V Štrasburgu 2. októbra 2007

Vážený pán X,

Dňa 21. apríla 2006 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskemu parlamentu v súvislosti s postupom prijímania zamestnancov č. G 682, ktorý zorganizovala Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu.

Dokumenty týkajúce sa Vašej sťažnosti boli zaslané e-mailom z 29. mája 2006 a listom z 31. mája 2006.

V súlade s Vašou žiadosťou sa s Vašou sťažnosťou zaobchádzalo dôverne.

Dňa 21. júna 2006 som postúpil Vašu sťažnosť predsedovi Parlamentu a požiadal Parlament o predloženie stanoviska.

Listom z 25. septembra 2006 Parlament požiadal o predĺženie lehoty na predloženie svojho stanoviska a zaslal ho 31. októbra 2006. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 28. novembra 2006.

Listom zo 17. júla 2007 som Vás informoval, že mám k dispozícii všetky informácie potrebné na prijatie rozhodnutia o Vašej sťažnosti a že ďalšie vyšetrovanie preto nie je potrebné.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ sa zúčastnil na postupe prijímania zamestnancov č. G 682, ktorý zorganizovala Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) Európskeho parlamentu s cieľom prijať dočasného zamestnanca vo francúzskom jazyku na pracovné miesto administrátora .. Výberová komisia udelila sťažovateľovi písomný test A.3. (esej v angličtine) 12 bodov z 30 v prípade obsahu (pasová značka 15) a 6 bodov z 10 v prípade jazykovej kvality (pasová značka 5). Keďže sťažovateľ nedosiahol požadovaný minimálny počet bodov v teste, nebol prijatý na pohovor.

Dňa 7. decembra 2005 sťažovateľ napísal predsedovi výberovej komisie a požiadal i) o opätovné preskúmanie jeho skúšky; ii) kópiu svojho testu; a iii) kópiu značiacej mriežky (la grille de correction).

Listom z 8. decembra 2005 (1) predseda výberovej komisie potvrdil sťažovateľovi výsledky, ktoré dosiahol v každom z troch písomných testov A.1 – A.3, a informoval ho, že jeho esej bola opätovne preskúmaná a stále považovaná za nedostatočnú. Poznamenal tiež, že poskytnutie podrobných výsledkov mu predstavovalo aj poskytnutie značiacej mriežky.

Sťažovateľ podal 28. decembra 2005 sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 generálnemu tajomníkovi ALDE, v ktorej najmä:

1. uviedol, že v dôsledku rýchlej odpovede výberovej komisie z 8. decembra 2005 na jeho žiadosť o opätovné preskúmanie zo 7. decembra 2005 mal pochybnosti o tom, či jeho esej bola skutočne opätovne preskúmaná výberovou komisiou;
2. zastával názor, že výberová komisia mu neposkytla kópiu označovacej tabuľky, a pochyboval o tom, či bola takáto tabuľka skutočne vytvorená;
3. informoval ALDE, že jeho esej si prečítal odborník v anglickom jazyku, ktorý sa domnieva, že si zaslúži známku zodpovedajúcu aspoň 50 %; a
4. požiadal o i) kópiu označovacej tabuľky, ii) vecné opätovné preskúmanie jeho písomného testu nezávislým markerom a iii) pozvanie na pohovor.

Listom zo 4. apríla 2006 vedúci skupiny ALDE formálne zamietol sťažnosť sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 z týchto dôvodov:

1. Vzhľadom na nezávislosť výberových komisií nemôže menovací orgán zrušiť ani zmeniť rozhodnutie výberovej komisie. Ak menovací orgán zistí, že došlo k nezákonnosti alebo formálnej chybe, môže len zrušiť príslušný postup prijímania zamestnancov a začať nový.
2. Po preskúmaní rozhodnutia výberovej komisie týkajúceho sa sťažovateľa však menovací orgán nezistil žiadnu nezákonnosť ani formálnu chybu. V súlade s bodom VI.A.3 oznámenia o výberovom konaní výberová komisia vylúčila uchádzačov, ktorí nezískali minimálne 20 bodov, t. j. 15 bodov z 30 a 5 bodov z 10, za test A.3. Okrem toho výberová komisia dôsledne uplatňovala rovnaké hodnotiace kritériá na všetkých uchádzačov, nezistila sa žiadna nezrovnalosť; a dodržala zásadu rovnakého zaobchádzania.
3. Sťažovateľovu esej opätovne preskúmali všetci štyria členovia výberovej komisie, ktorí jednohlasne zachovali pôvodné hodnotenie.
4. Napriek tajnosti konania výberovej komisie predseda výberovej komisie listom z 13. januára 2006 (2) poskytol sťažovateľovi podrobné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa jeho výkon považoval za nedostatočný.
5. Výberová komisia opätovne informovala sťažovateľa, že hodnotiaca tabuľka poskytuje stupnicu od 0 do 30 bodov za obsah eseje a od 0 do 10 bodov za jej jazykovú úroveň. Táto hodnotiaca tabuľka bola použitá výberovou komisiou na opravu všetkých testov uchádzačov a umožnila hodnotenie testov v súlade s bodom VI.A.3 oznámenia o výberovom konaní. Skúška sťažovateľa preto nemohla byť opätovne preskúmaná osobou, ktorá nie je členom výberovej komisie, pretože by to narušilo rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi.
6. Podľa ustálenej judikatúry (vec T-19/03 Konstantopoulou/Súdny dvor (3)) výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsoby opravy. V prejednávanej veci sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že metóda opravy použitá výberovou komisiou nezabezpečila rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a objektívnosť výberu spomedzi nich.
7. Otázka, či hodnotové úsudky výberovej komisie sú alebo nie sú opodstatnené, môže byť preskúmaná súdmi Spoločenstva len v prípadoch porušenia pravidiel, ktorými sa riadia konania výberovej komisie. Tieto pravidlá však boli v prejednávanej veci dodržané.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdil, že Parlament mu na jeho žiadosť neposkytol podrobnú tabuľku s označením. Tvrdil, že Parlament by mu mal poskytnúť takúto podrobnú hodnotiacu tabuľku a že ak tak neurobí, postup prijímania zamestnancov by sa mal zrušiť a mal by sa začať nový.

Požiadavku

Stanovisko Parlamentu

Ombudsman postúpil sťažnosť Parlamentu a požiadal ho, aby predložil stanovisko k tvrdeniu sťažovateľa a jeho tvrdeniam. Ombudsmanka tiež požiadala Parlament, aby poskytol kópiu hodnotiacich kritérií, ktoré používa výberová komisia.

Stanovisko Parlamentu možno zhrnúť takto:

Parlament uviedol, že výberová komisia prísne uplatnila ustanovenia oznámenia o výberovom konaní tým, že nepripustila do ďalších fáz výberového konania uchádzačov, ktorí nedosiahli prahové hodnoty stanovené v tomto oznámení. Parlament citoval bod VI.A oznámenia o výberovom konaní, ktorý znie takto (4):

„Povaha, trvanie a označenie skúšok

1. Test pozostávajúci zo série otázok s voliteľnými odpoveďami v angličtine alebo vo francúzštine, ktorého cieľom je posúdiť znalosti o Európskej únii, jej inštitúciách a politikách, ako aj o jej kultúrnom a sociálnom prostredí.

Trvanie testu: 20 minútové
značenie: 0 až 20 bodov

Každá známka nižšia ako 12/20 povedie k eliminácii.

2. Zhrnutie vo francúzštine alebo v angličtine na základe dokumentu distribuovaného v angličtine alebo vo francúzštine. Cieľom tohto testu je posúdiť schopnosť uchádzačov analyzovať a zhrnúť tému, ako aj úroveň ich jazykových znalostí.

Trvanie testu: 45 minútové
značenie: 0 až 10 bodov za obsah
0 až 10 bodov za jazykovú úroveň

Každá známka nižšia ako 5/10 + 5/10 povedie k eliminácii.

3. Esej vo francúzštine alebo v angličtine na tému, ktorú uchádzači vybrali spomedzi troch návrhov výberovej komisie – v angličtine alebo vo francúzštine – v oblastiach činnosti Európskej únie. Cieľom tohto testu je posúdiť schopnosti uchádzačov v oblasti navrhovania, úroveň znalostí, ako aj jazykovú úroveň.

Trvanie testu: 60 minútové
značenie: 0 až 30 bodov za obsah
0 až 10 bodov za jazykovú úroveň

Každá známka nižšia ako 15/30 + 5/10 povedie k eliminácii.

(…)

Výberová komisia vymenovaná AIPN skupiny môže na pohovor pozvať len uchádzačov, ktorí získali minimálne 42/80 bodov za všetky testy a požadovaný minimálny počet bodov za každú časť testu.“

Parlament pripomenul, že test sťažovateľa A.3. (essay) získal 12 bodov z 30 za obsah a 6 bodov z 10 za jazyk. Poukázala na to, že vzhľadom na tieto známky sťažovateľ nedosiahol hranicu 15 bodov za obsah, a preto v súlade s oznámením o výberovom konaní nemohol byť prijatý na pohovor. Parlament dodal, že esej sťažovateľa opravili štyria členovia výberovej komisie, ktorí jednomyseľne stanovili konečnú známku.

Parlament ďalej uviedol, že v nadväznosti na žiadosť sťažovateľa zo 7. decembra 2005 o opätovné preskúmanie jeho eseje mu predseda výberovej komisie napísal 8. decembra 2005, 9. decembra 2005 a 13. januára 2006. Parlament poskytol kópie týchto listov a ich obsah zhrnul vo svojom stanovisku.

Presnejšie povedané, listom z 8. decembra 2005 predseda výberovej komisie potvrdil sťažovateľovi výsledky, ktoré dosiahol v písomných testoch A.1. - A.3:

„Test č. 1 (MCQ) 23/35
Test č. 2 (zhrnutie) 5,5/10 v obsahu a 8/10 vo francúzskom jazyku (spolu: 13/20) [(5)]
Test č. 3 (esej) 12/30 v obsahu a 6/10 v anglickom jazyku (spolu: 18/40)“(6).

V tom istom liste z 8. decembra 2005 predseda výberovej komisie poznamenal, že poskytnutie uvedených informácií sťažovateľovi predstavuje poskytnutie hodnotiacej tabuľky. Uviedol tiež, že po opätovnom preskúmaní eseje sťažovateľa spolu so zástupcom výboru zamestnancov Parlamentu ju stále považuje za nedostatočnú.

Vo svojom stanovisku k tejto sťažnosti Parlament objasnil, že z uvedeného listu vyplýva, že predseda výberovej komisie spolu s jedným členom, konkrétne zástupcom výboru zamestnancov Parlamentu, okamžite opätovne preskúmal esej sťažovateľa a potvrdil známku, ktorú získal.

Okrem toho listom z 9. decembra 2005 predseda výberovej komisie opätovne informoval sťažovateľa o výsledkoch, ktoré dosiahol v písomných skúškach, a zopakoval, že poskytnutie týchto informácií predstavuje poskytnutie hodnotiacej tabuľky. K listu boli pripojené kópie troch písomných testov sťažovateľa.

Okrem toho predseda výberovej komisie vo svojom liste z 13. januára 2006 adresovanom sťažovateľovi vyjadril svoje zdesenie nad spochybňovaním (v sťažnosti podľa článku 90 ods. 2) bezúhonnosti výberovej komisie na základe jej rýchlej a profesionálnej odpovede z 8. decembra 2005 na jeho žiadosť o opätovné preskúmanie zo 7. decembra 2005. Predseda výberovej komisie ho ubezpečil, že všetci, ktorí sa zúčastňujú na opravách testov, sú plne oddaní najvyššej úrovni nestrannosti a profesionality. Takisto informoval sťažovateľa, že po dôkladnom opätovnom preskúmaní zostalo pôvodné hodnotenie jeho eseje nezmenené, a to na základe týchto dôvodov:

1. Výberová komisia jednomyseľne rozhodla, že esej neobsahuje minimálnu úroveň politickej analýzy a primerané znalosti tém, ktoré sa vyžadujú od politického poradcu v ALDE.
2. Nedostatok kritického prístupu v eseji, jej stručnosť a nekonzistentné závery poukazujú na neschopnosť analyzovať zložité javy politických strán v európskej spoločnosti.
3. V eseji chýba historické pozadie krízy mnohých tradičných politických strán v Európe a nie je v nej opísaný vývoj novovytvorených európskych strán.
4. Chýba vnímanie týchto javov občanmi, ako aj akékoľvek potenciálne nové nápady, ako zlepšiť prepojenie medzi politickými stranami a širšou európskou spoločnosťou.

Vo svojom stanovisku k tejto sťažnosti Parlament vyjadril názor, že v uvedenom liste sťažovateľ dostal úplné a podrobné odôvodnenie, prečo jeho esej nedosiahla požadovaný minimálny počet bodov.

Parlament sa vo svojom stanovisku odvolal aj na judikatúru Súdu prvého stupňa týkajúcu sa výberových komisií vo verejných výberových konaniach. Parlament uviedol, že táto judikatúra sa analogicky uplatňuje aj na rokovania výberových komisií. Parlament poukázal najmä na vec T-24/01 Staelen/Parlament, podľa ktorej menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri stanovovaní podmienok výberového konania, a tiež vysvetlil, že výberová komisia je viazaná znením uverejneného oznámenia o výberovom konaní (7). Parlament ďalej uviedol, že ak menovací orgán zistí nezákonnosť alebo procesnú chybu, môže len zrušiť postup prijímania do zamestnania. Ak sa nezistí žiadna nezákonnosť alebo procesná chyba, menovací orgán môže len vyzvať výberovú komisiu, aby opätovne preskúmala svoje rozhodnutie prijaté v súvislosti s uchádzačom.

Parlament ďalej odkázal na vec T-291/94, Pimley-Smith/Komisia, podľa ktorej výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o obsah skúšok. Podľa tejto veci môžu súdy Spoločenstva preskúmať výber uskutočnený výborom len v prípadoch, keď tento výber presahuje rámec uvedený v oznámení o výberovom konaní alebo v žiadnom prípade nesúvisí s účelom testu alebo výberového konania (8). Z toho podľa Parlamentu vyplýva, že rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní, či sú kritériá hodnotenia vyplývajúce z oznámenia o výberovom konaní dostatočne presné na to, aby mohla plniť svoju úlohu.

Parlament tiež odkázal na vec T-237/95 Carbajo Ferrero/Parlament. V tejto veci Súdny dvor rozhodol, že i) výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení výsledkov skúšok vo výberovom konaní a ii) opodstatnenosť hodnotiacich úsudkov výberovej komisie, ktoré majú porovnávaciu povahu, môže preskúmať iba v prípadoch porušenia pravidiel upravujúcich konanie výberovej komisie (9). Parlament však zdôraznil, že v prejednávanej veci boli tieto pravidlá dodržané.

Pokiaľ ide o označovaciu tabuľku, Parlament uviedol, že bola vypracovaná v súlade s bodom VI.A.3 oznámenia o výberovom konaní a stanovila stupnicu od 0 do 30 bodov pre obsah eseje a od 0 do 10 bodov pre jej jazykovú úroveň. Účelom tejto tabuľky hodnotenia, ktorú výberová komisia použila pri hodnotení všetkých testov uchádzačov, bolo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a umožniť výboru uplatňovať na nich objektívne kritériá jednotným spôsobom. Preto bola esej sťažovateľa vyhodnotená v súlade s bodom VI.A.3 oznámenia o výberovom konaní a nemohla byť opätovne preskúmaná externým hodnotiteľom výberovej komisie.

Pokiaľ ide o kritériá označovania, Parlament uviedol, že spôsoby a kritériá označovania boli vymedzené pred testami. Parlament sa však odvolal aj na vec T-19/03 Konstantopoulou/Súdny dvor, podľa ktorej v štádiu hodnotenia schopností uchádzačov má konanie výberovej komisie predovšetkým porovnávaciu povahu, a preto sa naň vzťahuje utajenie, ktoré je s takýmto konaním spojené. Podľa toho istého rozsudku sú kritériá označovania, ktoré výbor vymedzil pred skúškami, neoddeliteľnou súčasťou posúdenia výboru, a preto sa na ne vzťahuje tajnosť, ktorá je vlastná jeho rokovaniam (10). Z vyššie uvedeného rozsudku tiež vyplýva, že výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódy opravy skúšok, ktoré môžu byť preskúmané súdmi Spoločenstva len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektívnosti výberu medzi nimi (11).

Na základe uvedených argumentov Parlament dospel k záveru, že sťažovateľ bol informovaný o tabuľke hodnotenia, ktorú vytvorila výberová komisia, a zastával názor, že všetky otázky vznesené v jeho sťažnosti boli v stanovisku Parlamentu k sťažnosti správne riešené.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zopakoval, že nie je presvedčený o rýchlosti odpovede výberovej komisie z 8. decembra 2005 na jeho žiadosť o opätovné preskúmanie zo 7. decembra 2005. Uviedol, že Parlament neposlal žiadne dôkazy, ako napríklad oznámenie o účasti na opätovnom preskúmaní alebo zápisnicu z neho, ktoré by preukazovali, že sa skutočne uskutočnilo naliehavé zasadnutie výberovej komisie.

Pokiaľ ide o označovaciu tabuľku, sťažovateľ poznamenal, že Parlament sa na ňu vo svojom stanovisku odvolal. Zastával názor, že kópia tabuľky mala byť zaslaná ombudsmanovi, aby mohol preukázať jej skutkovú existenciu a overiť, či je alebo nie je opodstatnená. Ďalej uviedol, že takýto postup by si nevyžadoval postúpenie tabuľky sťažovateľovi, a dodal, že plne akceptuje zásadu dôvernosti.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domnieval, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nezrovnalosti a nedostatku transparentnosti, čo odôvodňovalo opätovné otvorenie výberového konania a rozhodnutie poslať mu pozvánku na pohovor.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ sa zúčastnil výberového konania č. G 682 organizovaného Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) s cieľom prijať dočasného zamestnanca vo francúzskom jazyku na pracovné miesto administrátora . Nedosiahol požadovaný minimálny počet bodov pre obsah v písomnej skúške A.3. (po anglicky) a preto nebol prijatý na pohovor.

Počas výmeny korešpondencie s ALDE, ktorá sa začala 7. decembra 2005, a vo svojej sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 z 28. decembra 2005 sťažovateľ okrem iného požiadal i) o opätovné preskúmanie svojej eseje; ii) kópiu eseje; a iii) kópiu značkovacej mriežky.

Listami z 8. decembra 2005, 9. decembra 2005 a 13. januára 2006 predseda výberovej komisie (i) informoval sťažovateľa, že jeho esej bola opätovne preskúmaná predsedom spolu s jedným ďalším členom výberovej komisie a stále sa považuje za nedostatočnú; ii) poskytol mu kópie jeho troch písomných skúšok; iii) informoval ho o výsledkoch, ktoré dosiahol v týchto testoch, a poznamenal, že poskytnutie týchto informácií predstavuje poskytnutie značiacej tabuľky, a iv) poskytol mu podrobné vysvetlenie dôvodov jeho skúšky A.3. Zistilo sa, že je nedostatočná. Listom zo 4. apríla 2006 vedúci skupiny ALDE formálne zamietol sťažnosť sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2. Okrem iného ho tiež informoval, že po preskúmaní rozhodnutia výberovej komisie týkajúceho sa sťažovateľa menovací orgán nezistil žiadnu nezákonnosť alebo formálnu chybu pri označovaní jeho eseje. Okrem toho túto esej opätovne preskúmali všetci štyria členovia výberovej komisie, ktorí jednomyseľne trvali na svojich pôvodných výsledkoch. Informoval tiež sťažovateľa, že hodnotiaca tabuľka stanovuje stupnicu od 0 do 30 bodov na hodnotenie obsahu eseje a od 0 do 10 bodov na hodnotenie jej jazykovej úrovne. Vedúci skupiny ALDE tiež uviedol, že výberová komisia konzistentne uplatňovala rovnaké hodnotiace kritériá na všetkých uchádzačov. Okrem toho rešpektovala zásadu rovnakého zaobchádzania a nevykazovala žiadne známky nevhodného správania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdil, že Parlament mu na jeho žiadosť neposkytol podrobnú tabuľku s označením. Tvrdil, že Parlament by mu mal poskytnúť podrobnú hodnotiacu tabuľku, a ak tak neurobí, mal by zrušiť postup prijímania zamestnancov a začať nový.

1.2 Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že sťažovateľa informoval o značiacej tabuľke. V tejto súvislosti Parlament odkázal na svoje listy z 8. decembra 2005 a 9. decembra 2005 adresované sťažovateľovi, v ktorých ho predseda výberovej komisie informoval o jeho výsledkoch v písomných skúškach a v ktorých uviedol, že poskytnutie týchto informácií sťažovateľovi predstavuje poskytnutie značiacej tabuľky.

Parlament dodal, že hodnotiaca tabuľka bola vypracovaná v súlade s bodom VI.A.3 oznámenia o výberovom konaní, a zopakoval, že stanovuje stupnicu od 0 do 30 bodov na hodnotenie obsahu eseje a od 0 do 10 bodov na jej jazykovú úroveň. Cieľom tejto hodnotiacej tabuľky, ktorú výberová komisia použila pri hodnotení všetkých testov uchádzačov, bolo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a umožniť výboru uplatňovať objektívne kritériá jednotným spôsobom na všetkých uchádzačov. Parlament tiež poukázal na judikatúru, podľa ktorej i) výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódy, ktorými sa rozhodne opraviť skúšky, a ii) tieto metódy môžu byť preskúmané súdmi Spoločenstva len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektívnosti výberu medzi nimi (12).

Parlament tiež uviedol, že kritériá označovania boli vymedzené pred testami. Poukázal tiež na judikatúru, podľa ktorej sa na konanie výberovej komisie v štádiu hodnotenia schopností uchádzačov vzťahuje utajenie, ktoré je s nimi spojené, ako aj na kritériá hodnotenia, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť hodnotenia výberovej komisie(13). Parlament však poukázal na to, že listom z 13. januára 2006 poskytol sťažovateľovi úplné a podrobné odôvodnenie, prečo jeho esej nedosiahla požadovaný minimálny počet bodov.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že v nadväznosti na žiadosť sťažovateľa zo 7. decembra 2005 o kópiu tabuľky hodnotenia ho predseda výberovej komisie informoval listom z 8. decembra 2005 takto:

„(…) Potvrdzujem Vám (…) výsledky získané v písomných testoch uvedenej súťaže, a preto Vám poskytujem hodnotiacu tabuľku.

Test č. 1 (MCQ) 23/35
Test č. 2 (zhrnutie) 5,5/10 v obsahu a 8/10 vo francúzskom jazyku (spolu: 13/20) [(14)]

Test č. 3 (test) 12/30 v obsahu a 6/10 v anglickom jazyku (spolu: 18/40)“(15).

Ombudsman ďalej poznamenáva, že predseda výberovej komisie podobne informoval sťažovateľa listom z 9. decembra 2005:

"Znovu vám zašleme aj získané výsledky a tým aj značkovaciu mriežku."(16)

Ombudsman sa domnieva, že z uvedeného vyplýva, že výberová komisia usúdila, že poskytnutie týchto informácií sťažovateľovi predstavuje poskytnutie hodnotiacej tabuľky.

1.4 Ombudsman ďalej poznamenáva, že ALDE vo svojom rozhodnutí zo 4. apríla 2006 o sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 okrem iného informovala sťažovateľa, že "jeho tabuľka, o ktorú žiadate, je takáto: stanovuje hodnotenie obsahu eseje na stupnici od 0 do 30 bodov a jazykovej úrovne na stupnici od 0 do 10 bodov."(17)

Ombudsmanka tiež poznamenáva, že Parlament vo svojom stanovisku k tejto sťažnosti uviedol, že tabuľka bola vypracovaná v súlade s bodom VI.A.3 oznámenia o výberovom konaní, a zopakoval, že stanovuje hodnotenie obsahu eseje na stupnici od 0 do 30 bodov a jej jazykovej úrovne na stupnici od 0 do 10 bodov.

1.5 Na základe skutočností zhrnutých v bodoch 1.3 a 1.4 vyššie ombudsman chápe, že hodnotiaca tabuľka bola v prejednávanej veci dokumentom vypracovaným výberovou komisiou, vypracovaným pred predmetnými testami a určeným na usmernenie budúceho hodnotenia týchto testov stanovením váhy rôznych častí testu. Ombudsman však tiež poznamenáva, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti jasne uviedol, že nepovažuje túto tabuľku označovania za dostatočne podrobnú, a tvrdil, že Parlament by mu mal poskytnúť podrobnú tabuľku.

V tejto súvislosti sa ombudsman odvoláva na informácie, ktoré ALDE poskytla sťažovateľovi počas výmeny korešpondencie s ním, ako aj na informácie, ktoré Parlament poskytol v priebehu tohto vyšetrovania. Na základe týchto informácií ombudsmanka poukazuje na to, že hodnotiaca tabuľka vytvorená výberovou komisiou stanovila hodnotenie obsahu eseje na stupnici od 0 do 30 bodov a jej jazykovej úrovne na stupnici od 0 do 10 bodov a že neexistuje žiadna iná hodnotiaca tabuľka. Výberová komisia sa preto rozhodla označiť eseje na základe označovacej mriežky zhodnej s mriežkou uvedenou v bode VI.A.3 oznámenia o výberovom konaní bez toho, aby túto mriežku podrobnejšie rozvinula.

Na základe uvedených skutočností ombudsmanka poznamenáva, že Parlament nemôže sťažovateľovi poskytnúť to, čo by považoval za podrobnú označovaciu tabuľku, keďže sa zdá, že takáto „podrobná“ tabuľka neexistuje.

1.6 Ombudsman berie vo svojom stanovisku na vedomie odkaz Parlamentu na judikatúru, podľa ktorej výberová komisia disponuje širokým priestorom na voľné uváženie, pokiaľ ide o metódy, ktorými sa rozhodne opraviť testy. Táto judikatúra tiež stanovuje, že opravné metódy výboru môžu byť preskúmané súdmi Spoločenstva len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu spomedzi nich (18).

V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnieva, že sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali, že i) výberová komisia tým, že sa rozhodla označiť eseje na základe tabuľky hodnotenia, ktorá bola rovnaká ako tabuľka uvedená v bode VI.A.3 oznámenia o výberovom konaní, konala mimo svojho širokého priestoru na voľné uváženie, alebo ii) tabuľka hodnotenia, ktorú použila výberová komisia, jej neumožnila vykonať porovnávacie posúdenie schopností uchádzačov a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a objektívnosť výberu spomedzi nich.

1.7 Ombudsman ďalej berie na vedomie vyhlásenie Parlamentu, že kritériá hodnotenia písomných testov boli definované pred testami. Parlament tiež poukázal na judikatúru, podľa ktorej sa na konanie výberovej komisie v štádiu hodnotenia schopností uchádzačov vzťahuje tajnosť, ktorá je vlastná porovnávacej povahe tohto konania, ako aj kritériá hodnotenia(19).

V tejto súvislosti ombudsman berie na vedomie skutočnosť, že predseda výberovej komisie informoval sťažovateľa listom z 13. januára 2006 o dôvodoch, prečo jeho esej nedosiahla požadovaný minimálny počet bodov. Išlo o tieto prípady:

1. nedosiahnutie minimálnej úrovne politickej analýzy a primeraných znalostí o témach, ktoré sa vyžadujú od politického poradcu ALDE,
2. chýbajúci kritický prístup v eseji, stručnosť a nekonzistentné závery, ktoré poukazujú na neschopnosť analyzovať zložité javy politických strán v európskej spoločnosti;
3. absencia historického pozadia krízy tradičných politických strán v Európe a neschopnosť spomenúť vývoj novovytvorených európskych politických strán; a
4. Absencia i) vnímania týchto javov občanmi a ii) nových nápadov na zlepšenie prepojenia medzi politickými stranami a európskou spoločnosťou, ako sa všeobecne chápe.

1.8 Podľa názoru ombudsmana z vyššie uvedených vysvetlení Parlamentu poskytnutých sťažovateľovi vyplýva, že jeho esej bola označená na základe kritérií, ktoré boli definované pred testami a ktoré boli v súlade s účelom písomného testu A.3. (esej) podľa vymedzenia v bode VI.A.3 v spojení s bodom II oznámenia o výberovom konaní. Cieľom bolo posúdiť schopnosti kandidátov v oblasti navrhovania, úroveň znalostí, ako aj jazykovú kvalitu potrebnú na pomoc členom ALDE pri vykonávaní ich funkcií. Tieto funkcie zahŕňajú: účasť na legislatívnej činnosti parlamentných výborov; politické poradenstvo; príprava koherentných parlamentných pozícií v hlavných oblastiach činnosti Európskej únie; organizácia zasadnutí a nadviazanie na ne; informačné a komunikačné úlohy; ako aj všetky činnosti potrebné na dobré fungovanie skupiny ALDE. Okrem toho podľa toho istého bodu II oznámenia o výberovom konaní si toto pracovné miesto vyžaduje dobrú znalosť politických systémov v rámci Európskej únie.

Ombudsman sa preto domnieva, že sťažovateľ mal k dispozícii komplexné informácie, ktoré mu umožnili pochopiť kritériá, na základe ktorých bola jeho esej označená. Z rovnakých dôvodov ombudsman nemá dôvod pochybovať o skutkovej existencii hodnotiacich kritérií.

1.9 Ombudsman napokon považuje za vhodné zaoberať sa obavami sťažovateľa týkajúcimi sa označenia a opätovného preskúmania jeho eseje.

Po prvé, ombudsman pripomína tvrdenie sťažovateľa uvedené v jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2, že jeho esej si znovu prečítal odborník v anglickom jazyku, ktorý sa domnieval, že esej si zaslúži známku zodpovedajúcu aspoň 50 %. V tejto súvislosti ombudsmanka poukazuje na to, že esej sťažovateľa získala, pokiaľ ide o jazykovú kvalitu, 6 bodov z 10. Podľa názoru ombudsmana preto argument sťažovateľa len potvrdzuje stanovisko Parlamentu, že pri označovaní jeho eseje nebola odhalená žiadna nezrovnalosť.

Po druhé, ombudsman berie na vedomie pochybnosti sťažovateľa vyjadrené v jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 a jeho pripomienky k stanovisku Parlamentu, či vzhľadom na rýchlosť odpovede výberovej komisie z 8. decembra 2005 na jeho žiadosť o opätovné preskúmanie zo 7. decembra 2005 bola jeho esej skutočne opätovne preskúmaná výberovou komisiou 8. decembra 2005. V tejto súvislosti ombudsman poukazuje na to, že Parlament nikdy netvrdil, že 8. decembra 2005 všetci štyria členovia výberovej komisie opätovne preskúmali esej sťažovateľa. Naopak, z dostupných dôkazov vyplýva, že v nadväznosti na žiadosť sťažovateľa zo 7. decembra 2005 predseda výberovej komisie spolu s jedným ďalším členom výboru, konkrétne zástupcom výboru zamestnancov Parlamentu, okamžite opätovne preskúmal jeho esej. Na základe tých istých dôkazov sa tiež zdá, že okrem toho v nadväznosti na sťažnosť sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 jeho esej opätovne preskúmali všetci štyria členovia výberovej komisie.

1.10 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, a domnieva sa, že jeho tvrdeniam nemožno vyhovieť.

2 Záver

Ombudsmanka dospela k záveru, že vyšetrovanie tejto sťažnosti neodhalilo prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

Predseda Parlamentu bude o tomto rozhodnutí informovaný.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Kópiu tohto listu poskytol Parlament v priebehu tohto vyšetrovania.

(2) Kópiu tohto listu zaslal ombudsmanovi len Parlament ako prílohu svojho stanoviska. Jeho obsah je preto zhrnutý v časti „Stanovisko Parlamentu“ nižšie.

(3) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor, T-19/03, Zb. VS s. I-A-25 a II-107, bod 60.

(4) K stanovisku Parlamentu bola pripojená kópia oznámenia o výberovom konaní. Preklad z francúzštiny útvarmi ombudsmana.

(5) Ombudsmanka poznamenáva, že chyba pri počítaní alebo písaní v tomto riadku nebola sťažovateľom vyriešená ani spochybnená. Táto otázka teda nie je predmetom tohto vyšetrovania.

(6) Preklad z francúzštiny útvarmi ombudsmana.

(7) Vec T-24/01, Staelen/Parlament, Zb. 2003, s. VS s. I-A-79 a II-423, bod 47.

(8) Vec T-291/45, Pimley-Smith/Komisia, Zb. 1995, s. I-A-209 a II-637, bod 26.

(9) Vec T-237/95, Carbajo Ferrero/Parlament, Zb. 1997, s. VS s. I-A-141 a II-429, bod 101.

(10) Vec T-19/03 Konstantopoulou/Súdny dvor, Zb. VS s. I-A-25 a II-107, body 28 - 30.

(11) Vec T-19/03 Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaná, bod 60.

(12) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor, T-19/03, Zb. VS s.

(13) Vec T-19/03 Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaná, body 28 - 32.

(14) Pozri poznámku pod čiarou č. 5.

(15) Preklad z francúzštiny útvarmi ombudsmana.

(16) Preklad z francúzštiny útvarmi ombudsmana.

(17) Preklad z francúzštiny útvarmi ombudsmana.

(18) Vec T-19/03 Konstantopoulou/Súdny dvor, Zb. VS s. I-A-25 a II-107, bod 60.

(19) Vec T-19/03 Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaná, body 28 - 30.