V Štrasburgu 31. júla 2008

Vážený pán doktor H.,

Dňa 13. novembra 2006 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii. Sťažnosť sa týkala a) Vášho prístupu k otázkam predvýberových testov výberového konania EPSO CAST 25 na prijímanie zmluvných zamestnancov do inštitúcií a orgánov EÚ, na ktorých ste sa zúčastnili, a b) údajného neodpovedania Komisie na niektoré otázky, ktoré ste položili.

Dňa 11. januára 2007 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie a listom z toho istého dňa som Vás o tom informoval. Požiadal som Komisiu, aby predložila svoje stanovisko do 30. apríla 2007.

Dňa 22. mája 2007 som Vás informoval, že Komisia požiadala o predĺženie lehoty na predloženie svojho stanoviska do 30. júna 2007, s čím som súhlasil. Komisia požiadala o ďalšie predĺženie lehoty na predloženie svojho stanoviska do 31. júla 2007, s čím som súhlasil a o ktorom som Vás informoval listom z 25. júna 2007.

V liste z 18. septembra 2007 ste poukázali na to, že ste od Komisie ešte nepočuli, a tiež ste uviedli, že ste sa v tejto súvislosti obrátili na generálny sekretariát Komisie.

Listom z 25. septembra 2007 som Vás informoval, že som ešte nedostal stanovisko Komisie a že som požiadal Komisiu, aby buď predložila svoje stanovisko do 15. októbra 2007, alebo aby mi poskytla časový harmonogram svojej odpovede.

Listom zo 17. októbra 2007 ma predseda Výboru Európskeho parlamentu pre petície informoval, že ste Výboru pre petície predložili petíciu. Táto petícia sa okrem iného týkala otázky jazykových kombinácií, v súvislosti s ktorými Európsky úrad pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“) organizoval výberové konania, ktoré však podľa všetkého neboli požadované. Predsedajúci sa domnieval, že vzhľadom na moju hlavnú zodpovednosť v predmete Vašej petície by som mal preskúmať otázky nastolené vo Vašej petícii a zaslať niektoré dokumenty súvisiace s Vašou petíciou na posúdenie.

Vo svojej odpovedi predsedovi Výboru pre petície z 26. októbra 2007 som poukázal na to, že otázky, ktoré ste nastolili vo Výbore pre petície, boli podľa môjho názoru predmetom môjho prebiehajúceho vyšetrovania, a zaviazal som sa čo najskôr informovať predsedu Výboru pre petície o výsledku môjho vyšetrovania.

V liste z 5. novembra 2007, ktorý som dostal 8. novembra 2007, ste ma informovali, že okrem potvrdenia o prijatí ste ešte nepočuli od generálneho sekretariátu Komisie. Pýtali ste sa ma aj na to, či by ste sa po predložení sťažnosti ombudsmanovi mohli v súvislosti s Vaším prípadom obrátiť na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súd prvého stupňa“).

Komisia zaslala svoje stanovisko 9. novembra 2007 a 16. novembra 2007 som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Pri tejto príležitosti som Vás tiež informoval, že Váš prípad bol opätovne pridelený inému právnemu zástupcovi.

V mojom liste zo 16. novembra 2007 žiaľ nebolo možné posúdiť Váš list z 5. novembra 2007. V ďalšom liste zo 14. decembra 2007 som Vám vysvetlil, že Komisia medzičasom zaslala svoje stanovisko, ktoré som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Okrem toho som Vás informoval, že vzhľadom na celkový význam otázky prístupu k testovacím otázkam v počítačových testoch som sa rozhodol začať vyšetrovanie tejto záležitosti z vlastného podnetu. Z tohto dôvodu neboli v súvislosti s Vaším prvým tvrdením a Vaším prvým tvrdením opodstatnené žiadne ďalšie otázky, ktoré sa týkali prístupu k testovacím otázkam. Rovnako som uviedol, že Vás budem informovať o výsledkoch môjho vyšetrovania z vlastného podnetu, na základe ktorého by úrad EPSO mohol byť ochotný Váš prípad prehodnotiť. Nakoniec som Vás informoval, že sťažnosť adresovaná ombudsmanovi nevylučuje možnosť podať žiadosť na Súd prvého stupňa. Zároveň som však upriamil Vašu pozornosť na skutočnosť, že predloženie sťažnosti ombudsmanovi nemá vplyv na uplatniteľné lehoty na predloženie veci Súdnemu dvoru.

V liste z 11. decembra 2007, ktorý mi bol doručený až 20. decembra 2007, ste mi poďakovali za môj príspevok a požiadali ma, aby som prípad uzavrel, aj keď nesúhlasíte s niektorými argumentmi Komisie.

V liste zo 7. januára 2008 ste potvrdili, že medzičasom ste dostali stanovisko Komisie, ktoré som Vám postúpil, a poznamenali ste, že s ním nie ste spokojní. Pokiaľ ide o moje vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa prístupu k testovacím otázkam v počítačových testoch, vysvetlili ste, že v tejto súvislosti ste o to viac ocenili moju ochotu zaoberať sa touto záležitosťou vo všeobecnosti a poďakovali ste mi za sľub, že vás budem informovať o výsledku môjho vyšetrovania z vlastného podnetu.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ, český občan, sa zúčastnil na výberovom konaní EPSO CAST 25, ktoré zorganizoval úrad EPSO na prijímanie zmluvných zamestnancov do inštitúcií a orgánov EÚ. V prvej fáze výberového konania museli uchádzači absolvovať sériu počítačových testov s voliteľnými odpoveďami, ktorých cieľom bolo posúdiť ich zručnosti v oblasti verbálneho a numerického uvažovania. Každá otázka obsahovala štyri možné odpovede očíslované veľkými písmenami od „A“ po „D“, z ktorých by si uchádzači mali vybrať správnu odpoveď.

Po tom, ako ho EPSO informoval, že neuspel v prvej fáze výberového konania, sa sťažovateľ 12. apríla 2006 obrátil na EPSO a požiadal ho o zaslanie skúšobných otázok, na ktoré nesprávne odpovedal, ako aj nesprávnych odpovedí, ktoré sám poskytol.

Dňa 25. apríla 2006 EPSO poskytol sťažovateľovi tabuľku, v ktorej boli pri každej otázke uvedené veľké písmená zodpovedajúce správnym odpovediam, ako aj veľké písmená zodpovedajúce odpovediam sťažovateľa. Otázky, ktoré neboli zodpovedané, boli označené ako "SKIPPED". V tabuľke sa rovnako uvádza percentuálny podiel správnych odpovedí poskytnutých sťažovateľom, ako aj čas, ktorý strávil na každej otázke, na ktorú odpovedal. EPSO vo svojom sprievodnom liste vysvetlil, že uchádzačom nie je možné sprístupniť otázky týkajúce sa testov, a poukázal na to, že príslušná databáza je chránená autorským právom.

Dňa 28. apríla 2006 sa sťažovateľ opäť obrátil na EPSO a vysvetlil, že prijatá tabuľka mu veľmi nepomohla, keďže neobsahovala žiadne informácie o obsahu položených otázok, ktoré si už nemohol spomenúť. Uviedol tiež, že v predchádzajúcich výberových konaniach, ktoré neboli založené na počítači, bolo možné ponechať testovacie otázky aj po testoch, hoci sa zdalo, že medzi otázkami použitými v tom čase a otázkami použitými v počítačových testoch v zásade nie sú žiadne rozdiely. Požiadal EPSO, aby vysvetlil svoj prísny prístup, pokiaľ ide o prístup k testovacím otázkam používaným v počítačových testoch, keďže sa nezdá, že by v danom kontexte išlo o autorské práva.

V e-maile z 3. augusta 2006 sa EPSO ospravedlnil za svoju neskorú odpoveď a zopakoval svoj názor, že sťažovateľovi nemôže poskytnúť testovacie otázky, na ktoré musel odpovedať vo výberovom konaní EPSO CAST 25. V tejto súvislosti úrad EPSO poukázal na to, že verejné výberové konania, ktoré organizuje, podliehajú osobitným pravidlám stanoveným v Služobnom poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (1) (ďalej len "služobný poriadok"), ktoré neumožňujú poskytnúť prístup k "dokumentom o testoch predbežného výberu". Tieto pravidlá sa mali považovať za lex specialis vo vzťahu k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (2) (ďalej len "nariadenie č. 1049/2001"). Aj keby sa nariadenie č. 1049/2001 považovalo za uplatniteľné, úrad EPSO by nemohol poskytnúť prístup k skúšobným otázkam bez toho, aby vážne narušil rozhodovací proces výberovej komisie. Tvrdil, že z tohto dôvodu by sa uplatňovala výnimka z prístupu uvedená v článku 4 ods. 3 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001. EPSO sa tiež domnieval, že akékoľvek zverejnenie obsahu jeho databázy by nespravodlivo zvýhodnilo uchádzačov, ktorým bol umožnený prístup, a malo by teda negatívny vplyv na zásadu rovnosti zaobchádzania. Úrad EPSO ďalej vysvetlil, že v danom výberovom konaní mal každý uchádzač absolvovať individuálny test vytvorený na základe náhodného výberu zo súboru otázok vo svojej databáze. Uviedla tiež, že jej internetová stránka sprístupnila vzorový súbor otázok určených na to, aby sa budúci uchádzači mohli oboznámiť s tým, s čím sa pravdepodobne stretnú, keď absolvujú vlastné testy. Úrad EPSO s odkazom na článok 4 ods. 3 prvú zarážku nariadenia č. 1049/2001 dospel k záveru, že neexistuje prevažujúci verejný záujem, ktorý by odôvodňoval zverejnenie testovacích otázok, keďže zverejnené testovacie materiály by boli jednoznačne určené na súkromné použitie. Takisto informovala sťažovateľa, že ak si to želá, môže požiadať generálneho tajomníka Komisie, aby preskúmal stanovisko úradu EPSO.

Sťažovateľ využil možnosť odvolania, ktorú uviedol EPSO, a listom z 22. augusta 2006 sa obrátil na generálneho tajomníka Komisie. Sťažovateľ vo svojom liste potvrdil svoju žiadosť o prístup k otázkam obsiahnutým v jeho teste. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že pochybuje o výklade článku 4 ods. 3 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 zo strany úradu EPSO, najmä preto, že každý uchádzač sa mal zúčastniť na individuálnom teste, aby jeho zverejnenie nemohlo narušiť rozhodovací proces výberovej komisie. Poukázal tiež na to, že v jeho prípade sa neuplatňuje žiadna z výnimiek uvedených v nariadení č. 1049/2001. Pokiaľ ide o služobný poriadok, sťažovateľ tvrdil, že hoci o tomto zjavne vnútornom predpise nevedel, považoval za nepravdepodobné, že by bol v rozpore s nariadením č. 1049/2001.

Sťažovateľ vo svojom liste z 22. augusta 2006 nastolil aj tieto otázky:

i) Uviedol, že nechápe, prečo sa pri nábore prekladateľov pripisuje veľký význam schopnostiam numerického uvažovania. Okrem toho nechápal, prečo sa jazykové zručnosti, ktoré by mali byť hlavným cieľom testu, hodnotili až na samom konci výberového konania. Nastolil otázku, či by nebolo logickejšie požiadať uchádzačov, aby najprv absolvovali prekladový test, a potom v prípade, že uchádzači získali rovnaký počet bodov, zohľadniť výsledky dosiahnuté v iných testoch, napríklad v teste numerického uvažovania.

ii) Sťažovateľ sa tiež pýtal, prečo boli výberové konania organizované v súvislosti s určitými jazykmi, v prípade ktorých sa nezdá, že by v inštitúciách EÚ existoval dostatočný dopyt. Poukázal najmä na výberové konanie na pomocných prekladateľov pre nemčinu a dánčinu, ktoré podľa všetkého uspel.

iii) Okrem toho sa opýtal, prečo musia prekladatelia prejsť celým výberovým konaním, aj keď už zložili predbežné testy predchádzajúceho konania a chceli by len rozšíriť svoju kombináciu jazykov (v jeho prípade doplniť angličtinu).

Generálny sekretariát Komisie 31. augusta 2006 potvrdil prijatie žiadosti sťažovateľa o prístup. Dňa 21. septembra 2006 ho informovala, že musí predĺžiť lehotu na odpoveď o ďalších pätnásť pracovných dní. Dňa 12. októbra 2006 ho ďalej informovala, že stále nie je schopná odpovedať na jeho žiadosť a pokúsi sa mu čo najskôr zaslať konečnú odpoveď. V tom istom liste generálny sekretariát Komisie tiež vysvetlil, že sťažovateľ mal právo podať sťažnosť Súdu prvého stupňa alebo európskemu ombudsmanovi.

Listom z 13. novembra 2006 sa sťažovateľ sťažoval ombudsmanovi. Vo svojej sťažnosti tvrdil, že 1) mu neboli poskytnuté prijateľné dôvody, pre ktoré mu EPSO odmietol poskytnúť prístup k skúšobným otázkam jeho predbežnej skúšky vo výberovom konaní CAST 25, a 2) Komisia neodpovedala na niektoré otázky, ktoré položil vo svojom liste z 22. augusta 2006.

Tvrdil, že i) by sa mu mal poskytnúť prístup k otázkam jeho testu predbežného výberu, alebo ak by to nebolo možné, malo by sa mu poskytnúť jasné vysvetlenie dôvodov zamietnutia jeho žiadosti o prístup; ii) mal by dostať odpoveď na svoju otázku, prečo sa anglický jazyk uprednostňuje pred inými jazykmi v rámci inštitúcií EÚ a prečo táto skutočnosť nie je otvorene pripustená; a iii) mal by dostať odpoveď na otázky položené v jeho liste z 22. augusta 2006.

Dňa 11. januára 2007 ombudsman informoval sťažovateľa, že sa nezdá, že by predložil úradu EPSO alebo Komisii otázku obsiahnutú v jeho druhej žiadosti. Keďže sa teda nezdalo, že by sa sťažovateľ predtým obrátil na Komisiu s administratívnymi otázkami, ako sa to vyžaduje v článku 2 ods. 4 štatútu európskeho ombudsmana, ombudsman nebol oprávnený zaoberať sa jeho druhou sťažnosťou.

Požiadavku

Listom z 11. januára 2007 ombudsman požiadal Komisiu o stanovisko k tvrdeniam sťažovateľa a jeho prvým a tretím tvrdeniam. Zatiaľ čo korešpondenciou sťažovateľa sa najprv zaoberal úrad EPSO, opakovanou žiadosťou o prístup k jeho testovacím otázkam sa zaoberal generálny sekretariát Komisie. Po telefonickom rozhovore 14. decembra 2006 kontaktná osoba ombudsmana na generálnom sekretariáte Komisie informovala útvary ombudsmana, že Komisia bude mať právomoc zaoberať sa touto záležitosťou.

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že odmietnutie EPSO poskytnúť prístup k testovacím otázkam bolo založené na nariadení č. 1049/2001 a služobnom poriadku. Ďalej poznamenal, že úrad EPSO zastával v súvislosti s nariadením č. 1049/2001 stanovisko, že zverejnenie položených testovacích otázok by odhalilo obsah databázy obsahujúcej testovacie otázky, a tým by ovplyvnilo spravodlivosť a objektívnosť budúcich testov. EPSO sa pritom odvolával na výnimku uvedenú v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001 a zastával názor, že zverejnenie obsahu testovacej databázy by vážne narušilo rozhodovací proces týkajúci sa výberu zamestnancov. EPSO sa tiež odvolal na utajenie rokovaní výberovej komisie, ako je stanovené v článku 6 prílohy III služobného poriadku, ktoré by sa malo považovať za lex specialis vo vzťahu k všeobecnej zásade prístupu k dokumentom.

Komisia zastávala názor, že nariadenie č. 1049/2001 nie je vhodným nástrojom na vybavovanie žiadostí uchádzačov, ktorých cieľom je získať testovacie otázky, ktoré im boli položené v priebehu testu alebo skúšky. Na podporu tohto názoru Komisia vysvetlila, že uchádzači majú osobný záujem na výberovom konaní, zatiaľ čo nariadenie č. 1049/2001 neustanovuje privilegovaný prístup.

Pokiaľ ide o jej vlastné vybavovanie opakovanej žiadosti sťažovateľa o prístup, Komisia uznala, že neodpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa v lehotách stanovených v nariadení č. 1049/2001, a poukázala na to, že takáto absencia odpovede predstavuje implicitné zamietnutie. Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že nebola schopná prijať výslovné rozhodnutie. Komisia zároveň poukázala na to, že môže len potvrdiť zamietnutie, ktoré EPSO vykonal na základe nariadenia č. 1049/2001, keďže položenie otázok účastníkom verejnej sféry by skutočne ovplyvnilo spravodlivosť a objektívnosť budúcich testov, keďže by to neprimerane zvýhodnilo tých uchádzačov, ktorým bol vopred poskytnutý prístup k testovacím otázkam. Podľa Komisie služobný poriadok poskytol správny právny základ pre tento záver. Komisia našla ďalšiu podporu pre svoj názor v nariadení 45/2001 (3), v ktorom sa stanovilo len právo byť informovaný o spôsobe spracovania osobných údajov.

Pokiaľ ide o otázku jazykov vybraných na konkrétne testy a význam, ktorý sa prikladá zručnostiam v oblasti numerického uvažovania, Komisia vysvetlila, že tieto zručnosti boli určené potrebami európskych inštitúcií a opísané vo výzve na vyjadrenie záujmu.

Pokiaľ ide o potrebu zopakovať test numerického uvažovania, hoci takýto test už uchádzač z iného výberového konania zložil, Komisia sa domnievala, že výberové konanie treba posudzovať ako celok. Testy preto predstavovali neoddeliteľnú súčasť konkrétneho výberového konania a tvorili vyraďovací krok v konkrétnom výberovom konaní. V dôsledku toho sa od uchádzačov konkrétneho výberového konania alebo výberového konania vyžadovalo, aby absolvovali všetky testy, ktoré boli súčasťou výberového konania.

Komisia upozornila na skutočnosť, že požadovaný profil úspešných uchádzačov bol určený potrebami európskych inštitúcií. Všeobecný obsah výberových konaní a poradie skúšok boli teda stanovené vo výzve na vyjadrenie záujmu pred výberovým konaním. Komisia napokon poznamenala, že treba chápať, že úspešní uchádzači boli vybraní v prekladateľskom teste spomedzi tých uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky v teste numerického uvažovania.

List ombudsmana zo 14. decembra 2007

Vo svojom liste zo 14. decembra 2007 ombudsman okrem iného informoval sťažovateľa, že vzhľadom na celkový význam otázky prístupu k testovacím otázkam obsiahnutým v počítačových testoch sa rozhodol začať vyšetrovanie tejto záležitosti z vlastného podnetu. Z tohto dôvodu neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania, pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa a jeho prvé tvrdenie, ktoré sa obe týkali otázky prístupu k testovacím otázkam. Ombudsman uviedol, že bude sťažovateľa informovať o výsledkoch vyšetrovania z vlastného podnetu, na základe ktorého by úrad EPSO mohol byť ochotný prehodnotiť prípad sťažovateľa.

List sťažovateľa z 11. decembra 2007

Sťažovateľ vo svojom liste z 11. decembra 2007, ktorý podľa všetkého zaslal predtým, ako vzal na vedomie stanovisko Komisie, poďakoval ombudsmanovi za jeho zásah a požiadal ho, aby prípad uzavrel, hoci poznamenal, že naďalej nesúhlasí s určitými argumentmi, ktoré predložila Komisia.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že nie je spokojný so stanoviskom Komisie. S odvolaním sa na vyšetrovanie ombudsmana z vlastného podnetu týkajúce sa prístupu k testovacím otázkam obsiahnutým v počítačových testoch vysvetlil, že v tejto súvislosti ešte viac oceňuje ochotu ombudsmana zaoberať sa touto záležitosťou vo všeobecnosti. Vopred tiež poďakoval ombudsmanovi za jeho prísľub informovať ho o výsledku vyšetrovania z vlastného podnetu.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 Sťažovateľ, český občan, sa zúčastnil na výberovom konaní EPSO CAST 25, ktoré zorganizoval Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) na prijímanie zmluvných zamestnancov do inštitúcií a orgánov EÚ. V prvej fáze výberového konania museli uchádzači absolvovať sériu počítačových testov s voliteľnými odpoveďami, ktorých cieľom bolo posúdiť ich zručnosti v oblasti verbálneho a numerického uvažovania. Po tom, ako ho EPSO informoval, že neuspel v prvej fáze výberového konania, sa sťažovateľ obrátil na úrad a požiadal ho o prístup k testovacím otázkam, na ktoré nesprávne odpovedal, ako aj o jeho nesprávne odpovede. Na základe jeho žiadosti úrad EPSO poskytol sťažovateľovi tabuľku, ktorá obsahovala informácie o odpovediach, ktoré poskytol, ako aj správne odpovede na každú položenú otázku. EPSO mu však odmietol poskytnúť prístup k samotným testovacím otázkam. V nadväznosti na opakovanú žiadosť sťažovateľa adresovanú Generálnemu sekretariátu Európskej komisie o prístup k testovacím otázkam, ktoré mu boli položené, generálny sekretariát potvrdil zamietnutie prístupu úradom EPSO.

1.2 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedol tieto tvrdenia:

(1) neboli mu poskytnuté prijateľné dôvody, pre ktoré mu EPSO odmietol poskytnúť prístup k testovacím otázkam jeho predbežnej skúšky vo výberovom konaní CAST 25; a

(2) Komisia neodpovedala na niektoré otázky, ktoré položil vo svojom liste generálnemu sekretariátu Komisie z 22. augusta 2006.

Uviedol tiež tieto tvrdenia:

(1) mal by mať prístup k otázkam svojho testu predbežného výberu alebo, ak by to nebolo možné, malo by sa mu poskytnúť jasné vysvetlenie dôvodov zamietnutia jeho žiadosti o prístup;

(2) mal by dostať odpoveď na svoju otázku, prečo sa anglický jazyk uprednostňuje pred inými jazykmi v rámci inštitúcií EÚ a prečo táto skutočnosť nie je otvorene pripustená; a

(3) Mal by dostať odpoveď na otázky uvedené v jeho liste adresovanom generálnemu sekretariátu Komisie, ktoré sa týkajú:

i) prečo sa výberové konania organizujú v súvislosti s určitými jazykmi, po ktorých sa v inštitúciách EÚ nezdá dostatočný dopyt;

ii) prečo sa pri výberových konaniach na prekladateľov kladie veľký dôraz na zručnosti numerického uvažovania a prečo sa tieto zručnosti posudzujú pred hodnotením jazykových zručností; a

iii) prečo v takýchto postupoch musia byť testovacie časti, ktoré nie sú relevantné pre jazykové zručnosti a ktoré uchádzač už úspešne absolvoval v predchádzajúcom postupe, znovu úspešné.

1.3 Ombudsman poznamenal, že sa nezdá, že by sťažovateľ predložil úradu EPSO alebo Komisii otázku uvedenú v jeho druhej žiadosti. Nezdá sa teda, že by predtým v súvislosti s touto otázkou predkladal Komisii administratívne stanoviská, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 4 štatútu európskeho ombudsmana. Ombudsman preto vo svojom liste informujúcom sťažovateľa o začatí vyšetrovania v tejto veci vysvetlil, že druhé tvrdenie sťažovateľa je neprípustné a že vyšetrovanie by sa teda vzťahovalo len na tvrdenia sťažovateľa a jeho prvé a tretie tvrdenie. Vzhľadom na skutočnosť, že prvé tvrdenie sťažovateľa a jeho prvé tvrdenie sa týkajú otázky prístupu k testovacím otázkam, ombudsman považuje za vhodné preskúmať ich spoločne. Druhé tvrdenie sťažovateľa a jeho tretie tvrdenie sa týkajú údajného neodpovedania Komisie na určité otázky. Z tohto dôvodu sa budú posudzovať aj spoločne.

1.4 V rámci ďalšej predbežnej poznámky považuje ombudsman za potrebné poukázať na to, že vo svojom liste z 11. januára 2007 požiadal Komisiu, aby k sťažnosti zaujala stanovisko do 30. apríla 2007. Komisia tak mala viac ako tri a pol mesiaca na vypracovanie tohto stanoviska. Komisia následne požiadala o dve predĺženia lehoty, ktoré ombudsman schválil, najprv do 30. júna 2007 a potom do 31. júla 2007. Stanovisko Komisie však bolo nakoniec predložené ombudsmanovi až 29. októbra 2007. Ombudsman plne chápe, že v konkrétnych prípadoch môže byť pre Komisiu ťažké dodržať lehoty stanovené ombudsmanom a že v takýchto prípadoch môže byť potrebné predĺženie lehoty. Ombudsmanka sa však domnieva, že v takýchto prípadoch by Komisia mala predložiť odôvodnenú žiadosť o predĺženie príslušnej lehoty. Treba poznamenať, že mu nebola predložená žiadna žiadosť o predĺženie lehoty po 31. júli 2007. Stanovisko Komisie bolo predložené takmer šesť mesiacov po dátume pôvodne plánovanom na tento účel a takmer tri mesiace po tom, ako uplynuli lehoty, o ktoré Komisia požiadala a ktoré jej boli udelené. Ombudsman verí, že oneskorenia, ku ktorým došlo v tomto prípade, sa v budúcich prípadoch nebudú opakovať.

2 Pokiaľ ide o skutočnosť, že Komisia neuviedla prijateľné dôvody zamietnutia prístupu k testovacím otázkam zo strany EPSO

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že mu neboli poskytnuté prijateľné dôvody, pre ktoré mu EPSO odmietol poskytnúť prístup k testovacím otázkam jeho predbežnej skúšky vo výberovom konaní CAST 25. Tvrdil, že by mu mal byť umožnený prístup k otázkam jeho skúšky predbežného výberu, alebo ak by to nebolo možné, malo by mu byť poskytnuté jasné vysvetlenie dôvodov zamietnutia jeho žiadosti o prístup.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že odmietnutie úradu EPSO poskytnúť prístup k testovacím otázkam vychádzalo z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (4) (ďalej len "nariadenie 1049/2001") a zo Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len "služobný poriadok")(5). Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že nebola schopná prijať výslovné rozhodnutie o opakovanej žiadosti sťažovateľa v lehotách stanovených v nariadení č. 1049/2001. Komisia zároveň poukázala na to, že zamietnutie, ktoré EPSO vykonal na základe nariadenia č. 1049/2001, môže len potvrdiť, keďže položenie otázok účastníkom verejnej sféry by skutočne ovplyvnilo spravodlivosť a objektívnosť budúcich testov v rozsahu, v akom by poskytlo neprimeranú výhodu tým uchádzačom, ktorí mali prístup k testovacím otázkam vopred. Podľa Komisie služobný poriadok poskytol správny právny základ pre tento záver. Komisia našla ďalšiu podporu pre svoj názor v nariadení č. 45/2001 (6), v ktorom sa stanovilo len právo byť informovaný o spôsobe spracovania osobných údajov.

2.3 Listom zo 14. decembra 2007 ombudsman informoval sťažovateľa, že vzhľadom na celkový význam otázky prístupu k testovacím otázkam v počítačových testoch sa rozhodol začať vyšetrovanie z vlastného podnetu v tejto veci. Z tohto dôvodu neboli v súvislosti s prvým tvrdením sťažovateľa a jeho prvým tvrdením opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania. Ombudsman takisto uviedol, že sťažovateľa bude informovať o výsledkoch vyšetrovania z vlastného podnetu, na základe ktorého by úrad EPSO mohol byť ochotný prehodnotiť jeho prípad.

2.4 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie vysvetlil, že vzhľadom na jeho nespokojnosť so stanoviskom Komisie ešte viac oceňuje ochotu ombudsmana zaoberať sa touto záležitosťou vo všeobecnosti. Vopred tiež poďakoval ombudsmanovi za jeho prísľub informovať ho o výsledku vyšetrovania z vlastného podnetu.

2.5 V tejto súvislosti sa ombudsman domnieva, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie v súvislosti s prvým tvrdením sťažovateľa a jeho prvým tvrdením.

3 Pokiaľ ide o to, že Komisia neodpovedala na niektoré otázky

3.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neodpovedala na niektoré otázky, ktoré položil vo svojom liste generálnemu sekretariátu Komisie. Jednou z týchto otázok bolo, prečo sa výberové konania organizujú v súvislosti s určitými jazykmi, v prípade ktorých sa nezdá, že by v inštitúciách EÚ existoval dostatočný dopyt. Sťažovateľ tvrdil, že by mal dostať odpoveď na tieto otázky.

3.2 Predseda Výboru Európskeho parlamentu pre petície listom zo 17. októbra 2007 informoval ombudsmana, že sťažovateľ predložil Výboru pre petície petíciu, ktorá sa okrem iného týkala otázky jazykových kombinácií, v súvislosti s ktorými EPSO organizoval výberové konania, ale o ktoré sa podľa všetkého nežiadalo. Predseda vyjadril názor, že vzhľadom na hlavnú zodpovednosť ombudsmana v predmete petície sťažovateľa by mal preskúmať otázky nastolené v petícii sťažovateľa. Predseda predložil ombudsmanovi na posúdenie aj niektoré dokumenty súvisiace s petíciou. V odpovedi na tento list ombudsman poukázal na to, že podľa jeho názoru boli otázky, ktoré sťažovateľ nastolil Výboru pre petície, predmetom jeho prebiehajúceho vyšetrovania. Uviedol tiež, že čo najskôr informuje Výbor pre petície o výsledku svojho vyšetrovania.

3.3 V odpovedi na otázky sťažovateľa Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto tvrdenia. Pokiaľ ide o otázku jazykov vybraných na konkrétne testy a význam, ktorý sa prikladá zručnostiam v oblasti numerického uvažovania, Komisia vysvetlila, že tieto zručnosti sú určené potrebami európskych inštitúcií a opísané vo výzve na vyjadrenie záujmu. Pokiaľ ide o potrebu zopakovať test numerického uvažovania, hoci tento test už úspešne absolvoval uchádzač v inom výberovom konaní, Komisia sa domnievala, že každé výberové konanie treba považovať za jeden celok. Testy preto tvorili neoddeliteľnú súčasť konkrétneho výberového konania a slúžili ako vyraďovací krok v ňom. V dôsledku toho sa od uchádzačov konkrétneho výberového konania alebo výberového konania vyžadovalo, aby absolvovali testy, ktoré boli súčasťou výberového konania. Komisia okrem toho upozornila na skutočnosť, že požadovaný profil úspešných uchádzačov bol určený potrebami európskych inštitúcií. Všeobecný obsah výberových konaní a poradie skúšok boli teda stanovené vo výzve na vyjadrenie záujmu pred výberovým konaním. Komisia napokon poznamenala, že treba chápať, že úspešní uchádzači v prekladateľských výberových konaniach boli vybraní spomedzi tých uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky v teste numerického uvažovania.

3.4 V liste z 11. decembra 2007, ktorý, ako sa zdá, zaslal predtým, ako vzal na vedomie stanovisko Komisie, sťažovateľ poďakoval ombudsmanovi za jeho zásah a požiadal ho, aby prípad uzavrel, hoci poznamenal, že naďalej nesúhlasí s niektorými argumentmi, ktoré predložila Komisia. Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach nevyjadril k odpovediam Komisie na jeho otázky, ale obmedzil svoje pripomienky na otázku prístupu k testovacím otázkam.

3.5 Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojom liste z 11. decembra 2007 požiadal ombudsmana, aby prípad uzavrel, hoci vyjadril nesúhlas s niektorými argumentmi Komisie. Ombudsman poznamenáva, že sa zdá, že list sťažovateľa z 11. decembra 2007 predchádzal jeho zohľadneniu stanoviska Komisie. Sťažovateľ sa však vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie vyjadril len k aspektu prístupu k testovacím otázkam, v súvislosti s ktorými ombudsman začal vyšetrovanie z vlastného podnetu. V tejto súvislosti ombudsman chápe hlavnú otázku sťažnosti ako otázku prístupu k testovacím otázkam. Ombudsman sa preto domnieva, že žiadosť sťažovateľa o uzavretie prípadu nebola stiahnutá po tom, ako sťažovateľ vzal na vedomie stanovisko Komisie. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľa o uzavretie prípadu ombudsman nepovažuje za potrebné zaujať stanovisko k odpovediam Komisie na otázky sťažovateľa.

3.6 Vzhľadom na tieto úvahy ombudsman nevidí potrebu ďalšieho konania z jeho strany, pokiaľ ide o druhé tvrdenie a tretie tvrdenie vznesené sťažovateľom.

4 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že v súvislosti so záležitosťou predloženou sťažovateľom nemusí prijať ďalšie opatrenia. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí budú informovaní aj predseda Komisie a predseda Výboru Európskeho parlamentu pre petície.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 56, 1968, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 3, zmenené a doplnené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, Ú. v. EÚ L 124, 2004, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).

(4) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(5) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(6) Pozri poznámku pod čiarou č. 3.