Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ podpísal trojročnú zmluvu dočasného zamestnanca na prácu pre Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA). Sťažnosť sa týka konania o invalidite [1], ktoré začal sťažovateľ.

2. Sťažovateľ tvrdil, že bol morálne obťažovaný kolegom v agentúre ENISA a v dôsledku tohto obťažovania si musel vziať nemocenskú dovolenku.

3. Sťažovateľ následne požiadal, aby bol jeho prípad postúpený posudkovej komisii v súlade s článkom 78 služobného poriadku a článkom 33 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (PZOZ). Agentúra ENISA informovala sťažovateľa, že sa začalo konanie o invalidite. Vzhľadom na rôzne ťažkosti súvisiace s týmto postupom sa sťažovateľ rozhodol obrátiť na ombudsmana. Podal túto sťažnosť proti agentúre ENISA a okrem toho sťažnosť proti Európskej komisii (sťažnosť 3399/2008/ELB).

Predmet vyšetrovania

4. Sťažovateľ tvrdil, že agentúra ENISA odložila začatie konania o invalidite.

Vyšetrovanie

5. Dňa 22. decembra 2008 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana so svojimi obavami. Dňa 28. januára 2009 ombudsman začal vyšetrovanie a postúpil sťažnosť agentúre ENISA, ktorá mu zaslala svoje stanovisko. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý potom predložil svoje pripomienky.

6. Dňa 26. novembra 2009 ombudsman predložil agentúre ENISA návrh priateľského riešenia. Dňa 29. januára 2010 agentúra ENISA odpovedala na návrh ombudsmana. Odpoveď bola postúpená sťažovateľovi, ktorý následne 23. marca 2010 predložil svoje pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

7. Ombudsman by chcel zopakovať tieto predbežné poznámky, ktoré uviedol vo svojom návrhu priateľského riešenia. V priebehu konania o invalidite by lekár vymenovaný agentúrou ENISA a lekár vymenovaný sťažovateľom museli poskytnúť mená nezávislých lekárov, aby vyjadrili svoje stanovisko k stavu sťažovateľa. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že riaditeľ agentúry ENISA mohol mať prístup ku korešpondencii medzi lekárom vymenovaným agentúrou ENISA a lekárom vymenovaným sťažovateľom. Sťažovateľ tvrdil, že riaditeľ agentúry ENISA poznal mená nezávislých lekárov, ktorých navrhli obaja lekári. Tvrdil, že ide o závažné porušenie lekárskeho tajomstva. Ombudsmanka poznamenáva, že toto tvrdenie nebolo uvedené v pôvodnej sťažnosti. Okrem toho sa zdá, že sťažovateľ v súvislosti s týmto novým tvrdením nepredložil agentúre ENISA žiadne predchádzajúce administratívne prístupy. Ombudsman preto zastáva názor, že toto tvrdenie nemôže byť súčasťou tohto vyšetrovania.

8. Predseda Európskeho súdneho dvora vymenoval tretieho lekára. Sťažovateľ niekoľkokrát kritizoval tretieho lekára, pričom jednou z nich bolo spochybnenie jeho kvalifikácie. Sťažovateľ uviedol, že pred rozhodnutím predsedu Súdneho dvora mu nebolo umožnené vyjadriť pripomienky. Ombudsmanka by chcela poukázať na to, že toto vyšetrovanie sa týka činností agentúry ENISA a že činnosti predsedu Európskeho súdneho dvora nepatria do rozsahu tohto vyšetrovania.

A. Údajné omeškanie pri začatí konania o invalidite

Argumenty predložené ombudsmanovi

9. Sťažovateľ požiadal, aby bol jeho prípad postúpený posudkovej komisii v súlade s článkom 78 služobného poriadku a článkom 33 PZOZ. Agentúra ENISA postúpila žiadosť sťažovateľa Úradu Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO). Agentúra ENISA následne pripustila, že sa tým dopustila chyby, a uviedla, že sa rozhodla zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa. Agentúra ENISA následne odmietla začať konanie o invalidite, pričom uviedla: „Nemyslíme si, že je vhodné okamžite začať konanie o výmaze pred tým, ako uvidíme výsledok prípadných budúcich kontrol podľa článku 59 ods. 1“[2]. Právnik sťažovateľa pripomenul agentúre ENISA, že vzhľadom na rozsudok vo veci F-119/05 Gesner/OHMI [3] nemá agentúra ENISA žiadny priestor na voľné uváženie a je povinná začať konanie. To znamenalo vymenovať lekára, poskytnúť posudkovej komisii zdravotnú dokumentáciu sťažovateľa a vymedziť poslanie posudkovej komisie v súlade s článkom 33 PZOZ. Právnik sťažovateľa zaslal agentúre ENISA e-mail po tom, ako sťažovateľ podstúpil lekársku prehliadku, ktorú vykonal lekár Komisie. Podľa sťažovateľa sa agentúra ENISA pokúsila využiť túto lekársku prehliadku, aby sa vyhla začatiu konania o invalidite. Lekár Komisie v skutočnosti dospel k záveru, že sťažovateľ bol schopný pracovať. Keďže právny zástupca sťažovateľa nedostal žiadnu odpoveď na predchádzajúci e-mail, informoval správnu radu agentúry ENISA o názoroch sťažovateľa. Nebola doručená žiadna odpoveď. Právnik sťažovateľa sa potom rozhodol podať sťažnosť podľa článku 90 ods. 2. Agentúra ENISA napokon sťažovateľa informovala, že sa začalo konanie o invalidite.

10. Agentúra ENISA vysvetlila, že sťažovateľ tvrdil, že bol obťažovaný kolegom. Správna rada agentúry ENISA vykonala interné administratívne vyšetrovanie údajného obťažovania s pomocou Vyšetrovacieho a disciplinárneho úradu Komisie (IDOC). Dospel k záveru, že nedošlo k obťažovaniu.

11. Sťažovateľ sa podrobil lekárskej prehliadke, ktorú vykonala lekárska služba Komisie. Druhé lekárske vyšetrenie viedlo k tomu, že bol považovaný za dostatočne dobre na to, aby sa vrátil do práce. Sťažovateľ napadol toto rozhodnutie a požiadal o lekárske rozhodcovské konanie. V rozhodcovskom konaní sa dospelo k záveru, že sťažovateľ by sa mohol vrátiť do práce a vykonávať 50 % svojich povinností, ak by pracoval v Bruseli, a nie v Heraklione v Grécku, kde sídli agentúra ENISA.

12. Podľa agentúry ENISA by sa jej jednotlivé žaloby nemali vykladať tak, aby sa preukázalo, že chcela využiť postup lekárskej prehliadky na oddialenie začatia konania o invalidite. Keď bola agentúra ENISA informovaná o výsledkoch administratívneho vyšetrovania údajného obťažovania, rozhodla sa vyšetriť zdravotný stav sťažovateľa. Z dôvodu prebiehajúceho administratívneho vyšetrovania tak neurobila už rok. ENISA poukázala na to, že si želá získať aktualizované zdravotné údaje a jej dôvody nemajú nič spoločné so začatím konania o invalidite. ENISA totiž uviedla, že druhá lekárska prehliadka a výsledky rozhodcovského konania nemajú nič spoločné s jej rozhodnutím o začatí konania o invalidite. Vysvetlila, že tieto dva postupy prebiehali súbežne.

13. Agentúra ENISA vysvetlila, že omeškanie pri začatí konania o invalidite je bežné v konaní, do ktorého je zapojených niekoľko inštitúcií. Dodala, že nikdy nepoprela právo sťažovateľa byť vypočutý posudkovou komisiou, ani neuložila dodatočné predchádzajúce podmienky týkajúce sa takéhoto vypočúvania. Uviedla, že žiadosť sťažovateľa z októbra bola doručená v novembri. Počas niekoľkých týždňov zostávajúcich do konca roka musela kontaktovať rôzne osoby, aby zriadila posudkovú komisiu. Dodala, že ide o nový postup pre agentúru ENISA, čo znamená, že sa musí presne naučiť, ako postupovať. Keďže predvianočné obdobie nie je veľmi priaznivým obdobím na začatie nového postupu, väčšina prípravných prác sa uskutočnila v polovici januára. To viedlo k rozhodnutiu o začatí konania v marci. Agentúra ENISA vzala na vedomie štyri mesiace, ktoré uplynuli medzi žiadosťou sťažovateľa a začatím konania. Domnieval sa, že ide o primeranú lehotu a že bola v lehote stanovenej v článku 90 služobného poriadku. Agentúra ENISA tvrdila, že z toho vyplýva, že v prejednávanej veci konala s náležitou starostlivosťou.

14. Agentúra ENISA poukázala na to, že nie je zodpovedná za žiadne nesprávne fungovanie posudkovej komisie, keďže nemá právo zasahovať do jej činnosti, keďže akékoľvek takéto konanie by mohlo byť vnímané ako pokus ovplyvniť závery posudkovej komisie.

15. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že agentúra ENISA nemala dôvod kontaktovať PMO, keďže PMO nezohrával žiadnu úlohu v konaní o invalidite. Namietal proti vysvetleniam, ktoré predložila ENISA, pričom uviedol, že má čas predvolať ho na lekársku prehliadku, ale že nemá čas vymenovať lekára, ktorý by ho zastupoval v posudkovej komisii. Dodal, že načasovanie lekárskej prehliadky bolo významné, pretože ak lekárska prehliadka viedla k tomu, že bol uznaný za spôsobilého vrátiť sa do práce, mohlo by sa to použiť ako odôvodnenie na nezačatie konania o invalidite. Po jeho preskúmaní doktor G. dospel k záveru, že by sa mohol vrátiť do práce na čiastočný úväzok. Bolo mu však odporučené, aby sa vyhol akémukoľvek kontaktu s kolegami, ktorých považoval za zdroj obťažovania. Tento záver nesprávne vyložil Dr. A., ktorý sa rozhodol, že by sa mohol vrátiť do práce za predpokladu, že by mohol pracovať sedem dní a potom stráviť sedem dní v Belgicku. Druhé lekárske stanovisko preskúmal tretí lekár, doktor O., ktorý potvrdil, že pre sťažovateľa je absolútne nemožné vrátiť sa do práce v Heraklione, a preto navrhol, aby pracoval na čiastočný úväzok v Bruseli. Toto tretie stanovisko agentúra ENISA nesprávne vyložila, pričom opäť dospela k záveru, že by sa mohol vrátiť k práci na kratší pracovný čas v Heraklione. Sťažovateľ preto dospel k záveru, že účelom lekárskej prehliadky bolo zablokovať konanie o invalidite.

16. Sťažovateľ nesúhlasil s pripomienkou agentúry ENISA, že nemôže zasahovať do fungovania posudkovej komisie. Poukázal na to, že agentúra ENISA tak urobila pri predchádzajúcich príležitostiach.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

17. Ombudsmanka poznamenala, že konanie o invalidite sa riadi článkom 33 PZOZ pre dočasných zamestnancov, v ktorom sa uvádza:

„1. Zamestnanec, ktorý trpí úplnou invaliditou a ktorý je z tohto dôvodu povinný prerušiť pracovný pomer v inštitúcii, má počas trvania invalidity nárok na podporu v invalidite...

2. Invaliditu stanoví posudková komisia ustanovená v článku 9 služobného poriadku.“

18. Článok 7 prílohy II služobného poriadku sa zaoberá posudkovou komisiou a stanovuje:

„Posudková komisia pozostáva z troch lekárov:

- jeden vymenovaný inštitúciou, ku ktorej dotknutý úradník patrí;

- jeden vymenovaný príslušným úradníkom; a

- jeden vymenovaný dohodou medzi prvými dvoma lekármi…

V prípade nedosiahnutia dohody o vymenovaní tretieho lekára do dvoch mesiacov od vymenovania druhého lekára tretieho lekára vymenuje predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev na žiadosť jednej z dotknutých strán.“

Podľa článku 9 prílohy II k služobnému poriadku „úradník môže posudkovej komisii predložiť akékoľvek správy alebo potvrdenia od svojho riadneho lekára alebo od akýchkoľvek lekárov, s ktorými sa poradil. Závery posudkovej komisie sa oznámia menovaciemu orgánu a príslušnému úradníkovi. Rokovania výboru sú tajné.“

19. Po prvé, ombudsmanka poznamenala, že sťažovateľ podal svoju žiadosť v októbri a že agentúra ENISA začala konanie v marci, t. j. viac ako štyri mesiace po podaní žiadosti.

20. Ombudsmanka ďalej vzala na vedomie vysvetlenia agentúry ENISA k tomuto oneskoreniu pri začatí konania:

• nedostatočná informovanosť agentúry ENISA o konaní o invalidite a potreba konzultovať s viacerými inštitúciami,

• ročné obdobie, t. j. november, ktoré nebolo priaznivé pre začatie takéhoto konania.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že agentúra ENISA začala svoju činnosť až v septembri 2005, a vzhľadom na obmedzený počet jej zamestnancov (56 zamestnancov v roku 2007 [4]) ombudsman súhlasil s tým, že agentúra ENISA možno nemala vedomosti o postupoch v prípade invalidity, a preto musela konzultovať s inými inštitúciami.

22. Ombudsmanka sa domnievala, že nedostatočná informovanosť agentúry ENISA by mohla vysvetliť, prečo sa nesprávne obrátila na PMO. PMO spravuje, vypočítava a vypláca finančné nároky [5] zamestnancov Komisie a zamestnancov niektorých iných inštitúcií a orgánov Spoločenstva, ale nie je zapojený do konaní o invalidite.

23. Sťažovateľ tvrdil, že lekárska prehliadka umožnila agentúre ENISA ďalej oddialiť začatie konania o invalidite. Agentúra ENISA sa domnievala, že medzi týmito dvoma udalosťami neexistuje žiadna súvislosť. Ombudsmanka poznamenala, že táto lekárska prehliadka sa vykonala po predložení žiadosti sťažovateľa a po ukončení vyšetrovania IDOC-u. Ďalej poznamenal, že podľa článku 59 ods. 1 služobného poriadku „ sa od úradníka môže kedykoľvek vyžadovať, aby sa podrobil lekárskej prehliadke, ktorú zabezpečí inštitúcia.“V novembri agentúra ENISA odmietla začať konanie o invalidite s odkazom na kontroly, ktoré chcela vykonať podľa článku 59 ods. 1. Podľa judikatúry súdov Európskej únie [6] musí menovací orgán začať konanie o invalidite, pokiaľ nemá k dispozícii objektívne a nespochybniteľné informácie na preukázanie toho, že nie sú splnené podstatné podmienky článku 78 ods. 1 služobného poriadku [7] stanovené v článku 13 ods. 1 prílohy VIII k služobnému poriadku [8]. Ombudsmanka preto poznamenala, že hoci agentúra ENISA bola plne oprávnená zabezpečiť predmetnú lekársku prehliadku, nebola oprávnená odložiť konanie o invalidite, pokiaľ už nemala k dispozícii „objektívne“ a „nesporné“ informácie týkajúce sa zdravotného stavu dotknutej strany. Túto podmienku nemožno splniť lekárskym vyšetrením, ktoré sa ešte malo vykonať a ktorého výsledky ešte neboli známe.

24. Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby administratíva konala v primeranom čase s cieľom vyriešiť problémy, na ktoré bola upozornená. Agentúra ENISA tvrdila, že štvormesačná lehota je primeraná vzhľadom na to, že ide o lehotu na odpoveď na žiadosť podľa článku 90 [9]. Ombudsman poukázal na to, že na určenie toho, či je lehota primeraná, sa musia zohľadniť osobitné okolnosti prípadu, napríklad jeho zložitosť, význam pre zúčastnené strany, opatrenia, ktoré sa majú prijať, a celkový kontext [10]. Poznamenal, že postup má pre sťažovateľa veľký význam. Okrem toho hlavnou žalobou, ktorá sa od agentúry ENISA vyžadovala, bolo vymenovanie lekára. Podľa názoru ombudsmana neexistoval dôvod, aby agentúra ENISA čakala až do januára, kým prijme opatrenia týkajúce sa konania o invalidite.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k predbežnému zisteniu, že agentúra ENISA neoprávnene odložila začatie konania o invalidite tým, že do januára neprijala žiadne opatrenia. Takéto oneskorenie predstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu. V súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana preto predložil tento návrh na priateľské riešenie:

Vzhľadom na zistenia ombudsmanky by sa agentúra ENISA mohla sťažovateľovi ospravedlniť za to, že odložil začatie konania o invalidite.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

26. Po prvé ENISA poznamenala, že nikdy neodkázala na článok 90 ods. 2 služobného poriadku ako na právny základ na odôvodnenie lehoty na vybavenie žiadosti o zriadenie posudkovej komisie. Uviedol, že sa odvolal len na článok 90 ods. 1 služobného poriadku, ktorý stanovuje, že menovací orgán odpovie do štyroch mesiacov na žiadosť úradníka alebo zamestnanca. Okrem toho žiadosť o zriadenie posudkovej komisie nemožno získať podaním sťažnosti podľa článku 90 ods. 2. Agentúra ENISA pripustila, že lehota pre oba odseky je rovnaká. Ich cieľ sa však podstatne líši. Podľa judikatúry súdov Únie je cieľom článku 90 ods. 2 vyriešiť konflikty, ktoré môžu vzniknúť medzi administratívou a úradníkmi. Z tohto dôvodu sa nazýva fáza pred podaním žaloby. Lehota stanovená v článku 90 ods. 1 je potrebná na vybavenie žiadosti úradníka alebo zamestnanca. Zámerom zákonodarcu je preto stanoviť primeranú lehotu, konkrétne štyri mesiace, aby administratíva mohla prijať potrebné opatrenia a poskytnúť úradníkovi odpoveď v krátkej lehote. Agentúra ENISA preto trvala na tom, že je oprávnené využiť štvormesačnú lehotu na vybavenie žiadosti sťažovateľa, ako sa uvádza v jej stanovisku adresovanom ombudsmanovi. Agentúra ENISA uviedla, že pred tým, ako odpovie na žiadosť, potrebuje štyri mesiace na zhromaždenie informácií.

27. Agentúra ENISA opäť zdôraznila, že právny zástupca sťažovateľa jednoznačne uznal, že štvormesačná lehota je primeraná. V dôsledku toho vzhľadom na to, že sťažovateľ akceptoval zákonnú lehotu a nevzniesol žiadne námietky, pokiaľ sa jeho žiadosť vybavila v tejto lehote, nemožno dospieť k záveru, že čas, ktorý agentúra ENISA potrebovala na začatie konania o invalidite, predstavoval nesprávny úradný postup a že viedol k stratám pre sťažovateľa.

28. Agentúra ENISA nezanedbala dôležitosť postupu pre sťažovateľa. Naopak, dodržala svoju povinnosť náležitej starostlivosti tým, že zabezpečila riadny priebeh konania. Agentúra ENISA dúfala, že ombudsman porovná štvormesačnú lehotu na zriadenie posudkovej komisie s 20 mesiacmi, ktoré uplynuli od zriadenia posudkovej komisie, čo ombudsman vo svojom posúdení neriešil.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti agentúra ENISA dospela k záveru, že nemôže prijať návrh ombudsmanky na priateľské riešenie.

30. Sťažovateľ vo svojej odpovedi vyjadril poľutovanie nad stanoviskom agentúry ENISA, keďže akceptoval, že jeho sťažnosť možno vyriešiť prostredníctvom ospravedlnenia napriek tomu, že spočiatku od agentúry ENISA očakával viac. Vyjadril ochotu dosiahnuť kompromis. Poukázal na teoretickú povahu pripomienok agentúry ENISA, ktoré opäť ukázali obrannú pozíciu.

31. Sťažovateľ uviedol, že agentúra ENISA nepredložila žiadne nové argumenty. Domnieval sa, že sa odvoláva na štvormesačnú lehotu, aby odôvodnil svoje omeškanie pri vybavovaní jeho žiadosti. Sťažovateľ poznamenal, že toto vysvetlenie bolo poskytnuté so spätnou účinnosťou, keďže spočiatku odmietol začať konanie o invalidite. Poukázal na to, že svoju žiadosť zaslal e-mailom v októbri a že nechápe, prečo bola doručená až v novembri, t. j. 12 dní po jej odoslaní, a zhodou okolností len štyri mesiace predtým, ako sa agentúra ENISA rozhodla začať konanie o invalidite. Dospel k záveru, že agentúra ENISA neposkytla presvedčivé vysvetlenie svojho oneskorenia pri vybavovaní jednoduchej žiadosti, ktorá si nevyžadovala žiadnu osobitnú konzultáciu a žiadne osobitné zdroje.

32. Sťažovateľ dospel k záveru, že ombudsman by mal konštatovať nesprávny úradný postup agentúry ENISA a že v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu utrpel stratu. Po prvé, utrpel morálnu stratu. Po druhé utrpel majetkovú ujmu vzhľadom na skutočnosť, že nikdy nepoberal podporu v invalidite. Poberal len dávky v nezamestnanosti v EÚ a následne vnútroštátne dávky v nezamestnanosti.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

33. Ombudsman vyjadruje poľutovanie nad tým, že agentúra ENISA nebola schopná prijať jeho návrh na priateľské riešenie, čím premeškala príležitosť napraviť prípad nesprávneho úradného postupu. Je to o to nešťastnejšie vzhľadom na povahu priateľského riešenia, ktorým bolo ospravedlnenie agentúry ENISA, a vzhľadom na dobrú vôľu, ktorú preukázal sťažovateľ.

34. Ombudsman sústavne zastáva názor, že nesprávny úradný postup je široký pojem. Dobrá správa vecí verejných si určite vyžaduje dodržiavanie právnych pravidiel a zásad. Dobrá správa však ide ešte ďalej. Vyžaduje sa v ňom, aby inštitúcie a orgány EÚ nielen dodržiavali svoje právne povinnosti, ale aj konali rozumným a primeraným spôsobom [11].

35. Agentúra ENISA sa domnievala, že konala v primeranej lehote, keďže konala do štyroch mesiacov, čo je lehota stanovená na odpoveď na žiadosti podľa článku 90 ods. 1. Ombudsmanka zdôrazňuje, že nedodržanie štvormesačnej lehoty na odpoveď na žiadosť podľa článku 90 ods. 1 znamená, že žiadosť je implicitne zamietnutá a že možno podať sťažnosť podľa článku 90 ods. 2. Podobne podľa článku 90 ods. 2 orgán oznámi dotknutej osobe svoje odôvodnené rozhodnutie do štyroch mesiacov odo dňa podania sťažnosti. Ak orgán takto nekoná, dotknutá osoba je chránená pred ďalším oneskorením pravidlom, že neposkytnutie odpovede predstavuje zamietavé rozhodnutie. Tieto pravidlá sú určené na ochranu občana v prípade, že administratíva nedodržiava svoje právne povinnosti. Tieto pravidlá však neposkytujú správnemu orgánu právo odchýliť sa od povinností vyplývajúcich zo zásad riadnej správy vecí verejných. Ombudsman opakuje, že podľa zásad dobrej správy vecí verejných musí administratíva konať v primeranom čase, aby vyriešila problémy, na ktoré bola upozornená. Tvrdí, že nie je pravda, že ENISA potrebovala viac ako štyri mesiace na dokončenie jednoduchej úlohy získať informácie o konaní o invalidite. Nevidí žiadny dôvod, prečo by agentúra ENISA mala počkať do januára, aby vykonala prípravné práce po prijatí žiadosti sťažovateľa, ktorá bola podaná v októbri.

36. Agentúra ENISA tvrdila, že prísne dodržala štvormesačnú lehotu tým, že v marci odpovedala na žiadosť doručenú v novembri. Vzhľadom na pripomienku sťažovateľa, že svoju žiadosť poslal v októbri e-mailom a že je veľmi pravdepodobné, že žiadosť preto musela byť doručená v ten istý deň, existujú určité pochybnosti týkajúce sa týchto dátumov.

37. Agentúra ENISA uviedla, že v liste [12] právnik sťažovateľa súhlasil s tým, že štvormesačná lehota je primeraná. Ombudsman chápe tento list inak, pričom poznamenáva, že sa v ňom uvádza: „Myslím si, že žiadosť [môjho klienta] mala byť bezodkladne vybavená... Naše mesiace už uplynuli... bez akéhokoľvek rozhodnutia príslušného orgánu... [B] y jeho mlčanie po uplynutí štvormesačnej formálnej [lehoty], ENISA už prijala - negatívne - rozhodnutie o tejto žiadosti... V dôsledku toho sa v mene [môjho] klienta pýtam:

zrušenie implicitného odmietnutia začať konanie o invalidite a [predloženie] žiadosti môjho klienta posudkovej komisii,

Začatie požadovaného konania o invalidite a predloženie prípadu [môjho klienta] a žiadosti posudkovej komisii bez ďalšieho odkladu...“ (zvýraznenie doplnené)

Ombudsmanka chápe uvedené skutočnosti tak, že právnik sťažovateľky sa sťažoval na omeškanie, s ktorým agentúra ENISA vybavila žiadosť jej klienta. Nepovažovala štvormesačnú lehotu za primeranú a iba poukázala na skutočnosť, že uplynuli štyri mesiace. Porozumenie ombudsmana potvrdzujú pripomienky sťažovateľa k odpovedi agentúry ENISA na návrh priateľského riešenia.

38. Ombudsman poukazuje na to, že jeho vyšetrovanie sťažnosti proti agentúre ENISA sa týka len začatia konania o invalidite. Samotný postup vrátane jeho dĺžky a záverov nie je súčasťou tohto vyšetrovania.

39. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že agentúra ENISA neprimerane oneskorila začatie konania o invalidite a že to predstavuje nesprávny úradný postup. Preto uvedie kritickú poznámku nižšie.

B. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

Agentúra ENISA neprimerane oneskorila začatie konania o invalidite.

Sťažovateľ a agentúra ENISA budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 23. novembra 2010

---

[1] Cieľom konania o invalidite je určiť, či je úradník alebo zamestnanec zdravotne spôsobilý na plnenie svojich povinností.

[2] Článok 59 ods. 1 služobného poriadku stanovuje: „1. Úradník, ktorý predloží dôkaz o tom, že nie je schopný vykonávať svoje povinnosti z dôvodu choroby alebo úrazu, má nárok na práceneschopnosť... Úradník môže byť kedykoľvek požiadaný, aby sa podrobil lekárskej prehliadke, ktorú zabezpečí inštitúcia.“

[3] Rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 16. januára 2007, Gesner/ÚHVT, F-119/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

[4] Správa Európskeho dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií za rozpočtový rok 2007 spolu s odpoveďami agentúry (Ú. v. EÚ C 311, 5.12.2008).

[5] Platy a príspevky, náhrady výdavkov expertov a výdavkov na služobné cesty, zdravotné poistenie a úrazové poistenie, dôchodky a nezamestnanosť.

[6] Vec T-284/07 P, ÚHVT/López Teruel, rozsudok z 26. novembra 2008. V bode 82 pôvodného francúzskeho znenia sa uvádza: „... l’AIPN est en droit de contrôler si l’une des conditions pour l’exercice de sa compétence liée n’est pas remplie, sans pour carnt jouir d’une marge d’appréciation. En effet, ... l’AIPN, qui n’est pas compétente pour effectuer des appréciations d’ordre médical, est tenue de donner suite à une demande de convocation de la commission d’invalidité sauf dans l’hypothèse où elle disposerait d’éléments objectifs et non contestés excluant que les conditions de fond de l’article 78, premier alinéa, du statut, telles que précisées par l’article 13, odseke 1, de l’annexe VIII du statut, soient réunies.“

[7] Článok 78 služobného poriadku stanovuje: „Úradník má spôsobom ustanoveným v článkoch 13 až 16 prílohy VIII nárok na podporu v invalidite v prípade úplnej trvalej invalidity, ktorá mu bráni v plnení povinností zodpovedajúcich pracovnému miestu v jeho funkčnej skupine.“

[8] Článok 13 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku stanovuje: „Pokiaľ článok 1 ods. 1 neustanovuje inak, úradník vo veku menej ako šesťdesiatpäť rokov, ktorému posudková komisia kedykoľvek počas obdobia, v ktorom nadobúda práva na dôchodok, uzná, že trpí úplnou trvalou invaliditou, ktorá mu bráni vykonávať povinnosti zodpovedajúce pracovnému miestu v jeho profesijnej kategórii, a ktorý je z týchto dôvodov povinný ukončiť svoju službu v Spoločenstvách, má počas trvania tejto práceneschopnosti nárok na podporu v invalidite, ako je ustanovené v článku 78 služobného poriadku.“

[9] Ombudsman vo svojom návrhu priateľského riešenia nesprávne odkázal na sťažnosť podľa článku 90, mala to byť žiadosť podľa článku 90.

[10] Rozhodnutie o sťažnosti 568/98/PD. Pozri aj vec T-394/04, Angeletti/Komisia, Zb. 2006, bod 162.

[11] Zistenia nesprávneho úradného postupu ombudsmana preto automaticky neznamenajú nezákonné správanie, ktoré by súd mohol sankcionovať. Pozri výročnú správu európskeho ombudsmana za rok 2008, s. 29, a v tejto súvislosti spojené veci T-219/02 a T-337/02, Olga Lutz Herrera/Komisia, Zb. VS s. IA-319, II-1407, bod 101 a vec T-193/04 R, Hans-Martin Tillack/Komisia, Zb. 2006, s. II-3995, bod 128.

[12] Týmto listom právny zástupca sťažovateľa podal sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 proti implicitnému zamietnutiu žiadosti sťažovateľa.