Na základe sťažností v tejto veci európska ombudsmanka Emily O'Reillyová požiadala Európsku komisiu, aby dôkladnejšie posúdila vplyv dohody medzi EÚ a Tureckom na ľudské práva [1].

Podľa dohody uzavretej v marci 2016 sa žiadatelia o azyl a migranti, ktorí prechádzajú z Turecka do Grécka a ktorých žiadosti sú potom vyhlásené za neprípustné, majú vrátiť do Turecka; a Turecko má prijať opatrenia na zabránenie otvoreniu nových námorných alebo pozemných migračných trás.

Ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby do svojich budúcich správ o pokroku pri vykonávaní dohody, na ktorých sa dohodla Európska rada, zahrnula samostatný oddiel zameraný na riziká v oblasti ľudských práv a na opatrenia na ich zníženie.

Pani O’Reilly uviedla: „Uvedomujem si mimoriadne náročnú výzvu a politickú realitu, ktorým čelia inštitúcie EÚ aj členské štáty v snahe riešiť migračnú krízu, Komisia je však naďalej zodpovedná za vykonanie posúdenia vplyvu jej vykonávania na ľudské práva.“

Súvislosti

Sťažovatelia, španielske mimovládne organizácie (Španielsky výbor na pomoc utečencom (CEAR), Španielske združenie mladých právnikov a združení žien na celom svete) a jednotliví občania sa obrátili na ombudsmana po tom, ako Komisia neodpovedala alebo nedostatočne odpovedala na obavy, ktoré vyjadrili v súvislosti s vplyvom dohody na ľudské práva žiadateľov o azyl a migrantov, ktorí sa majú vrátiť do Turecka z Grécka. Organizácia Women’s Link Worldwide konkrétne vyzvala Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu dohody na ľudské práva a zamerala sa najmä na situáciu migrantiek a detí.

Ombudsman v tomto prípade vychádzal zo zásad vyplývajúcich z vyšetrovania týkajúceho sa toho, že Komisia nevykonala posúdenie vplyvu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom na ľudské práva.

V tomto vyšetrovaní, ktoré bolo ukončené vo februári 2016, ombudsmanka poznamenala, že „posúdenie vplyvu na ľudské práva nie je zberom údajov alebo reakciou na opozíciu verejnosti, ale skôr analytickým nástrojom na preukázanie toho, že pri tvorbe politiky boli zohľadnené všetky potrebné faktory a okolnosti. V nástroji na posúdenie vplyvu na ľudské práva sa identifikujú zdroje rizík a vplyvy na ľudské práva dotknutých zainteresovaných strán v každej fáze života projektu.“

Úplné rozhodnutie sa nachádza tu (odkaz).

[1] V rozhodnutí ombudsmanky vydanom v júli 2016 sa používa pojem „dohoda medzi EÚ a Tureckom“. Upozorňujeme, že Všeobecný súd EÚ vo svojich rozhodnutiach z 28. februára 2017 (vo veciach T-192/16, T-193/16 a T-257/16) dospel k záveru, že vyhlásenie nemožno považovať za opatrenie prijaté Európskou radou alebo akoukoľvek inou inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou EÚ. Súdny dvor konštatoval, že zástupcovia týchto členských štátov sa ako hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov stretli so svojím tureckým náprotivkom.