Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je nemecký občan, ktorý sa sťažoval na údajné nevyšetrenie sťažnosti Európskej komisie na porušenie právnych predpisov proti Nemecku, ktorá sa týkala nepovolených stavebných prác v oblasti chránenej smernicou Rady 92/43/EHS (ďalej len "smernica o biotopoch" alebo "smernica")[1].

2. Sťažovateľ 20. októbra 2010 napísal Komisii, aby ju informoval o tom, čo považuje za nepovolené stavebné práce na brehoch rieky Dolný Havel v Brandenbursku a Sasku, čo je oblasť chránená podľa smernice o biotopoch. Tvrdil, že podľa smernice o biotopoch skutočnosť, že práce boli vykonané na chránenej lokalite a mali vplyv na chránené druhy, znamená, že sa malo vykonať primerané posúdenie vplyvu.

3. Dňa 14. júla 2011 Komisia informovala sťažovateľa, že uvedené práce boli súčasťou projektu obnovy prirodzeného toku rieky. Súviseli teda priamo so správou lokality, a preto sa povinnosť uložená článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch neuplatnila. Účinky projektu boli okrem toho podrobne preskúmané v pláne rozvoja. Z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla prípad uzavrieť.

4. Sťažovateľ odpovedal, že navrhovateľ projektu nie je súčasťou správy lokality a že ak by sa mal navrhovateľ projektu považovať za súčasť správy lokality, článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch by sa stal bezpredmetným. Tvrdil, že pre dotknutú oblasť neexistuje schválený plán riadenia a že sa neanalyzuje, či by práce mali nepriaznivý vplyv na chránené druhy alebo lokalitu. V pláne rozvoja vypracovanom nemeckou environmentálnou mimovládnou organizáciou sa neuvádza niekoľko ohrozených druhov v tejto oblasti. Sťažovateľ sa preto domnieval, že Komisia mala podrobnejšie prešetriť jeho sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov.

5. Sťažovateľ konkrétne pochyboval o tom, či by sa stavebné projekty mohli vykonávať v chránených lokalitách bez riadnej štúdie posúdenia vplyvu a či by sa na rôznych navrhovateľov projektov mohli vzťahovať rôzne normy. Sťažovateľ zdôraznil, že stavebné práce boli súčasťou projektu, ktorý by zničil lúky, ktoré tvoria 80 % lokality, čím by sa ohrozila jej biodiverzita.

6. Dňa 7. októbra 2011 Komisia odpovedala, že nikdy netvrdila, že navrhovateľ projektu bol súčasťou správy lokality, ale že práce boli súčasťou plánu správy a rozvoja, a preto nebolo potrebné vykonať posúdenie na základe článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Okrem toho poukázala na to, že účinky projektu boli podrobne preskúmané v pláne rozvoja. Uznala, že členské štáty musia zabezpečiť, aby projekt neviedol k zhoršeniu alebo narušeniu biotopov v danej oblasti podľa článku 6 ods. 2 smernice. V prejednávanej veci však k takémuto zhoršeniu nedošlo.

Predmet vyšetrovania

7. Navrhovateľ predložil toto tvrdenie a tvrdenie.

Tvrdenie

Komisia riadne nevybavila jeho sťažnosť týkajúcu sa nepovolenej výstavby v lokalite chránenej podľa smernice o biotopoch.

Pohľadávka

Komisia by mala sťažnosť riadne vybaviť.

Vyšetrovanie

8. Sťažovateľ podal sťažnosť 29. novembra 2011. Európsky ombudsman ho 14. decembra 2011 požiadal, aby poskytol určité objasnenia a chýbajúce dokumenty, čo sťažovateľ urobil 19. januára 2012.

9. Ombudsmanka 22. februára 2012 vyzvala Komisiu, aby predložila stanovisko k uvedenému tvrdeniu a žiadosti.

10. Komisia 30. mája 2012 zaslala svoje stanovisko, ktoré bolo následne postúpené sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok.

11. Sťažovateľ predložil svoje pripomienky 20. júla 2012.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné nevybavenie sťažnosti na porušenie právnych predpisov riadne a súvisiaci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

12. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia pred začatím prác neprešetrovala, ktoré podmienky mali byť splnené podľa príslušných pravidiel EÚ a vnútroštátnych pravidiel. Nepreskúmal ani to, ktorý orgán mal udeliť povolenie na vykonanie prác v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami. Sťažovateľ navrhol, že Komisia nechce v tejto veci prijať žiadne opatrenia, keďže ide o politicky citlivú záležitosť.

13. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že stavebné činnosti boli súčasťou projektu zameraného na obnovu prírodnej rieky a pobrežnej oblasti, ktorá sa zhoršovala. Tieto činnosti sa preto museli považovať za opatrenia súvisiace so správou lokality sústavy Natura 2000 na dolnom toku rieky Havel a ako také (v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch) boli vylúčené z povinnosti vykonať posúdenie vplyvu. Pokiaľ ide o povinnosť zabrániť poškodeniu lokalít (článok 6 ods. 2 smernice), ktorá sa uplatňuje aj v situáciách, keď sa nevyžaduje predchádzajúce posúdenie, Komisia vysvetlila, že informácie predložené sťažovateľom nenaznačujú žiadne takéto zhoršenie. Faktom bolo, že v tom čase sa realizovali len dve menšie opatrenia súvisiace s projektom. Zistilo sa, že vplyv týchto opatrení je zanedbateľný. Okrem toho stále prebiehala ďalšia štúdia o vplyve všetkých ostatných opatrení na druhy a biotopy. Komisia teda nezistila žiadne porušenie článku 6 ods. 2 smernice.

14. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zopakoval, že stavebné činnosti nesúviseli so správou lokality a mali vplyv na chránené druhy a biotopy. Vysvetlil, že plán rozvoja nezahŕňal všetky dotknuté druhy a v plnej miere nepreskúmal vplyv opatrení na životné prostredie, z ktorých niektoré už boli vykonané pred vypracovaním tohto plánu. Sťažovateľ uviedol, že Komisia mala k dispozícii dostatok informácií a dôkazov, aby vedela, že projekty viedli k zhoršeniu stavu lokality. Tvrdil, že Komisia si tým, že nevykonala riadne vyšetrovanie, nesplnila svoje povinnosti.

Hodnotenie ombudsmana

15. V prvom rade treba mať na pamäti, že úlohou Komisie v súvislosti so sťažnosťami na porušenie právnych predpisov je preskúmať, či členský štát porušil právo EÚ, zatiaľ čo vyšetrovanie ombudsmana sa obmedzuje na overenie toho, či sa posúdenie Komisie javí ako primerané a či zohľadnilo všetky relevantné faktory.

16. Smernica o biotopoch ukladá členským štátom povinnosť: i) stanoviť potrebné ochranné opatrenia a v prípade potreby vhodné plány riadenia pre osobitne chránené územia (článok 6 ods. 1); ii) zabrániť poškodzovaniu prirodzených biotopov a biotopov druhov a významnému rušeniu chránených druhov (článok 6 ods. 2); iii) posúdiť vplyv akéhokoľvek plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo pre ňu nie je potrebný, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu (článok 6 ods. 3); a iv) prijať kompenzačné opatrenia, ak sa plán alebo projekt musí realizovať napriek negatívnemu posúdeniu jeho vplyvov na lokalitu (článok 6 ods. 4).

17. V prejednávanej veci, ako uviedla Komisia a ako uznal sťažovateľ, bol vypracovaný plán riadenia pre predmetnú chránenú lokalitu. Zdá sa teda, že povinnosť uložená článkom 6 ods. 1 bola splnená.

18. Pokiaľ ide o článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch, ombudsman poznamenáva, že hoci sťažovateľ podrobne vysvetlil, ktoré chránené druhy žijú na stavenisku, a druh stavebných činností, ktoré sa vykonali, nepredložil žiadne konkrétne dôkazy o poškodzovaní akéhokoľvek prirodzeného biotopu alebo o poškodzovaní biotopov druhov alebo o významnom rušení chránených druhov, čo by znamenalo nedodržanie článku 6 ods. 2 smernice. Sťažovateľ preto nespochybnil analýzu Komisie, že vzhľadom na to, že opatrenia projektu, ktoré sa už realizovali, boli monitorované a zistilo sa, že majú zanedbateľný vplyv, a keďže prebiehala dodatočná štúdia o vplyve všetkých ostatných opatrení, nemusel v tejto veci zasiahnuť.

19. Článok 6 ods. 3 sa uplatňuje na plány alebo projekty, ktoré priamo nesúvisia so správou lokality alebo pre ňu nie sú potrebné a pravdepodobne na ňu budú mať významný vplyv. Toto ustanovenie sa preto nevzťahuje na žiadny plán alebo projekt, ktorý priamo súvisí so správou lokality alebo je pre ňu potrebný, a to ani vtedy, ak je pravdepodobné, že takýto plán alebo projekt bude mať významný vplyv na lokalitu. Výkladový dokument Komisie „Správa lokalít sústavy Natura 2000: V ustanoveniach článku 6 smernice 92/43/EHS o biotopoch [2] sa vysvetľuje, že „projekt, ktorý priamo súvisí so správou lokality alebo je pre ňu potrebný“sa vzťahuje na riadiace opatrenia, ktorých cieľom je ochrana lokality (na rozdiel od zložky celkového plánu, ktorá nesleduje ďalšie ciele ochrany, ako je komerčné využívanie dreva z chránenej oblasti). Komisia poznamenala, že cieľom predmetného projektu je obnoviť prirodzený riečny tok. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy o opaku. Namiesto toho kládol dôraz na skutočnosť, že navrhovateľ projektu nebol z organizačného hľadiska súčasťou riadenia. To však nie je relevantné na účely článku 6 ods. 3. Rozhodujúce je, či samotný projekt, a nie navrhovateľ projektu, priamo súvisí so správou lokality alebo je pre ňu potrebný.

20. Navrhovateľ okrem toho neposkytol žiadne konkrétne dôkazy v súvislosti s údajnými negatívnymi dôsledkami pre lokalitu. Preto bol názor Komisie, že článok 6 ods. 4 smernice sa neuplatňoval a že v dôsledku toho neexistovali dôvody na začatie konania o nesplnení povinnosti proti Nemecku, primeraný.

B. Záver

Ombudsmanka na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

V Štrasburgu 26. februára 2014

[1] Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102).

[2] http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/art6/provision_of_art6_en.pdf