Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľka pani A je bývalou stážistkou v jednej zo zastúpení Parlamentu v členskom štáte EÚ.

2. V máji 2011 sa pani A e-mailom obrátila na sekretariát poradného výboru Európskeho parlamentu pre obťažovanie a prevenciu obťažovania na pracovisku (ďalej len „výbor pre obťažovanie“) a uviedla, že potrebuje „naliehavé poradenstvo“vo veci, ktorá patrí do pôsobnosti výboru.

3. V ten istý deň jeden z členov výboru pre obťažovanie e-mailom kontaktoval pani A s cieľom zistiť povahu veci. Pani A okamžite vysvetlila, že sa domnieva, že je obeťou sexuálneho obťažovania zo strany svojho vedúceho stáže, a stručne zhrnula skutočnosti. Nedostala žiadnu odpoveď.

4. V júli 2011 napísala pani A inému členovi výboru pre obťažovanie. Spomenula, že nedostala žiadnu spätnú väzbu k svojej korešpondencii, a požiadala o radu, pokiaľ ide o správnu osobu, na ktorú by sa mohla obrátiť so svojím problémom. Nasledovala výmena e-mailov medzi pani A a príslušnou členkou výboru.

5. V septembri 2011 pani A informovala tú istú členku výboru, že v nadväznosti na niektoré zdravotné problémy, ktorým čelila a ktoré boli teraz vyriešené, si želá obnoviť kontakt s výborom, pokiaľ ide o jej prípad. Po sérii e-mailových výmen na konci septembra 2011 pani A zaslala výboru pre obťažovanie formálnu sťažnosť doporučenou poštou. Informovala o tom výbor e-mailom a dodala, že sa od mája 2011 snaží podať sťažnosť, ale jej žiadosti v tejto súvislosti boli pri každej príležitosti ignorované.

6. V ten istý deň predseda výboru pre obťažovanie informoval pani A, že ju bude kontaktovať, aby jej vysvetlil, ako výbor funguje, čo urobil nasledujúci deň telefonicky.

7. Približne o dva týždne neskôr predseda výboru pre obťažovanie požiadal o telefonický rozhovor s pani A. Rozhovor sa uskutočnil v nasledujúcich dňoch, keď pani A postúpila výboru aj e-mail, ktorý poslala jednému zo svojich členov v máji 2011.

8. V novembri 2011 pani A požiadala o informácie o svojom prípade. Výbor pre obťažovanie odpovedal takmer o tri týždne neskôr a požiadal o telefonický rozhovor s pani A nasledujúci deň, s čím súhlasila. Konverzácia sa však neuskutočnila nasledujúci deň [1]. O niekoľko dní neskôr výbor pre obťažovanie požiadal pani A, aby potvrdila, či ju možno zastihnúť na určitom telefónnom čísle alebo či môže poskytnúť iné číslo. Pani A potvrdila, že telefónne číslo v spise výboru je správne. Konverzácia sa však neuskutočnila.

9. O dva týždne neskôr sa pani A sťažovala predsedovi výboru pre obťažovanie, že tento ešte neprijal žiadne konkrétne kroky, pokiaľ ide o jej prípad. Predseda výboru na druhý deň odpovedal pani A a uviedol, že sa ju opakovane pokúšal telefonicky kontaktovať, ale nepodarilo sa mu to a nemohol zanechať odkaz. Predseda uviedol, že sa o to pokúsi znova, a tiež poskytol pani A svoje telefónne číslo pre prípad, že by ho chcela kontaktovať.

10. Predseda na druhý deň telefonicky kontaktoval pani A a informoval ju o zámere členov výboru vycestovať v januári 2012 do miesta bydliska pani A, aby sa s ňou stretli. Pani A následne opätovne zaslala výboru e-mail, ktorý zaslala v máji 2011.

11. Koncom februára a začiatkom marca 2012 pani A pripomenula výboru svoj zámer zorganizovať s ňou stretnutie, ktoré sa neuskutočnilo. Krátko nato výbor navrhol stretnúť sa 30. marca 2012 s pani A, s čím súhlasila.

12. Dňa 27. marca 2012 sa pani A spýtala výboru, či sa schôdza skutočne uskutoční, keďže v tejto súvislosti nedostala žiadne ďalšie informácie. Výbor odpovedal nasledujúci deň a uviedol, že schôdza sa musí odložiť, pretože nebude mať potrebné kvórum. Výbor sa skontaktuje s pani A, aby sa dohodli na novom dátume.

13. Výbor sa k pani A vrátil až 19. júna 2012, keď sa obrátila na európskeho ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

14. Vyšetrovanie ombudsmana sa týkalo nasledujúceho tvrdenia a tvrdenia.

Tvrdenie:

Výbor Európskeho parlamentu pre obťažovanie v primeranej lehote neprešetril skutočnosti, ktoré uviedla pani A.

Pohľadávka:

Výbor Európskeho parlamentu pre obťažovanie by mal ukončiť vyšetrovanie a čo najskôr informovať pani A o výsledku.

15. Ombudsman najprv do svojho vyšetrovania zahrnul aj i) tvrdenie, že Parlament neposkytol pani A žiadnu alternatívu na dokončenie stáže, ktorú musela prerušiť z dôvodu údajného obťažovania, a ii) tvrdenie, že Parlament by mal umožniť pani A dokončiť stáž, alebo ak sa preukáže, že bola vystavená obťažovaniu, mal by ju odškodniť.

16. Parlament však vo svojom stanovisku zdôraznil, že výbor pre obťažovanie stále posudzuje prípad pani A. Jej druhé tvrdenie a druhé tvrdenie boli preto neprípustné, keďže Parlament k nim nemohol zaujať stanovisko predtým, ako výbor predložil generálnemu tajomníkovi svoje odporúčania týkajúce sa výsledku prípadu.

17. Ombudsman sa domnieva, že pozícia Parlamentu je opodstatnená. Bez ohľadu na procesnú otázku, či bola dĺžka konania pred výborom pre obťažovanie primeraná, čo ombudsman posúdi ďalej, vecný výsledok prípadu pani A nemožno prejudikovať. Ombudsman preto nezaujme stanovisko k týmto otázkam a jeho rozhodnutie sa bude týkať len tých, ktoré sú uvedené v bode 14.

Vyšetrovanie

18. Dňa 16. júla 2012 ombudsmanka požiadala pani A, aby jej predložila kópie korešpondencie s výborom pre obťažovanie, čo urobila 30. augusta 2012.

19. Ombudsman 27. septembra 2012 postúpil sťažnosť a podporné dokumenty predsedovi Európskeho parlamentu s výzvou na predloženie stanoviska k sťažnosti.

20. Európsky parlament predložil svoje stanovisko 24. januára 2013. Ombudsmanka ho postúpila pani A na prípadné pripomienky, ktoré zaslala 27. februára 2013. Svoje pripomienky doplnila 17. júna 2013 telefonicky.

Analýza a závery ombudsmana

A. Tvrdenie týkajúce sa neprešetrenia prípadu obťažovania v primeranej lehote

Argumenty predložené ombudsmanovi

21. Pani A vo svojej sťažnosti zdôraznila, že svoju vec predložila výboru pre obťažovanie v máji 2011 a že tento výbor k 19. júnu 2012 v tejto súvislosti nepodnikol žiadne kroky. Dokonca aj stretnutie, ktoré sa malo konať začiatkom roka 2012, bolo zrušené a nikdy nebolo preložené. Pani A sa domnieva, že výbor ju ignoroval a prípad odložil napriek tomu, že predložila všetky potrebné prvky.

22. Európsky parlament vo svojom stanovisku vyjadril názor, že riešenie prípadu pani A zo strany výboru by sa malo rozdeliť na dve fázy.

23. Pokiaľ ide o prvú fázu, pred začatím vyšetrovania ombudsmana Parlament uznal, že skutočne došlo k oneskoreniam. Najmä pokiaľ ide o skutočnosť, že výbor sa ešte nestretol s pani A, Parlament vysvetlil, že to bolo spôsobené praktickými problémami pri organizovaní takejto schôdze v tom zmysle, že prevažná väčšina prípadov výboru sa rieši na troch pracoviskách Európskeho parlamentu. Parlament však považuje za poľutovaniahodné, že „výbor pre obťažovanie nepodnikol žiadne primerané a rozhodné kroky s cieľom zorganizovať stretnutie“s pani A. Vyjadril tiež poľutovanie nad tým, že prípadu pani A „sa nevenovala plná pozornosť, ktorú si zaslúži“.

24. Parlament ďalej uviedol, že 1. októbra 2012, bezprostredne po začatí vyšetrovania ombudsmana, novovymenovaná predsedníčka výboru pre obťažovanie kontaktovala pani A a ospravedlnila sa za akékoľvek chyby, ku ktorým mohlo dôjsť pri riešení jej prípadu. Dňa 11. októbra sa výbor stretol s pani A v meste jej bydliska a informovala členov, že má k dispozícii dokumenty podporujúce jej prípad. Nasledujúci deň výbor požiadal pani A, aby predložila takúto dokumentáciu, čo napokon urobila 17. novembra 2012. Výbor sa následne domnieval, že je potrebné nové stretnutie s pani A. V čase, keď Parlament zaslal svoje stanovisko, sa výbor pokúšal zorganizovať schôdzu.

25. Parlament dospel k záveru, že hneď ako bol informovaný o vyšetrovaní ombudsmana v tejto veci, urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby napravil akúkoľvek chybu, ku ktorej došlo v priebehu konania.

26. Pani A sa vo svojich pripomienkach domnievala, že kontakty, ktoré mala s výborom pre obťažovanie pred podaním sťažnosti ombudsmanovi, boli nedostatočné a neuspokojivé. Konkrétnejšie zdôraznila svoju nespokojnosť so skutočnosťou, že niektoré e-maily, ktoré poslala na oficiálnu adresu členov výboru, boli vrátené ako nedoručené, a so skutočnosťou, že výbor neurobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby ju kontaktoval telefonicky, a to aj napriek niektorým technickým problémom s telefónnou linkou. Pani A vyjadrila poľutovanie najmä nad tým, že pred vyšetrovaním ombudsmana výbor v skutočnosti nepodnikol žiadne kroky a dokonca nebol schopný zorganizovať aspoň jedno stretnutie s ňou.

27. Stručne povedané, pani A sa domnievala, že opatrenia, ktoré doteraz podnikol výbor, a teda aj Parlament, sú nedostatočné a odrádzajúce a trvajú príliš dlho. Uviedla, že sa cíti bezbranná a sklamaná nízkou úrovňou empatie a citlivosti, ktorú výbor preukázal pri riešení jej prípadu. Pani A však zdôraznila, že jej negatívny dojem sa netýka prebiehajúcej práce výboru v čase písania pripomienok.

Hodnotenie ombudsmana

28. V článku 12a služobného poriadku [2] sa vyžaduje, aby sa úradníci Európskej únie zdržali akejkoľvek formy psychického alebo sexuálneho obťažovania. Sexuálne obťažovanie sa v odseku 4 toho istého článku vymedzuje ako „správanie súvisiace s pohlavím, ktoré osoba, ktorej je určené, nechce a ktorého účelom alebo následkom je uraziť túto osobu alebo vytvoriť zastrašujúce, nepriateľské, urážlivé alebo znepokojujúce prostredie.„Toto ustanovenie je základom vnútorných pravidiel Európskeho parlamentu pre Výbor pre obťažovanie (ďalej len „IRHC“)[3] prijatých 21. februára 2006, ktoré v preambule zdôrazňujú ochotu Parlamentu „vytvoriť pracovnú atmosféru, ktorá rešpektuje dôstojnosť jednotlivca a podporuje profesionálne a osobné naplnenie jeho zamestnancov“.

29. Základnou zásadou článku 12a služobného poriadku a následnej IRHC Parlamentu je ochrana práva každého človeka na dôstojnosť v jeho pracovnom prostredí, čo je len jeden aspekt základného práva na dôstojnosť zakotveného v článku 1 Charty základných práv Európskej únie. Okrem toho sa v článku 12a ods. 4 služobného poriadku výslovne uvádza, že sexuálne obťažovanie sa považuje za diskrimináciu na základe pohlavia, ktorá je takisto zakázaná vzhľadom na článok 21 charty.

30. Ombudsmanka poznamenáva, že služobný poriadok aj IRHC sa logicky vzťahujú na „zamestnancov“inštitúcií EÚ. Domnieva sa však, že tie isté pravidlá sa uplatňujú na prípady, v ktorých je údajnou obeťou obťažovania stážista, ktorého vzťah s inštitúciami má zjavne profesionálnu povahu podobnú zamestnaniu. Dôstojnosť stážistu začleneného, hoci len na krátky čas, do služieb inštitúcií a prispievajúceho k ich každodennej práci by v žiadnom prípade nemala byť menej hodná ochrany ako dôstojnosť bežného zamestnanca. Naopak, osobitné postavenie stážistov, ktorí zastávajú neistejšie a zraniteľnejšie pozície ako zamestnanci, si vyžaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala situáciám, v ktorých by ich zraniteľnosť mohla byť zneužitá v rámci ich pracovného prostredia. Na základe stanoviska Parlamentu ombudsman chápe, že súhlasí s týmto názorom.

31. V článku 24 ods. 1 služobného poriadku sa stanovuje, že „Únia pomáha každému úradníkovi, najmä v konaniach proti akejkoľvek osobe, ktorá sa dopúšťa vyhrážok, urážok alebo ohovárania..., ktorým je... vystavený z dôvodu svojho postavenia alebo svojich povinností.“ „Táto povinnosť je prirodzeným ekvivalentom práva zakotveného na účely tohto rozhodnutia v článku 12a služobného poriadku [4].

32. Pri vykonávaní ustanovení služobného poriadku týkajúcich sa obťažovania IRHC stanovuje, že výbor pre obťažovanie „... s porozumením vypočuje každú osobu, ktorá sa domnieva, že je obeťou obťažovania, a poskytne jej potrebný čas a pozornosť“[5] (zvýraznenie doplnené). Pokiaľ ide o postup, IRHC stanovuje, že výbor vypočuje aspoň osobu, ktorá nahlási údajný prípad obťažovania [6], a že by sa tak malo stať do desiatich pracovných dní od podania jej žiadosti [7]. Výbor nakoniec zašle generálnemu tajomníkovi Európskeho parlamentu dôvernú správu obsahujúcu návrhy opatrení, ktoré sa majú prijať [8].

33. Ombudsmanka po prvé s hlbokým poľutovaním konštatuje, že 10-dňová lehota na vypočutie pani A v tomto prípade zjavne nebola dodržaná. Domnieva sa, že praktické ťažkosti a dlhšie vzdialenosti, ako sú obvyklé, nemôžu v žiadnom prípade odôvodniť, že prvá schôdza s pani A, ktorá sa prvýkrát obrátila na výbor v máji 2011, sa uskutočnila až v októbri 2012. Okrem toho je absolútne neprijateľné, aby sa takéto dôležité stretnutie po jeho naplánovaní zrušilo len tri dni pred jeho konaním a aby o tom bola sťažovateľka informovaná len v odpovedi na jej vlastné vyšetrovanie.

34. V tejto súvislosti ombudsman rozhodne nesúhlasí s pozíciou, ktorú Parlament vyjadril vo svojom stanovisku, že výbor v skutočnosti schôdzu formálne nenaplánoval, ale len predpokladal, že sa uskutoční 30. marca 2012. V e-maile výboru zo začiatku marca 2012 adresovanom sťažovateľovi sa jasne uvádza, že výbor sa chystal rozhodnúť,„kto sa... stretne“s pani A (kurzívou zvýraznil generálny advokát), a nie či sa takáto schôdza uskutoční. Je opäť poľutovaniahodné, že namiesto uznania nevhodnej organizácie stretnutia sa Parlament rozhodol ospravedlniť výbor pre obťažovanie umelým argumentom, ktorý navyše nie je podložený dôkazmi. V každom prípade, aj keby stretnutie nebolo formálne naplánované, výbor mal povinnosť informovať sťažovateľa skôr, že nie je uznášaniaschopný a že údajne "plánované" stretnutie sa vôbec neuskutoční.

35. Po druhé ombudsmanka poznamenáva, že výbor sa nielenže nestretol s pani A v primeranej lehote za daných okolností, ale ani pred začatím vyšetrovania ombudsmanky ju s porozumením nevypočul, ako to vyžaduje IRHC, či už telefonicky alebo e-mailom, a nezapojil sa tak do skutočného, dôsledného a nepretržitého dialógu s ňou, pokiaľ ide o obvinenia, ktoré uviedla.

36. Zdá sa, že Parlament sa vo svojom stanovisku domnieva, že ťažkosti, ktoré mu bránili v pravidelnom kontakte so sťažovateľkou, boli do určitej miery spôsobené tým, že nebola ľahko dostupná telefonicky. Pani A na svojej strane tvrdí, že Parlament mohol pokračovať vo svojom úsilí zavolať jej alebo zavolať v rôznych hodinách a v každom prípade mal nechať odkaz na jej hlasovej schránke. Ombudsman nepovažuje za užitočné zapojiť sa do tejto rozpravy, pokiaľ ide o výsledok jeho vyšetrovania. Obmedzí sa na konštatovanie, že skutočnosť, že telefonický kontakt so sťažovateľom mohol byť ťažký, nemohla v žiadnom prípade zabrániť tomu, aby sa výbor pre obťažovanie, ktorý sa skutočne zaviazal vyšetrovať prípad, obrátil na pani A akýmkoľvek iným spôsobom, najmä e-mailom, ako to urobil pri niektorých príležitostiach. Tvrdenie, že konanie sa oneskorilo o toľko mesiacov z dôvodu, že pani A nebola ľahko zastihnuteľná telefonicky, ju v skutočnosti zbavuje osobitnej ochrany, ktorú IRHC priznáva zraniteľnej osobe v konaní. Okrem toho obviňovanie pani A za nedostatočnú starostlivosť výboru je absolútne nespravodlivé.

37. V každom prípade potreba nájsť účinný spôsob komunikácie s pani A bola o to dôležitejšia, že pani A už v ranom štádiu konania informovala členov výboru, že sa stala obeťou úrazu a prechádza obdobím zlého zdravotného stavu, ktoré si viackrát vyžadovalo jej hospitalizáciu. Už z tohto dôvodu mal výbor upozorniť na skutočnosť, že pani A nemusí byť ľahko dostupná telefonicky a že na to, aby sa jej správy výboru skutočne dostali, môžu byť potrebné iné komunikačné prostriedky. Napriek tomu z výmeny e-mailov medzi pani A a výborom od mája 2011 do marca 2012 ombudsmanka vzbudzuje dojem, že vo všeobecnosti to bola pani A, ktorá prevzala iniciatívu znovu a znovu kontaktovať výbor a nedostala prakticky žiadnu vecnú spätnú väzbu. Nebola to však povinnosť pani A, ale povinnosť výboru vyšetriť skutočnosti a všetkými možnými prostriedkami posunúť postup vpred.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že správanie výboru pred začatím vyšetrovania tejto sťažnosti zďaleka nespĺňalo normy, ktoré sa očakávajú od orgánu povereného takou chúlostivou úlohou, ako je vyšetrovanie údajného sexuálneho obťažovania. Žiaľ, výbor nezasiahol „so všetkou potrebnou ráznosťou a [nereagoval] s rýchlosťou a starostlivosťou vyžadovanou okolnosťami prípadu s cieľom zistiť skutkový stav a následne prijať primerané opatrenia s plnou znalosťou skutkového stavu“ [9]. Ombudsman nemôže dostatočne zdôrazniť, že pre osobu, ktorá má pocit, že sa stala obeťou obťažovania, je životne dôležité nájsť partnera, ktorý by bol spoľahlivý, pohotový a schopný ubezpečiť ju, že sa robí všetko pre zistenie faktov. Neexistencia takéhoto partnera alebo jeho neefektívnosť môže len prispieť k frustrácii a bezmocnosti dotknutej osoby a zároveň poškodiť dôveryhodnosť dotknutej inštitúcie.

39. Ombudsman sa preto domnieva, že nečinnosť výboru pre obťažovanie až do začatia vyšetrovania ombudsmanom predstavovala jasný prípad nesprávneho úradného postupu.

40. Podľa článku 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana [10] je hlavným cieľom jeho vyšetrovaní dosiahnuť priateľské riešenie sporov, ktoré mu boli predložené. Ombudsman však poznamenáva, že od začatia vyšetrovania tohto prípadu výbor: a) uznala svoje chyby a prostredníctvom svojho novovymenovaného predsedu sa ospravedlnila pani A za nedostatky (podľa jej názoru Parlament tiež vyjadril poľutovanie nad nedostatočným zaobchádzaním s pani A); b) dal prípad pani A nový impulz tým, že ju kontaktoval, organizoval interné stretnutia a do dnešného dňa usporiadal dve stretnutia s pani A [11]; a c) začala teda účinne spolupracovať s pani A a v súčasnosti je v procese posudzovania prípadu. Ombudsmanka sa preto domnieva, že údajné nedostatky boli medzičasom odstránené a návrh priateľského riešenia by nebol užitočný.

41. Ombudsmanka chce stavať na dôvere, a nie na vine, a preto sa rozhodne prípad uzavrieť ďalšími, a nie kritickými poznámkami.

B. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom a ďalšími poznámkami:

Ombudsman nepovažuje za vhodné vykonať ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti.

Ďalšie poznámky

Ombudsmanka verí, že výbor bude pri svojich kontaktoch s pani A naďalej konať s náležitou starostlivosťou a citlivosťou a v lehote, ktorá bude skutočne primeraná, dospeje k odôvodnenému záveru týkajúcemu sa jej obvinení. Ombudsman očakáva, že bude informovaný o konečnom výsledku prípadu.

Vo všeobecnosti ombudsman verí, že výbor pre obťažovanie si z tohto prípadu vyvodil primerané ponaučenia, pokiaľ ide o spôsob, akým by sa mal zaoberať sťažnosťami týkajúcimi sa obťažovania, a tieto ponaučenia uplatní vo svojej budúcej praxi.

Sťažovateľ a Európsky parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 15. júla 2013

[1] Európsky parlament vo svojom stanovisku uviedol, že predseda „nemohol kontaktovať sťažovateľa“bez uvedenia dôvodu.

[2] Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 56, 1968, s. 1, v znení neskorších zmien a doplnení.

[3] Tieto IRHS rušia a nahrádzajú pravidlá prijaté v roku 2004 týkajúce sa Poradného výboru pre psychické obťažovanie.

[4] Vec T-59/92, Caronna/Komisia, Zb. 1993, s. II-1129, bod 58.

[5] Článok 6 IRHC.

[6] Článok 10 IRHC. V tom istom článku sa stanovuje, že výbor by mal vypočuť aj osobu, voči ktorej boli vznesené obvinenia z obťažovania, a v prípade potreby sa môže obrátiť na rôzne úrovne hierarchie, aby ju informoval o existencii problému.

[7] Článok 11 IRHC.

[8] Článok 14 IRHC.

[9] Pozri napríklad vec T-80/09 P, Komisia/Q, Zb. 2011, s. II-04313, bod 84.

[10] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[11] Keďže pani A 17. júna 2013 telefonicky potvrdila útvarom ombudsmana, že jedno z týchto stretnutí sa uskutočnilo po tom, ako Parlament predložil svoje stanovisko k tejto veci.