Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Vyšetrovanie sa týka údajného zlyhania úradu EPSO pomôcť sťažovateľke, ktorá bola ťažko tehotná, nájsť vhodné dátumy pre ústne testy pre výberové konanie EPSO/AD/227/11, ktorého cieľom bolo prijať archivárov v oblasti správy archívov a dokumentov.

2. Dňa 29. februára 2012 EPSO informoval sťažovateľku, že patrí medzi uchádzačov pripustených do ďalšej fázy výberového konania a že bude pozvaná na písomnú a ústnu skúšku, ktoré sa uskutočnia 30. marca a 25. apríla 2012 v hodnotiacom centre v Bruseli. Dňa 4. marca 2012 sťažovateľka informovala EPSO, že je v ôsmom mesiaci tehotenstva, a preto nemôže cestovať medzi týmito dátumami. Opýtala sa úradu EPSO, či zaviedol osobitné postupy, ako je možnosť zmeny harmonogramu testov, s cieľom uspokojiť potreby tehotných žien.

3. Dňa 14. marca 2012 EPSO požiadal sťažovateľku, aby predložila lekárske potvrdenie potvrdzujúce jej zdravotný stav. Takisto ju informovala, že dátum písomnej skúšky nemožno za žiadnych okolností zmeniť. Dňa 15. marca 2012 sťažovateľka predložila požadované lekárske potvrdenie a požiadala úrad EPSO, aby zvážil možnosť jej účasti na teste v ten istý deň v kontrolovanom prostredí v Aténach.

4. Dňa 21. marca 2012 úrad EPSO informoval sťažovateľku, že písomný test môže absolvovať v priestoroch kancelárie Európskeho parlamentu v Aténach. Pokiaľ ide o ústny test, úrad EPSO poznamenal, že z dôvodov súvisiacich s potrebou súbežnej účasti viacerých uchádzačov na skupinových cvičeniach a s dostupnosťou členov komisií, ako aj so všeobecným plánovaním výberových konaní zo strany úradu EPSO, nebolo možné zmeniť termín ústnych testov ani ich zorganizovať mimo Bruselu. Dodala, že posledným dňom testovania uchádzačov, ktorých hlavným jazykom je angličtina, bol 25. apríl 2012.

5. Dňa 25. marca 2012 sťažovateľka odpovedala úradu EPSO a vyjadrila nespokojnosť s tým, že nevyhovuje osobitným potrebám vyplývajúcim z jej tehotenstva. Poznamenala, že úrad EPSO mal naplánovať spôsoby riešenia problémov súvisiacich s objektívnou neschopnosťou uchádzačov byť fyzicky prítomní na konkrétnom mieste počas výberových konaní, napríklad organizovaním videokonferencií alebo predĺžením obdobia testovania. Informovala EPSO, že vzhľadom na to, že sa nemohla zúčastniť na ústnej skúške, jej účasť na písomnej skúške nebude mať zmysel. Dňa 26. marca 2012 úrad EPSO odpovedal sťažovateľovi. Vysvetlila, že formát ústnych cvičení, druh testovaných schopností, špecifickosť systému hodnotenia, ako aj rôzne logistické a organizačné obmedzenia neumožňujú úradu EPSO zmeniť pravidlá upravujúce cvičenia v hodnotiacom centre ani prispôsobiť harmonogram individuálnym potrebám uchádzačov. Zdôraznila, že sa snaží vyhovieť uchádzačom s osobitnými potrebami, ale len vtedy, ak sú riešenia primerané a uskutočniteľné.

6. Dňa 8. apríla 2012 sa sťažovateľ obrátil na európskeho ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

7. Navrhovateľ predložil toto tvrdenie a tvrdenie.

Tvrdenie:

Úrad EPSO tým, že nenašiel alternatívne riešenie, ktoré by sťažovateľovi umožnilo zúčastniť sa na ústnych testoch, nezohľadnil osobitnú situáciu sťažovateľa a nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania.

Pohľadávka:

Úrad EPSO by mal zohľadniť osobitnú situáciu sťažovateľky a prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré by jej umožnili zúčastniť sa na testoch v hodnotiacom centre.

Vyšetrovanie

8. Dňa 27. apríla 2012 ombudsman požiadal EPSO o predloženie stanoviska k tejto sťažnosti. Okrem toho požiadal úrad EPSO, aby uviedol, ako vyhovuje potrebám tehotných žien, ktoré nemôžu cestovať, aby sa mohli zúčastniť na testoch v hodnotiacom centre. Úrad EPSO poskytol svoje stanovisko 27. júla 2012. Ombudsman dostal pripomienky sťažovateľa 27. septembra 2012.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné nevyhovenie osobitným potrebám sťažovateľa a súvisiacemu nároku

Argumenty predložené ombudsmanovi

9. Úrad EPSO vo svojej odpovedi zdôraznil svoj záväzok dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Poznamenala, že vytvorila špecializovaný tím pre prístupnosť s cieľom nájsť riešenia a vyhovieť uchádzačom s osobitnými potrebami. Vysvetlila, že takéto žiadosti skúma v každom jednotlivom prípade a snaží sa nájsť riešenie, ktoré je nielen vhodné, ale aj rozumné a primerané. EPSO dodal, že v roku 2011 vyhovel všetkým žiadostiam o rozloženie testov v hodnotiacom centre na dva dni a o absolvovanie písomných testov v samostatnej miestnosti.

10. Úrad EPSO upozornil ombudsmana na skutočnosť, že vo fáze hodnotiaceho centra musí zohľadniť niekoľko faktorov, ako sú i) jazyky zvolené pri registrácii, ii) dostupnosť výberovej komisie, iii) minimálny a maximálny počet uchádzačov na skupinové cvičenia a iv) časový rámec výberového konania. Uviedla, že „hodnotiace centrum je pokročilým prístupom k hodnoteniu vopred vymedzených kompetencií“pozorovaním správania účastníkov. Hodnotiace centrum EPSO pre administrátorov špecializovaných výberových konaní, ako je napríklad výberové konanie, na ktorom sa zúčastnil sťažovateľ, pozostáva z týchto cvičení: prípadová štúdia v danej oblasti, štruktúrovaný pohovor a skupinové cvičenie.

11. Úrad EPSO zdôraznil, že samotná povaha skupinovej úlohy neumožňuje uchádzačom zúčastniť sa prostredníctvom videokonferencie, čo by mohlo byť vhodným prostriedkom na uskutočnenie jednoduchého pohovoru, ale nie na predmetný test. Metóda hodnotiaceho centra v skutočnosti zahŕňa štandardizované hodnotenie správania na základe rôznych scenárov cvičenia súvisiacich s prácou. Výberová komisia sleduje a hodnotí obsah odpovedí uchádzačov, ako aj ich verbálne a neverbálne správanie. To znamená, že výberová komisia hodnotí uchádzačov nielen na základe toho, čo hovoria, ale aj na základe toho, ako odovzdávajú svoje posolstvo a ako sa správajú počas každého cvičenia. Podľa EPSO vzhľadom na zložitosť metódy hodnotenia by účasť na skupinovom cvičení prostredníctvom videokonferencie nebola možná bez ohrozenia presnosti a platnosti hodnotenia s osobitným zreteľom na zásadu rovnakého zaobchádzania so zúčastnenými uchádzačmi. Úrad EPSO ďalej uviedol, že keďže skupinovú skúšku vykonávajú aj iní uchádzači (minimálna veľkosť skupiny je štyria uchádzači a maximálna je šesť), akákoľvek zmena dátumu skupinovej skúšky by mohla mať vplyv na ostatných uchádzačov pozvaných v ten istý deň, ktorí by zase mohli byť k navrhovanému novému dátumu nedostupní.

12. Úrad EPSO zdôraznil skutočnosť, že sťažovateľke ponúkol možnosť absolvovať test prípadovej štúdie v Aténach v priestoroch kancelárie Európskeho parlamentu a že ju pozval na ústny test v posledný deň, ktorý bol k dispozícii pre uchádzačov, ktorí si ako druhý jazyk zvolili angličtinu. Podľa názoru úradu EPSO je toto úsilie dôkazom jeho záväzku nájsť vhodné a primerané riešenie. Dodal však, že akékoľvek opatrenie na uspokojenie osobitných potrieb jednotlivých uchádzačov sa môže uplatniť len pod podmienkou, že nepoškodí záujmy ostatných uchádzačov alebo inštitúcií EÚ, ktorým je potrebné poskytnúť primeraný počet úspešných uchádzačov vo vopred stanovených lehotách.

13. Sťažovateľ spochybnil argument úradu EPSO týkajúci sa potreby zorganizovať výberové konania v rámci vopred stanovených lehôt. Tvrdila, že uchádzači neboli informovaní o týchto vopred stanovených lehotách, a poukázala na to, že takáto prax poskytuje úradu EPSO široký priestor na voľné uváženie pri úprave lehôt. Sťažovateľ poznamenal, že úradu EPSO trvalo viac ako dva mesiace, kým uverejnil výsledky počítačových testov predbežného výberu. Poznamenala tiež, že keď ju EPSO informoval, že bude pozvaná do hodnotiaceho centra, neposkytol jej presné, ale približné dátumy. Podľa jej názoru sú uvedené oneskorenia a nepresnosti nezlučiteľné s myšlienkou prísnych vopred stanovených lehôt.

14. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že úrad EPSO nemá zavedený rámec na vyhovenie žiadostiam tehotných žien, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii. Zdôraznila, že práve ona navrhla, aby sa písomný test uskutočnil v Aténach. Sťažovateľ sa zameral na možnosť účasti na ústnom teste prostredníctvom videokonferencie. Tvrdila, že takúto možnosť vo veľkej miere využívajú veľké spoločnosti a považuje sa za účinnú metódu v postupoch prijímania zamestnancov. Podľa jej názoru by využívanie videokonferencií nespôsobilo žiadne prieťahy a na rozdiel od vágnych tvrdení úradu EPSO by nemohlo poškodiť záujem inštitúcií. Dodala, že pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi, neexistuje riziko, že s ostatnými uchádzačmi sa bude zaobchádzať menej priaznivo. V skutočnosti by bola tá, ktorá by utrpela nevýhodu v porovnaní s ostatnými kandidátmi, pretože by musela vynaložiť ďalšie úsilie na preukázanie svojich zručností. Uviedla však, že je ochotná prijať toto riziko.

15. Podľa sťažovateľky neschopnosť úradu EPSO uspokojiť jej potreby viedla k jej vylúčeniu z výberového konania a bola v rozpore so zákazom nerovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu.

Hodnotenie ombudsmana

16. V článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza: „Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“ Zásada nediskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je v oboch prípadoch objektívne odôvodnené [1]. S jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v rôznych situáciách, by sa preto malo zaobchádzať rozdielne v rozsahu, v akom je to potrebné, aby sa im umožnilo využívať osobitné príležitosti na rovnakom základe ako ostatným. V opačnom prípade ide o diskrimináciu, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

17. Sťažovateľ sa nenachádzal v situácii porovnateľnej so situáciou ostatných uchádzačov: dôvodom, prečo nemohla byť fyzicky prítomná v hodnotiacom centre, bolo jej pokročilé tehotenstvo. Ombudsman už preskúmal prípady, ktoré vyvolávajú podobné problémy [2]. Neustále zastáva názor, že zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcie zohľadňovali osobitnú situáciu tehotných kandidátov a uspokojovali ich osobitné potreby.  Dodržiavanie tejto povinnosti by však nemalo predstavovať nadmernú záťaž pre inštitúcie. Vyžaduje len to, aby inštitúcie vynaložili všetko primerané úsilie na uspokojenie osobitných potrieb tehotných žien.

18. Ombudsmanka uznáva, že vždy existuje riziko, že primerané úsilie nebude stačiť na to, aby sa tehotná žena (najmä ťažko tehotná žena) mohla zúčastniť na výberovom konaní. Stručne povedané, môžu nastať prípady, keď nie je možné nájsť riešenie, ktoré bude pre inštitúciu primerané a zároveň uspokojivé pre príslušného kandidáta.

19. V tomto prípade úrad EPSO akceptoval návrh sťažovateľky, aby sa zúčastnila písomného testu v Aténach, a preto preukázala svoju ochotu uspokojiť osobitné potreby sťažovateľky v tejto súvislosti. Odmietol možnosť predĺžiť testovacie obdobie pre ústne testy alebo umožniť sťažovateľovi zúčastniť sa na ústnom teste prostredníctvom videokonferencie. Ombudsman preto preskúma, či dôvody, ktoré úrad EPSO uviedol na podporu svojho zamietnutia, boli opodstatnené a či úrad EPSO preukázal svoju ochotu vyhovieť osobitným potrebám sťažovateľa.

20. Pokiaľ ide o možnosť zúčastniť sa na ústnom teste prostredníctvom videokonferencie, EPSO tvrdil, že v rámci skupinovej úlohy sa uchádzači neposudzujú len na základe obsahu ich odpovedí, ale aj na základe ich verbálneho a neverbálneho správania. Podľa EPSO účasť na skupinovom cvičení prostredníctvom videokonferencie predstavuje riziko skreslenia hodnotenia a porušenia zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Ombudsman považuje tento prístup za odôvodnený a primeraný. Hoci videokonferencia môže byť vhodným prostriedkom na uskutočnenie jednoduchého pohovoru s uchádzačom, neumožňuje výberovej komisii získať úplný prehľad o správaní uchádzača, najmä o jeho interakciách s inými uchádzačmi.

21. Sťažovateľ tvrdí, že účasť na skupinovom cvičení prostredníctvom videokonferencie by znevýhodnila len uchádzačov, ktorí nie sú fyzicky prítomní. Ombudsman sa však s týmto názorom nestotožňuje. Skutočnosť, že výberová komisia nie je schopná primerane vyhodnotiť spôsob, akým sa uchádzač, ktorý sa zúčastňuje prostredníctvom videokonferencie, správa a komunikuje s ostatnými, by mohla byť pre tohto uchádzača prospešná v prípade, že jeho zručnosti nie sú obzvlášť silné alebo sú menej rozvinuté ako zručnosti ostatných uchádzačov, ktorí sa zúčastňujú na skupinovom cvičení. Ombudsmanka sa tiež domnieva, že je možné, že správanie ostatných uchádzačov by mohlo byť nepriaznivo ovplyvnené, ak by boli nútení vykonať skupinové cvičenie spolu s uchádzačom prostredníctvom audiovizuálneho spojenia. To by sťažilo správne posúdenie ich správania. Existuje teda riziko, že zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorí sú fyzicky prítomní, nebude dodržaná. Ombudsmanka preto považuje odmietnutie úradu EPSO umožniť sťažovateľovi účasť prostredníctvom videokonferencie za odôvodnené.

22. Pokiaľ ide o možnosť predĺžiť testovacie obdobie, EPSO odôvodnil svoje odmietnutie tým, že akákoľvek zmena dátumu skupinovej úlohy by mohla mať dôsledky pre ostatných uchádzačov. Ombudsmanka už zistila, že táto úvaha nepostačuje na odôvodnenie odmietnutia úradu EPSO predĺžiť testovacie obdobie. Ombudsman v priebehu vyšetrovania sťažnosti 1933/2010/BEH poukázal na to, že hoci úrad EPSO nemohol odložiť dátum testu sťažovateľa bez predchádzajúceho súhlasu ostatných uchádzačov, nič mu nebránilo v tom, aby s nimi konzultoval s cieľom zistiť, či by bol pripravený prijať nový dátum testu, ktorý by vyhovoval konkrétnej situácii sťažovateľa, najmä vzhľadom na veľmi malý počet uchádzačov, ktorí boli pozvaní na test v hodnotiacom centre v rovnakom čase ako sťažovateľ [3]. V takom prípade úrad EPSO odmietol vyhovieť návrhu ombudsmana a kontaktovať ostatných uchádzačov bez toho, aby uviedol dostatočne jasné dôvody svojej neschopnosti tak urobiť [4].

23. EPSO vo svojom stanovisku neuviedol žiadne nové tvrdenia, ktoré by mohli odôvodniť, prečo nebolo možné uvažovať o malom predĺžení skúšobnej lehoty s predchádzajúcim súhlasom ostatných uchádzačov. Hoci ombudsman chápe, že úrad EPSO sa musí zaoberať časovými obmedzeniami a robí všetko, čo je v jeho silách, aby sa predišlo zbytočným prieťahom s cieľom splniť svoj záväzok znížiť celkovú dĺžku výberových konaní, domnieva sa tiež, že situácie podobné situáciám sťažovateľa sú pomerne nezvyčajné. Preto nechápe, ako by umožnenie krátkeho predĺženia testovacieho obdobia vo výnimočných prípadoch mohlo ohroziť všeobecné plánovanie výberových konaní úradom EPSO. Podľa názoru ombudsmana by úrad EPSO mohol znížiť akékoľvek riziko nesplnenia svojho záväzku týkajúceho sa lehôt tým, že by bol proaktívnejší pri plánovaní budúcich výberových konaní. Mohlo by sa v ňom zohľadniť, že je pravdepodobné, že sa bude musieť mierne predĺžiť obdobie testovania, aby sa vyhovelo potrebám tehotných kandidátov a aby sa umožnila väčšia flexibilita pri jeho počiatočnom plánovaní.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že úrad EPSO presvedčivo nevysvetlil, prečo nemohol vyhovieť žiadosti sťažovateľa o krátke predĺženie lehoty na vykonanie testov, a nebol schopný navrhnúť žiadne opatrenia, ktoré by vyhoveli situácii sťažovateľa. Nepreukázala teda, že vynaložila všetko primerané úsilie na uspokojenie svojich osobitných potrieb. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman uvedie kritickú poznámku. Podľa názoru ombudsmana tento prípad potvrdzuje, že úrad EPSO by mal naďalej hľadať možné spôsoby, ako vyhovieť potrebám uchádzačov v pokročilom štádiu tehotenstva. Bolo by to v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných a rovnakého zaobchádzania.

B. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

V rozpore so zásadami dobrej správy EPSO nevysvetlil, prečo nemohol vyhovieť žiadosti sťažovateľky o krátke predĺženie lehoty na vykonanie testov a nepreukázal, že vynaložil všetko primerané úsilie na splnenie jej osobitných potrieb.

Sťažovateľ a úrad EPSO budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 9. januára 2013

[1] Pozri v tomto zmysle vec C-344/04, International Air Transport Association, Zb. 2006, s. I-403, bod 95.

[2] Pozri napríklad rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 3278/2004/ELB proti Európskemu parlamentu; Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 1303/2007/(WP)(BEH)KM proti Európskemu úradu pre výber pracovníkov (EPSO), a rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 1933/2010/BEH proti Európskemu úradu pre výber pracovníkov.

[3] Rozhodnutie Európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 1933/2010/BEH proti Európskemu úradu pre výber pracovníkov, bod 23.

[4] Tamže, bod 34.