Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto vec sa týka rozsahu povinností Európskej komisie voči bývalému zamestnancovi, v mene ktorého vykonáva platby výživného tretím stranám.

2. Sťažovateľ je bývalý úradník Komisie, ktorý poberá invalidný dôchodok. Na základe príslušných súdnych rozhodnutí vypláca výživné trom osobám, pani A, pani B a pani C.

3. V roku 2001 vydal Tribunal de première instance de Bruxelles (Súd prvého stupňa Brusel) rozhodnutie, ktorým uložil sťažovateľke povinnosť platiť výživné pani A za vzdelávanie dcéry D pani A narodenej v roku 1991.

4. Tribunal de Première instance vo svojom rozhodnutí v súlade s článkom 336 belgického občianskeho zákonníka nariadil, aby platenie výživného v prospech D bolo retroaktívne k 4. júlu 1996 a trvalo až do dovŕšenia plnoletosti D alebo do skončenia jej štúdia. Každý mesiac sa preto mala z dôchodku sťažovateľky odpočítať určitá suma a Komisia ju mala vyplatiť na účet pani A.

5. Sťažovateľ začal platiť výživné pani A v marci 2002. Podľa výpočtov sťažovateľa mali byť všetky nesplatené dlhy vyrovnané v decembri 2006. Okrem toho sa domnieval, že pani A bola neoprávnene vyplatená dodatočná suma.

6. Do januára 2006 Komisia poskytla sťažovateľovi podrobné informácie o príslušných sumách vyplatených pani A, pani B a pani C, ako je uvedené na jeho dôchodkovom výkaze [1]. Vo februári 2006 však Komisia namiesto poskytnutia podrobných informácií začala uvádzať len celkovú vyplatenú sumu. Dôvodom bola zmena príslušného informačného systému Komisie, ku ktorej došlo vo februári 2006.

7. V máji 2006 sťažovateľ napísal Komisii s cieľom získať podrobné informácie o príslušných sumách vyplatených trom príjemcom. Keďže sťažovateľ nedostal odpoveď, najal si advokáta, aby sa touto vecou zaoberal. Odpovede, ktoré Komisia nakoniec poskytla, sťažovateľa neuspokojili. Predovšetkým sa domnieval, že informácie, ktoré mu Komisia poskytla v súvislosti s výpočtom uskutočnených platieb, nezodpovedali jeho vlastným výpočtom.

8. Dňa 17. septembra 2009 sa sťažovateľ obrátil na európskeho ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

9. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto obvinení a tvrdení:

Obvinenia:

(1) Komisia primerane neodpovedala na žiadosti, ktoré jej zaslal sťažovateľ alebo jeho advokát.

Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že i) Komisia mala poskytnúť úplné a podrobné informácie o výpočtoch platieb príjemcom; a že ii) bolo nespravodlivé, že mu takéto informácie neboli poskytnuté vzhľadom na to, že výpočty, ktoré Komisii predložil, Komisia zjavne postúpila jednému z advokátov príjemcov, a z dôvodu uvedeného nesplnenia povinnosti ho Komisia nechala v situácii, keď nemohol úplne pochopiť zrážky z jeho dôchodku.

(2) Komisia sa nesprávne domnievala, že nie je povinná overiť správnosť výpočtov, ktoré jej predložili traja dotknutí príjemcovia.

Pohľadávky:

(1) Komisia by mu mala poskytnúť úplné a podrobné informácie o výpočtoch týkajúcich sa platieb vyplatených príslušným príjemcom.

(2) Komisia by mala uznať, že má povinnosť kontrolovať presnosť výpočtov, ktoré jej predložili traja dotknutí príjemcovia. Prinajmenšom by mal skontrolovať, či zrážky z dôchodku sťažovateľa rešpektujú príslušné súdne rozhodnutia.

Vyšetrovanie

10. Dňa 1. marca 2010 ombudsman požiadal Komisiu o stanovisko k sťažnosti. Komisia zaslala svoje stanovisko 25. júna 2010. Bola postúpená sťažovateľovi, ktorý predložil pripomienky 30. júla 2010.

11. Dňa 3. februára 2012 útvary ombudsmana preskúmali spis Komisie týkajúci sa prípadu sťažovateľa. Kópia správy o inšpekcii bola zaslaná sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok, čo urobil 16. apríla 2012.

12. Ombudsman 3. apríla 2013 predložil Komisii návrh odporúčania, pokiaľ ide o prvé tvrdenie a prvé tvrdenie sťažovateľa. Komisia 29. mája 2013 predložila podrobné stanovisko k návrhu odporúčania ombudsmana, ktorého kópia bola postúpená sťažovateľovi na vyjadrenie. Sťažovateľ predložil svoje pripomienky k podrobnému stanovisku Komisie 17. júna 2013.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

13. Ombudsman poznamenáva, že počas nahliadnutia do spisu sťažovateľa zástupcovia Komisie poukázali na to, že sťažovateľ nepredložil formálnu sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Ombudsman nechápe túto pripomienku v tom zmysle, že Komisia chcela v takom pokročilom štádiu vyšetrovania spochybniť prípustnosť tejto sťažnosti.

14. V druhej predbežnej poznámke ombudsman poznamenáva, že vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie, k správe o inšpekcii a k podrobnému stanovisku Komisie sťažovateľ vyjadril želanie získať dôkaz o tom, že D, dcéra pani A, ešte neukončila svoje štúdium, čo by odôvodňovalo vyplácanie výživného po dovŕšení jej veku. V tejto súvislosti ombudsman pripomína, že podľa článku 2 ods. 4 jeho štatútu sťažnostiam musí predchádzať predchádzajúci administratívny prístup k dotknutej inštitúcii. Nezdá sa, že by sa sťažovateľ v tejto súvislosti predtým obrátil na Komisiu s administratívnymi podnetmi. V dôsledku toho sa tento aspekt výhrady zdá byť neprípustný. Ombudsmanka sa v každom prípade domnieva, že základný problém by bolo potrebné vyriešiť medzi sťažovateľkou na jednej strane a pani A a pani D na strane druhej.

A. Tvrdenie, že Komisia primerane neodpovedala na žiadosti, ktoré jej zaslal sťažovateľ a jeho advokát, a súvisiaci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

15. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia primerane neodpovedala na žiadosti, ktoré jej zaslal on alebo jeho advokát. Konkrétne sa domnieval, že Komisia buď i) vôbec neodpovedala, ii) neposkytla požadované informácie, alebo iii) mu len odporučila, aby sa obrátil na advokáta pani A so žiadosťou o ďalšie informácie. V decembri 2009 sťažovateľ informoval ombudsmana, že jeho právnik nakoniec dostal kópiu výpočtu, ktorý vykonal právnik pani A, ale podľa neho tento výpočet nezodpovedá jeho vlastnému výpočtu, ktorý bol založený na informáciách obsiahnutých v jeho dôchodkovom výkaze. Na záver sa domnieval, že Komisia stále primerane nereagovala na jeho žiadosti.

16. Komisia vo svojom stanovisku k podnetu zastávala názor, že na listy sťažovateľa odpovedala správne a v primeranej lehote. Pokiaľ ide o formálne náležitosti uložené belgickým právom, domnievala sa, že sťažovateľa riadne informovala o i) príslušnom rozhodnutí Tribunal de Première Instance uvedenom v bode 3 vyššie, ako aj o opravných prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii proti tomuto rozhodnutiu; ii) skutočnosť, že rozhodnutie bolo konečné a muselo sa vykonať; iii) skutočnosť, že sťažovateľ toto rozhodnutie nedodržal, a preto sa nahromadil dlh; iv) skutočnosť, že rozhodnutie by bolo vykonané zákonom; v) skutočnosť, že Komisia ako tretia strana bola informovaná o príkaze na zabezpečenie pohľadávky (saisie-arrêt [2]), ktorý sa má dodržiavať; a vi) vyhlásenie, ktoré Komisia urobila v jeho prípade ako dlžníka tretej strany [3].

17. Komisia vo svojom stanovisku tiež poukázala na to, že jej úloha ako tretej strany je obmedzená na splatenie dlhu. Zdalo sa, že zastáva názor, že ako tretia strana nemala žiadnu osobitnú povinnosť informovať sťažovateľa o konkrétnych skutočnostiach a vývoji, ktoré spolu s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami a súdnymi rozhodnutiami tvoria základ zhabania a zablokovania dôchodku sťažovateľa: „son obligation est d'exécuter ce que le créancier demande via son conseil ou via l'huissier de justice instrumentant. C'est donc plutôt par sollicitude que l'administration de la Commission communique quand même avec les débiteurs dont le salaire ou la pension ont été saisis [...].“

18. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie v podstate trval na svojom stanovisku. Pripomenul svoje predchádzajúce tvrdenie, že Komisia mu neposkytla všetky relevantné informácie. Sťažovateľ sa takisto domnieval, že podľa jeho názoru Komisia naďalej neobjasňovala, prečo tak neurobila. Okrem toho uviedol, že v minulosti, keď boli všetky relevantné informácie k dispozícii na jeho výplatnom liste, nemal v tejto súvislosti žiadne problémy. Zopakoval svoj názor, že neodmietol zaplatiť, ale jednoducho si chcel byť istý, že zaplatil správne sumy.

19. Sťažovateľ dospel k záveru, že ak by Komisia riadne vykonávala svoju prácu a odpovedala na jeho korešpondenciu, nemusel by s ňou dlho korešpondovať a zamestnať právnika. Vyjadril tiež pochybnosti o tom, či Komisia konzultovala jeho prípad s právnym servisom, a zdôraznil, že Komisia by sa mala zaoberať jeho spisom, a nie spisom pani A.

Výsledky nahliadnutia do spisu sťažovateľa

20. Počas nahliadnutia do spisu sťažovateľa zástupcovia Komisie vysvetlili, že dôvodom skutočnosti, že od februára 2006 sťažovateľ už nedostával podrobné informácie o svojom výplatnom liste týkajúcom sa výšky jeho dôchodku vyplácaného tretím stranám, bola zmena informačného systému Komisie. Takisto uviedli, že informačný systém zavedený od februára 2006 bol zriadený pre štandardné prípady, a nie pre výnimočné prípady zahŕňajúce viacerých veriteľov.

21. Po inšpekcii Komisia informovala útvary ombudsmana, že každý mesiac sa zaoberá približne 180 až 200 spismi, v ktorých musí vykonať platby v prospech tretích strán. Výplatné pásky obsiahnuté v malom počte týchto súborov označujú jeden kód, aj keď existuje niekoľko príjemcov. Tvoria 2 až 3 % z celkového počtu súborov.

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania

22. V tomto prípade chcel sťažovateľ získať podrobné informácie o peňažných sumách vyplatených pani A, pani B a pani C. Poukázal na to, že takéto informácie dostával až do januára 2006.

23. Vzhľadom na to, že prípad sa týka vzťahov medzi inštitúciou EÚ a jedným z jej bývalých úradníkov, ombudsman v tejto súvislosti pripomenul, že inštitúcie majú povinnosť starostlivosti voči úradníkom [4] a povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať príslušné aspekty jednotlivých prípadov [5].

24. Ombudsmanka ďalej poznamenala, že v právnych predpisoch EÚ sa uznáva základné právo na prístup k spisu a právo na prístup k vlastným osobným údajom (články 41 a 8 Charty základných práv Európskej únie). Je samozrejmé, že Komisia by mala mať tieto základné práva na pamäti pri komunikácii so zamestnancami vrátane bývalých zamestnancov.

25. Ombudsman sa preto domnieval, že východiskovým bodom v tomto prípade by malo byť, že úradník v situácii sťažovateľa by mal mať úplný prístup k informáciám o skutočnostiach a vývoji, ktoré v konečnom dôsledku určujú, ako sa jeho dôchodok rozdelí medzi rôznych príjemcov. Komisia by pri rešpektovaní svojej povinnosti starostlivosti voči úradníkovi mala v prípade potreby poskytnúť primerané vysvetlenia. Každé rozhodnutie neposkytnúť takéto informácie alebo vysvetlenia musí byť riadne odôvodnené odkazom na príslušné právne predpisy alebo zásady.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti musel ombudsman posúdiť, či Komisia poskytla sťažovateľovi dostatočné informácie týkajúce sa rozdelenia jeho dôchodku medzi rôznych príjemcov od februára 2006.

27. Ombudsmanka poznamenala, že Komisia pravidelne odpovedala na žiadosti sťažovateľa o informácie. Napriek doručeným odpovediam však sťažovateľ nezískal informácie, o ktoré požiadal, najmä informácie o tom, aká suma bola vyplatená pani A, pani B a pani C. V tejto súvislosti sa zdalo užitočné pripomenúť, že Komisia mu v minulosti poskytovala tento druh informácií.

28. Ombudsmanka poznamenala, že ako sa uvádza v bode 20 vyššie, samotná Komisia pri inšpekcii uznala, že IT aplikácia, ktorú zaviedla, bola navrhnutá na riešenie štandardných prípadov, ktoré nezahŕňali viacerých veriteľov. Takisto implicitne uznala, že žiadosť nie je prispôsobená prípadom, ako je prípad sťažovateľa. Zároveň sa však zdalo, že neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že sťažovateľ po februári 2006 už nemal nárok na tieto informácie. Ako sa uvádza v bode 33, zdá sa, že Komisia poskytla navrhovateľovi určité informácie týkajúce sa indexácie, ktoré však neboli dostatočné. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 21 vyššie, počet spisov týkajúcich sa viacerých veriteľov, ktorými sa zaoberá Komisia, sa zdal byť veľmi malý.

29. Vzhľadom na uvedené úvahy ombudsman usúdil, že skutočnosť, že Komisia od februára 2006 neposkytla sťažovateľovi úplné a podrobné informácie o sumách vyplatených pani A, pani B a pani C, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka preto predložila Komisii tento návrh odporúčania: „Komisia by mala sťažovateľovi poskytnúť úplné a podrobné informácie o sumách vyplatených pani A, pani B a pani C od februára 2006. Na tento účel by mala poskytovať rovnaký druh podrobných informácií ako do januára 2006, keď bol zavedený jej starý informačný systém.“

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu odporúčania

30. Komisia vo svojom podrobnom stanovisku vysvetlila, že vypracovala tabuľku, v ktorej sú uvedené všetky platby vyplatené pani A, pani B a pani C od februára 2006. Táto tabuľka bola zaslaná sťažovateľovi listom z 22. apríla 2013. Kópia tohto listu bola pripojená k odpovedi Komisie.

31. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k podrobnému stanovisku Komisie potvrdil prijatie listu Komisie z 22. apríla 2013 a tabuľky, ktorá je v ňom uvedená. Zároveň však zopakoval svoje predchádzajúce názory, že indexácia výživného vyplácaného pani A je nezákonná a že Komisia mu včas neposkytla všetky relevantné informácie.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu odporúčania

32. Ombudsman vo svojom návrhu odporúčania požiadal Komisiu, aby sťažovateľovi poskytla úplné a podrobné informácie o sumách vyplatených pani A, pani B a pani C od februára 2006. Komisia vo svojom liste z 22. apríla 2013 poskytla podrobné informácie o všetkých platbách vykonaných pani A, pani B a pani C od februára 2006, ktorých prijatie sťažovateľ potvrdil. Ombudsman sa preto domnieva, že Komisia prijala jeho návrh odporúčania a prijala primerané opatrenia na jeho vykonanie.

33. Je pravda, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach vyjadril nesúhlas s indexáciou výživného vyplácaného pani A, ktoré považoval za nezákonné, ako aj s včasnosťou konania Komisie. Treba však poznamenať, že návrh odporúčania ombudsmana sa týkal len úrovne informácií, ktoré by Komisia mala poskytnúť sťažovateľovi. Nesúhlas sťažovateľa s indexáciou a včasnosťou opatrení Komisie preto nemá vplyv na záver ombudsmana, že Komisia prijala jeho návrh odporúčania.

34. Pokiaľ ide o podstatu informácií poskytnutých Komisiou, ombudsman pripomína, že vo svojom posúdení druhého tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa sa domnieval, že nič nenasvedčuje tomu, že by Komisia v tomto prípade nedodržala svoje povinnosti (pozri bod 47 nižšie). Sťažovateľ nepredložil žiadne nové argumenty, ktoré by mohli spochybniť toto posúdenie, a preto nie je potrebné ďalšie vyšetrovanie ombudsmana v súvislosti s indexáciou výživného vyplácaného pani A.

B. Tvrdenie, že Komisia by mala uznať, že má povinnosť kontrolovať presnosť výpočtov, ktoré jej boli predložené, a druhé tvrdenie

Argumenty predložené ombudsmanovi

35. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia sa nesprávne domnievala, že nemá povinnosť kontrolovať presnosť výpočtov, ktoré jej predložili traja dotknutí príjemcovia. Tvrdil, že Komisia by mala uznať, že má takúto povinnosť, a prinajmenšom by mala skontrolovať, či zrážky z dôchodku sťažovateľa rešpektujú príslušné súdne rozhodnutia.

36. Komisia vo svojom stanovisku pripomenula, že v prejednávanej veci sa uplatňujú príslušné ustanovenia belgického súdneho poriadku. Tieto ustanovenia obsahujú právny základ, na základe ktorého sa na plný dôchodok sťažovateľa vzťahujú zrážky (z dôvodu jeho povinnosti platiť výživné).

37. Na základe príslušných ustanovení belgického súdneho poriadku sa dôchodok sťažovateľa rozdelí medzi troch príjemcov, z ktorých všetci poberajú výživné. Komisia ďalej uviedla, že práve veriteľ informuje vykonávateľa prostredníctvom súdnych exekútorov o existencii pohľadávky a dáva mu podrobné pokyny, ako v prípade potreby "zmraziť" určité sumy. V prípade viacerých veriteľov súdny exekútor takisto vydá pokyny, ako medzi nich rozdeliť sumy. Komisia ďalej uviedla, že úloha vykonávateľa závetu (v tomto prípade Komisie) je úplne pasívna. Právnym základom úlohy Komisie v prípade sťažovateľa je článok 1451 belgického súdneho poriadku z 10. októbra 1967. Podľa uvedeného článku, ak je účet dlžníka predmetom zrážok, príslušné sumy musia byť "zmrazené" v plnej výške na dočasnom účte až do ďalších pokynov od súdneho exekútora alebo povereného veriteľa. Exekútor teda nemôže zasahovať do určovania sumy, ktorá sa má zaplatiť v prospech veriteľa.

38. Pokiaľ ide o výpočty týkajúce sa rozdelenia dôchodku sťažovateľa, Komisia uviedla, že výpočet dlhu sa nikdy nevykonáva výlučne na základe samotného dlhu, ale podlieha aj poplatkom splatným dlžníkom. V dôsledku toho by sa „dlžník mohol ľahko pomýliť pri vlastných výpočtoch, čo by mu mohlo vyvolať dojem, že vypočítal celkovú sumu“. Komisia takisto uviedla presné mesačné sumy, ktoré dotknutí príjemcovia v súčasnosti dostávajú od sťažovateľa vo forme výživného. Na súčasnom dôchodkovom doklade sťažovateľky sa v kóde „PRA“ („Právne zastavenie, ktoré sa má odpočítať“) uvádza celková suma vyplatená pani A a pani B.

39. Pokiaľ ide o indexáciu výživného, Komisia uviedla, že „podľa informácií dostupných na internete je indexácia výživného v belgickom práve všeobecne akceptovaná, a to aj v prípade neexistencie výslovného súdneho rozhodnutia“. Dodal však, že advokát pani A vo svojom liste z 27. júla 2009 vysvetlil, že výslovne požiadal o indexáciu výživného vyplácaného pani A.

40. Komisia zopakovala, že ako tretia strana nemusí nevyhnutne dostávať kópie súdnych rozhodnutí, na ktorých sú založené zrážky z platov alebo dôchodkov. Podľa jej názoru teda tretia osoba nemusí a ani nemôže kontrolovať podrobnosti alebo robiť presné výpočty. Dospela však k záveru, že v prípade sťažovateľa riadne vykonala svoju prácu.

41. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach spochybnil názor Komisie, že výpočet dlhu sa nikdy nevykonáva výlučne na základe samotného dlhu, ale podlieha aj poplatkom, ktoré má zaplatiť dlžník. Sťažovateľ sa pýtal, aké by mohli byť tieto obvinenia. Súhlasil s tým, že súdne poplatky patria do tejto kategórie, ale zaujímal sa, či Komisia k predmetnému dlhu pripočítala aj poplatky, ako sú odmeny advokátov a účtovníkov.

42. Navrhovateľ sa okrem toho zamýšľal nad tým, čo sa Komisia snažila skrývať tým, že neoverovala výpočty, ktoré jej boli predložené. Ďalej tvrdil, že úloha Komisie nie je ani zďaleka pasívna, ak sama prijíma rozhodnutia týkajúce sa indexácie. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že tretia strana nemôže z vlastnej iniciatívy podniknúť žiadne kroky, ktoré sú v rozpore s predmetnými súdnymi rozhodnutiami, a ak neinformuje dlžníka o dlhu, dlžník nemá šancu overiť správnosť veci. V takom prípade by za prípadné chyby mala niesť zodpovednosť samotná Komisia. Sťažovateľ napokon spochybnil i) internet ako zdroj informácií Komisie o indexácii platieb výživného a ii) indexáciu výživného pani A Komisiou.

Výsledky nahliadnutia do spisu sťažovateľa

43. Zástupcovia Komisie počas nahliadnutia do spisu sťažovateľa poukázali na to, že v tomto prípade sa Komisia v podstate opierala o informácie získané od právnikov troch dotknutých príjemcov. Komisia ako tretia strana nespochybňuje správnosť výpočtov, ktoré jej boli predložené, ale môže len vykonať príkazy. Ak jedna zo strán nesúhlasí s výpočtami, táto osoba by sa mala obrátiť na advokáta druhej strany a v prípade neúspešného výsledku predložiť vec súdu. Správanie Komisie bolo v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami belgického práva.

44. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k správe o inšpekcii spochybnil vyhlásenie Komisie a tvrdil, že Komisia by mala prinajmenšom zabezpečiť, aby výpočty rešpektovali príslušné súdne rozhodnutia. Pochyboval aj o tom, či sumy, ktoré zaplatil, boli v súlade s týmito rozhodnutiami, a spochybnil návrh na predloženie veci súdu.

Hodnotenie ombudsmana

45. Ombudsmanka pripomína, že úlohou Komisie ako tretej strany je vykonávať príslušné súdne rozhodnutia. Na základe toho ombudsmanka zastáva názor, že od Komisie v zásade nemožno očakávať, že bude aktívne kontrolovať správnosť informácií obsiahnutých v dokumentoch, ktoré jej boli v tejto súvislosti poskytnuté. Od Komisie nemožno očakávať ani to, že sama vykoná zložité výpočty. Ak by sa sťažovateľ na základe informácií, ktoré mu má poskytnúť Komisia o sumách, ktoré vyplatila pani A, pani B a pani C, domnieval, že došlo k chybám, bolo by na ňom, aby túto otázku predložil súdom, ktoré vydali rozhodnutia tvoriace základ platieb uskutočnených Komisiou.

46. Ombudsman sa však domnieva, že Komisiu nemožno považovať za úplne oslobodenú od akejkoľvek povinnosti kontrolovať presnosť výpočtov, ktoré tvoria základ zrážok z dôchodku sťažovateľa. Treba totiž pripomenúť, ako bolo uvedené vyššie, že inštitúcie majú povinnosť starostlivosti voči svojim úradníkom, ako aj povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať relevantné aspekty jednotlivých prípadov. Zo spisu sťažovateľa vyplýva, že Komisia akceptovala, že raz urobila nesprávny výpočet vo výške približne 700 EUR v súvislosti s jednou z platieb výživného. To dokazuje, že Komisia zrejme uznáva, že má určitú povinnosť kontrolovať informácie, ktoré dostáva od tretích strán.

47. Ombudsman sa však domnieva, že príslušná povinnosť sa musí považovať za obmedzenú na povinnosť overiť, či dokumenty, ktoré mu boli predložené, obsahujú zjavné a zjavné chyby. Na základe výsledkov nahliadnutia do spisu Komisie sa ombudsman domnieva, že nič nenasvedčuje tomu, že by Komisia v tomto prípade neplnila svoje povinnosti. Preto nezistil nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o druhé tvrdenie a druhé tvrdenie.

C. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmito závermi:

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie a súvisiace tvrdenie, Komisia prijala návrh odporúčania ombudsmanky a prijala primerané opatrenia na jeho vykonanie.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie a súvisiace tvrdenie, v činnostiach Komisie nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 15. júla 2013

---

[1] Sťažovateľ platí výživné pani B od roku 1999 a pani C od roku 2000.

[2] Saisie-arrêt je ochranné opatrenie stanovené v článku 1452 belgického súdneho poriadku.

[3] Podľa belgického práva musí Komisia v prípade, akým je prípad sťažovateľa, urobiť vyhlásenie tretej strany do 15 dní od oznámenia zablokovaných súm.

[4] Vec T-352/03, Lebedef/Komisia, Zb. VS s. I-A-165 a II-741, bod 46; Vec C-255/90 P, Burban/Parlament, Zb. 1992, s. I-2253, bod 7.

[5] rozsudok z 5. mája 2010, Bouillez a i./Rada, F‑53/08, neuverejnený v Zbierke, bod 51; rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 6. mája 2009, Campos Valls/Rada, F-39/07, neuverejnený v Zbierke, bod 41; Vec T‑404/06 P, Európska nadácia pre odborné vzdelávanie/Landgren, Zb. 2009, s. II-2841, bod 163.