaticky až v júni 2011. Vďaka zavedeniu počítačového systému Sysper2 potom Komisia začala priamo vyplácať sťažovateľovi polovicu príspevkov. Prvá priama platba sa uskutočnila v júni 2011. Táto platba zodpovedala príspevkom splatným za máj 2011.

29. Podľa názoru ombudsmana Komisia v rozpore s ustanoveniami služobného poriadku a VVU nevyplatila polovicu príspevkov priamo sťažovateľovi za obdobie od augusta 2009 do apríla 2011. Podľa jej názoru Komisia neuviedla žiadne právne tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo, prečo tak nemohla urobiť. Odvolávala sa len na technické dôvody, ktoré jej bránili previesť polovicu kvót priamo na sťažovateľa. Komisia v tejto súvislosti dokonca uviedla, že hoci počítačový systém Sysper2 na správu jednotlivých spisov bol zavedený koncom roka 2010, všeobecná automatická správa spisov v spoločnej úschove sa začala až v druhej polovici roka 2011. Zjavne to nemôže predstavovať platný dôvod na to, aby sa sumy, ktoré sa musia vyplatiť na základe služobného poriadku, nevyplatili priamo tretej osobe. Skutočnosť, že Komisia začala od júna 2011 vyplácať priamo sťažovateľovi polovicu týchto príspevkov, potvrdzuje, že tomu nebránila žiadna právna prekážka. V skutočnosti list Komisie sťažovateľke z 2. mája 2011, ktorým ju informovala, že jej priamo vyplatí polovicu príspevkov, len zaviedol to, čo už malo byť správnym uplatňovaním služobného poriadku.

30. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia vo svojom stanovisku výslovne uviedla, že by mohla uvažovať o spätnom vyplatení polovice rodinných prídavkov sťažovateľke, na ktoré mala nárok pred májom 2011, po tom, ako vymohla príslušné sumy od pána X. Komisia však uviedla, že predtým musí počkať na rozsudok v odvolacom konaní, ktorý s konečnou platnosťou rozhodne o finančných aspektoch rozvodu. Z informácií získaných od Komisie v máji 2013 sa teraz zdá, že odvolanie bolo zamietnuté ako neprípustné. Preto už neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by bránila Komisii vykonať spätné platby sťažovateľovi za príslušné obdobie.

31. Pokiaľ ide o sumy, ktoré má Komisia vyplatiť sťažovateľovi, ombudsman tiež poznamenáva, že v článku 4 druhom odseku VVU sa uvádza, že „[p]okiaľ sa [bývalému manželovi] vyplácajú rodinné prídavky aj výživné, je na úradníkovi, aby prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie zohľadnenia rodinných prídavkov vyplácaných priamo“. Z tohto pravidla vyplýva, že ak sa Komisia rozhodne priamo vyplatiť bývalému manželovi v mene úradníka polovicu rodinných prídavkov, prináleží úradníkovi, aby prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie zníženia výživného a rodinných prídavkov na deti nariadeného belgickým súdom, ktoré má vyplácať priamo bývalému manželovi, s cieľom náležite zohľadniť rodinné prídavky, ktoré bude Komisia vyplácať v mene úradníka priamo bývalému manželovi. Ak by to úradník nemohol urobiť, znamenalo by to, že úradník by zaplatil dvakrát na pokrytie tých istých nákladov súvisiacich s deťmi a bývalý manžel by bol za tie isté náklady zaplatený dvakrát.

32. Je zrejmé, že pán X mohol po tom, ako ho Komisia informovala o priamych platbách, ktoré má Komisia vyplatiť jeho bývalému manželovi v jeho mene, prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie zníženia výživného a rodinných prídavkov na deti, ktoré má v budúcnosti vyplácať svojmu bývalému manželovi, s cieľom náležite zohľadniť rodinné prídavky, ktoré v jeho mene vypláca Komisia bývalému manželovi. Nie je však možné, aby sa zamedzilo dvojitému vyplateniu súm, ktoré už vyplatil svojmu bývalému manželovi. Za týchto okolností by bolo len spravodlivé a správne, aby sumy, ktoré má Komisia spätne vyplatiť bývalému manželovi, boli znížené s cieľom náležite zohľadniť tie platby rovnakej povahy, ktoré už úradník zaplatil priamo bývalému manželovi (t. j. 800 EUR mesačne na pokrytie nákladov súvisiacich s opatrovníctvom oboch detí). Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ zastáva názor, že pán X nezaplatil všetky sumy, ktoré jej dlhuje. V tejto súvislosti by Komisia mala pred vyplatením akýchkoľvek spätných platieb sťažovateľovi za príslušné obdobie požiadať pána X, aby jej poskytol dôkaz o sumách prevedených na jeho bývalého manžela, pokiaľ ide o príspevky na živobytie a vzdelávanie pre ich deti medzi príslušnými dátumami v rokoch 2009 a 2011.

33. Ombudsman tiež upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že ak dospeje k záveru, že musí vymáhať akékoľvek sumy od pána X podľa článku 85 služobného poriadku, mala by zabezpečiť dodržiavanie jeho práva na obhajobu.

34. Ombudsman ďalej poznamenáva, že v prípade, že by konanie pred bruselským Tribunal de jeunesse viedlo k akejkoľvek zmene vo vyplácaní príspevkov medzi stranami, je na pánovi X a sťažovateľovi, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zabezpečiť, aby sa takéto zmeny náležite zohľadnili.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia sa tým, že nepreskúmala, či by sa sťažovateľovi mali spätne vyplatiť nejaké platby, dopustila nesprávneho úradného postupu. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana preto predloží príslušný návrh odporúčania.

B. Návrh odporúčania

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsman predkladá Komisii tento návrh odporúčania:

Vzhľadom na zistenia ombudsmana by Komisia mala vyplatiť sťažovateľovi polovicu rodinných prídavkov za obdobie od augusta 2009 do apríla 2011, pričom by mala náležite zohľadniť sumy, ktoré už pán X vyplatil sťažovateľovi, pokiaľ ide o diéty a príspevky na vzdelanie pre ich deti za toto obdobie.

Komisia a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. Ombudsman verí, že Komisia bude o tomto návrhu odporúčania informovať aj bývalého manžela sťažovateľa. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 31. augusta 2013. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia návrhu odporúčania a opisu spôsobu jeho vykonávania.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 13. júna 2013

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] Vzhľadom na to, že uznesenie Súdu prvého stupňa v Bruseli bolo vydané 9. júla 2009, nie je jasné, na základe čoho sťažovateľka tvrdila, že jej mali byť vyplatené platby (so spätnou účinnosťou) od januára 2009.