Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť podaná mimovládnou organizáciou Spojeného kráľovstva, ktorá monitoruje vývoj v oblasti genetických technológií, sa týka tvrdenia, že EFSA sa nezaoberal otázkami konfliktu záujmov v súvislosti s určitými členmi pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá otázkou geneticky modifikovaného hmyzu. Ďalej sa sťažoval na údajné nezahrnutie požitia geneticky modifikovaného hmyzu do rozsahu verejnej konzultácie o usmernení k hodnoteniu rizika potravín a krmív z geneticky modifikovaných zvierat. Pracovná skupina začala svoju činnosť v roku 2010 a svoju činnosť ukončila v roku 2013.

Vyšetrovanie

2. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala tieto obvinenia a tvrdenia:

Obvinenia:

1) EFSA dostatočne neriešil otázky konfliktu záujmov vznesené v súvislosti s určitými členmi pracovnej skupiny pre geneticky modifikovaný hmyz.

2) EFSA sa vo svojom návrhu usmerňovacieho dokumentu pre posudzovanie environmentálnych rizík geneticky modifikovaných zvierat, ktorý vydal na konzultáciu v júni 2012, náležite nezaoberal otázkou požitia geneticky modifikovaného hmyzu.

Pohľadávky:

1) EFSA by mal zrekonštruovať pracovnú skupinu pre geneticky modifikovaný hmyz a pritom by mal zabezpečiť, aby žiadni členovia neboli zaujatí alebo neboli v konflikte záujmov.

2) EFSA by mal pri vypracúvaní svojho usmerňovacieho dokumentu pre hodnotenie environmentálnych rizík geneticky modifikovaných zvierat náležite zohľadniť otázku požitia geneticky modifikovaného hmyzu.

3. V priebehu vyšetrovania ombudsman dostal stanovisko úradu EFSA k sťažnosti a následne pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na stanovisko úradu EFSA. V rozhodnutí ombudsmana sa zohľadňujú argumenty a stanoviská predložené stranami.

Tvrdenie o nedostatočnom riešení otázok konfliktu záujmov vznesených v súvislosti s určitými členmi pracovnej skupiny pre geneticky modifikovaný hmyz a súvisiace tvrdenie

Argumenty predložené ombudsmanovi

4. Navrhovateľ tvrdil, že päť zo štrnástich [1] členov pracovnej skupiny EFSA pre geneticky modifikovaný hmyz má väzby na britskú biotechnologickú spoločnosť, ktorá sa snaží obchodovať s geneticky modifikovaným hmyzom vrátane geneticky modifikovaných komárov a poľnohospodárskych škodcov. Sťažovateľ konkrétne uviedol, že Oxfordská univerzita, ktorá je zamestnávateľom jedného z členov pracovnej skupiny, investuje do biotechnologickej spoločnosti (ďalej len „biotechnologická spoločnosť“), ktorá propaguje geneticky modifikovaný hmyz. Sťažovateľ takisto uviedol, že tento konkrétny člen pracovnej skupiny, ako aj niektorí ďalší členovia pracovnej skupiny pracovali na výskumných projektoch, v ktorých bola biotechnologická spoločnosť partnerom.

5. EFSA vo svojom stanovisku tvrdil, že zamestnanie na univerzite sa v EFSA nikdy nepovažovalo za konflikt záujmov. Uviedla, že dôvod výberu zamestnancov univerzity je zrejmý. Prístup, ktorý by zahŕňal nevyužívanie takýchto osôb, by diskvalifikoval práve tých výskumníkov a profesorov na plný úväzok, ktorí sú najmenej priamo zapojení do obchodných činností.

6. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že rôzni členovia pracovnej skupiny pracovali na výskumných projektoch, v ktorých bola biotechnologická spoločnosť tiež partnerom, EFSA uviedol, že odôvodnenie sťažovateľa, ak by sa uplatnilo, by viedlo k záveru, že odborníci EFSA sú povinní nielen deklarovať na formulároch používaných na vyhlásenie o záujmoch svoje vlastné externé činnosti, ale aj deklarovať, aké činnosti vykonali partneri v projektoch, na ktorých pracovali.

7. Pokiaľ ide o počet odborníkov zapojených do projektov, v ktorých bola biotechnologická spoločnosť partnerom, EFSA poznamenal, že jediné informácie o týchto odborníkoch poskytnuté v súvislosti so sťažnosťou sa týkajú publikácií, v ktorých sú uvedené mená odborníkov a biotechnologickej spoločnosti. Úrad EFSA uviedol, že cieľom politiky umožnenia takýchto publikácií je zabezpečiť svojim vedcom čo najvyššiu slobodu prejavu.

8. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že finančné záujmy univerzity, ktorá zamestnáva znalca, sú relevantné pre posúdenie konfliktu záujmov (týkajúceho sa tohto znalca). Sťažovateľ dodal, že príslušný odborník ako zamestnanec Oxfordskej univerzity v skutočnosti vykonával spoločný výskum s biotechnologickou spoločnosťou, ktorá propaguje geneticky modifikovaný hmyz. Rovnako trvala na svojich tvrdeniach týkajúcich sa skutočnosti, že členovia pracovnej skupiny pracovali na výskumných projektoch, ktorých partnerom bola aj biotechnologická spoločnosť.

Hodnotenie ombudsmana

9. EFSA má povinnosť zabezpečiť, aby externí odborníci, ktorí mu poskytujú poradenstvo, mali čo najvyššiu kvalitu. Má tiež povinnosť zabezpečiť, aby títo experti boli nezávislí od akéhokoľvek vplyvu tretej strany, ktorý by mohol neprimerane ovplyvniť ich schopnosť a ochotu poskytovať čo najlepšie poradenstvo, a aby sa aj považovali za takýchto odborníkov. Ombudsmanka zdôrazňuje, že nezávislosť takéhoto poradenstva a vzhľad takejto nezávislosti v očiach občanov EÚ sú nevyhnutné na budovanie dôvery v dôležitú prácu úradu EFSA. V širšom zmysle a kumulatívne skutočnosť, že všetky inštitúcie EÚ zabezpečujú, aby poradenstvo, ktoré sa rozhodnú získať, bolo nezávislé, buduje dôveru v EÚ. Ak sa takáto dôvera oslabí, EFSA a EÚ prestanú byť v očiach občanov legitímne.

10. Sťažovateľ uviedol, že jeden odborník vymenovaný do pracovnej skupiny pre geneticky modifikovaný hmyz pracoval pre Oxfordskú univerzitu a že Oxfordská univerzita má obchodné väzby s biotechnologickou spoločnosťou (podľa sťažovateľa Oxfordská univerzita vlastní približne 12,5 % akcií biotechnologickej spoločnosti). Sťažovateľ trvá na tom, že táto situácia spochybňuje schopnosť tohto odborníka poskytovať nezávislé poradenstvo EFSA.

11. Ombudsman poznamenáva, že príslušný odborník je vzhľadom na špecializované akademické postavenie, ktoré zastáva na Oxfordskej univerzite, jednoznačne schopný poskytovať vedecké poradenstvo najvyššej kvality v oblasti geneticky modifikovaného hmyzu. Hoci ombudsman súhlasí s tým, že pre EFSA je dobrou správou, aby pri výbere odborníkov zohľadňoval takéto pôsobivé akademické poverenia, je tiež potrebné zabezpečiť, aby príslušný odborník mohol slobodne poskytovať poradenstvo bez toho, aby bol neprimerane ovplyvnený zainteresovanými stranami, najmä tými, ktoré majú jasný a silný obchodný záujem na záveroch pracovnej skupiny pre geneticky modifikovaný hmyz. Pokiaľ ide o zásadnú otázku budovania dôvery v prácu EFSA a pokiaľ ide o otázku zabezpečenia toho, aby si EFSA zachoval svoju legitimitu v očiach občanov, je dôležité zdôrazniť, že sa treba vyhnúť aj akémukoľvek zdanlivému nedostatku nezávislosti.

12. Ombudsmanka poznamenáva, že je čoraz bežnejšie, že univerzity a iné orgány tretej úrovne úzko spolupracujú so spoločnosťami pri vykonávaní výskumu a komercializácii výsledkov výskumu. Tradičné chápanie toho, že akademická obec je nevyhnutne a automaticky „nezávislá“, sa musí vyvíjať tak, aby odrážalo tieto rozvíjajúce sa hlbšie vzťahy medzi akademickou obcou a podnikmi. Názor, že akademická obec, akademické inštitúcie a jednotliví akademici sú nezávislí od podnikania, sa nesmie zakladať na žiadnych vopred vymyslených predpokladoch, ale skôr na preskúmaní konkrétnych relevantných skutočností.

13. EFSA nespochybňuje tvrdenie, že Oxfordská univerzita bude ako akcionár nepriamo profitovať z komercializácie výrobkov biotechnologickej spoločnosti. Zaoberá sa týmto nesporným tvrdením a uvádza, že „zamestnanie na univerzite sa nikdy nepovažovalo za konflikt záujmov v úrade EFSA“. Dodáva, že „dôvod tejto voľby je zrejmý: takýto prístup by diskvalifikoval práve tých výskumníkov a profesorov na plný úväzok, ktorí sú najmenej priamo zapojení do obchodných činností“. Ombudsman nesúhlasí s týmto prístupom, ktorý odráža tradičné a v súčasnosti zastarané chápanie univerzít. Ombudsmanka sa domnieva, že je možné a skutočne pravdepodobné, že mnohé univerzity a zamestnanci univerzít zostanú nezávislí od vplyvov tretích strán. Otázka, či v danom prípade sú univerzita a jej zamestnanci nezávislí od vplyvov tretích osôb, však závisí od presného vzťahu, ktorý má univerzita s takýmito tretími osobami, a od mechanizmov, ktorými je tento vzťah riadený univerzitou.

14. Pokiaľ ide o vzťah medzi Oxfordskou univerzitou a biotechnologickou spoločnosťou, ombudsman poznamenáva, že Oxfordská univerzita má priamy finančný záujem na obchodnom úspechu tejto spoločnosti. Tento záujem nie je bezvýznamný; EFSA nespochybnil ani tvrdenie sťažovateľa, že biotechnologická spoločnosť je svetovým lídrom v oblasti geneticky modifikovaného hmyzu, oblasti so zjavným obrovským obchodným potenciálom. Zdá sa teda, že Oxfordská univerzita môže výrazne získať, ak bude spoločnosť úspešná.

15. Úspech tejto spoločnosti sa zdá byť vo veľkej miere závislý od prekonania vedeckých výziev, prekonania výziev získania regulačných schválení a prekonania výzvy získania dôvery verejnosti v jej produkty. V tejto súvislosti môže spoločnosť, a tým aj Oxfordská univerzita, získať, ak verejné orgány, ako je EFSA, budú priaznivo pristupovať k otázke geneticky modifikovaného hmyzu.

16. V tejto súvislosti by bolo vhodné, aby univerzita, ak chce investovať do komerčných podnikov a zároveň zabezpečiť, aby ona a jej zamestnanci zostali nezávislí od vplyvov vyplývajúcich z týchto investícií, vytvorila mechanizmy, ako sú „čínske múry“[2], s cieľom zabrániť komunikácii a pokynom investičnej zložky univerzity, ktoré ovplyvňujú akademickú zložku.

17. Ombudsman zastáva názor, že EFSA mal pred vymenovaním do pracovnej skupiny pre geneticky modifikovaný hmyz požiadať príslušného odborníka, aby mu poskytol podrobné informácie o vzťahu, ktorý mala Oxfordská univerzita s biotechnologickou spoločnosťou, a o mechanizmoch, ktoré Oxfordská univerzita zaviedla na zabezpečenie toho, aby tento vzťah neohrozil nezávislosť odborníka. Následne mala preskúmať tieto podrobnosti s cieľom určiť, či sú dostatočné na to, aby odstránili aj zdanie konfliktu záujmov. EFSA tak neurobil. Tým, že tak neurobil, neubezpečil sa, že boli zavedené potrebné mechanizmy na zabezpečenie nezávislosti znalca. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu, ku ktorému ombudsman uvedie kritickú poznámku.

18. V tejto súvislosti ombudsmanka tiež poznamenáva, že úrad EFSA dostatočne nezohľadnil meniacu sa povahu univerzít vo svojich pravidlách týkajúcich sa konfliktu záujmov a vo svojich formulároch vyhlásení o záujmoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman uvedie príslušnú ďalšiu poznámku.

19. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že príslušný odborník pracoval na konkrétnom projekte na univerzite v spolupráci s biotechnologickou spoločnosťou. Ombudsmanka poznamenáva, že EFSA skutočne získal od odborníka podrobné vysvetlenia, pokiaľ ide o presnú povahu tejto spolupráce s biotechnologickou spoločnosťou. Z týchto vysvetlení vyplýva, že predmetné projekty neboli financované alebo financované biotechnologickou spoločnosťou. Namiesto toho boli financované verejným orgánom, konkrétne vnútroštátnou finančnou inštitúciou Spojeného kráľovstva. Ombudsman nesúhlasí s tým, že táto dohoda znamenala akúkoľvek stratu nezávislosti experta. Nevidí žiadny mechanizmus vyplývajúci z tohto dojednania, ktorým by spoločnosť získala akýkoľvek pákový efekt alebo vplyv na odborníka. Ombudsman sa preto domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

20. Sťažovateľ takisto tvrdí, že iní odborníci na konkrétnu pracovnú skupinu pracovali spolu s biotechnologickou spoločnosťou na projektoch, konkrétne na projekte Svetovej zdravotníckej organizácie, v ktorom bola biotechnologická spoločnosť takisto partnerom. Ombudsman však poznamenáva, že predmetné projekty neboli financované ani inak financované biotechnologickou spoločnosťou (organizovala a financovala ich Svetová zdravotnícka organizácia) a projekty nemali žiadny priamy komerčný cieľ. Skutočnosť, že biotechnologická spoločnosť sa tiež zúčastnila na tomto projekte, nemôže ako taká rozumne naznačovať, že táto spoločnosť nadobudla akýkoľvek vplyv na odborníkov, ktorí boli tiež vyzvaní, aby sa zúčastnili na projekte organizovanom a financovanom Svetovou zdravotníckou organizáciou. Ombudsman sa preto domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

21. Zdá sa, že navrhovateľ takisto tvrdí, že niektorí členovia pracovnej skupiny pre geneticky modifikovaný hmyz boli spoluautormi akademických prác s osobami pracujúcimi pre biotechnologickú spoločnosť. Ombudsman zastáva názor, že spoluautorstvo článkov v akademickom časopise neznamená, že biotechnologická spoločnosť získala akýkoľvek vplyv alebo vplyv na odborníkov, keďže medzi jednotlivými autormi neexistujú žiadne obchodné väzby. Ombudsman sa preto domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

22. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že pracovná skupina sa má zrekonštruovať, ombudsmanka poznamenáva, že pracovná skupina ukončila svoju prácu v roku 2013. Preto už nie je možné napraviť nesprávny úradný postup uvedený v bode 17 vyššie. Ombudsmanka však v budúcnosti nalieha na EFSA, aby zaujal iný prístup, aby z objektívneho hľadiska nebolo možné klásť EFSA otázky o odborníkoch, ktorých vymenuje do svojich skupín. Ombudsmanka si v tejto súvislosti želá uznať veľké úsilie, ktoré EFSA vynaložil na zlepšenie svojich pravidiel týkajúcich sa konfliktov záujmov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa však zdá byť potrebné, aby vyvinula ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby jej pravidlá odrážali vyvíjajúci sa charakter akademickej obce [3].

Tvrdenie o nesprávnom riešení otázky požitia geneticky modifikovaného hmyzu v návrhu usmerňovacieho dokumentu pre posudzovanie environmentálnych rizík geneticky modifikovaných zvierat

Argumenty predložené ombudsmanovi

23. Navrhovateľ tvrdí, že larvy geneticky modifikovaného hmyzu, ktoré uhynú v ovocí a zelenine, môžu ľudia konzumovať. Podľa sťažovateľa mal byť preto odkaz na takéto larvy zahrnutý do jeho návrhu usmerňovacieho dokumentu pre posudzovanie environmentálnych rizík geneticky modifikovaných zvierat. Sťažovateľ tvrdí, že EFSA túto skutočnosť nezohľadnil pri vypracovaní svojho návrhu usmerňovacieho dokumentu pre posudzovanie environmentálnych rizík geneticky modifikovaných zvierat.

24. Úrad EFSA tvrdil, že sťažovateľ odkázal na verziu návrhu usmerňovacieho dokumentu, ktorá ešte nebola dokončená a ktorá bola vydaná pred verejnou konzultáciou. Úrad EFSA poznamenal, že konečná verzia usmerňovacieho dokumentu, ktorá bola vydaná po verejnej konzultácii, obsahovala prepracovanejší a rozsiahlejší odsek o spornej otázke. Úrad EFSA poznamenal, že tento odsek odráža výsledok verejnej konzultácie, ku ktorej sťažovateľ prispel. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach v podstate tvrdil, že nedošlo k dostatočným konzultáciám v súvislosti s konečnou verziou usmerňovacieho dokumentu, a hoci sa v tejto verzii poskytla rada o tom, aký postup (pre žiadateľov) použiť, konečná verzia nebola úplná, t. j. stále sa v nej výslovne neuvádzali mŕtve geneticky modifikované larvy hmyzu v potravinách.

Hodnotenie ombudsmana

25. Ombudsmanka sa domnieva, že EFSA poskytol primerané vysvetlenie svojho stanoviska v súvislosti s týmto tvrdením. Ombudsmanka preskúmala aj konečné vedecké stanovisko EFSA a poznamenáva, že EFSA sa touto otázkou skutočne zaoberal v konečnom dokumente, v ktorom sa uvádza:

„GM hmyz uvedený na trh EÚ a uvoľnený do životného prostredia (ako sa uvádza v tomto dokumente; pozri kapitolu 1) nie sú vo všeobecnosti určené na použitie ako potraviny alebo krmivá. V tomto oddiele tohto usmerňovacieho dokumentu sa preto zohľadňujú predovšetkým účinky geneticky modifikovaného hmyzu na ľudské zdravie prostredníctvom iných spôsobov expozície, než je požitie alebo príjem; tieto zahŕňajú expozíciu očí a nosa, ako aj expozíciu kožným kontaktom a inhaláciou. Žiadatelia by však mali posúdiť pravdepodobnosť orálnej expozície ľudí geneticky modifikovanému hmyzu alebo ich výrobkom, ktoré nie sú určené na použitie v potravinách alebo krmivách. Ak je takáto expozícia pravdepodobná a požitie alebo príjem sa uskutoční v množstvách, ktoré by potenciálne mohli ohroziť ľudí, žiadatelia by mali uplatniť postupy posudzovania opísané v usmerňovacom dokumente EFSA o hodnotení rizika potravín a krmív z geneticky modifikovaných zvierat a o aspektoch zdravia a dobrých životných podmienok zvierat (EFSA, 2012a). [4]"

26. Ombudsmanka sa preto domnieva, že úrad EFSA sa touto otázkou "zaoberal" a že v súvislosti s týmto tvrdením nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie. Ombudsmanka zdôrazňuje, že nezaujíma žiadne stanovisko k vedeckým výhodám stanoviska EFSA.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

EFSA nezabezpečil, aby odborníci, ktorí pracujú v akademickej sfére, deklarovali úradu EFSA všetky relevantné informácie.

Sťažovateľ a EFSA budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Úrad EFSA by mal zrevidovať svoje pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a súvisiace pokyny a formuláre, ktoré používa pri vyhláseniach o záujmoch.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 30. januára 2015

[1] Úrad EFSA určil 15 vedeckých odborníkov a dvoch odborníkov na vypočutie.

[2] „Čínsky múr“ je obchodný pojem opisujúci informačnú bariéru v rámci organizácie, ktorá je zriadená s cieľom zabrániť výmenám alebo komunikácii, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov.

[3] Ombudsmanka v súčasnosti vedie vyšetrovanie z vlastného podnetu (OI/6/2014/NF) týkajúce sa zloženia expertných skupín zriadených Európskou komisiou. Očakáva sa, že toto vyšetrovanie bude ukončené neskôr v tomto roku. Hoci sa vyšetrovanie zameriava na expertné skupiny zriadené Komisiou, jej závery môžu mať aj širšie uplatnenie na agentúry EÚ vo všeobecnosti.

[4] Pozri http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/3200.pdf.