Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľom je úradník Parlamentu, ktorý do februára 2012 pôsobil v informačnej kancelárii Parlamentu v európskom hlavnom meste (ďalej len „informačná kancelária“). Následne sa presťahoval do Luxemburska. Sťažovateľ namietal proti tomuto rozhodnutiu z rôznych vecných a procesných dôvodov.

2. Útvary Parlamentu 5. septembra 2011 informovali sťažovateľa, že jeho meno je uvedené na zozname „Mobilita 2011“, v ktorom sa uvádzajú tí zamestnanci Parlamentu, ktorí sa mali presťahovať na iné pracovné miesto. Parlament zdôraznil, že po riadnom zvážení preferencií vyjadrených úradníkmi, ktorých mená boli na tomto zozname, bude vypracovaný návrh plánu mobility na rok 2011 na základe týchto preferencií a záujmu služby.

3. Útvary Parlamentu 9. novembra 2011 informovali sťažovateľa, že cvičenie mobility v roku 2011 sa dostáva do záverečnej fázy. Ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami Parlamentu o mobilite [1] (ďalej len "pravidlá mobility") ho menovací orgán označil za "mobilného". K jeho e-mailu bol pripojený zoznam 23 pracovných miest, ktoré boli k dispozícii (vrátane pracovného miesta, ktoré v tom čase zastával), z ktorých bol sťažovateľ požiadaný, aby do 18. novembra 2011 uviedol tri pracovné miesta, ktoré najviac zodpovedali jeho profilu (okrem jeho súčasného pracovného miesta). Podľa sťažovateľa sa neuchádzal o žiadne z týchto voľných pracovných miest.

4. Na konci novembra 2011 vedúci informačnej kancelárie ústne informoval sťažovateľa, že mu bolo oznámené, že sťažovateľ bude odovzdaný s účinnosťou od 1. januára 2012 a že čoskoro dostane písomné potvrdenie.

5. Keďže sťažovateľ nedostal žiadne ďalšie informácie týkajúce sa tejto otázky, odišiel na dovolenku od 12. decembra 2011 do 15. januára 2012.

6. Generálni riaditelia GR pre Predsedníctvo a GR pre komunikáciu adresovali 13. decembra 2011 generálnemu tajomníkovi Parlamentu oznámenie s kópiou pre sťažovateľa, v ktorom navrhli, aby bol sťažovateľ a jeho pracovné miesto v informačnej kancelárii presunuté do jedného z útvarov Parlamentu v Luxemburgu s „pracovným profilom, ktorý sa vymedzí neskôr“s účinnosťou od 1. februára 2012. Oznámenie schválil generálny tajomník Parlamentu nasledujúci deň.

7. GR Parlamentu pre personál zaslalo 24. januára 2012 sťažovateľovi návrh rozhodnutia o jeho preložení, ktorý bol predložený predsedovi Parlamentu na podpis.

8. Sťažovateľ podal 30. januára 2012 sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku týkajúcu sa jeho preloženia.

9. Dňa 31. januára 2012 dostal sťažovateľ e-mail od GR Parlamentu pre personál, v ktorom bol upozornený na potrebu prijať všetky potrebné opatrenia, aby mohol čo najskôr nastúpiť do funkcie v Luxemburgu.

10. Sťažovateľovi bola 20. februára 2012 doručená kópia rozhodnutia predsedu Parlamentu z 13. februára 2014, ktorým bol spolu so svojím pracovným miestom od 1. februára 2012 presunutý do Luxemburska.

11. Sťažovateľ 10. mája 2012 doplnil uvedenú sťažnosť Parlamentu. Dňa 15. júna 2012 Parlament túto sťažnosť zamietol.

12. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný so stanoviskom Parlamentu, sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

13. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie Parlamentu o jeho preložení na nové pracovné miesto nerešpektuje jeho práva. Tvrdil, že Parlament by mal uznať a ospravedlniť sa za nesprávny úradný postup.

14. Ombudsmanka začala vyšetrovanie uvedeného tvrdenia a sťažnosti. V priebehu vyšetrovania ombudsman dostal stanovisko Parlamentu k sťažnosti a následne pripomienky sťažovateľa v reakcii na stanovisko Parlamentu. Pri vedení vyšetrovania ombudsmanka zohľadnila argumenty a stanoviská predložené oboma stranami.

Tvrdenie, že rozhodnutie Parlamentu presunúť sťažovateľa na nové pracovné miesto nerešpektovalo jeho práva

Argumenty predložené ombudsmanovi

15. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ predložil tieto štyri argumenty:

i) Parlament porušil článok 41 Charty základných práv Európskej únie, pretože a) primerane neinformoval sťažovateľa v primeranej lehote o svojom úmysle odovzdať ho a b) nevypočul ho v tejto súvislosti.

16. Parlament vo svojom stanovisku tvrdil, že je zrejmé, že rozhodnutie presunúť sťažovateľa do iného útvaru bolo prijaté v súvislostiach, ktoré sú mu známe, a že sťažovateľ bol riadne informovaný o svojom bezprostrednom odovzdaní. V tejto súvislosti sa Parlament odvolal na niekoľko rozhovorov a rozhovorov, ktoré mal sťažovateľ s GR pre personál, GR pre komunikáciu a GR pre predsedníctvo v súvislosti s touto otázkou. Podľa názoru Parlamentu bolo teda jasné, že sťažovateľ bol včas informovaný a že bol riadne vypočutý.

17. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že v období od 9. novembra do 13. decembra 2011 nebol vypočutý. Poznamenal, že Parlament neposkytol podrobnosti o príležitostiach, pri ktorých bol podľa Parlamentu vypočutý.

ii) Parlament neuviedol právny základ svojho rozhodnutia o odovzdaní sťažovateľa a toto rozhodnutie v žiadnom prípade nemohlo byť založené na pravidlách Parlamentu o mobilite, pretože a) neboli splnené podmienky pre „mobilitu“ podľa týchto pravidiel; b) príslušný postup nebol dodržaný; a c) pracovné miesto, na ktoré bol sťažovateľ preložený, nebolo uvedené v zozname pracovných miest, ktoré sú k dispozícii pre mobilitu.

18. Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že rozhodnutie je založené na článku 7 ods. 1 služobného poriadku. Parlament dodal, že absencia formálneho odkazu na právny základ rozhodnutia v oznámení generálneho tajomníka zo 14. decembra 2011 a v rozhodnutí predsedu z 13. februára 2012 nemá žiadny vplyv na správnosť a platnosť príslušného postupu mobility.

19. Parlament poukázal na to, že mobilita sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2011 vykonávali rovnaké úlohy aspoň sedem rokov v súlade s článkom 4 pravidiel mobility.  Sťažovateľ pracoval v informačnej kancelárii od roku 1996 s prerušením od 4. novembra 2002 do 23. decembra 2004. Podľa názoru Parlamentu bolo teda jeho rozhodnutie zahrnúť ho do programu mobility v roku 2011 legitímne.

20. Parlament ďalej poznamenal, že pozícia sťažovateľa je uvedená v oznámení generálneho tajomníka zo 14. decembra 2011.

21.  Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zopakoval svoj názor, že pravidlá mobility sa nevzťahujú na rozhodnutie o jeho odovzdaní, pretože neboli výslovne uvedené v príslušnom rozhodnutí. Sťažovateľ takisto uviedol, že pravidlá mobility sa naňho v roku 2011 nevzťahovali, pretože od obnovenia jeho zamestnania v informačnej kancelárii po tom, ako bol v rokoch 2002 až 2004 zamestnaný inde, ešte neuplynulo sedem rokov.

22. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že postup sa nevybavil správne, keďže v článku 4 ods. 1 pravidiel mobility sa neustanovuje preloženie úradníka spolu s jeho pracovným miestom, keď administratívne štruktúry zostávajú nezmenené, čo sa podľa neho stalo v jeho prípade.

23. Sťažovateľ okrem toho vyjadril poľutovanie nad tým, že ho "Služba kariérového poradenstva a profesijného poradenstva" po štyroch rokoch nikdy nekontaktovala, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 2 pravidiel mobility.

24. Sťažovateľ dodal, že je zrejmé, že jeho osobné preferencie neboli zohľadnené, čo je v rozpore s odôvodnením 8 pravidiel mobility, a že od roku 2005 sa opakovane uchádzal o rôzne pracovné miesta bez úspechu.

25. Napokon uviedol, že pracovné miesto, na ktoré bol preložený, sa nenachádza na zozname 23 pracovných miest otvorených pre mobilitu, ktorý mu bol zaslaný 9. novembra 2011, ale až po prvýkrát sa objavilo v oznámení generálnych riaditeľov generálnemu tajomníkovi z 13. decembra 2011.  

iii) Rozhodnutie o odovzdaní bolo retroaktívne

26. Parlament vo svojom stanovisku zastával názor, že rozhodnutie napadnuté sťažovateľom už bolo prijaté, keď generálny tajomník Parlamentu 14. decembra 2011 schválil oznámenie generálnych riaditeľov GR pre komunikáciu a GR pre predsedníctvo z 13. decembra 2011. Parlament ďalej tvrdil, že predmetné rozhodnutie bolo podporené rozsudkom Súdu pre verejnú službu vo veci F-52/08, Plasa/Komisia.

27. Parlament uviedol, že uvedené rozhodnutie podpísané 14. decembra 2011 a oznámené sťažovateľovi 16. januára 2012 má nadobudnúť účinnosť 1. februára 2012. Nemala teda retroaktívny účinok. Parlament dodal, že rozhodnutie z 13. februára 2012, ktoré bolo zaslané sťažovateľovi po zmene predsedníctva Parlamentu, len potvrdilo rozhodnutie zo 14. decembra 2011.

28. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že údajné "rozhodnutie" zo 14. decembra 2011 neexistuje. Príslušný dokument predstavoval len oznámenie dvoch generálnych riaditeľov, ktoré schválil generálny tajomník. Sťažovateľ poukázal na to, že príslušné rozhodnutie musí prijať menovací orgán, ktorým je predseda Parlamentu, a nie generálny tajomník.

29. Sťažovateľ uviedol, že o rozhodnutí a novom mieste výkonu práce bol informovaný až 20. februára 2012.

30. Sťažovateľ napokon tvrdil, že plat, ktorý mu bol vyplatený 13. februára 2012 za mesiac február (ktorý bol založený na práci v informačnej kancelárii), preukázal, že dovtedy nebol preložený. V opačnom prípade by bol jeho plat vyšší, vrátane denných príspevkov.

iv) Parlament neurčil povinnosti sťažovateľa v jeho novom funkčnom období

31. Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že z oznámenia, ktoré generálny tajomník schválil 14. decembra 2011, jasne vyplýva, že sťažovateľ bol presunutý spolu so svojím pracovným miestom. Napriek tomu, že opis pracovného miesta ešte nebol presne vymedzený, bolo jasné, že sťažovateľ má zostať v rovnakej pozícii, t. j. v rovnakom type pracovného miesta, ktoré sa týka informovania verejnosti a zodpovedá jeho platovej triede.

32. Parlament tiež odkázal na správu svojho generálneho riaditeľa pre personál z 13. marca 2012, v ktorej sa uvádza, že predchádzajúca kariéra sťažovateľa bola relevantná a primeraná pracovnému miestu, ktoré sa má obsadiť v Luxemburgu.

33. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zdôraznil, že je zrejmé, že Parlament nestanovil jeho povinnosti a že toto nesplnenie povinnosti nebolo napravené pred rozhodnutím o jeho preložení z 13. februára 2012.

Hodnotenie ombudsmana

Ombudsman ďalej postupne preskúma argumenty sťažovateľa uvedené v bodoch i) až iv).
i)
Parlament porušil článok 41 Charty základných práv Európskej únie, pretože a) primerane neinformoval sťažovateľa v primeranej lehote o svojom úmysle odovzdať ho a b) nevypočul ho v tejto súvislosti

34. Ombudsman poznamenáva, že Parlament už 5. septembra 2011 informoval sťažovateľa, že je na zozname Mobility 2011. Okrem toho z e-mailu Parlamentu z 9. novembra 2011 jasne vyplynulo, že rozhodnutie sa blíži. Koncom novembra si sťažovateľ vypočul od vedúceho informačného úradu, že s účinnosťou od 1. januára 2012 ho plánuje premiestniť. Sťažovateľ teda nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že Parlament ho plánuje presťahovať. Ombudsman ďalej poznamenáva, že Parlament vo svojom e-maile z 9. novembra 2011 požiadal sťažovateľa, aby zo zoznamu 23 dostupných pracovných miest vybral tri pracovné miesta, ktoré najviac zodpovedali jeho profilu. Sťažovateľovi sa teda jasne poskytla možnosť vyjadriť svoje názory pred prijatím konečného rozhodnutia.

35. V tejto súvislosti tvrdenia sťažovateľa, že Parlament ho v primeranej lehote dostatočne neinformoval o svojom úmysle odovzdať ho a nevypočul ho v tejto súvislosti, nie sú presvedčivé.

ii) Parlament neuviedol právny základ svojho rozhodnutia o odovzdaní sťažovateľa a toto rozhodnutie v žiadnom prípade nemohlo byť založené na pravidlách Parlamentu o mobilite, pretože a) neboli splnené podmienky pre „mobilitu“ podľa týchto pravidiel; b) príslušný postup nebol dodržaný; a c) pracovné miesto, na ktoré bol sťažovateľ preložený, nebolo uvedené v zozname pracovných miest, ktoré sú k dispozícii pre mobilitu.

36. Ombudsman sa domnieva, že je osvedčenou administratívnou praxou uviesť v tomto rozhodnutí právny základ rozhodnutia prijatého inštitúciou. Bolo teda zlou administratívnou praxou, že Parlament tak v prejednávanej veci neurobil. Z e-mailu Parlamentu sťažovateľovi z 9. novembra 2011 však jasne vyplynulo, že nadchádzajúce rozhodnutie bude založené na pravidlách mobility, ktoré zase výslovne odkazujú na článok 7 ods. 1 služobného poriadku. Sťažovateľ preto nemohol mať žiadne pochybnosti o právnom základe rozhodnutia, ktoré bolo nakoniec prijaté v súvislosti s jeho presťahovaním do Luxemburska.

37. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že z informácií, ktoré jej boli poskytnuté, vyplýva, že do konca roka 2011 sťažovateľ pracoval v informačnej kancelárii viac ako sedem rokov. Okrem toho z článku 4 ods. 3 pravidiel mobility vyplýva, že relevantným dátumom, ktorý sa má v tejto súvislosti zohľadniť [2], je dátum rozhodnutia o mobilite.

38. Ombudsman ďalej poznamenáva, že v článku 4 ods. 1 pravidiel mobility sa stanovuje, že „mobilita sa vykonáva buď vymenovaním úradníka na pracovné miesto po uverejnení oznámenia o voľnom pracovnom mieste, alebo preradením po uverejnení výzvy na predkladanie žiadostí, alebo rozhodnutím o preradení úradníka na jeho pracovné miesto vzhľadom na opatrenia prijaté na organizáciu a reštrukturalizáciu konkrétnych služieb. Je predmetom rozhodnutia menovacieho orgánu." (zvýraznenie doplnené)

39. Je teda pravda, že článok 4 ods. 1 pravidiel mobility sa nevzťahuje na preloženie úradníka spolu s jeho pracovným miestom, keď administratívne štruktúry zostávajú nezmenené, ako uviedol sťažovateľ. Z oznámenia generálnych riaditeľov GR pre komunikáciu a GR pre predsedníctvo z 13. decembra 2011 však vyplýva, že sa navrhlo nahradiť miesto sťažovateľa v informačnej kancelárii iným miestom, a teda reorganizovať a/alebo reštrukturalizovať útvary Parlamentu. Tvrdenie sťažovateľa, že rozhodnutie Parlamentu o jeho preradení nebolo v súlade s pravidlami mobility, preto nie je presvedčivé.

40. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že "Služba kariérového poradenstva a profesijného poradenstva" ho nikdy nekontaktovala, ombudsman poznamenáva, že sa nezdá, že by sťažovateľ pred tým, ako sa obrátil na ombudsmana, predložil tento bod Parlamentu. Vzhľadom na to, že nevyčerpal vnútorné opravné prostriedky, ktoré mal v tejto veci k dispozícii, je tento argument neprípustný [3].

41. Pokiaľ ide o údajné nezohľadnenie ambícií a záujmov sťažovateľa zo strany Parlamentu, treba pripomenúť, že Parlament vo svojom oznámení z 9. novembra 2011 vyzval sťažovateľa, aby spresnil svoje preferencie pre svoje budúce pracovné miesto. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že túto možnosť nevyužil. Ombudsman preto považuje za ťažké pochopiť, ako by Parlament mohol byť napriek tomu obvinený z toho, že nezohľadnil osobné ambície sťažovateľa a jeho záujem.

iii) Rozhodnutie o odovzdaní bolo retroaktívne

42. Tvrdenie Parlamentu, že rozhodnutie negatívne ovplyvňujúce sťažovateľa už bolo prijaté 14. decembra 2011, keď jeho generálny tajomník schválil oznámenie, ktoré mu bolo predložené, nie je presvedčivé. Ako sťažovateľ správne poznamenal, menovacím orgánom je v tejto súvislosti predseda Parlamentu, a nie generálny tajomník, a preto musel každé takéto rozhodnutie podpísať. Je však jasné, že predseda Parlamentu nepodpísal rozhodnutie týkajúce sa presťahovania sťažovateľa do 13. februára 2012.

43. Parlament sa vo svojom stanovisku odvolal na vec F-52/08, Plasa/Komisia, aby podporil svoje stanovisko, že rozhodnutie bolo prijaté už v decembri 2011. V tejto veci situácia dotknutého úradníka tiež viedla k dvom rozhodnutiam a Súd pre verejnú službu pripustil, že proti prvému rozhodnutiu možno podať žalobu. V tomto prípade však rozhodnutie skutočne prijal príslušný menovací orgán [4]. Parlament sa teda nemôže odvolávať na tento rozsudok na podporu svojho stanoviska v prejednávanej veci. Je pravda, že samotný sťažovateľ podal internú sťažnosť proti opatreniu, ktoré bolo schválené 14. decembra 2011. Prístup sťažovateľa je však úplne pochopiteľný, ak sa domnievame, že bol informovaný o tom, že jeho presťahovanie sa uskutoční 1. februára 2012, ale že stále nedostal žiadne rozhodnutie podpísané menovacím orgánom do dátumu (30. januára 2012), keď podal túto sťažnosť. Vzhľadom na to, že Parlament musí dodržiavať zákon, skutočnosť, že sťažovateľ podal túto sťažnosť, nemožno vykladať ako súhlas s tým, že opatrenie prijaté 14. decembra 2011 by sa malo alebo by sa mohlo vykladať ako platné rozhodnutie.

44. V každom prípade je stanovisko obhajované Parlamentom v rozpore so skutočnosťou, že jeho predseda podpísal rozhodnutie 13. februára 2012. Je ťažké pochopiť, prečo by to bolo potrebné, ak by rozhodnutie už bolo prijaté predtým.

45. Vzhľadom na to, že rozhodnutie, ktoré bolo prijaté až 13. februára 2012, stanovilo, že presťahovanie sťažovateľa nadobudne účinnosť 1. februára 2012, je jasné, že malo mať retroaktívny účinok. Údajné ťažkosti s podpisom tohto rozhodnutia jeho predsedom, na ktoré Parlament odkazuje, nemajú vplyv na tento záver.

46. Zásady dobrej správy vecí verejných nevylučujú možnosť, že rozhodnutie môže mať retroaktívny účinok. Parlament však neidentifikoval žiadny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné, aby jeho rozhodnutie nadobudlo účinnosť takmer dva týždne pred jeho podpísaním.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že Parlament konal nesprávne, keď stanovil, že jeho rozhodnutie z 13. februára 2012 presunúť sťažovateľa do Luxemburska by malo nadobudnúť účinnosť 1. februára 2012. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

iv) Parlament neurčil povinnosti sťažovateľa v jeho novom funkčnom období

48. Z informácií v spise je zrejmé, že Parlament nepopiera, že opis práce sťažovateľa nebol vymedzený pred jeho presťahovaním do Luxemburska a určitý čas po ňom. Ombudsman zastáva názor, že je osvedčeným administratívnym postupom informovať zamestnanca o povinnostiach, ktoré musí vykonávať, najmä keď sa presťahuje na novú pozíciu. Zdá sa možné, že niektoré úlohy, ktoré mal sťažovateľ vykonávať v Luxemburgu, boli podobné alebo dokonca totožné s úlohami, ktoré mal v informačnej kancelárii. Nemožno však vážne tvrdiť, že opis pracovného miesta nebolo potrebné upraviť, keď sa rozhodlo o presťahovaní sťažovateľa do Luxemburska. Skutočnosť, že predchádzajúca kariéra sťažovateľa bola relevantná a primeraná pre pracovné miesto, ktoré sa malo obsadiť v Luxembursku, nemá vplyv na tento záver.

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že aj to, že Parlament včas neurčil povinnosti sťažovateľa v jeho novej pozícii, predstavovalo nesprávny úradný postup.

50. Vždy, keď ombudsman zistí prípad nesprávneho úradného postupu, v jeho štatúte sa stanovuje, že pokiaľ je to možné, hľadá spolu s príslušnou inštitúciou alebo orgánom riešenie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a vyhovieť sťažnosti [5]. Vzhľadom na to, že sťahovanie sťažovateľa bolo nakoniec odložené o niekoľko mesiacov a že sťažovateľ medzitým odišiel do dôchodku, ombudsman zastáva názor, že v tomto prípade nie je možné žiadne takéto ďalšie opatrenie. Svoje vyšetrovanie preto ukončí dvoma kritickými poznámkami uvedenými nižšie.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára týmito kritickými poznámkami:

Parlament sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že preloženie sťažovateľa by malo nadobudnúť účinnosť pred prijatím samotného rozhodnutia.

Parlament včas neurčil povinnosti sťažovateľa po jeho preložení.

Sťažovateľ a Parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Konečné anglické znenie rozhodnutia o sťažnosti 219/2013/(VL)PMC