V Štrasburgu 19. decembra 2006

Vážený pán M.,

Dňa 28. júna 2005 mi bola doručená Vaša sťažnosť na Spoločné výskumné centrum Európskej komisie týkajúca sa postupu vedúceho k zriadeniu dočasných zamestnancov ako stálych úradníkov v Inštitúte pre ochranu a bezpečnosť občanov v Ispre, ktorý sa uskutočnil 19. februára 2004. Doplňujúce dokumenty týkajúce sa Vašej sťažnosti ste zaslali 15. júla 2005.

Vzhľadom na to, že Vaše tvrdenia a tvrdenia boli podobné tým, ktoré predložili iní sťažovatelia vo veciach 2075/2005/(ELB)MHZ, 2274/2005/MHZ, 2275/2005/MHZ, 2276/2005/MHZ, 2079/2005/MHZ, 2354/2005/MHZ, 2666/2005/(BB)MHZ a 3685/2005/(BU)MHZ, ombudsman sa rozhodol viesť vyšetrovanie Vašej sťažnosti a uvedených prípadov spoločne.

Dňa 18. júla 2005 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie.

Komisia zaslala svoje stanovisko 28. októbra 2005, ktoré som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

Dňa 28. decembra 2005 ste mi zaslali svoje pripomienky.

Dňa 16. januára 2006 som Vás informoval, že Vaša sťažnosť bola pridelená inému právnemu zástupcovi.

V dňoch 23. januára a 3. februára 2006 ste mi v súvislosti s Vašou sťažnosťou zaslali doplňujúce informácie.

Medzitým som 30. januára 2006 požiadal Komisiu, aby mi poskytla ďalšie informácie o Vašej sťažnosti, a nasledujúci deň som Vás informoval o svojej žiadosti. Dňa 8. februára 2006 ste mi zaslali svoje pripomienky k listu, ktorý som zaslal Komisii 14. februára 2006.

Dňa 3. februára 2006 ma Komisia informovala, že vzhľadom na jej vnútorný rozhodovací proces nebolo možné zaslať jej odpoveď v pôvodnej lehote 28. februára 2006, a preto požiadala o predĺženie lehoty. Dňa 14. februára 2006 som povolil predĺženie do 31. marca 2006 a zodpovedajúcim spôsobom som Vás o tom informoval.

Dňa 3. apríla 2006 zaslala Komisia svoju odpoveď na moju žiadosť z 30. januára 2006 vo francúzštine, ktorú som Vám zaslal s výzvou na predloženie pripomienok.

Dňa 28. apríla 2006 som zaslal Komisii ďalší list týkajúci sa Vášho prípadu.

Dňa 1. júna 2006 ma Komisia požiadala o predĺženie lehoty do 30. júna 2006, s čím som súhlasil. Dňa 22. júna 2006 som Vás o tom informoval.

Dňa 6. júla 2006 Komisia zaslala svoju odpoveď vo francúzštine na môj list z 28. apríla 2006. Dňa 8. septembra 2006 Komisia zaslala korigendum k tejto odpovedi, ktoré som Vám zaslal spolu s odpoveďou Komisie zo 6. júla 2006 vo francúzštine a jej prekladom do angličtiny, a vyzvala Vás, aby ste zaslali pripomienky.

Dňa 31. októbra 2006 ste zaslali svoje pripomienky k uvedenej odpovedi.

Dňa 12. decembra 2006 ste počas telefonického rozhovoru s mojimi útvarmi požiadali o čo najrýchlejšie prijatie rozhodnutia o Vašej sťažnosti a súhlasili ste s tým, aby Vám bolo toto rozhodnutie zaslané v angličtine na uľahčenie tejto záležitosti.

obraciam sa preto na Vás v anglickom jazyku, aby som Vás informoval o výsledkoch vykonaných vyšetrovaní. Čo najskôr Vám zašlem preklad tohto rozhodnutia do francúzštiny, o ktorom predpokladám, že bude začiatkom roka 2007.

Sťažnosť

Relevantné skutočnosti podľa sťažovateľov (1) možno zhrnúť takto:

Sťažovatelia, dočasní výskumní pracovníci v rôznych inštitútoch Spoločného výskumného centra Európskej komisie (ďalej len „JRC“), sa zúčastnili na výberovom konaní JRC COM/R/A/01/2000 pre dočasných vedeckých zamestnancov platovej triedy A8/A5. Výberové konanie pozostávalo z fázy predbežného výberu, ktorá sa zakladala na životopisoch uchádzačov a minimálne päťročnej odbornej praxi vo zvolenej oblasti odbornosti, po ktorej nasledoval test s voliteľnými odpoveďami a ústne testy. Sťažovatelia boli úspešní, a preto boli spolu s ďalšími úspešnými uchádzačmi zaradení na rezervný zoznam.

Sťažovateľ bol následne pozvaný na pohovor na pozíciu dočasného vedeckého pracovníka v Inštitúte pre ochranu a bezpečnosť občanov (ďalej len „IPSC“) Spoločného výskumného centra JRC v Ispre. Po úspešnom absolvovaní pohovoru bolo sťažovateľovi ponúknuté pracovné miesto dočasného zamestnanca (platová trieda A8) v IPSC SVC podľa článku 2 písm. d) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a v rámci možného zriadenia tohto pracovného miesta ako stáleho pracovného miesta v blízkej budúcnosti. Sťažovateľ túto ponuku prijal a podpísal päťročnú zmluvu s JRC. JRC následne preskúmalo jeho predchádzajúcu odbornú prax (ktorá zahŕňala jeho postdoktorandské štipendium v rámci Komisie a jeho prácu mimo Komisie) a opätovne definovalo jeho platovú triedu ako A6, stupeň 3, pre ktorú sa vyžadovala postgraduálna odborná prax v trvaní minimálne 12 rokov.

Všetci sťažovatelia dostali záruky (v rôznom čase a v rôznych formách), že sa budú môcť zúčastniť na postupe zriadenia dočasných zamestnancov v SVC, aby sa stali stálymi úradníkmi pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku 1. mája 2004. Niektorí sťažovatelia (2) sa odvolávali najmä na svoje prijímacie pohovory a uviedli, že vedúci oddelenia podpory riadenia Inštitútu JRC pre referenčné materiály a merania, ktorý bol členom výberovej komisie, ich informoval za prítomnosti ostatných členov komisie, že za predpokladu, že ich zmluvy budú podpísané do 31. októbra 2003, budú sa môcť zúčastniť na postupe zriadenia dočasných zamestnancov v SVC. Podľa sťažovateľov v dôsledku poskytnutých záruk prijali všetky potrebné opatrenia na to, aby opustili pracovné miesta, ktoré mali v tom čase, aby mohli podpísať zmluvy s Komisiou.

V novembri 2003 SVC zorganizovalo powerpointovú prezentáciu pre všetkých zamestnancov v súvislosti s postupom založenia a 4. decembra 2003 vydalo e-mail, v ktorom ich informovalo, že všetci dočasní výskumní pracovníci by mali byť zriadení ako úradníci pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku a že postup založenia je súčasťou rozvoja personálnej politiky pre oblasť výskumu, o ktorej rozhodla Komisia v decembri 2001.

Vedúci oddelení sťažovateľov ich požiadali, aby pripravili a predložili opis svojich súčasných (dočasných) pracovných miest. Sťažovatelia boli informovaní, že tento opis sa použije v súvislosti so zverejnením interných výberových konaní, čo by viedlo k vytvoreniu pracovných miest sťažovateľov ako stálych pracovných miest.

Dňa 19. februára 2004 sa v SVC začal vnútorný postup vedúci k zriadeniu dočasných zamestnancov ako stálych úradníkov. Pracovné miesta pre zriadenie boli vysoko špecializované. Znamenalo to, že v praxi sa mohli prihlásiť len osoby, ktoré zastávali pracovné miesta v čase začatia postupu zriaďovania.

JRC informovalo svojich dočasných výskumných pracovníkov, že na to, aby sa mohli prihlásiť, ich skúšobná lehota musí byť ukončená do 2. marca 2004 (t. j. do dátumu uzávierky registrácie). JRC sa domnievalo, že predchádzajúca práca uchádzačov so Spoločenstvami ako pomocnými zamestnancami (aj na pozíciách, ktoré nesúviseli s pracovnými miestami uvedenými na účely zriadenia) by sa mohla započítať do výpočtu, či bola šesťmesačná skúšobná lehota ukončená.

Sťažovatelia však nemali žiadne skúsenosti ako pomocní zástupcovia a ich skúšobná doba nebola do 2. marca 2004 ukončená. Napriek prijatým uisteniam neboli pracovné miesta sťažovateľov zaradené do postupu zriaďovania. Podľa sťažovateľov boli požiadavky na počet odpracovaných rokov v rámci postupu založenia nespravodlivé, pretože viedli k situácii, v ktorej dočasní zamestnanci, ktorí boli prijatí za rovnakých podmienok, nemali rovnakú možnosť byť vymenovaní za stálych úradníkov.

Sťažovateľ sa uchádzal o iné pracovné miesto (COM/R/067/04), na ktoré sa vyžadoval jeden rok služobného pomeru ako štatutárny zamestnanec v Spoločenstvách (3). Jeho žiadosť bola zamietnutá. Dňa 29. júna 2004 podal sťažovateľ sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Vo svojej sťažnosti napadol rozhodnutie JRC neprijať jeho prihlášku na pracovné miesto uvedené v dokumente COM/R/067/04. Okrem toho predložil žiadosť o zaradenie svojho súčasného (dočasného) pracovného miesta do výberového konania. Dňa 27. septembra 2004 bolo jeho odvolanie zamietnuté.

V apríli 2004 (tesne pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku 1. mája 2004) Komisia zmenila päťročné zmluvy sťažovateľov ako dočasných zamestnancov na zmluvy na dobu neurčitú.

Sťažovateľ podal 28. júna 2005 sťažnosť Európskemu ombudsmanovi. Vzhľadom na to, že jeho tvrdenia a tvrdenia boli podobné tým, ktoré predložili iní sťažovatelia vo veciach 2075/2005/(ELB)MHZ, 2274/2005/MHZ, 2275/2005/MHZ, 2276/2005/MHZ, 2079/2005/MHZ, 2354/2005/MHZ, 2666/2005/(BB)MHZ a 3685/2005/(BU)MHZ, ombudsman sa rozhodol uskutočniť spoločné vyšetrovanie.

Ombudsmanka v sťažnostiach identifikovala tieto tvrdenia a tvrdenia:

1. Sťažovatelia tvrdili, že Komisia porušila záruky, ktoré im poskytla, pokiaľ ide o ich vyhliadky stať sa stálymi úradníkmi, a že na základe týchto záruk prijali ich pracovné miesta.
2. Sťažovatelia tiež tvrdili, že Komisia nespravodlivo uplatnila požiadavky týkajúce sa počtu odpracovaných rokov v postupe založenia a že v dôsledku toho dočasní zamestnanci prijatí za rovnakých podmienok nemali rovnakú príležitosť byť vymenovaní ako stáli úradníci.
3. Tvrdili, že Komisia by mala otvoriť interné výberové konanie na ich prijatie ako stálych úradníkov.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stanovisko Komisie možno zhrnúť takto:

Sťažovatelia boli prijatí ako dočasní zamestnanci podľa článku 2 písm. d) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Ich zmluvy boli uzatvorené na obdobie piatich rokov. Dňa 19. februára 2004 Komisia uverejnila niekoľko oznámení o interných výberových konaniach na základe kvalifikácie ako súčasť svojho snaženia o to, aby sa niektorí dočasní zamestnanci stali stálymi úradníkmi. Žiadne z uverejnených výberových konaní nezodpovedalo pracovným miestam obsadeným sťažovateľmi. V apríli 2004 boli dočasné pracovné zmluvy sťažovateľov obnovené na dobu neurčitú.

Podľa ustálenej judikatúry [vec T-214/99 Carrasco Benitez/Komisia (4)] môže Komisia pred uplatnením postupu založenia na dočasných zamestnancov vyžadovať minimálny počet odpracovaných rokov. Môže sa teda vyžadovať, aby dočasní zamestnanci mali aspoň šesťmesačnú prax ako štatutárni zamestnanci.

Niektorí dočasní zamestnanci v skúšobnej dobe boli skutočne pripustení do výberového konania. Títo zamestnanci však predtým pracovali s Komisiou ako pomocní zamestnanci, a preto splnili požiadavku minimálne šesťmesačného počtu odpracovaných rokov. Pokiaľ ide o väčšinu pracovných miest, na ktoré sa vzťahoval postup založenia, minimálna doba ako štatutárny zamestnanec bola oveľa dlhšia ako šesť mesiacov. Podľa Komisie „zohľadnila povahu pracovného miesta.“Komisia okrem toho poznamenala, že „túžba udržať ľudí, ktorí už preukázali svoju spôsobilosť na príslušných pracovných miestach, je dôvodom na zohľadnenie skúseností ako pomocný zamestnanec, aj keď ich skúsenosti boli získané v iných funkciách v rámci Spoločenstiev, ako je funkcia vykonávaná v čase uverejnenia interného výberového konania.“ Komisia tiež poukázala na to, že pojem „štatutárny zamestnanec“ sa vzťahuje na úradníkov v skúšobnej dobe a stálych úradníkov, dočasných zamestnancov a pomocných zamestnancov. Komisia sa odvolala na spojené veci T-40/96 a T-55/96 Kerros a Kohn Berge/Komisia (5) (v ktorých Súd prvého stupňa uviedol, že sa musia zohľadniť všetky skúsenosti štatutárneho zástupcu na úrovni požadovaného počtu odpracovaných rokov). Komisia dospela k záveru, že len pracovné miesta obsadené dočasnými zamestnancami, ktorí uspeli v predchádzajúcich výberových kolách pre dočasných zamestnancov a odpracovali viac ako šesť mesiacov (v ktorých boli zohľadnené ich pracovné obdobia pomocných zamestnancov), boli oprávnené zúčastniť sa na interných výberových konaniach. Podľa Komisie nedošlo k diskriminácii, keďže so všetkými dočasnými zamestnancami v rovnakej situácii sa zaobchádzalo rovnako.

Komisia tiež uviedla, že aj keby vedúci oddelenia viedol niektorých sťažovateľov k presvedčeniu, že by mohli mať prospech z postupu zriadenia, takéto poznámky nemôžu byť pre Komisiu záväzné. Vedúci oddelenia nebol oprávnený poskytnúť takéto uistenia. Komisia poukázala na to, že zásada oprávneného očakávania sa nemôže zakladať na „nádejach vznesených osobou, ktorá na to nebola oprávnená.“ Komisia napokon poukázala na to, že „je potrebné uznať, že pre sťažovateľov aj Komisiu je ťažké určiť povahu a obsah takýchto poznámok o 18 mesiacov neskôr.“Komisia uviedla, že takéto uistenia sťažovateľom z inštitútov JRC v Ispre neboli poskytnuté.

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, Komisia uviedla, že od nadobudnutia účinnosti nového služobného poriadku už nie je možné organizovať interné výberové konania pre dočasných zamestnancov, ktorých zmluvy boli uzavreté na základe článku 2 písm. d) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Komisia zdôraznila, že na to, aby mohla byť vymenovaná za úradníka v skúšobnej dobe, je potrebné najprv uspieť vo výberovom konaní. Sťažovatelia neuspeli vo výberovom konaní. Preto nemôžu byť podľa služobného poriadku vymenovaní za úradníkov. Komisia okrem toho zdôraznila, že postavenie dočasného zamestnanca nepriznáva automaticky právo byť vymenovaný za úradníka. Komisia tiež uviedla, že ponúkla dočasným zamestnancom, ktorí nemohli využiť postup založenia (t. j. tým dočasným zamestnancom, ktorí mali k 2. marcu 2004 v Spoločenstvách päťročné zmluvy a odpracovali menej ako šesť mesiacov), zmluvu dočasného zamestnanca na dobu neurčitú. Tieto ponuky boli predložené pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku 1. mája 2004. Tieto zmluvy sú podľa Komisie stále platné podľa nového služobného poriadku. Podľa článku 4 prechodných opatrení uplatniteľných na úradníkov prijatých podľa Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov sa zmluvy uzavreté s dočasnými zamestnancami, na ktorých sa vzťahuje článok 2 písm. d) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov a ktorí boli prijatí do zamestnania na dobu neurčitú pred 1. májom 2004, nemenia.

Komisia dospela k záveru, že v súvislosti so sťažovateľmi nedošlo k žiadnej diskriminácii ani nesprávnemu úradnému postupu. Komisia poznamenala, že v skutočnosti zmenila pôvodné päťročné zmluvy sťažovateľov na zmluvy na dobu neurčitú. Poznamenal, že táto možnosť už v novom služobnom poriadku neexistuje. Okrem toho nadobudnutie účinnosti nového služobného poriadku znamená, že už nie je možné organizovať interné výberové konania pre dočasných zamestnancov, ktorých zmluvy boli uzavreté podľa článku 2 písm. d) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Pripomienky sťažovateľa

Pripomienky sťažovateľa možno zhrnúť takto:

Po prvé, sťažovateľ zdôraznil, že predmetný postup zriadenia sa uskutočnil v súlade s politikou zamestnancov v oblasti výskumu platnou v tom čase, t. j. že dočasní zamestnanci v oblasti výskumu, ktorí zastávajú stále pracovné miesta, by sa mali zriadiť ako úradníci a že by sa to malo dosiahnuť prostredníctvom interných postupov zriadenia [sťažovateľ v tejto súvislosti odkázal na memorandum z 15. novembra 2001 od pána Kinnocka a pána Busquina (6) (ďalej len „memorandum“) a pripojil jeho kópiu].

Sťažovateľ uviedol, že uchádzači vo výberovom konaní COM/R/A/01/2000 (ďalej len „výberové konanie z roku 2003“) boli počas pohovorov informovaní o tom, že budú mať prospech z postupu zriadenia. Následne v období od 1. januára 2004 do 30. apríla 2004 mu personál ľudských zdrojov a jeho nadriadení poskytli ďalšie ústne uistenia, že v budúcnosti bude mať prospech z toho istého postupu zriadenia. Rovnaké záruky boli poskytnuté v čase, keď podpísal zmluvu s JRC. Na rozdiel od toho, čo Komisia uviedla vo svojom stanovisku, nie je pravda, že JCR v Ispre takéto uistenia sťažovateľom neposkytol.

Sťažovateľ súhlasil s Komisiou, že zamestnávateľ má právo požadovať akúkoľvek prax potrebnú v záujme jeho služby. Podľa jeho názoru je však takáto možnosť dobrovoľná a nie povinná. Okrem toho na základe memoranda Komisia nebola povinná zaviesť požiadavku služobného veku (pozri stranu 13 priloženej kópie, v ktorej sa uvádza: "les dispositions relatives à la titularisation telles que prévues [. . .] restent d'application, à l'exception de celles relatives au minimum d'années d'ancienneté de service requis pour que l'agent temporaire soit éligible à un concours interne de titularisation".) Sťažovateľ dospel k záveru, že Komisia by tiež mohla uplatniť požiadavku šesťmesačného počtu odpracovaných rokov na všetky pracovné miesta.

Uplatnené požiadavky na počet odpracovaných rokov neboli odôvodnené povahou pracovných miest (t. j. platovou triedou a funkciami, ktoré sa majú plniť). Okrem toho boli požiadavky na počet odpracovaných rokov veľmi rôznorodé (od 6 mesiacov do 19 rokov). Bolo napríklad uverejnených 5 pracovných miest s požiadavkami na počet odpracovaných rokov v trvaní 6 mesiacov, 10 pracovných miest s požiadavkami na počet odpracovaných rokov v trvaní 7 až 10 mesiacov, 49 pracovných miest s požiadavkami na počet odpracovaných rokov v trvaní 12 mesiacov. Z toho vyplývalo, že proces bol nevyhnutne svojvoľný a prijatý na základe počtu odpracovaných rokov osôb, ktoré v tom čase zastávali pracovné miesta predložené v rámci postupu vytvárania pracovných miest. Napokon požiadavka na 6-mesačný počet odpracovaných rokov bola taká krátka, že mohla byť len svojvoľným medzným limitom. Tvrdil, že bol prijatý s cieľom umožniť osobám, ktoré zastávali tieto pracovné miesta, zúčastniť sa na internom výberovom konaní.

Navrhovateľ sa preto domnieval, že Komisia nevysvetlila, prečo uplatnila šesťmesačné kritérium.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že nielen požiadavka šesťmesačného počtu odpracovaných rokov, ale aj požiadavka počtu odpracovaných rokov ako štatutárny zamestnanec obmedzili možnosti sťažovateľov stať sa úradníkmi. V tejto súvislosti sťažovateľ vysvetlil, že hoci väčšina sťažovateľov skutočne odpracovala v Komisii niekoľko rokov, táto skúsenosť nebola ako štatutárni zamestnanci, ale ako doktorandskí alebo postdoktorandskí výskumní pracovníci (v súčasnosti majú postdoktorandskí výskumní pracovníci štatút dočasného zamestnanca). Okrem toho poukázal na to, že všetci sťažovatelia majú dlhoročné skúsenosti v medzinárodných výskumných inštitúciách.

Sťažovateľ považoval za rozporuplné aj toto vyhlásenie Komisie uvedené v jej stanovisku: „Sťažovateľka sa preto pýtala, ako by uchádzači mohli preukázať svoju spôsobilosť na obsadzované pracovné miesta, ak by ich prax bola získaná v inej funkcii v rámci Spoločenstiev, ako bola funkcia vykonávaná v čase uverejnenia interného výberového konania.“

Sťažovateľ sa okrem toho domnieval, že minimálna požiadavka šiestich mesiacov sa v tomto prípade nemôže považovať za relevantnú, ak po prijatí do zamestnania nasleduje skúšobná lehota deviatich mesiacov (ako to bolo v prípade vytvorených pracovných miest). Podľa sťažovateľa by požiadavka na prax mala zmysel, ak by bola dlhšia ako skúšobná lehota. Na druhej strane, ak by boli sťažovatelia prijatí do výberového konania, mohli by ešte počas deväťmesačnej skúšobnej lehoty preukázať svoju spôsobilosť na pracovné miesta.

Sťažovateľ tiež poukázal na to, že hoci Komisia ponúkla zmluvy na dobu neurčitú tým dočasným zamestnancom, ktorí boli vylúčení z postupu zriaďovania, sťažovatelia nemajú rovnaké vyhliadky na služobný postup ako stáli úradníci.

Sťažovateľ napokon uviedol, že výberové konanie v roku 2003, na ktorom sa sťažovatelia zúčastnili, bolo rovnocenné výberovému konaniu (uviedlo sa to aj v memorande).

Okrem svojich pripomienok zaslaných 28. decembra 2005 sťažovateľ 23. januára 2006 zaslal ombudsmanovi e-mail, v ktorom zdôraznil, že jeho sťažnosť sa týka diskriminácie na základe svojvoľného zavedenia požiadavky šesťmesačného počtu odpracovaných rokov, a nie porušenia ústnych uistení. Sťažovateľ zaslal 3. a 8. februára 2006 dodatočné e-maily a poukázal na to, že Komisia by mala uviesť, aký je záujem jej služby na stanovení požiadavky šesťmesačného počtu odpracovaných rokov.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľov sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.

List ombudsmana Komisii z 30. januára 2006

Dňa 30. januára 2006 ombudsman zaslal Komisii kópie pripomienok, ktoré dostal k tomuto dátumu od sťažovateľov v rámci spoločného vyšetrovania. Požiadal tiež Komisiu, aby odpovedala na tieto otázky:

1. Oznámenia o výberovom konaní týkajúce sa postupu usadenia sa sa líšia, pokiaľ ide o požiadavky na služobný vek štatutárneho zástupcu. V niektorých prípadoch bola požiadavka šesť mesiacov, zatiaľ čo v iných to bolo sedem, osem alebo deväť mesiacov. Aké boli dôvody týchto požiadaviek a relatívne malých rozdielov medzi nimi?
2. Prečo oznámenie o výberovom konaní COM/R/106/04 obsahovalo požiadavku trojmesačného počtu odpracovaných rokov? (Ombudsman priložil kópiu predmetného oznámenia).
3. Sú pracovné miesta, ktoré sťažovatelia v súčasnosti zastávajú, v pláne pracovných miest označené ako trvalé alebo dočasné pracovné miesta?
4. Ak je odpoveď na tretiu otázku taká, že ide o trvalé pracovné miesta, mohla by Komisia zvážiť zorganizovanie ďalšieho postupu zriadenia, z ktorého by mohli mať prospech sťažovatelia?

Odpoveď Komisie z 3. apríla 2006

Pokiaľ ide o prvú otázku, Komisia uviedla, že: i) požiadavky na počet odpracovaných rokov zodpovedali povahe pracovných miest a boli stanovené v súlade so služobným záujmom; a ii) Komisia má pri určovaní takýchto požiadaviek široký priestor na voľné uváženie. Okrem toho Komisia uviedla, že skúšobná doba dočasných zamestnancov bola podľa starého služobného poriadku šesť mesiacov, a preto požiadavka počtu odpracovaných rokov pri zamestnávaní dočasných zamestnancov nemohla byť kratšia ako ich skúšobná doba. Komisia tiež uviedla, že oznámenia o výberových konaniach boli uverejnené 19. februára 2004.

Pokiaľ ide o druhú otázku, Komisia stručne odpovedala, že dokument predložený ombudsmanom nezodpovedá skutočnosti. Komisia uviedla, že si kladie otázku, ako jej bolo oznámené oznámenie o výberovom konaní pripojené k listu ombudsmana z 30. januára 2006. Komisia pripojila k svojej odpovedi dokument s názvom „Oznámenie o hospodárskej súťaži COM/R/106/04“ a uviedla, že v skutočnosti ide o dokument, ktorý bol uverejnený. (Z tohto dokumentu vyplynulo, že sa vyžaduje len štvorročné odpracované roky.) Komisia tiež uviedla, že overila, či úspešný uchádzač v tomto výberovom konaní skutočne dosiahol štyri roky odpracovaných rokov.

Pokiaľ ide o tretiu otázku, Komisia uviedla, že pracovné miesta sťažovateľov boli v pláne pracovných miest určené ako stále pracovné miesta.

Pokiaľ ide o štvrtú otázku, Komisia uviedla, že so sťažovateľmi uzavrela zmluvy na dobu neurčitú (ich predchádzajúce zmluvy trvali päť rokov). Uviedol tiež, že nadobudnutie účinnosti nového služobného poriadku znamená, že už nie je možné organizovať interné výberové konania pre dočasných zamestnancov, ktorých zmluvy boli uzatvorené podľa článku 2 písm. d) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, a že len dočasní zamestnanci, ktorých zmluvy boli uzatvorené podľa článku 2 písm. c) vyššie uvedených podmienok, môžu využiť postup zriadenia. Komisia preto poznamenala, že sťažovatelia by sa podľa vlastného želania mohli zúčastniť na externých verejných výberových konaniach a v prípade úspechu by sa mohli stať úradníkmi.

Telefonický kontakt so sťažovateľkou vo veci 2079/2005/MHZ z 11. apríla 2006 a jej e-maily z 12. a 13. apríla 2006

Dňa 11. apríla 2006 útvary ombudsmana zatelefonovali sťažovateľovi vo veci 2079/2005/MHZ s cieľom objasniť otázku dokumentu PDF (obsahujúceho okrem iného oznámenie o výberovom konaní COM/R/106/04), ktorú sťažovateľ vo veci 2079/2005/MHZ zaslal ombudsmanovi 12. januára 2006.

Sťažovateľ vo veci 2079/2005/MHZ potvrdil, že dokument PDF bol uverejnený na intranete Komisie 19. februára 2004 a zdá sa, že bol vytvorený deň predtým. Uviedla tiež, že postup zakladania bol pripravený s neuveriteľnou rýchlosťou a že je veľmi pravdepodobné, že oznámenia o výberovom konaní v tomto dokumente PDF obsahovali veľa chýb (v tom istom čase bolo uverejnených približne 300 oznámení o výberovom konaní). Poukázala aj na to, že dátum uverejnenia bol veľmi blízko dátumu uzávierky týchto výberových konaní.

Sťažovateľka vo veci 2079/2005/MHZ zaslala 12. apríla 2006 ombudsmanovi e-mail, ku ktorému pripojila dokument „Avis des vacances d'emploi et de concours internes sur titres jumelés“(ďalej len „avis“), ktorý bol uverejnený spolu s uvedeným dokumentom PDF. Dokument sa týkal voľných pracovných miest z 19. februára 2004 a ako konečný termín na registráciu uchádzačov sa v ňom uvádzal 5. marec 2004. Dňa 13. apríla 2006 sťažovateľ zaslal ombudsmanovi vytlačenú kópiu stránky HTML z intranetovej stránky Komisie týkajúcu sa toho istého dokumentu. Podľa tohto dokumentu bol konečný termín na registráciu uchádzačov 2. marec 2004.

List ombudsmana Komisii z 28. apríla 2006

Po preskúmaní odpovede Komisie z 3. apríla 2006 a na základe informácií poskytnutých sťažovateľom sa ombudsman rozhodol znovu sa obrátiť na Komisiu.

Pokiaľ ide o Avis, ombudsman na základe odpovede Komisie poznamenal, že by chcel byť informovaný o zdroji informácií ombudsmana týkajúcich sa oznámenia o výberovom konaní COM/R/106/04, ktoré bolo pripojené k listu ombudsmana z 30. januára 2006. Ombudsmanka v reakcii na to informovala Komisiu, že jeden zo sťažovateľov zaslal ombudsmanovi dokument Avis a dokument PDF, ktorý je k nemu pripojený a ktorý obsahuje všetky oznámenia o výberových konaniach v rámci príslušného postupu zriadenia (vrátane dokumentu COM/R/106/04). Ombudsmanka tiež poďakovala Komisii za zaslanie ďalšej verzie Avisu a oznámenia o výberovom konaní COM/R/106/04. Po dôkladnom porovnaní týchto dvoch verzií ombudsman dospel k záveru, že sa zdá, že dokument zaslaný Komisiou by mohol byť opravenou verziou pôvodnej verzie Avisu zaslaného sťažovateľom. Okrem toho poznamenal, že Avis zaslaný Komisiou sa zdal byť vytvorený 1. marca 2004, zatiaľ čo Avis a vyššie uvedený PDF zaslaný sťažovateľom sa zdali byť vytvorené 19. februára 2004 a 18. februára 2004 (7). Ombudsmanka preto požiadala o objasnenie, pokiaľ ide o zjavný rozdiel medzi oboma verziami Avisu a dátumami ich vytvorenia.

Pokiaľ ide o možnosť určiť sťažovateľov za úradníkov, ombudsmanka poznamenala, že vo svojom stanovisku, ako aj vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie Komisia zastávala názor, že nový služobný poriadok stanovuje absolútnu prekážku organizácie interných výberových konaní pre dočasných zamestnancov s výnimkou tých, ktorých zmluvy boli uzavreté podľa článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Ombudsman však poukázal na to, že na základe informácií, ktoré boli neformálne poskytnuté na medziinštitucionálnych stretnutiach, na ktorých sa zúčastnili jeho útvary, pochopil, že názor Komisie nemôžu zdieľať iné inštitúcie, ktoré sa v tejto súvislosti odvolávajú na: i) článok 29 ods. 1 služobného poriadku, ktorý v zásade umožňuje inštitúciám organizovať interné výberové konania; a ii) článku 29 ods. 2 služobného poriadku, ktorý ponúka ďalšiu možnosť prijímania na pracovné miesta, ktoré si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu. Ombudsman sa preto pýtal, či by ho Komisia mohla informovať o tom, či jej Generálne riaditeľstvo pre personál a administratívu zaujalo stanovisko k možnému uplatňovaniu týchto ustanovení v prípade sťažovateľov.

Pokiaľ ide o všeobecný kontext, ktorý viedol k sťažnostiam, ombudsman uviedol, že hoci dôkladne preskúmal sťažnosti v rámci spoločného vyšetrovania, bol znepokojený všeobecným kontextom, v ktorom vznikli. Po preskúmaní viacerých oznámení o výberových konaniach pre príslušné výberové konanie, ako sú uvedené v dokumente Komisie PDF, uviedol, že pre pracovné miesta vedeckých pracovníkov rovnakej platovej triedy A8/A5 existujú veľmi odlišné požiadavky, pokiaľ ide o podmienky služobného veku v rámci Spoločenstiev, ako je šesť, osem, deväť a desať mesiacov a jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem a šestnásť rokov. Okrem toho uviedol, že ďalšie požiadavky stanovené v oznámeniach o výberových konaniach, ktoré sa týkajú napríklad odbornej praxe, vzdelania a jazykových znalostí, by mohli vzbudzovať dojem, že sú založené na profiloch osôb, ktoré v tom čase zastávali príslušné pracovné miesta. Ombudsman preto na základe dostupných informácií vyjadril svoju neistotu, pokiaľ ide o to, aký by mohol byť záujem služby, ktorý by bolo možné rozumne chápať tak, že odôvodňuje uverejnenie približne 300 rôznych výberových konaní Komisiou s tak radikálne odlišnými podmienkami pripustenia, alebo dokonca či existuje jasný právny základ pre to, čo by sa mohlo zdať ako všeobecná politika na stanovenie úradníkov za osoby, ktoré potom zastávajú príslušné pracovné miesta. Poznamenal, že jeho obavy týkajúce sa uvedených skutočností boli obzvlášť naliehavé vzhľadom na skutočnosť, že Komisia neposkytla žiadne uspokojivé vysvetlenie ani odôvodnenie zaobchádzania so sťažovateľmi vo všeobecnom kontexte, ktorý viedol k sťažnostiam.

Odpoveď Komisie zo 6. júla 2006

Odpoveď Komisie na list ombudsmana z 28. apríla 2006 obsahovala list podpísaný komisárom Potočnikom ombudsmanovi a samostatné pripomienky pod nadpisom „Odpoveď Komisie ombudsmanovi“.

Komisár vo svojom liste odkázal na nedávne stretnutie s ombudsmanom (8). Komisár uviedol, že pozorne preskúmal prípady spoločného vyšetrovania, ale nevidí možnosť pohybu, pokiaľ ide o sťažovateľov, pretože by to mohlo narušiť politiku organizovania výberových konaní s cieľom uspokojiť osobitné potreby služby, a nie potreby jednotlivcov. Uviedol tiež, že je potrebné zabezpečiť systematický a koherentný prístup k náboru, ktorý by v plnej miere spĺňal osobitné potreby JRC ako zoskupenia výskumných ústavov. Generálny riaditeľ podrobne preskúma doterajšiu prax a všetky možné ponaučenia z týchto výberových konaní začlení do budúcich výberových konaní.

V samostatných pripomienkach sa uvádzalo, že pokiaľ ide o oznámenie o výberovom konaní COM/R/106/04, verzia, ktorú sťažovateľ postúpil ombudsmanovi, nebola správna. Oznámenie bolo pôvodne uverejnené 19. februára 2004. Z dôvodu chyby týkajúcej sa služobného veku bola opravená verzia vytvorená 1. marca 2004 a následne zaslaná na uverejnenie príslušným útvarom Komisie 3. marca 2004.

Komisia súhlasila s tým, že interné výberové konania sa môžu organizovať podľa nového služobného poriadku a že môžu byť otvorené pre všetkých úradníkov a dočasných zamestnancov v zmysle článku 29 ods. 1 služobného poriadku. Tento článok však neukladá inštitúciám povinnosť organizovať interné výberové konania. Od Európskeho parlamentu sa vyžaduje, aby každých päť rokov organizoval interné výberové konania pre svojich dočasných zamestnancov podľa článku 2 písm. c).

Komisia sa však nedomnieva, že v súčasnosti je vhodné organizovať interné výberové konania, a to tým skôr, že cieľom týchto výberových konaní je splniť personálne požiadavky, ktoré vznikajú. V súčasnosti má Komisia po viacerých verejných výberových konaniach v oblasti výskumu rezervné zoznamy viac ako 150 osôb pre funkčnú skupinu AD. Komisia poukázala na to, že sťažovatelia mali možnosť zúčastniť sa na týchto výberových konaniach. Komisia takisto zdôraznila, že zmluvy všetkých sťažovateľov boli obnovené na dobu neurčitú, aj keď ich skúšobná doba nebola ukončená.

Pokiaľ ide o otázku, či oznámenia o výberovom konaní v rámci postupu zakladania podnikov vyvolávajú dojem, že boli založené na profiloch osôb zastávajúcich pracovné miesta v roku 2004, Komisia uviedla, že každé oznámenie o výberovom konaní obsahovalo opis pracovného miesta zodpovedajúci potrebám služby a požiadavkám inštitúcií v oblasti výskumu. Okrem toho v prípade oznámení o výberovom konaní na pracovné miesta A4, A5 alebo A6 (mimo riadenia) sa zdalo rozumné vyžadovať niekoľko rokov relevantnej odbornej praxe. Komisia dodala, že hoci neexistoval systematický prístup k stanoveniu kritérií prijímania do zamestnania, takéto kritériá boli stanovené v každom jednotlivom prípade a boli prispôsobené požiadavkám služby.

Hlavná prevádzkareň v rámci Generálneho riaditeľstva pre výskum, na ktorú sa vzťahujú sťažnosti, sa uskutočnila v roku 2004 v rozpore so špecifickou politikou [SEK(2001)1869](9). Ďalšie takéto cvičenie sa neplánovalo. Komisia by však mohla plánovať organizáciu interných výberových konaní od prípadu k prípadu, hoci takéto výberové konania by sa neorganizovali na žiadosť dočasných zamestnancov, ale výlučne na základe požiadaviek služby. V takom prípade by na postup dohliadal príslušný generálny riaditeľ v súlade s osobitnými kritériami.

Pripomienky sťažovateľa k odpovedi Komisie zo 6. júla 2006

Po prvé, sťažovateľ považoval za prekvapujúce, že Komisia mieša pojem odpracovaných rokov s pojmom skúšobnej doby. V tejto súvislosti uviedol, že viacerí jeho kolegovia sa mohli zúčastniť na postupe zriadenia napriek tomu, že boli ešte stále v skúšobnej dobe ako štatutárni zamestnanci.

Sťažovateľ ďalej odkázal na uverejnenie interných výberových konaní 19. februára 2004. Poukázal na to, že podľa Komisie uverejnila 3. marca 2004 korigendum k výberovým konaniam, v ktorých bol konečný termín na predloženie uchádzačov 2. marec 2004.

Sťažovateľ okrem toho uviedol, že ho teší, že Komisia nakoniec pripustila, že organizácia interných výberových konaní je možná podľa nového služobného poriadku. Poznamenal tiež argument Komisie, že takéto výberové konania by sa mohli organizovať, ak si to vyžadujú záujmy služby. V tejto súvislosti požiadal o objasnenie týchto otázok:

1. V roku 2004, keď boli všetci sťažovatelia požiadaní, aby pripravili opis svojich pracovných miest s cieľom využiť postup zriadenia, záujem služby zjavne existoval. Prečo v roku 2006 už záujem služby neexistuje?
2. V rámci iniciatívy na zjednodušenie administratívnych postupov, ktorú začal pán Kallas, by malo byť v záujme služby uplatniť postup zriadenia na zostávajúcich 20 dočasných zamestnancov, ktorí zastávajú trvalé pracovné miesta na základe zmlúv na dobu neurčitú (vzhľadom na to, že sa nezdá, že by sa na dočasných zamestnancov zastávajúcich trvalé pracovné miesta na základe zmlúv na dobu neurčitú vzťahovali nové podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev).
3. Sťažovatelia pracujú na trvalých pracovných miestach a vykonávajú rovnaké povinnosti ako úradníci. Nemajú však rovnaké práva ako úradníci (napríklad povýšenie, mobilita, dôchodkové dávky atď.).

Sťažovateľ okrem toho nesúhlasil s tvrdením Komisie, že sťažovatelia sa mohli zúčastniť na externých výberových konaniach na pracovné miesta vo výskume namiesto toho, aby prešli postupom zriadenia. Uviedol, že na jednej strane výberové konanie, na ktorom sa sťažovatelia zúčastnili v roku 2003, bolo rovnocenné výberovému konaniu pre úradníkov, a na druhej strane ďalší úspešní uchádzači tohto výberového konania boli vymenovaní za úradníkov bez toho, aby sa zúčastnili na externých výberových konaniach.

Uviedol tiež, že nechápe, prečo sa Komisia bránila, keď uviedla, že vytvorené pracovné miesta nie sú spojené s osobami, ktoré ich zastávali ako dočasní zamestnanci, zatiaľ čo podľa memoranda bolo cieľom práve: vytvoriť pracovné miesta dočasných zamestnancov JRC, ktorí už tieto pracovné miesta zastávali.

Okrem toho pripomenul, že na žiadosť vedúcich oddelení on a ostatní kolegovia pripravili opisy svojich pracovných miest, ktoré boli (alebo mali byť) uverejnené v oznámeniach o výberových konaniach. V tejto súvislosti porovnanie medzi osobami, ktoré v súčasnosti zastávajú pracovné miesta, ktoré boli predmetom postupu založenia, a oznámeniami o výberových konaniach, ktoré boli použité na tieto pracovné miesta v rámci postupu založenia, by nevyvolávalo žiadne nejasnosti, pokiaľ ide o to, kto vypracoval opisy pracovných miest.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Ombudsman dostal celkovo deväť sťažností (10) proti Spoločnému výskumnému centru Komisie (ďalej len "JRC") týkajúcich sa postupu vedúceho k zriadeniu dočasných zamestnancov ako stálych úradníkov v rôznych inštitútoch Spoločného výskumného centra Komisie (Inštitút pre životné prostredie a udržateľnosť, Inštitút pre ochranu a bezpečnosť občanov a Inštitút pre zdravie a ochranu spotrebiteľa v Ispre a Inštitút pre referenčné materiály a merania v Geeli). Konanie bolo oznámené 19. februára 2004.

1.2 Vzhľadom na to, že obvinenia a tvrdenia obsiahnuté v sťažnostiach sa zdali byť úzko prepojené, ombudsmanka sa rozhodla uskutočniť spoločné vyšetrovanie.

2 O údajnom porušení záruk

2.1 Sťažovatelia tvrdili, že Komisia porušila záruky, ktoré im poskytla, pokiaľ ide o ich vyhliadky stať sa stálymi úradníkmi, a na základe týchto predpokladov prijali svoje pracovné miesta.

Podľa sťažovateľov dostali (v rôznom čase a v rôznych formách) záruky, že sa budú môcť zúčastniť na postupe zriadenia dočasných zamestnancov v SVC, aby sa stali stálymi úradníkmi pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku 1. mája 2004. Niektorí sťažovatelia(11) sa odvolávali najmä na svoje prijímacie pohovory a uviedli, že vedúci oddelenia podpory riadenia Inštitútu JRC pre referenčné materiály a merania, ktorý bol členom výberovej komisie, ich informoval za prítomnosti ostatných členov komisie, že za predpokladu, že ich zmluvy budú podpísané do 31. októbra 2003, budú mať možnosť zúčastniť sa na postupe zriadenia dočasných zamestnancov v JRC. Podľa sťažovateľov v dôsledku poskytnutých záruk prijali všetky potrebné opatrenia na to, aby opustili pracovné miesta, ktoré mali v tom čase, aby mohli podpísať zmluvy s Komisiou.

2.2 Komisia v súhrne nepripúšťa, že sťažovatelia dostali uistenia, ktoré mohli vyvolať pevné očakávania, že budú mať prospech z postupu zriaďovania.

Po prvé Komisia tvrdí, že aj keby vedúci oddelenia viedol niektorých sťažovateľov k domnienke, že je možné ich rýchlo zistiť, takéto poznámky neboli pre Komisiu záväzné, pretože osoba, ktorá ich údajne uviedla, na to nebola oprávnená.

Po druhé, podľa Komisie je pre sťažovateľov a Komisiu ťažké viac ako 18 mesiacov po skutkových okolnostiach určiť povahu a obsah takýchto poznámok.

2.3 Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že vedúci oddelenia nie je oprávnenou osobou na poskytovanie uistení, ombudsman poznamenáva, že osoba, ktorú sťažovatelia konkrétne označili za osobu, ktorá poskytla takéto uistenia, bola vedúcou oddelenia podpory riadenia Inštitútu JRC pre referenčné materiály a merania. Ombudsman nechápe, že Komisia tvrdí, že bolo mimo rozsahu funkcií takéhoto vedúceho oddelenia informovať osoby, ktoré mali byť alebo boli prijaté do zamestnania, o ich kariérnych vyhliadkach a zámeroch JRC v tejto súvislosti.

2.4 Podľa názoru ombudsmana však dôkazy a argumenty predložené sťažovateľmi nepreukazujú ani to, že by sa domnievali, ani to, že by sa mohli odôvodnene domnievať, že vyhlásenia, ktoré im boli predložené, predstavujú záväzný záväzok Komisie ustanoviť ich za úradníkov.

2.5 Ombudsman sa preto domnieva, že v súvislosti s týmto tvrdením nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

3 Tvrdenie o nespravodlivosti

3.1 Sťažovatelia tvrdili, že Komisia nespravodlivo uplatnila požiadavky na počet odpracovaných rokov v postupe založenia a že v dôsledku toho dočasní zamestnanci prijatí za rovnakých podmienok nemali rovnakú príležitosť byť vymenovaní ako stáli úradníci.

Sťažovatelia na podporu svojho tvrdenia v súhrne poukázali na to, že minimálna požiadavka šiestich mesiacov odpracovaných v Spoločenstvách ako štatutárni zamestnanci viedla k situácii, v ktorej dočasní zamestnanci, ktorí boli prijatí za rovnakých podmienok, nemali rovnakú možnosť byť vymenovaní za stálych úradníkov.

3.2 Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že ako podmienku pripustenia k výberovému konaniu na obsadenie miesta dočasného zamestnanca môže požadovať minimálny počet odpracovaných rokov v Spoločenstvách, a odkázala na rozsudok Súdu prvého stupňa Carrasco Benitez/Komisia (T-214/99). Okrem toho bolo potrebné zohľadniť prax štatutárneho zástupcu na úrovni požadovaného počtu odpracovaných rokov (spojené veci T-40/96 a T-55/96, Kerros a Kohn Berge/Komisia). Podľa Komisie nedošlo k diskriminácii, keďže so všetkými dočasnými zamestnancami v rovnakej situácii sa zaobchádzalo rovnako.

V odpovedi na ďalšie vyšetrovanie Komisia dodala, že stanovila požiadavku počtu odpracovaných rokov na šesť mesiacov, pretože podľa jej názoru nemôže byť kratšia ako dĺžka skúšobnej doby, ktorá v prípade dočasných zamestnancov prijatých za rovnakých podmienok ako sťažovatelia predstavovala šesť mesiacov. Komisia tiež tvrdila, že má diskrečnú právomoc pri stanovovaní požiadaviek na výberové konania a že dĺžka odpracovaných rokov pri každom oznámení o výberovom konaní bola stanovená v súlade so záujmom služby.

3.3 Ombudsman považuje za užitočné preskúmať toto tvrdenie, aby sa najprv zvážila špecifická otázka šesťmesačnej minimálnej požiadavky na počet odpracovaných rokov a jej uplatňovanie na sťažovateľov a potom všeobecnejšie zvážili opatrenia týkajúce sa postupu zriaďovania uverejneného 19. februára 2004.

Zaobchádzanie so sťažovateľmi

3.4 Podľa Komisie zaobchádzala so všetkými dočasnými zamestnancami, ktorí sa nachádzali v rovnakej situácii, rovnako, pretože len tí, ktorí splnili minimálne kritérium šiestich mesiacov odpracovaných v Spoločenstvách ako štatutárni zamestnanci, boli oprávnení zúčastniť sa na postupe založenia.

3.5 Podľa sťažovateľov, ak sa ich situácia porovná so situáciou dočasných zamestnancov, ktorí boli určení na základe šesťmesačného kritéria počtu odpracovaných rokov, všetci boli úspešní v tom istom výberovom konaní, boli prijatí z toho istého rezervného zoznamu do tej istej platovej triedy A8 približne v rovnakom čase a nakoniec všetci mali rovnaké päťročné zmluvy.

3.6 Ombudsman najprv poznamenáva, že argumenty predložené sťažovateľmi na podporu tvrdenia o nespravodlivosti sa v podstate týkajú zásady rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti ombudsmanka pripomína ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa zásada rovnakého zaobchádzania porušuje, ak sa s dvoma kategóriami osôb, ktorých právne a skutkové okolnosti neodhalia podstatný rozdiel, zaobchádza rozdielne (12).

3.7 Pokiaľ ide o tento prípad, ombudsman poznamenáva, že sťažovatelia nemali odpracovaných šesť mesiacov v Spoločenstvách ako štatutárni zamestnanci do 2. (alebo 5.) marca 2004, ako sa požadovalo v príslušných oznámeniach o výberových konaniach, a preto sa domnieva, že skutkové okolnosti sťažovateľov neboli v skutočnosti rovnaké ako skutkové okolnosti dočasných zamestnancov, ktorí k tomuto dátumu splnili kritérium šesťmesačného počtu odpracovaných rokov.

3.8 Ombudsman sa preto domnieva, že sťažovateľom sa nepodarilo preukázať, že uplatňovanie minimálnej požiadavky šesťmesačného počtu odpracovaných rokov u Spoločenstiev ako štatutárnych zamestnancov zo strany Komisie porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania. Sťažovatelia nepredložili ani iné argumenty, ktoré by preukazovali, že Komisia s nimi v tejto súvislosti zaobchádzala nespravodlivo.

Postup zriaďovania vo všeobecnosti

3.9 Ombudsman informoval Komisiu, že pri starostlivom skúmaní sťažností týkajúcich sa spoločného vyšetrovania sa začal zaujímať o všeobecný kontext, v ktorom vznikli. Ombudsman informoval Komisiu najmä o tom, že po preskúmaní viacerých oznámení o výberových konaniach týkajúcich sa príslušného postupu prijímania do zamestnania poznamenal, že pre pracovné miesta vedeckých pracovníkov rovnakej platovej triedy A8/A5 existujú veľmi odlišné požiadavky, pokiaľ ide o podmienky služobného veku v rámci Spoločenstiev, ako napríklad šesť, osem, deväť a desať mesiacov (13) a jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem a šestnásť rokov. Okrem toho ďalšie požiadavky stanovené v oznámeniach o výberových konaniach, ktoré sa týkajú napríklad odbornej praxe, vzdelania a jazykových znalostí, by mohli vzbudzovať dojem, že sú založené na profiloch osôb, ktoré v tom čase zastávali príslušné pracovné miesta. Ombudsman preto na základe dostupných informácií vyjadril svoju neistotu, pokiaľ ide o to, aký by mohol byť záujem služby, ktorý by bolo možné rozumne chápať tak, že odôvodňuje uverejnenie približne 300 rôznych výberových konaní Komisiou s tak radikálne odlišnými podmienkami pripustenia, alebo dokonca či existuje jasný právny základ pre to, čo by sa mohlo zdať ako všeobecná politika na stanovenie úradníkov za osoby, ktoré potom zastávajú príslušné pracovné miesta.

3.10 V odpovedi Komisia uznala, že uvedený postup zriaďovania bol v rozpore so špecifickou politikou Komisie (SEK(2001)1869) a uviedla, že ďalšie takéto konanie sa neplánuje. Komisia tiež uznala, že v predmetnom postupe neexistoval systematický prístup k stanoveniu kritérií prijímania do zamestnania. Podľa Komisie však takéto kritériá boli stanovené od prípadu k prípadu a boli prispôsobené požiadavkám služby.

Zodpovedný komisár okrem toho informoval ombudsmanku, že generálny riaditeľ podrobne preskúma minulú prax a začlení všetky možné ponaučenia z týchto výberových konaní do budúcich výberových konaní.

3.11 Ombudsman sa nedomnieva, že by Komisia predložila nejaké presvedčivé vysvetlenie, ako požiadavky služby odôvodňovali spôsob organizácie predmetných výberových konaní.

3.12 Ombudsman poznamenáva, že Súd prvého stupňa použil pojem "fiktívne výberové konanie"(14) v súvislosti s výberovým konaním, v ktorom je úspešný uchádzač vopred určený.

Ombudsman vyjadruje poľutovanie nad tým, že požiadavky výberových konaní, ktorých sa týkajú tieto sťažnosti, boli stanovené takým spôsobom, že mohli vzbudiť dojem, že úspešní uchádzači boli vopred známi a okrem toho boli pri rovnakej kategórii pracovných miest natoľko radikálne odlišní, že sa zdali byť svojvoľní. Ombudsman sa preto domnieva, že existujú dôkazy prima facie o nesprávnom úradnom postupe. Ombudsman preto považuje za potrebné posúdiť, či by tento dôkaz prima facie o nesprávnom úradnom postupe mohol mať i) všeobecné dôsledky a ii) dôsledky najmä pre sťažovateľov.

3.13 Pokiaľ ide o možné všeobecné dôsledky uvedených dôkazov prima facie o nesprávnom úradnom postupe, ombudsman berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že sa neplánuje ďalší takýto postup.

Ombudsmanka okrem toho berie na vedomie a víta iniciatívu, ktorá bola oznámená v liste komisára Potočnika ombudsmanke a ktorej cieľom je podrobne preskúmať doterajšiu prax prijímania zamestnancov do JRC a začleniť prípadné ponaučenia do budúcich výberových konaní. V tejto súvislosti ombudsman zváži, či by mohlo byť užitočné začať vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa riadenia ľudských zdrojov v JRC. Ďalšia poznámka sa preto uvedie ďalej v texte.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že v rámci týchto sťažností nie sú potrebné žiadne ďalšie vyšetrovania, pokiaľ ide o možné všeobecné dôsledky spôsobu organizácie predmetných výberových konaní.

3.14 Pokiaľ ide o možné dôsledky uvedených dôkazov prima facie o nesprávnom úradnom postupe najmä pre sťažovateľov, ombudsman sa bude zaoberať týmto aspektom sťažností uvedených ďalej v časti 4 rozhodnutia v súvislosti s tvrdením sťažovateľov.

4 O návrhu na zorganizovanie interného výberového konania

4.1 Sťažovatelia tvrdili, že Komisia by mala otvoriť interné výberové konanie na ich prijatie ako stálych úradníkov.

Podľa sťažovateľov bol postup, ktorým boli prijatí ako dočasní zamestnanci, rovnocenný, ak nie totožný s výberovými konaniami na výber úradníkov a v tom čase predstavoval jediný spôsob prijímania výskumných pracovníkov.

Sťažovatelia okrem toho zdôraznili, že nemajú žiadne vyhliadky na kariérny rast ako dočasní zamestnanci a že nemajú rovnaké výhody a práva ako úradníci, hoci vykonávajú rovnaké úlohy ako oni.

4.2 Komisia sa najprv domnievala, že nový služobný poriadok stanovuje absolútnu prekážku organizácie interných výberových konaní pre dočasných zamestnancov s výnimkou tých, ktorých zmluvy boli uzavreté podľa článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

4.3 Ombudsman poukázal na to, že na základe informácií, ktoré boli neformálne poskytnuté na medziinštitucionálnych stretnutiach, na ktorých sa zúčastnili jeho útvary, chápe, že názor Komisie nemôžu zdieľať iné inštitúcie, ktoré sa v tejto súvislosti odvolávajú na: i) článok 29 ods. 1 služobného poriadku, ktorý v zásade umožňuje inštitúciám organizovať interné výberové konania; a ii) článku 29 ods. 2 služobného poriadku, ktorý ponúka ďalšiu možnosť prijímania na pracovné miesta, ktoré si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu.

4.4 V reakcii na to Komisia súhlasila s tým, že interné výberové konania sa môžu organizovať podľa nového služobného poriadku a že môžu byť otvorené pre všetkých úradníkov a dočasných zamestnancov v zmysle článku 29 ods. 1 služobného poriadku. Komisia v súhrne uviedla, že v súčasnosti nie je vhodné organizovať interné výberové konania, a to o to viac, že cieľom takýchto výberových konaní je splniť personálne požiadavky, ktoré vznikajú. Komisia by však mohla plánovať organizáciu interných výberových konaní od prípadu k prípadu, hoci takéto výberové konania by sa neorganizovali na žiadosť dočasných zamestnancov, ale výlučne na základe požiadaviek služby. V takom prípade by na postup dohliadal príslušný generálny riaditeľ v súlade so stanovenými kritériami.

4.5 Ombudsman víta skutočnosť, že Komisia zmenila svoj pôvodný názor a súhlasila s ombudsmanom a ďalšími inštitúciami, že organizácia interných výberových konaní je možná pre výskumných pracovníkov podľa nového služobného poriadku.

4.6 Ombudsman však poznamenáva, že aj keby pokračoval vo svojom vyšetrovaní a za predpokladu, že výsledkom by mohlo byť zistenie, že organizácia predmetného postupu zriadenia bola nesprávnym úradným postupom, pretože bola v rozpore s deklarovanou politikou Komisie, alebo dokonca že zahŕňala "fiktívne" výberové konania v tom zmysle, že Súd prvého stupňa použil tento pojem, ombudsman zjavne nemohol navrhnúť Komisii, aby zorganizovala (podobné) výberové konanie na prijímanie sťažovateľov. Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že by sa sťažovatelia v súčasnosti nachádzali v horšom materiálnom postavení, ako by sa nachádzali, ak by predmetný postup založenia nebol zorganizovaný.

Ombudsmanka sa preto domnieva, že predĺženie tohto vyšetrovania, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov, by nemalo žiadny užitočný účel.

4.7 Ombudsman však poukazuje na to, že Komisii nič nebráni v tom, aby v budúcnosti zorganizovala interné výberové konanie v súlade s platnými pravidlami.

4.8 Ombudsman poznamenáva, že sa nezdá, že by Komisia vylúčila organizáciu interného výberového konania, na ktorom by sa sťažovatelia mohli zúčastniť v budúcnosti, ak by si to vyžadovali záujmy služby. Každá takáto budúca súťaž by sa konala pod dohľadom príslušného generálneho riaditeľa a v súlade so stanovenými kritériami.

V tejto súvislosti a vzhľadom na to, čo viackrát uviedli sťažovatelia v priebehu vyšetrovania, a to, že predmetný postup zriadenia vyplýval zo všeobecnej personálnej politiky v SVC a že dočasní zamestnanci, ktorí neboli prijatí do tohto postupu, sú jedinými členmi výskumného personálu SVC v tejto kategórii, ktorí zastávajú trvalé pracovné miesta so zmluvami na dobu neurčitú a zostávajú v SVC, ombudsman uvedie ďalšiu poznámku nižšie.

5 Záver

Z uvedených dôvodov sa ombudsman domnieva, že v súvislosti s týmito sťažnosťami nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie. Ombudsman preto prípady uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

ĎALŠIE POZNÁMKY

1. Ombudsmanka víta iniciatívu, ktorá bola oznámená v liste komisára Potočnika ombudsmanke a ktorej cieľom je podrobne preskúmať doterajšiu prax prijímania zamestnancov do JRC a začleniť prípadné ponaučenia do budúcich výberových konaní. V tejto súvislosti ombudsman zváži, či by mohlo byť užitočné začať vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa riadenia ľudských zdrojov v JRC.
2. Ombudsmanka víta vyhlásenie Komisie, že v jednotlivých prípadoch môže organizovať interné výberové konania, ak si to vyžadujú záujmy služby, a že akékoľvek takéto budúce výberové konania sa budú konať pod dohľadom príslušného generálneho riaditeľa v súlade so stanovenými kritériami. V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia by mohla užitočne preskúmať postavenie výskumných pracovníkov JRC, ktorí ako dočasní zamestnanci zastávajú trvalé pracovné miesta so zmluvami na dobu neurčitú.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ak sa pojem „sťažovatelia“ používa v množnom čísle, odkazuje sa na sťažovateľov vo všetkých deviatich prípadoch, na ktoré sa vzťahuje spoločné vyšetrovanie. „Sťažovateľ“ v jednotnom čísle sa používa, ak sa uvádzajú skutočnosti alebo pripomienky špecifické pre sťažovateľa v tomto prípade.

(2) Sťažovatelia vo veciach 2274/2005/MHZ, 2275/2005/MHZ a 2276/2005/MHZ.

(3) Sťažovateľ vysvetlil, že sa uchádzal o toto pracovné miesto s cieľom poskytnúť základ pre odvolanie podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

(4) Vec T-214/99, Carrasco Benitez/Komisia, Zb. 2000, s. IA-257 a II-1169.

(5) Spojené veci T-40/96 a T-55/96, Kerros a Kohn Berge/Komisia, Zb. 1997, VS s. IA-47; II-135.

(6) SEK(2001)1869.

(7) Obsah oboch dokumentov sa zdá byť rovnaký s výnimkou toho, že v dokumente Komisie je dátum uzávierky výberových konaní 5. marec 2004, zatiaľ čo v dokumente zaslanom sťažovateľom je dátum uzávierky výberových konaní 2. marec 2004. Adresa URL oboch dokumentov je však odlišná: dokument sťažovateľa sa zdá byť vytlačený 26. februára 2004 z intranetovej stránky prístupnej prostredníctvom https://intracomm.cec.eu.int, zatiaľ čo dokument Komisie sa zdá byť vytlačený 2. marca 2004 z intranetovej stránky prístupnej prostredníctvom http//:www.cc.cec.

(8) Ombudsman predpokladá, že list komisára odkazuje na stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 16. mája 2006 medzi ombudsmanom a komisárom Potom Čnikom v jeho kancelárii v Štrasburgu. Ombudsman, ktorého sprevádzali dvaja členovia jeho útvarov, okrem iného vysvetlil, čo robí na zvýšenie povedomia útvarov Komisie o potrebe kultúry zamerania na služby a transparentnosti v rámci modernizácie administratívy EÚ, a vyjadril ochotu stretnúť sa na tento účel so strategickými aktérmi v GR pre výskum a JRC. O týchto výhradách sa nediskutovalo.

(9) Ombudsman preskúmal dokument SEC(2001)1869 a poznamenáva, že na strane 12 tohto dokumentu sa uvádza, že prijímanie dočasných výskumných pracovníkov zamestnaných na základe päťročných obnoviteľnej zmluvy alebo na základe zmluvy na dobu neurčitú by sa malo pozastaviť do konca roku 2002 alebo najneskôr po vytvorení prvých rezervných zoznamov na základe otvoreného výberového konania na pracovné miesta vo výskume. Okrem toho tento dokument stanovoval, že dočasní výskumní pracovníci, ktorí už boli v služobnom pomere a ktorí uspeli v interných alebo externých výberových konaniach, musia byť určení bezodkladne a bez akéhokoľvek iného kritéria okrem kritéria byť úspešným uchádzačom takéhoto výberového konania. V dokumente sa tiež uvádzalo, že výberové konanie, na základe ktorého boli títo zamestnanci prijatí, by sa malo považovať za relevantné výberové konanie (postup bol totožný s postupom v externom výberovom konaní).

(10) Okrem tejto sťažnosti (2349/2005/(OV)MHZ) sú ďalšími sťažnosťami: 2075/2005/(ELB)MHZ, 2274/2005/MHZ, 2275/2005/MHZ, 2276/2005/MHZ, 2079/2005/MHZ, 2354/2005/MHZ, 2666/2005/(BB)MHZ a 3685/2005/(BU)MHZ.

(11) Sťažovatelia vo veciach 2274/2005/MHZ, 2275/2005/MHZ a 2276/2005/MHZ.

(12) Vec T-211/95, Petit-Laurent/Komisia, Zb. 1997, s.

(13) Ombudsman vzal na vedomie najmä obsah viacerých oznámení o výberových konaniach na pracovné miesta vedeckých pracovníkov rovnakej triedy A8/A5, v ktorých bola požiadavka počtu odpracovaných rokov kratšia ako jeden rok.

(14) Spojené veci T-66/96 a T-221/97, Mellet/Súdny dvor, Zb.