Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Vec sa týka organizácie fotografickej výstavy týkajúcej sa párov rovnakého pohlavia, ktorá sa konala v budove Európskej komisie (ďalej len "Komisia").

2. V dňoch 10. až 20. mája 2011 usporiadala Komisia v budove Berlaymont v Bruseli fotografickú výstavu organizovanú európskou pobočkou Medzinárodnej asociácie lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb („ILGA Europe“). Táto výstava sa týkala párov rovnakého pohlavia pod názvom "Rôzne rodiny - rovnaká láska". Výstava sa konala pod záštitou podpredsedníčky Viviane Redingovej.

3. Sťažovateľ napísal 8. júna 2011 podpredsedníčke Redingovej. Sťažovateľka vo svojom e-maile požiadala o ďalšie podrobnosti týkajúce sa vyhlásenia podpredsedníčky Redingovej pred Európskym parlamentom, v ktorom uviedla, že Maďarsko porušilo právo EÚ tým, že financovalo kampaň proti potratom z finančných prostriedkov EÚ, ktoré neboli pridelené na tento účel. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že Komisia usporiadala a spolufinancovala výstavu ILGA Europe. Poznamenala tiež, že výstava fotografií sa uskutočnila pod záštitou podpredsedníčky Redingovej.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ pýta, prečo by Maďarsko nemalo použiť finančné prostriedky EÚ na financovanie kampane proti potratom, zatiaľ čo Komisia použila finančné prostriedky EÚ na financovanie kampane na podporu právneho uznania párov rovnakého pohlavia. Sťažovateľ okrem toho uviedol, že rodinné záležitosti patria do výlučnej právomoci členských štátov. Preto sa pýtala, aký je právny základ pre zásah Komisie v tejto oblasti. Sťažovateľ poznamenal, že výstava podporuje právo párov rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo a adoptovať si deti, ako aj právo lesbických žien mať vlastné deti prostredníctvom umelej inseminácie. Dodala, že členské štáty sa v týchto otázkach nedohodli.

5. Komisia odpovedala sťažovateľovi 16. júna 2011. Vo svojej odpovedi uviedla, že nemá žiadnu právomoc, pokiaľ ide o umelé prerušenie tehotenstva, a že z tohto dôvodu nemôže podporovať ani odsudzovať umelé prerušenie tehotenstva. Podľa Komisie by preto použitie finančných prostriedkov EÚ na podporu kampane proti potratom bolo v rozpore s právom EÚ.

6. Komisia ďalej uviedla, že na financovanie výstavy ILGA Europe, ktorá sa jednoducho konala v budove Berlaymont, sa nepoužili žiadne finančné prostriedky EÚ. Dodala, že podpredsedníčka Redingová prevzala záštitu nad výstavou ako komisárka pre základné práva. Podľa Komisie bola podpredsedníčka Redingová zodpovedná za ochranu práv ľudí zastúpených združením ILGA Europe. Výstava navyše nebola o umelom oplodnení, ale o ochrane práv príslušnej komunity. Komisia napokon poznamenala, že v Charte základných práv sa uznáva zásada nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

7. Dňa 18. júna 2011 sťažovateľ znovu napísal Komisii. Vo svojom e-maile uviedla, že na rozdiel od toho, čo Komisia uviedla vo svojom liste zo 16. júna 2011, internetová stránka ILGA Europe uviedla, že Komisia "výstavu veľkoryso finančne podporila". Navrhovateľ preto požiadal Komisiu, aby spresnila, ktoré z týchto dvoch tvrdení je správne.

8. Navrhovateľ ďalej poznamenal, že na rozdiel od toho, čo Komisia uviedla v tom istom liste, jedna z fotografií na výstave sa týkala umelého oplodnenia. Okrem toho sa spýtala, či podpredsedníčka Redingová súhlasí s názorom vyjadreným na predmetnej fotografii, že vylúčenie lesbických žien z umelej inseminácie „je motivované výlučne lesbofóbiou a je diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie“. Sťažovateľka sa spýtala, prečo, ak sa podpredsedníčka Redingová s týmito názormi nestotožnila, umiestnila výstavu pod jej záštitu.

9. Sťažovateľ takisto tvrdil, že keďže Komisia nemá právomoc v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva, nemá ani právomoc podporovať nové koncepcie rodiny a manželstva.

10. Dňa 6. júla 2011 sťažovateľ podal sťažnosť ombudsmanovi, ktorá bola zaregistrovaná ako sťažnosť 1440/2011/MMN.

11. Dňa 19. júla 2011 útvary ombudsmana požiadali sťažovateľku o poskytnutie určitých dodatočných dokumentov, čo urobila 20. júla 2011.

12. Sťažovateľ v podnete 1440/2011/MMN uviedol tieto tvrdenia:

(1) Komisia prekročila svoje právomoci a zneužila finančné prostriedky EÚ tým, že poskytla záštitu fotografickej výstave týkajúcej sa párov rovnakého pohlavia, ktorú pripravila ILGA Europe, ako aj jej hosťovanie a financovanie.

(2) Komisia urazila a diskriminovala tých občanov EÚ, ktorí sa nestotožňujú s názormi propagovanými uvedenou výstavou.

13. Sťažovateľ okrem toho predložil tieto tvrdenia:

(1) Komisia by sa mala dištancovať od výstavy ILGA Europe.

(2) Komisia by mala požiadať o vrátenie svojej finančnej podpory na uvedenú výstavu.

(3) Komisia by mala prijať jasné pravidlá s cieľom zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti vyskytovali prípady, ako je ten súčasný.

14. Dňa 29. júla 2011 Komisia napísala sťažovateľke, aby ju informovala, že na výstavu ILGA Europe neboli použité žiadne finančné prostriedky EÚ. Komisia uviedla, že ILGA Europe v najbližších dňoch odstráni zo svojej internetovej stránky nesprávne tvrdenie o opaku. Dodala, že EÚ nemá právomoc v oblasti umelej inseminácie a že je na členských štátoch, aby rozhodli o podmienkach tejto praxe.

15. Ombudsman 2. augusta 2011 informoval sťažovateľa, že s výnimkou prvého tvrdenia je sťažnosť neprípustná z dôvodu absencie predchádzajúcich vhodných administratívnych postupov. Ombudsman však poznamenal, že zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa zameriaval viac než len na zistenie nesprávneho úradného postupu obmedzeného na prvé tvrdenie. Vzhľadom na to ombudsmanka dospela k záveru, že nie je vhodné začať vyšetrovanie len v súvislosti s prvým tvrdením.

16. Sťažovateľka 4. augusta 2011 požiadala ombudsmana, aby bezodkladne začal vyšetrovanie prvého obvinenia, ktoré vzniesla. Táto sťažnosť bola zaregistrovaná ako sťažnosť 1640/2011/MMN. Okrem toho sťažovateľka v e-maile Komisii z toho istého dňa upozornila Komisiu na druhé tvrdenie, ktoré uviedla vo svojej predchádzajúcej sťažnosti. Sťažovateľ následne predložil ombudsmanovi podobné tvrdenie.

Predmet vyšetrovania

17. Sťažovateľka vo svojich listoch ombudsmanovi predložila tieto tvrdenia, ktoré boli zahrnuté do vyšetrovania ombudsmana:

Obvinenia:

(1) Komisia prekročila svoje právomoci a zneužila finančné prostriedky EÚ tým, že poskytla záštitu fotografickej výstave týkajúcej sa párov rovnakého pohlavia, ktorú pripravila ILGA Europe, ako aj jej hosťovaniu a financovaniu.

(2) Komisia urazila a diskriminovala tých občanov EÚ, ktorí sa nestotožňujú s názormi propagovanými uvedenou výstavou, tým, že udelila záštitu uvedenej fotografickej výstave, usporiadala ju a financovala, keďže: i) k príslušným fotografiám bol priložený text obsahujúci urážlivý jazyk; a ii) názory vyjadrené prostredníctvom tejto fotografickej výstavy neboli zdieľané so značným počtom občanov EÚ alebo boli pre nich neprijateľné.

Vyšetrovanie

18. Dňa 22. augusta 2011 ombudsman začal vyšetrovanie len v súvislosti s prvým obvinením a požiadal Komisiu o stanovisko.

19. Dňa 18. októbra 2011 sťažovateľka informovala ombudsmana, že Komisia sa jej druhým tvrdením ešte nezaoberala. Sťažovateľ preto požiadal ombudsmana, aby toto tvrdenie zahrnul do svojho vyšetrovania.

20. Dňa 5. decembra 2011 bolo ombudsmanke doručené stanovisko Komisie, ktoré bolo postúpené sťažovateľke na vyjadrenie.

21. Dňa 9. decembra 2011 sťažovateľka predložila svoje pripomienky.

22. Dňa 29. februára 2012 ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby poskytla ďalšie informácie týkajúce sa prvého tvrdenia. Požiadal tiež Komisiu o stanovisko k druhému tvrdeniu sťažovateľa.

23. Dňa 14. júna 2012 Komisia poskytla svoje ďalšie stanovisko, ktoré bolo postúpené sťažovateľke na vyjadrenie.

24. Sťažovateľ predložil 21. a 22. júna 2012 dodatočné pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodná poznámka

25. Na úvod by ombudsman chcel zdôrazniť, že toto vyšetrovanie sa zameriava na osobitnú fotografickú výstavu, ktorú zorganizovala ILGA Europe a ktorá sa konala v budove Berlaymont od 10. do 20. mája 2011. Posúdenie ombudsmana je teda založené na konkrétnych skutkových okolnostiach a právnych otázkach súvisiacich s predmetnou výstavou.

A. Tvrdenie, že Komisia prekročila svoje právomoci a zneužila finančné prostriedky EÚ

Argumenty predložené ombudsmanovi

26. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia prekročila svoje právomoci a zneužila finančné prostriedky EÚ tým, že pod jej záštitou usporiadala a financovala fotografickú výstavu týkajúcu sa párov rovnakého pohlavia, ktorú pripravila ILGA Europe. Argumenty predložené na podporu prvého tvrdenia sťažovateľa možno zhrnúť takto.

27. Po prvé, EÚ nemá právomoc vo veciach týkajúcich sa manželstva, rodiny, adopcie a asistovanej reprodukcie. Členské štáty majú výlučnú právomoc prijímať právne predpisy v týchto záležitostiach a v súvislosti s týmito otázkami neexistuje medzi členskými štátmi konsenzus.

28. Po druhé, fotografická výstava ILGA Europe obhajovala jedno konkrétne stanovisko, ktoré obhajovalo právne uznanie párov rovnakého pohlavia za rovnakých podmienok ako páry rôzneho pohlavia.

29. Po tretie, Komisia financovala a usporiadala túto fotografickú výstavu. Podpredsedníčka Redingová okrem toho umiestnila túto výstavu pod jej záštitu.

30. Po štvrté, podpredsedníčka Redingová kritizovala využívanie finančných prostriedkov EÚ Maďarskom na financovanie kampane proti potratom. Ak by Maďarsko nemalo využívať finančné prostriedky EÚ na financovanie kampane proti potratom, Komisia by nemala využívať finančné prostriedky EÚ ani na financovanie kampane, ktorá propagovala právne uznanie párov rovnakého pohlavia.

31. V liste zo 16. júna 2011 Komisia uviedla:

„Pokiaľ ide o prvú tému, chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že EÚ nemá žiadnu právomoc v oblasti umelého prerušenia tehotenstva. To znamená, že EÚ nemôže podporovať ani odsudzovať umelé prerušenie tehotenstva; Komisia sa preto domnieva, že použitie finančných prostriedkov EÚ na kampaň proti potratom nie je v súlade s právomocou EÚ.

Pokiaľ ide o druhú tému, výstavu, na ktorú odkazujete, zorganizovala ILGA Europe, európska organizácia, ktorá obhajuje práva gejov, lesbičiek a transsexuálov v EÚ. Na toto podujatie sa nepoužili žiadne finančné prostriedky EÚ. Výstava bola jednoducho umiestnená v budove Berlaymont. Podpredsedníčka Redingová tiež prevzala záštitu nad týmto podujatím, keďže je zodpovedná za ochranu práv ľudí, ktorých zastupuje ILGA Europe. Výstava nebola o umelom oplodnení, ale o rešpektovaní práv tohto spoločenstva. V článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza zásada nediskriminácie, najmä na základe sexuálnej orientácie.“

32. Komisia 29. júla 2011 potvrdila, že na výstavu neboli použité žiadne finančné prostriedky EÚ. Komisia dodala, že ILGA Europe odstráni nesprávne informácie zo svojej internetovej stránky.

33. Komisia ďalej uznala, že EÚ nemá právomoc v oblasti umelej inseminácie, a preto je na členských štátoch, aby stanovili podmienky pre takéto postupy.

34. Sťažovateľ 4. augusta 2011 spochybnil vyhlásenie Komisie, že nefinancovala príslušnú výstavu, pričom uviedol, že sa zdá, že Komisia financovala približne dve tretiny činností ILGA Europe.

35. Komisia vo svojom prvom stanovisku informovala sťažovateľa, že združenie ILGA Europe získalo finančné prostriedky z EÚ v rámci programu PROGRESS v súlade s pravidlami, ktorými sa riadi tento program, a s nariadením o rozpočtových pravidlách.

36. Komisia však poznamenala, že išlo o "prevádzkový grant" poskytnutý ILGA Europe na celý jej program činností, pričom výstava bola len jednou z nich. Komisia dodala, že ILGA Europe nedostala osobitné finančné prostriedky na fotografickú výstavu.

37. Komisia zdôraznila, že podpora, ktorú poskytla ILGA Europe, neznamená, že zaujala stanovisko ku skutočnému alebo údajnému odkazu obsiahnutému na fotografiách, na ktoré sa vzťahuje výstava, alebo v ich titulkoch.

38. Komisia dodala, že činnosti ILGA Europe patria v tomto prípade do rozsahu cieľov programu PROGRESS, konkrétne do podpory rovnosti a boja proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Komisia poznamenala, že tento cieľ bol stanovený aj v článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ")[1], v Charte základných práv a v sekundárnych právnych predpisoch, ako je smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní [2].

39. Komisia uviedla, že prijala niekoľko opatrení na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a že financovanie ILGA Europe by sa malo chápať v tejto súvislosti. Komisia okrem toho tvrdila, že financovanie EÚ je možné poskytovať v oblastiach, v ktorých EÚ nemá legislatívnu právomoc, a ako príklad uviedla program Základné práva.

40. Komisia napokon dodala, že prípad kampane proti umelému prerušeniu tehotenstva v Maďarsku bol iný, pretože v tomto prípade sa akcia nepredpokladala podľa dohody o grante, a to bez ohľadu na to, či EÚ mala alebo nemala v tejto veci legislatívnu právomoc.

41. Sťažovateľ vo svojich prvých pripomienkach tvrdil, že vysvetlenia Komisie týkajúce sa financovania činností ILGA Europe boli neuspokojivé.

42. Sťažovateľ sa predovšetkým domnieval, že Komisia skreslila skutočnosti a skreslila obsah svojej predchádzajúcej korešpondencie. Podľa jej názoru Komisia vo svojich listoch zo 16. júna a 29. júla 2011 uviedla, že na výstavu ILGA Europe sa nepoužili žiadne finančné prostriedky EÚ. Komisia však vo svojom prvom stanovisku ombudsmanovi tvrdila, že v skutočnosti uviedla, že ILGA Europe nedostala priamo a konkrétne finančné prostriedky EÚ na výstavu.

43. Sťažovateľ dodal, že z prvého stanoviska Komisie vyplýva, že Komisia v skutočnosti nepriamo financovala výstavu financovaním činností ILGA Europe vo všeobecnosti. Podľa informácií, ktoré zverejnila ILGA Europe, predstavovali finančné prostriedky Komisie v roku 2011 takmer 70 % rozpočtu ILGA Europe. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že finančné prostriedky Komisie boli poskytnuté po schválení ročného pracovného programu ILGA Europe.

44. Sťažovateľ spochybnil tvrdenie Komisie, že cieľ, ktorý výstava sleduje, možno správne považovať za boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Podľa názoru sťažovateľa ciele výstavy išli nad rámec pojmu diskriminácia. Podľa jej názoru sa výstava snažila podporiť právne uznanie párov rovnakého pohlavia, čo je záležitosť, s ktorou väčšina členských štátov nesúhlasí.

45. Sťažovateľ trval na tom, že EÚ nemá právomoc v tejto kontroverznej otázke, ktorá patrí do výlučnej právomoci členských štátov. Poukázala na zásadu zverených právomocí práva Únie, podľa ktorej inštitúcie Únie majú len právomoci, ktoré im boli zverené členskými štátmi.

46. Komisia vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie zopakovala, že ILGA Europe dostala "prevádzkový grant" na celý svoj ročný pracovný program v kontexte programu PROGRESS, a uviedla, že takýto postup je v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách [3]. Tento grant pokrýval všeobecné prevádzkové náklady ILGA Europe a nepredstavoval priame financovanie žiadnych osobitných činností. Komisia okrem toho zdôraznila, že táto podpora sa poskytla v rámci jej mandátu bojovať proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie.

47. Sťažovateľka vo svojich dodatočných pripomienkach uviedla, že Komisia vydala zavádzajúce vyhlásenia, keďže ju pôvodne informovala, že predmetnú výstavu vôbec nefinancovala, ale neskôr uviedla, že na výstavu neposkytla „priame“ finančné prostriedky. Podľa názoru sťažovateľa bolo takéto zavádzajúce vyhlásenie neprijateľné.

48. Sťažovateľ uznal, že Komisia je splnomocnená prijímať opatrenia na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Príkladom takejto diskriminácie by mohli byť vnútroštátne právne predpisy obmedzujúce prístup k určitým povolaniam (napr. právnikom, bankárom) alebo k administratívnym dokumentom (napr. vodičskému preukazu) na základe sexuálnej orientácie.

49. Dodala však, že Komisia nemá mandát na to, aby sa zúčastňovala na diskusiách týkajúcich sa manželstiev osôb rovnakého pohlavia, adopcií pármi rovnakého pohlavia a podobných otázok. Sťažovateľ zdôraznil, že tieto otázky nepatria do rozsahu pôsobnosti EÚ. Podľa názoru sťažovateľa, keď členské štáty poskytli EÚ mandát na boj proti diskriminácii, nedomnievali sa, že rozhodnutie nepovoliť manželstvo osôb rovnakého pohlavia alebo adopciu osôb rovnakého pohlavia by sa mohlo považovať za diskriminačné.

50. Sťažovateľ okrem toho spochybnil, či by Komisia mohla použiť finančné prostriedky EÚ na financovanie činností ILGA Europe, keďže činnosti ILGA Europe nepatria do rozsahu pôsobnosti EÚ. Sťažovateľ v tejto súvislosti poznamenal, že Komisia poskytuje financovanie až do výšky 80 % prevádzkových nákladov ILGA Europe.

Hodnotenie ombudsmana

51. Ombudsmanka na úvod poznamenáva, že v článku 5 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa stanovuje zásada prenesených právomocí takto:

„Podľa zásady prenesenia právomocí koná Únia len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich stanovených. Právomoci, ktoré na Úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.“

52. Podľa tejto základnej zásady práva EÚ môžu inštitúcie EÚ konať len v medziach právomocí, ktoré sú im výslovne alebo implicitne zverené v zmluve. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol takto:

„23. Z článku 3b Zmluvy [teraz článok 5 ods. 2 ZFEÚ], v ktorom sa uvádza, že Spoločenstvo koná v medziach právomocí, ktoré mu boli zverené zmluvou, a cieľov, ktoré sú v nej stanovené, vyplýva, že má len tie právomoci, ktoré mu boli zverené.

24. Táto zásada zverených právomocí sa musí dodržiavať tak vo vnútornej činnosti, ako aj v medzinárodnej činnosti Spoločenstva.

25. Spoločenstvo zvyčajne koná na základe osobitných právomocí, ktoré, ako rozhodol Súdny dvor, nie sú nevyhnutne výslovným dôsledkom osobitných ustanovení zmluvy, ale môžu z nich vyplývať.

53. Ombudsman ďalej poznamenáva, že 19. septembra 2011 podpredsedníčka Redingová odpovedala v mene Komisie na písomnú otázku poslanca Parlamentu takto: „Európska únia nemá právomoc, pokiaľ ide o uznávanie manželstiev a registrovaných partnerstiev, a preto právo ES nevyžaduje, aby členské štáty zmenili svoje hmotné rodinné právo alebo upravili vnútroštátnu definíciu manželstva.“

54. Vzhľadom na vyššie uvedené sa zdá, že účastníci tohto žalobného dôvodu súhlasia s tým, že v súčasnom štádiu vývoja práva Únie nemá Únia všeobecnú právomoc v dotknutej oblasti. Ombudsmanka okrem toho berie na vedomie existenciu výrazných rozdielov v právnych predpisoch členských štátov v tejto oblasti, ktorá zostáva veľmi diskutovanou a dokonca kontroverznou témou na vnútroštátnej úrovni.

55. Ako však Komisia správne uviedla, diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je v rozsahu pôsobnosti práva EÚ zakázaná (článok 21 Charty základných práv). Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je okrem toho zakázaná v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/78/ES, ako sú podmienky týkajúce sa prístupu k zamestnaniu, prístupu k odbornej príprave, zamestnania a pracovných podmienok.

56. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že súdy EÚ sa museli zaoberať viacerými otázkami týkajúcimi sa zásady nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Názorné príklady súdnych konaní týkajúcich sa týchto otázok zahŕňajú údajne diskriminačnú náborovú politiku futbalového klubu na základe sexuálnej orientácie [5], priznanie dôchodkových práv zo strany členského štátu pozostalému v partnerstve osôb rovnakého pohlavia [6], prepustenie zamestnanca z dôvodu, že podstúpil operáciu zmeny pohlavia [7], priznanie dávok súvisiacich s prácou partnerovi pracovníka v neregistrovanom páre osôb rovnakého pohlavia [8], priznanie príspevkov na domácnosť úradníkovi EÚ, ktorý bol v registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia [9], a priznanie dôchodkových práv pozostalému transsexuálnemu partnerovi v nezosobášenom páre [10].

57. Vo všetkých uvedených prípadoch súdy EÚ dospeli k záveru, že vec patrí do právomoci EÚ. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol:

Je pravda, že osobný stav a výhody, ktoré z neho vyplývajú, patria do právomoci členských štátov a právo Spoločenstva túto právomoc nezasahuje. Treba však pripomenúť, že pri výkone tejto právomoci musia členské štáty dodržiavať právo Spoločenstva, a najmä ustanovenia týkajúce sa zásady nediskriminácie".[11]

58. Generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer okrem toho uviedol:

"Nejde o rozvoj európskeho manželského práva, ale o zabezpečenie plnej účinnosti zásady nediskriminácie na základe pohlavia."[12]

59. Okrem toho je zaujímavé poznamenať, že vo väčšine preskúmaných prípadov sa súdy EÚ domnievali, že skúmané opatrenia (prijaté členskými štátmi v niektorých prípadoch a inštitúciami EÚ v iných prípadoch) sú v rozpore so zásadou nediskriminácie stanovenou v práve EÚ [13].

60. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že EÚ má v rámci svojich právomocí právomoc, ako aj povinnosť bojovať proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Komisia je teda v zásade splnomocnená sledovať takýto cieľ priamymi, ako aj nepriamymi prostriedkami, napríklad financovaním, usporiadaním alebo umiestnením výstavy pod jej záštitou, ktorej cieľom je podporovať nediskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Takéto opatrenia môžu patriť do právomoci EÚ najmä vtedy, keď údajná diskriminácia ovplyvňuje ktorúkoľvek zo slobôd zaručených ZFEÚ, ako je právo na voľný pohyb v rámci EÚ.

61. Pokiaľ ide o konkrétne skutočnosti, táto výhrada nastoľuje tri otázky, a to hosting, financovanie a udeľovanie patronátu, ktoré by sa mali preskúmať v rámci vyššie uvedeného kontextu, pokiaľ ide o rozsah právomoci Únie v tejto oblasti. Týmito otázkami sa zaoberáme ďalej v texte.

i) Usporiadateľ výstavy

62. Pokiaľ ide o usporiadanie výstavy Komisiou, ombudsmanka sa domnieva, že obsah predmetnej výstavy, a najmä popisy fotografií, sa vo veľkej miere týkali záležitostí, ktoré patria alebo by sa mohlo tvrdiť, že patria do rozsahu právomoci EÚ. Platí to najmä pre fotografie a titulky týkajúce sa údajných obmedzení voľného pohybu občanov EÚ vyplývajúcich z neuznávania manželstiev osôb rovnakého pohlavia a registrovaných partnerstiev, dôchodkových dávok a prisťahovalectva štátnymi príslušníkmi tretích krajín.

63. Ombudsmanka však uznáva, že prepojenie medzi niektorými fotografiami a ich popismi a právomocou EÚ sa zdá byť slabšie. V niektorých prípadoch môžu dokonca existovať odôvodnené pochybnosti o tom, či patria do rozsahu právomoci EÚ. Ombudsman nemusí zaujať stanovisko k tomu, či skutočne každá otázka, na ktorú sa vzťahujú vyhlásenia v titulkoch, patrí do rozsahu právomoci EÚ. Je však jasné, že niektoré z titulkov vyvolávajú kontroverzné otázky týkajúce sa presného rozsahu právomocí EÚ v tejto oblasti alebo rozsahu pôsobnosti právnych predpisov daného členského štátu. Ombudsman sa domnieva, že v takýchto prípadoch je povinnosťou Komisie prijať obozretný a opatrný prístup, aby sa zabránilo akémukoľvek zbytočnému zmätku v mysli verejnosti. Stručne povedané, Komisia by sa mala vyhnúť vytváraniu dojmu, že súhlasí s vyhláseniami organizátora výstavy a podporuje ich, najmä v situácii, keď je zrejmé, že niektoré vyhlásenia sa týkajú otázok, v prípade ktorých je právomoc EÚ pochybná, a že názory vyjadrené k týmto otázkam nie sú spoločné pre všetkých občanov EÚ. Komisia tak mohla zvážiť uvedenie vhodného vyhlásenia o odmietnutí zodpovednosti s cieľom objasniť, že vyhlásenia v titulkoch odrážali názory ILGA Europe, ktoré neboli nevyhnutne totožné s jej vlastnými názormi.

64. Ombudsman sa však domnieva, že len niekoľko vyhlásení v titulkoch na výstave patrí do kategórie uvedenej v predchádzajúcom bode. Podľa jeho názoru hlavná podstata výstavy nebola mimo právomoci EÚ. Komisia preto neprekročila svoju právomoc tým, že usporiadala výstavu, o akú ide v prejednávanej veci. Prvé a druhé tvrdenie teda nevedú ombudsmana ku konštatovaniu nesprávneho úradného postupu. Bez ohľadu na uvedené a berúc do úvahy pochybnosti týkajúce sa právomoci EÚ vo veciach vyplývajúcich z niektorých fotografií a ich príslušných titulkov, ombudsman uvedie ďalšiu poznámku.

ii) Poskytovanie finančnej podpory

65. Pokiaľ ide o otázku financovania výstavy, v priebehu vyšetrovania ombudsmanky sa ukázalo, že Komisia priamo nefinancovala výstavu. Komisia však potvrdila, že ILGA Europe získala finančné prostriedky z EÚ v rámci programu PROGRESS na celú škálu svojich činností s cieľom podporovať rovnosť a bojovať proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Komisia objasnila, že ILGA Europe nedostala osobitné finančné prostriedky na predmetnú výstavu. Možno sa však domnievať, že Komisia nepriamo financovala výstavu, keďže vo všeobecnosti financovala program činností ILGA Europe.

66. Ombudsmanka sa domnieva, že podpora rovnosti a boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie je jednoznačne legitímnym cieľom EÚ. Komisia sa preto v prejednávanej veci nedopustila nesprávneho úradného postupu tým, že by spolufinancovala všeobecné činnosti ILGA Europe zamerané na podporu rovnosti a boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, medzi ktoré patrí najmä predmetná výstava. V rozsahu, v akom z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti hlavná myšlienka predmetnej výstavy nebola mimo rozsahu právomoci EÚ, Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu tým, že by ju nepriamo financovala.

67. Podľa názoru ombudsmana sa od Komisie nemôže vyžadovať, aby vykonávala individuálne kontroly pre každú konkrétnu akciu, na ktorú združenie, ako je ILGA Europe, získalo finančné prostriedky a podporu Spoločenstva, s cieľom uistiť sa, že príslušná akcia patrí do právomoci EÚ. Legitímnosť finančnej podpory EÚ by mohla byť spochybnená len vtedy, ak sa ukáže, že daná akcia jasne presahuje účel, na ktorý bola finančná podpora poskytnutá. Ombudsman sa však domnieva, že príslušná výstava nepatrí do tejto kategórie.

68. Tretí argument sťažovateľa preto nemôže uspieť.

69. Okrem toho, pokiaľ ide o kritiku Komisie týkajúcu sa využívania finančných prostriedkov EÚ Maďarskom na financovanie kampane proti umelému prerušeniu tehotenstva, ombudsmanka poznamenáva, že Komisia vysvetlila, že tento prípad bol iný, pretože príslušné opatrenie (t. j. kampaň proti umelému prerušeniu tehotenstva) sa v dohode o grante nepredpokladalo. Podľa názoru ombudsmana preto tieto dve situácie nie sú porovnateľné a stanovisko Komisie nie je v rozpore s tým, čo navrhoval sťažovateľ. Štvrtý argument sťažovateľa preto nemôže uspieť.

70. Ombudsmanka však poznamenáva, že sťažovateľka vo svojom e-maile z 18. júna 2011 upozornila Komisiu na vyhlásenie ILGA Europe uvedené na jej webovom sídle, podľa ktorého Komisia finančne podporila výstavu. Komisia 29. júla 2011 sťažovateľovi potvrdila, že na výstavu ILGA Europe neboli použité žiadne finančné prostriedky EÚ. Ako už bolo uvedené, Komisia následne objasnila, že neposkytla osobitné finančné prostriedky na predmetnú výstavu, ale udelila "grant na prevádzku" spoločnosti ILGA Europe na celý jej program činností.

71. Podľa názoru ombudsmanky, hoci jej pôvodná odpoveď nebola nepresná, Komisia mohla od začiatku poskytnúť úplnejšie informácie o relevantných skutočnostiach a právnom základe financovania činností ILGA Europe (vrátane výstavy), aby sa zabránilo riziku zavádzania občanov v súvislosti s využívaním finančných prostriedkov EÚ. Takýto proaktívny a transparentný prístup by pravdepodobne zvýšil dôveru občanov EÚ v inštitúcie EÚ vo všeobecnosti, a najmä v Komisiu. Ombudsmanka preto v súvislosti s touto otázkou uvedie ďalšiu poznámku.

iii) Poskytnutie patronátu

72. Ombudsmanka poznamenáva, že podľa dokumentov, ktoré poskytla Komisia, udelenie patronátu podlieha viacerým kritériám. Konkrétne by sa patronát mal vnímať ako „morálna podpora“ európskych podujatí (musí sa zapojiť aspoň dva členské štáty), ktoré sa zaoberajú témami čo najužšie súvisiacimi s prioritami Spoločenstva a nemali by sa spájať so štátnou príslušnosťou, ale s portfóliami členov Komisie. V tejto súvislosti Komisia tvrdila, že podpredsedníčka Redingová ako komisárka pre základné práva bola oprávnená usporiadať pod svojím patronátom výstavu zameranú na podporu nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie, ktorá patrí medzi základné práva uznané chartou.

73. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že podľa Komisie (pozri bod 85 nižšie) je udelenie patronátu len "politickým gestom" určeným na zvýšenie informovanosti o téme vo všeobecnosti a neznamená schválenie žiadnych konkrétnych posolstiev. Napriek tomu, že Komisia opisuje patronát len ako „morálnu podporu“ alebo ako „politické gesto“ určené na zvýšenie informovanosti o určitej téme vo všeobecnosti, ombudsmanka sa domnieva, že mnohí občania EÚ môžu mať odlišné vnímanie dôsledkov patronátu. Komisia by preto mala byť veľmi obozretná pri udeľovaní patronátu, najmä ak obsah podujatia môže byť kontroverzný alebo sa môže zdať, že presahuje rozsah právomoci EÚ, aj keď len čiastočne.

74. V prejednávanej veci nemožno vylúčiť, že návštevníci sa v tom čase mohli domnievať, že patronát znamenal, že Komisia schválila všetky vyhlásenia vystavené počas výstavy. Vzhľadom na dodatočné objasnenia poskytnuté počas vyšetrovania ombudsmana sa však tento dojem rozptýlil. Stanovisko Komisie sa preto môže považovať za presvedčivé. Napriek vyššie uvedenému a vzhľadom na jasné riziká kontroverzie a pochybnosti vyplývajúce aspoň z jednej z vystavených fotografií a zodpovedajúceho popisu (pozri body 78 a 98 nižšie) by bolo vhodné, aby Komisia zaujala obozretnejší prístup. Komisia mohla predovšetkým hneď na začiatku verejnosti objasniť, že jej záštitu nemožno nesprávne chápať ako štátnu podporu všetkých fotografií a vyhlásení vystavených počas výstavy. Ombudsmanka preto v tejto súvislosti uvedie ďalšiu poznámku, aby sa v budúcnosti tomuto riziku vyhla.

75. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie prvého tvrdenia.

B. Tvrdenie, že Komisia urazila a diskriminovala tých občanov EÚ, ktorí sa nestotožňujú s názormi propagovanými výstavou

Argumenty predložené ombudsmanovi

76. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdila, že Komisia tým, že umiestnila uvedenú výstavu pod jej záštitu, usporiadala ju a financovala ju, urazila a diskriminovala tých občanov EÚ, ktorí sa nestotožňujú s názormi propagovanými uvedenou výstavou. Takýto záver podľa sťažovateľa potvrdzuje skutočnosť, že i) k príslušným fotografiám bol priložený text obsahujúci urážlivý jazyk a ii) názory vyjadrené prostredníctvom tejto výstavy neboli zdieľané so značným počtom občanov EÚ alebo boli pre nich neprijateľné.

77. Na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa urážlivého jazyka sťažovateľka odkázala najmä na dve fotografie. Jedna z fotografií pod názvom "Rodinné hodnoty"vzbudila dojem, že heterosexuálny pár s dvoma deťmi urobil nasledujúce vyhlásenie (ktoré sa objavilo ako citácia s obrátenými čiarkami):

Sme to, čo sa považuje za "tradičný" manželský pár s deťmi. Považujeme smiešne a urážlivé tvrdenia niektorých duchovných a takzvaných "obrancov" tradičných rodinných hodnôt, že právne uznanie rodín rovnakého pohlavia a ich detí je hrozbou pre našu rodinu. Sme proti diskriminácii a nespravodlivému zaobchádzaniu, ktorému stále čelia páry rovnakého pohlavia a ich deti v Európe. Láska nemá pohlavie ani sexuálnu orientáciu a mala by byť prijatá a uznaná vo všetkých svojich prejavoch.

78. Na ďalšej fotografii, na ktorú sa odvoláva sťažovateľ, je zobrazený lesbický pár pod nadpisom „Lesbické materstvo“s týmto popisom:

Páry opačného pohlavia majú prístup k bezpečnej a lekársky asistovanej umelej inseminácii. Lesbickým párom sa často odopiera takáto možnosť napriek dostupnosti moderných technológií, ktoré im umožňujú mať vlastné biologické deti. Vzhľadom na technologický pokrok je takéto vylúčenie motivované výlučne lesbofóbiou a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie.

79. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že poskytnutie záštity výstave bolo spôsobom, ako podporiť jej obsah. Sťažovateľka teda tvrdila, že podpredsedníčka Redingová tým, že jej ponúkla záštitu, prijala ako svoje vlastné názory a stanoviská, ktoré boli prezentované, alebo aspoň vyvolala tento dojem u návštevníkov, že tak robí. Sťažovateľ preto uviedol, že existuje rozpor medzi záštitou podpredsedníčky Redingovej a tvrdením Komisie, že nezaujala stanovisko k skutočnému alebo údajnému odkazu obsiahnutému na fotografiách alebo ich titulkoch.

80. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že financovanie, ktoré Komisia poskytla ILGA Europe, ju tiež viedlo k zodpovednosti za obsah výstavy. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že sa zdá, že financovanie Komisie závisí od jej predchádzajúceho schválenia ročného pracovného programu ILGA Europe.

81. Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu, sťažovateľ tvrdil, že s cieľom zabrániť takejto diskriminácii by Komisia mala poskytnúť rovnako veľkorysú podporu tým, ktorí sa snažia podporovať "tradičnú" koncepciu rodiny. Sťažovateľ sa v tejto súvislosti odvolal na kritiku podpredsedníčky Redingovej voči Maďarsku za financovanie kampane proti potratom z finančných prostriedkov EÚ.

82. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že spolufinancuje niekoľko činností, ktoré navrhla ILGA a ktoré sú uvedené v jej ročnom pracovnom programe. To však neznamená, že Komisia zaujíma stanovisko ku skutočnému alebo údajnému odkazu obsiahnutému na fotografiách a v ich titulkoch.

83. Komisia okrem toho poznamenala, že prípad Maďarska a výstava boli zásadne odlišné. V prípade Maďarska sa opatrenie (t. j. kampaň proti potratom) v dohode o grante nepredpokladalo, a to bez ohľadu na to, či EÚ mala v tejto oblasti legislatívne právomoci.

84. Komisia vo svojom ďalšom stanovisku tvrdila, že údajne sporné posolstvo vyjadrené na výstave je neodmysliteľným aspektom slobody prejavu, ktorá patrí medzi základy demokratických spoločností a je zakotvená aj v Charte základných práv (článok 11). Komisia tvrdila, že sloboda prejavu chráni aj myšlienky, ktoré nemusia byť zdieľané a môžu dokonca šokovať alebo rušiť. Komisia poznamenala, že podnietenie verejnej diskusie je samotným účelom výstavy.

85. Podpredsedníčka Redingová umiestnila výstavu pod svoj patronát vo funkcii komisárky zodpovednej za základné práva, rovnosť a nediskrimináciu a v kontexte Medzinárodného dňa boja proti homofóbii. Ponuka patronátu neznamená schválenie žiadnych konkrétnych posolstiev. Patronát je politické gesto na zvýšenie povedomia o téme vo všeobecnosti.

86. Sťažovateľ vo svojich dodatočných pripomienkach tvrdil, že Komisia porušila svoje vlastné pravidlá udeľovania patronátu. Sťažovateľ konkrétne uviedol, že hoci by patronát nemal urážať členské štáty, výstava by mohla urážať tie členské štáty, ktorých právne predpisy neuznávajú práva, ktoré požaduje ILGA Europe. Okrem toho podľa názoru sťažovateľa sa obsah výstavy nemohol považovať za prioritu Spoločenstva, keďže EÚ nemala v tejto oblasti žiadnu právomoc.

87. Sťažovateľ pripustil, že sloboda prejavu ILGA Europe by sa mala vzťahovať aj na jeho kontroverzné stanoviská. Podľa názoru sťažovateľa však sloboda prejavu ILGA Europe neumožňuje Komisii zaujať strany v politickej diskusii, v ktorej mala zostať neutrálna.

Hodnotenie ombudsmana

88. Je nesporné, že Komisia hostila a umiestnila predmetnú výstavu pod jej patronát. Okrem toho, ako už bolo uvedené, keďže Komisia financovala činnosti ILGA Europe, možno sa domnievať, že výstavu nepriamo financovala. Ombudsmanka preto zváži, či to môže znamenať, že Komisia urazila a diskriminovala určitých občanov EÚ z dôvodu údajne používaného silného jazyka a preto, že niektorí občania EÚ sa nestotožňujú s názormi, ktoré vyjadrili organizátori výstavy. Ombudsman sa bude týmito dvoma otázkami zaoberať postupne.

i) Údajne urážlivý jazyk

89. Pokiaľ ide o údajne urážlivé formulácie, Komisia zdôraznila, že nepodporuje skutočné alebo údajné posolstvo obsiahnuté na fotografiách alebo ich titulkoch. Chcel len prispieť k zvýšeniu povedomia o zákaze diskriminácie na základe sexuálnej orientácie (čo je základné právo) v kontexte Medzinárodného dňa boja proti homofóbii. V tejto súvislosti Komisia poukázala najmä na slobodu prejavu ILGA Europe a poukázala na to, že táto sloboda patrí medzi základné práva chránené chartou (článok 11).

90. V súvislosti so slobodou prejavu Súdny dvor rozhodol takto:

„Sloboda prejavu ako základný základ pluralistickej, demokratickej spoločnosti odrážajúcej hodnoty, na ktorých je Únia v súlade s článkom 2 ZEÚ založená, predstavuje základné právo zaručené článkom 11 Charty základných práv Európskej únie, ktorá má podľa článku 6 ods. 1 ZEÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy. Táto sloboda je tiež potvrdená v článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950.

91. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu "sa má chápať v širokom zmysle tak, že zahŕňa poznámky a vyhlásenia, ktoré svojím obsahom zodpovedajú tvrdeniam predstavujúcim subjektívne posúdenie".[15]

92. Súdny dvor ďalej rozhodol, že:

„154. V súlade s ustálenou judikatúrou, hoci je zásada slobody prejavu výslovne uznaná v článku 10 EDĽP a predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, z tohto článku 10 ods. 2 vyplýva, že sloboda prejavu môže podliehať aj určitým obmedzeniam odôvodneným cieľmi všeobecného záujmu, pokiaľ sú tieto výnimky v súlade so zákonom, odôvodnené jedným alebo viacerými legitímnymi cieľmi uvedenými v tomto ustanovení a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, to znamená odôvodnené naliehavou spoločenskou potrebou a najmä primerané sledovanému legitímnemu cieľu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 1997, Familiapress, C-368/95, Zb. s. I‑3689, bod 26; vec C-60/00, Carpenter, Zb. 2002, s. I‑6279, bod 42; vec C-112/00, Schmidberger, Zb. 2003, s. I‑5659, bod 79; a rozsudok Karner, už citovaný, bod 50).

155. Okrem toho, ako správne zdôraznili Parlament, Rada a vedľajší účastníci konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, miera voľnej úvahy, ktorou disponujú príslušné orgány pri určovaní rovnováhy, ktorú treba dosiahnuť medzi slobodou prejavu a cieľmi všeobecného záujmu uvedenými v článku 10 ods. 2 EDĽP, sa líši pre každý z cieľov odôvodňujúcich obmedzenia tejto slobody a závisí od povahy predmetných činností. Ak je k dispozícii určitý priestor na voľné uváženie, preskúmanie sa obmedzí na preskúmanie primeranosti a primeranosti zásahu [...].“[16]

93. Z uvedeného vyplýva, že sloboda prejavu patrí medzi základné hodnoty demokratickej spoločnosti. Hoci sloboda prejavu nie je neobmedzená a môže podliehať určitým obmedzeniam s cieľom chrániť iné legitímne ciele, príslušné orgány majú priestor na voľnú úvahu pri hľadaní rovnováhy medzi slobodou prejavu a inými cieľmi verejného záujmu.

94. V tomto prípade sťažovateľ uznal, že ILGA Europe má slobodu prejavu pre svoje názory. Ombudsmanka sa domnieva, že skutočnosť, že Komisia poskytla finančnú podporu, usporiadala a umiestnila príslušnú výstavu pod jej patronát, sama osebe neznamená, že podporila posolstvo výstavy alebo že vyhlásenia, ktoré sa v nej uvádzajú, možno pripísať Komisii.

95. Komisia môže organizovať podujatia a financovať činnosti s cieľom podporiť diskusiu o otázkach súvisiacich s týmito podujatiami alebo činnosťami. To nevyhnutne neznamená, že Komisia schvaľuje konkrétne posolstvo alebo obsah. Naopak, Komisia môže jednoducho a legitímne chcieť podnietiť diskusiu.

96. Okrem toho Komisia tvrdila, že udelenie patronátu je len politickým gestom určeným na zvýšenie informovanosti o téme vo všeobecnosti. Podľa tohto názoru by podpredsedníčka Redingová mohla oprávnene prevziať záštitu nad predmetnou výstavou v rámci svojho mandátu komisárky zodpovednej za základné práva.

97. Hoci, ako už bolo uvedené, stanovisko Komisie nie je nepresvedčivé, mnohí občania EÚ môžu mať odlišné vnímanie dôsledkov patronátu. Existuje totiž riziko, že udelenie patronátu môže u verejnosti vzbudiť dojem, že Komisia súhlasí s obsahom alebo posolstvom podujatia.

98. Treba poznamenať, že sťažovateľ sa v tejto súvislosti odvolal na dve konkrétne fotografie a ich sprievodné titulky. Pokiaľ ide o prvú z týchto fotografií, ombudsman poznamenáva, že vyhlásenie uvedené v bode 77 vyššie bolo jasne označené ako citácia (v prevrátených čiarkach) páru. Bolo teda jasné, že názory vyjadrené v tomto vyhlásení boli názormi uvedeného páru. Podľa názoru ombudsmana je preto nepravdepodobné, že by verejnosť mala dojem, že Komisia toto vyhlásenie schvaľuje. Naopak, tvrdenie uvedené v bode 78 nebolo označené ako vyjadrenie osobného názoru. Toto vyhlásenie znie takto: „[...] Vzhľadom na technologický pokrok je takéto vylúčenie [t. j. vylúčenie lesbických párov z umelého oplodnenia] motivované výlučne lesbofóbiou a je diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie“. Ombudsmanka poznamenáva, že vyhlásenie vytvára dojem, že uvádza skutočnosť. Je však zrejmé, že vyhlásenie v skutočnosti len odráža názory organizátorov výstavy. Je tiež jasné, že s týmito názormi nesúhlasí značný počet občanov. Za týchto okolností ombudsman chápe názor sťažovateľa, že vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že každý, kto nesúhlasí s tým, aby sa lesbickým párom umožnilo využívať umelú insemináciu, je "výlučne motivovaný lesbofóbiou", pravdepodobne urazí aspoň niektorých občanov EÚ.

99. Ako už bolo uvedené, nemožno vylúčiť, že aspoň niektorí návštevníci mohli mať v tom čase dojem, že patronát znamenal schválenie celého obsahu výstavy Komisiou vrátane uvedeného vyhlásenia. Hoci Komisia v priebehu vyšetrovania ombudsmanky objasnila, že to tak nebolo, bolo by jednoznačne vhodné objasniť to v skoršej fáze, napríklad uvedením príslušného vyhlásenia o odmietnutí zodpovednosti.

100. Ombudsmanka sa preto domnieva, že by bolo vhodné, aby sa Komisia v budúcnosti vyhla riziku vyvolania zavádzajúceho dojmu verejnosti, že podporila konkrétny obsah alebo posolstvo výstavy, a to zahrnutím príslušného vyhlásenia o odmietnutí zodpovednosti na tento účel do všetkých budúcich podobných podujatí, ktoré Komisia organizuje, financuje alebo ktoré pod jej záštitou. Ombudsmanka preto v tejto súvislosti uvedie ďalšiu poznámku.

ii) O údajnej diskriminácii

101. Pokiaľ ide o otázku údajnej diskriminácie, ombudsmanka poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry:

Je však v rozpore so všeobecnou zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá je jednou zo základných zásad práva Spoločenstva, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rozdielne, pokiaľ rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené [....].

102. Sťažovateľka na podporu svojich argumentov týkajúcich sa údajnej diskriminácie poukázala na prípad Maďarska, v ktorom Komisia kritizovala tento členský štát za to, že použil finančné prostriedky EÚ na financovanie kampane proti potratom. Podľa názoru ombudsmana táto situácia nie je porovnateľná so súčasnou situáciou, pretože, ako vysvetlila Komisia, v prípade Maďarska sa v dohode o grante medzi Komisiou a Maďarskom nepredpokladalo uskutočnenie takejto kampane.

103. Podľa názoru ombudsmana by obavy týkajúce sa diskriminácie mohli vzniknúť napríklad vtedy, ak by združenie alebo skupina občanov požiadali o povolenie využívať priestory Komisie na uskutočnenie výstavy propagujúcej hodnoty „tradičných rodín“ a Komisia by takéto povolenie zamietla bez platného odôvodnenia. Sťažovateľ sa však na takéto udalosti neodvolal.

104. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie druhého tvrdenia. Ombudsman však uvedie ďalšiu poznámku v súvislosti s možnosťou zavedenia vyhlásenia o odmietnutí zodpovednosti v podobných situáciách v budúcnosti.

C. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Nie sú žiadne dôvody na ďalšie vyšetrovanie.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Komisia by mohla uviesť vhodné vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti, ak sa rozhodne usporiadať, financovať alebo umiestniť podujatia alebo činnosti pod svoj patronát, aby sa zabránilo riziku, že verejnosť získa zavádzajúci dojem, že schválila konkrétny obsah alebo posolstvo daného podujatia alebo činnosti. Bolo by to obzvlášť vhodné, ak by obsah podujatia alebo výstavy mohol pravdepodobne aspoň čiastočne prekročiť rozsah jeho pôsobnosti alebo ak by obsah alebo posolstvo mohli byť kontroverzné.

Vždy, keď Komisia dostane žiadosť o informácie týkajúce sa využívania finančných prostriedkov EÚ, mohla by od začiatku aktívne zvážiť poskytnutie čo najúplnejších informácií o relevantných skutočnostiach a právnom základe takéhoto financovania, aby sa zabránilo riziku zavádzania občanov EÚ.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 8. júla 2013

---

[1] V článku 19 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje: „Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv a v medziach právomocí, ktorými je Únia poverená, môže Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu prijať vhodné opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.“

[2] Smernica 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

[3] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74). Toto nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1).

[4] Stanovisko 2/94 k pristúpeniu Spoločenstva k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Zb. 1996, s. I-1759, body 23 – 25.

[5] Vec C-81/12 Associatia ACCEPT/Consiliul National pentru Combaterea Discriminarii, rozsudok z 25. apríla 2013, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

[6] Vec C-267/06, Maruko/Versorgungsanstalt der deutschen Bühnen, Zb. 2008, s. I-1757.

[7] Vec C-13/94 P./S., Zb. 1996, s. I-2143.

[8] Vec C-249/96 Grant/Juhozápadné vlaky, Zb. 1998, s. I-621.

[9] Vec T-364/97 D./Rada [1999] SC I-A-1 a SC II-1; v odvolacom konaní, spojené veci C-122/99 P a C-125/99P D./Rada, Zb. 2001, s. I-4319.

[10] Vec C-117/01, K. B./NHS Pensions Agency a Secretary of State for Health, Zb. 2004, s. I-541.

[11] Pozri rozsudok Maruko, už citovaný, bod 59.

[12] Pozri stanovisko AG Ruiz-Jarabo Colomer vo veci K. B., už citované, bod 76.

[13] Vo veci P./S. (už citovanej) Súdny dvor rozhodol, že právo Únie zakazuje prepustenie transsexuálneho zamestnanca, pretože podstúpil operáciu zmeny pohlavia. V už citovanom rozsudku Maruko Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni priznaniu práv na zamestnanecký dôchodok pozostalému v registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia, by bola v rozpore s právom Únie, ak by sa pozostalý partner podľa vnútroštátneho súdu nachádzal v situácii porovnateľnej so situáciou manžela. V už citovanom rozsudku K. B. Súdny dvor dospel k záveru, že vnútroštátne právne predpisy, ktoré bránia transsexuálovi uzavrieť manželstvo s osobou pohlavia, ku ktorému patril, môžu byť v rozpore s právom EÚ, pokiaľ to znemožňuje pozostalému požívať dôchodkové práva svojho partnera. Vo veci Associatia ACCEPT (už citovanej) Súdny dvor dospel k záveru, že náborová politika futbalového klubu, ktorý diskriminoval futbalového hráča na základe jeho sexuálnej orientácie, by bola v rozpore s právom EÚ.

Naopak, v dvoch veciach, a to vo veci Grant (už citovanej) a vo veci D./Rada (už citovanej), Súdny dvor zamietol tvrdenia o porušení zásady zákazu diskriminácie.

Vo veci Grant Súdny dvor dospel k záveru, že nedošlo k diskriminácii na základe pohlavia, pretože odmietnutie priznať dávky súvisiace s prácou partnerovi rovnakého pohlavia pracovníka sa vzťahovalo na pracovníkov mužského aj ženského pohlavia s partnerom rovnakého pohlavia. Hoci generálny advokát Elmer nesúhlasil so záverom Súdneho dvora, Súdny dvor považoval za nepodstatné, že zamestnávateľ (súkromná spoločnosť) priznal predmetné dávky nezosobášenej partnerke mužského pracovníka, ktorý predtým zastával pracovné miesto žalobcu.

Pokiaľ ide o už citovaný rozsudok D./Rada, súdy Únie sa domnievali, tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní, že služobný poriadok by sa mal vykladať autonómne, a nie s odkazom na právo príslušného členského štátu (v tejto súvislosti treba poznamenať, že dotknutý úradník Únie uzavrel registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia vo svojej krajine pôvodu, konkrétne vo Švédsku, ktoré sa aspoň do určitej miery prirovnalo k manželstvu). Na základe služobného poriadku platného v tom čase Súdny dvor dospel k záveru, že úmyslom normotvorcu Únie bolo priznať nárok na príspevok na domácnosť len manželským párom (bod 37). Podľa Súdneho dvora len normotvorca Únie mohol prijať opatrenia na zmenu tejto situácie zmenou služobného poriadku, ku ktorej došlo neskôr.

[14] Vec C-163/10, Aldo Patriciello, rozsudok zo 6. septembra 2011, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 31.

[15] Tamže, bod 32.

[16] Vec C-380/03, Nemecko/Parlament a Rada, Zb. 2006, s. I-11573, body 154 – 155. Pozri aj vec C-421/07, Frank Damgaard, Zb. 2009, s. I-2629, body 26 – 27.

[17] Pozri napríklad spojené veci 271/83, 15/84, 36/84, 113/84, 158/84, 203/84 a 13/85, Alan Ainsworth a iní/Komisia a Rada, Zb. 1987, s. 167, bod 33.