Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka postupu Komisie pri povyšovaní úradníkov AST v roku 2013 a konkrétnejšie skutočnosti, že hoci sťažovateľ nebol povýšený do ďalšej platovej triedy, Komisia povýšila osem úradníkov, ktorí neboli označení.

2. Príslušné ustanovenia týkajúce sa povyšovania Komisie v roku 2013 boli stanovené v článku 45 (starého) služobného poriadku (v platnosti do 31. decembra 2013) a v rozhodnutí Komisie zo 14. novembra 2011 o všeobecných ustanoveniach na vykonávanie článku 45 služobného poriadku (ďalej len „VVU“, ktoré sú tiež v platnosti do 31. decembra 2013)[1]. Príloha II VVU obsahuje prechodné ustanovenia uplatniteľné na úradníkov, ktorí na začiatku povyšovania v roku 2012 získali body na povýšenie na základe predchádzajúcich pravidiel, konkrétne VVU z 18. júna 2008:

„Jediný článok – Úradníci blížiaci sa k prahu povýšenia v roku 2011 (...)

2. Generálne riaditeľstvo pre personál upovedomí svoje generálne riaditeľstvo o úradníkoch, ktorí na konci roka 2011 dosiahli dvanásť bodov na povýšenie alebo menej, ako je minimálny počet bodov na povýšenie pre ich platovú triedu.

3. Ak po porovnaní zásluh úradník, ktorý na konci výkonu v roku 2011

bolo päť bodov na povýšenie alebo menej pod hranicou povýšenia pre jeho platovú triedu,

ktoré nie sú na zozname úradníkov navrhnutých na povýšenie uvedenom v článku 5 ods. 6 týchto

k zoznamu musí byť priložené vysvetlenie. Vysvetlenie musí byť

na základe porovnania zásluh v danej platovej triede.

4. Vysvetlenie uvedené v bode 3 vyššie sa musí poskytnúť aj v prípade

úradníci, ktorí na základe porovnania zásluh nie sú zaradení do zoznamu, hoci

nachádzali sa v rozmedzí šiestich bodov na povýšenie od hranice povýšenia pre svoju platovú triedu na

koniec cvičenia v roku 2011 a získal v priemere aspoň šesť bodov za povýšenie

posledné tri povýšenia vykonané na základe všeobecných ustanovení pre

ktorým sa vykonáva článok 45 služobného poriadku prijatého Komisiou 18. júna 2008.

5. Úradníci uvedení v odseku 2 budú označení v zabezpečenom elektronickom systéme.

pokiaľ neboli podporované pri uplatňovaní týchto všeobecných ustanovení“(zvýraznenie doplnené).

3. Sťažovateľom je úradník AST, ktorý bol naposledy povýšený 1. januára 2009. V rámci povyšovania v roku 2013 (vzťahujúceho sa na rok 2012) po porovnaní zásluh oprávnených úradníkov jeho GR nenavrhlo sťažovateľa na povýšenie do ďalšej platovej triedy. Menovací orgán prijal 8. novembra 2013 zoznam povýšených úradníkov.

4. Sťažovateľ podal 29. januára 2014 na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku sťažnosť proti rozhodnutiu Komisie nezapísať jeho meno do zoznamu povýšených úradníkov.

5. Sťažovateľ poukázal na to, že v čase povyšovania v roku 2013 a od svojho posledného povýšenia v roku 2009 získal 20 bodov na povýšenie vo svojom batohu ^[2]. Keďže prahová hodnota na povýšenie bola 30 bodov na povýšenie, sťažovateľ získal „dvanásť bodov na povýšenie alebo menej pod prahovou hodnotou na povýšenie“, aby bol „označený“. Tvrdil, že odpracoval 4 997 rokov v platovej triede a že vzhľadom na jeho veľmi dobré hodnotiace správy očakáva, že bude povýšený.

6. Sťažovateľ takisto uviedol, že Komisia by mala v prípade nepovýšenia objasniť, čo sa stane s 20 bodmi povýšenia nahromadenými v jeho batohu, ktorý predstavoval štyri roky dobrých hodnotiacich správ.

7. Rozhodnutím z 5. mája 2014 Komisia zamietla sťažnosť sťažovateľa na základe tohto odôvodnenia:

8. Pokiaľ ide o počet odpracovaných rokov sťažovateľa a kvalitu jeho hodnotiacich správ, Komisia tvrdila, že článok 45 ods. 1 služobného poriadku stanovuje, že menovací orgán povyšuje úradníkov s najlepšími zásluhami na základe porovnávacej analýzy a s prihliadnutím na tri prvky: i) hodnotiace správy, ii) používanie jazyka pri výkone povinností, ktoré nie sú hlavným jazykom, a iii) úroveň vykonávaných povinností. Komisia vysvetlila, že má značnú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o význam, ktorý treba priznať týmto trom bodom. V tejto súvislosti sa kontrola menovacieho orgánu a súdov Únie obmedzuje na otázku, či administratíva nevyužila svoju diskrečnú právomoc zjavne nesprávnym spôsobom. Komisia vychádzala z judikatúry, podľa ktorej aj keď má úradník zjavné zásluhy, nevylučuje to, že v rámci porovnávacej analýzy majú ostatní úradníci rovnaké alebo lepšie zásluhy. Menovací orgán preto musel na základe uvedených skutočností overiť, či pri porovnaní zásluh sťažovateľa so zásluhami ostatných úradníkov nedošlo k zjavnej chybe a či boli riadne zohľadnené tri kritériá stanovené v článku 45 ods. 1. Komisia ďalej uviedla, že iné kritériá, ako napríklad počet odpracovaných rokov, ktoré nie sú uvedené v článku 45 služobného poriadku, môžu slúžiť len ako dodatočné kritériá v prípade rovnosti zásluh. Komisia v tejto súvislosti poukázala na to, že k 1. januáru 2013 mal sťažovateľ odpracovaných len 4 roky, a nie 5 rokov, čo bol priemerný počet rokov na povýšenie do jeho ďalšej platovej triedy.

9. Komisia spresnila, že pre jeho platovú triedu bola kvóta povýšenia pre príslušnú službu 20 z celkového počtu 122 úradníkov. Sťažovateľ bol porovnaný so 68 ďalšími úradníkmi služby, o ktorých sa uvažovalo v súvislosti s povýšením. Komisia vysvetlila, že z 20 úradníkov, ktorí boli povýšení, 12 malo vyšší počet odpracovaných rokov ako sťažovateľ (a 6 z nich bolo označených ako 12 alebo menej bodov na povýšenie od prahovej hodnoty), 6 úradníkov (neoznačených) malo rovnaký počet odpracovaných rokov (4 roky) ako sťažovateľ a 2 úradníci (neoznačení) mali o jeden rok nižší počet odpracovaných rokov. Na základe porovnávacej analýzy menovací orgán dospel k záveru, že úradníci s rovnakým alebo nižším počtom odpracovaných rokov mali vzhľadom na uvedené tri kritériá vyššie zásluhy ako sťažovateľ. Komisia poskytla v súvislosti s týmito tromi kritériami tieto podrobné vysvetlenia:

10. Po prvé, pokiaľ ide o hodnotiace správy sťažovateľa za roky 2009 – 2012, Komisia citovala veľké časti hodnotiacej správy sťažovateľa za rok 2012 a uviedla, že ide o veľmi dobrú hodnotiacu správu, v ktorej sa nespomínajú žiadne nedostatky alebo zlyhania. Komisia poukázala na to, že to tak bolo aj v prípade hodnotiacich správ sťažovateľa za roky 2009, 2010 a 2011. Komisia však uviedla, že pri porovnaní zásluh a povinností ôsmich ostatných úradníkov s rovnakým alebo nižším počtom odpracovaných rokov mali títo úradníci lepšie zásluhy. Komisia bez toho, aby zverejnila mená dotknutých úradníkov, citovala podrobne dve ďalšie hodnotiace správy (úradníka odpracovaného štyri roky a úradníka odpracovaného tri roky) a dospela k záveru, že po prečítaní týchto hodnotiacich správ bolo hodnotenie týchto dvoch úradníkov pochvalnejšie („élogieuses“ vo francúzštine).

11. Po druhé, pokiaľ ide o používanie jazykov, Komisia poukázala na to, že v hodnotiacich správach sťažovateľa sa uvádza, že hovoril plynule tromi jazykmi, ktoré používa denne, ale že povýšení úradníci používali aspoň podobné, ak nie lepšie cudzie jazyky ako sťažovateľ (niektorí z nich používali štyri jazyky).

12. Po tretie, pokiaľ ide o úroveň zodpovednosti, Komisia vysvetlila, že v hodnotiacej správe sťažovateľa za rok 2012 sa uvádza, že je zodpovedný za koordináciu svojich služieb a že to robí nezávislým a autonómnym spôsobom. Komisia však poukázala na to, že 8 z 20 úradníkov, ktorí boli povýšení do ďalšej platovej triedy AST, vykonávalo úlohy s rovnakou alebo vyššou úrovňou zodpovednosti ako sťažovateľ.

13. Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že pri porovnaní zásluh sťažovateľa s zásluhami ostatných úradníkov nebolo možné odhaliť žiadne zjavne nesprávne posúdenie.

14. Pokiaľ ide o otázku sťažovateľa týkajúcu sa toho, čo by sa stalo s jeho 20 bodmi na povýšenie, Komisia uviedla, že tieto body nemajú inú hodnotu ako umožniť „označenie“, ak sa úradník nachádza v rozmedzí menej ako 12 bodov od prahovej hodnoty. Po povýšení sa však tieto body a batoh neprenesú na ďalšie cvičenie a už neslúžia žiadnemu účelu.

Vyšetrovanie

15. Dňa 5. júna 2014 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana s desiatimi obvineniami a tromi sťažnosťami.

16. Dňa 14. júla 2014 ombudsmanka začala neformálne vyšetrovanie sťažnosti. Na základe dôkladnej analýzy rozhodnutia Komisie z 5. mája 2014 útvary ombudsmana požiadali Komisiu o dodatočné vysvetlenia v súvislosti s údajnou skutočnosťou, že osem úradníkov, ktorí neboli označení, bolo povýšených. Ombudsman sa odvolal na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-51/08 P Komisia/Dittert [3], v ktorom Súdny dvor okrem iného rozhodol, že menovací orgán by mal vykonávať svoju diskrečnú právomoc dodržiavaním všetkých príslušných ustanovení vrátane vykonávacích ustanovení, ktoré stanovujú príslušný systém povyšovania a ktoré v tomto prípade zahŕňajú aj prechodné ustanovenia, konkrétne prílohu II k VVU. Na základe toho ombudsmanka požiadala Komisiu, aby vysvetlila, ako boli nakoniec povýšení ôsmi úradníci, ktorí nedosiahli 12 bodov na povýšenie alebo menej od prahovej hodnoty na povýšenie (a ktorí teda nezískali minimálny počet bodov na povýšenie, aby boli označení).

17. Komisia 16. a 30. júla 2014 informovala úrad ombudsmana, že sťažnosť sa nemôže riešiť v rámci neformálneho vyšetrovania.

18. Dňa 19. septembra 2014 ombudsmanka začala formálne vyšetrovanie. Požiadala Komisiu, aby predložila stanovisko k tvrdeniu, že nevysvetlila, prečo osem úradníkov, ktorí neboli označení, bolo povýšených do ďalšej platovej triedy. Informovala tiež Komisiu a sťažovateľa, že po dôkladnej analýze rozhodnutia Komisie z 5. mája 2014 o sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 neexistujú dostatočné dôvody na začatie vyšetrovania rôznych tvrdení a tvrdení týkajúcich sa vlastnej nepropagácie sťažovateľa.

19. Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu, aby vo svojom stanovisku uviedla, čo by sa stalo s 20 bodmi na povýšenie nahromadenými v batohu sťažovateľa počas štyroch rokov v prípade nepovýšenia. V tejto súvislosti poznamenala, že Komisia sa vo svojom rozhodnutí z 5. mája 2014 zaoberala len situáciou, keď je niekto povýšený (v takom prípade zaniknú body na povýšenie), ale nevysvetlila, čo sa stane v prípade nepovýšenia úradníka.

20. V priebehu vyšetrovania ombudsman dostal stanovisko Komisie k sťažnosti a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na stanovisko Komisie. Sťažovateľ zaslal aj ďalšie pripomienky 25. marca a 23. júna 2015. Pri vedení vyšetrovania ombudsmanka zohľadnila argumenty a stanoviská predložené stranami.

Tvrdenie týkajúce sa povýšenia ôsmich úradníkov AST, ktorí neboli označení

Argumenty predložené ombudsmanovi

21. Sťažovateľ tvrdil, že systém označovania je objektívnym kritériom povyšovania. Napriek tomu, že Komisia ignorovala označenie sťažovateľa, namiesto toho povýšila osem „neoznačených“ úradníkov. Sťažovateľ takisto uviedol, že jeho body na povýšenie zaniknú, a zaujímal sa, akú náhradu by namiesto toho dostal.

22. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že porovnanie zásluh týchto ôsmich úradníkov sa zakladalo na kritériách uvedených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku a v článku 4 ods. 1 VVU, a to i) hodnotiacich správach od ich posledného povýšenia, ii) používaní iných jazykov v priebehu ich práce, než je jazyk, pre ktorý predložili dôkaz o dôkladnej znalosti v čase prijatia do zamestnania, a iii) úrovni ich zodpovednosti. Podľa ustálenej judikatúry článok 4 VVU stanovuje, že porovnanie zásluh (založené najmä na hodnotiacich správach, jazykoch a úrovni zodpovednosti) je základným kritériom rozhodnutí o povýšení. Súdy Únie však uznali, že pri výbere úradníkov s rovnakými zásluhami môže menovací orgán subsidiárne zohľadniť aj iné kritériá, ako napríklad počet odpracovaných rokov v platovej triede (pozri vec F-57/06, Hinderickx/Rada, body 46 a 54).

23. Kritérium „vlajky“ preto nie je súčasťou základných kritérií uvedených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku. V prejednávanej veci menovací orgán po porovnaní hodnotiacich správ sťažovateľa s hodnotiacimi správami povýšených úradníkov Komisie v rovnakej platovej triede, ktorí neboli označení, dospel k záveru, že títo povýšení úradníci mali vyššie zásluhy ako sťažovateľ. Pri neexistencii rovnakých zásluh menovací orgán nezohľadnil iné kritériá, ako napríklad „označenie“, ktoré by zohrávalo len subsidiárnu úlohu.

24. Komisia sa odvolala na pravidlá povyšovania stanovené v prechodných ustanoveniach (príloha II k VVU). Tvrdila, že z týchto pravidiel vyplýva, že menovací orgán musí poskytnúť vysvetlenie/odôvodnenie, ak úradník, ktorý mal päť, šesť alebo menej bodov na povýšenie pod hranicou povýšenia, nebol na zozname úradníkov navrhnutých na povýšenie. Situácia je však odlišná v prípade úradníka, ktorý dosiahol dvanásť bodov na povýšenie pod hranicou povýšenia, čo je prípad sťažovateľa. V takejto situácii bude tento úradník „upozornený na svoje generálne riaditeľstvo generálnym riaditeľstvom pre personál“ (článok 1 ods. 2 a „bude označený v zabezpečenom elektronickom systéme, pokiaľ nebol povýšený pri uplatňovaní týchto všeobecných ustanovení“(článok 1 ods. 5).

25. Označenie dvanásť bodov za povýšenie teda nevedie k automatickému povýšeniu a ani menovací orgán nie je povinný odôvodniť nevybratie tohto úradníka. Sťažovateľ, ktorý bol označený v dvanástich bodoch, bol upozornený na svoje GR, ale jeho GR ho potom nenavrhlo na povýšenie, keďže povýšení úradníci mali v porovnaní so sťažovateľom vyššie zásluhy v súlade s hlavnými kritériami stanovenými v článku 45 ods. 1 služobného poriadku a článku 4 ods. 1 VVU.

26. Komisia dospela k záveru, že využila svoju diskrečnú právomoc spravodlivým a primeraným spôsobom pri povýšení týchto ôsmich úradníkov, ktorí síce nedosiahli 12 bodov na povýšenie alebo menej od hranice povýšenia, ale mali vyššie zásluhy ako sťažovateľ.

27. Pokiaľ ide o otázku, čo sa stane s 20 bodmi na povýšenie nahromadenými v „ruksaku“ sťažovateľa, Komisia uviedla, že systém povýšenia sa zmenil v dôsledku povyšovania v roku 2012 a VVU. Od 1. januára 2012 boli v rámci nového systému povyšovania body na povýšenie nahradené ročnými rozhodnutiami o povýšení, ktoré prijíma menovací orgán na základe i) návrhov vrcholového manažmentu každého GR po porovnaní zásluh oprávnených úradníkov z každého GR a ii) spoločného výboru pre povýšenie (porovnanie zásluh podľa platových tried v rámci celej Komisie s cieľom skontrolovať návrhy generálnych riaditeľstiev).

28. S cieľom zabrániť tomu, aby niekto prišiel o prechod na nový systém povyšovania, bolo zavedených niekoľko prechodných opatrení (príloha II k VVU). V prípade sťažovateľa boli body získané v rámci starého systému zaznamenané v propagačnom spise sťažovateľa („Sysper2“) a sťažovateľ bol v systéme označený až do svojho ďalšieho povýšenia.

29. Komisia dodala, že aj keby bolo možné zohľadniť batoh sťažovateľa, nebolo by to relevantné, keďže zmenený článok 45 ods. 1 služobného poriadku (ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014) stanovuje, že úradníci môžu byť povýšení len vtedy, ak zastávajú pracovné miesto, ktoré zodpovedá jednému z typov pracovných miest uvedených v prílohe I oddiele A (služobného poriadku) pre nasledujúcu vyššiu platovú triedu. Ako sa uvádza v odôvodnení 19 nariadenia č. 1023/2013, najvyššie platové triedy vo funkčnej skupine AST (konkrétne AST 10 a AST 11) boli vyhradené pre obmedzený počet úradníkov s najvyššou úrovňou zodpovednosti, ktorí môžu byť vymenovaní prostredníctvom výberového konania po uverejnení príslušného pracovného miesta.

30. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že stanovisko Komisie, že „označenie“ bolo len doplnkovým kritériom, bolo nesprávne a v rozpore s vlastnými usmerneniami Komisie, v ktorých je základným kritériom samotná hodnotiaca správa (a teda body, ktoré im boli udelené). Ako totiž zdôraznil Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci Dittert, „označenie“ je objektívnym a merateľným vyčíslením zásluh.

31. Sťažovateľ sa odvolal aj na odôvodnenie 29 nariadenia č. 1023/2013 (ktorým sa mení služobný poriadok), v ktorom sa stanovuje, že by sa mali stanoviť prechodné opatrenia s cieľom umožniť postupné uplatňovanie nových pravidiel a opatrení pri súčasnom rešpektovaní nadobudnutých práv a oprávnených očakávaní zamestnancov zamestnaných pred nadobudnutím účinnosti týchto zmien služobného poriadku.

32. Sťažovateľ preto požiadal ombudsmana, aby odporučil Komisii, aby prehodnotila svoje rozhodnutie a spätne ho povýšila do ďalšej platovej triedy.  

33. V ďalších pripomienkach sťažovateľ upozornil ombudsmana na rozsudky Súdu pre verejnú službu z 18. marca 2015 vo veci F-51/14 a z 3. júna 2015 vo veci F-78/14, v ktorých Súd pre verejnú službu rozhodol, že bez kodifikovanej metódy hodnotenia nemožno zaručiť rovnaké, nestranné a objektívne zaobchádzanie s kolegami oprávnenými na povýšenie.

Hodnotenie ombudsmana

Úvodná poznámka týkajúca sa rozsahu vyšetrovania

34. Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedol 10 obvinení a tri tvrdenia týkajúce sa jeho vlastného nepovýšenia do ďalšej platovej triedy. Ombudsmanka už vo svojom liste z 19. septembra 2014 informovala sťažovateľa a Komisiu, že neexistujú dôvody na vyšetrovanie týkajúce sa týchto obvinení a tvrdení. Ombudsman poukázal najmä na skutočnosť, že sťažovateľ bol vo svojej platovej triede štyri roky (a nie päť rokov, ako sa tvrdilo), čo bolo menej ako priemerná miera povýšenia 20 % alebo päť rokov.

35. Vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie sa však sťažovateľ vrátil k otázke vlastnej nepropagácie a požiadal ombudsmana, aby odporučil Komisii prehodnotiť svoje rozhodnutie. Ombudsman však musí potvrdiť, že v súvislosti s touto otázkou neexistujú dôvody na vyšetrovanie. Zo spisu skutočne vyplýva, že v rámci povyšovania v roku 2013 sťažovateľ nazbieral 20 bodov vo svojom batohu. Keďže hranica povýšenia bola 30 bodov, sťažovateľ bol teda na úrovni 10 bodov od hranice povýšenia. Znamenalo to, že na základe prechodných ustanovení VVU (článok 1 ods. 2 a článok 5) musel byť sťažovateľ, ktorý už bol označený, upozornený na svoje GR. V prechodných ustanoveniach sa však nenachádza nič, čo by stanovovalo, že úradník, ktorý je na úrovni 10 bodov od hranice povýšenia, by mal byť automaticky povýšený [4], a už vôbec nie, že menovací orgán by mal v takom prípade poskytnúť vysvetlenie, prečo úradník nebol vybraný na povýšenie. Článok 1 ods. 3 a 4 prechodných ustanovení totiž stanovuje, že menovací orgán musí vysvetliť nezapísanie do zoznamu úradníkov navrhnutých na povýšenie len vtedy, ak „po porovnaní zásluh úradník... dosiahol päť [alebo šesť] bodov na povýšenie alebo menej ako prah na povýšenie pre svoju platovú triedu“. Vzhľadom na to, že prahová hodnota na povýšenie bola 30 bodov, znamenalo to, že takéto vysvetlenie sa muselo poskytnúť všetkým úradníkom, ktorí získali aspoň 24 bodov a ktorí neboli navrhnutí na povýšenie. Je zrejmé, že sťažovateľ sa v takejto situácii nenachádzal. Na rozdiel od toho, čo tvrdil, a vzhľadom na to, že bol o jeden rok nižší vo svojej platovej triede ako priemerná päťročná miera povýšenia, sťažovateľ teda nemal žiadne oprávnené očakávanie, že bude povýšený do ďalšej platovej triedy. Neexistujú preto žiadne dôvody na vyšetrovanie týkajúce sa vlastnej nepropagácie sťažovateľa. Ombudsmanka sa bude ďalej zaoberať ďalším aspektom sťažnosti, konkrétne tvrdením, že Komisia nevysvetlila, prečo osem úradníkov, ktorí neboli označení, bolo povýšených do ďalšej platovej triedy AST.

Hodnotenie

36. Pred vyriešením tvrdenia sťažovateľa je dôležité objasniť uplatniteľné pravidlá, najmä vzťah medzi VVU a ich prechodnými ustanoveniami: Podrobné pravidlá povyšovania v roku 2013 boli stanovené vo VVU zo 14. novembra 2011 vrátane prílohy II, ktorá obsahuje prechodné ustanovenia. Tieto VVU nahradili predchádzajúce VVU z 18. júna 2008, v ktorých sa ustanovil postup povyšovania na základe bodov na povýšenie. Článok 4 ods. 1 VVU zo 14. novembra 2011 to zmenil a stanovil, že na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov musí menovací orgán zohľadniť najmä tieto tri prvky:

a) správy o úradníkoch vypracované od ich posledného povýšenia alebo, ak to nie je možné, od ich prijatia do zamestnania, a najmä hodnotiace správy;

b) používanie iných jazykov úradníkmi pri výkone ich povinností, ako je ich (hlavný) jazyk;

c) v prípade potreby úroveň vykonávaných povinností.

37. Článok 4 ods. 2 VVU ďalej stanovoval, že „ak úradníci prichádzajúci do úvahy na povýšenie majú rovnaké zásluhy na základe troch faktorov uvedených v prvom odseku, menovací orgán môže subsidiárne zvážiť iné faktory“.

38. Pre úradníkov, ktorí rovnako ako sťažovateľ získali body na povýšenie v rámci predchádzajúcich VVU z 18. júna 2008, prechodné ustanovenia stanovovali niektoré dodatočné pravidlá, ktorých cieľom bolo zohľadniť tieto body na povýšenie a upozorniť menovací orgán na tých úradníkov, ktorí získali minimálny počet bodov. Článok 1 ods. 2 a 5 prechodných ustanovení preto stanovoval, že úradníci, ktorí dosiahli 12 bodov na povýšenie alebo menej ako prahová hodnota, by mali byť i) označení a ii) GR pre personál by ich malo upozorniť na svoje GR. To však neznamená, že len tí úradníci mohli byť navrhnutí na povýšenie a že úradníci, ktorí nedosiahli 12 bodov na povýšenie alebo menej, boli vylúčení z povyšovania. V skutočnosti Komisia vo svojom stanovisku správne tvrdila, že „označovanie indikátormi“ nepatrí medzi základné kritériá porovnávacieho hodnotenia úradníkov. Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdil sťažovateľ, v prechodných ustanoveniach nie je nič, čo by naznačovalo, že úradníci, ktorí boli označení, musia byť prednostne povýšení.

39. Prechodné ustanovenia totiž stanovovali určité dodatočné záruky, ale nerušili ani nenahrádzali samotný základ povyšovania, ako je stanovený v článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 2 VVU, ktoré opakovali to, čo je uvedené v článku 45 ods. 1 služobného poriadku. Inými slovami, aj v prípade úradníkov, ktorí rovnako ako sťažovateľ získali body na povýšenie podľa predchádzajúcich pravidiel, bol základom porovnávacieho preskúmania stále článok 4 VVU, a nie označenie indikátorom nevykonateľnosti, ktorého cieľom bolo jednoducho upozorniť menovací orgán na niektorých úradníkov, ktorí získali minimálny počet bodov na povýšenie. Okrem toho pre úradníkov s akumulovanými bodmi na povýšenie sa v prechodných ustanoveniach stanovujú niektoré dodatočné opatrenia. Konkrétne v článku 1 ods. 3 sa uvádzalo, že „[i] po porovnaní zásluh [treba chápať: na základe článku 4 VVU] úradník, ktorý... mal päť bodov na povýšenie alebo menej ako prah na povýšenie pre svoju platovú triedu, nie je na zozname úradníkov navrhnutých na povýšenie..., k tomuto zoznamu musí byť priložené vysvetlenie. Vysvetlenie musí byť založené na porovnaní zásluh v danej platovej triede“. Ako už bolo uvedené, takéto vysvetlenie sa v prípade sťažovateľa nevyžadovalo, keďže nedosahoval päť (alebo šesť) bodov na povýšenie pod prahovou hodnotou.

40. Na základe uvedených objasnení, pokiaľ ide o účel označenia, by mal ombudsman preskúmať tvrdenie sťažovateľa, že Komisia nevysvetlila, prečo osem úradníkov, ktorí neboli označení a kde boli povýšení v rovnakej platovej triede ako sťažovateľ.

41. V prejednávanej veci sa zdá, že 69 úradníkov AST v príslušnej službe bolo zohľadnených na účely povýšenia a 20 úradníkov bolo povýšených. Z 20 úradníkov, ktorí boli povýšení, 8 nebolo označených, čo znamená, že neboli na 12 alebo menej povýšených bodoch od prahovej hodnoty. Ako už bolo uvedené, táto skutočnosť nebránila ich povýšeniu. Šesť z ôsmich úradníkov malo rovnaký počet odpracovaných rokov ako sťažovateľ, konkrétne štyri roky, zatiaľ čo dvaja z nich mali o jeden rok nižší počet odpracovaných rokov (tri roky).

42. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že títo ôsmi úradníci napriek tomu, že nedosiahli 12 alebo menej bodov od hranice povýšenia, mali porovnateľne vyššie zásluhy ako sťažovateľ. Vo svojom rozhodnutí z 5. mája 2014 Komisia tiež s odkazom na každé z troch kritérií článku 4 ods. 1 VVU (správy zamestnancov, používanie jazykov a úroveň vykonávaných povinností) vysvetlila, prečo mali ostatní úradníci vyššie zásluhy ako sťažovateľ.

43. Na základe uvedených skutočností ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia poskytla dostatočné vysvetlenie, prečo osem úradníkov, ktorí neboli označení, bolo v priebehu povyšovania v roku 2013 povýšených do ďalšej platovej triedy. Na základe informácií dostupných v spise sa nezdá, že by Komisia využila svoju diskrečnú právomoc v tejto oblasti zjavne chybným spôsobom.

44. Napokon, pokiaľ ide o 20 bodov na povýšenie nahromadených v batohu sťažovateľa, ombudsman môže len poznamenať, že VVU zo 14. novembra 2011 zaviedli nové pravidlá povyšovania, ktoré už neboli založené na bodoch na povýšenie, ale na každoročných rozhodnutiach o povýšení. Body povýšenia však naďalej zohrávali (obmedzenú) úlohu podľa prechodných ustanovení GIPS (pozri vyššie). Tieto VVU sa však uplatňovali len do 31. decembra 2013. Preto, ako zdôraznila Komisia, body na povýšenie získané podľa predchádzajúcich pravidiel, konkrétne VVU z 18. júna 2008, už nemajú žiadnu hodnotu, a preto nemôžu zohrávať žiadnu úlohu, pokiaľ ide o budúce povyšovanie. Ombudsman chápe sklamanie sťažovateľa z tejto skutočnosti, ale nanešťastie neexistuje nič, čo by túto situáciu napravilo.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Štrasburg 15. februára 2016

 

[1] Tieto VVU, ktoré sa uplatňovali od povyšovania v roku 2012, nahradili VVU z 18. júna 2008 a uplatňovali sa do 31. decembra 2013.

[2] Pojem „ruksak“ sa podľa starých pravidiel používal na označenie počtu bodov na povýšenie, ktoré úradník získal v priebehu rokov.

[3] Rozsudok Všeobecného súdu z 30. novembra 2011, Komisia/Dittert, T-51/08 P, ECLI:EU:T:2011:702, body 54 – 55 a 93.

[4] Podľa rozsudku Všeobecného súdu Komisia/Dittert v prípade systému povyšovania založeného na kvantifikácii zásluh (ako ročné pridelenie bodov na povýšenie v rámci bývalých VVU) je počet bodov získaných úradníkmi rozhodujúci pre ich povýšenie v tom zmysle, že úradníci, ktorí prekročia prah povýšenia, budú v zásade povýšení ipso facto (bod 93).