(Vyrobené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana (1))

ZHRNUTIE

Sťažovateľ je írsky občan, ktorý sa úspešne zúčastnil prvej fázy verejného výberového konania organizovaného Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO). Výberová komisia ju následne vylúčila z výberového konania z dôvodu, že nespĺňala požiadavky na vzdelanie.

Európsky ombudsman dospel k záveru, že rozhodnutie výberovej komisie vylúčiť sťažovateľa bolo z právneho hľadiska nesprávne. Jeho hlavné zistenia boli následne podporené rozhodnutím Súdu prvého stupňa vo veci, ktorá sa týkala rovnakého výberového konania a v podstate rovnakých skutočností a otázok ako tie, ktoré boli vznesené pred ombudsmanom.

Úrad EPSO však dospel k záveru, že sťažovateľovi nemôže poskytnúť žiadnu nápravu v reakcii na zistenia ombudsmana. EPSO sa v podstate domnieval, že sťažnosť Európskemu ombudsmanovi podľa článku 195 Zmluvy ES nemôže predstavovať účinný prostriedok nápravy proti protiprávnemu rozhodnutiu výberovej komisie o vylúčení uchádzača z výberového konania organizovaného EPSO. V tomto návrhu odporúčania sa skúma uvedené stanovisko úradu EPSO.

Úvahy ombudsmana, ktoré viedli k návrhu odporúčania

1.1 Sťažovateľ je írsky občan, ktorý sa úspešne zúčastnil prvej fázy verejného výberového konania EPSO/C/11/03 (sekretári v anglickom jazyku), ale následne bol z výberového konania vylúčený. Výberová komisia zastávala názor, že nespĺňa príslušné požiadavky na vzdelanie.

Oznámenie o výberovom konaní stanovovalo:

„Po ukončení kurzu musíte úspešne absolvovať vyššie stredoškolské vzdelanie a/alebo sekretárske štúdium aspoň na rovnocennej úrovni a získať príslušný diplom alebo osvedčenie.

Výberová komisia pri posudzovaní vášho vzdelania zohľadní všetky rozdiely vo vnútroštátnych vzdelávacích systémoch. Ako všeobecné usmernenie pozri príklady minimálnych požiadaviek na vstup na tejto úrovni v tabuľkách priložených k príručke [pre uchádzačov] (pozri webové sídlo úradu EPSO [adresa uvedená]).“

1.2 V prípade Írska sa v tabuľke pripojenej k príručke pre uchádzačov (uvedenej v oznámení o výberovom konaní) uvádzala úroveň "2 vyznamenania a 4 preukazy v opustenom osvedčení".

1.3 Sťažovateľ je držiteľom "povolenia na odchod". Výberová komisia však dospela k záveru, že to samo osebe nepredstavuje dôkaz o ukončení "vyššieho sekundárneho vzdelávania". Odvolala sa na uvedenú príručku pre uchádzačov a jej citovaný odkaz na „2 vyznamenania a 4 preukazy v opustenom osvedčení“, čo je úroveň, ktorú žiadateľ nemal.

1.4 Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi napadla predovšetkým tento záver výberovej komisie.

1.5 V priebehu vyšetrovania úrad EPSO uviedol ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne "2 vyznamenania a 4 vstupné preukazy"uvedenej v príručke pre uchádzačov. Uviedla, že:

„V írskom vzdelávacom systéme umožňujú vyššie stredoškolské diplomy prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu. Na to, aby študenti mohli byť prijatí na univerzitu, musia absolvovať aspoň 6 predmetov vo svojom opustenom certifikáte a získať česť v dvoch predmetoch a priepustku v štyroch ďalších.“

1.6 Sťažovateľka predložila dôkazy na podporu svojho názoru, že výberová komisia nesprávne dospela k záveru, že nespĺňa požiadavku stanovenú v oznámení o výberovom konaní. Predložila kópie dvoch listov, ktoré získala od írskej štátnej skúšobnej komisie a írskeho národného kvalifikačného orgánu . Tvrdila, že tieto dva listy potvrdzujú, že potvrdenie o ukončení štúdia ako také predstavuje ukončenie vyššieho stredoškolského vzdelania.

1.7 V návrhu na priateľské riešenie, ktorý predložil v prejednávanej veci, ombudsman pripomenul EPSO ustálenú judikatúru súdov Spoločenstva, podľa ktorej základnou funkciou oznámenia o výberovom konaní je poskytnúť záujemcom o účasť na výberovom konaní čo najpresnejšie informácie o podmienkach účasti na tomto pracovnom mieste, aby mohli posúdiť, či sa o toto pracovné miesto majú uchádzať:

„Výberová komisia nie je oprávnená vylúčiť uchádzača z testov z dôvodu, že nespĺňa požiadavku, ktorá nebola uvedená v oznámení o výberovom konaní“(2).

1.8 V tomto prípade výberová komisia vylúčila sťažovateľku z výberového konania, pretože nemala "2 vyznamenania a 4 vstupné preukazy". Ombudsman poznamenal, že v oznámení o výberovom konaní, ktoré si vyžadovalo výlučne úspešné ukončenie „kurzu vyššieho stredoškolského vzdelania“, nebola jasne zahrnutá požiadavka „dvoch vyznamenaní a štyroch preukazov o ukončení štúdia“. Požiadavka na „2 vyznamenania a 4 preukazy v opustenom osvedčení“bola len uvedená v príručke pre uchádzačov.

1.9 Ombudsman ďalej poznamenal, že sa zdá, že základným účelom požiadavky "2 vyznamenania a 4 vstupné preukazy"bolo zabezpečiť, aby uchádzači mali diplom, ktorý im umožňuje prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu. Za týchto podmienok sa v príručke pre uchádzačov uvádzalo, že sa zaviedla dodatočná podmienka spôsobilosti k podmienke obsiahnutej v oznámení o výberovom konaní, ktorá vyžadovala len úspešné ukončenie vyššieho stredoškolského vzdelania.

1.10 Za týchto okolností sa ombudsman domnieval, že rozhodnutie výberovej komisie vylúčiť sťažovateľa bolo v rozpore s právnym rámcom stanoveným v oznámení o výberovom konaní, keďže bolo založené na podmienke, ktorá nebola stanovená v oznámení. Navrhol preto, aby úrad EPSO zvážil opätovné preskúmanie žiadosti sťažovateľa a prijatie vhodných a spravodlivých opatrení.

1.11 Vyššie uvedený záver ombudsmana bol následne podporený rozhodnutím Súdu pre verejnú službu vo veci F-25/05 Mc Sweeney a Armstrong/Komisia (3), ktoré sa týkalo toho istého verejného výberového konania, o aké ide v tejto sťažnosti. V tejto veci Súd pre verejnú službu vyhovel žalobám o neplatnosť podaným uchádzačmi, ktorí boli vylúčení z rovnakého dôvodu ako sťažovateľ v prejednávanej veci. Súd pre verejnú službu konštatoval, že držba „potvrdenia o ukončení štúdia“ v skutočnosti spĺňa podmienku „vyššieho stredoškolského vzdelania“ (bod 46 ods. 4) a že výberová komisia nemala zamietnuť prihlášky konkrétnych uchádzačov z dôvodu, že nemali „dve vyznamenania a štyri preukazy o ukončení štúdia“.

1.12 EPSO však odmietol prijať opatrenia na nápravu nezákonného rozhodnutia výberovej komisie v prejednávanej veci. EPSO v podstate zastáva názor, že i) pokiaľ ide konkrétne o uvedenú vec F-25/05, vzhľadom na to, že rozsudok je účinný len medzi účastníkmi sporu, EPSO sa nemôže opierať o zistenia Súdu pre verejnú službu s cieľom poskytnúť sťažovateľovi v tejto veci účinný prostriedok nápravy (5); a ii) v reakcii na sťažnosť ombudsmanovi úrad EPSO vo všeobecnosti nie je oprávnený prijať žiadne účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť nápravu v prípadoch, ako je tento (6).

1.13 Ombudsman považuje vyššie uvedené stanovisko úradu EPSO z viacerých dôvodov za nesprávne.

1.14 Pokiaľ ide o prvú uvedenú otázku, ombudsman pripomína, že články 21 a 195 Zmluvy o ES ustanovujú právo sťažovať sa ombudsmanovi na možné prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva. Pripomína tiež, že tieto články ponúkajú občanom Únie alternatívny prostriedok nápravy k prostriedku nápravy žaloby na súdoch Spoločenstva s cieľom chrániť ich práva voči správe Spoločenstva (7). Uvedené články Zmluvy o ES, ktoré sa vykonávajú štatútom ombudsmana (8), by sa mali vykladať a uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s ich účelom a zachováva ich užitočný účinok („effet utile“). V tejto súvislosti sa ombudsman odvoláva na situáciu, v ktorej sa jeho sťažnosť týka rozhodnutia výberovej komisie výberového konania a súdy Spoločenstva zrušili podobné rozhodnutia tej istej komisie z dôvodov, ktoré potvrdzujú závery ombudsmana v návrhu priateľského riešenia alebo návrhu odporúčania. V takejto situácii a vzhľadom na uvedené články Zmluvy sa EPSO nemôže obmedziť na odkaz na obmedzený, ratione personae účinok súdneho rozhodnutia, keď ho ombudsman požiada, aby vec posúdil aj vzhľadom na zistenia príslušného súdneho rozhodnutia. Ombudsman pochopí, samozrejme, dôsledky účinku „res judicata“súdneho rozhodnutia. Napriek tomu, že uchádzač, ktorý úspešne podal sťažnosť ombudsmanovi, sa z formálneho a právneho hľadiska nemusí nachádzať v rovnakej situácii ako uchádzač, ktorý úspešne napadol podobné rozhodnutie na súdoch Spoločenstva, požiadavka, aby EPSO (vrátane komisií) konal v súlade so zákonom, sa uplatňuje rovnako vo vzťahu ku všetkým uchádzačom. Táto požiadavka spolu s potrebou zachovať užitočný účinok práva podať sťažnosť ombudsmanovi, ktoré je stanovené v Zmluve o ES, znamená, že úrad EPSO by mal primerane riešiť problémy zákonnosti zistené ombudsmanom vrátane tých, ktoré sa uvádzajú odkazom na súdne rozhodnutie týkajúce sa iných uchádzačov za podobných okolností, ako sú okolnosti týkajúce sa sťažovateľa.

1.15 Pokiaľ ide o druhý uvedený názor úradu EPSO týkajúci sa jeho vzťahu k výberovým komisiám a právomoci nad nimi, ombudsman poznamenáva, že úrad EPSO vo svojom stanovisku k tejto sťažnosti neodmietol stanovisko ombudsmana, že prípad sťažovateľa sa týkal možného nesprávneho úradného postupu pri jeho činnosti. Namiesto toho odpovedal na podstatu sťažnosti a obhajoval napadnuté rozhodnutie rady. Odráža to prístup prijatý ombudsmanom a schválený úradom EPSO, a to, že výbory vo výberových konaniach organizovaných úradom EPSO nie sú samostatnými orgánmi Spoločenstva, ale konajú ako orgány úradu EPSO a plnia úlohu úradu EPSO zostavovať rezervné zoznamy. To zahŕňa prijímanie individuálnych rozhodnutí vedúcich k vytvoreniu rezervných zoznamov, ako je napríklad preskúmanie toho, či uchádzači spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v oznámení o výberovom konaní. Preto keď ombudsman predloží úradu EPSO návrh priateľského riešenia, ako je ten, ktorý predložil v danom prípade, úrad EPSO nemôže riadne plniť svoju zodpovednosť za zmysluplné riešenie prípadu a za zachovanie užitočného účinku sťažnosti adresovanej ombudsmanovi tým, že tvrdí, že nemá právomoc zrušiť individuálne rozhodnutie rady a nemôže zákonne vydávať príkazy rade. Aj za predpokladu, že EPSO nemá právomoc formálne zrušiť rozhodnutie komisie, komisia má právomoc, tak ratione temporis, ako aj ratione materiae, prehodnotiť a zmeniť svoje rozhodnutia, ktoré boli napadnuté pred ombudsmanom. Úrad EPSO môže okrem toho opätovne zvolať komisiu a vyzvať ju, aby prípad prehodnotila, a to na základe príslušného návrhu ombudsmana na priateľské riešenie.

Návrh odporúčania

Úrad EPSO by mal prehodnotiť svoje stanovisko a prijať opatrenia s cieľom poskytnúť sťažovateľovi účinný prostriedok nápravy v prípade nezákonného rozhodnutia, ktoré v tomto prípade prijala výberová komisia.

Úrad EPSO a sťažovateľ budú o tomto návrhu odporúčania informovaní. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana úrad EPSO zašle podrobné stanovisko do 30. septembra 2008. Podrobné stanovisko by mohlo pozostávať z prijatia rozhodnutia ombudsmana a opisu opatrení prijatých na vykonanie návrhu odporúčania.

Ombudsman napokon poukazuje na to, že stanovisko, ktoré prijal EPSO v tomto prípade, je podobné stanovisku, ktoré prijala Európska komisia vo veci 224/2005/ELB.

V Štrasburgu 4. júna 2008

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(2) Vec T-158/89 Van Hecken/Hospodársky a sociálny výbor, Zb. 1991, s. II-1341, bod 25. V uvedenej veci Dvor audítorov posudzoval, či určité „doplňujúce kritériá“, ktoré stanovila a uplatnila výberová komisia na pripustenie uchádzačov, boli dodatočné k kritériám požadovaným v oznámení o výberovom konaní, alebo či sa obmedzili na vymedzenie ich rozsahu. Súd prvého stupňa zistil, že tieto kritériá boli v skutočnosti dodatočné, a preto zrušil rozhodnutie nepripustiť žalobcu do výberového konania.

(3) Vec F-25/05 Mc Sweeney a Armstrong/Komisia, rozsudok z 15. júna 2006, zatiaľ neuverejnený.

(4) „Il est vrai que l’avis de concours litigieux exige que les candidats soient titulaires d’un diplôme sanctionnant des études de l’enseignement secondaire supérieur („vyššie sekundárne vzdelanie“). Toutefois, en l’occurrence, il est constant que les requérantes sont titulaires d’un „Leaving Certificate“, ce qui, précisément, constitue un diplôme relevant de l’enseignement secondaire supérieur. Elles satisfaisaient donc à la condition énoncée dans l’avis de concours lui-même.“

(5) Úrad EPSO okrem iného uviedol, že „[c]uchádzači vo výberovom konaní, ktorí sa z vlastných dôvodov rozhodnú nepodať žalobu na súde, ale namiesto toho sa rozhodnú podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi, nemôžu mať následne prospech zo žiadnych účinkov rozsudku Súdu pre verejnú službu, ktorým sa konštatuje nezákonnosť v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach z dôvodu určitých nejasností pri zverejňovaní požiadaviek týkajúcich sa diplomov vydaných v danom členskom štáte. Akákoľvek výhoda vyplývajúca zo súdneho zistenia tohto typu je vyhradená len osobám, ktoré sa odvolali na súd.“(strana 2 stanoviska EPSO zaslaného ombudsmanovi 7. apríla 2008) V tom istom stanovisku EPSO uvádza, že „len v dôsledku rozsudku Mc Sweeney a Armstrong/Komisia bol menovací orgán [t. j. EPSO ] na účely vykonania rozsudku povinný opätovne začať konanie pre oboch uchádzačov a opätovne zvolať komisiu.“

(6) Úrad EPSO vo svojom stanovisku zaslanom ombudsmanovi 7. apríla 2008 iba uviedol, že „by bol pripravený prijať riešenie symbolickej náhrady nemajetkovej ujmy“a ospravedlniť sa sťažovateľovi za zmätok, ktorý vznikol v dôsledku organizácie výberového konania. Sťažovateľka vo svojich následných pripomienkach z 29. apríla 2008 spochybnila, ako to urobila vo svojich predchádzajúcich pripomienkach, platnosť stanoviska EPSO. Považovala ponuku úradu EPSO na „token compensation“ za mimoriadne povýšeneckú a urážlivú.

(7) Pozri vec T-193/04, Tillack/Komisia, Zb. 2006, s. II-3995, bod 128.

(8) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.