Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

Stručne povedané,

1. Navrhovateľ je spoločnosť, ktorá koná v záujme svojich dcérskych spoločností pôsobiacich v chemickom priemysle. Na činnosti týchto dcérskych spoločností sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (ďalej len „nariadenie REACH“)[1], ktorým sa všetkým výrobcom a dovozcom chemických látok v množstvách vyšších ako jedna tona ročne ukladá povinnosť registrovať tieto látky (t. j. uložiť registračnú dokumentáciu) v Európskej chemickej agentúre (ECHA). Táto sťažnosť vyplýva z nezhody medzi ECHA a sťažovateľom, pokiaľ ide o to, aké informácie je potrebné verejne šíriť na základe nariadenia REACH.

Právny rámec

Príslušné ustanovenia nariadenia REACH platné v tom čase sú uvedené nižšie.

2. V článku 10 písm. a) bode xi) sa stanovuje: „Registrácia... zahŕňa ... technickú dokumentáciu vrátane: [...] xi) žiadosť o informácie uvedené v článku 119 ods. 2, o ktorých sa výrobca alebo dovozca domnieva, že by sa nemali sprístupniť na internete v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. e), vrátane odôvodnenia, prečo by uverejnenie mohlo poškodiť jeho obchodné záujmy alebo obchodné záujmy ktorejkoľvek inej dotknutej strany.“

3. Článok 77 ods. 2 písm. e) stanovuje: „Sekretariát vykonáva tieto úlohy: [...] e) vytvorenie a vedenie databázy (databáz) s informáciami o všetkých registrovaných látkach, zoznam klasifikácie a označovania a zoznam harmonizovanej klasifikácie a označovania vytvorený v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008. Informácie uvedené v článku 119 ods. 1 a 2 v databáze (databázach) bezplatne zverejní na internete s výnimkou prípadov, keď sa žiadosť podaná podľa článku 10 písm. a) bodu xi) považuje za odôvodnenú. Agentúra na požiadanie sprístupní ďalšie informácie v databázach v súlade s článkom 118.“

4. Odseky 1 a 2 tohto článku 119 stanovujú:

„1. V súlade s článkom 77 ods. 2 písm. e) sa prostredníctvom internetu bezplatne zverejnia tieto informácie o látkach ako takých, látkach v zmesiach alebo vo výrobkoch, ktoré má agentúra k dispozícii:

[...]

e) výsledok každej toxikologickej a ekotoxikologickej štúdie;

[...]

2. Nasledujúce informácie o látkach ako takých, látkach v zmesiach alebo látkach vo výrobkoch sa bezplatne sprístupnia verejnosti na internete v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. e) okrem prípadov, keď strana predkladajúca informácie predloží odôvodnenie v súlade s článkom 10 písm. a) bodom xi), ktoré agentúra akceptuje ako platné, prečo by takéto uverejnenie mohlo poškodiť obchodné záujmy registrujúceho alebo ktorejkoľvek inej dotknutej strany:

[...]

c) súhrny štúdií alebo podrobné súhrny štúdií obsahujúce informácie uvedené v odseku 1 písm. d) a e)...“.

5. V článku 3 ods. 28 a 29 sa stanovujú tieto vymedzenia pojmov „presné zhrnutie štúdie“ a „zhrnutie štúdie“:

„28. podrobné zhrnutie štúdie: je podrobné zhrnutie cieľov, metód, výsledkov a záverov úplnej správy o štúdii, ktoré poskytuje dostatočné informácie na nezávislé posúdenie štúdie, pričom sa minimalizuje potreba nahliadnuť do úplnej správy o štúdii;

29. zhrnutie štúdie: je zhrnutie cieľov, metód, výsledkov a záverov úplnej správy o štúdii, ktoré poskytuje dostatočné informácie na posúdenie relevantnosti štúdie.“.

Nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov [2]

6. Článok 8 nariadenia č. 45/2001 stanovuje: „Bez toho, aby boli dotknuté články 4, 5, 6 a 10, sa osobné údaje prenášajú len príjemcom, na ktorých sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy prijaté na vykonávanie smernice 95/46/ES,

a) ak príjemca preukáže, že údaje sú potrebné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo podliehajúcej výkonu verejnej moci, alebo

b) ak príjemca preukáže potrebu prenosu údajov a ak neexistuje dôvod predpokladať, že by mohli byť poškodené oprávnené záujmy dotknutej osoby.“

Rozhodnutie agentúry ECHA o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001 [3]

7. Článok 5 ods. 5 znie: „Konzultovaný autor, ktorý je treťou stranou, má lehotu na odpoveď, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní, ale musí agentúre umožniť, aby dodržala svoje vlastné lehoty na odpoveď. Ak sa odpoveď neposkytne v stanovenej lehote alebo ak je tretia strana nevystopovateľná alebo neidentifikovateľná, agentúra rozhodne v súlade s pravidlami o výnimkách uvedenými v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001, pričom zohľadní oprávnené záujmy tretej strany na základe informácií, ktoré má k dispozícii.“

8. Článok 5 ods. 6 stanovuje: „Ak má agentúra v úmysle poskytnúť prístup k dokumentu v rozpore s výslovným stanoviskom autora, informuje autora o svojom zámere zverejniť dokument po uplynutí lehoty desiatich pracovných dní a upozorní ho na opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii na zamietnutie zverejnenia.“

9. Článok 8 ods. 2 písm. b) stanovuje: „Priamo elektronickými prostriedkami sa sprístupnia aspoň tieto dokumenty: [...] b) iné informácie, ktoré sa majú zverejniť podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006.“.

Skutkový stav

10. Dňa 18. januára 2010 sťažovateľ v súlade s nariadením REACH predložil registračnú dokumentáciu a dostal príslušné registračné číslo.

11. Dňa 11. mája 2010 ECHA vyzvala sťažovateľa, aby preskúmal svoju registračnú dokumentáciu a vyjadril prípadné výhrady k informáciám, ktoré by boli zverejnené na internete do 4. júna 2010.

12. Dňa 31. mája 2010 ECHA informovala sťažovateľa, že 12. mája 2010 dostala žiadosť o prístup k dokumentom, ktorá bola podaná podľa nariadenia č. 1049/2001 [4] a týkala sa dokumentov predložených sťažovateľom v súvislosti s konkrétnou látkou. Žiadosť o prístup bola predložená v rámci verejnej konzultácie, v ktorej sa požadovali informácie s cieľom zabrániť zbytočnému testovaniu na zvieratách v súvislosti s príslušnou látkou.

ECHA uviedla, že nie je jasné, či sa výnimka podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 týkajúca sa ochrany obchodných záujmov vrátane duševného vlastníctva vzťahuje na požadovaný dokument. Podľa ECHA dokument, ktorý ECHA zaslala sťažovateľovi na predbežné preskúmanie pred jeho uverejnením na internete, zodpovedal verejným informáciám požadovaným v žiadosti o prístup k dokumentom, keďže filtrovaná registračná dokumentácia obsahovala len informácie, ktoré boli uverejnené na internete podľa nariadenia REACH.

S cieľom rozhodnúť o žiadosti o prístup k dokumentom do 15 pracovných dní, ako sa stanovuje v nariadení č. 1049/2001, ECHA požiadala sťažovateľa, aby odpovedal najneskôr do 4. júna 2010. Podľa názoru ECHA bola lehota primeraná vzhľadom na predchádzajúcu žiadosť agentúry, aby sťažovateľ skontroloval tento dokument a informácie, ktoré sa majú šíriť online.

13. Dňa 4. júna 2010 sťažovateľ odpovedal (osobitnými listami) na listy agentúry ECHA z 11. mája 2010 a 31. mája 2010. Namietala proti zverejneniu dokumentu z dôvodu, že: i) zverejnenie príslušného dokumentu by ohrozilo ochranu dôležitých obchodných záujmov a duševného vlastníctva; ii) generovanie informácií na účely registrácie si vyžadovalo značné úsilie zo strany zaregistrovaných subjektov a zaslúžilo si osobitnú ochranu; iii) zverejnenie by zvýhodnilo konkurentov sťažovateľa, pretože by umožnilo voľným vodičom využiť ekonomické aktívum, ktoré predstavuje samotná registračná dokumentácia; iv) akékoľvek zverejnenie pred uplynutím lehoty na registráciu by sankcionovalo sťažovateľa za to, že predložil svoju registračnú dokumentáciu skôr, a poskytlo by registrujúcim na poslednú chvíľu neoprávnenú konkurenčnú výhodu; a v) zverejnenie dokonca aj filtrovanej registračnej dokumentácie prekročilo rámec toho, čo bolo potrebné na informovanú diskusiu o znížení počtu testov na stavovcoch. Sťažovateľ okrem toho požiadal ECHA, aby zverejnila meno žiadateľa s cieľom zapojiť sa do priamej diskusie s ním.

14. Dňa 21. júna 2010 ECHA informovala sťažovateľa, že 8. júna 2010 sa rozhodla udeliť prístup k informáciám obsiahnutým v registračnej dokumentácii v rozsahu, v akom by tieto informácie mali byť verejne dostupné na internetovej stránke ECHA podľa nariadenia REACH. Agentúra ECHA zaslala sťažovateľovi zverejnený dokument pre informáciu a vysvetlila, že je zo zákona povinná zverejniť informácie uvedené v článku 119 ods. 1 a v článku 119 ods. 2 nariadenia REACH, ak počas registrácie nebola podaná žiadosť o zachovanie dôvernosti. Agentúra ECHA počas konzultácie so sťažovateľom tvrdila, že informácie uvedené v článku 119 ods. 2 nariadenia REACH a obsiahnuté v registračnej dokumentácii by sa mali považovať za dôverné obchodné informácie. ECHA sa preto rozhodla neposkytnúť prístup k týmto údajom. ECHA sa však rozhodla poskytnúť prístup k informáciám uvedeným v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH v súlade so zákonnou povinnosťou, ktorá je v ňom uvedená.

15. Sťažovateľ 8. júla 2010 napísal agentúre ECHA a vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím zverejniť dotknutý dokument. Vyjadrila poľutovanie nad tým, že ECHA podľa všetkého nezohľadnila jej obavy. Podľa názoru sťažovateľa je konanie ECHA v rozpore s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia ECHA o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001, podľa ktorého ECHA musí informovať autora o svojom zámere zverejniť dokumenty po uplynutí lehoty desiatich pracovných dní a upozorniť ho na opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii na vznesenie námietky proti zverejneniu, čo ECHA neurobila. Tým bolo porušené právo sťažovateľa na účinnú právnu ochranu jeho (duševného) majetku. Okrem toho sa v článku 5 ods. 5 rozhodnutia o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001 stanovilo obdobie najmenej piatich pracovných dní na pripomienkovanie žiadosti. Sťažovateľ zdôraznil, že dostal menej času, pretože 3. júna 2010 bol v jeho krajine štátny sviatok. Tvrdila, že hoci ECHA dostala žiadosť 12. mája 2010, trvalo jej devätnásť dní, kým sa skontaktovala so sťažovateľom, a potom mu poskytla menej ako päť dní na to, aby ju skontroloval a vyjadril sa k nej, čo bolo neprimerané.

16. Dňa 10. augusta 2010 ECHA informovala sťažovateľa, že keďže list z 8. júla 2010 bol zaslaný zamestnancovi ECHA, pôvodne sa považoval za osobnú poštu a bol zaregistrovaný až po návrate tejto osoby z dovolenky. ECHA dodala, že odpoveď bude zaslaná včas.

17. Keďže sťažovateľ nedostal takúto odpoveď, 18. augusta 2010 sa obrátil na ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

18. Ombudsmanka začala vyšetrovanie tohto tvrdenia:

Tvrdenie:

ECHA sa i) riadne nezaoberala námietkami sťažovateľa proti poskytnutiu prístupu k svojej registračnej dokumentácii; ii) uviesť meno žiadateľa alebo využiť jeho ponuku na priame kontaktovanie žiadateľa; iii) informovať sťažovateľa o uplatniteľných prostriedkoch právnej nápravy a poskytnúť mu lehotu desiatich pracovných dní pred zverejnením príslušného dokumentu; iv) poskytnúť sťažovateľovi primeranú lehotu na odpoveď na jeho list z 31. mája 2010, najmä vzhľadom na čas, ktorý samotná ECHA potrebovala na vybavenie žiadosti; v) odpovedať na list sťažovateľa z 8. júla 2010 v primeranej lehote; a vi) informovať sťažovateľa o tom, ktoré údaje boli postúpené žiadateľovi.

Vyšetrovanie

19. Dňa 28. septembra 2010 ombudsman požiadal ECHA o stanovisko k sťažnosti. Dňa 22. decembra 2010 ECHA zaslala svoje stanovisko, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Sťažovateľ predložil svoje pripomienky 28. februára 2011.

20. Dňa 12. septembra 2011 sa ombudsmanka rozhodla vykonať ďalšie vyšetrovania a vyzvala agentúru ECHA, aby poskytla určité objasnenia. Dňa 31. októbra 2011 ECHA zaslala svoju odpoveď, ktorá bola postúpená sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Sťažovateľ 30. januára 2012 uviedol, že si neželá predložiť žiadne ďalšie pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

21. Agentúra ECHA vo svojej odpovedi na ďalšie vyšetrovania ombudsmana poukázala na to, že sťažovateľ predtým nenapadol pravidlá agentúry ECHA, ktoré rozlišujú medzi „výsledkami štúdie“ a „zhrnutím štúdie“.

22. Ombudsmanka poznamenáva, že ECHA netvrdila, že uvedená otázka by mala byť vyhlásená za neprípustnú z dôvodu absencie predchádzajúcich administratívnych prístupov. V každom prípade by takýto prístup nebol v prejednávanej veci úspešný. Dôvodom je, že uvedená otázka úzko súvisí s tvrdením sťažovateľa, že ECHA zverejnila informácie, ktoré išli nad rámec informácií stanovených v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH. Z tohto dôvodu má objasnenie rozdielu medzi „výsledkami štúdie“ a „zhrnutím štúdie“ zásadný význam pre stanovenie rozsahu pôsobnosti článku 119 ods. 1 nariadenia REACH.

A. Údajné nesprávne riešenie námietok sťažovateľa týkajúcich sa udelenia prístupu k jeho registračnej dokumentácii

Argumenty predložené ombudsmanovi

23. Sťažovateľ v podstate tvrdil, že: i) zverejnenie príslušného dokumentu narušilo ochranu dôležitých obchodných záujmov a duševného vlastníctva; ii) generovanie informácií pre registráciu si vyžadovalo značné úsilie zo strany zaregistrovaných subjektov a zaslúžilo si osobitnú ochranu; iii) zverejnenie by zvýhodnilo konkurentov sťažovateľa, pretože by umožnilo voľným vodičom využiť ekonomické aktívum, ktoré predstavuje samotná registračná dokumentácia; iv) akékoľvek zverejnenie pred uplynutím lehoty na registráciu by sankcionovalo sťažovateľa za to, že predložil svoju registračnú dokumentáciu skôr, a poskytlo by registrujúcim na poslednú chvíľu neodôvodnenú konkurenčnú výhodu; a v) zverejnenie dokonca aj filtrovanej dokumentácie by prekročilo rámec toho, čo bolo potrebné na informovanú diskusiu o znížení počtu testov na stavovcoch.

24. ECHA vo svojom stanovisku tvrdila, že spôsob, akým sa zaoberala žiadosťou o prístup k dokumentom v registračnej dokumentácii sťažovateľa, v žiadnom prípade nepoškodil práva a procesné záruky sťažovateľa. Obmedzila zverejnenie informácií na informácie uvedené v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH, ktoré sa v každom prípade považujú za verejne dostupné. Nedisponovala teda žiadnou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o odmietnutie prístupu k takýmto informáciám.

25. ECHA poukázala na to, že nariadenie REACH ukladá všetkým výrobcom a dovozcom chemických látok v množstvách presahujúcich jednu tonu ročne povinnosť registrovať ich v ECHA. Musia agentúre ECHA predložiť „registračnú dokumentáciu“ obsahujúcu určité údaje o vlastnostiach látky vrátane hodnotenia a odporúčaní, ako kontrolovať riziko súvisiace s látkou. Tieto spisy sa predkladajú v špecifickom formáte. Lehoty na predloženie sa môžu líšiť v závislosti od vlastností látky a/alebo objemu výroby alebo dovozu.

26. Od všetkých spoločností, ktoré vyrábajú alebo dovážajú rovnakú látku do EHP, sa však vyžaduje, aby spoločne zostavovali a predkladali veľkú časť informácií požadovaných na ich registráciu. Na tento účel musia spoločnosti vytvoriť fóra na výmenu informácií o látkach (SIEF) a sú povinné rozdeliť si náklady na generovanie informácií spravodlivým, transparentným a nediskriminačným spôsobom. Táto povinnosť vymieňať si informácie a náklady sa vzťahuje na všetkých registrujúcich pre danú látku bez ohľadu na skutočnosť, že niektorí z nich môžu agentúre ECHA predložiť svoje registrácie skôr a iní neskôr.

27. Agentúra ECHA zdôraznila, že od začiatku obmedzovala potenciálny rozsah prístupu, ktorý sa má udeliť, na informácie uvedené v článku 119 ods. 1 a na informácie uvedené v článku 119 ods. 2, v prípade ktorých nebola do registračnej dokumentácie zahrnutá žiadna žiadosť o nezverejnenie na webovom sídle agentúry ECHA. Príslušná registračná dokumentácia sťažovateľa mala byť verejne dostupná na webovom sídle agentúry ECHA od 18. januára 2010, ale uverejnenie sa z technických dôvodov oneskorilo.

28. ECHA vysvetlila, že s cieľom informovať registrujúcich o uverejnení častí registračnej dokumentácie ich individuálne kontaktovala a umožnila im prezrieť si verejnú verziu dokumentácie pred jej uverejnením. Sťažovateľ dostal 11. mája 2010 žiadosť o náhľad „verejnej časti“ svojej registračnej dokumentácie a bol vyzvaný, aby do 4. júna 2010 vyjadril akékoľvek podstatné obavy. ECHA dostala 12. mája 2010 žiadosť o prístup k dokumentu, ktorý je predmetom tohto vyšetrovania. Sťažovateľ 4. júna 2010 odpovedal osobitne na i) list agentúry ECHA umožňujúci preskúmanie dokumentácie vzhľadom na jej uverejnenie a ii) žiadosť agentúry ECHA o pripomienkovanie žiadosti o prístup k predmetným dokumentom.

29. Vo svojej odpovedi na list agentúry ECHA z 11. mája 2010 týkajúci sa uverejnenia registračnej dokumentácie na webovom sídle agentúry ECHA sťažovateľ požiadal agentúru ECHA, aby odložila uverejnenie dokumentácie do 30. novembra 2010, a vzniesol len námietky v súvislosti s uverejnením určitých informácií uvedených v článku 119 ods. 2 nariadenia REACH; týkalo sa to obchodných názvov [článok 119 ods. 2 písm. e)], informácií o použitiach [informácie v karte bezpečnostných údajov podľa článku 119 ods. 2 písm. d)] a zhrnutí štúdií alebo podrobných zhrnutí štúdií [článok 119 ods. 2 písm. c)].

30. Vzhľadom na uvedené námietky sťažovateľa sa agentúra ECHA rozhodla udeliť prístup len k informáciám uvedeným v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH. Zdôraznila, že tieto informácie sa nepovažovali za dôverné a mali sa sprístupniť verejnosti bez výnimky od 1. júna 2008. ECHA teda nemala žiadne dôvody na odmietnutie zverejnenia, keď sa tieto informácie stali dostupnými v jej databázach, t. j. keď bola predložená registračná dokumentácia. Nariadenie REACH neposkytlo registrujúcemu žiadnu možnosť namietať proti uverejneniu informácií uvedených v článku 119 ods. 1. Tieto informácie patrili aj do kategórie „dokumenty priamo prístupné verejnosti“podľa článku 8 ods. 2 písm. b) rozhodnutia agentúry ECHA o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001. ECHA preto dospela k záveru, že výnimky uvedené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 už nie sú uplatniteľné.

31. Agentúra ECHA ďalej zdôraznila, že: i) nemal žiadny priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o odmietnutie prístupu k informáciám uvedeným v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH; ii) informácie uvedené v tomto ustanovení sa týkali len základných vlastností látky a ako také nepostačovali na to, aby akákoľvek tretia strana zostavila riadnu registračnú dokumentáciu; a iii) konkurenti nemohli len jednoducho „kopírovať a vložiť“ informácie obsiahnuté v registračnej dokumentácii, keďže v článku 10 nariadenia REACH sa stanovovalo, že registrujúci pri používaní verejne dostupných informácií musí mať úplnú správu o štúdii alebo musí mať povolenie odkazovať na ňu. Registrujúci boli požiadaní, aby to potvrdili pri predkladaní svojej registračnej dokumentácie agentúre ECHA.

32. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach spochybnil názor ECHA, že na všetky informácie, ktoré ECHA sprístupnila, sa vzťahuje článok 119 ods. 1 nariadenia REACH. Tvrdila najmä, že informácie, ktoré boli zverejnené, obsahovali "zhrnutia štúdií", na ktoré sa vzťahoval článok 119 ods. 2 písm. c) nariadenia REACH. Podľa sťažovateľa boli tieto zhrnutia štúdií nazvané „správa o záverečnej štúdii“a s výnimkou chýbajúcej totožnosti materiálu mali charakter „kvalifikovaného zhrnutia štúdie“. Navrhovateľ okrem toho uviedol, že zverejnené informácie umožnili vyvodiť závery o jeho výrobnej prevádzke (výrobných prevádzkach), a teda aj o samotnom navrhovateľovi. Sťažovateľ zdôraznil, že chce zabrániť parazitovaniu na zhrnutiach svojich štúdií inými spoločnosťami, ktoré budú musieť neskôr predložiť svoju registračnú dokumentáciu.

33. V ďalších vyšetrovaniach ombudsmanka poukázala na agentúru ECHA, že sťažovateľ tvrdil, že nie všetky informácie, ktoré agentúra ECHA sprístupnila, patria do pôsobnosti článku 119 ods. 1 nariadenia REACH. Ombudsmanka konkrétne požiadala agentúru ECHA o ďalšie pripomienky, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že informácie, ktoré boli zverejnené, obsahovali "zhrnutia štúdií", na ktoré sa vzťahoval článok 119 ods. 2 písm. c) nariadenia REACH.

34. Agentúra ECHA vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o objasnenie zopakovala, že registrujúci predkladá svoju dokumentáciu v štandardizovanom formáte na základe vzorov vypracovaných Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré obsahujú polia, ktoré majú registrujúci vyplniť. ECHA musela určiť, ktoré informácie patria do pôsobnosti článku 119 ods. 1 a ktoré do pôsobnosti článku 119 ods. 2 nariadenia REACH.

35. Na tento účel agentúra ECHA úzko spolupracovala so svojimi zainteresovanými stranami pri vymedzovaní pravidiel kvalifikácie informácií predložených registrujúcimi a pravidelne konzultovala so zainteresovanými stranami. Konkrétne 6. júla 2009 usporiadala stretnutie zainteresovaných strán za okrúhlym stolom s účastníkmi z odvetvia (vrátane združenia, ktorého členom je sťažovateľ), mimovládnymi organizáciami, odborovými zväzmi, OECD, Európskou komisiou a Európskym parlamentom. Agentúra ECHA dôkladne analyzovala pripomienky doručené po okrúhlom stole. To zahŕňalo krehké vyváženie medzi potrebou chrániť dôverné obchodné informácie a povinnosťou zaručiť užitočnosť informácií, ktoré sa majú uverejniť na internete. Konečný výsledok tohto dialógu sa realizoval prostredníctvom IT nástroja na automatizovanú extrakciu týchto informácií z registračných dokumentácií, ktorý bol doplnený príručkami a IT nástrojom umožňujúcim registrujúcim simulovať extrakciu pred predložením svojej dokumentácie.

36. ECHA poukázala na to, že v nariadení REACH sa rozlišuje medzi „zhrnutiami štúdií“ a „výsledkami štúdií“. Zatiaľ čo „výsledky štúdií“ sa mali sprístupniť verejnosti bez výnimky, „zhrnutia štúdií“ a „podrobné zhrnutia štúdií“ sa mali uverejniť na internete len vtedy, ak sa v registračnej dokumentácii nepodala žiadosť o dôverné zaobchádzanie. V nariadení REACH sa stanovilo vymedzenie pojmov „zhrnutie štúdie“ a „podrobné zhrnutie štúdie“, ale nešpecifikovalo sa v ňom, čo by sa malo považovať za „výsledok“ štúdie. ECHA uviedla, že z definícií pojmov „zhrnutie štúdie“ a „presné zhrnutie štúdie“ v článku 3 bodoch 28 a 29 nariadenia REACH (pozri bod 5 vyššie) možno vyvodiť, že rozsah „výsledku štúdie“ bol užší ako zhrnutie štúdie, a vylúčila podrobnosti o cieľoch, metódach a záveroch.

37. Na základe tohto prístupu musela agentúra ECHA pre každú oblasť v registračnej dokumentácii, v ktorej bola uvedená úplná správa o štúdii, určiť, či by sa mala považovať za „výsledky“, „zhrnutie štúdie“, „presné zhrnutie štúdie“ alebo či vôbec nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 119 nariadenia REACH. Hlavnými kritériami na tento účel boli: i) vymedzenia pojmov v článku 3 bodoch 28 a 29 nariadenia REACH; ii) objektívne označenie vykazovaných informácií za "výsledok" alebo "zhrnutie štúdie" (napríklad číselné hodnoty vo vzťahu k podrobným opisom metodiky a záverov); iii) predvídateľnosť pre zaregistrované subjekty (napríklad, ak v kolónke bolo v názve uvedené slovo „výsledok“); a iv) potrebu verejnosti získať dostatočné informácie na pochopenie číselných hodnôt. Informácie v úplných správach o štúdiách (t. j. výsledky a zhrnutia štúdií) boli uvedené v systéme predkladania ECHA pod nadpisom "správa o záverečnej štúdii"; v rámci takéhoto okruhu bolo vykázaných viac ako 6 200 polí. Po dôkladnej analýze ECHA dospela k záveru, že 2 502 polí zodpovedá informáciám, ktoré sa považujú za výsledky štúdie, a 1 738 polí zodpovedá informáciám, ktoré sú súčasťou zhrnutia štúdie alebo podrobného zhrnutia štúdie, zatiaľ čo 1 966 polí obsahuje informácie, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 119 nariadenia REACH. ECHA zdôraznila, že uvedené body boli stanovené v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami a s prihliadnutím na obavy odvetvia, ako aj mimovládnych organizácií.

38. Konkrétna správa o záverečnej štúdii, na ktorú poukázal sťažovateľ, zodpovedala konkrétnemu oddielu registračnej dokumentácie. Agentúra ECHA predložila prehľad názvov polí pre časť registračnej dokumentácie, ktoré sa považovali za súčasť „výsledku“ (a preto sa musia zverejniť v súlade s článkom 119 ods. 1) alebo za súčasť „zhrnutia štúdie“. Takisto uviedla, že informácie zverejnené v súvislosti so žiadosťou o prístup k dokumentom boli zjavne menšie ako informácie, ktoré by sa považovali za súčasť „zhrnutia štúdie“. ECHA sa preto neodchýlila od svojich štandardných pravidiel. Vysvetlila, že tieto pravidlá boli od konca apríla 2010 transparentne dostupné aj pre zaregistrované subjekty v osobitných príručkách vysvetľujúcich uplatniteľné pravidlá podľa jednotlivých oblastí.

39. ECHA okrem toho dodala, že sťažovateľ bol listom z 2. decembra 2010 vyzvaný, aby preskúmal svoju registračnú dokumentáciu s cieľom uverejniť informácie na internetovej stránke ECHA a v prípade potreby tieto informácie aktualizoval. Na základe tejto žiadosti sťažovateľ aktualizoval svoju dokumentáciu 1. apríla 2011 a údaje z registračnej dokumentácie, ktoré nemajú dôverný charakter, boli 9. júna 2011 uverejnené na portáli agentúry ECHA na šírenie informácií. Podľa ECHA bolo pozoruhodné, že keď sťažovateľ 1. apríla 2011 aktualizoval registráciu, rozhodol sa nepožiadať o dôverné zaobchádzanie s informáciami oznámenými v správe o záverečnej štúdii, na ktorú sa odvolával vo svojich pripomienkach. Nevyužila teda svoje právo namietať proti uverejneniu informácií obsiahnutých v poliach podľa článku 119 ods. 2 nariadenia REACH, ktoré by ECHA považovala za zodpovedajúce „zhrnutiu štúdie“. Informácie, ktoré boli verejne dostupné na portáli agentúry ECHA na šírenie informácií, boli teda ešte podrobnejšie ako informácie, ktoré boli sprístupnené osobe, ktorá podala žiadosť o prístup v roku 2010.

40. Agentúra ECHA ďalej poznamenala, že z informácií dostupných na portáli agentúry ECHA na šírenie informácií vyplýva, že sťažovateľ sa pri aktualizácii dokumentácie na účely uverejnenia rozhodol neodstrániť údajné odkazy na výrobné prevádzky.

41. Sťažovateľ nepredložil žiadne ďalšie pripomienky.

Hodnotenie ombudsmana

42. Zdá sa, že sťažovateľ aj ECHA akceptujú, že informácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 119 ods. 1 nariadenia REACH, sa musia uverejniť, zatiaľ čo informácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 119 ods. 2, sa môžu uverejniť, pokiaľ sa neprijme žiadosť o zachovanie dôvernosti podaná podľa článku 10 písm. a) bodu xi).

43. ECHA tvrdila, že vo svojej odpovedi na žiadosť o prístup k dokumentom zverejnila len informácie, ktoré bola v každom prípade zo zákona povinná šíriť, teda informácie uvedené v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH. Sťažovateľ to spochybňuje tým, že poukazuje na to, že zverejnené informácie obsahovali „zhrnutia štúdií“ (nazývané „správa o záverečnej štúdii“), na ktoré sa vzťahoval článok 119 ods. 2 písm. c) nariadenia REACH. Sťažovateľ sa okrem toho odvolal na konkrétne informácie, o ktorých sa domnieval, že by umožnili ich identifikáciu.

44. Rozhodujúcou otázkou teda je, či ECHA zverejnila informácie, ktoré išli nad rámec informácií stanovených v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH. Ombudsmanka poznamenáva, že Súdny dvor EÚ ešte nemal príležitosť preskúmať rozdiel medzi informáciami, na ktoré sa vzťahuje článok 119 ods. 1, a informáciami, na ktoré sa vzťahuje článok 119 ods. 2 nariadenia REACH. V prípade neexistencie takéhoto výkladu bola ECHA oprávnená vypracovať svoje vlastné pravidlá výkladu, aby mohla uplatňovať nariadenie REACH, pričom prináleží ombudsmanovi, aby preskúmal, či bol výklad správny a primeraný.

45. ECHA vysvetlila, že podľa článku 119 ods. 1 nariadenia REACH musí uverejniť „výsledky štúdie“ na internete. Vzhľadom na to, že nariadenie REACH neobsahuje žiadnu definíciu tohto pojmu, ECHA tvrdila, že musí prísť s vlastnou definíciou. V tejto súvislosti sa ombudsman domnieva, že východisko agentúry ECHA, ktorým bolo predpokladať, že pojem „výsledky štúdie“ musí byť užší ako pojem „zhrnutia štúdie“[5], bolo skutočne primerané.

46. V nadväznosti na tento výklad ECHA vypracovala prístup, ktorý jej umožňuje rozhodnúť, či konkrétna oblasť z viac ako 6 200 oblastí patrí do pôsobnosti článku 119 ods. 1 alebo článku 119 ods. 2 nariadenia REACH, alebo či vôbec nepatrí do pôsobnosti týchto ustanovení. Zohľadnila pritom niekoľko úvah (pozri bod 37) a do procesu zapojila veľkú skupinu zainteresovaných strán vrátane priemyselného združenia zastupujúceho navrhovateľa. Z informácií predložených ombudsmanovi vyplýva, že: i) tento proces zahŕňal predchádzajúce konzultácie so zainteresovanými stranami a zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať pravidlá predkladania registračných dokumentácií; ii) kritériá použité pri rozhodovaní o tom, čo je potrebné uverejniť (napríklad rozdiel medzi "výsledkami štúdie" a "zhrnutím štúdie") sa pokúsili nájsť spravodlivú rovnováhu medzi tým, čo bolo niekedy jednoznačne protichodné; a iii) ECHA prijala niekoľko opatrení na prípravu a informovanie registrujúcich o vplyve týchto pravidiel pred predložením ich registračnej dokumentácie a/alebo pred uverejnením na internete. Keďže sťažovateľ nepredložil žiadne ďalšie argumenty, ktoré by svedčili o opaku, ombudsman považuje prístup agentúry ECHA zameraný na pomoc pri rozlišovaní medzi informáciami, ktoré by sa mohli uverejniť, a informáciami, o ktorých by sa mohlo tvrdiť, že sú dôverné, za primeraný a v súlade s duchom nariadenia REACH.

48. Pokiaľ ide o osobitný dokument, na ktorý sa odvoláva sťažovateľ (správa o záverečnej štúdii), ECHA zdôraznila skutočnosť, že informácie, ktoré obsahuje, zodpovedajú osobitným kategóriám na uverejňovanie informácií podľa článku 119 ods. 1, a teda neobsahujú informácie z kategórií, na ktoré sa vzťahujú zhrnutia štúdií alebo podrobné zhrnutia štúdií (pozri bod 38 vyššie). Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ nespochybnil podrobné podania agentúry ECHA k tomuto bodu. Ombudsmanka preto takisto považuje za primerané stanovisko agentúry ECHA, pokiaľ ide o správu o záverečnej štúdii, na ktorú sa odvoláva sťažovateľ.

49. Zdá sa, že navrhovateľ namietal proti zverejneniu príslušných informácií v registračnej dokumentácii z dôvodu, že subjekty, ktoré ešte museli vykonať svoju registráciu pre rovnaké látky, by mohli mať prospech z jeho úsilia prakticky bezplatne („parazitovanie“). Ako však zdôraznila agentúra ECHA, zdá sa, že tieto obavy sa v nariadení REACH riešili prostredníctvom „fór na výmenu informácií o látkach“ (článok 29 nariadenia REACH) a mechanizmu rozdelenia nákladov pre následných používateľov štúdií, ktoré už pre tie isté látky vykonali iní registrujúci (článok 30 nariadenia REACH).

50. Napokon je pravda, že štyri informácie, na ktoré sťažovateľ odkázal, boli uvedené najmä v dokumente, ktorý ECHA zverejnila v odpovedi na žiadosť o prístup, ktorú dostala. Ombudsman nemôže rozhodnúť, či sú príslušné informácie dostatočné na to, aby umožnili identifikáciu sťažovateľa. Treba však poznamenať, že ECHA 11. mája 2010 požiadala sťažovateľa, aby preskúmal verejnú časť svojho podania. Hoci sťažovateľ listom zo 4. júna 2010 namietal proti uverejneniu osobitných kategórií vo svojej dokumentácii k registrácii, nespomenul štyri predmetné informácie. Aj keby sa teda uvedené informácie mali považovať za dôverné v zmysle článku 119 ods. 1 nariadenia REACH, ombudsman sa domnieva, že sťažovateľ nemôže obviňovať ECHA za zverejnenie týchto informácií. S cieľom obmedziť možnosť výskytu takýchto situácií v budúcnosti by však pre agentúru ECHA mohlo byť užitočné, ak tak ešte neurobila, upozorniť registrujúcich na vkladanie informácií, ktoré sa považujú za dôverné, do polí, ktoré sa uverejnia podľa článku 119 ods. 1 nariadenia REACH. Ombudsman preto uvedie ďalšiu pripomienku.

51. Vzhľadom na uvedené úvahy ombudsmanka zastáva názor, že v súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom agentúry ECHA, ktorá sa riadne nezaoberala námietkami sťažovateľa proti poskytnutiu prístupu k jej registračnej dokumentácii, nie je možné zistiť žiadny nesprávny úradný postup.

B. Údajné neposkytnutie mena žiadateľa alebo nevyužitie ponuky sťažovateľa na priame kontaktovanie žiadateľa

Argumenty predložené ombudsmanovi

52. Sťažovateľ tvrdil, že ECHA mu neposkytla meno žiadateľa, ktorý požiadal o prístup k dokumentom, a nevyužila svoju ponuku na priame kontaktovanie žiadateľa.

53. ECHA sa vo svojom stanovisku domnievala, že vzhľadom na to, že sa rozhodla poskytnúť prístup k informáciám uvedeným v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH, nie je potrebný alternatívny spôsob konania, ktorý navrhol sťažovateľ. Toto nebolo stanovené ani v nariadení č. 1049/2001, ani v rozhodnutí agentúry ECHA o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001. Okrem toho totožnosť žiadateľa nebola relevantná, keďže zverejnené údaje mali byť verejne dostupné. Okrem toho vzhľadom na nariadenie 45/2001, a najmä na jeho článok 8, ECHA nemohla preniesť osobné údaje osoby, ktorá podala takúto žiadosť, pokiaľ nebola preukázaná potreba prenosu a mohli byť poškodené oprávnené záujmy dotknutej osoby.

54. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nepredložil žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto tvrdenia.

Hodnotenie ombudsmana

55. ECHA v podstate uviedla dve tvrdenia, prečo sťažovateľovi neposkytla meno žalobkyne, a to, že i) ECHA nemohla preniesť osobné údaje žalobkyne, pokiaľ nebola preukázaná nevyhnutnosť prenosu a mohli byť poškodené oprávnené záujmy dotknutej osoby, a že ii) totožnosť žalobkyne nebola relevantná, keďže sprístupnené údaje sa mali sprístupniť verejnosti podľa článku 119 ods. 1 nariadenia REACH.

56. V článku 8 nariadenia 45/2001 sa stanovujú dve situácie, v ktorých sa osobné údaje môžu preniesť, a to buď a) príjemcom, ktorí potrebujú údaje na „plnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo podliehajúcej výkonu verejnej moci“, alebo b) v prípadoch, keď príjemca preukázal potrebu prenosu a nie je dôvod predpokladať, že by tým neboli dotknuté oprávnené záujmy dotknutej osoby.

57. Zdá sa užitočné poznamenať, že sťažovateľ netvrdil, že potrebuje meno žiadateľa na plnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo podliehajúcej výkonu verejnej moci; situácia uvedená v písmene a) sa teda neuplatnila. Pokiaľ ide o situáciu uvedenú v písmene b), ombudsman sa domnieva, ako správne uviedla ECHA, že sťažovateľ nepreukázal potrebu prenosu údajov, najmä preto, že informácie požadované žalobkyňou mali byť podľa prvého tvrdenia verejne dostupné podľa článku 119 ods. 1 nariadenia REACH.

58. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že stanovisko agentúry ECHA bolo primerané. Preto sa v súvislosti s druhým tvrdením nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

C. Údajné neinformovanie sťažovateľa o uplatniteľných prostriedkoch právnej nápravy a neposkytnutie lehoty desiatich pracovných dní pred zverejnením príslušného dokumentu

Argumenty predložené ombudsmanovi

59. Sťažovateľ tvrdil, že ECHA ho v súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia ECHA o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001 neinformovala o uplatniteľných prostriedkoch právnej nápravy a neposkytla mu lehotu desiatich pracovných dní pred zverejnením príslušného dokumentu.

60. ECHA vo svojom stanovisku zdôraznila, že v nadväznosti na námietky vznesené sťažovateľom v liste zo 4. júna 2010 sa rozhodla zverejniť len informácie, ktoré sa museli uverejniť v súlade s článkom 77 písm. e) nariadenia REACH a článkom 8 ods. 2 písm. b) rozhodnutia ECHA o vykonávaní nariadenia 1049/2001. ECHA tvrdila, že v rozsahu, v akom sa nedôverný charakter určitých informácií určil v samotnom nariadení REACH, v rozhodnutí ECHA o vykonávaní nariadenia 1049/2001 sa nestanovuje možnosť namietať proti zverejneniu, pretože článok 5 uvedeného rozhodnutia sa už neuplatňuje. Nariadenie REACH zároveň nestanovuje žiadnu možnosť namietať proti zverejneniu informácií uvedených v jeho článku 119 ods. 1. Ak by ECHA dokončila technickú realizáciu procesu skôr, informácie by boli dostupné na jej webovom sídle ihneď po predložení registračnej dokumentácie. V tejto súvislosti ECHA vyjadrila poľutovanie nad tým, že jej komunikácia so sťažovateľom nemusela byť dostatočne jasná. Tvrdila však, že tvrdenie, že neinformovala sťažovateľa o uplatniteľných prostriedkoch právnej nápravy a neposkytla mu lehotu desiatich pracovných dní pred zverejnením príslušného dokumentu, je neopodstatnené, keďže rozhodnutie ECHA o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001 sa neuplatňuje.

61. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nepredložil žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto tvrdenia.

Hodnotenie ombudsmana

62. ECHA sa 31. mája 2010 písomne obrátila na sťažovateľa, aby sa s ním poradila o sprístupnení svojej registračnej dokumentácie. ECHA tak urobila na základe článku 5 ods. 5 svojho rozhodnutia o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001.

63. V následnom liste z 21. júna 2010 po námietkach sťažovateľa zo 4. júna 2010 ECHA informovala sťažovateľa, že sa rozhodla poskytnúť žalobkyni prístup len k informáciám, na ktoré sa vzťahuje článok 119 ods. 1 nariadenia REACH.

64. Vzhľadom na svoje zistenia týkajúce sa prvého tvrdenia sa ombudsmanka domnieva, že ECHA sa mohla oprávnene domnievať, že mohla zverejniť príslušný dokument uplatnením článku 8 ods. 2 písm. b) svojho rozhodnutia o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001, a že v dôsledku toho sa neuplatnili požiadavky stanovené v článku 5 ods. 6 tohto rozhodnutia, t. j. povinnosť poskytnúť autorovi dokumentu lehotu desiatich pracovných dní na vznesenie námietky proti zverejneniu a povinnosť poskytnúť informácie týkajúce sa uplatniteľných prostriedkov právnej nápravy. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že nie je možné preukázať nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o údajné nedodržanie požiadaviek článku 5 ods. 6 rozhodnutia o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001.

65. Ombudsman však považuje za vhodné zdôrazniť, že komunikácia agentúry ECHA so sťažovateľom v súvislosti s týmto aspektom prípadu nebola taká jasná, ako mohla a mala byť. ECHA totiž vo svojom liste z 31. mája 2010 najprv vyzvala sťažovateľa, aby predložil svoje stanovisko na základe článku 5 ods. 5 svojho rozhodnutia o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001, zatiaľ čo vo svojom liste z 21. júna 2010 informovala sťažovateľa o svojom rozhodnutí zverejniť informácie podľa článku 119 ods. 1 nariadenia REACH bez toho, aby vysvetlila, prečo sa domnieva, že článok 5 jej rozhodnutia o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001 sa už neuplatňuje. Je teda pochopiteľné, že sťažovateľ sa domnieval, že sa uplatňuje článok 5 ods. 6 uvedeného rozhodnutia.

66. Zdá sa, že problému týkajúcemu sa uverejnenia by sa dalo predísť, ak by ECHA v relevantnom čase objasnila, ktoré časti registračnej dokumentácie budú uverejnené na internete, a informovala o tom registrujúcich. Ombudsman chápe, že ECHA medzitým objasnila situáciu a že je nepravdepodobné alebo dokonca nemožné, aby sa situácia podobná tej, ktorá viedla k tejto sťažnosti, zopakovala. Z tohto dôvodu sa ombudsman domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia.

D. Údajné neposkytnutie primeranej lehoty sťažovateľovi na odpoveď na list z 31. mája 2010

Argumenty predložené ombudsmanovi

67. Sťažovateľ tvrdil, že v článku 5 ods. 5 rozhodnutia o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001 sa stanovuje lehota najmenej piatich pracovných dní na pripomienkovanie žiadosti. Agentúra ECHA informovala sťažovateľa o žiadosti o prístup listom z 31. mája 2010, pričom odpoveď od sťažovateľa sa očakávala do 4. júna 2010. Sťažovateľ zdôraznil, že 3. júna 2010 bol v jeho krajine štátny sviatok. Tvrdila, že hoci ECHA dostala žiadosť 12. mája 2010, trvalo jej 19 dní, kým ju postúpila sťažovateľovi, a potom jej poskytla menej ako päť dní na jej overenie a pripomienkovanie, čo bolo neprimerané.

68. ECHA vo svojom stanovisku uznala, že sťažovateľ správne uviedol, že v rozhodnutí ECHA o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001 sa stanovuje minimálne päť pracovných dní na to, aby autori, ktorí sú tretími stranami, predložili pripomienky k žiadosti o prístup k dokumentu. ECHA vyjadrila poľutovanie nad tým, že nevedela o predmetnom štátnom sviatku. Ak by ho o tom sťažovateľ informoval, lehota by sa predĺžila. ECHA dodala, že napriek krátkej lehote sa sťažovateľovi podarilo odpovedať v stanovenej lehote.

69. ECHA okrem toho poukázala aj na to, že sťažovateľ mal možnosť preskúmať „verejnú časť“ svojej registračnej dokumentácie už od 11. mája 2010. Lehota na toto preskúmanie uplynula aj 4. júna 2010. ECHA tak mala oprávnené očakávania, že preskúmanie sťažovateľa bude dovtedy ukončené.

70. ECHA zopakovala, že nemá žiadny priestor na voľnú úvahu pri rozhodovaní o tom, či zverejní informácie uvedené v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH. Článok 5 ods. 5 rozhodnutia ECHA o vykonávaní nariadenia 1049/2001 sa nevzťahoval na časť zverejneného dokumentu. ECHA preto dospela k záveru, že skutočnosť, že sťažovateľ stratil jeden deň v odpovedi na žiadosť ECHA, v žiadnom prípade nepoškodila jeho práva a procesné záruky.

71. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zopakoval, že ECHA si na vybavenie žiadosti o prístup dala pätnásť pracovných dní. Preto bolo prekvapené, že ECHA poukázala na skutočnosť, že sťažovateľ bol schopný dodržať lehotu.

Hodnotenie ombudsmana

72. ECHA pripustila, že sťažovateľovi nebolo poskytnutých celých päť pracovných dní na odpoveď na list ECHA z 31. mája 2010, čo je minimálny čas stanovený v jej rozhodnutí o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001. Zdá sa byť nesporné, že cieľom tejto lehoty je poskytnúť autorovi, ktorý je treťou osobou, možnosť zvážiť, či vznesie námietky proti zverejneniu dokumentu, ktorý predložil ECHA, alebo nie.

73. Ombudsmanka sa domnieva, že skutočnosť, že sťažovateľovi sa napriek tomu podarilo odpovedať v stanovenej lehote, nemá vplyv na záver, že agentúra ECHA nesprávne stanovila lehotu na odpoveď sťažovateľa.

74. Ombudsman však poznamenáva, že sťažovateľ v skutočnosti tvrdil, že čas, ktorý mu bol poskytnutý na odpoveď, bol o jeden deň kratší, ako mal byť poskytnutý. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ECHA už 11. mája 2010 vyzvala sťažovateľa, aby sa vyjadril k informáciám, ktoré ECHA zamýšľala zverejniť na internete na základe príslušnej povinnosti vyplývajúcej z nariadenia REACH. Sťažovateľ bol vyzvaný, aby predložil akékoľvek takéto pripomienky do 4. júna 2010. ECHA však vo svojom liste z 31. mája 2010 týkajúcom sa konzultácie s tretími osobami spresnila, že zamýšľala poskytnúť žalobkyni, ktorá požiadala o prístup, presne tie informácie, ktoré tiež zamýšľala uverejniť na internete a o ktorých už bola sťažovateľka informovaná takmer tri týždne vopred.

75. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa ombudsman domnieva, že hoci ECHA vo svojom liste z 31. mája 2010 neposkytla sťažovateľovi minimálne päť pracovných dní na odpoveď stanovenú v článku 5 ods. 5 svojho rozhodnutia o vykonávaní nariadenia č. 1049/2001, a teda toto rozhodnutie neuplatnila správne, nebolo by vhodné konštatovať nesprávny úradný postup. Ombudsmanka však prednesie ďalšiu pripomienku s cieľom pripomenúť agentúre ECHA, že je potrebné zabezpečiť, aby príslušná lehota v budúcich prípadoch skutočne zahŕňala päť pracovných dní.

E. Údajné neodpovedanie na list sťažovateľa z 8. júla 2010 v primeranej lehote

Argumenty predložené ombudsmanovi

76. Sťažovateľ tvrdil, že keď podal sťažnosť ombudsmanovi, nedostal odpoveď na svoj list z 8. júla 2010.

77. ECHA vo svojom stanovisku uviedla, že 10. augusta 2010 zaslala sťažovateľovi potvrdenie o prijatí svojho listu z 8. júla 2010. Oneskorenie bolo spôsobené tým, že list sťažovateľa bol osobne adresovaný vedúcemu oddelenia, ktorý bol v čase doručenia listu neprítomný v kancelárii. List sa preto pôvodne považoval za osobnú poštu. List bol oficiálne zaregistrovaný až po návrate tejto osoby do kancelárie. Agentúra ECHA odpovedala 26. augusta 2010, teda do 15 pracovných dní od potvrdenia o doručení, a v súlade s Kódexom dobrej správnej praxe agentúry ECHA. Agentúra ECHA preto považovala tvrdenie sťažovateľa za neopodstatnené. Dodala, že podnikla ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby úradná pošta bola zaregistrovaná agentúrou aj počas sviatkov zamestnanca.

78. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že od ECHA ešte nedostal podrobnú odpoveď na svoj list z 8. júla 2010.

Hodnotenie ombudsmana

79. Ombudsman poznamenáva, že ECHA vo svojom stanovisku predložila kópiu svojej odpovede z 26. augusta 2010, v ktorej odpovedala na list sťažovateľa z 8. júla 2010. Kópia toho istého listu bola pripojená k stanovisku, ktoré ombudsman zaslal sťažovateľovi.

80. Sťažovateľ však vo svojich pripomienkach uviedol, že ešte nedostal podrobnú odpoveď na svoj list z 8. júla 2010, pričom nevysvetlil, prečo považoval odpoveď ECHA z 26. augusta 2010 za nedostatočnú.

81. Ombudsman sa domnieva, že ECHA vo svojej odpovedi z 26. augusta 2010 nielen odpovedala na list z 8. júla 2010, ale aj odpovedala dostatočne presne a primerane. V súvislosti s piatym tvrdením preto nemožno konštatovať nesprávny úradný postup.

F. Údajné neinformovanie sťažovateľa o tom, ktoré informácie boli poskytnuté žiadateľovi o prístup k dokumentom

Argumenty predložené ombudsmanovi

82. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že ECHA ho neinformovala o tom, ktoré informácie boli sprístupnené žiadateľovi o prístup k dokumentom.

83. ECHA vo svojom stanovisku poukázala na svoj list z 21. júna 2010, v ktorom vysvetlila, že boli sprístupnené len informácie uvedené v článku 119 ods. 1 nariadenia REACH. Spis sprístupnený žiadateľovi bol postúpený ako príloha k uvedenému listu pre informáciu sťažovateľa.

84. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nepredložil žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto tvrdenia.

Hodnotenie ombudsmana

85. ECHA vo svojom liste z 21. júna 2010 poskytla sťažovateľovi kópiu dokumentu, ktorý bol poskytnutý žalobkyni. Kópia tohto listu bola ombudsmanovi sprístupnená v odpovedi agentúry ECHA na ďalšie vyšetrovania. Sťažovateľ to vo svojich pripomienkach nespochybnil. V súvislosti so šiestym tvrdením sa preto nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

G. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

V súvislosti s touto sťažnosťou nebol zistený žiadny nesprávny úradný postup.

Sťažovateľ a ECHA budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Hoci ECHA požiadala sťažovateľa, aby preskúmal verejnú časť svojho podania, a zverejnila verziu registračnej dokumentácie, ktorá obsahovala len polia obsahujúce informácie, ktoré sa mali zverejniť v súlade s článkom 119 ods. 1 nariadenia REACH, mohlo by byť užitočné, aby ECHA, pokiaľ tak ešte neurobila, upozornila registrujúcich, aby do polí, ktoré sa uverejnia podľa článku 119 ods. 1 nariadenia REACH, nevkladali informácie považované za dôverné.

Keď agentúra ECHA konzultuje s tretími stranami, ktoré sú autormi dokumentov, v súvislosti s ktorými dostala žiadosť o prístup k dokumentom, musí týmto tretím stranám poskytnúť minimálne päť pracovných dní na vyjadrenie ich názorov. Osvedčeným administratívnym postupom by bolo, keby agentúra ECHA mohla v takýchto prípadoch dôkladne skontrolovať, či sa toto minimum skutočne dodržiava.

 

Emily O'Reilly

V Štrasburgu 18. decembra 2013

---

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1), v znení zmien.

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).

[3] Rozhodnutie o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: prijatá správnou radou ECHA 23. apríla 2008 a zmenená 25. marca 2009.

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[5] Definície v článku 3 bodoch 28 a 29 nariadenia REACH by skutočne naznačovali, že „podrobné zhrnutia štúdií“ sú podrobnejšie ako „zhrnutia štúdií“.