V Štrasburgu 21. januára 2008

Vážený pán X,
vážený pán Y,

Dňa 10. augusta 2006 ste ako právny zástupca talianskej spoločnosti F podali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť proti Európskej komisii.

Dňa 23. októbra 2006 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie, požiadal som ho, aby do 31. decembra 2006 predložil stanovisko, a informoval som Vás o tom.

Dňa 2. februára 2007 Komisia zaslala preklad svojho stanoviska do taliančiny, ktorý som Vám zaslal 9. februára 2007 s výzvou na predloženie pripomienok do konca marca 2007. Dňa 30. marca 2007 ste informovali naše útvary, že na finalizáciu vašich pripomienok k stanovisku Komisie budete potrebovať niekoľko ďalších týždňov. Vaše pripomienky mi boli doručené 7. mája 2007.

Dňa 29. novembra 2007 som predložil Komisii návrh na priateľské riešenie Vašej sťažnosti.

Dňa 4. decembra 2007 X telefonicky a e-mailom informovala moje útvary, že Komisia jej 3. októbra 2007 oznámila rozhodnutie, ktorého neexistencia bola predmetom Vašej sťažnosti adresovanej ombudsmanovi. X poďakoval ombudsmanovi za jeho prácu a príspevok k dosiahnutiu pozitívneho riešenia otázok uvedených vo Vašej sťažnosti.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Súvislosti

Táto sťažnosť sa týka sťažnosti 1747/2004/IP, ktorú predložil generálny riaditeľ F. pán L. 14. mája 2004 a ktorú uzavrel Európsky ombudsman 22. februára 2005 na základe vyšetrovania.

Pán L. vo svojej sťažnosti 1747/2004/IP zhrnul nasledujúce body.

Regionálnym zákonom Sardínie č. 20 z 15. mája 1951, zmeneným a doplneným zákonom č. 15 z 11. júla 1954 a zákonom č. 11 zo 4. júna 1988, sa zriadil fond na poskytovanie pôžičiek lodným spoločnostiam, ktoré majú v úmysle stavať, kupovať, prestavovať alebo opravovať plavidlá. Talianska spoločnosť T. s.p.a. (ktorá následne zmenila svoj názov na F. s.p.a.) podala 29. októbra 1993 Európskej komisii sťažnosť týkajúcu sa uvedenej schémy pomoci. Sťažnosť bola zaregistrovaná pod číslom C 23/96. Dňa 24. júna 1996 Komisia informovala talianske orgány, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti so schémou pomoci zavedenou regiónom Sardínia.

Rozhodnutím z 21. októbra 1997 (98/95/ES)(1) (ďalej len "rozhodnutie 98/95") Komisia dospela k záveru, že predmetná schéma pomoci predstavuje "štátnu pomoc" v zmysle článku 92 ods. 1, a preto je nezákonná a nezlučiteľná so spoločným trhom. Podľa Komisie je pomoc v rozpore so základnými právami práva Spoločenstva, konkrétne so slobodou usadiť sa a zákazom diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

Pokiaľ ide o zásadu slobody usadiť sa, schéma pomoci vyžadovala nielen usadenie sa príjemcu na Sardínii, ale okrem iného aj to, aby sídlo ústredia príjemcu bolo na Sardínii. Okrem toho požadovala, aby všetky plavidlá prijímajúcej spoločnosti boli registrované na Sardínii. V dôsledku toho boli spoločnosti so sídlom na Sardínii, ktoré však majú svoje ústredie inde, alebo plavidlá registrované inde automaticky vylúčené z prijímania pomoci.

Pokiaľ ide o zásadu nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti, schéma pomoci vyžadovala pre plavidlá s hrubou priestornosťou nad 250 ton minimálny kontingent námorníkov, ktorí boli zaregistrovaní vo všeobecnom zozname povinností sardínskeho prístavu v registri plavidiel. Táto požiadavka v skutočnosti vytvorila povinnosť prijímajúcej spoločnosti zamestnať kvótu miestnych námorníkov, ktorí by v praxi boli na Sardínii.

Talianska republika a spoločnosť „Sardegna lines“podali na Súdny dvor žalobu podľa článku 230 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia 98/95. Dňa 19. októbra 2000 Súdny dvor zrušil rozhodnutie Komisie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia (spojené veci C-15/98 a C-105/99 Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (2)). Podľa Súdneho dvora odôvodnenie vyžadované článkom 253 Zmluvy o ES musí byť jednak prispôsobené povahe dotknutého aktu a jednak musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Súd prvého stupňa sa tiež domnieval, že rozhodnutie 98/95 neobsahovalo žiadne odôvodnenie, ktoré by vysvetľovalo, prečo pomoc majiteľom lodí na Sardínii poškodila hospodársku súťaž. Samotné tvrdenie, že pomoc bola selektívna a obmedzená na odvetvie lodnej dopravy na Sardínii, nepredstavovalo odôvodnenie.

V nadväznosti na uvedený rozsudok Súdneho dvora F. napísal Komisii 30. júna 2001 a tvrdil, že Komisia by mala: i) prijať nové rozhodnutie o predmetnej pomoci poskytnutej regiónom Sardínia; ii) vyhlásiť túto pomoc za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom; a iii) požiadať Taliansku republiku, aby vymáhala príslušnú sumu od každého príjemcu.

Po viacerých kontaktoch s pánom L. ho Komisia 10. marca 2003 informovala, že sa rozhodla zaoberať sa jeho prípadom v súlade s pravidlami upravujúcimi štátnu pomoc.

Pán L. vo svojej sťažnosti podanej ombudsmanovi v apríli 2004 uviedol tieto tvrdenia:

1. Komisia neprijala nové rozhodnutie o dôvodnosti schémy pomoci poskytnutej Sardíniou,
2. Komisia nereagovala na viaceré žiadosti spoločnosti F. s.p.a o prijatie nového rozhodnutia,
3. Komisia vo vzťahu k spoločnosti F. s.p.a. nerešpektovala zásady stanovené v Kódexe dobrej správnej praxe, pretože a) neodpovedala na listy zaslané spoločnosťou F. s.p.a. v období od 30. júna 2001 do 20. marca 2002; b) bezodkladne neoznámila meno osoby zodpovednej za konanie, ako to požaduje spoločnosť F. s.p.a.; c) odpovedala [na] list spoločnosti F. s.p.a. z 29. apríla 2002 len o šesť mesiacov neskôr; a d) neodpovedali na list spoločnosti F. s.p.a. z 8. marca 2004.

Pán L. uviedol tieto tvrdenia:

1. Komisia by mala prijať nové rozhodnutie, ktorým v podstate potvrdí svoje rozhodnutie z 21. októbra 1997;
2. ak sa Komisia rozhodne neprijať nové rozhodnutie, mala by ho odôvodniť;
3. vo vzťahu k spoločnosti F. s.p.a. by Komisia mala konať v súlade so zásadami stanovenými v Kódexe dobrej správnej praxe.

Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že analýza príslušného spisu stále prebieha a že predpokladá prijatie nového rozhodnutia, v ktorom sa zohľadnia všetky skutočnosti predložené pánom L. v jeho korešpondencii. Komisia sa ospravedlnila za oneskorenú odpoveď na korešpondenciu pána L. a vyjadrila poľutovanie nad oneskoreným uvedením mena osoby zodpovednej za spis, o ktorý pán L. požiadal. Uviedla tiež, že 14. septembra 2004 konečne odpovedala na list pána L. z 8. marca 2004 a sľúbila, že ho bude informovať o budúcom vývoji prípadu v súlade s článkom 20 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (3).

Pán L. sa vo svojich pripomienkach domnieval, že vzhľadom na to, že Komisia vo svojom stanovisku i) uznala omeškanie, ku ktorému došlo v priebehu skúmania príslušného spisu, a ii) potvrdila svoj záväzok pokračovať vo vyšetrovaní sťažnosti a informovať ho o ďalšom vývoji (4), ombudsman mohol ukončiť svoje vyšetrovanie prípadu. Ombudsman sa preto domnieval, že neexistujú dôvody pokračovať vo vyšetrovaní sťažnosti, a 22. februára 2005 prípad uzavrel.

Sťažnosť 2713/2006

Sťažnosť 2713/2006/IP predložili ombudsmanovi pán C. a pani B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorí konali ako právni zástupcovia spoločnosti F. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti v podstate tvrdili, že hoci Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti 1747/2004/IP uviedla, že má v úmysle prijať nové rozhodnutie o dôvodnosti schémy pomoci zavedenej Sardíniou, neurobila tak. Napriek niekoľkým kontaktom s útvarmi Komisie a predloženiu ďalších informácií o príslušnej otázke sa zdalo, že Komisia v tejto veci neprijala žiadne opatrenia a všetky pokusy sťažovateľov o získanie rozhodnutia Komisie doteraz zlyhali.

Sťažovatelia preto tvrdili, že Komisia by mala prijať rozhodnutie prisľúbené v jej liste zo 14. septembra 2004.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku pripomenula kontext tejto sťažnosti a odkázala na korešpondenciu, ktorá sa uskutočnila medzi jej útvarmi a sťažovateľmi pred predložením ich sťažnosti ombudsmanovi.

Komisia uviedla, že v rozhodnutí 98/95 sa domnievala, že schéma pomoci stanovená regionálnym zákonom Sardínie č. 20 z 15. mája 1951 v znení zmien a doplnení, ktorá bola predmetom sťažnosti C 23/96, predstavuje pomoc v zmysle článku 92 ods. 1. V tom istom rozhodnutí Komisia tiež uviedla, že podľa talianskych orgánov už boli prijaté určité opatrenia s cieľom dosiahnuť zlučiteľnosť tejto schémy pomoci so spoločným trhom. Jedným z týchto opatrení bolo prijatie regionálneho zákona č. 9 z 15. februára 1996. Tento zákon bol predmetom sťažnosti C 71/97 uvedenej v článkoch 92 až 94 Zmluvy o ES, ktorá bola podaná 14. novembra 1997 a stále prebieha.

Pokiaľ ide o údajné neprijatie už uvádzaného rozhodnutia Komisiou vo veci 1747/2004/IP, ku ktorému sa Komisia zaviazala vo svojom stanovisku z 11. novembra 2004, inštitúcia zdôraznila, že jej útvary navrhli prijať nové rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti C 23/96 a zároveň ukončiť vyšetrovanie týkajúce sa sťažnosti C 71/97, ktoré sa začalo v novembri 1997.

Komisia ďalej zdôraznila, že talianske orgány, ako aj regionálne orgány Sardínie boli neformálne kontaktované v súvislosti s príslušnou otázkou v marci 2005 a vykonali sa vyhľadávania v archívoch Generálneho riaditeľstva Komisie pre dopravu s cieľom zrekonštruovať dva spisy týkajúce sa sťažností C 23/96 a C 71/97. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul, bolo možné nájsť len niektoré dokumenty týkajúce sa týchto spisov.

V septembri 2006 útvar Komisie vypracoval predbežné rozhodnutie. Vzhľadom na rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. septembra 2006 v spojených veciach T-304/04 a T-316/04 Taliansko a Wam/Komisia (5) sa však rozhodlo kontaktovať talianske orgány listom.

Komisia napokon vysvetlila, že rozhodovací proces týkajúci sa dvoch relevantných sťažností, t. j. C 23/96 a C 71/97, prebieha a bol vypracovaný návrh predbežného rozhodnutia. Komisia ďalej vyjadrila poľutovanie nad tým, že pri riešení príslušnej záležitosti došlo k oneskoreniam.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovatelia vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie vzali na vedomie skutočnosť, že podľa Komisie jej útvary pripravili návrh predbežného rozhodnutia o oboch konaniach týkajúcich sa sťažností C 23/96 a C 71/97. Sťažovatelia sa však domnievali, že ďalšie oneskorenia pri riešení týchto prípadov sa zdali byť spôsobené potrebou Komisie obnoviť faktické udalosti a dokumentáciu týkajúcu sa spisu sťažnosti C 71/97. Sťažovatelia v tejto súvislosti zdôraznili, že sťažnosť C 71/97 nebola predmetom ich sťažnosti ombudsmanovi, ktorá sa v skutočnosti týkala schémy pomoci stanovenej regionálnym zákonom Sardínie č. 20 z 15. mája 1951 v znení zmien a doplnení a ktorú Komisia v rozhodnutí 98/95 vyhlásila za protiprávnu a nezlučiteľnú so spoločným trhom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia zamietli ako neprijateľné dôvody, ktoré sa podľa ich názoru zdali byť použité ako zámienka na odôvodnenie neodôvodneného oneskorenia.

Navrhovatelia preto tvrdili, že Komisia by im mala poskytnúť tieto informácie:

• súčasný stav dokumentácie týkajúcej sa schémy pomoci stanovenej regionálnym zákonom Sardínie č. 20 z 15. mája 1951 v znení zmien a doplnení a pred zmenami zavedenými zákonom č. 9/1996:
• skutočné dôvody, ktoré viedli Komisiu k neprijatiu nového rozhodnutia, ako bolo oznámené v rámci vyšetrovania sťažnosti 1747/2004/IP;
• príslušné opatrenia prijaté Komisiou v súvislosti s touto sťažnosťou, konkrétne opatrenia prijaté v súvislosti s uisteniami uvedenými v jej stanovisku o zaobchádzaní s príslušnou dokumentáciou.

Sťažovatelia preto v mene svojho klienta zopakovali svoje tvrdenie, že Komisia by mala prijať nové rozhodnutie, ktoré by nahradilo rozhodnutie 98/95, ktoré Súdny dvor zrušil v spojených veciach C-15/98 a C-105/99 Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (6).

Úsilie OMBUDSMANA dosiahnuť priateľské riešenie

Hodnotenie ombudsmana

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa ombudsman nebol spokojný s tým, že Komisia primerane reagovala na tvrdenie sťažovateľa. Ombudsman preto v súlade s článkom 3 ods. 5 svojho štatútu (7) napísal predsedovi Komisie, aby navrhol priateľské riešenie na základe tejto analýzy:

1. Rozhodnutím z 21. októbra 1997 (98/95/ES)(8) (ďalej len "rozhodnutie 98/95") Komisia uviedla, že regionálny zákon Sardínie č. 20 z 15. mája 1951, zmenený a doplnený zákonmi č. 15 z 11. júla 1954 a č. 11 zo 4. júna 1988, zriadil fond na poskytovanie pôžičiek lodným spoločnostiam, ktoré majú v úmysle postaviť, kúpiť, upraviť alebo opraviť plavidlá, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 Zmluvy o ES, a preto je nezákonný a nezlučiteľný so spoločným trhom.

V spojených veciach C-15/98 a C-105/99 Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (9) Súdny dvor na základe žaloby o neplatnosť podanej Talianskou republikou a spoločnosťou „Sardegna Lines“podľa článku 230 ods. 1 Zmluvy o ES zrušil rozhodnutie Komisie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

Komisia vo svojom stanovisku z 19. novembra 2004 k sťažnosti 1747/2004/IP uviedla, že plánuje prijať nové rozhodnutie o príslušnej otázke. Listom zo 14. septembra 2004 Komisia zaslala tieto informácie sťažovateľom.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti tvrdili, že Komisia by mala prijať rozhodnutie prisľúbené v liste zo 14. septembra 2004.

2. Ombudsman poznamenal, že Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že v septembri 2005 boli talianske vnútroštátne orgány a regionálne orgány Sardínie neformálne kontaktované v súvislosti s príslušnou otázkou. Následne a v nadväznosti na rozsudok Súdu prvého stupňa v spojených veciach T-304/04 a T-316/04 Taliansko a Wam/Komisia (10) sa zdalo, že v novembri 2006 Komisia opäť kontaktovala talianske vnútroštátne orgány, tentoraz listom.

Ombudsman tiež poznamenal, že podľa Komisie jeho útvary navrhli prijať nové rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti C 23/96, ktoré bolo základom rozhodnutia 98/95, a zároveň ukončiť vyšetrovanie týkajúce sa sťažnosti C 71/97, ktoré sa začalo v novembri 1997. Zo stanoviska Komisie vyplynulo, že útvary Komisie pripravili predbežný návrh rozhodnutia. Komisia vyjadrila poľutovanie nad oneskoreniami pri vybavovaní príslušnej dokumentácie.

3. Ombudsman sa ďalej domnieval, že sťažovatelia vo svojich pripomienkach zdôraznili, že sťažnosť C 71/97 nebola predmetom ich sťažnosti adresovanej ombudsmanovi. Domnievali sa preto, že ťažkosti, na ktoré sa odvoláva Komisia vo svojom stanovisku v súvislosti s rekonštrukciou oboch spisov, vrátane spisu týkajúceho sa sťažnosti C 71/97, sa zdali byť použité ako zámienka na odôvodnenie ďalšieho omeškania.

4. Ombudsman poznamenal, že Komisia uznala oneskorenie, ku ktorému došlo od roku 2004, keď sa vo svojom stanovisku k prípadu 1747/2004/IP zaviazala prijať nové rozhodnutie, a že vyjadrila poľutovanie nad takýmto oneskorením. Ombudsmanka tiež uznala skutočnosť, že podľa Komisie jej útvary už vypracovali predbežný návrh rozhodnutia. Komisia však neposkytla presnejšie informácie o tomto návrhu rozhodnutia, ako je jeho obsah alebo aspoň dátum jeho prijatia. V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnievala, že Komisia mala sťažovateľom poskytnúť aspoň podrobnejšie informácie o súčasnom stave v súvislosti s príslušným rozhodnutím, a to priamo alebo nepriamo prostredníctvom svojho stanoviska predloženého ombudsmanke.

Ombudsman sa domnieval, že ťažkosti, na ktoré sa Komisia vo všeobecnosti odvolávala s cieľom odôvodniť obdobie viac ako troch rokov, ktoré uplynulo od času, keď sa zaviazala prijať nové rozhodnutie o regionálnom zákone Sardínie č. 20 z 15. mája 1951 v znení zmien a doplnení, nepredstavovali primeranú odpoveď na tvrdenie sťažovateľov. Ombudsman vyjadril obavy najmä z toho, že oneskorenie zrejme vyplýva z potreby „rekonštruovať“ dva spisy týkajúce sa sťažností C 23/96 a C 71/97. Zdalo sa, že to znamená, že Komisia sa stretla s ťažkosťami pri vyhľadávaní dokumentov, ktoré boli a, ak boli správne spravované, mali by sa stále nachádzať v jej vlastných spisoch. Ombudsmanka sa domnievala, že tento dôvod omeškania nie je dôvodom omeškania.

Ombudsman preto dospel k predbežnému záveru, že čas, ktorý uplynul od septembra 2004 do dnešného dňa bez toho, aby Komisia prijala sľúbené rozhodnutie, by mohol predstavovať nesprávny úradný postup.

Možnosť priateľského riešenia

Na základe uvedených úvah a v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana ombudsman navrhol priateľské riešenie medzi sťažovateľmi a Komisiou.

Navrhované priateľské riešenie pozostávalo z týchto krokov:

Komisia by mala prijať konečné rozhodnutie o príslušnej otázke čo najskôr, pokiaľ možno najneskôr do 31. januára 2008. Ak sa Komisia domnieva, že nemôže dodržať túto lehotu, mala by sťažovateľom poskytnúť presné a podrobné dôvody takéhoto ďalšieho oneskorenia. V takom prípade sa ombudsman domnieva, že Komisia by mala sťažovateľom poskytnúť aj primeraný harmonogram týkajúci sa ďalších opatrení, ktoré má v úmysle prijať, aby mohli ľahko overiť, či Komisia koná podľa plánu.

Ďalšie informácie predložené sťažovateľmi 4. decembra 2007

Dňa 4. decembra 2007 X, jeden zo sťažovateľov v tejto veci, informoval ombudsmana, že Komisia nakoniec prijala rozhodnutie týkajúce sa schémy pomoci. Komisia vo svojom rozhodnutí dospela k záveru, že schéma pomoci stanovená sardínskym regionálnym zákonom č. 20 z 15. mája 1951, zmeneným a doplneným zákonom č. 15 z 11. júla 1954 a zákonom č. 11 zo 4. júna 1988, ktorým sa zriaďuje fond na poskytovanie pôžičiek lodným spoločnostiam, ktoré majú v úmysle stavať, kupovať, prestavovať alebo opravovať plavidlá, je nezlučiteľná so spoločným trhom. Komisia oznámila príslušné rozhodnutie sťažovateľom 3. októbra 2007.

X poďakoval ombudsmanovi za jeho prácu a príspevok k dosiahnutiu pozitívneho riešenia sťažnosti.

ROZHODNUTIE

1 Sťažovateľ tvrdí,
že

1.1 Regionálnym zákonom Sardínie č. 20 z 15. mája 1951, zmeneným a doplneným zákonom č. 15 z 11. júla 1954 a zákonom č. 11 zo 4. júna 1988, sa zriadil fond na poskytovanie pôžičiek lodným spoločnostiam, ktoré majú v úmysle stavať, kupovať, prestavovať alebo opravovať plavidlá.

Rozhodnutím z 21. októbra 1997 (98/95/ES)(11) (ďalej len "rozhodnutie 98/95") Komisia dospela k záveru, že predmetná schéma pomoci predstavuje "štátnu pomoc" v zmysle článku 92 ods. 1, a preto je nezákonná a nezlučiteľná so spoločným trhom.

Dňa 19. októbra 2000 Súdny dvor zrušil rozhodnutie Komisie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia [spojené veci C-15/98 a C-105/99 Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (12)].

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdili, že Komisia by mala prijať nové rozhodnutie, ktorým v podstate potvrdí svoje rozhodnutie z 21. októbra 1997, ako už prisľúbila vo svojom liste zo 14. septembra 2004 v rámci vyšetrovaní ombudsmana týkajúcich sa sťažnosti 1747/2004/IP.

1.2 Ombudsman poznamenal, že Komisia vo svojom stanovisku uznala oneskorenie, ku ktorému došlo od roku 2004, a tiež uznal skutočnosť, že podľa Komisie jej útvary už vypracovali predbežný návrh rozhodnutia.

Domnieval sa však, že ťažkosti, na ktoré sa Komisia vo všeobecnosti odvolávala s cieľom odôvodniť obdobie viac ako troch rokov, ktoré uplynulo od času, keď sa zaviazala prijať nové rozhodnutie o regionálnom zákone Sardínie č. 20 z 15. mája 1951 v znení zmien a doplnení, nepredstavovali primeranú odpoveď na tvrdenie sťažovateľov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k predbežnému záveru, že čas, ktorý uplynul od septembra 2004 bez toho, aby Komisia prijala sľúbené rozhodnutie, by mohol predstavovať nesprávny úradný postup. Ombudsman preto 29. novembra 2007 predložil Komisii návrh na priateľské riešenie, podľa ktorého by Komisia mala prijať konečné rozhodnutie o príslušnej otázke čo najskôr, pokiaľ možno najneskôr do 31. januára 2008. Ak by sa Komisia domnievala, že nemôže dodržať túto lehotu, ombudsmanka uviedla, že by mala sťažovateľom poskytnúť presné a podrobné dôvody takéhoto ďalšieho oneskorenia a že by mala sťažovateľom poskytnúť aj primeraný harmonogram ďalších opatrení, ktoré zamýšľa prijať, aby mohli ľahko overiť, či Komisia konala podľa plánu.

1.3 Dňa 4. decembra 2007 X, jeden zo sťažovateľov v tejto veci, informoval ombudsmana, že Komisia nakoniec prijala rozhodnutie, ktorého nesplnenie bolo predmetom tejto sťažnosti a návrhu na priateľské riešenie predloženého Komisii. Komisia vo svojom rozhodnutí dospela k záveru, že schéma pomoci stanovená sardínskym regionálnym zákonom č. 20 z 15. mája 1951, zmeneným a doplneným zákonom č. 15 z 11. júla 1954 a zákonom č. 11 zo 4. júna 1988, ktorým sa zriaďuje fond na poskytovanie pôžičiek lodným spoločnostiam, ktoré majú v úmysle stavať, kupovať, prestavovať alebo opravovať plavidlá, je nezlučiteľná so spoločným trhom. Komisia oznámila príslušné rozhodnutie sťažovateľom 3. októbra 2007. X poďakoval ombudsmanovi za jeho prácu a príspevok k dosiahnutiu pozitívneho riešenia sťažnosti.

2 Záver

Z informácií, ktoré ombudsmanovi predložil X, jeden zo sťažovateľov v tomto prípade, 4. decembra 2007, vyplýva, že Komisia podnikla kroky na urovnanie veci, a tým uspokojila sťažovateľov. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) 98/95/ES: Rozhodnutie Komisie z 21. októbra 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Sardínia (Taliansko) lodným spoločnostiam na Sardínii (Ú. v. ES L 20, 1998, s. 30; Mim. vyd. 07/003, s. 3).

(2) Spojené veci C-15/98 a C-105/99, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, Zb. 2000, s. I-8855.

(3) Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1.

(4) Vyhlásenie Komisie v liste zo 14. septembra 2004 adresovanom sťažovateľovi.

(5) Spojené veci T-304/04 a T-316/04, Taliansko a Wam/Komisia, Zb. 2006, s. II-64.

(6) Spojené veci C-15/98 a C-105/99, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, Zb. 2000, s. I-8855.

(7) "Ak je to možné, ombudsman hľadá spolu s príslušnou inštitúciou alebo orgánom riešenie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a vyhovieť sťažnosti".

(8) 98/95/ES: Rozhodnutie Komisie z 21. októbra 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Sardínia (Taliansko) lodným spoločnostiam na Sardínii (Ú. v. ES L 20, 1998, s. 30; Mim. vyd. 07/003, s. 3).

(9) Spojené veci C-15/98 a C-105/99, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, Zb. 2000, s. I-8855.

(10) Spojené veci T-304/04 a T-316/04, Taliansko a Wam/Komisia, Zb. 2006, s.

(11) 98/95/ES: Rozhodnutie Komisie z 21. októbra 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Sardínia (Taliansko) lodným spoločnostiam na Sardínii (Ú. v. ES L 20, 1998, s. 30; Mim. vyd. 07/003, s. 3).

(12) Spojené veci C-15/98 a C-105/99, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, Zb. 2000, s.