V Štrasburgu 22. mája 2007

Vážený pán X,

Dňa 25. novembra 2005 ste v mene EZHZ podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Vaša sťažnosť bola namierená proti Európskej komisii a týkala sa zamietnutia i) šiestich žiadostí predložených konzorciom A v reakcii na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania EuropeAid/119860/C/SV/multi, pokiaľ ide o časti 01, 02, 06, 07, 08 a 09, a ii) žiadosti predloženej spoločnosťou B eG v reakcii na uvedené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, pokiaľ ide o časť 13.

Dňa 27. januára 2006 som začal vyšetrovanie Vašej sťažnosti a postúpil ju predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 20. júla 2006. Poslal som vám ho s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Nedostal som od vás žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

VZHĽADOM NA Sťažnosť a predmet žiadosti OMBUDSMANA

Sťažovateľ, EZHZ, je Európske zoskupenie hospodárskych záujmov. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov bolo zriadené nariadením Rady 2137/85 (1) ako právny nástroj určený na uľahčenie nadnárodnej spolupráce medzi podnikmi na európskej úrovni. Založením takéhoto zoskupenia vzniká právny subjekt, ktorého účelom je „uľahčiť alebo rozvíjať hospodárske činnosti svojich členov a zlepšovať alebo zvyšovať výsledky týchto činností. Jeho činnosť súvisí s hospodárskymi činnosťami jeho členov a nesmie byť viac ako doplnková k týmto činnostiam“(článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2137/1985).

Sťažovateľ dostal niekoľko výziev na predkladanie ponúk týkajúcich sa viacnásobnej rámcovej zmluvy Európskej komisie na prijatie technickej pomoci na krátkodobé odborné znalosti výlučne pre tretie krajiny, ktoré využívajú vonkajšiu pomoc Komisie (oznámenie o verejnom obstarávaní EuropeAid/119860/C/SV/multi). Verejná súťaž sa týkala rôznych odvetví odborných znalostí Komisie, a preto bola rozdelená do 13 technických oblastí (časti 01 – 13). Podmienky ponuky obsahovali ustanovenie, v ktorom sa vyžadovalo, aby jedna fyzická alebo právnická osoba predložila najviac jednu žiadosť na jednu časť a najviac šesť žiadostí na všetky časti. Konkrétne článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania stanovoval:

„Fyzická alebo právnická osoba (vrátane právnických osôb v rámci tej istej právnej skupiny) môže podať najviac jednu žiadosť na jednu časť a šesť žiadostí na všetky časti bez ohľadu na formu účasti (ako jednotlivý právny subjekt alebo ako vedúci alebo partner konzorcia predkladajúceho žiadosť). V prípade, že fyzická alebo právnická osoba (vrátane právnických osôb v rámci tej istej právnej skupiny) predloží viac ako jednu žiadosť na jednu časť a/alebo viac ako šesť žiadostí na všetky časti, všetky žiadosti, na ktorých sa táto osoba (a právnické osoby v rámci tej istej právnej skupiny) zúčastnila, budú vylúčené.“

Konzorcium A (ďalej len „konzorcium“) predložilo žiadosti na celkovo šesť častí (časti 01, 02, 06, 07, 08 a 09). Sťažovateľ sa zúčastnil na konzorciu v prípade všetkých šiestich z týchto žiadostí. V piatich z týchto žiadostí bol navrhovateľ vedúcim konzorcia (časti 01, 06, 07, 08 a 09). V jednom prípade (časť 02) spoločnosť C viedla konzorcium, pričom sťažovateľ sa zúčastnil ako partner. Konzorcium bolo úspešne predbežne kvalifikované pre časti 01, 06 a 08 a v čase podania sťažnosti bolo v procese prípravy konečných ponúk na predloženie úradu EuropeAid. Zistilo sa, že žiadosti konzorcia týkajúce sa častí 02, 07 a 09 nie sú v súlade s inými požiadavkami oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ako sú požiadavky stanovené v jeho článku 13 ods. 2. C napadla zamietnutie žiadosti konzorcia pre časť 02. V nadväznosti na túto námietku, ktorá, ako sa zdá, bola sprevádzaná poskytnutím dodatočných informácií o zložení konzorcia, Komisia vydala rozhodnutia, ktoré viedli k tomuto sporu.

Konkrétnejšie, sťažnosť vyplynula zo stanoviska Komisie, že spoločnosť B eG porušila článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. B bol členom sťažovateľa. Spoločnosť B sa zúčastnila na piatich žiadostiach konzorcia vedených sťažovateľom ako samostatný partner, t. j. nezávisle od sťažovateľa. B sa tiež nezávisle zúčastnil ako partner v inom konzorciu, ktoré predložilo žiadosť pre časť 13. Toto konzorcium bolo zjavne vedené subjektom s názvom E. Dňa 19. januára 2005 dostala spoločnosť C od Komisie list, ktorým zamietla žiadosť konzorcia pod vedením spoločnosti C (pre časť 02). Dňa 20. januára 2005 bol sťažovateľovi doručený list Komisie, v ktorom boli zamietnuté žiadosti konzorcia pod vedením sťažovateľa (pre časti 01, 06, 07, 08 a 09). Oba listy boli zo 14. januára 2005. V tom istom období Komisia zamietla aj žiadosť konzorcia pod vedením spoločnosti E týkajúcu sa časti 13. Uvedený dôvod bol v rozpore s článkom 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Komisia sa domnievala, že spoločnosť B požiadala o sedem častí (namiesto stanoveného maximálneho počtu šiestich), konkrétnejšie

• pre časť 2 „ako člen [sťažovateľa]“;
• pre časť 13 "samostatne"; a
• v prípade častí 01, 06, 07, 08 a 09 „individuálne a s [navrhovateľom]“.

S odvolaním sa na článok 13 oznámenia o verejnom obstarávaní „a s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi“sa Komisia rozhodla zamietnuť všetkých sedem žiadostí, v ktorých bola prítomná spoločnosť [B].

Dňa 19. januára 2005 E napadol zamietnutie svojej žiadosti týkajúcej sa časti 13. Predložila vyhlásenie B, v ktorom B potvrdila, že nepožiadala o časť 02. V tom istom vyhlásení B vysvetlila, že vzhľadom na to, že časť 02 sa týka odvetvia, ktoré vôbec nesúvisí s jej know-how a odbornými znalosťami, nemala záujem sa o ňu uchádzať. Z tohto dôvodu spoločnosť B neuzavrela žiadnu dohodu o účasti na žiadnej žiadosti týkajúcej sa časti 02 ako partner konzorcia alebo ako člen sťažovateľa.

Listami z 19. januára 2005 a 20. januára 2005 konzorcium napadlo zamietnutie svojich šiestich žiadostí na základe článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Konzorcium tvrdilo, že keď sťažovateľ podpísal vyhlásenie o zámere predložiť ponuku pre časť 02, chápalo sa to ako vyhlásenie „nezávislého právneho subjektu“, ktorý sa jasne odlišuje od svojich členov, a nie ako vyhlásenie celého zoskupenia. Na podporu svojich stanovísk sa konzorcium odvolalo aj na štyri časti oznámenia Komisie "Účasť európskych zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ) na verejných zákazkách a programoch financovaných z verejných prostriedkov" (ďalej len "oznámenie")(3) a poukázalo na to, že prístup Komisie by vytvoril značnú prekážku účasti na verejnom obstarávaní pre členov EZHZ, ako aj pre samotnú EZHZ ako právny subjekt. Dospela k záveru, že ak sťažovateľ sám spĺňal príslušné kritériá, bol oprávnený predložiť ponuku ako nezávislý právny subjekt, pričom využíval len svoje vlastné ekonomické a finančné postavenie alebo technickú spôsobilosť. V súvislosti so žiadosťou konzorcia týkajúcou sa časti 02 sťažovateľ predložil len svoje vlastné finančné údaje a technické skúsenosti a nepoužil žiadne konsolidované údaje svojich členov. To znamená, že spoločnosť B nijako neprispela ani sa nezúčastnila na žiadosti pre časť 02.

Komisia vo svojich odpovediach z 3. februára 2005 potvrdila svoje rozhodnutia o zamietnutí žiadostí konzorcia. Poznamenala, že oznámenie má len výkladový charakter a že jediným právnym základom je nariadenie č. 2137/85, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, že žiadosti konzorcia by sa mali zamietnuť. Komisia sa konkrétne odvolala na pravidlo, že členovia EZHZ majú „neobmedzenú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za svoje dlhy“, a poznamenala, že EZHZ „právne zapája svojich členov“a že „ak EZHZ môže ponúknuť upokojujúci rámec pre účasť na verejných zákazkách, jej záväzok zaväzuje aj svojich členov.“Komisia v súvislosti s príslušnou argumentáciou konzorcia takisto uviedla určité odkazy na oznámenie.

Sťažovateľ sa v liste zo 4. novembra 2005 odvolal na svoje vylúčenie z predmetného výberového konania a uviedol toto:

„1) Teraz je nám jasné, že všetky členské spoločnosti [A] EEIG sa považujú za zúčastnené na postupe verejného obstarávania, ak sa [A] EEIG zúčastní ako skupina. 2) Nie je nám jasné, či členstvo v [A] ako EZHZ má ešte väčšie nevýhody. Opätovne sme preskúmali dokumenty, ktoré zvyčajne musí podpísať ponuková firma. Ako viete, v štandardnom formulári žiadosti musia spoločnosti podpísať vyhlásenie, v ktorom uvedú, či [priložili aktuálny zoznam podnikov v rovnakej skupine alebo sieti ako my] alebo či [nie sú súčasťou skupiny alebo siete]. Aké dôsledky to má pre členskú firmu EEIG, ak pripojí aktuálny zoznam členov EEIG a ukáže sa, že iná členská firma (nie [A] EEIG ako skupina) sa uchádza o ten istý projekt? Bol by to dôvod na vylúčenie oboch firiem? Podľa nášho názoru by to nemal byť dôvod na vylúčenie, inak by členovia EZHZ do značnej miery stratili svoju nezávislosť.“

Sťažovateľ predložil 25. novembra 2005 sťažnosť Európskemu ombudsmanovi v tejto veci. Tvrdila, že Komisia nesprávne obvinila spoločnosť B eG (člena sťažovateľa) z toho, že požiadala o sedem častí, konkrétne o časti 01, 02, 06, 07, 08, 09 a 13, a nie o maximálne šesť častí stanovených v článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Spoločnosť B preto tvrdila, že Komisia nesprávne zamietla žiadosti konzorcia týkajúce sa častí 01, 02, 06, 07, 08 a 09 a žiadosť konzorcia týkajúcu sa časti 13. Okrem toho tvrdila, že napadnuté rozhodnutia EuropeAid vyjadrené v jej listoch zo 14. januára a 3. februára 2005 by sa mali zrušiť bez výhrad a šesť žiadostí konzorcia pre časti 01, 02, 06, 07, 08 a 09 by sa malo bezodkladne obnoviť. Dňa 27. januára 2006 ombudsman začal vyšetrovanie uvedeného tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa.

Stanovisko Komisie k sťažnosti

Komisia vo svojom stanovisku zamietla tvrdenie sťažovateľa a príslušné tvrdenie, pričom v podstate vychádzala z článku 24 nariadenia č. 2137/85 a z odôvodnenia obsiahnutého v napadnutých rozhodnutiach. Komisia tiež i) poznamenala, že rámcová zmluva sa začala 16. septembra 2005 a má zostať v platnosti do 15. septembra 2007; ii) uviedol, že vo svojom vyššie uvedenom liste zo 4. novembra 2005 sťažovateľ uznal, že teraz je pre neho jasné, že „všetky členské spoločnosti [A] EEIG sa považujú za zúčastnené na postupe verejného obstarávania, ak sa [A] EEIG ako skupina zúčastní“; a iii) odkázal na rozsudok Súdu prvého stupňa v spojených veciach T-376/05 a T-383/05 (4). Komisia tvrdila, že odôvodnenie Súdneho dvora v tomto rozhodnutí týkajúce sa článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania by sa malo chápať aj tak, že sa vzťahuje na pravidlo, že tá istá právnická osoba vrátane právnických osôb v rámci tej istej právnej skupiny môže predložiť najviac šesť žiadostí pre všetky časti.

Zdá sa, že sťažovateľ nepredložil pripomienky k stanovisku Komisie.

ROZHODNUTIE

1 Prístup ombudsmana

1.1 Sťažnosť sa týka zamietnutia niektorých žiadostí Európskou komisiou na základe oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Podľa združenia A EEIG (ďalej len „sťažovateľ“) sa Komisia mýlila, keď obvinila spoločnosť B eG z toho, že žiadala o sedem častí namiesto maximálneho počtu šiestich. Sťažovateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutia by sa mali zrušiť a žiadosti by sa mali obnoviť.

1.2 Európsky ombudsman najprv konštatuje, že jeho úlohou nie je posudzovať prípustnosť ponúk a nahrádzať posúdenie príslušnej inštitúcie svojím posúdením, pokiaľ ide o to, či ponuka spĺňa uplatniteľné kritériá prípustnosti/oprávnenosti.

Prístupom ombudsmana v tomto rozhodnutí bude preto preskúmať, či Komisia poskytla platné a primerané dôvody svojho napadnutého rozhodnutia.

1.3 Pokiaľ ide o uplatniteľné zásady, ombudsman pripomína zásadu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, ktorá je všeobecnou zásadou práva Spoločenstva (5). Podľa tejto zásady musia byť uchádzači v rovnakom postavení tak pri formulovaní svojich ponúk, ako aj pri posudzovaní týchto ponúk verejným obstarávateľom (6). Zásada rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi zahŕňa aj povinnosť transparentnosti, aby bolo možné overiť, či bola táto zásada dodržaná (7). Uvedená požiadavka okrem iného znamená, že kritériá prípustnosti a kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (8) v rámci užšej súťaže musia byť formulované tak, aby ich všetci primerane dobre informovaní a obvykle obozretní uchádzači mohli vykladať rovnakým spôsobom (9). Znamená to tiež, že pri posudzovaní ponúk sa uvedené kritériá musia uplatňovať objektívne a jednotne na všetkých uchádzačov (10). V tejto súvislosti sú obzvlášť dôležité informácie, ktoré verejný obstarávateľ sprístupnil potenciálnym uchádzačom v súvislosti s výkladom a uplatňovaním i) kritérií prípustnosti alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk a ii) pravidiel práva Spoločenstva, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že majú vplyv na uplatňovanie týchto kritérií. Takéto informácie pravdepodobne ovplyvnia prípravu a formuláciu ponúk (11) a sú podstatné z hľadiska významného záujmu Spoločenstva poskytnúť potenciálnym uchádzačom možnosť súťažiť za rovnakých podmienok. Keď teda verejný obstarávateľ skúma ponuky, ktoré mu boli predložené, musí sa náležite zohľadniť obsah takýchto informácií (a musí sa zabezpečiť konzistentnosť v správaní verejného obstarávateľa), prinajmenšom v rozsahu, v akom (potenciálny) uchádzač nespochybnil ich správnosť alebo správnosť, alebo v rozsahu, v akom zjavne neporušujú príslušné ustanovenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (alebo podobného dokumentu) alebo práva Spoločenstva.

2 O primeranosti odôvodnenia Komisie

2.1 Článok 13 predmetného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania jasne vylučuje fyzické alebo právnické osoby z predkladania žiadostí na viac ako šesť častí v rámci tejto konkrétnej ponuky. Ustanovenie, ktoré odkazuje na „účasť“, však nie je jasné. Ustanovenie znie takto:

„Fyzická alebo právnická osoba (vrátane právnických osôb v rámci tej istej právnej skupiny) môže podať najviac jednu žiadosť na jednu časť a šesť žiadostí na všetky časti bez ohľadu na formu účasti (ako jednotlivý právny subjekt alebo ako vedúci alebo partner konzorcia predkladajúceho žiadosť)“(zvýraznenie doplnené).

Ombudsman sa domnieva, že nie je jasné, či sa tento zákaz vzťahuje na právnickú osobu, ktorá požiadala o časť, ako jednotlivý právny subjekt alebo ako vedúci alebo partner konzorcia, ale je aj formálnym členom EZHZ, ktorá požiadala ako vedúci alebo partner konzorcia o časť, avšak bez zohľadnenia zdrojov a kapacít tejto právnickej osoby.

2.2 V tomto prípade nie je spochybnená skutočnosť, že B je právnickou osobou v rámci právnej skupiny (EZHZ). Sťažovateľ však spochybňuje spôsob, akým Komisia vyložila a uplatnila uvedenú doložku v prípade B. Tvrdí, že odborné znalosti, projektové skúsenosti, finančné údaje a ľudské zdroje spoločnosti B neboli použité v žiadosti konzorcia pre časť 02. Zdá sa, že Komisia túto skutočnosť nespochybnila. Hoci je teda B súčasťou právnej skupiny, ktorá bola vodcom alebo partnerom konzorcia, ktoré požiadalo o šesť častí, vrátane časti 02, možno dôvodne tvrdiť, ako to v podstate urobil sťažovateľ, že B sa nezúčastnila na predložení žiadosti týkajúcej sa časti 02 v zmysle článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Toto tvrdenie je založené na skutočnosti, že spoločnosť B sa neuchádzala o túto časť, a to ani ako jednotlivý právny subjekt, ani ako vedúci subjekt alebo partner konzorcia, a že, ako tvrdil sťažovateľ a Komisia to nespochybnila, jej zdroje a kapacity neboli zohľadnené v rámci žiadosti sťažovateľa týkajúcej sa časti 02.

2.3 V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že vzhľadom na poznámky uvedené v bode 1.2 by sa bežne starostlivý uchádzač mohol odôvodnene odvolávať na oznámenie, pokiaľ ide o výklad nariadenia 2137/85 (12), v rozsahu, v akom je to relevantné pre výklad článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Konzorcium sa vo svojich listoch z 19. a 20. januára 2005 spochybňujúcich zamietnutie jeho žiadostí odvolávalo najmä na túto časť oznámenia:

„Na základe smerníc o verejnom obstarávaní sa od každého dodávateľa, ktorý sa chce zúčastniť na verejnom obstarávaní, môže požadovať, aby preukázal svoju totožnosť alebo svoju ekonomickú a finančnú situáciu alebo svoju technickú spôsobilosť (...). Ak samotná EZHZ ako nezávislý právny subjekt nespĺňa tieto výberové kritériá, zásada konsolidovaného hodnotenia si vyžaduje, aby sa zohľadnili kapacity jej členov.“

Po tejto pasáži nasleduje vysvetlenie:

„To znamená, že:

- ak sú všetci členovia EZHZ podnikmi, ktoré spĺňajú podmienky účasti, od EZHZ sa nemusí vyžadovať, aby spĺňala aj tieto podmienky,

- na druhej strane, ak všetci členovia EZHZ nespĺňajú podmienky účasti, členovia, ktorí budú v praxi plniť zákazku, musia spĺňať podmienky uložené verejným obstarávateľom (...)“(zvýraznenie doplnené).

Túto poslednú vetu v spojení s uvedenou pasážou, na ktorú sa konzorcium výslovne odvoláva, možno odôvodnene považovať za vetu, z ktorej vyplýva, že keď EZHZ predloží ponuku, nepredpokladá sa, že všetci členovia EZHZ sa zaviažu zúčastniť sa na plnení zmluvy. Ak je to tak, potom by sa logicky nemalo ďalej predpokladať, že všetci členovia EZHZ sa zúčastňujú na predkladaní ponuky. Napadnuté rozhodnutia Komisie sa však v podstate zakladali na takejto domnienke.

Okrem toho sa Komisia príliš ľahko zbavila rozumného spoliehania sa konzorcia na uvedenú pasáž oznámenia. V tejto súvislosti Komisia vo svojom liste z 3. februára 2005 tvrdila, že oznámenie má len výkladový charakter a že jediným právnym základom je nariadenie č. 2137/85, na základe ktorého dospela k záveru, že žiadosti konzorcia by sa mali zamietnuť (13). Toto tvrdenie je neopodstatnené z dvoch dôvodov. Po prvé, „jediným právnym základom“v skutočnosti nebolo nariadenie č. 2137/85, ale skôr článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Po druhé, pri výklade článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania treba náležite zohľadniť obsah oznámenia, prinajmenšom pokiaľ vyhlásenia a objasnenia uvedené v oznámení neboli spochybnené uchádzačom prostredníctvom riadne formulovanej výhrady alebo potenciálnym uchádzačom a neboli zjavne v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 2137/85.

2.4 Uplatnenie článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania Komisiou sa v tomto prípade zakladalo na nariadení č. 2137/85, konkrétne na jeho článku 24 ods. 1, ktorý stanovuje:

„Členovia [EZHZ] nesú neobmedzenú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za svoje dlhy a iné záväzky akejkoľvek povahy. Dôsledky takejto zodpovednosti sa určia vo vnútroštátnom práve."(14)

Komisia z tohto odseku (podľa jej názoru kumulatívne s článkom 1 ods. 2 a článkom 3 ods. 1 nariadenia 2137/85 (15)) vyvodila záver, že „záväzok EZHZ zaväzuje svojich členov: ak EZHZ podá žiadosť o postup verejného obstarávania, jeho členovia podávajú žiadosť spoločne.“ Tento výklad však nie je ani zďaleka nenapadnuteľný. Po prvé z rôznych jazykových verzií prvej vety tohto odseku nie je jasné, či sa týka len finančných záväzkov alebo záväzkov vo všeobecnosti (16). Po druhé, aj za predpokladu, že táto veta sa skutočne vzťahuje na všetky druhy povinností, odkazuje na „zodpovednosť“ člena, zjavne v prípade nesplnenia (alebo neúplného splnenia) povinností EZHZ. Zdá sa, že táto „zodpovednosť“ sa vzťahuje skôr na finančnú zodpovednosť než na zodpovednosť za (riadne) plnenie príslušných povinností EZHZ (napríklad tých, ktoré by vyplynuli z uzavretia príslušných rámcových zmlúv). Opačný výklad by neviedol k uspokojivým a primeraným výsledkom, aspoň ak skutočné plnenie povinností členom EZHZ predpokladá vykonávanie hospodárskych činností, ktoré konkrétny člen nevykonáva. Po tretie, druhá veta uvedeného odseku odkazuje na vnútroštátne právo, pokiaľ ide o určenie „dôsledkov takejto zodpovednosti“. Komisia v žiadnom prípade neodkázala na príslušné vnútroštátne právo. Zdá sa, že Komisia sa domnievala, že „zodpovednosť“ v zmysle článku 24 ods. 1 nariadenia č. 2137/85 sa vzťahuje na predloženie „žiadosti o verejnú súťaž“bez toho, aby sa zaoberala vyššie uvedenými otázkami, ktoré primerane a jasne spochybňujú správnosť jej výkladu. V každom prípade objasnenia uvedené v časti oznámenia nemožno považovať za zjavne nezlučiteľné s ustanoveniami článku 24 ods. 1 nariadenia č. 2137/85 (17). V príslušnej časti oznámenia uvedenej v bode 2.3 sa uvádza, že ak samotná EZHZ ako nezávislý právny subjekt nespĺňa kvalitatívne výberové kritériá, preskúma sa, či jej členovia, ktorí budú v praxi plniť zákazku, spĺňajú tieto kritériá. Ombudsmanka poznamenáva, že presnosť informácií obsiahnutých v objasneniach Komisie sa nezdá byť spochybnená (potenciálnym) uchádzačom v rámci predmetného verejného obstarávania.

2.5 Komisia vo svojom stanovisku tiež poznamenala, že aj sťažovateľ vo svojom liste zo 4. novembra 2005 uznal, že sťažovateľovi je teraz jasné, že "všetky členské spoločnosti [A] EEIG sa považujú za spoločnosti zúčastňujúce sa na postupe verejného obstarávania, ak sa [A] EEIG zúčastňuje ako skupina". Táto pripomienka sa nezdá byť správna v rozsahu, v akom naznačuje, že sťažovateľ prijal prístup Komisie. V uvedenom vyhlásení sťažovateľa sa jednoducho odkazuje na jeho chápanie úvah iných strán v tejto veci a po ňom nasleduje analýza a otázka, ktoré jasne spochybňujú správnosť týchto úvah. Tvrdenie Komisie vychádzajúce z rozhodnutia Súdu prvého stupňa v spojených veciach T-376/05 a T-383/05 nie je presvedčivé. Toto rozhodnutie sa týkalo článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ale nie jeho časti, ktorá je relevantná pre prejednávaný prípad. Konkrétnejšie sa toto rozhodnutie zaoberalo uplatňovaním ustanovenia, podľa ktorého „fyzická alebo právnická osoba (...) nemôže podať viac ako jednu žiadosť na jednu časť (...)“. Zdá sa, že odôvodnenie rozsudku neposkytuje riešenie otázok nastolených touto výhradou.

2.6 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že keď Komisia uplatnila článok 13 oznámenia o verejnom obstarávaní, mala sa primerane zaoberať otázkou, ktorú nastolil sťažovateľ v súvislosti s informáciami uvedenými v oznámení. Nepodarilo sa jej to však. Ombudsman preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vyjadrené v listoch EuropeAid zo 14. januára a 3. februára 2005 týkajúce sa zamietnutia žiadostí konzorcia pre časti 01, 02, 06, 07, 08 a 09 a žiadosti B pre časť 13 na základe článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania neboli dostatočne odôvodnené. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.

3 Tvrdenie, že napadnuté rozhodnutia úradu EuropeAid by sa mali zrušiť a šesť žiadostí konzorcia by sa malo obnoviť

3.1 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, Komisia poukázala najmä na tieto skutočnosti:

1. Zákazky týkajúce sa uvedených častí boli zadané a podpísané a v súčasnosti sa vykonávajú. Rámcová zmluva sa začala 16. septembra 2005 a má zostať v platnosti do 15. septembra 2007.
2. Napadnuté rozhodnutia sa týkali fázy výberu v rámci postupu verejného obstarávania. Následne vybraní uchádzači predložili svoje ponuky, ktoré boli vyhodnotené príslušným výborom. Aj za predpokladu, že sťažovateľ bol nezákonne vylúčený a mohol predložiť ponuky na príslušné časti, tieto ponuky by sa ešte museli vyhodnotiť a výsledok konania by nemohol byť istý.
3. Vylúčenie žiadostí konzorcia týkajúcich sa častí 07 a 09 bolo založené aj na inom dôvode, a to na nedostatočnej technickej kapacite konzorcia.

Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ nespochybnil uvedenú analýzu Komisie týkajúcu sa súčasnej situácie.

3.2 Za okolností, ktoré uvádza Komisia, sa ombudsman domnieva, že by nebolo opodstatnené prijať tvrdenie sťažovateľa, že napadnuté rozhodnutia by sa mali zrušiť a žiadosti by sa mali obnoviť. Vzhľadom na to, že sťažovateľ neuviedol žiadne ďalšie tvrdenie, ombudsman uzavrie prípad kritickou poznámkou.

4 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsman uvádza túto kritickú poznámku:

Napadnuté rozhodnutia vyjadrené v listoch EuropeAid zo 14. januára a 3. februára 2005, ktoré sa týkali zamietnutia žiadostí konzorcia týkajúcich sa častí 01, 02, 06, 07, 08 a 09 a žiadosti B týkajúcej sa časti 13 na základe článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, neboli dostatočne odôvodnené.

Z dôvodov vysvetlených v bode 3 sa ombudsman domnieva, že nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie sťažnosti sťažovateľa. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Ďalšie poznámky

V liste z 3. februára 2005 adresovanom sťažovateľovi a v odpovedi na tvrdenie sťažovateľa Komisia uviedla, že jej oznámenie „Účasť európskych zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ) na verejných zákazkách a programoch financovaných z verejných prostriedkov“ má len výkladový charakter. Komisia tvrdila, že jediným relevantným právnym základom je nariadenie č. 2137/85. Body uvedené v tomto liste a v stanovisku Komisie k sťažnosti by sa mohli vykladať tak, že naznačujú, že uvedené oznámenie obsahuje vyhlásenia, ktoré nemusia byť v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia č. 2137/85, alebo poskytujú zavádzajúce informácie o skutočnom význame týchto ustanovení. Komisia by preto mohla zvážiť podrobnejšie preskúmanie tejto otázky.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2137/85 z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ), Ú. v. ES L 199, 1985, s. 1.

(2) Pozri list Komisie zo 14. decembra 2004 týkajúci sa častí 07 a 09 a list Komisie zo 17. decembra 2004 týkajúci sa časti 02.

(3) Ú. v. ES C 285, 1997, s. 17. Tieto pasáže znejú takto:

„(...) EZHZ môže mať rôzne funkcie: môže sa použiť jednoducho ako rámec na koordináciu a organizovanie činností svojich členov alebo môže uzatvárať vo vlastnom mene a vykonávať zákazky zadané verejnými orgánmi alebo v rámci programov financovaných z verejných prostriedkov.( ...)

Štrukturálne aspekty EZHZ: stabilita a flexibilita

Nariadenie zaručuje schopnosť zoskupenia prispôsobiť sa hospodárskym podmienkam prostredníctvom značnej slobody, ktorú majú jeho členovia vo svojich zmluvných vzťahoch a vnútornej organizácii zoskupenia.

Doplnková povaha činnosti EZHZ by nemala byť prekážkou jej účasti na verejnom obstarávaní. (...)

Na základe smerníc o verejnom obstarávaní sa od každého dodávateľa, ktorý sa chce zúčastniť na verejnej zákazke, môže požadovať, aby preukázal svoju totožnosť alebo svoju ekonomickú a finančnú situáciu alebo svoju technickú spôsobilosť (...). Ak samotná EZHZ ako nezávislý právny subjekt nespĺňa tieto výberové kritériá, zásada konsolidovaného hodnotenia si vyžaduje, aby sa zohľadnili kapacity jej členov.“

(4) Spojené veci T-376/05 a T-383/05, TEA-CEGOS, Zb. 2006, s. II-205.

(5) Pozri vec C-57/01, Makedoniko Metro, Zb. 2003, s. I-1091, bod 69.

(6) Pozri napríklad vec C-448/01, Evn a Wienstrom, Zb. 2003, s. I-14558, bod 47.

(7) Rozsudok Evn a Wienstrom, už citovaný, bod 49.

(8) Alebo podobný dokument, ako napríklad výzva pre konkrétne osoby na predloženie ponúk.

(9) Pozri vec C-19/00 SIAC Construction, Zb. 2001, s. I-7725, bod 42 (s odkazom na kritériá na vyhodnotenie ponúk).

(10) Pozri rozsudok Evn a Wienstrom, už citovaný, bod 48 (s odkazom na kritériá hodnotenia ponúk).

(11) Pozri vec C-331/04, ATI EAC, Zb. 2005, s. I-10109, body 24, 28 a 29.

(12) Ako sa uvádza v jeho úvode,"v tomto oznámení sa opisuje EZHZ a objasňujú sa niektoré jej charakteristiky a spôsob, akým funguje, aby sa zabezpečilo, že sa môže uchádzať o verejné zákazky a zúčastňovať sa na programoch financovaných z verejných prostriedkov za rovnakých podmienok ako ostatné podniky."

(13) Z tohto listu ani zo stanoviska Komisie nie je jasné, či sa Komisia domnieva, že oznámenie obsahuje tvrdenia, ktoré nemusia byť správne vzhľadom na príslušné ustanovenia nariadenia č. 2137/85, alebo či poskytujú zavádzajúce informácie o skutočnom význame týchto ustanovení. Na konci tohto rozhodnutia ombudsman uvedie ďalšiu relevantnú poznámku.

(14) Francúzska verzia znie takto: „Les membres du groupement répondent indéfiniment et solidairement des dettes de toute nature de celui-ci. La loi nationale détermine les conséquences de cette responsabilité.“

(15) V článku 1 ods. 2 sa stanovuje, že EZHZ „je odo dňa svojej registrácie podľa článku 6 spôsobilá vo vlastnom mene mať práva a povinnosti každého druhu, uzatvárať zmluvy alebo vykonávať iné právne úkony a žalovať a byť žalovaná.“

Článok 3 ods. 1 stanovuje: „Účelom zoskupenia je uľahčovať alebo rozvíjať hospodárske činnosti jeho členov a zlepšovať alebo zvyšovať výsledky týchto činností; Jeho cieľom nie je dosahovať zisk sám pre seba. Jeho činnosť súvisí s hospodárskymi činnosťami jeho členov a nesmie byť viac ako doplnková k týmto činnostiam.“

(16) Napríklad výraz "dettes" alebo " χρέη" použitý vo francúzskej a gréckej verzii sa zrejme vzťahuje len na finančné záväzky.

(17) To isté platí v súvislosti s článkom 1 ods. 2, článkom 3 ods. 1 a článkami 5 a 7 nariadenia č. 2137/85, na ktoré sa odkazuje v stanovisku Komisie, bez akéhokoľvek konkrétneho vysvetlenia, pokiaľ ide o ich vplyv na stanoviská Komisie. V súvislosti s tým treba tiež poznamenať, že odkazy v stanovisku Komisie na články 6 a 12 zmluvy o založení sťažovateľa alebo na zákaz zmien totožnosti alebo zloženia uchádzačov dostatočne nevysvetľujú a nepodporujú jej stanoviská.