Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, úradník Parlamentu, čerpal osobnú dovolenku, ktorej platnosť mala uplynúť koncom septembra 2010. V januári 2010 Parlament uverejnil oznámenie o voľnom pracovnom mieste na pozíciu asistenta v informačnej kancelárii Parlamentu v Ľubľane. Sťažovateľ sa uchádzal o toto pracovné miesto. Rozhovory sa uskutočnili vo februári 2010. Podľa oznámenia o voľnom pracovnom mieste týkajúceho sa tohto pracovného miesta bolo žiaduce, aby uchádzači mali trojročnú odbornú prax ako úradníci v inštitúciách Únie [1].

2. Dňa 3. júna 2010 sa sťažovateľ dozvedel, že na toto pracovné miesto nebol vybraný. Úspešný uchádzač pán X. nastúpil do funkcie 1. októbra 2010.

3. V ten istý deň sťažovateľ napísal Parlamentu, aby vyjadril svoje obavy z nedostatočnej transparentnosti vo vzťahu k výberovému konaniu a požiadal o ďalšie informácie v tejto súvislosti.

4. Dňa 28. júna 2010 Parlament odpovedal, že sťažovateľ nespĺňa zverejnené kritériá pre predmetné pracovné miesto a že jeho pracovné voľno z osobných dôvodov nepriznáva jeho prihláške žiadnu prioritu.

5. Sťažovateľ 26. júla 2010 požiadal o kópiu správy/zápisnice zo svojho výsluchu na dané pracovné miesto.

6. V ten istý deň administratíva Parlamentu odpovedala, že požadovaná správa/zápisnica obsahovala dôverné informácie, keďže obsahovala údaje o iných kandidátoch, a že z tohto dôvodu jej oddelenie ľudských zdrojov nebolo schopné vyhovieť žiadosti sťažovateľa. Zastával tiež názor, že informácie, ktoré boli zaslané elektronickou poštou 28. júna 2010, boli dostatočné, pretože mu boli oznámené výsledky sťažovateľa.

7. Dňa 9. augusta 2010 podal sťažovateľ na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku internú sťažnosť proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho žiadosti. Sťažovateľ takisto požiadal o doručenie dokumentov priamo súvisiacich s hodnotením jeho pohovoru.

8. Dňa 9. decembra 2010 generálny tajomník Parlamentu odpovedal na sťažnosť. Potvrdil odmietnutie Parlamentu poskytnúť sťažovateľovi prístup k dokumentom týkajúcim sa výberového konania ako takého (zoznam uchádzačov, zápisnica zo schôdze výberovej komisie a navrhované poradie uchádzačov). Vysvetlil, že rokovania výberových komisií sú tajné. Vyhovel však žiadosti sťažovateľa o doručenie dokumentov týkajúcich sa posúdenia jeho pohovoru a priložil „príslušné výňatky zo zápisnice výberovej komisie“(ďalej len „výňatok z hodnotiaceho dokumentu“)[2]. Generálny tajomník informoval sťažovateľa, že zvyšnú časť sťažnosti zamietol. Generálny tajomník konkrétne poukázal na to, že hoci sa stanovisko výberovej komisie musí náležite zohľadniť, menovací orgán vykonáva svoje vlastné posúdenie, pokiaľ ide o to, ako čo najlepšie uspokojiť záujem služby. Pokiaľ ide o predmetné pracovné miesto, menovací orgán sa domnieval, že odborná prax iného uchádzača v Parlamente pochádzala zo skoršieho obdobia a trvala dlhšie ako odborná prax sťažovateľa. Dovolenka sťažovateľa z osobných dôvodov teda nebola priamym dôvodom na jeho nevymenovanie na voľné pracovné miesto. Menovací orgán sa teda nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď uprednostnil žalobu pána X. Sťažovateľ nemohol využiť článok 40 ods. 4 písm. d) služobného poriadku [3], keďže jeho dovolenka z osobných dôvodov ešte neuplynula. Z týchto dôvodov generálny tajomník dospel k záveru, že so sťažovateľom sa nezaobchádzalo nespravodlivo a že rozhodnutie menovacieho orgánu nebolo poznačené žiadnym zjavne nesprávnym posúdením.

9. Dňa 22. mája 2012 sťažovateľ podal sťažnosť ombudsmanovi. Zopakoval svoj názor, že na základe rozhodnutia výberovej komisie je uchádzačom s najvyšším hodnotením, a teda najvhodnejším kandidátom na toto pracovné miesto. Podľa jeho názoru prijaté rozhodnutie nebolo v záujme služby. Pokiaľ ide o vyhlásenie generálneho tajomníka, že iný uchádzač mal viac odborných skúseností a že Parlament sa nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia, sťažovateľ vyjadril obavy, že dokument poskytnutý generálnym tajomníkom nebol pôvodným posúdením výberovej komisie. Dodal, že odborná prax nie je jediným kritériom výberu uchádzačov. Existovali aj iné, dôležitejšie kritériá, ktoré však v konečnom rozhodnutí neboli zohľadnené. Podľa jeho názoru, ak by sa zohľadnili všetky relevantné kritériá, konečné rozhodnutie by bolo iné. Sťažovateľ takisto spochybnil vyhlásenie generálneho tajomníka, že jeho pracovné voľno z osobných dôvodov nebolo priamym dôvodom na jeho nevymenovanie na voľné pracovné miesto; podľa jeho názoru ide o nepriamy dôvod, ktorý je v rozpore s pravidlami Parlamentu a ustanoveniami o rovnosti príležitostí. Sťažovateľ vysvetlil, že nikdy nepožiadal o uprednostnenie svojej žiadosti; vyjadril len obavu, že s jeho žiadosťou sa nebude zaobchádzať rovnako, pretože bol na dovolenke. Pokiaľ ide o naliehavosť obsadenia nového pracovného miesta, sťažovateľ poukázal na to, že vybraný uchádzač v skutočnosti začal pracovať až v septembri 2010, teda v mesiaci, v ktorom sa skončila jeho dovolenka z osobných dôvodov.

Predmet vyšetrovania

10. Ombudsmanka sa rozhodla začať vyšetrovanie tohto tvrdenia a tvrdenia:

Tvrdenie:

Parlament nevykonal správne výberové konanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil.

Podporné argumenty

Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ uviedol, že Parlament: i) nezohľadnil stanovisko výberovej komisie, ii) nepovažoval svoju prihlášku za rovnakú ako ostatné prihlášky, pretože bol na dovolenke z osobných dôvodov a považoval túto okolnosť za prekážku pri posudzovaní svojej prihlášky, a iii) nesprávne zohľadnil len jedno kritérium, a to odbornú prax, pričom ignoroval iné kritériá, ktoré boli v prospech sťažovateľa.

Pohľadávka:

Sťažovateľ tvrdil, že Parlament by mal ponúknuť uverejnenú pozíciu v informačnej kancelárii Parlamentu v Ľubľane najlepšiemu kandidátovi.

Vyšetrovanie

11. Dňa 20. júna 2012 ombudsman požiadal sťažovateľa, aby objasnil niektoré aspekty svojej sťažnosti a predložil ďalšie dokumenty. Z tohto dôvodu začal objasňujúce vyšetrovanie.

12. V nadväznosti na podania a objasnenia sťažovateľa ombudsman 24. septembra 2012 informoval Parlament, že jeho útvary preskúmajú spis Parlamentu týkajúci sa príslušného postupu prijímania zamestnancov. Ombudsman informoval sťažovateľa a Parlament, že po prijatí a preskúmaní pripomienok sťažovateľa k správe o inšpekcii alebo po uplynutí príslušnej lehoty sa rozhodne, či požiada Parlament o stanovisko.

13. Dňa 1. októbra 2012 sa uskutočnila inšpekcia v priestoroch Parlamentu.

14. Dňa 15. októbra 2012 ombudsman vyzval sťažovateľa, aby predložil pripomienky k správe o inšpekcii.

15. Dňa 29. novembra 2012 sťažovateľ zaslal ombudsmanovi svoje pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

Tvrdenie, že Parlament nevykonal správne výberové konanie, a súvisiaca žiadosť

Argumenty predložené ombudsmanovi

O sťažnosti

16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že hoci bol najlepším uchádzačom v hodnotení výberovej komisie, výber tejto komisie menovací orgán zrušil. Tvrdil, že Parlament nesprávne považoval odbornú prax za jediné relevantné kritérium výberu úspešného uchádzača, pričom ignoroval iné kritériá, ktoré boli v jeho prospech. Zdalo sa tiež, že sa s ním zaobchádzalo nerovnomerne, pretože bol na dovolenke z osobných dôvodov.

Objasňujúce vyšetrovanie ombudsmana

17. Ombudsmanka sa rozhodla požiadať sťažovateľa o objasnenie týchto otázok:

„1. Zdá sa, že sa implicitne domnievate, že ste boli najlepším uchádzačom v očiach výberovej komisie, ale že výber výber výberovej komisie bol následne menovacím orgánom zrušený. Generálny tajomník Parlamentu poukázal na to, že menovací orgán nie je povinný dodržiavať poradie stanovené výberovou komisiou. Ešte dôležitejšie je, že generálny tajomník vám poskytol [výňatok z hodnotenia], z ktorého vyplýva, že výberová komisia rozhodla, že pán X je najlepší uchádzač a že vás zaradila na druhé miesto. Mohli by ste sa, prosím, vyjadriť k týmto bodom?

2. Tvrdili ste, že Parlament nesprávne považoval odbornú prax za jediné relevantné kritérium pre výber úspešného uchádzača a ignoroval iné kritériá, ktoré boli vo váš prospech. Napriek tomu sa mi zdá, že v tejto súvislosti je potrebné uviesť niekoľko pripomienok. Po prvé mi doteraz nebola poskytnutá kópia príslušného oznámenia o voľnom pracovnom mieste ani zoznam relevantných výberových kritérií pre predmetné voľné pracovné miesto, a preto nemôžem určiť, aké boli relevantné kritériá. Po druhé výberová komisia vo svojej zápisnici uviedla, že „Après un examen comparatif entre les candidats, se détachent les profils de [žalobca] et de [pán X]“, čo podľa všetkého naznačuje, že výberová komisia uplatnila príslušné výberové kritériá na všetkých uchádzačov a že v dôsledku tohto postupu sa vyznačoval váš profil, ako aj profil pána X. Po tretie sa zdá, že odborná prax a naliehavosť obsadenia pracovného miesta boli len rozhodujúcimi kritériami použitými na stanovenie rozdielu medzi dvoma najlepšími uchádzačmi, t. j. vami a pánom X. Po štvrté výberová komisia uviedla dva dôvody, pre ktoré sa domnievala, že pán X. bol lepším uchádzačom: i) odbornú prax a ii) naliehavosť obsadenia pracovného miesta. Tvrdili ste, že pán X. začal vykonávať svoju funkciu až 1. októbra 2010, čo by na prvý pohľad nebolo v súlade s uvedenou naliehavosťou. Nezdá sa však, že by ste tvrdili, že pán X. mal menej odborných skúseností ako vy. Vzhľadom na uvedené pripomienky by som chcel upriamiť Vašu pozornosť na skutočnosť, že prípad nesprávneho úradného postupu možno konštatovať len vtedy, ak sa preukáže, že Parlament v súvislosti s predmetným výberovým konaním porušil uplatniteľné procesné pravidlá, zneužil svoju právomoc alebo sa dopustil zjavnej chyby alebo posúdenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by som Vám bol vďačný, keby ste mohli vysvetliť, prečo sa domnievate, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

3. Zdá sa, že sa domnievate, že sa s vami zaobchádzalo nerovnomerne, pretože ste boli na dovolenke z osobných dôvodov. V tejto súvislosti som poznamenal, že ste uviedli, že ste netvrdili, že Parlament nesprávne opomenul uprednostniť vašu žiadosť podľa článku 40 ods. 4 písm. d) služobného poriadku. Vo Vašej sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 ste poukázali na korešpondenciu s útvarmi Parlamentu, ktorá údajne preukázala, že skutočnosť, že ste čerpali dovolenku z osobných dôvodov, mala vplyv na posúdenie Vašej žiadosti. Vo svojej sťažnosti ste mi však neuviedli, ako sa toto nerovnaké zaobchádzanie prejavilo, a neposkytli ste mi relevantné dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Preto by som Vás chcel požiadať, aby ste tak urobili.

Odpoveď sťažovateľa na objasňujúce vyšetrovanie

18. Sťažovateľ vo svojej odpovedi na otázky ombudsmana najprv vysvetlil, že výňatok z hodnotenia výberovou komisiou nie je ten istý dokument ako poradie uchádzačov na základe pohovorov a preskúmania životopisov výberovou komisiou. [4] Tvrdil, že poradie najprv poskytla výberová komisia, ktorá pozostávala z dvoch osôb, ktoré viedli pohovory, a že každý z členov výberovej komisie poskytol menovaciemu orgánu svoj vlastný klasifikačný zoznam najvhodnejších uchádzačov. Sťažovateľ vysvetlil, že z pohovoru s členmi výberovej komisie by vyplynulo, že obaja členovia ho zaradili na prvé miesto. Naznačil tiež, že menovací orgán nezohľadnil stanovisko dvoch osôb, ktoré uskutočnili pohovor so všetkými uchádzačmi a ponúkli pracovné miesto uchádzačovi, ktorý mal dlhšiu odbornú prax v Európskom parlamente, čo podľa oznámenia o voľnom pracovnom mieste nebolo kritériom. Sťažovateľ sa domnieval, že menovací orgán nezohľadnil všetky ostatné kritériá, a pochyboval o tom, či pohovory nakoniec vôbec zohrali nejakú úlohu.

19. Sťažovateľ súhlasil s ombudsmanom, že zo zápisnice výberovej komisie vyplýva, že odborná prax a naliehavosť obsadenia pracovného miesta boli nakoniec skutočne najdôležitejšími kritériami. Poukázal však na to, že tieto dve kritériá neboli uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, a vysvetlil, že výberová komisia nezohľadnila iné kritériá uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste. Pripustil, že nemohol spochybniť odbornú prax vybraného uchádzača, pretože nemal prístup k jeho osobným údajom, ale opäť spochybnil kritérium naliehavosti obsadenia pracovného miesta, keďže jeho pracovné voľno z osobných dôvodov sa skončilo v čase, keď mala vybraná uchádzačka začať vykonávať svoju funkciu. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že pracovné voľno z osobných dôvodov nevylučuje možnosť, aby sa niekto uchádzal o voľné pracovné miesto, a že s takýmito uchádzačmi sa musí zaobchádzať rovnako. Domnieval sa, že s jeho prihláškou sa nezaobchádza rovnako, pretože výberová komisia nezohľadnila kritériá uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, a ako rozhodujúce kritérium sa odvolával na „naliehavú potrebu obsadiť pracovné miesto“, čo znamená, že z dôvodu jeho pracovného voľna z osobných dôvodov nemohol začať vykonávať svoju funkciu včas.

20. Sťažovateľ tiež zopakoval, že vzhľadom na to, že jeho pracovné voľno z osobných dôvodov neuplynulo, útvary Parlamentu ho v skutočnosti bezdôvodne zohľadnili.

Nahliadnutie do spisu Parlamentu

21. Zástupcovia ombudsmana požiadali Parlament o zápisnicu zo zasadnutia výberovej komisie alebo o správu vypracovanú výberovou komisiou, ktorá by obsahovala hodnotenie ôsmich interných uchádzačov, ktorí sa zúčastnili na výberovom konaní. Zástupcovia Parlamentu odpovedali, že jediným dokumentom, ktorý majú k dispozícii a ktorý sa týka hodnotenia kandidátov, je dokument obsahujúci výňatok, ktorý už bol sťažovateľovi sprístupnený. Dodali, že neexistujú žiadne iné poznámky, zápisnice ani správy týkajúce sa hodnotenia uchádzačov. Zástupcovia ombudsmana sa pýtali, či, ako zrejme navrhol sťažovateľ, existovala výberová komisia aj výberová komisia. Zástupcovia Parlamentu vysvetlili, že žiadosti skúma len jeden orgán a že tento orgán sa označuje buď ako „rada“, alebo ako „výbor“.

22. Pokiaľ ide o „odbornú prax“, zástupcovia Parlamentu vysvetlili, že táto požiadavka bola uvedená v oznámení o voľnom pracovnom mieste a že uchádzači s dlhšou odbornou praxou ako úradníci EÚ by mali v tejto súvislosti výhodu. Útvary ombudsmana poznamenali, že úspešný uchádzač mal viac ako tri roky odbornej praxe ako úradník EÚ a že aj keby sa dovolenka sťažovateľa z osobných dôvodov započítala ako odborná prax, nemal by dlhšiu odbornú prax ako úspešný uchádzač. Okrem toho, pokiaľ ide o naliehavosť obsadenia pracovného miesta, Parlament vysvetlil, že hoci toto kritérium nemuselo byť výslovne uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, prináleží dotknutému generálnemu riaditeľstvu, v prejednávanej veci generálnemu riaditeľstvu komunikácie, aby posúdilo, do akej miery takáto naliehavosť existuje.

23. Pokiaľ ide o skutočnosť, že úspešná žalobkyňa nastúpila do funkcie v deň, ku ktorému by sa skončilo aj pracovné voľno sťažovateľky z osobných dôvodov, Parlament poukázal na to, že ide o náhodu. Vysvetlili, že úspešní uchádzači majú v praxi dostatok času vopred (jeden až tri mesiace) na to, aby sa pripravili na presťahovanie na nové pracovné miesto. V tomto prípade sa nepočítalo, kedy sa úspešný uchádzač ujal svojej funkcie, ale keď bol informovaný o tom, že je úspešný, a požiadal ho, aby uviedol, kedy môže začať pracovať. Zástupcovia ombudsmana sa tiež pýtali na e-mail, v ktorom bolo navrhnuté, že sťažovateľ nespĺňa v plnej miere požiadavky oznámenia o voľnom pracovnom mieste, a v ktorom bola vznesená otázka dovolenky sťažovateľa z osobných dôvodov. Zástupcovia Parlamentu zastávali názor, že sťažovateľ skutočne úplne nesplnil kritérium trojročnej odbornej praxe úradníka EÚ. Okrem toho vysvetlili, že to bol samotný sťažovateľ, kto sa najprv odvolal na otázku dovolenky z osobných dôvodov vo svojej korešpondencii s útvarmi Parlamentu a že cieľom uvedeného e-mailu bolo poskytnúť sťažovateľovi presnejšie informácie o tejto záležitosti.

Pripomienky sťažovateľa k správe o inšpekcii

24. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k správe o inšpekcii v podstate tvrdil, že nevedel, kto sú členovia výberovej komisie, a že táto komisia bola pravdepodobne zložená z členov, ktorí sa nikdy nestretli s uchádzačmi a nemali možnosť overiť si ich schopnosti. Zistil, že je ťažké uveriť, že dvaja uchádzači vyšli z pohovorov s rovnakými výsledkami a že rozhodujúcim faktorom, ktorý ich rozlišoval, sa stala len určitá technická zdatnosť (želaná odborná prax).

25. Uviedol, že hoci oznámenie o voľnom pracovnom mieste odkazuje na trojročnú prax úradníka inštitúcií Únie, nie je stanovená ani ako výhoda, ani ako podmienka. Odborná prax by sa pre neho mala považovať za menej dôležité kritérium ako väčšina ostatných spôsobilostí.

26. Sťažovateľ takisto zdôraznil, že jeho dovolenka z osobných dôvodov sa mohla skrátiť a že Parlament neuvažoval o možnosti jeho opätovného prijatia do zamestnania pred uplynutím jeho dovolenky z osobných dôvodov.

27. Sťažovateľ tiež uviedol, že otázka dovolenky z osobných dôvodov bola prvýkrát spomenutá v e-maile Parlamentu z 28. júna 2010.

Hodnotenie ombudsmana

Úvodné poznámky

28. Na úvod by ombudsmanka chcela poukázať na to, že Parlament mal široký priestor na voľné uváženie pri rozhodovaní o kandidátovi, s ktorým obsadí voľné pracovné miesto. Za týchto okolností by sa prípad nesprávneho úradného postupu mohol zistiť len vtedy, ak by sa preukázalo, že Parlament v súvislosti s predmetným výberovým konaním porušil uplatniteľné procesné pravidlá, zneužil svoju právomoc alebo sa dopustil zjavnej chyby alebo posúdenia. Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ sa neodvolával na žiadne porušenie konkrétneho procesného pravidla Parlamentom, ani netvrdil zneužitie právomoci Parlamentom. Preto je potrebné preskúmať, či sa Parlament tým, že si vybral pána X. namiesto sťažovateľa, dopustil zjavne nesprávneho posúdenia.

29. Pri inšpekcii z dokumentov poskytnutých zástupcom ombudsmana vyplynulo, že prihlášky preskúmala výberová komisia zložená z dvoch členov, ktorí osobne uskutočnili pohovor so všetkými ôsmimi uchádzačmi vrátane sťažovateľa. Nebola teda žiadna ďalšia výberová komisia, ako sťažovateľ predpokladal.

30. Sťažovateľ predložil tri argumenty na podporu svojho tvrdenia, a to, že Parlament: i) nezohľadnil stanovisko výberovej komisie, ii) nepovažoval svoju prihlášku za rovnakú ako ostatné prihlášky, pretože bol na dovolenke z osobných dôvodov a považoval túto okolnosť za prekážku pri posudzovaní svojej prihlášky, a iii) nesprávne zohľadnil len jedno kritérium, a to odbornú prax, pričom ignoroval iné kritériá, ktoré boli v prospech sťažovateľa. Ombudsman sa bude týmito argumentmi zaoberať postupne.

V súvislosti s podstatou

i) O údajnom nezohľadnení stanoviska výberovej komisie

31. Sťažovateľ v podstate tvrdí, že bol najlepším uchádzačom a že menovací orgán toto stanovisko, s ktorým sa údajne stotožnila výberová komisia, nezohľadnil.

32. Navrhovateľ nepredložil žiadne prvky, ktoré by podporili toto vyhlásenie. Zdá sa byť užitočné poznamenať, že útvary ombudsmana preskúmali spis Parlamentu a nenašli žiadne náznaky, že sťažovateľ bol niekedy považovaný za jediného najlepšieho kandidáta. Dôkazy naopak naznačujú, že výberová komisia po vyhodnotení všetkých uchádzačov považovala sťažovateľa a pána X za dvoch najlepších uchádzačov.[5] Zdá sa teda, že medzi sťažovateľom a pánom X nebolo stanovené žiadne poradie založené na zásluhách. Okrem toho je užitočné poznamenať, že aj keby predpoklad sťažovateľa bol správny, menovací orgán by nebol viazaný stanoviskom výberovej komisie a bolo na jeho uvážení uprednostniť uchádzača, ktorý nebol prvou voľbou výberovej komisie, pokiaľ sa tým nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia. Prvý argument sťažovateľa preto nie je opodstatnený.

ii) Údajné nerovnaké zaobchádzanie z dôvodu pracovného voľna sťažovateľa z osobných dôvodov

33. Zdá sa, že sťažovateľ sa domnieva, že sa s ním zaobchádzalo nerovnako z dôvodu jeho dovolenky z osobných dôvodov. Z dostupných informácií sa zdá, že Parlament sa najprv odvolal na otázku dovolenky sťažovateľa z osobných dôvodov.

34. Hoci sa zdá, že Parlament mal v úmysle poskytnúť sťažovateľovi len dodatočné kontextové informácie týkajúce sa jeho administratívnej situácie, mohlo to viesť k nedorozumeniu pri následných výmenách informácií medzi sťažovateľom a Parlamentom.

35. Bez ohľadu na takéto možné nedorozumenie z výňatku z hodnotenia vyplýva, že „naliehavosť obsadenia pracovného miesta“bola jednou z dvoch úvah (druhou je „odborná prax“), ktoré viedli k rozhodnutiu v prospech pána X. Podľa názoru ombudsmana môže menovací orgán, pokiaľ ide o úvahy o záujme služby, primerane zohľadniť skutočnosť, že je potrebné rýchlo obsadiť voľné pracovné miesto, keď sa rozhodne uprednostniť jedného uchádzača pred druhým. Zdá sa však, že pán X začal vykonávať svoju funkciu až v ten istý deň, ako by to mohol urobiť sťažovateľ, t. j. 1. októbra 2010. Hoci nemožno vylúčiť, že Parlament v relevantnom čase mohol predpokladať, že pán X by mohol začať vykonávať svoju funkciu skôr ako sťažovateľ, nič to nemení na tom, že ako správne uviedol sťažovateľ, Parlament by mal možnosť skrátiť svoju dovolenku z osobných dôvodov. Tvrdenie Parlamentu, že vzhľadom na naliehavosť obsadenia pracovného miesta bolo potrebné uprednostniť pána X., sa preto nezdá byť presvedčivé.

36. Vzhľadom na to, že Parlament uviedol druhý dôvod na uprednostnenie žiadosti pani X, a to dlhšiu odbornú prax, sa však zdá byť vhodné obrátiť sa na toto kritérium, a teda na tretie tvrdenie sťažovateľa.

iii) Údajné nesprávne spoliehanie sa na jediné kritérium (t. j. odbornú prax)

37. Sťažovateľ uviedol, že Parlament sa nesprávne opieral o jediné kritérium, a to o odbornú prax, a nezohľadnil iné kritériá, ktoré boli v jeho prospech.

38. Ombudsman s týmto tvrdením nemôže súhlasiť z viacerých dôvodov. Po prvé, sťažovateľ neuviedol, ktoré konkrétne kritériá Parlament údajne nezohľadnil. Po druhé ombudsmanka poznamenáva, že výberové konanie je komparatívnym postupom, pokiaľ ide o to, ako vlastnosti a charakteristiky jednotlivých uchádzačov zúčastňujúcich sa na konaní najlepšie spĺňajú podmienky oznámenia o voľnom pracovnom mieste. Tvrdenie, že niektoré kritériá mohli byť v prospech sťažovateľa, teda nevylučuje možnosť, že boli aj v prospech iných kandidátov. Po tretie z výňatku z hodnotenia vyplýva, že okrem "naliehavosti obsadiť pracovné miesto" a kritéria odbornej praxe boli sťažovateľ a pán X zaradení na rovnakú úroveň.[6] Inými slovami, pán X bol uprednostnený až po zohľadnení týchto dvoch úvah. Po štvrté oznámenie o voľnom pracovnom mieste jasne stanovovalo, že je žiaduca trojročná odborná prax úradníka EÚ. Podľa názoru ombudsmana skutočnosť, že takáto odborná prax bola žiaduca, tiež znamenala, že v podstate bola výhodou pre uchádzača, ktorý ju mal. V tejto súvislosti sa potvrdilo, že pán X má v skutočnosti dlhšiu odbornú prax ako úradník EÚ ako sťažovateľ, aj keby sa v tejto súvislosti malo zohľadniť jeho pracovné voľno z osobných dôvodov.

39. Ombudsmanka sa preto domnieva, že sa nepreukázalo, že Parlament nesprávne uplatnil kritérium „odbornej praxe“v predmetnom výberovom konaní.

Záver

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka poznamenáva, že hoci spoliehanie sa Parlamentu na naliehavosť obsadenia pracovného miesta nebolo presvedčivé, jeho názor, že pán X mal dlhšiu odbornú prax ako úradník EÚ v porovnaní so sťažovateľom, bol správny. Vzhľadom na to, že v oznámení o voľnom pracovnom mieste bolo uvedené, že je žiaduce, aby uchádzači mali trojročnú odbornú prax ako úradníci v inštitúciách EÚ, zdá sa, že výberové konanie Parlamentu nebolo poznačené zjavne nesprávnym posúdením. Ombudsman preto v súvislosti s tvrdením sťažovateľa nezistil žiadny nesprávny úradný postup. Rovnaký záver sa preto musí uplatniť aj v súvislosti so súvisiacou pohľadávkou.

Ďalšie otázky

41. Pri nahliadnutí do spisu Parlamentu v tejto veci zástupcovia ombudsmana zistili, že jediný dokument týkajúci sa hodnotenia uchádzačov, ktorý bol k dispozícii, bol dokument (uvedený v bode 8 vyššie), ktorý obsahoval výňatok Parlamentu, ktorý už sťažovateľovi poskytol. Tento dokument bol interným oznámením generálneho riaditeľa pre komunikáciu generálnemu riaditeľovi pre administratívu z 18. mája 2010, ktoré obsahovalo hodnotenia všetkých uchádzačov. Spis neobsahoval žiadne dokumenty, na ktorých by sa toto oznámenie nepochybne zakladalo, najmä závery, ku ktorým dospeli dve osoby, ktoré uskutočnili pohovor so všetkými uchádzačmi. Zabezpečenie riadneho zdokumentovania procedurálnych krokov a etáp je však základným prvkom na zabezpečenie toho, aby sa postupy prijímania zamestnancov Parlamentu riadne riešili. Umožnilo by to aj jednoduchšie vyšetrovanie ombudsmanom alebo súdne preskúmanie súdmi Únie.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman uvedie ďalšiu pripomienku.

B. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmito závermi:

V súvislosti s tvrdením a tvrdením sťažovateľa sa nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

Sťažovateľ a Parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Parlament by mohol zlepšiť svoje vnútorné postupy prijímania zamestnancov tým, že zabezpečí, aby boli všetky procesné kroky a fázy riadne zdokumentované.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 16. júla 2013