Späť na Sťažnosť

1. Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil 23. januára 2008 verejné výberové konanie EPSO/AD/117/08. Cieľom výberového konania bolo zostaviť rezervný zoznam, z ktorého sa majú prijať hlavní administrátori v oblasti predchádzania podvodom [1].

2. Sťažovateľ požiadal o účasť vo verejnej súťaži. Úspešne absolvoval vstupné testy. Dňa 5. júna 2008 ho EPSO vyzval, aby podal úplnú prihlášku. Dňa 11. júla 2008 EPSO informoval sťažovateľa, že nebol pripustený na písomné testy, pretože výberová komisia usúdila, že nemá odbornú prax požadovanú v oznámení o výberovom konaní. Predtým, 24. júna 2008, sťažovateľ písomne požiadal úrad EPSO o tieto informácie: i) celkový počet bodov udelený najlepšiemu uchádzačovi zo zoznamu uchádzačov, ktorí neboli vyzvaní, aby predložili úplnú prihlášku [2]. ii) celkový počet bodov udelený uchádzačovi, ktorý sa umiestnil na 61. mieste, t. j. prvému uchádzačovi, ktorý bol vylúčený z tých uchádzačov, ktorí boli prijatí na písomné testy.

3. Dňa 8. júla 2008 EPSO informoval sťažovateľa, že mu nemôže poskytnúť požadované informácie.

4. Sťažovateľ tiež 8. júla 2008 požiadal úrad EPSO, aby mu odôvodnil svoje zamietnutie. Požiadal úrad EPSO, aby odpovedal v taliančine v súlade s článkom 21 Zmluvy o ES, v ktorom sa uvádza, že „samotný občan Únie sa môže písomne obrátiť na ktorúkoľvek inštitúciu alebo orgán... v jednom z jazykov zmluvy... a má odpoveď v tom istom jazyku [3]“.

5. Dňa 14. júla 2008 EPSO informoval sťažovateľa, že z dôvodu zachovania dôvernosti nemôže odpovedať na jeho otázku týkajúcu sa bodov udelených uchádzačovi, ktorý sa po absolvovaní vstupných testov umiestnil na 61. mieste. EPSO však uviedol, že každý uchádzač, ktorý dosiahol požadovaný minimálny počet bodov vo vstupnom teste, bol vyzvaný, aby predložil úplnú prihlášku. Dôvodom bolo, že prijímací test absolvovalo menej ľudí, ako sa predpokladalo v oznámení o výberovom konaní. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, aby dostal odpoveď v taliančine, úrad EPSO uviedol, že „podľa oznámenia o výberovom konaní úrad EPSO komunikuje s uchádzačmi len v angličtine, francúzštine alebo nemčine. Cieľom je zabezpečiť jasné porozumenie na oboch stranách.“

6. Dňa 15. júla 2008 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana.

Predmet žiadosti

7. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol toto konkrétne tvrdenie a tvrdenie, ktoré ombudsman začal vyšetrovať 30. septembra 2008 [4].

Tvrdenie

Rozhodnutie úradu EPSO vypracovať korešpondenciu s uchádzačmi vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/117/08 len v angličtine, francúzštine alebo nemčine predstavovalo porušenie zásady stanovenej v článku 21 Zmluvy o ES, podľa ktorej sa každá osoba môže písomne obrátiť na inštitúcie Spoločenstva v jednom z jazykov zmluvy a dostať odpoveď v tom istom jazyku.

Pohľadávka

Úrad EPSO by mal dodržiavať článok 21 Zmluvy o ES vo všetkých fázach verejných výberových konaní a vyhýbať sa akejkoľvek diskriminácii tých uchádzačov, ktorí nie sú rodenými hovoriacimi angličtinou, francúzštinou alebo nemčinou.

8. Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach predložil nové tvrdenie, ktoré nebolo v pôvodnej sťažnosti. Sťažovateľ tvrdil, že žiadosť úradu EPSO o preklad všetkých dokumentov pripojených k prihláškam uchádzačov do angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny diskriminovala tých občanov, ktorých dokumenty boli napísané v inom ako jednom z troch uvedených jazykov.

9. Ombudsman pripomína, že v článku 2 ods. 4 jeho štatútu sa vyžaduje, aby sťažnosti „predchádzali vhodné administratívne postupy pre dotknuté inštitúcie a orgány“. Ombudsman poznamenáva, že kópie korešpondencie medzi sťažovateľom a úradom EPSO, ktoré mu predložil sťažovateľ, nepreukazujú, že tento sťažovateľ už predložil toto tvrdenie úradu EPSO. Ombudsman preto nie je oprávnený zaoberať sa ním. Jeho vyšetrovanie sa obmedzuje na tvrdenie a tvrdenie uvedené vyššie.

Požiadavku

10. Dňa 30. septembra 2008 ombudsman začal vyšetrovanie a požiadal úrad EPSO o stanovisko k tvrdeniu a nároku sťažovateľa. Stanovisko úradu EPSO bolo postúpené sťažovateľovi, od ktorého ombudsman dostal pripomienky 26. februára 2009.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. Tvrdenie o porušení článku 21 Zmluvy o ES (článok 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)

Argumenty predložené ombudsmanovi

11. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie úradu EPSO vypracovať korešpondenciu s uchádzačmi výberového konania EPSO/AD/117/08 len v angličtine, francúzštine alebo nemčine predstavuje porušenie zásady zakotvenej v článku 21 Zmluvy o ES, podľa ktorej každá osoba môže písať inštitúciám Spoločenstva v jednom z jazykov zmluvy a mať odpoveď v tom istom jazyku.

12. EPSO vo svojom stanovisku uviedol, že sťažovateľ si vo svojej prihláške do verejného výberového konania zvolil ako hlavný jazyk taliančinu a ako druhý jazyk angličtinu na účely výberového konania. Sťažovateľ zložil testy predbežného výberu, a preto bol vyzvaný, aby predložil úplnú prihlášku v súlade s bodom IV.3 oznámenia o výberovom konaní. Dňa 11. júla 2008 EPSO informoval sťažovateľa, že výberová komisia posúdila jeho prihlášku, a dospel k záveru, že ku dňu uzávierky elektronickej registrácie (26. februára 2008) nepreukázal, že od získania akademickej kvalifikácie požadovanej v oznámení o výberovom konaní získal aspoň 16-ročnú odbornú prax, z ktorej aspoň polovica sa týkala predchádzania podvodom.

13. Pokiaľ ide konkrétne o tvrdenie sťažovateľa, úrad EPSO zdôraznil, že v oznámení o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/117/08 sa jasne uvádza, že uchádzači „musia mať dôkladnú znalosť jedného z úradných jazykov Európskej únie a uspokojivú znalosť angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny.“V oznámení o výberovom konaní sa okrem toho stanovuje, že „aby sa zabezpečilo, že všetky všeobecné texty týkajúce sa výberového konania a všetka komunikácia medzi vami [uchádzačmi] a úradom EPSO budú na oboch stranách jasne zrozumiteľné, na pozvánky na rôzne testy a korešpondenciu medzi vami a úradom EPSO sa použije len angličtina, francúzština alebo nemčina.“Všetci potenciálni uchádzači boli preto riadne informovaní o procesných podmienkach, za ktorých sa uskutoční verejné výberové konanie. Predložením prihlášky uchádzači súhlasili s týmito podmienkami.

14. Úrad EPSO ďalej vysvetlil, že znalosť aspoň jedného z troch uvedených jazykov odráža záujmy inštitúcií. Od úradníkov sa vyžaduje znalosť určitých jazykov, aby sa zaručila vysoká úroveň internej komunikácie, aby sa úlohy, ktoré im boli pridelené, mohli splniť v primeranom čase.

15. Okrem toho EPSO zdôraznil, že uchádzačov, ktorí sa uchádzajú o pracovné miesto v jednej z inštitúcií Európskej únie, nemožno porovnávať s bežnými občanmi, ktorí sa obracajú na inštitúcie Európskej únie a zároveň sa zúčastňujú na demokratickom procese Únie. Na podporu svojho stanoviska EPSO uviedol, že od okamihu, keď sa občan rozhodne zúčastniť sa na verejnom výberovom konaní, potenciálne sa stane úradníkom jednej z európskych inštitúcií, ako to uznávajú európske súdy.

16. EPSO tiež zdôraznil zásadu stanovenú Súdom prvého stupňa v rozsudku vo veci T-185/05 Taliansko/Komisia [5]. Podľa Súdneho dvora početné odkazy v Zmluve ES na používanie jazykov v Európskej únii nemožno vykladať tak, že zakladajú všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, podľa ktorej má každý občan za každých okolností právo dostať vo svojom jazyku verziu všetkého, čo by mohlo ovplyvniť jeho záujmy. Uplatňovanie „rovnakých jazykových pravidiel na uchádzačov o pracovné miesta úradníkov a ostatných zamestnancov Spoločenstiev ako na samotných úradníkov a ostatných zamestnancov je odôvodnené skutočnosťou, že títo uchádzači vstupujú do vzťahu s inštitúciou Spoločenstva výlučne s cieľom získať pracovné miesto úradníka alebo iného zamestnanca, pre ktoré sú potrebné určité jazykové znalosti a ktoré môžu vyžadovať ustanovenia Spoločenstva, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s vymenovaním na príslušné pracovné miesto“.

17. Vo vyššie citovanom prípade Súd prvého stupňa potvrdil stanovisko, ktoré už prijal vo veciach Rasmussen [6] a Bonaiti Brighina [7], v ktorých rozhodol, že článok 6 nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve [8] výslovne umožňuje inštitúciám stanoviť vo svojom rokovacom poriadku, ktorý z jazykov sa má používať v osobitných prípadoch.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že úspešní uchádzači verejného výberového konania EPSO/AD/117/08 by v prípade prijatia do zamestnania museli pracovať v multikultúrnom a viacjazyčnom prostredí, v ktorom by sa na vykonávanie ich povinností vyžadovala znalosť angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny, podmienky stanovené v oznámení o výberovom konaní boli legitímne a primerané sledovanému cieľu.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad EPSO zamietol tvrdenie sťažovateľa.

20. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach v podstate trval na svojom tvrdení a domnieval sa, že aj keby pripustil, že uchádzači verejných výberových konaní podliehajú "vnútorným pravidlám" inštitúcií týkajúcim sa používania jazykov, tieto pravidlá sa na neho už nevzťahovali vzhľadom na skutočnosť, že bol vylúčený z uvedeného verejného výberového konania.

Hodnotenie ombudsmana

21. V oznámení o výberovom konaní pre verejné výberové konanie EPSO/AD/117/08 sa stanovilo, že pri pozvánkach na rôzne testy a vo všeobecnej korešpondencii medzi uchádzačmi a úradom EPSO sa použije len angličtina, francúzština alebo nemčina. Zámerom tohto predpokladu bolo zabezpečiť, aby všetky všeobecné texty týkajúce sa výberového konania a všetkej komunikácie medzi uchádzačmi a úradom EPSO boli jasne zrozumiteľné pre obe strany. Sťažovateľ, ktorý sa prihlásil do predmetného verejného výberového konania, si ako hlavný jazyk zvolil taliančinu a ako druhý jazyk angličtinu.

22. Úrad EPSO preto tým, že na žiadosť sťažovateľa o informácie z 8. júla 2008 odpovedal v angličtine, konal v súlade s oznámením o výberovom konaní, ktorého podmienky mal sťažovateľ poznať.

23. Sťažovateľ však tvrdil, že používanie angličtiny úradom EPSO v jeho odpovedi na jeho korešpondenciu v taliančine predstavuje porušenie zásady stanovenej v článku 21 Zmluvy o ES. Ombudsman preto musí analyzovať, či oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/117/08 bolo samo osebe v rozpore s uvedeným článkom, v ktorom sa stanovuje všeobecná zásada, že každá osoba sa môže písomne obrátiť na inštitúcie Spoločenstva v jednom z jazykov zmluvy a dostať odpoveď v tom istom jazyku.

24. V tejto súvislosti ombudsmanka berie na vedomie bod, na ktorý úrad EPSO odkázal vo svojom stanovisku. Podľa EPSO súdy Spoločenstva rozhodli, že článok 6 nariadenia č. 1, ktorý určuje jazyky používané Európskym hospodárskym spoločenstvom, výslovne umožňuje inštitúciám stanoviť vo svojom rokovacom poriadku, ktorý z jazykov sa má používať v osobitných prípadoch v súlade s vnútornými potrebami inštitúcií. Okrem toho Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku vo veci T-185/05 Taliansko/Komisia (pozri poznámku pod čiarou č. 5 vyššie) usúdil, že uplatňovanie rovnakých jazykových pravidiel na uchádzačov, ktorí sa uchádzajú o pracovné miesta ako úradníci a ostatní zamestnanci Spoločenstva, ako aj na vymenovaných úradníkov a ostatných zamestnancov Spoločenstva (pozri bod 16 vyššie), je odôvodnené.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že obmedzenie používania jazykov na angličtinu, francúzštinu alebo nemčinu pri pozvánkach na rôzne testy v rámci verejného výberového konania EPSO/AD/117/08 a pri korešpondencii medzi úradom EPSO a uchádzačmi nepredstavuje porušenie všeobecnej zásady práva Spoločenstva, podľa ktorej majú občania právo používať jeden z úradných jazykov EÚ vo svojej korešpondencii s inštitúciami a dostať odpoveď v tom istom jazyku, ako sa stanovuje v článku 21 Zmluvy o ES. Podľa názoru ombudsmana sú dôvody rozhodnutia úradu EPSO platné, primerané a v súlade s judikatúrou Spoločenstva.

26. Sťažovateľ sa domnieval, že vzhľadom na to, že bol vylúčený z verejného výberového konania, a preto už nebol uchádzačom, EPSO nebol oprávnený používať angličtinu. Ombudsman sa však domnieva, že vzhľadom na povahu žiadosti sťažovateľa bolo úplne rozumné, aby EPSO vo svojej odpovedi na správu sťažovateľa z 8. júla 2008 použil angličtinu. Sťažovateľova správa obsahovala žiadosti o informácie, ktoré sa týkali samotného verejného výberového konania a ktoré sťažovateľ predložil ako uchádzač vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/117/08.

27. Vzhľadom na uvedené zistenia ombudsman dospel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by zodpovedal tvrdeniu sťažovateľa.

B. Tvrdenie sťažovateľa

28. Sťažovateľ, ktorý sa opieral o svoje vyššie uvedené tvrdenie, tvrdil, že úrad EPSO by mal dodržiavať článok 21 Zmluvy o ES vo všetkých fázach verejných výberových konaní, aby sa zabránilo diskriminácii uchádzačov, ktorí nie sú rodeným jazykom angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny.

29. Vzhľadom na zistenie ombudsmana, že v súvislosti s tvrdením sťažovateľa nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, tvrdenie sťažovateľa nemôže obstáť.

C. Záver

Ombudsman na základe vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by zodpovedal tvrdeniu sťažovateľa. Jeho tvrdenie preto nemôže obstáť.

Sťažovateľ a úrad EPSO budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 4. marca 2010

[1] Ú. v. EÚ C 16 A, 2008, s. 1.

[2] V súlade s bodom IV.3 oznámenia o výberovom konaní „[T] uchádzači [240 v rámci verejného výberového konania EPSO/AD/117/08] s najvyšším celkovým počtom bodov vo vstupných testoch a požadovaným minimálnym počtom bodov v každom... budú vyzvaní, aby vytlačili a vyplnili celú prihlášku.“

[3] Táto sťažnosť bola predložená ombudsmanovi pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. decembra 2009. Článok 21 Zmluvy o ES bol nahradený článkom 24 novej zmluvy, v ktorom sa stanovuje, že: „Každý občan Únie sa môže písomne obrátiť na ktorúkoľvek z inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr uvedených v tomto článku alebo v článku 13 Zmluvy o Európskej únii v jednom z jazykov uvedených v článku 55 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a má právo na odpoveď v tom istom jazyku.“

[4] Treba poznamenať, že sťažovateľ sa nesťažoval na odmietnutie úradu EPSO odpovedať na jeho uvedenú žiadosť o informácie z 24. júna 2008.

[5] Vec T-185/05, Talianska republika/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2008, s. II-03207, body 116 a 119.

[6] Vec T-2003/203 Rasmussen/Komisia, Zb. 2005, s. I-A-00279, s. II-01287, bod 60.

[7] Vec T-118/99, Bonaiti Brighina/Komisia, Zb. 2001, s. II-00097, bod 13.

[8] Ú. v. ES 1958, 17, s. 385 – 386.