Vážený pane,
26. januára 1997 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi v mene vás a pána B. proti Európskemu parlamentu pre nesprávny úradný postup v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým systémom pre poslancov Parlamentu. Listom z 27. januára 1997 ma pán B. informoval, že sa chce pripojiť k Vášmu listu. Na základe toho boli sťažnosti riešené spoločne a korešpondencia bola adresovaná Vám, pán M., keďže Vaša sťažnosť bola podaná v mene oboch.
Dňa 26. marca 1997 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskeho parlamentu. Parlament zaslal svoje stanovisko 13. mája 1997 a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. V dňoch 25. a 30. septembra 1997 ste predložili svoje pripomienky k stanovisku Parlamentu. Dňa 10. decembra 1997 ste predložili ďalšie podklady.
Teraz píšem, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Podklady pre Vašu sťažnosť sú v stručnosti tieto: Predsedníctvo Parlamentu zriadilo rozhodnutím z 12. júna 1990 doplnkový (dobrovoľný) dôchodkový systém pre poslancov Parlamentu; pravidlá upravujúce systém dôchodkového zabezpečenia tvoria prílohu IX (predtým príloha X) k pravidlám o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov. Na jeseň 1992 bola stanovená šesťmesačná lehota na vstup do dôchodkového systému. Faktom je, že ste sa v tom čase do systému nepripojili. Je sporné, prečo ste sa nepripojili; domnievate sa, že ste neboli informovaný o zavedení lehoty.
Po voľbách do Parlamentu v roku 1994 ste sa snažili zapojiť do tohto systému. Po opätovnom zvolení vám, pán M., bolo umožnené pripojiť sa na obdobie 1994 – 1999, ale nie na predchádzajúce obdobie. Keďže ste, pán B., už neboli poslancom Parlamentu, nemohli ste požiadať o vstup na obdobie 1994 – 1999 a nebolo vám umožnené pripojiť sa na predchádzajúce obdobie.
Obrátili ste sa na rôzne orgány v rámci Parlamentu, aby vám bolo umožnené vstúpiť do systému so spätnou účinnosťou, t. j. na obdobie pred rokom 1994. Tvrdili ste, že ste neboli informovaní o lehote zavedenej na jeseň 1992 a že Parlament uplatnil lehotu nespravodlivým a diskriminačným spôsobom. Predseda dôchodkového fondu zriadeného v rámci tohto systému, ktorý bol zároveň členom kolégia kvestorov Parlamentu, na to odpovedal 24. júla 1995. V liste sa okrem iného uvádza:

ďakujem Vám za Váš list z 10. júla a za Vašu žiadosť o možnosť požiadať o členstvo v doplnkovom dobrovoľnom systéme s dátumom splatnosti. Aj keď chápem vaše stanovisko, neguje to skutočnosť, že počas posledného volebného obdobia v Parlamente bol pre poslancov stanovený konečný termín na zapojenie sa do tohto systému...

Ako viete počas posledného zasadnutia Parlamentu, vaša kolegyňa pani M. podala tú istú žiadosť, ktorú teraz predkladáte, a kolégium kvestorov túto žiadosť na svojej schôdzi 5. mája 1993 zamietlo. Pred prijatím tohto rozhodnutia v októbri 1992, keď kolégium zaviedlo lehotu na podávanie prihlášok do systému, zvážilo tiež návrh predsedníctvu, aby odložilo príspevky na obdobia služby pred rokom 1989. Jeho rozhodnutie v tom čase, že "z právnych a praktických dôvodov nebolo vhodné predložiť takýto návrh", je rovnako platné ako vtedy. Aby som uviedol len jeden príklad, rozpočtové výbory, alebo v tomto prípade Dvor audítorov, by podľa môjho názoru nesankcionovali a nemohli by sankcionovať príspevky Parlamentu do systému, ktoré sa vyplácajú po troch, štyroch alebo dokonca piatich rokoch v omeškaní.

Dovoľte mi tiež opraviť chybu, ktorú ste urobili v súvislosti s diskusiou kolégia kvestorov ´ 24. apríla týkajúcou sa pána L. Ako uvidíte z priloženého výpisu zo zápisnice z tejto schôdze, táto záležitosť sa týkala francúzskeho a talianskeho dôchodkového systému spravovaného Európskym parlamentom v mene francúzskej a talianskej vlády. Odkazuje teda skôr na prílohu III pravidiel o výdavkoch a príspevkoch poslancov než na prílohu X [teraz príloha IX], ktorá v skutočnosti obsahuje pravidlá systému dobrovoľného doplnkového dôchodkového zabezpečenia poslancov EP. Okrem toho pán L. požiadal o poberanie dôchodku z tohto konkrétneho dôchodkového systému, a nie o vstup do tohto systému.“

Uvedený výňatok zo zápisnice zo schôdze kolégia kvestorov znie:

„...podľa pravidiel upravujúcich dôchodky poslancov francúzskeho Národného zhromaždenia, ktoré sa analogicky uplatňujú na francúzskych poslancov Európskeho parlamentu, sa žiadosti o poberanie dôchodku musia podať písomne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa poslanec alebo bývalý poslanec stal oprávneným. Bývalý francúzsky poslanec, ktorý o tomto ustanovení nevedel, podal žiadosť Európskemu parlamentu sedem mesiacov po tom, ako sa stal oprávneným. Po krátkej diskusii kolégium:

povolila výnimku zo súčasných pravidiel v prospech pána L, aby mu umožnila poberať dôchodok bez ohľadu na to, že o dôchodok nepožiadal v šesťmesačnej lehote,

poverilo administratívu, aby predložila návrh na zmenu s cieľom objasniť lehoty uplatniteľné na prílohu III k Pravidlám o výdavkoch a príspevkoch poslancov.“

Po získaní týchto informácií ste pokračovali v kontaktoch s Parlamentom, ale neúspešne. V tejto súvislosti ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi.
V sťažnosti bolo uvedené:

„...kvestori Európskeho parlamentu vytvorili v rokoch 1989 – 1994 dôchodkový systém pre poslancov EP, ktorý oznámili prostredníctvom série memoránd. V určitom okamihu zaviedli termín, po ktorom bolo členstvo v systéme ukončené. Ani Pán B., ani ja sme v tom čase nežiadali, a keď sme tak urobili, potom sme boli odmietnutí.

Našou sťažnosťou je, že systém bol nenáležite propagovaný poslancom a že rozhodnutie orgánov Európskeho parlamentu odmietnuť prijatie lorda B. a mňa, aby sme si kúpili „spätné roky“ (v žargóne Spojeného kráľovstva), bolo nespravodlivé a diskriminačné. Od môjho opätovného zvolenia v roku 1994 som teraz členom systému a konštatujem, že platím značné odvody na pokrytie súčasných platieb dôchodkov v dôsledku predchádzajúceho nesprávneho úradného postupu systému.

Predložili sme niekoľko žiadostí kolégiu kvestorov, správnej rade dôchodkového fondu a predsedovi Európskeho parlamentu, naposledy na jeseň roku 1996, bez úspechu. Prijali sme nezávislé právne poradenstvo, ktoré podporuje náš prípad.“

Tvrdenia teda majú za následok, že
- lehota na vstup do dôchodkového systému nebola riadne zverejnená,
- bolo nespravodlivé a diskriminačné neumožniť vám vstúpiť do systému so spätnou účinnosťou.

Požiadavku

Európsky parlament vo svojom
stanovisku uviedol:

„Kolégium kvestorov podrobne preskúmalo argumenty pána M. a pána B. na základe stanoviska právnej služby Parlamentu.

Jeho stanovisko bolo oznámené pánovi M. listami zo 7. mája 1996 a pánovi B. listami zo 4. októbra 1995.

...na svojej schôdzi 22. apríla 1997 kolégium kvestorov potvrdilo stanovisko prijaté na predchádzajúcich schôdzach a poverilo ma, aby som vám zaslal kópie jeho listov dvom sťažovateľom spolu s kópiou stanoviska právnej služby.“

V uvedenom liste zo 4. októbra 1995 sa uvádza:

„V stredu 20. septembra 1995 a vo štvrtok 21. septembra 1995 kolégium kvestorov a správna rada dôchodkového fondu posúdili Vašu žiadosť spolu s podobnými žiadosťami lorda B. a pani M. o zavedenie systému, ktorý by poslancom umožnil spätne odložiť svoje príspevky do systému doplnkového dobrovoľného dôchodkového zabezpečenia. Kolégium aj správna rada sa domnievali, že nemôžu prijať vašu žiadosť, a preto nevypracujú plány na zavedenie akýchkoľvek zmien pravidiel v systéme, ktoré by umožnili spätnú platbu príspevkov.“

Príslušné časti právneho stanoviska znejú takto:

„a) O údajnom nedostatku informácií

17. Argument, podľa ktorého poslanci neboli starostlivo informovaní o rozhodnutí kolégia kvestorov, treba preskúmať z hľadiska týchto skutočností:

- Rozhodnutie kolégia kvestorov odmietnuť akékoľvek nové členstvo po 15. decembri 1992 nadväzuje na sériu oznámení (1), v ktorých boli všetci členovia informovaní o vytvorení doplnkového dôchodkového systému a vyzvaní, aby čo najskôr oznámili svoj záujem o tento systém alebo aby sa k nemu pripojili;

- Rozhodnutie kolégia kvestorov z 28. októbra 1992 bolo predmetom jeho oznámenia č. 21/92, ktoré bolo distribuované v polovici novembra 1992 v holubom otvore každého člena v Štrasburgu alebo Bruseli a zaslané na jeho domovskú adresu;

Predsedníctvo 8. júla 1993 zaviedlo do nariadenia o doplnkovom dôchodkovom systéme doložku, v ktorej sa uvádza, že členovia môžu vstúpiť do systému najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu ich (opätovného) zvolenia. Vzhľadom na rozhodnutie, ktoré už prijalo kolégium kvestorov v októbri 1992, nebola zmena nariadení Predsedníctvom sprevádzaná žiadnymi prechodnými opatreniami. Zápisnica z rozhodnutí predsedníctva, medzi nimi aj zápisnica z 8. júla 1993, bola rozoslaná všetkým členom.

- nariadenie o nákladoch a imunitách poslancov Európskeho parlamentu, ktorého príloha IX bod 2 tvorí nariadenie o doplnkovom dôchodkovom systéme, sa rozdelí medzi všetkých poslancov aspoň raz ročne a v každom prípade medzi všetkých poslancov ihneď po nástupe do funkcie (3).

18. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy tvrdenie pani M. a pána M., podľa ktorého nevedeli o oznámení č. 21/92 distribuovanom na troch pracoviskách, nemožno samo osebe považovať za vhodný základ na napadnutie odmietnutia neskorého vstupu, pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku. V čase ich opätovného zvolenia v júni 1994 a v súlade s nariadením o doplnkovom dôchodkovom systéme zmeneným predsedníctvom v júli 1993 mali dotknutí členovia opäť šesťmesačnú lehotu na vstup do dôchodkového systému, ktorú zjavne nevyužili. Nikde však nespomínajú, že v čase uplynutia tohto nového šesťmesačného obdobia (december 1994) ešte nedostali text nariadenia o nákladoch a imunitách členov, alebo že z dôvodu nedostatku informácií stále ignorovali existenciu maximálne šesťmesačného obdobia od dátumu svojho zvolenia.

19. Pokiaľ ide o lorda B., člena, ktorý nebol opätovne zvolený v roku 1994, právny servis poukazuje na to, že jeho prvá žiadosť o pripojenie sa zrejme pochádza z polovice roku 1995. Podľa vedomia právneho servisu však lord B. doteraz nepostúpil žiadne prvky ani náznaky, ktoré by prima facie dokazovali, že v tom čase si stále nebol vedomý relatívne obmedzenej lehoty na pripojenie sa. Právna služba takisto nemá informácie o žiadnych krokoch, ktoré pán B. podnikol pred svojou žiadosťou o pristúpenie s cieľom napadnúť rozhodnutie prijaté kolégiom kvestorov alebo zmenu nariadení Predsedníctvom.

20. Za týchto okolností sa nezdá, že by existovali dôvody na argumenty príslušných členov, ktorých cieľom by bolo potvrdiť nedostatok informácií o opatrení, ktoré prijalo kolégium kvestorov.

b) Pokiaľ ide o mieru voľnej úvahy kolégia kvestorov

21. Rozhodnutie kolégia kvestorov z 28. októbra 1992 o stanovení maximálnej lehoty šiestich mesiacov od dátumu (opätovného) zvolenia za člena doplnkového dôchodkového systému, ako aj posledného možného dátumu, t. j. 15. decembra 1992, ako prechodného opatrenia pre členov vo funkcii, je všeobecným rozhodnutím, ktoré je nevyhnutné pre všetkých členov. V súlade so všeobecne uznávanou zásadou, a to aj v práve Spoločenstva, „patere legem quam ipse fecisti“, je kolégium kvestorov povinné dodržiavať všeobecné pravidlo, ktoré samo zaviedlo, a nemôže ho odvolať bez toho, aby porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania.

Pri plnom rešpektovaní tohto pravidla kolégium kvestorov skutočne odmietlo členstvo v systéme všetkým členom, ktorí podali žiadosť po 15. decembri 1992 (4), s jednou výnimkou. Táto výnimka je však veľmi špecifická; bola uzavretá na základe formálnej jednostrannej dohody kolégia kvestorov, ktorá bola uzavretá in tempore non suspecto, t. j. predtým, ako sa vyskytla akákoľvek otázka obmedzenia členstva v doplnkovom dôchodkovom systéme v polovici volebného obdobia Parlamentu (5). Z tohto dôvodu ho nemožno prirovnať k výnimke z pravidla, ktorá by sa mohla uplatniť ako precedens.

22. Uvedené rozhodnutie sa okrem toho zakladalo na týchto troch obavách:

(1) zabezpečenie zdravého finančného riadenia a obnovenie finančnej rovnováhy v dôchodkovom fonde bolo podľa správy Coopers a Lybrand zo 4. augusta 1992 v tom čase nedostatočné (6);

(2) umožniť účtovníkom vykonávať spoľahlivé poistno-matematické výpočty potrebné v rámci finančného hospodárenia a umožniť rozpočtovým orgánom vypracovať podrobnejšie rozpočtové prognózy;

(3) nediskriminovať členov, ktorí vstúpili do systému na jeho začiatku a ktorých finančná situácia by bola v skutočnosti menej priaznivá ako situácia "nových členov", ktorí by boli schopní spätne vyplácať platby.

Vzhľadom na dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie kolégia kvestorov, by sa ani samotné všeobecné rozhodnutie, ani konkrétne odmietnutia, ktoré z neho vyplývajú, nemohli nazvať svojvoľnými.“ (preložené útvarmi ombudsmana)

Pripomienky sťažovateľa Vo
svojich pripomienkach trváte na svojej sťažnosti.

ROZHODNUTIE

Nesprávne oznámenie zavedenej lehoty
1 Pokiaľ ide o tvrdenie, že lehota na vstup do dôchodkového systému nebola riadne oznámená poslancom Parlamentu, zdá sa, že neexistujú žiadne regulačné pravidlá upravujúce otázku, čo by sa malo považovať za riadne oznámenie. Predovšetkým treba poznamenať, že rokovací poriadok Parlamentu neobsahuje žiadne príslušné pravidlá.
2 Pokiaľ ide o judikatúru súdov Spoločenstva, treba poznamenať, že v súvislosti s článkom 173 zmluvy a článkami 90 a 91 služobného poriadku súdy rozhodli, že k oznámeniu opatrenia zvyčajne dochádza vtedy, keď je opatrenie oznámené adresátovi a keď sa o ňom môže dozvedieť (7). Súdy tiež rozhodli, že dôkazné bremeno riadneho oznámenia nesie správny orgán. Táto judikatúra sa však nezdá byť uplatniteľná na tento prípad. Judikatúra sa týka jednotlivých aktov, ktoré majú nepriaznivý vplyv na adresáta, pričom presné vymedzenie okamihu oznámenia má mimoriadny význam pre výpočet lehoty, v ktorej možno začať súdne konanie. Táto vec sa týka oznámenia všeobecných informácií týkajúcich sa ponuky, ktorú sa adresát môže rozhodnúť využiť alebo nevyužiť. V prípade, že adresát podá žiadosť a jeho žiadosť sa zamietne, lehota na podanie žaloby sa uplatní na toto zamietnutie (8).
3 Pokiaľ ide o administratívne postupy inštitúcií Spoločenstva, ombudsmanovi nie sú známe žiadne záväzné postupy v tejto oblasti. Zdá sa, že administratíva často využíva všeobecné oznámenia, aby zamestnancom oznámila práva, o ktoré sa možno budú musieť uchádzať (9).
4 Na základe toho treba dospieť k záveru, že otázka riadneho poskytovania informácií poslancom je otázkou, ktorá patrí do vnútorných organizačných právomocí Parlamentu. Pri výkone týchto právomocí Parlament v súlade s judikatúrou súdov Spoločenstva koná v súlade so záujmami dobrej správy vecí verejných (10). Otázkou teda je, či Parlament konal zodpovedajúcim spôsobom.
Zdá sa, že v tomto prípade Parlament zaslal poslancom oznámenie týkajúce sa lehoty zavedenej v dôchodkovom systéme prostredníctvom vnútorného distribučného systému Parlamentu. Ako doplnkový spôsob zabezpečenia komunikácie s poslancami ho Parlament poslal aj obyčajnou poštou každému poslancovi na jeho domácu adresu, pričom treba poznamenať, že k udalostiam v tomto prípade došlo pred zavedením elektronickej pošty. Jednotlivý poslanec mal teda aspoň dve príležitosti na to, aby sa oboznámil so zavedenou lehotou. Nezdá sa, že by išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.
Nespravodlivé a diskriminačné zaobchádzanie
5 Pokiaľ ide o otázku, či je odmietnutie prijať vás do systému so spätným účinkom nespravodlivé a diskriminačné, zdá sa, že táto otázka sa týka dvoch; prvou otázkou je, či je nespravodlivé, že nariadenie vo všeobecnosti nestanovuje spojenie so spätnou účinnosťou; druhá otázka sa týka toho, či sa malo upustiť od lehoty na vstup do systému dôchodkového zabezpečenia vo Vašom prípade, pričom treba poznamenať, že sa zdá byť medzi Vami a Parlamentom nesporné, že upustenie od lehoty vo Vašom prípade by znamenalo upustenie od tejto lehoty so spätnou účinnosťou. Je teda zrejmé, že ak sa na prvú otázku odpovie v tom zmysle, že by mala existovať všeobecná možnosť pripojiť sa so spätnou účinnosťou, druhá otázka je nadbytočná.
6 Pokiaľ ide o prvú otázku, medzi Vami a Parlamentom je nesporné, že nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo spätné spojenie systému. Otázkou teda je, či je spravodlivé, že Parlament takéto ustanovenie nezaviedol. Zdá sa, že Parlament tak neurobil z dôvodov správneho finančného riadenia systému. Okrem toho treba poznamenať, že je v právomoci Parlamentu, aby vôbec nevytvoril systém. Parlament preto musí byť tiež oprávnený stanoviť obmedzenia systému z uvedených dôvodov.
Ombudsmanka preto konštatuje, že nie je prípadom nesprávneho úradného postupu, keď Parlament nestanovil všeobecnú možnosť pripojiť sa k systému so spätnou účinnosťou.
7 Pokiaľ ide o otázku, či sa vo Vašom prípade malo upustiť od lehoty na vstup do systému, preskúmanie tejto otázky sa skladá z viacerých častí. V prvom rade je potrebné preskúmať, či odmietnutie vzdať sa lehoty bolo nespravodlivé a následne či bolo diskriminačné.
8 Pokiaľ ide o spravodlivosť, treba v prvom rade uviesť, že nariadenie upravujúce dôchodkový systém neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo upustiť od plynutia lehoty z dôvodov spravodlivosti. V príslušnom ustanovení nariadenia sa jednoducho stanovuje, že poslanci majú na vstup do systému „maximálne šesťmesačné obdobie po svojom zvolení alebo opätovnom zvolení“.
9 Pri neexistencii výslovného ustanovenia umožňujúceho zrieknutie sa lehoty vzniká otázka, či podľa práva Spoločenstva existuje všeobecná zásada, podľa ktorej sa lehota zruší z dôvodov spravodlivosti. Zdá sa, že takáto všeobecná zásada neexistuje (11).
10 V tejto súvislosti a vzhľadom na dôvody riadneho finančného hospodárenia, ktoré uviedol Parlament, nemožno považovať za nespravodlivé, že lehota sa na vás prísne uplatňovala.
11 Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa diskriminácie, treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s rovnakými situáciami zaobchádzalo rovnako a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnako.
12 Bolo uvedené, že inému poslancovi Parlamentu bolo umožnené zapojiť sa do systému napriek tomu, že bol po uplynutí lehoty. Zo stanoviska Parlamentu vyplýva, že táto poslankyňa pred zavedením lehoty získala uistenie, že sa do systému môže zapojiť. Jej situácia sa teda nezdá byť totožná so situáciou v prejednávanej veci.
13 Po druhé bolo uvedené, že Parlament sa v rámci systému starobných dôchodkov - systému uvedeného v prílohe III - vzdal lehoty v jednom prípade, čo je prípad uvedený v liste z 24. júla 1995 citovanom vyššie. V tejto súvislosti treba poznamenať, že príslušná žiadosť bola predložená jeden mesiac po uplynutí príslušnej lehoty, že bola predložená v rámci iného systému v inej finančnej situácii a že žiadosť sa týkala nároku na dôchodok, na ktorý už dotknutý poslanec prispieval. Okrem toho zo zmeny pravidiel, v súvislosti s ktorou bola administratíva požiadaná, aby predložila návrh v citovanej zápisnici zo zasadnutia kolégia kvestorov, vyplýva, že požiadavky predložené mimo lehoty nemajú retroaktívny účinok. Zdá sa teda, že situácia je odlišná od situácie v prejednávanej veci.
14 V dôsledku toho sa nezdá, že by bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania. Otázka, či bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, je však právnou otázkou, a preto treba pripomenúť, že Súdny dvor je najvyšším orgánom v otázkach práva Spoločenstva.
Záver
15 Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom sa zdá, že Európsky parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka sa preto rozhodla prípad uzavrieť.
Vaša úprimná
kópia Jacoba SÖDERMANA:

José Maria Gil-Robles Gil- Delgado
Julian Priestley, generálny tajomník

---

(1) Poznámka pod čiarou Parlamentu: Oznámenia 25/90, 30/90 a 6/91 kolégia kvestorov.

(2) Poznámka pod čiarou Parlamentu: Príloha X do júla 1995.

(3) Poznámka pod čiarou Parlamentu: Článok 27 nariadenia o nákladoch a imunitách členov: „Členovia dostanú toto nariadenie hneď po nástupe do funkcie; písomne potvrdia ich prijatie (...)“.

(4) Poznámka pod čiarou Parlamentu: Pozri napr. odmietnutie členstva pani M a pani M v roku 1993.

(5) Poznámka pod čiarou Parlamentu: Dotknutou poslankyňou, ktorá vstúpila do systému neskoro, bola pani S. vzhľadom na osobitné podmienky, za ktorých vstúpila do systému, jej členstvo sotva možno uviesť ako argument pre diskriminačné zaobchádzanie.

(6) Poznámka pod čiarou Parlamentu: Dôchodkový fond teda napríklad nemohol investovať oneskorené príspevky počas obdobia omeškania.

(7) Pozri okrem iného rozsudok z 9. júna 1994 vo veci T-94/92, X/Komisia, Zb. 1994, s. II-481, rozsudok z 20. marca 1991 vo veci T-1/90, Casariego/Komisia, Zb. 1991, s. II-143, rozsudok z 13. júla 1989 vo veci 58/88, Olbrecths/Komisia, Zb. 1989, s. 2643 a rozsudok z 11. mája 1989 v spojených veciach 193/97 a 194/97, Maurissen a Union Syndicale/Dvor audítorov, Zb. 1989, s. 1045.

(8) Je ustálenou judikatúrou súdov Spoločenstva, že individuálne opatrenia, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu jednotlivých poslancov, môžu byť predmetom právneho preskúmania, rozsudok z 23. marca 1993 vo veci C-314/91, Weber/Parlament, Zb. 1993, s. I-1093.

(9) Pozri napríklad pripomienky Komisie ombudsmanovi k spojeným sťažnostiam 669/17.6.96/ND/L/VK, 670/27.6.96/KM/L/VK a 679/1.7.96/CS/L/VK, ako sa uvádza vo výročnej správe ombudsmana za rok 1997, s. 118, a vyjadrenia Komisie vo veci 159/86, Canters/Komisia; rozsudok z 22. septembra 1988, Zb. s. 4859.

(10) Pozri rozsudok z 30. apríla 1996 vo veci C-58/94, Holandsko, podporovaný Parlamentom,/Rada, podporovaný Komisiou a Francúzskom, Zb. 1996, s.

(11) Pokiaľ ide o judikatúru týkajúcu sa lehoty stanovenej v článku 173 Rímskej zmluvy, pozri okrem iného rozsudok z 15. decembra 1994 vo veci C-195/91 P, Bayer/Komisia, Zb. 1994, s. I-5619, rozsudok z 30. mája 1984 vo veci 224/83, Ferriera Vittoria/Komisia, Zb. 1984, s. 2349 a rozsudok z 9. februára 1984 vo veci 284/82, Busseni/Komisia, Zb. 1984, s. 557; pokiaľ ide o judikatúru týkajúcu sa lehoty stanovenej v článku 91 služobného poriadku, pozri okrem iného uznesenie z 9. júla 1997 vo veci T-63/96, Fitchner/Komisia, Zb. 1997, s. II-563 a rozsudok z 29. februára 1996 vo veci T-547/93, Lopes/Súdny dvor, Zb. 1996, s. II-185; pokiaľ ide o judikatúru týkajúcu sa lehôt a ustanovení o vyššej moci stanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, pozri okrem iného rozsudok z 27. októbra 1987 vo veci 109/86, Theodorakis/Grécko, Zb. 1987, s. 4319 a rozsudok z 1. októbra 1985 vo veci 125/83, OBEA/Corman, Zb. 1985, s. 3039. V niekoľkých prípadoch Súdny dvor rozhodol, že dôsledky spojené s nedodržaním lehoty porušujú zásadu proporcionality; príslušné lehoty však boli práve prekročené o 1, 3 a 4 dni, pozri rozsudok z 21. januára 1992 vo veci C-319/90, Pressler Weingut-Weingrosskellerei/BEF, Zb. 1992, s. I-203 a rozsudok z 27. júna 1990 vo veci C-118/89, Firma Otto Lingenfelser/Nemecko, Zb. 1990, s. I-2637.