V Štrasburgu 6. júna 2006

Vážený pán X,

Dňa 23. decembra 2004 ste podali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť na Európsky úrad pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“) týkajúcu sa Vašej účasti vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04.

Dňa 19. januára 2005 som postúpil sťažnosť riaditeľovi EPSO. EPSO zaslal svoje stanovisko 14. apríla 2005. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 27. júna 2005.

Dňa 20. septembra 2005 som požiadal EPSO o ďalšie informácie. EPSO zaslal svoje doplňujúce pripomienky 10. októbra 2005. Poslal som Vám ich s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 30. novembra 2005.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa možno skutočnosti zhrnúť takto.

Sťažovateľ sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 (administrátori A7/A6 v oblasti informačných technológií)(1).

Predbežný výber a písomný test sa uskutočnili 29. októbra 2004. Dňa 3. novembra 2004, krátko po testoch, sa sťažovateľ obrátil na EPSO v súvislosti s otázkou č. 21 testu c), ktorá obsahovala sériu otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí určených „na posúdenie všeobecných schopností [uchádzačov], najmä [ich] zručností v oblasti verbálneho a numerického uvažovania“. Podľa jeho názoru boli informácie poskytnuté v súvislosti s touto otázkou nekonzistentné (2). Po prvé vypočítal počet obydlí s menej ako tromi spálňami v Írsku v roku 2000. Poznamenal, že 5 % z 1 275 000 obydlí (t. j. 63 750) zodpovedá údaju, ktorý je nižší ako údaje navrhované v odpovediach. Keďže počet obydlí s menej ako tromi spálňami obývanými majiteľom nemohol byť vyšší ako celkový počet obydlí s menej ako tromi spálňami, rozhodol sa neodpovedať na otázku. Uviedol, že s touto otázkou stratil veľa času a požiadal o správne odpovede.

Dňa 4. novembra 2004 EPSO informoval sťažovateľa, že jeho žiadosť bola zaslaná výberovej komisii a že správne odpovede môžu byť poskytnuté až vtedy, keď budú známe výsledky uchádzačov.

Dňa 26. novembra 2004 bol sťažovateľ informovaný o svojich výsledkoch. V teste c) nezískal minimálnu známku.

Dňa 29. novembra 2004 sťažovateľ e-mailom požiadal EPSO o správne odpovede na test c) a požadovaný počet bodov medzi 600 najlepšími uchádzačmi.

Dňa 2. decembra 2004 EPSO zaslal sťažovateľovi kópiu jeho odpovedí, ako aj správne odpovede.

V ten istý deň sťažovateľ požiadal, aby sa jeho test c) opätovne preskúmal a aby sa jeho nedostatočná odpoveď na otázku č. 21 považovala za správnu odpoveď. Vysvetlil, že jeho prvou reakciou bolo vypočítať počet obydlí s menej ako tromi spálňami v Írsku, aby sa odstránili niektoré odpovede a potom sa pomocou pokusov a omylov určila jediná správna odpoveď. Z jeho výpočtu získal počet obydlí nižší ako štyri navrhované odpovede.

Dňa 6. decembra 2004 dostal od EPSO odpoveď s odôvodnením, pokiaľ ide o otázku č. 21, ako aj kópiu svojich odpovedí na testy predbežného výberu.

Dňa 17. decembra 2004 EPSO odpovedal na list sťažovateľa z 2. decembra 2004, pričom uviedol, že správna odpoveď na otázku č. 21 bola poskytnutá v liste zo 6. decembra 2004, že výberová komisia nemohla považovať nedostatočnú odpoveď za správnu odpoveď a že v súlade s judikatúrou súdov Spoločenstva bol každý uchádzač zodpovedný za čas strávený čítaním testu a odpovedaním na otázky.

Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti domnieval, že otázka č. 21 obsahovala nekonzistentné údaje, ktoré mohli viesť uchádzača k záveru, že jedna z navrhovaných odpovedí bola správna alebo že všetky odpovede boli nesprávne. Keďže žiadna odpoveď nebola správna, rozhodol sa neodpovedať. Opätovne si prečítal oznámenie o výberovom konaní, ako aj pokyny uvedené na webovom sídle úradu EPSO a na prvých stranách testu c). Nenašiel žiadnu zmienku o tom, že by iná odpoveď ako jedna zo štyroch navrhovaných bola nesprávna. Okrem toho nenašiel žiadne náznaky, že by mohli existovať nekonzistentné údaje. Ak bol takýto nesúlad úmyselný, uchádzači mali byť o tom informovaní. Takýto údaj mal byť uvedený v oznámení o výberovom konaní alebo v pokynoch. Okrem toho, pokiaľ ide o čas strávený odpoveďou na túto otázku, nemohol nájsť judikatúru, ktorú EPSO uviedol vo svojom liste zo 17. decembra 2004. Domnieval sa, že chyba v znení otázky by mohla viesť uchádzača k opätovnému výpočtu, čo by mohlo predstavovať situáciu odlišnú od situácie, ktorou sa zaoberal Súdny dvor v rozhodnutí, na ktoré odkazuje EPSO. Sťažovateľ chcel konať v mene všetkých uchádzačov, ktorí neodpovedali na otázku č. 21 testu c), a domnieval sa, že by sa im mal udeliť dodatočný bod z dôvodu nekonzistentných informácií uvedených v otázke. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že EPSO mu neposkytol informácie, o ktoré požiadal, týkajúce sa známky, ktorú mal uchádzač získať, aby bol medzi 600 najlepšími uchádzačmi. V tejto súvislosti tvrdil, že takéto informácie by sa mali systematicky poskytovať pri každom teste.

Sťažovateľ sa preto sťažoval na otázku č. 21 testu c), ktorá podľa jeho odhadu obsahovala nekonzistentné informácie. Tvrdil, že na základe informácií poskytnutých v tabuľke nemôže byť žiadna zo štyroch navrhovaných odpovedí správna. Tvrdil tiež, že EPSO neodpovedal na jeho žiadosť o informácie týkajúce sa minimálneho požadovaného počtu bodov medzi 600 najlepšími uchádzačmi. Sťažovateľ tvrdil, že nedostatočná odpoveď na otázku č. 21 v teste c) by sa mala považovať za správnu odpoveď a že uchádzačom, ktorí neodpovedali na túto otázku, by sa mal prideliť dodatočný bod.

Vo svojom liste z 19. januára 2005, ktorým požiadal EPSO, aby poskytol stanovisko k sťažnosti, ombudsman tiež požiadal EPSO, aby uviedol, či výberová komisia zvážila možnosť zrušiť otázku č. 21 skúšky c).

Požiadavku

Stanovisko Európskeho úradu pre výber pracovníkov

Stanovisko úradu EPSO možno zhrnúť takto.

A) Otázka č. 21 skúšky predbežného výberu c)

Pokiaľ ide o obsah skúšok, treba najprv pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry „výberovým komisiám musí byť priznaná široká miera voľnej úvahy, pokiaľ ide o podmienky a podrobný obsah skúšok výberového konania. Všeobecný súd môže preskúmať podmienky vykonania skúšky výberovou komisiou len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektívnosti výberu spomedzi nich výberovou komisiou. Všeobecnému súdu tiež neprináleží kritizovať podrobný obsah testu, pokiaľ tento obsah nie je obmedzený v medziach stanovených v oznámení o výberovom konaní alebo nie je v súlade s cieľmi testu alebo výberového konania“(3).

EPSO pripomenul, že podľa príslušnej judikatúry má výberová komisia širokú hodnotiacu právomoc pri rozhodovaní o tom, či vo verejnom výberovom konaní došlo k nezrovnalosti alebo chybe, konkrétne pokiaľ ide o vypracovanie otázok s voliteľnými odpoveďami (4).

V súvislosti so zrušením otázok Súd prvého stupňa v spojených veciach T-285/02 a T-395/02 Vega Rodriguez/Komisia uviedol, že otázka by sa nemala považovať za nesprávnu, pokiaľ nie je zjavne nezlučiteľná s cieľom hospodárskej súťaže. Súdny dvor dodal, že to tak nie je, ak je ešte možné, aby uchádzači určili, ktorá z odpovedí je správna (5).

V tomto prípade výberová komisia analyzovala otázku č. 21 po pripomienkach sťažovateľa a rozhodla, že vzhľadom na informácie poskytnuté uchádzačom v otázke existuje len jedna správna odpoveď, ktorá bola medzi štyrmi možnosťami poskytnutými uchádzačom.

Otázka č. 21 skúšky c) znie:

„V roku 2000 malo 70 % všetkých obydlí obývaných vlastníkom v Írsku 3 alebo viac spální. Koľko obydlí s menej ako 3 spálňami a obývaných majiteľom bolo v Írsku v roku 2000?“

Podľa tabuľky bol počet obydlí obývaných vlastníkom v Írsku v roku 2000 80 % z 1 275 000, teda 1 020 000. Ak podľa otázky 70% z nich malo tri alebo viac spální, potom zvyšných 30% malo menej ako tri spálne. 30 % z 1 020 000 je 306 000. Preto existovala len jedna správna odpoveď - 306 000 a táto odpoveď bola poskytnutá ako odpoveď B.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa výberová komisia rozhodla považovať otázku č. 21 za správnu a dospela k záveru, že preto neexistuje dôvod na jej zrušenie.

B) Žiadosť sťažovateľa o udelenie dodatočného bodu za neodpovedanie na otázku č. 21

EPSO poukázal na to, že výberová komisia je pri oprave testov a udeľovaní zodpovedajúcich bodov viazaná oznámením o výberovom konaní a všeobecnými právnymi zásadami, ktorými sa riadia výberové konania, konkrétne zásadou rovnosti. Ak by sa odpoveď na otázku považovala za správnu, jednoznačne by to viedlo k nerešpektovaniu rovnosti medzi uchádzačmi, keďže výsledkom takéhoto konania by bolo, že by sa považovali za správne odpovede, ktoré neboli. Výberová komisia preto nemohla prijať tvrdenie sťažovateľa.

c) čas strávený hľadaním odpovede na otázku

Podľa ustálenej judikatúry a ako EPSO uviedol sťažovateľovi v nadväznosti na jeho pripomienky k tejto téme, čas, ktorý každý uchádzač strávil zodpovedaním každej otázky, vyplýval z jeho vlastného výberu a neznamenal nerešpektovanie zásady rovnosti alebo nezrovnalosť vo výberovom konaní (6). A ak to podľa judikatúry platí v prípade zrušenia otázok, potom by to malo byť o to viac v prejednávanej veci, keď bola otázka správna.

D) Neinformovanie úradu EPSO o minimálnom počte bodov

Sťažovateľovi bol 12. apríla 2005 zaslaný list obsahujúci tieto informácie. Kópia tohto listu bola pripojená k stanovisku úradu EPSO.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad EPSO dúfal, že preukáže, že na rozdiel od toho, čo tvrdí sťažovateľ, v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Otázka č. 21 písomného testu c) v skutočnosti poskytla uchádzačom správnu odpoveď spomedzi štyroch uvedených možností. Výberová komisia tým, že toto rozhodnutie nezrušila, konala v rámci právomocí, ktoré jej boli zverené služobným poriadkom, a v súlade s oznámením o výberovom konaní a všeobecnými právnymi zásadami.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti a stručne uviedol tieto pripomienky.

V dokumentoch, ktoré EPSO poskytol pred testom, sa neuvádzala žiadna úmyselná chyba alebo nesúlad v údajoch o číselných otázkach. V dôsledku toho opäť vykonal výpočet. Presvedčený o nekonzistentnosti údajov sa rozhodol neodpovedať na otázku. Počas testu si sťažovateľ nemyslel, že jednu zo štyroch odpovedí možno nájsť s iným výpočtom. V závislosti od údajov zvolených na zodpovedanie otázky č. 21 sa teda uchádzači ocitli v rozdielnych situáciách. Sťažovateľ sa domnieval, že je prekvapujúce, že EPSO sa odvolal na judikatúru súdov Spoločenstva, aby odôvodnil matematicky nesprávne tvrdenie (306 000 < 63 750). Domnieval sa, že výberová komisia mala uznať, že údaje sú nekonzistentné. Poznamenal, že judikatúra, na ktorú sa odvoláva EPSO, nezodpovedá jeho konkrétnemu prípadu. Podľa neho bola nekonzistentnosť údajov buď výsledkom úmyselného výberu úradom EPSO, a v tomto prípade mal informovať uchádzačov, pretože išlo o podstatné informácie; alebo nesúlad nebol úmyselný a v tomto prípade mal úrad EPSO uznať a opraviť svoju chybu.

Naliehanie úradu EPSO, aby považoval svoju odpoveď za jedinú správnu odpoveď na otázku č. 21, predstavovalo nedodržanie zásady rovnosti uchádzačov, pretože zvýhodňovalo uchádzačov, ktorí nezabezpečili konzistentnosť údajov. Okrem toho bola intelektuálne nečestná, keďže, kým sa nepreukáže opak, 306 000 bolo vyšších ako 63 750.

Ak by EPSO uznal svoju chybu a napravil ju, sťažovateľ sa domnieval, že udelenie dodatočného bodu všetkým uchádzačom, ktorí neodpovedali na túto otázku, by nebolo v rozpore so zásadou rovnosti. Naopak, posilnilo by to. V skutočnosti sa niekto musí domnievať, že žiadna z poskytnutých odpovedí nebola správna, čo sa zdá nemožné, pretože niektorí z vybraných uchádzačov nemuseli byť vybraní, ak by sa ich odpoveď na túto otázku nepovažovala za správnu, alebo sa musí domnievať, že tieto dve odpovede boli správne.

Sťažovateľ sa pýtal na judikatúru, na ktorú sa odvoláva EPSO, pokiaľ ide o čas strávený odpoveďou na otázku. Podľa neho sa jeho situácia líšila od situácie, ktorú posudzovali súdy Spoločenstva, keďže niektorí uchádzači boli povinní vykonať výpočet znova z dôvodu nekonzistentnosti údajov poskytnutých EPSO. Chyba nesúvisela ani so schopnosťami výpočtu alebo uvažovania, ani s náročnosťou otázky, ale s údajmi poskytnutými úradom EPSO.

Sťažovateľ potvrdil, že dostal list od úradu EPSO z 12. apríla 2005, v ktorom sa uvádza minimálny počet bodov medzi 600 najlepšími uchádzačmi. Poukázal však na to, že lehoty na predloženie veci súdu Spoločenstva sú krátke a že takéto informácie by sa mali poskytnúť včas, aby sa uchádzači mohli rýchlo rozhodnúť, či existuje záujem na odvolaní. Ak boli príslušné informácie poskytnuté neskoro, uchádzači boli odradení od toho, aby sa odvolali.

Sťažovateľ dúfal, že EPSO uzná jeho chybu, že výberové konania pre uchádzačov, ktorí sa ocitli na rovnakej pozícii ako on, budú pokračovať (ústne testy sa mali uskutočniť v septembri 2005) a že EPSO zabezpečí spravodlivé posúdenie písomných testov s prihliadnutím na to, že písomné testy ostatných vybraných uchádzačov už boli opravené.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska úradu EPSO a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsmanka požiadala úrad EPSO, aby poskytol ďalšie informácie o tvrdení, že otázka č. 21 testu c) obsahovala nekonzistentné informácie. Uviedol, že bol presvedčený, že sťažovateľ správne uviedol, že otázka obsahuje nekonzistentné informácie, keďže je matematicky nemožné, aby 30 % všetkých obydlí obývaných vlastníkom v Írsku malo menej ako tri spálne, ak len 5 % všetkých obydlí má menej ako tri spálne a 80 % všetkých obydlí je obývaných vlastníkom.

Ďalšie stanovisko úradu EPSO

Ďalšie stanovisko úradu EPSO možno zhrnúť takto.

Ako už bolo vysvetlené v prvej odpovedi, EPSO trval na tom, že správna odpoveď na otázku č. 21 testu c) bola 306 000 (odpoveď B) a že odpoveď bolo možné vypočítať, ako je vysvetlené nižšie:

Podľa tabuľky je počet obydlí v Írsku 1 275 000.

Spomedzi týchto obydlí 80 % obýval ich vlastník, t. j. 1 275 000 x 80 %, čo predstavuje 1 020 000 obydlí.

Keďže 70 % všetkých obydlí obývaných ich majiteľom má viac ako tri spálne, možno z toho vyvodiť, že 30 % všetkých obydlí obývaných ich majiteľom (teda 1 020 000) má menej ako tri spálne, t. j. 1 020 000 x 30 %, čo sa rovná 306 000.

Táto jednoduchá matematická operácia umožnila uchádzačom nájsť správnu odpoveď.

Ak sa sťažovateľ domnieval, že existuje nesúlad medzi údajmi v tabuľke a údajmi v otázke, čo nie je posúdenie výberovej komisie, napriek tomu je pravda, že tento údajný nesúlad neovplyvnil výpočet potrebný na získanie správnej odpovede.

Hneď ako sťažovateľ informoval výberovú komisiu o svojom zistení, výberová komisia preskúmala otázku, ale keďže výpočet bol možný, rozhodla, že neexistuje dôvod na jeho zrušenie.

Výberová komisia tým, že rozhodla o nezrušení otázky, konala v medziach svojich právomocí, ktoré jej priznáva služobný poriadok, a v súlade s oznámením o výberovom konaní a všeobecnými právnymi zásadami. Výberová komisia má širokú hodnotiacu právomoc, pokiaľ ide o podrobný obsah skúšok výberového konania, a podľa ustálenej judikatúry môžu súdy Spoločenstva preskúmať túto hodnotiacu právomoc, pokiaľ došlo k zjavnému porušeniu pravidiel upravujúcich prácu výberovej komisie.

Bolo nevyhnutné, aby uchádzači pochopili dôvody, ktoré viedli výberovú komisiu k prijatiu rozhodnutia, ale cieľom nebolo začať s uchádzačmi diskutovať o platnosti odpovedí a rozhodnutí výberovej komisie.

Úrad EPSO pripomenul, že je nevyhnutné, aby výberová komisia pracovala pokojne v záujme administratívy aj uchádzačov. Podľa judikatúry je cieľom tajnosti rokovania výberových komisií zaručiť ich nezávislosť a objektívnosť ich konania tým, že ich chráni pred akýmikoľvek vonkajšími zásahmi a tlakmi, či už pochádzajú od samotnej administratívy Spoločenstva, dotknutých uchádzačov alebo tretích osôb.

Záverečné pripomienky sťažovateľa

Záverečné pripomienky sťažovateľa možno zhrnúť takto.

Sťažovateľ sa domnieval, že úrad EPSO v prvej časti svojej odpovede neposkytol nové informácie, a len zopakoval stanovisko výberovej komisie.

S cieľom pripraviť sa na výberové konanie sa sťažovateľ zúčastnil na špecializovanej odbornej príprave, počas ktorej bolo niekoľkokrát spomenuté, že otázky boli zrušené z dôvodu chýb v znení, že verbálny a numerický test bol rýchlym testom, v ktorom deduktívne uvažovanie umožňuje uchádzačom získať veľa času v porovnaní s induktívnym uvažovaním. Z tohto hľadiska navrhovateľ dospel k záveru, že žiadna odpoveď nebola správna. Nemal žiadny dôvod na výpočet, keďže nekonzistentnosť údajov bola nespochybniteľná. Neodpovedanie na túto otázku sa zdalo byť najlepším spôsobom, ako zdôrazniť túto nekonzistentnosť.

Tvrdil, že existuje nespochybniteľná numerická nekonzistentnosť v údajoch poskytnutých na účely odpovede na otázku a že táto nekonzistentnosť má vplyv na odôvodnenie nájdenia správnej odpovede. Domnieval sa, že výberová komisia tým, že túto otázku nezrušila, vytvorila nerovnosť medzi uchádzačmi, ako je on sám, ktorí si zvolili deduktívne odôvodnenie, a uchádzačmi, ktorí si zvolili odôvodnenie úradu EPSO.

Pokiaľ ide o pravidlá upravujúce prácu výberovej komisie, sťažovateľ uviedol, že bol často členom výberových komisií a podpísal ich pravidlá. Domnieval sa však, že pokiaľ ide o chybnú číselnú otázku, výberové komisie, na ktorých sa zúčastnil, by túto chybu uznali. Zaujímalo ho teda, aký obraz vytvorili členovia výberovej komisie tohto výberového konania o zboroch, ktoré zastupovali, a o administratíve, ktorej slúžili.

Sťažovateľ napokon poukázal na to, že nerozumie poznámke úradu EPSO v poslednom odseku jeho odpovede. V oznámení o výberovom konaní uverejnenom úradom EPSO sa uvádzajú možnosti odvolania, ak uchádzač nie je spokojný s rozhodnutiami výberovej komisie. Domnieval sa, že presne dodržal postup tým, že napísal úradu EPSO a potom sa obrátil na ombudsmana. Hoci váhal medzi týmto konaním a odvolaním na súdoch Spoločenstva, zdalo sa mu, že nekonzistentnosť číselných údajov je taká zrejmá, že rýchla mediácia by umožnila EPSO obnoviť rovnosť medzi uchádzačmi bez toho, aby sa spochybnila integrita celého výberového konania. Očakával, že EPSO uzná jeho chybu a zmení jeho známku, čo by viedlo k označeniu jeho písomného testu. Nemyslel si teda, že vyvíja tlak na výberovú komisiu tým, že sa obracia na ombudsmana. Domnieval sa, že ak sa EPSO domnieval, že útvary ombudsmana sa pri vybavovaní jeho sťažnosti pokúsili ovplyvniť rozhodnutie výberovej komisie, znamenalo to, že EPSO mal pochybnosti o neutralite ombudsmana.

Sťažovateľ dospel k záveru, že posledná odpoveď úradu EPSO nevykazovala žiadny povzbudzujúci náznak mediácie. Pripustil, že bol rozčarovaný, že výsledky výberového konania boli uverejnené bez možnosti napadnúť ich a žiadna iná súťaž v jeho oblasti sa nezdala byť plánovaná. Mal dojem, že v tomto procese mediácie prehral, a požiadal ombudsmana, aby ho informoval o ďalšom kroku vo vyšetrovaní.

ROZHODNUTIE

1 Údajne nekonzistentné údaje v otázke testu a súvisiaceho nároku

1.1 Sťažovateľ sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04. V jednom teste (test c), ktorý pozostával zo série otázok s voliteľnými odpoveďami určených na posúdenie všeobecných schopností uchádzačov, najmä verbálnych a numerických zručností), nezískal dostatočné výsledky. V dôsledku toho bol vylúčený zo súťaže.

Sťažovateľ tvrdil, že otázka č. 21 testu c) obsahovala nekonzistentné informácie. Tvrdil, že na základe informácií poskytnutých v tabuľke nemôže byť žiadna zo štyroch navrhovaných odpovedí správna. V tejto súvislosti poukázal na to, že ani oznámenie o výberovom konaní, ani pokyny uvedené na internetovej stránke EPSO a na prvých stranách testu c) neobsahovali žiadny náznak toho, že by na niektoré otázky nebola poskytnutá správna odpoveď alebo že by v niektorých otázkach mohli existovať nekonzistentné údaje. Domnieval sa tiež, že ak bol takýto nesúlad úmyselný, uchádzači mali byť o tom informovaní. Sťažovateľ tvrdil, že chýbajúca odpoveď na otázku č. 21 v teste c) by sa mala považovať za správnu odpoveď a že uchádzačom, ktorí neodpovedali na túto otázku, by sa mal prideliť dodatočný bod.

1.2 Vo svojom prvom stanovisku EPSO pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva "musí byť výberovým komisiám priznaná široká miera voľnej úvahy, pokiaľ ide o podmienky a podrobný obsah skúšok výberového konania. Súd môže preskúmať podmienky vykonania skúšky výberovou komisiou len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektívnosti výberu spomedzi nich výberovou komisiou. Všeobecnému súdu tiež neprináleží kritizovať podrobný obsah testu, pokiaľ tento obsah nie je obmedzený v medziach stanovených v oznámení o výberovom konaní alebo nie je v súlade s cieľmi testu alebo výberového konania“(7). EPSO tiež pripomenul, že podľa judikatúry má výberová komisia širokú hodnotiacu právomoc pri rozhodovaní o tom, či vo verejnom výberovom konaní došlo k nezrovnalosti alebo chybe, konkrétne pokiaľ ide o vypracovanie otázok s voliteľnými odpoveďami (8). Pokiaľ ide o otázku zrušenia otázok, Súdny dvor uviedol, že otázka by sa nemala považovať za nesprávnu, pokiaľ nie je zjavne nezlučiteľná s cieľom výberového konania, a že to tak nie je, ak je ešte možné, aby uchádzači určili, ktorá z odpovedí je správna (9).

V tomto prípade výberová komisia analyzovala otázku č. 21 po pripomienkach sťažovateľa a rozhodla, že vzhľadom na informácie poskytnuté uchádzačom v otázke existuje len jedna správna odpoveď, ktorá sa nachádza medzi štyrmi možnosťami poskytnutými uchádzačom. Výberová komisia sa rozhodla považovať otázku č. 21 za správnu a dospela k záveru, že z tohto dôvodu neexistujú dôvody na jej zrušenie.

1.3 Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach domnieval, že naliehanie úradu EPSO na to, aby považoval svoju odpoveď za jedinú správnu odpoveď na otázku č. 21, predstavuje nedodržanie zásady rovnosti uchádzačov, pretože zvýhodňuje uchádzačov, ktorí nezabezpečili konzistentnosť údajov. Okrem toho EPSO bol intelektuálne nečestný, keďže až do preukázania opaku bolo 306 000 nad 63 750.

1.4 Ombudsmanka požiadala úrad EPSO, aby poskytol ďalšie informácie o tvrdení, že otázka č. 21 v teste c) obsahovala nekonzistentné informácie. Uviedol, že bol presvedčený, že sťažovateľ správne uviedol, že otázka obsahuje nekonzistentné informácie, keďže je matematicky nemožné, aby 30 % všetkých obydlí obývaných vlastníkom v Írsku malo menej ako tri spálne, ak len 5 % všetkých obydlí má menej ako tri spálne a 80 % všetkých obydlí je obývaných vlastníkom.

1.5 Úrad EPSO vo svojom ďalšom stanovisku vysvetlil, že ak sa sťažovateľ domnieval, že existuje nesúlad medzi údajmi v tabuľke a údajmi v otázke, toto posúdenie nebolo posúdením výberovej komisie. Je však pravda, že tento údajný nesúlad neovplyvnil výpočet potrebný na získanie správnej odpovede. Hneď ako sťažovateľ informoval výberovú komisiu o svojom zistení, výberová komisia preskúmala otázku, ale keďže výpočet bol možný, rozhodla, že neexistuje dôvod na jeho zrušenie. Výberová komisia tým, že rozhodla o nezrušení otázky, konala v medziach svojej právomoci, ktorú jej priznáva služobný poriadok, a v súlade s oznámením o výberovom konaní a všeobecnými právnymi zásadami. Výberová komisia má širokú hodnotiacu právomoc, pokiaľ ide o podrobný obsah skúšok výberového konania, a podľa ustálenej judikatúry môže Súdny dvor túto hodnotiacu právomoc preskúmať, pokiaľ došlo k zjavnému porušeniu pravidiel upravujúcich prácu výberovej komisie. Je nevyhnutné, aby uchádzači pochopili dôvody, ktoré viedli výberovú komisiu k prijatiu rozhodnutia, ale cieľom nie je začať s uchádzačmi diskutovať o platnosti odpovedí a rozhodnutí výberovej komisie. Úrad EPSO pripomenul, že je nevyhnutné, aby výberová komisia pracovala pokojne v záujme administratívy aj uchádzačov. Podľa judikatúry je cieľom utajenia rokovaní výberových komisií zaručiť ich nezávislosť a objektívnosť ich konaní tým, že ich chráni pred akýmikoľvek vonkajšími zásahmi a tlakmi, či už pochádzajú od samotnej administratívy Spoločenstva, dotknutých uchádzačov alebo tretích osôb.

1.6 Ombudsman najprv pripomína, že výberová komisia má značnú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o podmienky a podrobný obsah testov stanovených v oznámení o výberovom konaní (10). Táto voľná úvaha sa však musí vykonávať spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ustanoveniami oznámenia o výberovom konaní, najmä s ustanoveniami týkajúcimi sa účelu skúšok (11), so zásadou rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi (12) a vo všeobecnosti so zásadami riadnej správy vecí verejných. Tieto zásady si okrem iného vyžadujú, aby inštitúcie a orgány Spoločenstva konali jednotne vo svojej správnej činnosti (13) a poskytovali občanom informácie, ktoré sú presné a nie sú prezentované zavádzajúcim spôsobom (14).

1.7 V tejto súvislosti ombudsman zastáva názor, že zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi vo výberových konaniach, ktorá je základnou zásadou práva Spoločenstva (15), okrem iného znamená, že otázky, ktoré zahŕňajú matematické problémy ako súčasť testu určeného na posúdenie všeobecných schopností a najmä "zručností v oblasti verbálneho a numerického uvažovania"uchádzačov, musia byť formulované tak, aby umožnili všetkým bežne starostlivým uchádzačom analyzovať ich na základe rovnakých informácií a číselných údajov (16).

1.8 Ombudsman sa však tiež domnieva, že je potrebné vziať do úvahy, že predmetný test bol zameraný na hodnotenie "verbálnych a numerických schopností uvažovania" - a nielen "verbálnych a numerických schopností" - uchádzačov. Ombudsman sa domnieva, že ani zásada rovnosti, ani iné zásady dobrej správy vecí verejných uvedené na konci bodu 1.6 tohto rozhodnutia nebránia tomu, aby otázka s voliteľnými odpoveďami týkajúca sa matematického problému bola formulovaná a prezentovaná v pojmoch, ktoré sú určené na hodnotenie „zručností uvažovania“ uchádzačov. Vyššie uvedené zásady preto nie sú nevyhnutne porušené, ak otázka takejto povahy v takomto teste obsahuje nielen informácie a číselné údaje potrebné na dosiahnutie správnej odpovede, ale aj iné nekonzistentné informácie a údaje, ktoré sa musia ignorovať, aby sa dospelo k správnej odpovedi.

Ak teda výberová komisia vyššie uvedeným spôsobom sformuluje otázku v teste zameranom na posúdenie „zručností v oblasti verbálneho a numerického uvažovania“ uchádzačov, nemožno ju v zásade považovať za prekračujúcu hranice voľnej úvahy, ktorú má v tejto súvislosti.

1.9 V tomto prípade sa v oznámení o výberovom konaní [bod B ods. 1 písm. c)] a na titulnej strane testu c) jasne uvádza, že tento test pozostával zo "série otázok s voliteľnými odpoveďami"zameraných na posúdenie "všeobecných schopností uchádzačov, najmä [ich] zručností v oblasti verbálneho a numerického uvažovania" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Otázka s možnosťou výberu z viacerých odpovedí pozostávala z troch častí: i) text predstavujúci matematický problém a obsahujúci určité relevantné informácie a číselné údaje; ii) štyri navrhované odpovede; iii) tabuľku so šiestimi stĺpcami, ktorá obsahuje určité informácie a číselné údaje relevantné pre matematický problém.

Ombudsman súhlasí s tvrdením sťažovateľa, že údaje obsiahnuté v otázke boli nekonzistentné, keďže

a) z prvej časti otázky vyplýva, že v roku 2000 malo 30 % všetkých obydlí obývaných vlastníkom v Írsku menej ako tri spálne;

b) v tretej časti otázky (tabuľka) bolo uvedené, že 5 % (1 275 000) obydlí v Írsku má menej ako tri spálne, t. j. 63 750;

c) to zodpovedalo číselnému údaju, ktorý bol nižší ako ktorýkoľvek z číselných údajov navrhnutých v odpovediach;

d) počet obydlí s menej ako tromi spálňami, ktoré obýva vlastník, nemôže byť vyšší ako celkový počet obydlí s menej ako tromi spálňami.

V tejto súvislosti ombudsman vyjadruje poľutovanie nad tým, že úrad EPSO odmietol uznať uvedený nesúlad, keďže jeho neuvedenie neprispieva k dobrým vzťahom s občanmi.

Otázku, či tento nesúlad v údajoch poskytnutých uchádzačom predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu, treba posúdiť na základe poznámok uvedených v bode 1.8 vyššie.

1.10 Ombudsman poznamenáva, že tretia časť otázky (tabuľka) obsahuje údaje, ktorých kombinácia by mohla viesť k vyriešeniu matematického problému, ktorý táto otázka predstavuje ("Koľko obydlí s menej ako 3 spálňami a obývaných vlastníkom bolo v Írsku v roku 2000?"), ale tiež nemohla uchádzačom umožniť nájsť správnu odpoveď (B) uvedenú v druhej časti otázky. Túto odpoveď možno nájsť len vtedy, ak sa vychádza z údajov uvedených v prvej časti otázky a v prvom, druhom a šiestom stĺpci tabuľky, pričom sa nezohľadňujú údaje uvedené v ostatných stĺpcoch (najmä v treťom stĺpci) tabuľky. Na základe konštatovaní uvedených v bode 1.8 tohto rozhodnutia však nemožno predmetnú otázku považovať za otázku, ktorá nie je v súlade s účelom testu c), a nemožno ju považovať za otázku, ktorá je sama osebe nezlučiteľná so zásadou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi alebo s inými zásadami riadnej správy vecí verejných uvedenými na konci bodu 1.6 tohto rozhodnutia.

V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že vzhľadom na to, že v oznámení o výberovom konaní a na titulnej strane testu c) boli uchádzači jasne informovaní o tom, že tento test pozostáva z otázok určených na overenie ich všeobecných schopností, a najmä ich „zručností verbálneho a numerického uvažovania“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát), skutočnosť, že EPSO v oznámení o výberovom konaní a/alebo v pokynoch poskytnutých uchádzačom nespresnil, že testová otázka môže obsahovať určité nekonzistentné informácie, ako je tá, o ktorú ide v prejednávanej veci, nebola sama osebe prípadom nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto nesúhlasí s opačným tvrdením sťažovateľa. Ombudsmanka sa však domnieva, že v rámci osvedčených administratívnych postupov by úrad EPSO mohol uvažovať o zahrnutí takéhoto objasnenia do budúcich oznámení o výberovom konaní, ktoré obsahujú ustanovenie, ako je bod B.1 písm. c) oznámenia o výberovom konaní, ktorého sa to týka. Ombudsman v tejto súvislosti uvedie ďalšiu poznámku.

1.11 Ombudsman tiež poznamenáva, že titulná strana predmetného testu poskytla uchádzačom okrem iného tieto informácie:

"- Každé z nasledujúcich cvičení obsahuje otázky na text alebo tabuľku, ktoré sú uvedené. Mali by ste si vybrať správnu odpoveď na každú otázku.

O svojej odpovedi by ste sa mali rozhodnúť len na základe informácií uvedených v texte alebo tabuľke. Zdôrazňuje sa, že by ste nemali využívať žiadne (predchádzajúce) znalosti akéhokoľvek druhu a že správna odpoveď je založená výlučne na informáciách uvedených v texte alebo tabuľke.

Na každú otázku si môžete vybrať len jednu odpoveď.

- Nie je možné vykonať opravy vo formulári optickej čítačky. (...)“

Vzhľadom na povahu testu pozostávajúceho z otázok s voliteľnými odpoveďami, akým je predmetný test, na uvedený jasný a jednoznačný pokyn, že uchádzači „by si mali vybrať správnu odpoveď na každú otázku“(kurzívou zvýraznil generálny advokát), a na to, že odpovede, ktoré možno v rámci testu pozostávajúceho z otázok s voliteľnými odpoveďami považovať za správne, sú zo zásady a zo všeobecných poznatkov obmedzené na odpovede navrhnuté v teste, ombudsman nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, že jeho neodpovedanie na predmetnú otázku by sa mohlo považovať za správnu odpoveď len preto, že nikde nebolo uvedené, že voľba, ktorá by nebola ani A, ani B, ani C, ani D, by de facto predstavovala nesprávnu odpoveď.

1.12 Ombudsman ďalej poznamenáva, že ako už bolo uvedené (pozri bod 1.11 tohto rozhodnutia), úvodná strana testu c) zdôraznila, že "správna odpoveď je založená výlučne na informáciách uvedených v texte alebo tabuľke"(kurzívou zvýraznil generálny advokát). Ako však bolo vysvetlené vyššie (pozri bod 1.10 tohto rozhodnutia), správna odpoveď na spornú otázku bola založená na informáciách poskytnutých kumulatívne v jej znení (prvá časť otázky) a v jej tabuľke (tretia časť otázky). Preto spôsob, akým bola táto otázka formulovaná, nebol v súlade s predchádzajúcim tvrdením, čo tiež znamená, že informácie poskytnuté uchádzačom na titulnej strane testu c) boli nepresné. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman uvedie kritickú poznámku nižšie.

1.13 Vzhľadom na svoje zistenia v bodoch 1.7 až 1.11 tohto rozhodnutia a na skutočnosť, že sťažovateľ netvrdil, že jeho neodpovedanie na predmetnú otázku bolo spôsobené, hoci len čiastočne, nekonzistentnosťou a nepresnosťou uvedenou v bode 1.12 vyššie, sa ombudsman domnieva, že jeho záver v poslednom uvedenom bode neznamená, že odmietnutie EPSO i) považovať neodpovedanie sťažovateľa na predmetnú otázku za správnu odpoveď a v dôsledku toho ii) priznať jemu a každému ďalšiemu uchádzačovi, ktorý na túto otázku neodpovedal, jeden dodatočný bod je nespravodlivé a predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto neakceptuje tvrdenie sťažovateľa a tvrdí opak. Na základe uvedeného musí zlyhať aj implicitné tvrdenie sťažovateľa, že nemal byť vylúčený z výberového konania.

2 Údajné neposkytnutie informácií

2.1 Sťažovateľ tiež tvrdil, že EPSO neodpovedal na jeho žiadosť o informácie týkajúce sa minimálneho požadovaného počtu bodov medzi 600 najlepšími uchádzačmi. V tejto súvislosti tvrdil, že takéto informácie by sa mali poskytovať systematicky.

2.2 Úrad EPSO vo svojom stanovisku vysvetlil, že sťažovateľovi bol 12. apríla 2005 zaslaný list s týmito informáciami.

2.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach potvrdil, že dostal list od EPSO z 12. apríla 2005, v ktorom sa uvádza minimálny počet bodov medzi 600 najlepšími uchádzačmi. Sťažovateľ poukázal na to, že lehoty na predloženie veci súdom Spoločenstva sú krátke a že takéto informácie umožňujú uchádzačom rýchlo sa rozhodnúť, či existuje záujem na odvolaní. Ak sa informácie poskytnú oneskorene, uchádzači sú odrádzaní od toho, aby sa odvolali.

2.4 Ombudsman sa po prvé domnieva, že vzhľadom na to, že úrad EPSO v rámci tohto vyšetrovania odpovedal na žiadosť sťažovateľa o uvedené informácie a poskytol sťažovateľovi tieto informácie, podnikol kroky na vyriešenie príslušnej časti sťažnosti. Sťažovateľ však ďalej namietal proti včasnosti poskytnutia informácií. V tejto súvislosti ombudsmanka pripomína, že zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby sa žiadosti o informácie vybavovali v primeranej lehote (17), ktorá zvyčajne nemôže presiahnuť dva mesiace odo dňa prijatia žiadosti (18).

Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ požiadal o uvedené informácie e-mailom z 29. novembra 2004. Ombudsman ďalej poznamenáva, že úrad EPSO odpovedal na predmetnú žiadosť sťažovateľa a po začatí vyšetrovania ombudsmana mu poskytol príslušné informácie viac ako štyri mesiace po doručení tejto žiadosti. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že úrad EPSO neuviedol žiadne osobitné dôvody, prečo sťažovateľovi neoznámil tieto informácie skôr. Za týchto okolností ombudsmanka konštatuje, že úrad EPSO nevybavil príslušnú žiadosť sťažovateľa v primeranej lehote, čo predstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka preto adresuje úradu EPSO kritickú pripomienku.

2.5 V tejto súvislosti ombudsman berie na vedomie argumenty sťažovateľa na podporu jeho tvrdenia, že EPSO sa riadne nezaoberal jeho žiadosťou o informácie týkajúce sa minimálneho požadovaného počtu bodov medzi 600 najlepšími uchádzačmi. Vzhľadom na tieto argumenty ombudsman nevylučuje možnosť, že dobrá správa vecí verejných by mohla vyžadovať, aby EPSO poskytol uchádzačovi informácie, o aké ide v prejednávanej veci, v lehote, ktorá je podstatne kratšia ako dvojmesačná lehota uvedená v bode 2.4 tohto rozhodnutia, najmä ak uchádzač vo svojej žiadosti o informácie uvádza súvislosť medzi poskytnutím informácií a výkonom svojho práva začať súdne konanie pred súdmi Spoločenstva. Keďže však žiadosť sťažovateľa o informácie neobsahovala takýto odkaz a vzhľadom na zistenia uvedené v bode 2.4 tohto rozhodnutia ombudsman nepovažuje na účely tohto vyšetrovania za potrebné zaoberať sa opodstatnenosťou týchto argumentov.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť tieto kritické poznámky:

Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcie a orgány Spoločenstva boli konzistentné vo svojej správnej činnosti a poskytovali občanom informácie, ktoré sú presné a nie sú prezentované zavádzajúcou formou. V tomto prípade sa na titulnej strane testu c) zdôraznilo, že „správna odpoveď vychádza výlučne z informácií uvedených v texte alebo tabuľke“(zvýraznenie doplnené). Správna odpoveď na spornú otázku však vychádzala z informácií, ktoré boli kumulatívne uvedené v jej znení (prvá časť otázky) a v jej tabuľke (tretia časť otázky). Preto spôsob, akým bola táto otázka formulovaná, nebol v súlade s predchádzajúcim tvrdením, čo tiež znamená, že informácie poskytnuté uchádzačom na titulnej strane testu c) boli nepresné. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.

Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby sa žiadosti o informácie vybavovali v primeranej lehote, ktorá zvyčajne nemôže presiahnuť dva mesiace odo dňa prijatia žiadosti. V tomto prípade úrad EPSO odpovedal na predmetnú žiadosť sťažovateľa a po začatí vyšetrovania ombudsmana mu poskytol príslušné informácie viac ako štyri mesiace po doručení tejto žiadosti. Okrem toho úrad EPSO neuviedol žiadne osobitné dôvody, prečo sťažovateľovi tieto informácie neoznámil skôr. Za týchto okolností úrad EPSO nevybavil príslušnú žiadosť sťažovateľa v primeranej lehote. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na zistenia uvedené v bode 1.13 tohto rozhodnutia a vzhľadom na to, že dotknutá inštitúcia už nemôže odstrániť uvedené prípady nesprávneho úradného postupu, ktoré nemajú žiadne všeobecné dôsledky, nie je vhodné usilovať sa o zmierlivé urovnanie veci. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ úradu EPSO.

ĎALŠIE POZNÁMKY

Ombudsmanka navrhuje, aby úrad EPSO v rámci osvedčených administratívnych postupov zvážil, že do budúcich oznámení o výberovom konaní, ktoré budú obsahovať ustanovenie, ako je bod B.1 písm. c) oznámenia o výberovom konaní, ktoré sa týkalo objasnenia, či testovacia otázka môže obsahovať nekonzistentné informácie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. EÚ 2004 C 66 A.

(2) Otázka č. 21 znela takto: „V roku 2000 malo 70 % všetkých obydlí obývaných vlastníkom v Írsku 3 alebo viac spální. Koľko obydlí s menej ako 3 spálňami a obývaných vlastníkom bolo v Írsku v roku 2000?

A. 714 000 B. 306 000 C. 160 000 D. 145 000

	Počet obydlí	% obydlí s:			% obydlí obývaných vlastníkom
	'000	menej ako 3 spálne	3 až 5 spální	6 a viac spální
EÚ-15	11 026	16.0%	66.0%	18.0%	58.0%
Írsko	1 275	5.0%	52.3%	42.7%	80.0%
Taliansko	19 000	8.0%	77.0%	15.0%	68.0%
Holandsko	6 225	11.5%	64.0%	24.5%	50.4%
Portugalsko	3 056	8.9%	71.9%	19.2%	64.7%
Švédsko	4 044	33.5%	55.3%	11.2%	37.8%
Spojené kráľovstvo	24 495	2.1%	60.3%	11.6%	68.2%

(3) Pozri vec 228/86, Goossens a iní/Komisia, Zb. 1988, s. 1819, bod 14.

(4) Pozri spojené veci T-167/99 a T-174/99, Giulietti a i./Komisia, Zb. 2001, VS s. I-A-93 a II-441, bod 61.

(5) Pozri spojené veci T-285/02 a T-395/02, Vega Rodriguez/Komisia, rozsudok z 9. novembra 2004, zatiaľ neuverejnený, body 36 a 40.

(6) Pozri spojené veci T-167/99 a T-174/99, Giulietti a i./Komisia, už citované, bod 59.

(7) Pozri vec 228/86, Goosssens a iní/Komisia, Zb. 1988, s. 1819, bod 14.

(8) Pozri spojené veci T-167/99 a T-174/99, Giulietti a i./Komisia, Zb. 2001, VS s. I-A-93 a II-441, bod 61.

(9) Pozri spojené veci T-285/02 a T-395/02, Vega Rodriguez/Komisia, rozsudok z 9. novembra 2004, zatiaľ neuverejnený, body 36 a 40.

(10) Pozri napr. vec T-5/04 Scano/Komisia, rozsudok z 13. júla 2005, zatiaľ neuverejnený, bod 44; rozhodnutie o sťažnosti 481/2001/IP.

(11) Pozri vec 228/86 Goossens a iní/Komisia, Zb. 1998, s. 1819, bod 14; Vec T-214/02, Martinez Valls/Parlament, Zb. 2003, s. VS s. I-A-229 a II-1117, bod 35.

(12) Pozri vec T-173/99, Elkaïm a Mazuel/Komisia, Zb. 2000, s. vec T-5/04 Scano/Komisia, už citovaná, bod 45.

(13) Pozri napríklad rozhodnutie o sťažnosti 754/2003/GG a rozhodnutie o sťažnosti 130/98/OV. Táto zásada dobrej správy vecí verejných je zakotvená v článku 10 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.

(14) Pozri rozhodnutie o sťažnosti 221/2002/ME.

(15) Pozri vec T-173/99, Elkaïm a Mazuel/Komisia, Zb. 2000, s.

(16) Pozri vec C-19/00 SIAC Construction, Zb. 2001, s. I-7725, body 41 a 42: zásada rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi znamená, že „(...) kritériá na vyhodnotenie ponúk musia byť v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sformulované tak, aby ich všetci primerane dobre informovaní a zvyčajne obozretní uchádzači mohli vykladať rovnako“.

(17) Pozri rozhodnutie o sťažnosti 161/98/ME.

(18) Pozri článok 17 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.