Späť na Sťažnosť

1. Sťažovateľ zastupuje Ekologický ústav Veronica Českej asociácie ochrancov prírody.

2. Dňa 14. novembra 2006 sťažovateľ konajúci v mene uvedeného inštitútu zaslal Komisii oznámenie pozostávajúce z a) vyplneného formulára sťažnosti na porušenie právnych predpisov zo 14. novembra 2006; a b) vyplnený formulár s názvom "Žiadosť o doplňujúce informácie" z 22. novembra 2006. (Písmená a) a b) sa v tomto rozhodnutí spoločne označujú ako "oznámenie zo 14. novembra 2006").

3. Podľa oznámenia zo 14. novembra 2006 neboli počas prijatia regionálneho územného plánu Břeclavsko a plánov výstavby diaľnice R52 na južnej Morave v plnej miere dodržané ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Príslušnými právnymi predpismi sú: Smernica 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (ďalej len „smernica o SEA“), smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica o EIA“), smernica 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva (ďalej len „smernica o vtáctve“) a smernica 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“).

4. Presnejšie povedané, podľa sťažovateľa sa pri plánovaní úseku diaľnice R52 Pohořelice – Mikulov, ktorý bude súčasťou diaľničného spojenia Brno – Viedeň, nezohľadňujú alternatívne trasy [1], ktoré by mali menej negatívny vplyv na lokality sústavy Natura 2000 [2]. Alternatívna trasa, ktorá by mohla využívať existujúcu diaľnicu D2 Brno-Břeclav a plánovaný obchvat Břeclave a potom pokračovať do Rakúska, nebola posúdená.

5. Uviedol, že trasa predmetného úseku R52 bola zahrnutá do regionálneho územného plánu Břeclavsko a prijatá Juhomoravským krajským zhromaždením 9. novembra 2006.

6. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nedostal žiadnu odpoveď na oznámenie zo 14. novembra 2006, 14. mája 2007 a 17. septembra 2007, zaslal Komisii upomienky, ale bezvýsledne.

7. Dňa 14. marca 2008 sa teda po prvýkrát sťažoval ombudsmanovi na to, že Komisia neodpovedala na jeho oznámenie zo 14. novembra 2006 a na následné upomienky. Jeho prvá sťažnosť ombudsmanovi bola zaregistrovaná pod referenčným číslom 785/2008/BU.

8. Po intervencii ombudsmana zaslala Komisia 23. apríla 2008 sťažovateľovi odpoveď, v ktorej:

• ospravedlnil sa za to, že z dôvodu administratívnej chyby neodpovedal na jeho oznámenie zo 14. novembra 2006. Ubezpečil ho však, že jeho oznámenie zo 14. novembra 2006 bolo „riadne zaregistrované (27. novembra 2006 pod referenčným číslom A/21576)“;
• uviedla, že zohľadnila informácie uvedené v oznámení zo 14. novembra 2006 a tieto informácie posudzuje „v širšom kontexte dopravnej infraštruktúry na južnej Morave (diaľnice R43, R52 a R55)“;
• prisľúbil, že ho bude informovať o ďalšom vývoji v tejto veci.

9. Na základe uvedeného výsledku ombudsmanka uzavrela sťažnosť 785/2008/BU tak, ako ju inštitúcia vyriešila.

10. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nedostal od Komisie žiadne následné písomné informácie o pokroku v tejto veci, 9. januára 2009 predložil túto sťažnosť ombudsmanovi.

Predmet žiadosti

11. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neodôvodnene oneskorila riešenie otázok uvedených v jeho oznámení zo 14. novembra 2006.

12. Tvrdil, že Komisia by sa mala obrátiť na vládu Českej republiky a pripomenúť jej povinnosť posúdiť všetky relevantné varianty vyplývajúce z výskumnej štúdie týkajúcej sa diaľnice R52. Ak vláda nedodrží právne predpisy Spoločenstva, Komisia by mala uložiť sankcie a zastaviť financovanie výstavby diaľnice na českej aj rakúskej strane.

Požiadavku

13. Dňa 28. mája 2009 Komisia predložila svoje stanovisko v anglickom jazyku. Dňa 11. júna 2009 poskytla český preklad. Sťažovateľ zaslal svoje pripomienky 13. júla 2009.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. Údajné neodôvodnené prieťahy pri riešení problémov uvedených v oznámení zo 14. novembra 2006 a súvisiaca žiadosť

Argumenty predložené ombudsmanovi

14. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neodôvodnene oneskorila riešenie otázok uvedených v jeho oznámení zo 14. novembra 2006.

15. Poukázal na to, že uvedené oznámenie zaslal 14. novembra 2006. Okrem listu z 23. apríla 2008, ktorý mu Komisia zaslala po intervencii ombudsmana, však táto inštitúcia záležitosť nevyriešila ani ho neinformovala o tom, ako sa s ňou zaoberá.

16. Sťažovateľ sa okrem toho telefonicky, ako aj prostredníctvom osobnej návštevy v Bruseli obrátil na riaditeľa riaditeľstva B (Príroda) Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie (ďalej len „GR pre životné prostredie“), ktorý mu povedal, že záležitosť sa v roku 2009 nevyrieši.

17. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že dôkazy predložené sťažovateľom neodôvodňujú registráciu jeho oznámenia zo 14. novembra 2006 ako sťažnosti z viacerých dôvodov. Po prvé, podľa Komisie sa postup posudzovania vplyvov dotknutého projektu na životné prostredie formálne začal pred pristúpením Českej republiky k EÚ, a preto nepodlieha právu Spoločenstva [3] V dôsledku toho by bolo úplne správne, keby Komisia uzavrela spis.

18. Po druhé, Komisia uviedla, že „aj tak“dôkladne posúdila otázky nastolené navrhovateľom.

19. Komisia takisto usúdila, že neexistujú dostatočné dôkazy „zo štúdií“o významnom vplyve uprednostňovaného variantu diaľnice R52 na lokality sústavy Natura 2000.

20. Okrem toho v tejto fáze projekt diaľnice R52 ešte nebol povolený („stavebné povolenie ešte nebolo vydané“). České orgány preto ešte neprijali žiadne opatrenie, ktoré by mohlo predstavovať porušenie práva Spoločenstva.

21. Komisia tiež uznala, že vo svojom prvom liste sťažovateľovi z 23. apríla 2008 mohla vysvetliť, že nemôže poskytnúť ďalšie informácie o stave posúdenia alebo o ďalšom postupe, pokiaľ prebieha širšie posúdenie dopravnej infraštruktúry na južnej Morave uvedené v tomto liste.

22. Komisia však poukázala na to, že sťažovateľ bol v priebehu rokov 2007 a 2008 v kontakte so zástupcami Komisie, a uznala to vo svojich sťažnostiach adresovaných ombudsmanovi. Bol si teda vedomý toho, že otázky nastolené v jeho oznámení zo 14. novembra 2006 sa riešia priebežne. Nie je teda dôvod domnievať sa, že Komisia ho dostatočne neinformovala o opatreniach prijatých v nadväznosti na jeho spis.

23. Pokiaľ ide o čas potrebný na vykonanie širšieho posúdenia dopravnej infraštruktúry na južnej Morave, Komisia poukázala na to, že ide o veľmi zložitú záležitosť, a preto si posúdenie vyžaduje viac času. Útvary Komisie vynaložili značné úsilie na dôkladné vyšetrenie rôznych technických a právnych aspektov prípadov týkajúcich sa diaľničnej infraštruktúry na južnej Morave a na ich čo najefektívnejšie riešenie.

24. Toto širšie posúdenie vyplynulo z formálnej registrácie ďalšej sťažnosti, ktorú predložilo iné české združenie, Environmental Law Service (ďalej len „EPS“). Táto sťažnosť bola nazvaná "Nedodržanie požiadaviek smernice 2001/42/ES (smernica SEA) počas prijímania regionálneho územného plánu Břeclavsko". Dňa 6. júna 2008 bola formálne zaregistrovaná pod referenčným číslom 2008/4493 a týka sa aj diaľnice R52 [4].

25. Komisia vo svojom stanovisku prisľúbila, že sa bude riadiť otázkami týkajúcimi sa diaľnice R52 a v tomto prípade bude sťažovateľa informovať o každom rozhodnutí prijatom v súvislosti s uvedenou sťažnosťou 2008/4493.

26. Komisia sa tiež odvolala na súdne konanie prebiehajúce na Najvyššom správnom súde Českej republiky v tej istej veci.

27. Komisia napokon uviedla, že 27. apríla 2009 zaslala sťažovateľovi nový list. V tomto liste, ktorého kópiu priložila, ho informovala, že nezaregistrovala jeho oznámenie zo 14. novembra 2006 ako sťažnosť, a vysvetlila dôvody, pre ktoré tak neurobila:

• Komisia najprv objasnila rozsah pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pokiaľ ide o požiadavku alternatívnych riešení [5].
• Okrem toho uviedla, že smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa na tento projekt nevzťahuje, pretože postup týkajúci sa výstavby príslušného úseku R52 sa formálne začal pred pristúpením Českej republiky k EÚ („oznámenie projektu“[6] z 29. januára 2003). Okrem toho podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, „príslušné české orgány ešte nevydali stavebné povolenie na projekt diaľnice R52 Poho řelice – Mikulov“.
• Komisia poukázala na formálne zaregistrovanú sťažnosť 2008/4493 uvedenú v bode 24 vyššie. Hoci skutočnosti, ktoré viedli k tejto sťažnosti, nie sú nevyhnutne totožné s otázkami nastolenými v oznámení sťažovateľa zo 14. novembra 2006, v skutočnosti spolu súvisia. Komisia preto do spisu týkajúceho sa sťažnosti 2008/4493 doplnila otázky nastolené sťažovateľom.
• Až do udelenia konečného povolenia Komisia nemohla posúdiť, či boli splnené povinnosti vyplývajúce zo smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, pokiaľ ide o osobitne chránené územia „Střední nádrž Vodního díla Nové Mlýny“ a „Pálava“ a navrhovanú lokalitu s európskym významom „Mušovský luh“, ktoré budú pravdepodobne ovplyvnené navrhovaným úsekom R52.
• Pokiaľ ide o možný cezhraničný vplyv projektu, Komisia nedostala žiadne informácie o tom, že by dotknutý členský štát (Rakúsko) požiadal o uplatnenie postupu stanoveného v článku 7 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie [7]. Tento postup sa uplatní len vtedy, ak je pravdepodobné, že projekt bude mať významný vplyv na životné prostredie v inom členskom štáte. Komisia v tejto súvislosti nemá žiadne dôkazy.

28. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach, ktoré zaslal po doručení uvedeného listu Komisie a kópie stanoviska, trval na tom, že Komisia mu neposkytla dostatočné informácie o pokroku vo vybavovaní jeho oznámenia zo 14. novembra 2006. Tvrdil tiež, že dva roky bol v tejto veci prakticky neaktívny. Ďalej uviedol, že Komisia sa nemôže odvolávať na jeho neformálne kontakty s riaditeľom riaditeľstva B (Príroda) GR pre životné prostredie na podporu svojich tvrdení. Riaditeľ len informoval sťažovateľa, že GR bolo pridelené oznámenie zo 14. novembra 2006, ale nevedel, ako sa s ním GR zaoberá. Sťažovateľ dostal tieto informácie až po otázke, kedy dostane písomnú odpoveď na svoje oznámenie, ktorú položil počas svojej osobnej návštevy v Bruseli.

29. Sťažovateľ odmietol dôvody Komisie, pre ktoré nezaregistroval svoje oznámenie zo 14. novembra 2006 ako sťažnosť. Najprv nesúhlasil s tým, že postup posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie sa formálne začal pred pristúpením Českej republiky k EÚ. Podľa sťažovateľa sa proces prípravy regionálneho územného plánu Břeclavsko začal dvoma objednávkami, ktoré boli 25. februára 2005 zaslané dodávateľovi územného plánu a dodávateľovi posudzovania vplyvov na životné prostredie. Okrem toho jediná rezolúcia Juhomoravského krajinského snemu, v ktorej sa uvádza dokumentácia o využívaní územia pre danú oblasť (ďalej len "Stratégia obstarania dokumentácie o využívaní územia Juhomoravského kraja", ref. č. 1204/04/Z27), je z 23. septembra 2004. Stalo sa tak aj po vstupe Českej republiky do EÚ.

30. Po druhé, sťažovateľ sa odvolal na argument Komisie, že hoci postup posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie nepodlieha právu Spoločenstva, stále dôkladne posúdil otázky, ktoré nastolil. Považoval za nerozumné, že Komisia použila toto tvrdenie ako jeden z dôvodov, pre ktoré nezaregistrovala jeho oznámenie zo 14. novembra 2006 ako sťažnosť.

31. Po tretie, sťažovateľ považoval tvrdenie Komisie, že dôkazy získané zo štúdií o významnom vplyve uprednostňovaného variantu R52 na lokality sústavy Natura 2000 sú nedostatočné, za zavádzajúce. Dôvodom je, že Komisia nešpecifikovala štúdie, na ktoré sa odvolávala. Podľa sťažovateľa je jedinou štúdiou sústavy Natura 2000 týkajúcou sa regionálneho územného plánu Břeclavsko štúdia Mgr. Mudra z roku 2005. Podľa tejto štúdie bude mať prognóza krajiny Břeclavsko ako celok významný negatívny vplyv na sústavu Natura 2000. V štúdii sa takisto uvádza, že úsek R52 bude mať významný negatívny vplyv na osobitne chránené územie Střední nádrž Vodního díla Nové Mlýny. Okrem toho má Komisia k dispozícii niekoľko štúdií, ktoré preukazujú, že alternatívna trasa cez Břeclav by bola výhodnejšia z hospodárskeho aj ekologického hľadiska. Komisia má napríklad štúdiu Mgr. Wolfa z roku 2007 [8], na ktorú odkazuje v prílohe k svojmu listu č. REGIO F.2/MBO/vk D(2008) 790085 zaslanému 29. mája 2008 českému ministrovi dopravy [9]. V prílohe k tomuto listu sa Komisia opýtala ministra, prečo sa zdá, že uvedená alternatívna trasa nebola zohľadnená, a to napriek odporúčaniam niekoľkých odborných štúdií.

32. Po štvrté, sťažovateľ považoval tvrdenie Komisie, že projekt diaľnice R52 ešte nebol povolený, za nepravdivé a zavádzajúce, a preto ešte neboli prijaté žiadne opatrenia, ktoré by mohli predstavovať porušenie práva Spoločenstva. Prijatie regionálneho územného plánu Břeclavsko je opatrením všeobecného charakteru. Prijatím tohto územného plánu boli porušené právne predpisy Spoločenstva a Komisia nemôže ospravedlniť jeho nečinnosť odvolaním sa na prípadné budúce stavebné povolenie. Komisia si je určite vedomá toho, že stavebnému povoleniu predchádza povolenie na využívanie pôdy, po ktorom sa uskutočňujú nezvratné kroky, ako je odkúpenie alebo vyvlastnenie pôdy. Takisto je potrebné zosúladiť územné plány obcí s regionálnym územným plánom Břeclavsko, ktorý je tiež nezvratným krokom ovplyvňujúcim práva a povinnosti občanov. Takéto nezvratné kroky sa našťastie ešte neuskutočnili [10].

33. Pokiaľ ide o odkaz Komisie na prebiehajúce súdne konanie pred Najvyšším správnym súdom v Českej republike, sťažovateľ uviedol, že mechanizmus vyšetrovania sťažností na porušenie si nevyžaduje, aby sa touto záležitosťou najprv zaoberali české súdy.

34. Sťažovateľ poukázal aj na výsledky kontroly, ktorú vykonal Najvyšší kontrolný úrad Českej republiky (ďalej len „NKÚ“) (č. 08/26, „Finančné prostriedky na obstaranie diaľničného spojenia Brno – Viedeň (R52)“). Sťažovateľ pripojil výtlačok zistení NKÚ, ktorý poukazuje na niekoľko nedostatkov [11]. Dodal, že Komisia má k dispozícii aj kritickú správu českého verejného ochrancu práv, ktorú obhajca predložil juhomoravskému regiónu, ale ktorá sa naďalej ignoruje [12].

Hodnotenie ombudsmana

35. Ombudsman na začiatku poznamenáva, že sťažovateľ predložil svoje oznámenie Komisii 14. novembra 2006 a Komisia potvrdila jeho prijatie v apríli 2008 po intervencii ombudsmana. V liste z apríla 2008 Komisia uviedla, že oznámenie sťažovateľa zo 14. novembra 2006 bolo zaregistrované 27. novembra 2006 pod osobitným referenčným číslom. Neuviedol však jasne, že oznámenie nezaregistroval ako sťažnosť. Až vo svojom stanovisku k tejto sťažnosti a vo svojom druhom liste sťažovateľovi z 27. apríla 2009 ho Komisia informovala, že nezaevidovala jeho oznámenie zo 14. novembra 2006 ako sťažnosť, a vysvetlila dôvody, prečo tak neurobila.

36. Ombudsman pripomína, že v oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva (KOM/2002/0141 v konečnom znení) (ďalej len „oznámenie“) sa nestanovuje žiadna lehota, v rámci ktorej by Komisia mala sťažovateľov informovať, že ich korešpondenciu formálne nezaregistruje ako sťažnosť [13]. Ombudsman sa však domnieva, že na takúto situáciu sa vzťahujú príslušné všeobecné pravidlá. Podľa článku 17 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe [14] úradník zabezpečí, aby sa rozhodnutie o každej žiadosti alebo sťažnosti prijalo v primeranej lehote, bezodkladne a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia. Ak o žiadosti alebo sťažnosti nemožno vzhľadom na zložitosť záležitostí, na ktoré sa vzťahuje, rozhodnúť v uvedenej lehote, úradník o tom čo najskôr informuje autora. Okrem toho podľa bodu 4 Kódexu dobrej správnej praxe zamestnancov Európskej komisie v ich vzťahoch s verejnosťou (ďalej len „kódex Komisie“) je Komisia povinná odpovedať na korešpondenciu do pätnástich pracovných dní odo dňa jeho doručenia príslušnému oddeleniu Komisie. Ak odpoveď nie je možné zaslať v uvedenej lehote a vo všetkých prípadoch, keď si odpoveď vyžaduje inú prácu, ako je medzirezortná konzultácia alebo preklad, Komisia by mala zaslať predbežnú odpoveď s uvedením dátumu, do ktorého môže adresát očakávať odpoveď [15].

37. Podľa názoru ombudsmana môžu sťažovatelia odôvodnene očakávať, že lehota, v ktorej ich Komisia bude informovať o svojom rozhodnutí nezaregistrovať svoju korešpondenciu ako sťažnosť, nebude podstatne dlhšia ako jeden kalendárny mesiac, ktorý sa v oznámení stanovuje pre korešpondenciu formálne zaregistrovanú ako sťažnosť. Sťažovatelia môžu v každom prípade očakávať, že ich Komisia bude informovať o svojom rozhodnutí nezaregistrovať svoju korešpondenciu ako sťažnosť v dvojmesačnej lehote stanovenej v článku 17 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.

38. Ak Komisia zistí, že zložitosť záležitosti nastolenej v korešpondencii podstatne predĺži lehotu, ktorú potrebuje na rozhodnutie o tom, či zaregistrovať korešpondenciu ako sťažnosť, mala by o tom informovať sťažovateľa, ako sa vyžaduje v článku 17 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a v bode 4 kódexu Komisie.

39. V tomto prípade, hoci Komisia zaevidovala oznámenie sťažovateľa zo 14. novembra 2006 27. novembra 2006, informovala ho až 27. apríla 2009, že túto korešpondenciu nezaevidovala ako sťažnosť a že toto rozhodnutie odôvodnila až po tomto dátume. Okrem toho Komisia neposkytla sťažovateľovi žiadne písomné informácie o stave veci od 23. apríla 2008 (dátum pôvodného uznania, v ktorom sa zaviazala tak urobiť) do 27. apríla 2009 (rozhodnutie nezaregistrovať korešpondenciu ako sťažnosť). Ako sťažovateľ správne zdôraznil, takéto písomné informácie nemôžu byť nahradené jeho osobnými kontaktmi s úradníkmi Komisie, ktoré sa uskutočnili z jeho vlastnej iniciatívy. Uvedené zlyhanie Komisie predstavuje porušenie článku 17 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a bodu 4 kódexu Komisie, a teda aj prípad nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na to, že tento aspekt tohto prípadu sa týka konkrétnych udalostí v minulosti a Komisia napokon informovala sťažovateľa listom z 27. apríla 2009, ombudsman nepovažuje za vhodné hľadať priateľské riešenie alebo v tejto súvislosti vypracovať návrh odporúčania. Nižšie však uvedie kritickú poznámku.

40. Ombudsman ďalej poznamenáva, že sťažovateľ nesúhlasí s dôvodmi Komisie, prečo nezaregistroval svoje oznámenie zo 14. novembra 2006 ako sťažnosť.

41. Ombudsman v tejto súvislosti pripomína, že v bode 3 oznámenia sa stanovuje, že korešpondencia sa nezaregistruje ako sťažnosť, ak:

"- je anonymný, nezobrazuje adresu odosielateľa alebo zobrazuje neúplnú adresu;

- výslovne alebo implicitne neodkazuje na členský štát, ktorému možno pripísať opatrenia alebo postupy, ktoré sú v rozpore s právom Spoločenstva;

- odsudzuje konanie alebo opomenutie súkromnej osoby alebo orgánu...;

- nevysvetľuje sťažnosť;

- uvádza sťažnosť, ku ktorej Komisia zaujala jasné, verejné a konzistentné stanovisko...;

- uvádza sťažnosť, ktorá zjavne nepatrí do pôsobnosti práva Spoločenstva."(zvýraznenie doplnené)

42. Aj keď dôkazy, ktoré má ombudsman k dispozícii, mu neumožňujú vecne posúdiť názor Komisie, že právo Spoločenstva sa na tento prípad neuplatňovalo, tento jediný dôvod by bol v zásade dostatočným dôvodom na to, aby sa korešpondencia sťažovateľa zo 14. novembra 2006 nezaregistrovala ako sťažnosť.

43. Ombudsman sa nedomnieva, že ďalšie argumenty Komisie obsiahnuté v jej liste z 27. apríla 2009 adresovanom sťažovateľovi a v jej stanovisku k tejto sťažnosti predstavujú dodatočné dôvody, prečo nezaregistrovala oznámenie sťažovateľa zo 14. novembra 2006 ako sťažnosť. Naopak, ombudsman chápe, že predložením týchto argumentov chcela Komisia preukázať, že sa zaoberala záležitosťou, ktorú jej sťažovateľ predložil v širšom kontexte.

44. Tvrdenie Komisie, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, stavebné povolenie pre predmetný úsek R52 ešte nebolo vydané, svedčí o tom, že Komisia prinajmenšom monitoruje situáciu.

45. Okrem toho z materiálov pripojených k pripomienkam sťažovateľa vyplýva, že v rámci širšieho posúdenia dopravnej infraštruktúry na južnej Morave Komisia kontaktovala českého ministra dopravy listom z 29. mája 2008, v ktorom ho vyzvala, aby sa vyjadril k týmto otázkam týkajúcim sa diaľnice R52:

„... Útvary Komisie si želajú byť informované, či české orgány zvažujú porovnávaciu štúdiu týkajúcu sa alternatívneho zosúladenia medzi „Brno-Mikulov-Viedeň“ a „Brno-Breclav-Viedeň“. Podľa prijatého OP Doprava by sa pred predložením žiadosti o grant Komisii malo vykonať porovnanie alternatívnych trás a hospodárske a environmentálne zistenia porovnania by sa mali zahrnúť do žiadosti o grant. Niekoľko mimovládnych organizácií však obhajuje stanovisko, že ministerstvo dopravy sa pokúša presadiť na vládnej úrovni variant „Brno-Mikulov-Viedeň“ bez predchádzajúceho úplného posúdenia uvedených dvoch alternatívnych smerovaní. Okrem toho sme boli informovaní, že z ekonomickej analýzy, ktorú doteraz vykonala RSD [Ředitelství silnic a dálnic, riaditeľstvo pre diaľnice a diaľnice], sa zdá, že „Brno-Breclav-Viedeň“ sa považuje za udržateľnejšiu. To vyvoláva otázky, prečo sa zdá, že alternatívny variant, cez Břeclav, bol ignorovaný napriek odporúčaniam niekoľkých odborných štúdií..."

Komisia sa potom odvolala na tri štúdie vrátane štúdie Mgr. Wolfa, ktorú sťažovateľ spomenul vo svojich pripomienkach.

46. Ombudsman okrem toho chápe odkaz Komisie na súdne konanie pred českým Najvyšším správnym súdom [16], ktoré stále prebieha, ako vysvetlenie, prečo v tomto štádiu nie sú potrebné ďalšie opatrenia zo strany Komisie. Ombudsman považuje tento prístup za primeraný. Zdá sa teda, že Komisia sa domnieva, že predmetnú situáciu možno ešte napraviť na vnútroštátnej úrovni. Ombudsman v tejto súvislosti pripomína, že primárnu zodpovednosť za vykonávanie práva Spoločenstva nesú členské štáty a cieľom každého konania o porušení je zabezpečiť, aby členské štáty dobrovoľne dodržiavali právo Spoločenstva. Treba tiež pripomenúť, že vnútroštátne súdy sú súčasťou európskeho systému súdnej právomoci, ktorý zabezpečuje dodržiavanie práva Spoločenstva.

47. Ombudsman napokon považuje za primerané procedurálne rozhodnutie Komisie doplniť prípad sťažovateľa do spisu týkajúceho sa sťažnosti 2008/4493 s názvom "Nedodržanie požiadaviek smernice 2001/42/ES (smernica SEA) počas prijímania regionálneho územného plánu Břeclavsko", ktorý formálne zaregistroval a ktorý sa týka aj diaľnice R52. Sťažnosť 2008/4493, ktorú má ombudsman k dispozícii v spise sťažnosti 822/2009/BU, sa týka porušenia práva Spoločenstva (smernice SEA, smernice o biotopoch a smernice o vtáctve) Českou republikou (Juhomoravským regionálnym zhromaždením a ministerstvom životného prostredia) počas prípravy a schvaľovania regionálneho územného plánu Břeclavsko. Ombudsman súhlasí s Komisiou, že otázky nastolené v oznámení sťažovateľa zo 14. novembra 2006 súvisia s otázkami nastolenými v sťažnosti 2008/4493. Ombudsman tiež poznamenáva, že sťažovateľ sa vo svojom oznámení zo 14. novembra 2006 odvolal na opatrenia, ktoré prijal EPS (autor sťažností 2008/4493 Komisii a 822/2009/BU ombudsmanovi) na vnútroštátnej úrovni. V súvislosti s tým sa EPS v sťažnosti 2008/4493 odvolal na oznámenie sťažovateľa zo 14. novembra 2006 týkajúce sa „podobnej veci týkajúcej sa porušenia práva Európskych spoločenstiev počas posudzovania vplyvov regionálneho územného plánu Břeclavsko na životné prostredie“.

48. V tejto súvislosti ombudsman verí, že Komisia bude v budúcnosti informovať sťažovateľa o pokroku vo vybavovaní sťažnosti 2008/4493. Ombudsmanka navrhuje, aby Komisia prijala všeobecnú politiku, podľa ktorej bude poskytovať informácie o svojom pokroku pri vybavovaní zaregistrovanej sťažnosti na porušenie nielen sťažovateľovi, ktorý ju podal, ale aj tým zainteresovaným občanom a združeniam, ktorých sťažnosti, hoci neboli ako také formálne zaregistrované, boli pridané do spisu zaregistrovanej sťažnosti. Ombudsman v tejto súvislosti uvedie ďalšiu pripomienku.

49. Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 44 – 48 ombudsman dospel k záveru, že tvrdenie sťažovateľa nemožno prijať.

B. Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsman uvádza túto kritickú poznámku:

V období od 23. apríla 2008 (dátum potvrdenia o prijatí oznámenia sťažovateľa zo 14. novembra 2006) do 27. apríla 2009 Komisia neinformovala sťažovateľa o svojom rozhodnutí nezaregistrovať oznámenie zo 14. novembra 2006 ako sťažnosť a o dôvodoch, prečo tak neurobil. V dôsledku toho Komisia počas uvedeného obdobia neposkytla sťažovateľovi žiadne písomné informácie o pokroku v tejto veci. Predstavuje to porušenie článku 17 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a bodu 4 Kódexu dobrej správnej praxe zamestnancov Európskej komisie v ich vzťahoch s verejnosťou, a teda prípad nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Komisia by mohla zvážiť prijatie všeobecnej politiky, v rámci ktorej by poskytovala informácie o vybavovaní registrovanej sťažnosti na porušenie právnych predpisov obom:

• sťažovateľa(-ov), ktorý(-í) podal(-i) predmetnú sťažnosť; a
• tých zainteresovaných občanov a združenia, ktorých sťažnosti, hoci neboli formálne zaregistrované, boli pridané do spisu registrovanej sťažnosti na porušenie.

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 26. novembra 2009

---

[1] Článok 6 ods. 4 smernice o biotopoch: „Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej alebo hospodárskej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany celkovej koherencie sústavy Natura 2000.“(zvýraznenie doplnené)

[2] Podľa http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/ je sústava Natura 2000 celoúnijnou sieťou chránených prírodných oblastí zriadenou podľa smernice o biotopoch. Jeho cieľom je zabezpečiť dlhodobé prežitie najcennejších a najohrozenejších druhov a biotopov v Európe. Zahŕňa osobitné chránené územia označené členskými štátmi podľa smernice o biotopoch a osobitne chránené územia označené podľa smernice o vtáctve.

[3] Komisia citovala bod 56 rozsudku z 12. decembra 2006, Komisia/Rakúsko (C-209/04, Zb. s. I-2755), ktorý znie takto: „Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zásada, podľa ktorej projekty, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, musia byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, sa neuplatní, ak bola žiadosť o povolenie projektu formálne podaná pred uplynutím lehoty na prebratie smernice [pozri, pokiaľ ide o smernicu Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), rozsudky zo 14. decembra 1995, Komisia/Nemecko, C-431/92, Zb. s. I-2189, body 29 a 32, ako aj zo 14. mája 1998, Gedeputeerde Staten van Noord-Holland, C-81/96, Zb. s. I-3923, bod 23].“

[4] Dňa 24. marca 2009 EPS podala sťažnosť aj ombudsmanovi, ktorý ju zaevidoval pod číslom 822/2009/BU. Spoločnosť EPS tvrdila, že pri vybavovaní sťažnosti 2008/4493 zo strany Komisie došlo k neodôvodneným oneskoreniam. V čase prijatia tohto rozhodnutia stále prebieha vyšetrovanie ombudsmana vo veci sťažnosti 822/2009/BU.

[5] Komisia vysvetlila, že absencia posúdenia alternatívneho riešenia počas posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie v rámci sústavy Natura 2000 neznamená, že postup posudzovania vplyvov na životné prostredie je neplatný.

[6] V českom jazyku: „oznámenie projektu“.

[7] "Ak si je členský štát vedomý toho, že projekt bude mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie v inom členskom štáte, alebo ak o to požiada členský štát, ktorý bude pravdepodobne významne ovplyvnený, členský štát, na ktorého území sa projekt plánuje realizovať, postúpi informácie zhromaždené podľa článku 5 druhému členskému štátu v rovnakom čase, ako ich sprístupní svojim vlastným štátnym príslušníkom. Takéto informácie slúžia ako základ pre akékoľvek konzultácie potrebné v rámci dvojstranných vzťahov medzi dvoma členskými štátmi na recipročnom a rovnocennom základe.“

[8] Sťažovateľ k svojim pripomienkam pripojil abstrakt tejto štúdie, podľa ktorej má variant R52 horší vplyv na lokality sústavy Natura 2000 ako variant cez Břeclav.

[9] Sťažovateľ pripojil kópiu tohto listu. V tomto liste Komisia okrem iného uviedla: „Naše útvary boli informované o zisteniach českého Najvyššieho kontrolného úradu (NKU) v súvislosti s výstavbou niektorých dopravných projektov v Českej republike. Podľa zistení NKU existujú určité procesné nedostatky týkajúce sa realizácie dopravných projektov v Českej republike. Niektoré zistenia sa týkajú projektov, ktoré sa plánujú spolufinancovať zo štrukturálnych fondov, a preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme pochopili váš postoj k týmto otázkam. Okrem toho niektoré z týchto projektov boli tiež predmetom viacerých sťažností adresovaných Komisii. V prílohe preto uvádzame zoznam bodov, v súvislosti s ktorými si dovoľujeme požiadať [sic] o podrobnú odpoveď priamo od Vašich útvarov.“

[10] Sťažovateľ to potvrdil vo svojom súvisiacom oznámení z 30. septembra 2009.

[11] Zistenia NKÚ sú dostupné na internetovej stránke http://www.nku.cz/kon-zavery/K08026.pdf.

[12] V sťažnosti 2008/4493 sa uvádzajú tri správy verejného ochrancu práv z novembra 2006, apríla 2007 a februára 2008.

[13] V bode 4 druhom odseku oznámenia sa stanovuje len jednomesačná lehota (od dátumu pôvodného potvrdenia) na opätovné potvrdenie korešpondencie, ktorú Komisia formálne zaregistrovala ako sťažnosť.

[14] Tento európsky kódex je k dispozícii na internetovej stránke ombudsmana: http://www.ombudsman.europa.eu/resources/code.faces

[15] Ú. v. ES L 267, 2000, s. 64. Pozri druhý a tretí odsek pod nadpisom „Korešpondencia“.

[16] Žaloba predložená Najvyššiemu správnemu súdu je ombudsmanovi k dispozícii v spise sťažnosti 822/2009/BU. Nazýva sa „Návrh na zrušenie aktu všeobecnej povahy – územného plánu regiónu Břeclavsko schváleného uznesením Zhromaždenia Juhomoravského kraja z 9. 11. 2006, č. 921/06/ Z 14“a smeruje proti Juhomoravskému kraju ako žalovanému. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že regionálny územný plán Břeclavsko nebol schválený nielen v súlade s českým právom, ale aj so smernicou o SEP, smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, smernicou o vtáctve a smernicou o biotopoch. Žiadali zrušenie regionálneho územného plánu Břeclavsko v celom rozsahu.