V Štrasburgu 14. novembra 2007

Vážený pán X,

Dňa 26. júna 2006 ste v mene spoločnosti Y. Holding (ďalej len „sťažovateľ“) podali sťažnosť na Európsku komisiu týkajúcu sa oneskorení pri spracúvaní jej žiadosti o prístup k dokumentom a opakovanej žiadosti.

Dňa 9. augusta 2006 som Vašu sťažnosť postúpil predsedovi Komisie.

Komisia zaslala svoje stanovisko 31. januára 2007. Postúpil som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste predložili 29. marca 2007.

V septembri 2007 bola Vaša sťažnosť pridelená môjmu právnemu poradcovi Ioannisovi Dimitrakopoulosovi.

Píšem Vám teraz, aby som Vás informoval o výsledkoch otázok, ktoré som v súvislosti s Vašou sťažnosťou uviedol.

Sťažnosť

Vo svojej sťažnosti uviedla tieto tvrdenia.

Dňa 13. januára 2006 podala žiadosť o prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa vyšetrovania Európskej komisie vo veci kartelu. Dňa 30. januára 2006 jej bolo doručené potvrdenie o prijatí, v ktorom bolo uvedené, že jej žiadosť bola zaregistrovaná 13. januára 2006. Podľa sťažovateľa mala byť odpoveď na jeho žiadosť o prístup k dokumentom poskytnutá v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1) (ďalej len "nariadenie") do 15 pracovných dní, t. j. do 3. februára 2006, pokiaľ mu Komisia vopred neoznámi, že táto lehota sa predĺži. Odpoveď generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie (ďalej len „GR“) pre hospodársku súťaž sťažovateľovi bola z 8. februára 2006. Sťažovateľ uviedol, že nedostal žiadne predchádzajúce oznámenie, ktoré by ho informovalo o omeškaní. Komisia vo svojej replike zamietla prístup ku všetkým požadovaným dokumentom.

Sťažovateľ podal 13. februára 2006 opakovanú žiadosť generálnemu tajomníkovi Komisie a požiadal o odpoveď pred pojednávaním v jeho veci na súde v Spojenom kráľovstve, ktoré bolo naplánované na 7. marca 2006. Na základe informácií poskytnutých v potvrdení o prijatí opakovanej žiadosti a v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia sťažovateľ pochopil, že Komisia odpovie do 6. marca 2006. Sťažovateľ 2. marca 2006 zatelefonoval do kancelárie generálneho tajomníka, aby sa spýtal na vývoj v súvislosti s opakovanou žiadosťou a pripomenul generálnemu tajomníkovi, že si želá dostať odpoveď do 7. marca 2006. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedol, že prostredníctvom správy z jeho služby hlasovej pošty z 3. marca 2006 bol informovaný o tom, že odpoveď „nepríde budúci týždeň“, ale že „Komisia dúfa, že odpoveď dostane v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov.“

Dňa 4. apríla 2006 Komisia odpovedala na opakovanú žiadosť. Sťažovateľ poukázal na to, že to bolo „približne 21 pracovných dní po uplynutí lehoty 15 pracovných dní stanovenej v článku 8 ods. 1 nariadenia“. Navrhovateľ akceptoval, že podľa nariadenia by sa neposkytnutie odpovede Komisiou v stanovenej lehote malo považovať za zápornú odpoveď. Poukázala však na to, že Komisia ju informovala, že môže očakávať odpoveď.

Hoci sťažovateľ nesúhlasil s výkladom príslušného článku nariadenia zo strany Komisie, na základe ktorého bol prístup k dokumentom zamietnutý, v sťažnosti európskemu ombudsmanovi výslovne uviedol, že nepožiadal o preskúmanie rozhodnutia Komisie o zamietnutí prístupu.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie v súvislosti s týmto tvrdením sťažovateľa: Komisia porušila nariadenie č. 1049/2001 tým, že nedodržala príslušné lehoty pri spracovaní svojich pôvodných a opakovaných žiadostí o prístup k dokumentom.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Súvislosti

Pôvodná žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom bola predložená 13. januára 2006 a zaregistrovaná v ten istý deň. Generálny riaditeľ GR pre hospodársku súťaž odpovedal 8. februára 2006 a odmietol poskytnúť prístup k požadovaným dokumentom z dôvodu niektorých výnimiek stanovených v nariadení. V odpovedi bol sťažovateľ upozornený na svoje právo predložiť opakovanú žiadosť generálnemu tajomníkovi Komisie.

Sťažovateľ podal 13. februára 2006 opakovanú žiadosť, ktorá bola zaregistrovaná 16. februára 2006. E-mailom zo 16. februára 2006 Komisia oznámila sťažovateľovi dátum registrácie a informovala ho, že v súlade s nariadením je lehota na odpoveď 9. marec 2006.

Sťažovateľ sa 3. marca 2006 písomne obrátil na Komisiu so žiadosťou o informácie o pokroku v súvislosti s jeho opakovanou žiadosťou. Konkrétne sa pýtala, či by v prípade, že by si nevypočula odpoveď Komisie pred 7. marcom 2006, mala skutočnosť, že Komisia neodpovedala, považovať za zápornú odpoveď.

Komisia vo svojej odpovedi z 8. marca 2006 upozornila sťažovateľa na skutočnosť, že podľa článku 8 ods. 1 nariadenia a ako sa uvádza v príslušnom potvrdení o prijatí, lehota na odpoveď na opakovanú žiadosť uplynie 9. marca 2006. V tej istej odpovedi Komisia informovala sťažovateľa, že vzhľadom na to, že stále nebol schopný zhromaždiť všetky informácie potrebné na vykonanie riadnej analýzy žiadosti s cieľom prijať konečné rozhodnutie, musí predĺžiť predpísanú lehotu o ďalších 15 pracovných dní v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia. Nový termín bol 30. marec 2006.

Komisia 31. marca 2006 informovala sťažovateľa, že odpoveď na jeho opakovanú žiadosť bola dokončená a generálny tajomník ju práve podpisuje; Sťažovateľ by ho mal dostať krátko potom.

Generálny tajomník odpovedal na opakovanú žiadosť sťažovateľa listom zo 4. apríla 2006.

Reakcia na tvrdenie a nárok sťažovateľa

List sťažovateľa z 13. januára 2006 bol zaregistrovaný ako formálna žiadosť o prístup podľa nariadenia, ktoré malo rovnaký dátum. Generálny riaditeľ pre hospodársku súťaž odpovedal 8. februára 2006, čím túto lehotu prekročil o tri pracovné dni. Bolo by správne predĺžiť lehotu v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia, ale od útvaru sa očakáva, že bude schopný odpovedať včas. Treba však poznamenať, že sťažovateľ bol telefonicky informovaný (o ktorom, žiaľ, nebol vedený žiadny osobitný záznam), že bola doručená odpoveď. Okrem toho omeškaním neboli dotknuté práva sťažovateľa, keďže v článku 7 ods. 4 nariadenia sa výslovne stanovuje, že neposkytnutie odpovede v stanovenej lehote oprávňuje žiadateľa podať opakovanú žiadosť.

Odpoveď na opakovanú žiadosť sa oneskorila po lehote stanovenej v nariadení. Sťažovateľ sa však mýlil, keď tvrdil, že lehota bola prekročená o „približne 21 pracovných dní po lehote 15 pracovných dní“a že „nedostal žiadne oznámenie, že Komisia sa domnievala, že ide o výnimočný prípad odôvodňujúci predĺženie lehoty podľa článku 8 ods. 2 nariadenia“. Žiadosť bola zaregistrovaná 16. februára 2006. Odpoveď sa preto mala predložiť 9. marca 2006. Listom z 8. marca 2006 sa však táto lehota predĺžila o ďalších 15 pracovných dní v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia. Konečný termín na odpoveď bol teda 30. marec 2006. Tento dodatočný čas bol potrebný na to, aby Komisia mohla zhromaždiť všetky potrebné informácie, ktoré jej umožnia prijať riadne odôvodnené rozhodnutie o žiadosti. Sťažovateľ bol zodpovedajúcim spôsobom informovaný v uvedenom liste z 8. marca 2006. Odpoveď na opakovanú žiadosť zaslanú 4. apríla 2006 bola oneskorená o tri pracovné dni. Komisia vyjadrila poľutovanie nad týmto oneskorením, ale zdôraznila, že to bolo spôsobené časom potrebným na zhromaždenie príslušných dokumentov. Sťažovateľ bol však o tomto omeškaní informovaný listom z 31. marca 2006. Okrem toho toto omeškanie neovplyvnilo práva sťažovateľa, keďže v článku 8 ods. 3 nariadenia sa výslovne stanovuje, že neposkytnutie odpovede v stanovenej lehote sa považuje za zápornú odpoveď a oprávňuje žiadateľa začať konanie pred súdmi Spoločenstva alebo podať sťažnosť ombudsmanovi.

Závery

Komisia uznala, že vybavovanie žiadostí sťažovateľa o prístup k dokumentom mierne prekročilo, teda o tri pracovné dni, lehoty stanovené v nariadení č. 1049/2001. Informovala však sťažovateľa o svojich ťažkostiach s odpoveďou na jeho žiadosti.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že nemá záznam o tom, že by dostal niektorý z troch dokumentov uvedených v stanovisku Komisie a pripojených k nemu, t. j. e-mail Komisie zo 16. februára 2006 a jej listy z 8. a 31. marca 2006. Nemala teda žiadny záznam o tom, že by jej Komisia kedykoľvek oznámila, že opakovaná žiadosť bola zaregistrovaná 16. februára 2006 a nie 13. februára 2006, ani o tom, že Komisia považovala za opodstatnené predĺžiť lehotu o ďalších 15 pracovných dní do 30. marca 2006. Sťažovateľovi to nebolo oznámené ani pri kontaktovaní kancelárie generálneho tajomníka 2. marca 2006, ani predĺženie lehoty uvedenej v správe nebolo ponechané na jeho hlasovej službe 3. marca 2006. V správe sa uvádza, že Komisia dúfa, že odpovie „v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov“.

Aj keby bol sťažovateľ riadne informovaný, odpoveď na opakovanú žiadosť bola doručená 5. apríla 2006 a nebola zaslaná 4. apríla 2006, ako uviedla Komisia (2). Stalo sa tak štvrtý pracovný deň po termíne, ktorý Komisia vypočítala vo svojom stanovisku.

Spolu s predchádzajúcim prekročením troch pracovných dní pri odpovedi na pôvodnú žiadosť sťažovateľa to predstavovalo neodôvodnené omeškanie v trvaní najmenej siedmich dní. Pri oboch príležitostiach teda Komisia preukázala, že nebrala do úvahy lehoty uložené nariadením a očakávanie sťažovateľa, že ich Komisia dodrží. Uvedené nedodržanie zákonných lehôt bolo obzvlášť závažné, keďže Komisia vedela, že žiadosť sa týkala súdneho konania pred vnútroštátnymi súdmi.

Navrhovateľ preto trvá na svojom tvrdení.

ROZHODNUTIE

1 Údajné porušenie nariadenia č. 1049/2001 nedodržaním príslušných lehôt pri spracovaní prvotných a opakovaných žiadostí o prístup k dokumentom

1.1 Dňa 13. januára 2006 podal sťažovateľ žiadosť o prístup k niektorým dokumentom v držbe Komisie. Sťažovateľovi bolo 30. januára 2006 doručené potvrdenie o prijatí, v ktorom sa uvádza, že jeho žiadosť bola zaregistrovaná 13. januára 2006. Lehota 15 pracovných dní na odpoveď podľa článku 7 ods. 1 nariadenia 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (3) (ďalej len "nariadenie 1049/2001") uplynula 3. februára. Ako Komisia uznala vo svojom stanovisku, táto lehota nebola dodržaná. Komisia odpovedala listom z 8. februára 2006 (t. j. tri pracovné dni po uplynutí lehoty) bez toho, aby sa ospravedlnila za omeškanie. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman uvedie relevantnú kritickú poznámku nižšie.

1.2 Sťažovateľ podal 13. februára 2006 opakovanú žiadosť. V potvrdení o prijatí zaslanom sťažovateľovi elektronickou poštou sa uvádza, že žiadosť bola zaregistrovaná 16. februára 2006 a že lehota 15 pracovných dní na odpoveď Komisie uplynie 9. marca 2006. V liste z 8. marca 2006 adresovanom sťažovateľovi Komisia uviedla, že nebola schopná zhromaždiť všetky informácie potrebné na vykonanie riadnej analýzy opakovanej žiadosti sťažovateľa a že nebude schopná odpovedať na túto žiadosť v stanovenej lehote. Preto predĺžila túto lehotu o 15 pracovných dní a uviedla, že nová lehota uplynie 30. marca 2006. Komisia sa tiež ospravedlnila za akékoľvek nepríjemnosti, ktoré by oneskorenie mohlo sťažovateľovi spôsobiť. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že tento list nedostal.

V liste z 31. marca 2006 adresovanom sťažovateľovi Komisia uviedla, že jej odpoveď na opakovanú žiadosť bola dokončená a jej generálny tajomník ju práve podpisuje. Ďalej poznamenala, že sťažovateľ čoskoro dostane odpoveď a ospravedlní sa za akékoľvek nepríjemnosti, ktoré by toto oneskorenie mohlo spôsobiť. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že tento list mu bol doručený.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že podľa článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 je Komisia povinná poskytnúť žiadateľovi "podrobné dôvody" predĺženia lehoty na odpoveď na opakovanú žiadosť. To, čo predstavuje dostatočne „podrobné“ odôvodnenie v zmysle uvedeného ustanovenia, sa môže od prípadu k prípadu líšiť v závislosti od relevantných okolností. Jednoduchý všeobecný odkaz na skutočnosť, že Komisia nebola schopná zhromaždiť všetky informácie, ktoré potrebuje na vykonanie riadnej analýzy opakovanej žiadosti, však nemôže spĺňať uvedenú požiadavku, keďže neobsahuje dostatočné informácie, ktoré by umožnili preskúmať, či je predĺženie v konkrétnom prípade primerane odôvodnené (4).

1.4 V tomto prípade bolo jediným vysvetlením, ktoré Komisia poskytla sťažovateľovi v súvislosti s predĺžením lehoty, to, že "nebol schopný zhromaždiť všetky prvky potrebné na vykonanie riadnej analýzy žiadosti [sťažovateľa] s cieľom prijať konečné rozhodnutie.""Ako už bolo uvedené, tento druh vyhlásenia nepredstavuje "podrobné dôvody" v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Ombudsmanka preto konštatuje, že Komisia nepredĺžila lehotu v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia. Okrem toho, ako Komisia uznala vo svojom stanovisku, neodpovedala v predĺženej lehote. Komisia odpovedala listom zo 4. apríla 2006, teda tri pracovné dni po uplynutí predĺženej lehoty. Za týchto okolností ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia nedodržala lehoty stanovené v článku 8 nariadenia. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman uvedie relevantnú kritickú poznámku nižšie.

1.5 Ombudsman napokon neakceptuje argument Komisie, že oneskorenia uvedené v bodoch 1.1 a 1.4 nemali vplyv na práva sťažovateľa, keďže v článku 7 ods. 4 a článku 8 ods. 3 nariadenia sa výslovne stanovuje, že neposkytnutie odpovede v stanovenej lehote oprávňuje žiadateľa podať opakovanú žiadosť (článok 7 ods. 4), začať súdne konanie alebo podať sťažnosť ombudsmanovi (článok 8 ods. 3). V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že uvedené ustanovenia nariadenia, podľa ktorých neposkytnutie odpovede predstavuje zamietavé rozhodnutie, majú za cieľ stanoviť možnosť nápravy pre občana, aj keď dotknutá inštitúcia nedodržiava svoju zákonnú povinnosť poskytnúť prístup alebo poskytnúť písomnú, odôvodnenú (zápornú) odpoveď v stanovenej lehote. V žiadnom prípade nedáva inštitúcii právo zanedbať túto povinnosť.

2 Záver

Na základe vyšetrovania tohto prípadu ombudsman uvádza túto kritickú poznámku:

Pri vybavovaní prvých a opakovaných žiadostí sťažovateľa o prístup k dokumentom Komisia nedodržala lehoty stanovené v článkoch 7 a 8 nariadenia č. 1049/2001. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.

Predseda Komisie bude o tomto rozhodnutí informovaný.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(2) Sťažovateľ pripojil k svojim pripomienkam kópiu e-mailu z 5. apríla 2006, ktorý obsahoval odpoveď na opakovanú žiadosť zo 4. apríla 2006.

(3) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(4) Pozri rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 3697/2006/PB, bod 2.3.