V Štrasburgu 10. júla 2007

Vážený pán N.,

Dňa 16. decembra 2004 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii týkajúcu sa pracovných podmienok v delegácii Komisie v Manague (Nikaragua).

Dňa 26. januára 2005 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie a listom z toho istého dňa som Vás informoval, že som začal vyšetrovanie len časti Vašej sťažnosti.

Vaši právnici vo svojom liste z 15. februára 2005 napadli moje rozhodnutie považovať tvrdenia č. 1, 2, 3 písm. a), 3 písm. c), 3 písm. d) a 4 za neprípustné na základe článku 2 ods. 8 štatútu ombudsmana. Vo svojej odpovedi zo 14. marca 2005 som im vysvetlil, prečo sa domnievam, že moje rozhodnutie v tejto veci bolo správne.

Komisia zaslala 19. apríla 2005 anglické znenie svojho stanoviska a 29. apríla 2005 jeho preklad do francúzštiny. Dňa 11. mája 2005 som zaslala francúzske znenie Vašim advokátom s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

V liste z 1. júna 2005 vaši právnici požiadali, aby im bola zaslaná aj anglická verzia stanoviska Komisie, ktorú som im zaslal 21. júna 2005. Dňa 23. júna 2005 mi Vaši právnici zaslali Vaše pripomienky k stanovisku Komisie. Dňa 20. júla 2005 mi Vaši právnici poslali ďalší list týkajúci sa Vašej sťažnosti, v ktorom požiadali o informáciu, ktorý útvar v rámci Komisie je zodpovedný za riešenie Vášho prípadu. Moje útvary sa následne obrátili na Komisiu s cieľom určiť útvar Komisie zodpovedný za Vašu sťažnosť. Listom z 11. novembra 2005 som odpovedal Vašim právnikom, že útvarom Komisie zodpovedným za Vašu sťažnosť je Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy.

Dňa 2. júna 2006 som požiadal Komisiu o ďalšie informácie v súvislosti s Vašou sťažnosťou a požiadal som ju, aby predložila svoju odpoveď do 15. júla 2006.

Dňa 25. septembra 2006 som Vás informoval, že odpoveď Komisie sa oneskorí a že moje útvary zaslali upomienku so žiadosťou o zaslanie odpovede čo najskôr.

Komisia zaslala svoju odpoveď 13. decembra 2006. Odpoveď Komisie Vám bola zaslaná s výzvou na predloženie pripomienok do 31. januára 2007. V lehote stanovenej na tento účel Vám neboli doručené žiadne pripomienky.

Dňa 11. mája 2007 moje útvary zatelefonovali advokátovi, ktorý vás zastupoval, aby zistili, či máte nejaké pripomienky k odpovedi Komisie. Váš právnik poukázal na to, že sa s vami bude musieť poradiť.

Pri príležitosti telefonického rozhovoru zo 7. júna 2007 Váš advokát informoval moje útvary, že si neželáte uviesť žiadne pripomienky a že môžem ukončiť svoje vyšetrovanie.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

Sťažovateľ je úradníkom Európskej komisie. S účinnosťou od 1. januára 2002 bol pridelený k delegácii Komisie v Nikarague (ďalej len „delegácia“). Jeho platová trieda bola A5 (1).

Sťažovateľ sa 28. mája 2003 odvolal na Spoločný hodnotiaci výbor v súvislosti so svojimi hodnotiacimi správami za roky 1999 – 2001. Tvrdil, že jeho odborné zručnosti boli nesprávne posúdené, a spochybnil hodnotenie hodnotiteľov. Sťažovateľ tiež tvrdil, že známky, ktoré mu boli pridelené, neodrážajú jeho profesionálne úspechy.

Sťažovateľ sa domnieval, že sa stal obeťou hanlivých poznámok vedúceho delegácie. Dňa 27. augusta 2003 sťažovateľ požiadal Komisiu o pomoc na základe článku 24 služobného poriadku a ďalej sa sťažoval na zlé riadenie delegácie. Tvrdil, že napriek nedostatku zamestnancov vedúci delegácie neobnovil zmluvy niektorých zmluvných zamestnancov, ktorí už pracovali v delegácii, a neprijal ďalších zamestnancov. Sťažovateľ okrem toho poukázal na nedostatočnú komunikáciu medzi zamestnancami a nedostatočný záujem vedúceho delegácie o dobré riadenie tímu. Podľa názoru sťažovateľa museli niektorí zamestnanci odstúpiť, pretože boli vystavení tlaku z dôvodu veľkého pracovného zaťaženia. Sťažovateľ sa niekoľkokrát obrátil na vedúceho administratívneho oddelenia delegácie pána R. s cieľom poukázať na zlé pracovné podmienky a zlé riadenie delegácie prostredníctvom rozsiahlej výmeny korešpondencie. Komisia 12. februára 2004 odpovedala, že článok 24 služobného poriadku (2) sa v jeho prípade neuplatňuje, pretože „údajné hanlivé činy pochádzajú od tretej strany“.

Dňa 29. augusta 2003 podal sťažovateľ sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu z 26. júna 2003 o predložení jeho správy o služobnom postupe (ďalej len „SSP“) za obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002 bez toho, aby zohľadnil uvedené hanlivé činy. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 tvrdil, že posúdenie jeho SSP za roky 2001/2002 nebolo transparentné, pretože nebolo založené na objektívnych kritériách. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že Komisia založila posúdenie jeho SSP za roky 2001/2002 na údajných hanlivých činoch vedúceho delegácie týkajúcich sa jeho dobrej povesti, odborných zručností a práce. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že napriek nedostatku zamestnancov a oneskoreniu rozhodnutí vedúceho delegácie bola sekcia, za ktorú bol zodpovedný, vždy vysoko efektívna v oblasti spolupráce a riadenia.

V liste z 20. februára 2004 adresovanom Komisii sťažovateľ poukázal na to, že osobné údaje týkajúce sa jeho profesijnej situácie, ako je jeho platová trieda, boli nesprávne zaregistrované na účely vypracovania jeho hodnotiacej správy za rok 2003. Sťažovateľ 24. mája 2004 a 24. augusta 2004 predložil pripomienky k svojim SSP za rok 2003 a za prvý polrok 2004 v častiach s názvom „Poznámky držiteľa pracovného miesta“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi zo 16. decembra 2004 predložil tieto tvrdenia týkajúce sa delegácie:

1. Vyskytli sa zlé pracovné podmienky, konkrétne nedostatok ľudských a materiálnych zdrojov.

2. Na strane vedúceho delegácie došlo k zlému riadeniu zamestnancov, čo bolo výsledkom opakovaných zmien v organizačných schémach.

3. Odborné zručnosti sťažovateľa boli nesprávne posúdené v jeho „správach o kariérnom rozvoji“ alebo „správach o zamestnancoch“ za tieto obdobia:

1. 1999 – 2001;
2. 2001 – 2002;
3. 2003; a
4. v prvej polovici roku 2004.

4. Osobné údaje týkajúce sa sťažovateľa, ako je jeho platová trieda, boli nesprávne zapísané do hodnotiacej správy za rok 2003.

Sťažovateľ na podporu svojho tvrdenia, že jeho odborné zručnosti boli nesprávne posúdené v jeho SSP za roky 2001 – 2002, poukázal na to, že v jeho predchádzajúcej hodnotiacej správe sa uvádzalo, že jeho výkonnosť bola v určitých oblastiach „vynikajúca“.

Sťažovateľ tvrdil, že by mal dostať náhradu škody, ktorú utrpel.

Ombudsman vo svojej odpovedi z 26. januára 2005 informoval sťažovateľa, že vzhľadom na to, že sa zdá, že neboli vyčerpané všetky vnútorné opravné prostriedky dostupné podľa služobného poriadku, pokiaľ ide o tvrdenia č. 1, 2, 3 písm. a), 3 písm. c), 3 písm. d) a 4, tieto aspekty sťažnosti boli neprípustné na základe článku 2 ods. 8 štatútu ombudsmana. Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby predložila stanovisko len k tvrdeniu 3 písm. b) a k tvrdeniu sťažovateľa.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stanovisko Komisie k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

SSP sťažovateľa, ktorá sa vzťahovala na obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002, bola prvou SSP svojho druhu po reforme politiky kariérneho rastu zavedenej predchádzajúcou Komisiou.

Pokiaľ ide o formálne aspekty nariadenia o dizajnoch Spoločenstva, počas príslušného vykazovaného obdobia boli riadne dodržané všetky procesné požiadavky. Práca sťažovateľa bola posúdená jeho posledným nadriadeným, t. j. vedúcim delegácie konajúcim ako hodnotiteľ, po konzultácii s bývalým nadriadeným sťažovateľa v Úrade pre spoluprácu Europe Aid (ďalej len „AIDCO“). K jeho posúdeniu prispel aj sťažovateľ.

V prípade úradníkov pracujúcich v externej službe Komisie sa v postupe týkajúcom sa SSP stanovil druhý hodnotiteľ alebo „spoluhodnotiteľ“. Po formálnom rozhovore medzi sťažovateľom a hodnotiteľom bol SSP stanovený hodnotiteľom, spoluhodnotiteľom a overovateľom. Sťažovateľ potom požiadal o druhé vypočutie overovateľa. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný so svojou SSP, podal odvolanie spoločnému hodnotiacemu výboru pre vonkajšiu službu. Prvý hodnotiteľ sa domnieval, že sťažovateľovi malo byť udelených celkovo 11 bodov za zásluhy. Tento údaj následne druhý hodnotiteľ znížil na 10 bodov. Tento posledný výsledok potvrdil overovateľ po svojom druhom rozhovore so sťažovateľom. Na základe stanoviska spoločného hodnotiaceho výboru sa však nakoniec obnovilo pôvodné udelenie 11 bodov. Toto hodnotenie bolo nižšie ako tzv. „očakávaná priemerná známka za zásluhy“, ktorú administratíva zverejnila pre každú platovú triedu a ktorá za roky 2001 – 2002 zodpovedala 14 bodom.

Hlavným argumentom sťažovateľa bolo, že hodnotenie správne neodrážalo jeho pracovné podmienky, jeho odbornú prípravu a skúsenosti, jeho výkon vrátane rôznych ďalších úloh a jeho kvality, ako uznali jeho predchádzajúci nadriadení.

Cieľom SSP nebolo poskytnúť čisto matematické posúdenie zásluh úradníka za dané obdobie, ale zabezpečiť objektívne posúdenie výkonnosti úradníka za vykazované obdobie. Preto bolo povinnosťou hodnotiteľa starostlivo preštudovať písomné sebahodnotenie dotknutého úradníka, písomne uviesť dôvody svojho vlastného hodnotenia v rôznych kategóriách, konkrétne efektívnosť, schopnosť a správanie, a zohľadniť stanovisko ďalších nadriadených zapojených do postupu. Dodatočná objektívnosť sa zabezpečila ďalším posúdením SSP riaditeľom delegácie, možnosťou úradníka požiadať o ďalší pohovor a možnosťou podať odvolanie spoločnému hodnotiacemu výboru.

Tvrdenie sťažovateľa, že jeho zmysel pre zodpovednosť bol v jeho hodnotiacej správe za roky 1995 – 1997 vyhodnotený ako „výborný“, nebolo relevantné. Predmet tejto výhrady sa týkal oveľa neskoršieho obdobia a jediné skutočnosti, ktoré bolo potrebné zohľadniť, sa týkali jeho výkonu počas tohto obdobia. Ak by si výkon sťažovateľa počas príslušného obdobia zaslúžil byť vyhodnotený ako „výborný“, hodnotiteľ by to uviedol v DNK. Podľa názoru Komisie sťažovateľ nevysvetlil, prečo neexistencia takéhoto posúdenia nebola odôvodnená, a najmä nepreukázal, že bola výsledkom zjavne nesprávneho skutkového posúdenia alebo že došlo k porušeniu príslušných pravidiel. V každom prípade úradník, ktorému bola udelená vysoká známka za jedno vykazované obdobie, nemal nárok na to, aby mu bola udelená rovnaká známka za iné vykazované obdobie, len z dôvodu, že predtým takúto známku získal. Úradník bol oprávnený získať len známku zodpovedajúcu objektívnemu hodnoteniu jeho výkonnosti za príslušné vykazované obdobie.

Sťažovateľ bol od správy z rokov 1995 – 1997 povýšený dvakrát. Druhý hodnotiteľ nebol povinný zohľadniť známky, ktoré sťažovateľ získal na pozíciách, ktoré predtým zastával. Druhý hodnotiteľ bol však oprávnený zohľadniť akúkoľvek negatívnu protihodnotu týkajúcu sa vykazovaného obdobia. V prejednávanej veci sťažovateľ, ktorý konal v súlade so svojím údajne silným zmyslom pre zodpovednosť, nepochopil, že je súčasťou hierarchie. Podľa názoru Komisie sťažovateľ ďalej nechápal, že pri zverejňovaní skutočností mimo delegácie bez toho, aby o nich interne diskutoval, by mohol dostať inštitúciu do ťažkej situácie.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti a v skratke uviedol tieto ďalšie pripomienky:

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojom stanovisku, jeho hlavným argumentom nebolo to, že jeho hodnotenie správne neodrážalo jeho pracovné podmienky, jeho odbornú prípravu a skúsenosti, jeho výkon, a to aj v súvislosti s jeho rôznymi dodatočnými úlohami, a jeho kvality, ako to uznali jeho predchádzajúci nadriadení. Jeho hlavným argumentom bolo, že jeho SSP za obdobie 2001/2002, podľa ktorého mu bolo udelených 11 bodov, nepredstavovala objektívne a správne posúdenie jeho práce.

Sťažovateľ v tejto súvislosti konkrétne uviedol, že jeho SSP je druhým najhorším zo všetkých úradníkov Komisie v jeho kategórii a že odvetvie, ktoré viedol, začalo počas relevantného obdobia pracovať, čo mu prinieslo mnoho komplimentov z dôvodu pomoci, ktorá bola vytvorená v odvetví vzdelávania, vysokého počtu realizovaných projektov a výšky rozdelených platieb, a to napriek tomu, že tím vykonávajúci tieto funkcie bol mimoriadne nedostatočne personálne obsadený. V tejto súvislosti sťažovateľ ďalej navrhol, aby ombudsmanka požiadala Komisiu o odpoveď na tieto tri otázky:

1. Je pravda, že v rokoch 2001 – 2002 došlo k obrovskému pokroku vo vykonávaní odvetvovej podpory v oblasti vzdelávania sekciou Nikaragua, za ktorú bol sťažovateľ zodpovedný?
2. Je pravda, že v rokoch 2001 – 2002 bol sťažovateľ vyslaný na služobnú cestu do Washingtonu, aby sa zúčastnil na spolupráci so Svetovou bankou a Medzinárodnou bankou pre rozvoj, a že sťažovateľ zohrával jednu z najaktívnejších úloh pri koordinácii vykonávania vonkajšej spolupráce?
3. Je pravda, že v rokoch 2001-2002 sa sekcia Nikaragua zaoberala najvyšším počtom projektov napriek najnižšej pracovnej sile?

Na rozdiel od tvrdenia Komisie bol sťažovateľ povýšený nie dvakrát, ale len raz, od SSP za obdobie rokov 1995 – 1997.

Komisia si protirečila, keď uviedla, že sťažovateľ konal podľa svojho údajne silného zmyslu pre zodpovednosť. Komisia uznala, že sťažovateľ mal silný zmysel pre zodpovednosť, čo nebolo v súlade s hodnotením jeho práce. Komisia nesprávne uviedla, že sťažovateľ nepochopil, že je súčasťou hierarchie.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že Komisia nesprávne uviedla, že mohol zverejniť skutočnosti mimo delegácie bez toho, aby o nich vopred diskutoval v rámci delegácie. Podľa sťažovateľa po zotrvačnosti svojho priameho nadriadeného poskytol niektoré informácie mimo delegácie ústrednej správe v Bruseli.

Ďalšie otázky
Žiadosť o informácie adresovaná Komisii

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby mu poskytla informácie o týchto bodoch:

1. Sťažovateľ vo svojej SSP uviedol, že má „silnú tendenciu vyjadrovať každodenné problémy mimo delegácie (a mimo Komisie)“. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uznal, že niektoré informácie poskytol ústrednej správe v Bruseli. Sťažovateľ však odmietol výčitku, že zverejnil skutočnosti mimo Komisie (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Ombudsmanka preto požiadala Komisiu, aby vysvetlila, na akých dôvodoch založila svoj názor, že sťažovateľ mal „silnú tendenciu vyjadrovať každodenné problémy mimo delegácie (a mimo Komisie)“.
2. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach ďalej tvrdil, že i) jeho hodnotiaca správa bola druhou najhoršou zo všetkých úradníkov Komisie v jeho kategórii a ii) odvetvie, ktoré viedol, začalo počas príslušného obdobia pracovať, čo mu prinieslo mnoho komplimentov z dôvodu pomoci, ktorá bola poskytnutá v sektore vzdelávania, vysokého počtu realizovaných projektov a výšky rozdelených platieb, a to napriek skutočnosti, že tím vykonávajúci tieto funkcie bol mimoriadne nedostatočne personálne obsadený. Na základe informácií v spise sa zdá, že tieto dva argumenty už boli predložené v sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2 z 29. augusta 2003 a že Komisia sa k nim vo svojom stanovisku nevyjadrila. Ombudsmanka preto požiadala Komisiu, aby sa k týmto argumentom vyjadrila.

Odpoveď Komisie

Komisia vo svojej replike v súhrne uviedla tieto tvrdenia:

Pokiaľ ide o prvé vyhlásenie sťažovateľa, Komisia pripomenula, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva (3) hodnotitelia slobodne vyjadrujú svoje stanoviská v hodnotiacich správach. Podľa Komisie nebolo potrebné, aby hodnotiaca správa obsahovala podrobné vysvetlenia. Komisia ďalej uviedla, že vedúci delegácie potvrdil svoje pripomienky uvedené v bode 6.3 SSP sťažovateľa, ktoré sťažovateľ použil na zverejnenie skutočností mimo delegácie.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že hodnotiaca správa sťažovateľa bola druhou najhoršou zo všetkých úradníkov Komisie v jeho kategórii, Komisia uviedla, že toto tvrdenie nemožno prijať vzhľadom na to, že na základe štatistík uverejnených na internej webovej stránke Komisie „Intracomm“19 úradníkov s rovnakou platovou triedou ako sťažovateľ, t. j. A5, získalo vo svojej SSP rovnakú konečnú známku 11 bodov.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že odvetvie vedené sťažovateľom začalo počas príslušného obdobia pracovať, čo mu prinieslo veľa komplimentov, Komisia pripomenula, že posúdenia vykonané v SSP boli vylúčené z právomoci menovacieho orgánu. Komisia sa preto domnieva, že v prípade odvolania proti SSP by sa právomoc menovacieho orgánu mohla vykonávať len v prípade procesných nezrovnalostí, zjavného pochybenia a zneužitia právomoci. Ako sa uvádza v časti opisu práce sťažovateľa v jeho CDR 2001 – 2002, sťažovateľ vykonával niekoľko funkcií. Hodnotenie vedúceho delegácie sa týkalo všetkých týchto funkcií. Komisia napokon uviedla, že sťažovateľ nevyužil príležitosť predložiť výsledky svojej práce v sektore vzdelávania, keď vykonal svoje sebahodnotenie v príslušnej časti svojej SSP.

Ďalšie pripomienky sťažovateľa

V lehote stanovenej na tento účel neboli od sťažovateľa doručené žiadne ďalšie pripomienky.

Dňa 11. mája 2007 útvary ombudsmana zatelefonovali advokátovi sťažovateľa, aby zistili, či sťažovateľ mal nejaké pripomienky k odpovedi Komisie. Právnik sťažovateľa poukázal na to, že sa bude musieť poradiť so svojím klientom.

Pri príležitosti telefonického rozhovoru 7. júna 2007 právny zástupca sťažovateľa informoval útvary ombudsmana, že jeho klient nechce vyjadriť žiadne pripomienky a že ombudsman môže ukončiť vyšetrovanie.

ROZHODNUTIE

1 Rozsah vyšetrovania ombudsmana

1.1 Sťažovateľ je úradníkom Európskej komisie. S účinnosťou od 1. januára 2002 bol pridelený k delegácii Komisie v Nikarague (ďalej len „delegácia“). Jeho platová trieda bola A5 (4). Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia nesprávne posúdila jeho odborné zručnosti v jeho správe o služobnom postupe (ďalej len „SSP“) za roky 2001 – 2002.

1.2 Sťažovateľ uviedol niekoľko ďalších obvinení a žiadal, aby mu bola poskytnutá náhrada škody, ktorú utrpel. Ombudsman usúdil, že ďalšie tvrdenia sťažovateľa sú neprípustné na základe článku 2 ods. 8 jeho štatútu, a preto požiadal Komisiu, aby predložila stanovisko k uvedenému tvrdeniu a tvrdeniu. Toto rozhodnutie sa teda týka len tvrdenia uvedeného v bode 1.1 vyššie a návrhu na náhradu škody.

2 O údajne nesprávnom posúdení odborných zručností sťažovateľa v jeho SSP za roky 2001 - 2002 zo strany Komisie

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nesprávne posúdila jeho odborné zručnosti v jeho SSP za roky 2001 - 2002 (5). S cieľom podporiť toto tvrdenie sťažovateľ poukázal na to, že v jeho predchádzajúcej hodnotiacej správe sa uvádzalo, že jeho výkonnosť bola v určitých oblastiach „vynikajúca“.

2.2 Komisia uviedla, že pokiaľ ide o formálne aspekty SSP, počas príslušného vykazovaného obdobia boli riadne dodržané všetky procedurálne požiadavky. Prácu sťažovateľa posúdil jeho najnovší nadriadený, t. j. vedúci delegácie konajúci ako hodnotiteľ, po konzultácii s bývalým nadriadeným sťažovateľa v Úrade pre spoluprácu EuropeAid (ďalej len „AIDCO“). K jeho posúdeniu prispel aj sťažovateľ. V prípade úradníkov pracujúcich v externej službe Komisie sa v príslušnom postupe SSP stanovil druhý hodnotiteľ alebo „spoluhodnotiteľ“. Po formálnom rozhovore medzi sťažovateľom a hodnotiteľom bol SSP stanovený hodnotiteľom, spoluhodnotiteľom a overovateľom.

Sťažovateľ potom požiadal o druhé vypočutie overovateľa. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný so svojou SSP, podal odvolanie spoločnému hodnotiacemu výboru pre vonkajšiu službu. Prvý hodnotiteľ sa domnieval, že sťažovateľovi malo byť udelených celkovo 11 bodov za zásluhy. Spoluhodnotiteľ následne znížil toto číslo na 10 bodov. Tento posledný výsledok potvrdil overovateľ po svojom druhom rozhovore so sťažovateľom. Na základe stanoviska spoločného hodnotiaceho výboru sa však nakoniec obnovilo pôvodné udelenie 11 bodov.

Cieľom SSP bolo zabezpečiť objektívne hodnotenie výkonnosti úradníka počas vykazovaného obdobia. Povinnosťou hodnotiteľa bolo starostlivo preštudovať písomné sebahodnotenie dotknutého úradníka, písomne uviesť dôvody svojho vlastného hodnotenia v rôznych kategóriách, konkrétne výkonnosť, spôsobilosť a správanie, a zohľadniť stanovisko ostatných nadriadených zapojených do postupu. Dodatočná objektívnosť bola zabezpečená ďalším posúdením DSP úradníka vedúcim delegácie, možnosťou úradníka požiadať o ďalší pohovor a podať odvolanie spoločnému hodnotiacemu výboru.

2.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti. Uviedol, že jeho hlavným argumentom bolo, že jeho SSP za obdobie 2001/2002, na základe ktorej mu bolo udelených 11 bodov, nepredstavovala objektívne a správne posúdenie jeho práce. Sťažovateľ konkrétne uviedol, že jeho SSP bol druhým najhorším zo všetkých úradníkov Komisie v jeho kategórii a že odvetvie, ktoré viedol, začalo počas relevantného obdobia pracovať, čo mu prinieslo mnoho komplimentov z dôvodu pomoci poskytnutej v odvetví vzdelávania, vysokého počtu realizovaných projektov a výšky rozdelených platieb, a to napriek tomu, že tím vykonávajúci tieto funkcie bol mimoriadne nedostatočne personálne obsadený. Sťažovateľ takisto navrhol, aby ombudsman požiadal Komisiu o odpoveď na tri otázky, ktoré podľa jeho názoru naznačovali, že hodnotenie jeho práce v SSP za roky 2001/2002 nebolo správne.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že Komisia nesprávne uviedla, že mohol zverejniť skutočnosti mimo delegácie bez toho, aby o nich vopred diskutoval v rámci delegácie. Podľa sťažovateľa po zotrvačnosti svojho priameho nadriadeného poskytol niektoré informácie mimo delegácie ústrednej správe v Bruseli. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že Komisia si protirečila, keď uviedla, že konal v súlade so svojím údajne silným zmyslom pre zodpovednosť. Podľa názoru sťažovateľa Komisia nesprávne uviedla, že nepochopil, že je súčasťou hierarchie.

2.4 Európsky ombudsman požiadal 2. júna 2006 Komisiu, aby mu poskytla informácie o dvoch bodoch. Najprv požiadal Komisiu, aby vysvetlila, na akých dôvodoch založila svoj názor uvedený v spornej SSP, že sťažovateľ má „silnú tendenciu vyjadrovať každodenné problémy mimo delegácie (a mimo Komisie)“. Ombudsman po druhé požiadal Komisiu, aby sa vyjadrila k tvrdeniam sťažovateľa, že i) jeho hodnotiaca správa bola druhou najhoršou zo všetkých úradníkov Komisie v jeho kategórii a ii) odvetvie, ktoré viedol, začalo počas relevantného obdobia pracovať, čo mu prinieslo mnoho komplimentov z dôvodu pomoci poskytnutej v odvetví vzdelávania, vysokého počtu realizovaných projektov a výšky rozdelených platieb, a to napriek tomu, že tím vykonávajúci tieto funkcie bol mimoriadne nedostatočne personálne obsadený.

2.5 Pokiaľ ide o prvú otázku, Komisia vo svojej replike pripomenula, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva hodnotitelia slobodne vyjadrujú svoje názory v hodnotiacich správach. Podľa Komisie nebolo potrebné, aby hodnotiaca správa obsahovala podrobné vysvetlenia. Komisia ďalej uviedla, že vedúci delegácie potvrdil svoje pripomienky uvedené v bode 6.3 SSP sťažovateľa, ktoré sťažovateľ použil na zverejnenie skutočností mimo delegácie. Pokiaľ ide o tvrdenie, že hodnotiaca správa sťažovateľa bola druhou najhoršou zo všetkých úradníkov Komisie v jeho kategórii, Komisia uviedla, že toto tvrdenie nemôže obstáť, keďže na základe štatistík uverejnených na internej webovej stránke Komisie „Intracomm“19 úradníkov s rovnakou platovou triedou ako sťažovateľ, t. j. A5, získalo vo svojej SSP rovnakú konečnú známku 11 bodov. Pokiaľ ide o tvrdenie, že odvetvie vedené sťažovateľom začalo počas príslušného obdobia pracovať, čo mu prinieslo veľa komplimentov, Komisia pripomenula, že posúdenia vykonané v SSP boli vylúčené z právomoci menovacieho orgánu. Komisia sa preto domnieva, že v prípade odvolania proti SSP by sa právomoc menovacieho orgánu mohla vykonávať len v prípade procesných nezrovnalostí, zjavného pochybenia a zneužitia právomoci. Ako sa uvádza v časti opisu práce sťažovateľa v jeho CDR 2001 – 2002, sťažovateľ vykonával niekoľko funkcií. Hodnotenie vedúceho delegácie sa týkalo všetkých týchto funkcií. Komisia napokon uviedla, že sťažovateľ nevyužil príležitosť predložiť výsledky svojej práce v oblasti vzdelávania, keď vykonal svoje sebahodnotenie v príslušnej časti svojej SSP.

2.6 V lehote stanovenej na tento účel neboli od sťažovateľa doručené žiadne ďalšie pripomienky.

2.7 Dňa 11. mája 2007 sa útvary ombudsmana telefonicky obrátili na advokáta sťažovateľa, aby zistili, či má sťažovateľ nejaké pripomienky. Advokát sťažovateľa 7. júna 2007 informoval útvary ombudsmana, že sťažovateľ nechce vyjadriť žiadne pripomienky k odpovedi Komisie a že ombudsman môže ukončiť svoje vyšetrovanie.

2.8 Ombudsman poznamenáva, že v článku 43 služobného poriadku (v znení účinnom do 30. apríla 2004) sa uvádza, že "spôsobilosť, výkonnosť a správanie v službe každého úradníka sú predmetom pravidelnej správy vypracovanej najmenej raz za dva roky, ako to stanovuje každá inštitúcia v súlade s článkom 110 (…)". Ombudsman ďalej poznamenáva, že v článku 1 ods. 1 všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou 26. apríla 2002 sa uvádza, že „podľa článku 43 služobného poriadku (…) sa pre každého stáleho zamestnanca (…) každoročne vypracúva pravidelná správa s názvom Správa o služobnom postupe, ktorá sa týka schopností, výkonnosti a správania v službe“.

2.9 V prejednávanej veci ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojej SSP v časti týkajúcej sa vlastného hodnotenia (i) opísal svoje hlavné úspechy za vykazované obdobie, (ii) poukázal na svoje ťažkosti pri plnení svojich úloh a (iii) navrhol prostriedky na zlepšenie situácie.

2.10 Z tohto SSP vyplýva, že sťažovateľovi bolo za vykazované obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002 udelených celkovo 11 bodov, t. j. 6 bodov z 10 za jeho výkon, 3 body zo 6 za jeho schopnosti a 2 body zo 4 za jeho správanie.

2.11 Ombudsman poznamenáva, že pokiaľ ide o hodnotenie výkonnosti sťažovateľa, prvý hodnotiteľ uviedol tieto pripomienky:

„(…) M. N. mal veľmi obmedzené skúsenosti s personálnym riadením (…) [H]e je úradník, ktorý má nepochybne veľmi silný idealistický profil, najmä v oblasti práv menšín, životného prostredia a základných práv, v ktorom preukázal veľkú angažovanosť vo svojej práci, ako aj vo svojom čase. Všetky tieto faktory viedli k veľmi nerovným globálnym výsledkom. Jeho nadšenie niekedy prevažuje nad všeobecným administratívnym riadením a nad sledovaním decentralizovaných projektov, ktoré patria do jeho právomoci“(6).

Pokiaľ ide o posúdenie „schopnosti“ sťažovateľa, prvý hodnotiteľ uviedol tieto pripomienky: „Jeho veľmi silné myšlienky v oblasti spolupráce a rozvoja niekedy bránili dobrej komunikácii s orgánmi hostiteľskej krajiny, čo niekedy viedlo k patovej situácii“(7).

Pokiaľ ide o posúdenie „správania“ sťažovateľa, prvý hodnotiteľ uviedol tieto pripomienky: „Veľmi silná motivácia pre určité oblasti jeho práce, nepravidelné vzťahy s kolegami a zamestnancami iných sekcií. Nejasné povedomie o hierarchii. Silná tendencia vyjadrovať každodenné problémy mimo delegácie (a mimo Komisie).“(8)

2.12 Ombudsman ďalej poznamenáva, že pokiaľ ide o hodnotenie výkonnosti sťažovateľa, spoluhodnotiteľ navrhol znížiť skóre, ktoré sťažovateľ získal, o jeden bod, a to zo 6 na 5 bodov, čím sa celkový počet bodov zvýšil na 10. V oddiele CDR sťažovateľa s názvom „Syntéza“ overovateľ uviedol tieto pripomienky: „Súhlasím s pripomienkami spoluhodnotiteľa a potvrdzujem, že konečný počet bodov je 10“(9).

2.13 V nadväznosti na sťažnosť sťažovateľa adresovanú spoločnému hodnotiacemu výboru predložil spoločný hodnotiaci výbor tieto pripomienky:

„Výbor konštatuje, že opisná pripomienka spoluhodnotiteľa v oddiele 6.1 [týkajúca sa výkonnosti sťažovateľa] neodôvodňuje zvolenú úroveň ratingu „dostatočný“, a preto odporúča, aby sa zvýšila na 6, ako pôvodne navrhol hodnotiteľ, čo by viedlo k celkovému skóre 11 „(10). Sťažovateľovi bolo následne v konečnej verzii jeho SSP udelených 11 bodov.

2.14 Ombudsman by chcel v prvom rade pripomenúť, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva "[hodnotitelia] majú najširšiu diskrečnú právomoc pri posudzovaní práce osôb, o ktorých musia informovať, a nie je úlohou sudcu [Spoločenstva] zasahovať do tohto posúdenia, s výnimkou prípadov zjavného omylu alebo zneužitia (…)(11)." Ombudsman ďalej poznamenáva, že podľa judikatúry súdov Spoločenstva "(…) je na žiadateľoch, aby preukázali existenciu zjavného omylu vo výklade"(12) pri posudzovaní svojej práce.

2.15 Ombudsman teda overí, či v tomto prípade nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu sťažovateľa v jeho SSP. Ombudsman analyzuje najmä rôzne argumenty, ktoré sťažovateľ predložil na podporu svojho tvrdenia.

2.16 Na základe uvedených zistení ombudsmanka dospela k týmto záverom:

2.17 Ombudsman by chcel v prvom rade zdôrazniť, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého sa v jeho predchádzajúcej hodnotiacej správe za roky 1995 - 1997 uvádzalo, že jeho výkon bol v určitých ohľadoch "výborný", SSP, o ktorú ide v prejednávanej veci, sa vzťahuje na obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002. Zdá sa však, že hodnotiaca správa, na ktorú sa sťažovateľ v tejto súvislosti odvoláva, nie je hodnotiacou správou za obdobie bezprostredne predchádzajúce príslušnému obdobiu v prejednávanej veci, ale hodnotiacou správou za roky 1995 – 1997. Ombudsmanka sa okrem toho domnieva, že každá hodnotiaca správa je nezávislá a vzťahuje sa na hodnotenie úradníka počas určitého obmedzeného obdobia. Preto skutočnosť, že výkonnosť sťažovateľa bola vyhodnotená ako vynikajúca za roky 1995 – 1997, nemá žiadny význam, pokiaľ ide o jeho hodnotenie za obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002.

2.18 Pokiaľ ide o tvrdenie, že hodnotiaca správa sťažovateľa bola druhou najhoršou zo všetkých úradníkov Komisie v jeho kategórii, ombudsman poznamenáva, že z dokumentov pripojených k odpovedi Komisie vyplýva, že za obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002 bolo 19 úradníkom v platovej triede A5, ktorá bola platovou triedou sťažovateľa, udelených 11 bodov. Na základe informácií, ktoré má ombudsman k dispozícii, sa domnieva, že sťažovateľ nepreukázal, ako by uvedený argument mohol preukázať existenciu zjavnej chyby Komisie pri hodnotení odborných zručností sťažovateľa v jeho správe o služobnom postupe za roky 2001 – 2002.

2.19 Pokiaľ ide o argumenty sťažovateľa, že odvetvie, ktoré viedol, začalo počas príslušného obdobia pracovať, čo mu prinieslo mnoho komplimentov k rôznym účtom ,, ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ už na tento bod upozornil vo svojej sťažnosti podľa článku 90 ods. 2. Zdá sa však, že Komisia sa touto otázkou nezaoberala ani vo svojej odpovedi na uvedenú sťažnosť, ani v priebehu tohto vyšetrovania. Ombudsmanka sa preto domnieva, že táto otázka by si zaslúžila ďalšie preskúmanie.

2.20 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia nesprávne uviedla, že zverejnil skutočnosti mimo delegácie bez toho, aby o nich vopred diskutoval v rámci delegácie, a tvrdenie súvisiace s predchádzajúcim tvrdením, že nepochopil, že je súčasťou hierarchie, ombudsman poznamenáva, že prvý hodnotiteľ uviedol v SSP sťažovateľa túto pripomienku: Nejasné povedomie o hierarchii. Silná tendencia vyjadrovať každodenné problémy mimo delegácie (a mimo Komisie). Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach pripustil, že vzhľadom na to, čo nazval "zotrvačnosťou" svojho priameho nadriadeného, rokoval o určitých otázkach s ústredím v Bruseli. Sťažovateľ však trval na tom, že nezverejnil žiadne informácie osobám mimo Komisie. Ombudsmanka poznamenáva, že ani v samotnom SSP, ani vo svojich podaniach počas tohto vyšetrovania Komisia nepredložila žiadne dôkazy na podporu príslušného vyhlásenia. Podľa názoru ombudsmana sa teda kritika sťažovateľa voči jeho SSP nezdá byť neopodstatnená, pokiaľ ide o tento aspekt.

2.21 Pri príležitosti telefonického rozhovoru zo 7. júna 2007 však právny zástupca sťažovateľa informoval útvary ombudsmana, že ombudsman môže ukončiť vyšetrovanie. Vzhľadom na stanovisko, ktoré takto prijal sťažovateľ, sa ombudsman domnieva, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie týchto aspektov sťažnosti.

2.22 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že nie je dôvod pokračovať vo vyšetrovaní tvrdenia sťažovateľa.

3 Tvrdenie sťažovateľa

3.1 Sťažovateľ žiadal, aby mu bola poskytnutá náhrada škody, ktorú utrpel. Vzhľadom na rozsah vyšetrovania, ako sa uvádza v bode 1.1, by ombudsman chcel zdôrazniť, že nárok skúmaný v tomto vyšetrovaní sa týka len škôd údajne spôsobených posúdením SSP sťažovateľa za roky 2001 – 2002.

3.2 Komisia sa k tvrdeniu sťažovateľa nevyjadrila.

3.3 Vzhľadom na svoje závery uvedené v bode 2.21 a na informácie poskytnuté pri príležitosti telefonického rozhovoru zo 7. júna 2007 sa ombudsman domnieva, že nie je potrebné pokračovať vo vyšetrovaní sťažnosti sťažovateľa.

4 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Vzhľadom na to, že advokát sťažovateľa informoval útvary ombudsmana pri príležitosti telefonického rozhovoru zo 7. júna 2007, že sťažovateľ zmenil svoju adresu a že mu postúpi list ombudsmana, toto rozhodnutie jej bude zaslané.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Táto platová trieda zodpovedá systému zaraďovania definovanému v znení služobného poriadku platnom pred 1. májom 2004.

(2) Všetky odkazy uvedené v sťažnosti na služobný poriadok sa týkajú znenia služobného poriadku platného pred 1. májom 2004.

(3) Vec T-278/01, Den Hamer/Komisia, Zb. 2003, s. I-A-139 a II-665.

(4) Táto platová trieda zodpovedá systému zaraďovania definovanému v znení služobného poriadku platnom pred 1. májom 2004.

(5) Obdobie, na ktoré sa vzťahovala SSP, trvalo od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002.

(6) Preklad útvarmi ombudsmana z pôvodnej verzie vo francúzskom jazyku.

(7) Preklad útvarmi ombudsmana z pôvodnej verzie vo francúzskom jazyku.

(8) Preklad útvarmi ombudsmana z pôvodnej verzie vo francúzskom jazyku.

(9) pôvodný anglický jazyk.

(10) Pôvodný anglický jazyk.

(11) Vec T-144/03, Schmit/Komisia, Zb. VS s. I-A-101 a II-465, bod 70. Preklad príslušného úryvku útvarov ombudsmana z pôvodnej verzie do francúzštiny.

(12) Vec T-43/04 Fardoom a Reinard/Komisia, Zb. VS s. I-A-329 a II-1465, bod 79. Preklad príslušného úryvku útvarov ombudsmana z pôvodnej verzie do francúzštiny.