V Štrasburgu 31. januára 2006

Vážený pán B,

Vážený pán B,

Dňa 10. novembra 2004 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v súvislosti s vyšetrovaním prípadu Blue Dragon úradom OLAF.

Dňa 15. decembra 2004 som postúpil Vašu sťažnosť riaditeľovi OLAF-u. OLAF zaslal svoje stanovisko 21. marca 2005. Tento názor som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 15. júna 2005.

Kontaktovali ste moje útvary, aby ste získali informácie o pokroku dosiahnutom vo vyšetrovaní 15. septembra 2005.

Dňa 15. novembra 2005 som Vás písomne informoval, že vzhľadom na zložitosť prípadu nemusí byť možné, aby som o Vašej sťažnosti rozhodol do konca januára 2006.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť (1)

Sťažnosť sa zakladá na týchto okolnostiach:

Sťažnosť 1769/2002/(IJH)ELB

Dňa 9. októbra 2002 podali sťažovatelia sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii a OLAF-u v súvislosti s údajným podvodným presmerovaním finančných prostriedkov LEADER II, ktoré boli určené v prospech spoločnosti Blue Dragon 2000, ktorej boli riaditeľmi. Tento program Spoločenstva riadili katalánske regionálne orgány a miestna akčná skupina súkromného sektora. Na jeseň 2000 sťažovatelia informovali OLAF a regionálne orgány o svojich podozreniach. Sťažovatelia podali Európskej komisii sťažnosť proti Španielsku.

Sťažovatelia sa vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi domnievali, že Komisia a OLAF sa riadne nezaoberali ich obvineniami z podvodu a že systém rozdeľovania finančných prostriedkov iniciatívy LEADER II prostredníctvom subjektov súkromného sektora, ako aj nedostatočné kontroly zo strany Komisie uľahčili podvod. Sťažovatelia požadovali verejné oslobodenie, vrátenie toho, čo im bolo ukradnuté, a náhradu hospodárskych a nemajetkových strát, ktoré utrpeli.

Vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa Komisie

Komisia sa domnievala, že nie je potrebné zaregistrovať list sťažovateľov ako sťažnosť z dôvodu povahy problémov a ochrany finančných záujmov Spoločenstiev.

Ombudsmanka sa domnievala, že Komisia mala tento list zaregistrovať ako sťažnosť. Predložil Komisii návrh odporúčania, v ktorom ju žiada, aby opätovne preskúmala list sťažovateľov a zaoberala sa ním v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva (2).

Komisia prijala návrh odporúčania a 12. marca 2004 Európsky ombudsman ukončil vyšetrovanie týkajúce sa Komisie.

Vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa úradu OLAF

OLAF začal vyšetrovanie obvinení sťažovateľov vo februári 2001. Kontrola na mieste, ktorú vykonal OLAF, bola pozastavená po tom, ako španielske ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že regionálne orgány už plánujú skontrolovať všetky činnosti miestnej akčnej skupiny. OLAF dostal správy španielskych orgánov v júli 2001, domnieval sa, že nie je dôvod spochybňovať ich zistenia, a preto sa rozhodol nevykonať dodatočnú inšpekciu. Správna rada úradu OLAF schválila záverečnú správu v decembri 2002. Podľa tejto správy im zistenia španielskych orgánov neumožnili potvrdiť tvrdenia miestnej akčnej skupiny o nezrovnalostiach, ale v projekte Blue Dragon sa zistili nezrovnalosti. V správe sa odporúčalo, aby sa prípad uzavrel následnými finančnými opatreniami s cieľom získať späť finančné prostriedky pridelené na projekt Blue Dragon.

Ombudsmanka sa domnievala, že zásady dobrej správy vecí verejných si vyžadujú, aby úrad OLAF viedol administratívne vyšetrovania starostlivo, nestranne a objektívne. Pri preskúmaní dostupných dôkazov sa zistilo niekoľko bodov, ktoré vyvolali obavy v súvislosti s primeranosťou vyšetrovania OLAF-u. Ombudsman podrobne opísal tieto body v návrhu odporúčania, ktoré adresoval úradu OLAF vo februári 2004 a v ktorom požiadal úrad OLAF, aby preskúmal, či by mal opätovne otvoriť svoje vyšetrovanie alebo začať nové vyšetrovanie.

Úrad OLAF odpovedal na všetky body uvedené v návrhu odporúčania a dospel k záveru, že neexistujú dôvody na opätovné začatie vyšetrovania alebo na začatie nového vyšetrovania. Pri skúmaní podrobného stanoviska OLAF-u ombudsman zohľadnil skutočnosť, že vyšetrovanie Komisie týkajúce sa tvrdení sťažovateľov o porušení práva Spoločenstva Španielskom prebiehalo. Ombudsmanka sa domnievala, že v štádiu, v ktorom sa nachádzajú vyšetrovania Komisie, sa záver úradu OLAF, že neexistuje dôvod na opätovné začatie vlastného vyšetrovania alebo na začatie nového vyšetrovania, javil ako primeraný. Ombudsmanka však adresovala úradu OLAF ďalšiu pripomienku týkajúcu sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade zmeny oficiálneho podpisu.

Európsky ombudsman ukončil 22. júla 2004 vyšetrovanie týkajúce sa OLAF-u.

Sťažnosť 2848/2004/ELB

Dňa 16. septembra 2004 podali sťažovatelia Európskemu ombudsmanovi novú sťažnosť proti OLAF-u.

V ten istý deň sťažovatelia zaslali generálnemu riaditeľovi OLAF-u sériu jedenástich otázok týkajúcich sa tej istej veci ako ich nová sťažnosť.

Ombudsmanka vyhlásila sťažnosť za neprípustnú, pretože sťažovatelia nedokončili svoje administratívne prístupy k úradu OLAF v tejto veci.

Táto výhrada: 3436/2004/ELB

Po prijatí odpovede OLAF-u zo 6. októbra 2004 na ich list zo 16. septembra 2004 podali sťažovatelia novú sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti OLAF-u.

Sťažovatelia pripojili k svojej sťažnosti z 10. novembra 2004 kópiu odpovede OLAF-u zo 6. októbra 2004, v ktorej OLAF uvádza, že v liste sťažovateľov nie sú žiadne nové dôkazy, ktoré by vyžadovali opätovné otvorenie vyšetrovania, a že na ich tvrdenia sa vzťahuje rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB.

Sťažovatelia sa vo svojej sťažnosti ombudsmanovi domnievajú, že odpoveď OLAF-u zo 6. októbra 2004 predstavuje odmietnutie poskytnúť informácie, a teda prípad nesprávneho úradného postupu. Podľa ich názoru z dostupných informácií vyplýva, že vyšetrovanie OLAF-u vo veci Blue Dragon nebolo vykonané starostlivo, nestranne a objektívne. Poukazujú na problémy, ktoré uviedli vo vyšetrovaní OLAF-u. Sťažovatelia tiež uvádzajú, že ak OLAF zakladá svoje zistenia na kontrolách vykonaných vnútroštátnymi orgánmi a neskúma informácie poskytnuté občanmi, títo občania majú obmedzené možnosti postúpiť svoj prípad Komisii v rozsahu, v akom je členský štát sudcom aj stranou v tejto veci. Uvádzajú tiež, že jeden z vyšetrovateľov OLAF-u bol zodpovedný za interné vyšetrovania, ale v ich prípade začal externé vyšetrovanie.

Sťažovatelia tvrdili, že:

1. OLAF nevykonal vyšetrovanie prípadu Blue Dragon starostlivo, nestranne a objektívne;
2. OLAF neodpovedal na otázky, ktoré mu položili v súvislosti s jeho vyšetrovaním v liste zo 16. septembra 2004.

V listoch z 15. decembra 2004 zaslaných sťažovateľom a riaditeľovi OLAF-u ich Európsky ombudsman informoval, že po preskúmaní sťažnosti 3436/2004/ELB sa nedomnieva, že existujú dôvody na vyšetrovanie prvého tvrdenia sťažovateľov v súlade s článkom 195 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Domnieva sa, že táto otázka sa riešila v súvislosti so sťažnosťou 1769/2002/(IJH)ELB a že sťažovatelia nepredložili žiadne nové dôkazy. Rozhodol sa však začať vyšetrovanie druhého tvrdenia, podľa ktorého OLAF neodpovedal na otázky položené sťažovateľmi v ich liste zo 16. septembra 2004.

Požiadavku

Ombudsman postúpil sťažnosť úradu OLAF. Stanovisko OLAF-u poukázalo na to, že otázky nastolené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004 sa týkajú rovnakých udalostí a rovnakého časového obdobia ako tie, ktoré sú uvedené v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB, a že podania OLAF-u ombudsmanovi v rámci tejto sťažnosti už poskytli rozsiahle informácie týkajúce sa týchto otázok. OLAF tiež poukázal na to, že konkrétne otázky nastolené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004 boli tiež predmetom kontroly Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (COCOBU), ktorému OLAF poskytol podrobné písomné informácie o: 23. decembra 2003, 3. marca 2004 a 17. marca 2004. OLAF tiež poskytol podrobné ústne informácie COCOBU na vypočutí 19. februára 2004 a počas brífingu 19. októbra 2004.

Úrad OLAF vyjadril názor, že opätovné poskytnutie podrobných odpovedí na tie isté otázky by predstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž. Vysvetlila, že preto obmedzí svoje stanovisko k tejto sťažnosti na uvedenie, kde už boli poskytnuté odpovede na každú z otázok položených sťažovateľmi v ich liste zo 16. septembra 2004, a na poskytnutie akýchkoľvek doplňujúcich informácií, ktoré by mohli byť užitočné.

Vzhľadom na prístup, ktorý zaujal OLAF vo svojom stanovisku, ombudsman považuje za užitočné štruktúrovať nasledujúcu časť tohto rozhodnutia odkazom na otázky položené sťažovateľmi v ich liste zo 16. septembra 2004. Na uľahčenie pochopenia ombudsmanka kurzívou uvádza príslušné časti textu každej otázky.

Ombudsmanka dôkladne preskúmala odkazy v stanovisku úradu OLAF na odpovede, ktoré už poskytla na každú z otázok. Ombudsman tiež kurzívou uvádza znenie odpovede, na ktorú sa podľa ombudsmana úrad OLAF odvoláva. Doplňujúce informácie, ktoré úrad OLAF poskytol vo svojom stanovisku, sú uvedené bežným písmom.

Stanovisko Európskeho úradu pre boj proti podvodom
k prvej otázke

„V poslednej odpovedi európskemu ombudsmanovi uvádzate, že ste považovali za potrebné zmeniť svoj podpis, aby bol čitateľnejší, čo vysvetľuje rozdiely vo vašom podpise v dokumentoch, ktoré sa nás týkajú. Môžete objasniť nasledovné:

1. V akom presnom termíne ste zmenili svoj podpis?
2. Na ktorom internom identifikačnom dokumente úradu OLAF a Komisie je táto zmena založená?
3. Je táto zmena zapísaná v databáze ADONIS alebo v registri OLAF-u a na základe akého kľúčového dokumentu?“

Odpoveď úradu OLAF na prvú otázku

podrobné stanovisko úradu OLAF k návrhu odporúčania Európskeho ombudsmana v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB: riaditeľ úradu OLAF „môže s úplnou istotou vyhlásiť, že podpis na rozhodnutí je môj (…) V rozsahu, v akom sa tento podpis líši od iných mojich podpisov, možno to vysvetliť jednoducho tým, že v určitom okamihu som svoj podpis prispôsobil tak, aby bol čitateľnejší“.

List COCOBU z 23. decembra 2003: riaditeľ úradu OLAF „overil sporný dokument (...). Môžem potvrdiť, že tento podpis bol naozaj môj.

List COCOBU z 3. marca 2004: „Pokiaľ ide o podpis rozhodnutia o začatí vyšetrovania, existujúci odsek zodpovedá odseku, ktorý v tom čase používal generálny riaditeľ úradu, ako možno pozorovať v mnohých dokumentoch z toho istého obdobia.“

List COCOBU zo 17. marca 2004: „Pri viacerých príležitostiach sa potvrdilo, že podpis rozhodnutia o začatí vyšetrovania zodpovedá podpisu generálneho riaditeľa úradu. Rovnakú grafológiu možno nájsť na úpätí stránky v mnohých dokumentoch z rovnakého obdobia. Je pravda, že podpis, ktorý v tom čase používal riaditeľ OLAF-u, sa líši od podpisu, ktorý sa používa v súčasnosti. Neznamená to však nevyhnutne nič nepríjemné. Rozdiel medzi podpismi možno vysvetliť tým, že riaditeľ OLAF-u prispôsobil svoj podpis tak, aby bol viac rozpoznateľný ako jeho meno.“

O druhej prejudiciálnej otázke

„Ak sa pozrieme na formulár na ukončenie vyšetrovania z 20. decembra 2002, možno vidieť, že niekto podpísal vo vašom mene príkazom. Z oznámenia o uzavretí prípadu z 12. decembra 2002 je zrejmé, že podpisom „na základe príkazu“ z 20. decembra 2002 je podpis (…) riaditeľa operácií OLAF-u.

Z analýzy oznámenia z 27. februára 2003 (č. 02829) vypracovaného [riaditeľom operácií OLAF-u] vyplýva, že podpis, ktorý nie je ‚na objednávku‘, nezodpovedá podpisom z 20. decembra 2002 a 12. decembra 2002, ktoré už boli uvedené ako podpisy patriace [riaditeľovi operácií OLAF-u].

Na základe týchto informácií:

1. Ak je generálny riaditeľ OLAF-u zodpovedný za prijatie rozhodnutia o začatí vyšetrovaní úradu, zdá sa, že je tiež na ňom, aby prijal rozhodnutie o ich uzavretí. Je v takom prípade bežné, že riaditeľ, ktorý dohliadal na vyšetrovanie, ho uzavrie podpisom „na základe príkazu“?
2. Zdá sa, že [riaditeľ operácií úradu OLAF] nasledoval váš príklad tým, že zmenil svoj podpis, zatiaľ čo zastával zodpovednú funkciu. K akému dátumu zmenil svoj podpis a na ktorom oficiálnom spoločnom dokumente úradu OLAF a Komisie je táto zmena založená?
3. Ak bola táto zmena podpisu skutočne formalizovaná, vloží sa do databázy ADONIS alebo registra úradu OLAF?
4. Ak sa tento podpis zmenil tak, aby bol „čitateľnejší“, pri pohľade na zmeny v podpise [riaditeľa operácií úradu OLAF], myslíte si, že podpis sa skutočne stáva čitateľnejším?“

Odpoveď úradu OLAF na druhú otázku

- Oddiel 3.1.1 príručky úradu OLAF: Generálny riaditeľ je zodpovedný za prijímanie rozhodnutí o záležitostiach pred radou. Z praktických dôvodov sa táto zodpovednosť deleguje na riaditeľa B (3) pod dohľadom generálneho riaditeľa, hoci v niektorých prípadoch rozhodnutie prijíma samotný generálny riaditeľ (4).

- Dotknutá osoba potvrdzuje, že jej tieto dva podpisy patria. Akékoľvek budúce zmeny by sa riadili odporúčaním ombudsmanky týkajúcim sa podpisov (5).

O tretej prejudiciálnej otázke

„Môžete potvrdiť, že:

1. presný dátum nasadenia databázy ADONIS vo Vašom útvare (OLAF)?
2. presný dátum zavedenia digitálnej registrácie údajov v registri úradu OLAF?
3. ak existuje alebo existoval postup spätnej registrácie dokumentov v systéme ADONIS a ak áno, kto bol za túto operáciu zodpovedný?
4. či existuje alebo existoval postup spätnej registrácie dokumentov v systéme registrácie digitálnych údajov v registri úradu OLAF, a ak áno, kto bol za túto operáciu zodpovedný?“

Odpoveď úradu OLAF na tretiu otázku

List COCOBU z 23. decembra 2003 (6).

List COCOBU z 3. marca 2004: „Každý dokument v spise sa odošle do archívu na registráciu. Dokument sa potom naskenuje, aby sa začlenil do elektronického spisu v databáze CMS, a originál sa zašle kancelárii na archiváciu. [Rozhodnutie o začatí vyšetrovania, návrh na začatie vyšetrovania a záznam o spise] boli zaregistrované v databáze ADONIS, z ktorej je možné nahliadnuť do histórie všetkých zaregistrovaných prichádzajúcich a odchádzajúcich dokumentov.“

List COCOBU zo 17. marca 2004: „poznámka z 3. októbra 2000 sa vždy považovala za „podporný dokument“. Slúžila ako základ pre vypracovanie návrhu na začatie vyšetrovania (...). Išlo teda o „interný dokument“. Ako taký nebol očíslovaný, ale bol vložený do databázy ADONIS (Administration Documents On Normalised Information System – Administratívne dokumenty o normalizovanom informačnom systéme), vlastného systému Európskej komisie na registráciu dokumentov (...). Systém ADONIS prideľuje každému dokumentu jedinečné číslo a čiarový kód, ktoré nie je možné následne zmeniť.“

- Prvá verzia ADONIS bola zavedená v Komisii v roku 1990 a inštalovaná v UCLAF(7) v marci 1991. Úrad OLAF teda využíval systém ADONIS od jeho vytvorenia v roku 1999.

O štvrtej prejudiciálnej otázke

1. „(…) Záverečná správa o prípade je datovaná ručne, nemá registračné číslo a navyše nebola podpísaná (…).
2. Dňa 8. januára 2002 OLAF navrhol GR AGRI a španielskym orgánom, aby sa začal postup podľa článku 24 nariadenia (ES) č. 2082/93 (vymáhanie pomoci poskytnutej úradníkom Blue Dragon, strana 9 odsek 1.11).
3. V nadväznosti na oznámenie OLAF-u z 8. januára 2002 španielske ministerstvo poľnohospodárstva vyjadrilo svoj súhlas a 6. februára 2002 prijalo „resolución“, v ktorom požadovalo vrátenie pomoci poskytnutej spoločnosti Blue Dragon.

Na základe týchto pripomienok:

1. Je podľa vášho názoru vytvorenie nereferenčnej, ručne datovanej a nepodpísanej záverečnej správy o prípade, ktorá má slúžiť ako podporný dokument na ukončenie vyšetrovania, v súlade so zásadou dobrej správy vecí verejných?
2. Ako vysvetlíte, že záverečná správa o prípade bola vypracovaná 5. decembra 2002, oznámenie o uzavretí prípadu bolo predložené 12. decembra 2002 a 8. januára 2002, jedenásť mesiacov predtým, Vaši zamestnanci navrhli, aby sa poskytnuté finančné prostriedky vrátili, keď ich vyšetrovanie nebolo ukončené?
3. Domnievate sa, že vydanie odporúčania pred ukončením vyšetrovania vašimi zamestnancami je v súlade s dobrou správou vecí verejných?“

Odpoveď úradu OLAF na štvrtú otázku

Záverečná správa o prípade je z 12. decembra 2001 (8), zaregistrovaná a podpísaná. Má rovnaký dátum ako oznámenie o uzavretí prípadu. Oba dokumenty sú pripojené. Nezaregistrovaná verzia záverečnej správy o prípade bola omylom predložená ombudsmanovi ako príloha k podrobnému stanovisku úradu OLAF k sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB. Jeho obsah je však totožný s obsahom registrovanej správy.

Ak vnútroštátny orgán zistí existenciu nezrovnalosti v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík, príslušný členský štát je povinný oznámiť túto skutočnosť Komisii (OLAF) podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 1681/94. Členský štát musí prijať všetky vhodné opatrenia na vymáhanie neoprávnene vyplatených súm a musí informovať Komisiu (OLAF) pri uplatňovaní článku 5 toho istého nariadenia o všetkých súdnych a správnych konaniach začatých s cieľom vymáhania neoprávnene vyplatených súm a uloženia sankcií. Ide o úplne odlišnú záležitosť od vyšetrovania úradu OLAF, a preto nie je potrebné čakať na ukončenie vyšetrovania úradu OLAF. Ak OLAF vedie v tej istej veci aj otvorené vyšetrovanie, vyzýva vnútroštátny orgán (alebo zodpovedné GR Komisie), aby prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie. To je v skutočnosti to, čo sa stalo v tomto prípade.

O piatej prejudiciálnej otázke

„Európsky ombudsman nás 28. októbra 2002 informoval, že súhlasil so začatím vyšetrovania našej sťažnosti proti Európskej komisii a úradu OLAF. V ten istý deň nás informoval, že vás a predsedu Komisie už požiadal, aby ste odpovedali na naše obvinenia pred 31. januárom 2003.

1. Myslíte si, že je normálne, že 8. januára 2002 vaši zamestnanci „navrhli“ GR AGRI a španielskym orgánom, aby vymohli pomoc poskytnutú spoločnosti Blue Dragon, a že 5. decembra 2002, 38 dní po tom, ako vás Európsky ombudsman informoval o svojom rozhodnutí začať vyšetrovanie našej sťažnosti, a viac ako 331 dní po „navrhnutí“ 8. januára 2002, predložili nepodpísanú, nereferenčnú a ručne datovanú správu o uzavretí prípadu?
2. Nemyslíte si, že je ešte neobvyklejšie, že na rozdiel od záverečnej správy o prípade sa v oznámení o uzavretí prípadu odkazuje, uvádza sa v ňom dátum a podpis, hoci medzi nimi bolo len sedem dní?“

Odpoveď úradu OLAF na piatu otázku

Pozri odpoveď na otázku č. 4.

O šiestej otázke

„(…) Ak spočítame počet ľudí z úradu OLAF, ktorí sa zaoberali prípadom Blue Dragon, výsledok je 10.

Podľa vášho názoru:

1. Aj keď v tomto období došlo k určitej fluktuácii zamestnancov úradu, nemyslíte si, že do tohto prípadu bol zapojený veľmi veľký počet ľudí, čo je paradoxné, keďže OLAF sa nepresťahoval a 8. januára 2002 vydal odporúčanie GR AGRI a španielskym orgánom ešte pred ukončením vyšetrovania?
2. Nepovažujete za nezvyčajné, že jedinými ľuďmi, s ktorými sme neboli v kontakte, sú tí, ktorí vypracovali záverečnú správu o prípade a oznámenie o uzavretí prípadu?
3. Ako môžu títo ľudia diskutovať o našich obvineniach bez toho, aby sa s nami stretli alebo nás predvolali, alebo nás dokonca informovali, že zdedili náš prípad?
4. Ako vysvetlíte, že jediní ľudia v úrade OLAF, ktorých sme v priebehu vyšetrovania nikdy neidentifikovali, sú tí, ktorí urobili zhrnutie a uzavreli vyšetrovanie?
5. Je v rámci úradu OLAF bežné začať vyšetrovanie a nikdy neprijať formálne vyhlásenie od sťažovateľov (ktoré podpísali)?“

Odpoveď úradu OLAF na šiestu otázku

• Doplňujúce informácie, ktoré poskytol OLAF: „Vyšetrovanie (...) riadili traja rôzni vyšetrovatelia z dôvodu postupných presunov na iné generálne riaditeľstvá:
• Prvý vyšetrovateľ, ktorému pomáhal koordinátor štrukturálnych fondov (…), bol zodpovedný za spis od 1. februára 2001 do 12. októbra 2001. Tento prvý vyšetrovateľ bol tiež osobou určenou na hodnotenie prvých informácií, ktoré úrad OLAF dostal.
• Keď tento vyšetrovateľ opustil OLAF, uvedený koordinátor prevzal spis od 9. novembra 2001 do 24. júna 2002 a pomáhal mu tretí vyšetrovateľ ako pridružený vyšetrovateľ.
• Napokon, keď tento druhý vyšetrovateľ opustil OLAF, uvedený tretí vyšetrovateľ prevzal funkciu zodpovedného vyšetrovateľa od 24. júna 2002 do 12. decembra 2002, keď bola ukončená všetka operačná činnosť.

Zmeny v zodpovedných vyšetrovateľoch boli len logickým a normálnym dôsledkom odchodu predchádzajúcich zodpovedných vyšetrovateľov a potreby prideliť ich aktívne prípady iným kolegom, ktorí už o tejto záležitosti vedeli, pokiaľ to bolo možné.“

podrobné stanovisko úradu OLAF k návrhu odporúčania európskeho ombudsmana: „Úrad OLAF nie je povinný poskytovať verejnosti informácie o prebiehajúcom vyšetrovaní. Politika úradu OLAF, pokiaľ ide o informovanie jednotlivca, ktorý môže mať záujem na výsledku vyšetrovania a ktorý poskytol úradu OLAF informácie, je spresnená v príručke úradu OLAF (...), existoval rozdiel medzi odchodom prvého zodpovedného vyšetrovateľa (12. októbra 2001) a vymenovaním druhého zodpovedného vyšetrovateľa (9. novembra 2001). Odkedy som sa v roku 2000 stal generálnym riaditeľom úradu OLAF, zmenili sa takmer všetci jeho operační pracovníci. Vzhľadom na úroveň fluktuácie zamestnancov nebolo vždy možné, aby bol vyšetrovateľ pridelený na plný úväzok na všetky vyšetrovania, ktoré boli otvorené. Aj keď v čase kratšom ako jeden mesiac nebol k prípadu formálne pridelený žiadny vyšetrovateľ, za prípad bol v tom čase zodpovedný koordinátor v súvislosti s prípadmi týkajúcimi sa štrukturálnych fondov.“

List COCOBU z 3. marca 2004: „Podľa informácií uvedených v elektronickej databáze prípadu Blue Dragon:

• prvý vyšetrovateľ (...) bol zodpovedný za prípad od 1. februára 2001 do 12. októbra 2001. Tento vyšetrovateľ bol poverený vykonaním počiatočného hodnotenia,
• druhý vyšetrovateľ (...) od 9. novembra 2001 do 24. júna 2001 (9),
• tretí vyšetrovateľ (...) od 24. júna 2001 11 do uzavretia prípadu 12. decembra 2002. (...)

[vedúci oddelenia pre štrukturálne fondy] bol zodpovedný za oddelenie, ktoré riadilo prípad Blue Dragon len tri mesiace. (...) Oznámenia zaslané sťažovateľom podpísali tieto tri osoby ako poradcovia v skupine 1 riaditeľstva B úradu.“

Vždy, keď vyšetrovatelia úradu OLAF prevezmú zodpovednosť za vyšetrovanie, majú prístup k celému spisu, na ktorý sa spoliehajú pri výkone svojich povinností týkajúcich sa prípadu. Bolo by nerozumné a nehospodárne, keby opakovali všetky vyšetrovacie činnosti, ktoré už ukončili ich predchodcovia. Okrem toho v tomto prípade sťažovatelia predložili početné opakujúce sa listy, v ktorých uviedli svoje argumenty a ktoré podpísali a ktoré boli súčasťou spisu.

O siedmej prejudiciálnej otázke

„Odovzdávame kópiu e-mailu, ktorý v utorok 28. januára 2003 zaslal [hovorca OLAF-u][novinárovi] v novinách Centre-Presse (Poitiers – Francúzsko).

Možno pozorovať, že:

1. Vyšetrovanie úradu OLAF sa začalo v septembri 2000.
2. Väčšina odpovede [hovorcu OLAF-u] je založená na obsahu záverečnej správy o prípade.

Vzhľadom na to, že sme požiadali o zachovanie dôvernosti našej sťažnosti európskemu ombudsmanovi do 8. apríla 2003 a že k dokumentom vo Vašej odpovedi (poznámka o ukončení prípadu, záverečná správa o prípade, začatie vyšetrovania atď.) európskemu ombudsmanovi nebudeme mať prístup do 12. februára 2003, keď nám bola zaslaná:

1. Ako vysvetlíte, že hovorca úradu OLAF 29. januára 2003 poskytol novinárovi informácie, ku ktorým sme ešte nemali prístup, v čase, keď naša sťažnosť proti úradu OLAF a Komisii bola v konaní pred európskym ombudsmanom stále dôverná?
2. Ako vysvetlíte, že v súbore konkrétnych informácií uvedených v tomto dokumente sa tvrdí, že vyšetrovanie sa začalo v septembri 2000, zatiaľ čo podľa dokumentu, ktorý ste parafovali, ste zistili, že sa začalo až 1. februára 2001?“

Odpoveď úradu OLAF na siedmu otázku

Listom z 20. decembra 2002 boli sťažovatelia informovaní o ukončení vyšetrovania. V tom čase mohli požiadať o prístup k záverečnej správe o prípade podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 a dostali by ju.

V čase začatia tohto vyšetrovania úrad OLAF nemal príručku postupov a neexistovala požiadavka informovať informátora o začatí alebo ukončení vyšetrovania. V čase uzavretia prípadu 12. decembra 2002 existovala prvá príručka OLAF-u (prijatá 15. februára 2001), ktorá v oddiele 6.5.4 stanovovala, že informátor musí dostať oznámenie o ukončení vyšetrovania. Táto povinnosť sa ustanovuje aj v súčasnej príručke prijatej 25. februára 2005.

Pokiaľ ide o chybu v tlačovej správe úradu OLAF týkajúcu sa dátumu rozhodnutia o začatí vyšetrovania:

List COCOBU z 23. decembra 2003: „Po telefonickom rozhovore, ktorý úrad prijal 18. septembra 2000, vyšetrovateľ, ktorý sa ním zaoberal, viedol 19. septembra 2000 rozhovory so spoluriaditeľmi spoločnosti Blue Dragon v priestoroch OLAF-u. (...) Na základe prijatých informácií úrad začal postup počiatočného hodnotenia. Toto hodnotenie viedlo k predloženiu „Poznámky pre generálneho riaditeľa“ z 1. februára 2001, ktorá obsahovala návrh na začatie vyšetrovania na úrade na základe pôvodných prijatých informácií. Na základe tohto návrhu som sa 1. februára 2001 rozhodol začať externé vyšetrovanie podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1073/99 (...).“

List COCOBU z 3. marca 2004: „(...) prichádzame k skutočnému dátumu, keď sa 1. februára 2001 začalo vyšetrovanie Blue Dragon.“

O ôsmej prejudiciálnej otázke

„Od septembra 2000 do januára 2001 bola jediná interná poznámka úradu OLAF, ktorú ste uviedli vo svojich odpovediach európskemu ombudsmanovi (…), zjavne vypracovaná (…) 3. októbra 2000.

Možno pozorovať, že:

1. Poznámka z 3. októbra 2000 je datovaná ručne, nie je označená interným číslom a nie je podpísaná.
2. V tejto poznámke sa odkazuje na konflikty a zmätky záujmov zo strany miestnej akčnej skupiny (atď.)
3. V tomto oznámení sa odkazuje na stranícky politický kontext v súvislosti s realizáciou projektov LEADER prostredníctvom miestnych akčných skupín bez akýchkoľvek náznakov týkajúcich sa sťažovateľskej firmy.

Na základe týchto vyhlásení:

1. Je bežné, že na podpornom dokumente použitom na začatie prešetrovania nie je uvedený dátum (s výnimkou jeho rukou), odkaz alebo podpis jeho zástupcu?
2. Ako je v tejto fáze možné, aby vyšetrovateľ zodpovedný za prípad hovoril o konfliktoch a zmätkoch záujmov? Vaši zamestnanci zaznamenali, že od nás 13. augusta 2001, 10 mesiacov po tomto oznámení, dostali založenie miestnej akčnej skupiny Salines Bassegoda. (Pre informáciu, pri úplnom pohľade na tento dokument skutočne existujú vážne konflikty záujmov)
3. Keďže 3. októbra 2000 vyšetrovateľ poverený prípadom zdôraznil vplyv straníckeho politického kontextu, ktorý bránil získaniu informácií o našom prípade, považujete za rozumné, aby pred rozhodnutím o začatí vyšetrovania uplynuli štyri mesiace?
4. Ak úrad nemôže získať prístup k informáciám z dôvodu „vonkajších problémov“, môžete objasniť povahu straníckeho politického kontextu, ktorý bráni GR AGRI a úradu OLAF v prístupe k základným informáciám, ako je vymáhanie spisu iniciatívy LEADER, jediného listinného dôkazu na poskytnutie európskych platieb, ktorý je verejným dokumentom?
5. Keďže Vaši zamestnanci nemali prístup k informáciám v Komisii, prečo od októbra 2003 nepožiadali španielske orgány (10) o oznámenie spisu Blue Dragon LEADER?
6. Súhlasíte s tým, že sme v oznámení úradu OLAF z 3. októbra 2000 popísaní ako „sťažujúca sa firma“, a nie ako jednoduchí informátori?
7. Ak s touto skutočnosťou súhlasíte, ako môžete vysvetliť, že vo svojej odpovedi, ktorú Európsky ombudsman zaevidoval 29. marca 2003, meníte tento pojem na informátora?“

Odpoveď úradu OLAF na ôsmu otázku

List COCOBU z 23. decembra 2003: „Po prijatí informácií bola 3. októbra 2000 vypracovaná „spisová správa“ (...), v ktorej sa uvádzajú obavy sťažovateľov a ich tvrdenia, konkrétne výber projektov na základe neprofesionálnych kritérií a zloženie miestnej akčnej skupiny, ktorá je priamo zapojená do prípravy schválených projektov. V spise sa tiež uvádzajú konflikty a nejasnosti záujmov týkajúce sa povinných väzieb s bankami, ktoré vyžaduje miestna akčná skupina, čo je v rozpore s požiadavkami španielskych právnych predpisov. Na základe prijatých informácií úrad začal postup počiatočného hodnotenia. Toto hodnotenie viedlo k predloženiu „Poznámky pre generálneho riaditeľa“ z 1. februára 2001, ktorá obsahovala návrh na začatie vyšetrovania na úrade na základe pôvodných prijatých informácií. Na základe tohto návrhu som sa 1. februára 2001 rozhodol začať externé vyšetrovanie podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1073/99 (...). (...) OLAF sa najprv 28. februára 2001 obrátil na španielske orgány, aby ich informoval o inšpekcii na mieste plánovanej na koniec marca, začiatkom apríla. Španielske ministerstvo poľnohospodárstva informovalo úrad OLAF, že už v decembri 2000 vykonalo inšpekciu projektu Blue Dragon a že ministerstvo hospodárstva a financií regionálnej vlády Katalánska plánuje skontrolovať všetky činnosti MAS Salines-Bassegoda.“

List COCOBU z 3. marca 2004: „Stojí za to uviesť, že pred začatím akéhokoľvek vyšetrovania na úrade musia byť informácie prijaté úradom OLAF predmetom procesu hodnotenia a analýzy. Dĺžka tohto obdobia závisí od kvality poskytnutých informácií. Vo veci Blue Dragon (...) sťažovatelia prisľúbili, že poskytnú ďalšie dokumenty. OLAF ich dostal až 15. decembra 2000. Ak vezmeme do úvahy čas strávený analýzou prijatej dokumentácie, prerušenie práce z dôvodu koncoročných sviatkov a čas potrebný na návrh na začatie vyšetrovania, dospejeme k skutočnému dátumu začatia vyšetrovania Blue Dragon 1. februára 2001.(...)

Oznámenie o spise z 3. októbra 2000 sa považuje za podporný dokument (...) a berie na vedomie prvotné informácie, ktoré OLAF dostal. Je pravda, že spisová poznámka nie je očíslovaná. V tom čase nebol žiadny z podporných dokumentov tvoriacich súčasť spisu archivovaný na účely registrácie. (...) V oznámení z 3. októbra 2000 sa opisujú obvinenia, ktoré uviedli sťažovatelia pri svojom prvom vystúpení na úrade OLAF. Neposkytuje sa žiadna analýza poskytnutých informácií.“

List COCOBU zo 17. marca 2004: „(...) pôvodné obvinenia sťažovateľov týkajúce sa pravdepodobného podvodu boli založené na konflikte záujmov medzi správcami miestnej akčnej skupiny a obchodnými subjektmi zapojenými do vytvorenia projektu Blue Dragon.“

- Ani v právnom rámci úradu OLAF, ani v príručke úradu OLAF sa nerozlišuje medzi oficiálnym „sťažovateľom“ a „informantom“. OLAF nemá žiadnu povinnosť poskytovať im ako informátorom akékoľvek informácie o zisteniach prípadu (11).

Otázka č. 9

„V odpovediach zaslaných európskemu ombudsmanovi vo februári 2003 (…) sa uvádza, že 309-stranovú správu v spise LEADER predložili OLAF-u ľudia v Blue Dragon 15. decembra 2000.

Ak vezmeme tento 309-stranový súbor a pozrieme sa na stranu 1, je ľahké vidieť, že zodpovedá uznaniu doručenia tohto súboru LEADER ľuďom v Blue Dragon, katalánskym Generalitat, 2. apríla 2001.

Vo svojich následných pripomienkach adresovaných európskemu ombudsmanovi ste uviedli, že OLAF mal v skutočnosti problém s archiváciou, ale že najdôležitejšou vecou bolo, že spis bol prítomný vo vyšetrovaní.

Na základe týchto vyhlásení:

1. Ako vysvetlíte, že interná správa z 3. októbra 2000 (…) a interná správa z 1. februára 2001 (…) odkazujú na informácie obsiahnuté v spise LEADER, ktorý sme predložili až 4. mája 2001 (o sedem mesiacov neskôr) a o ktorom sme nevedeli pred 2. aprílom 2001, a na zloženie členov miestnej akčnej skupiny Salines Bassegoda, ktorej prijatie vaši zamestnanci potvrdili 13. augusta 2001 (o desať mesiacov neskôr)?
2. Ako vysvetlíte, že vaše rozhodnutie začať vyšetrovanie (1. februára 2001) by mohlo byť založené na týchto dvoch poznámkach, ktoré obsahujú informácie z obdobia po ich predložení?

Odpoveď úradu OLAF na otázku č. 9

- Doplňujúce informácie poskytnuté úradom OLAF v reakcii na žiadosť európskeho ombudsmana: „(...) existujú dve potvrdenia o prijatí, ktoré odkazujú na dve predloženia dokumentácie: jeden 15. decembra 2000 a druhý 4. mája 2001. Ani v jednom z týchto dokumentov nie je uvedený počet strán predložených pri týchto dvoch príležitostiach. Vyšetrovateľ zodpovedný za záverečné hodnotenie vyložil 15. december 2000 ako skutočný dátum predloženia spisu obsahujúceho 309 strán. (...) Hoci v tomto prípade OLAF nemôže potvrdiť presný dátum predloženia 309-stranového spisu LEADER citovaného sťažovateľmi, mal by sa doplniť (...). Rozdiel v dátumoch, ktoré navrhovatelia spochybnili, však nemá žiadny vplyv na samotné vedenie prešetrovania. Všetka dokumentácia sprístupnená úradu, a to tak 309-stranový dokument, na ktorý poukazujú sťažovatelia, ako aj mnohé prijaté faxy, sa zohľadnili v konečnej analýze pred uzavretím prípadu. Bez ohľadu na to, či bol dokument doručený skôr (15. decembra 2000) alebo neskôr (4. mája 2001), bol napriek tomu v spise pred uzavretím veci v decembri 2002. Riaditeľ úradu OLAF ho preto zohľadnil pred tým, ako sa rozhodol prípad uzavrieť.“

podrobné stanovisko úradu OLAF k návrhu odporúčania Európskeho ombudsmana v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB: „(...) dátum poskytnutia spisu LEADER nemá vplyv na tvrdenie sťažovateľov, že OLAF nemal tento dokument k 3. októbru 2000, teda k dátumu uvedenému v oznámení o spise, o ktorom tvrdia, že je nepravdivý. Ešte dôležitejšie je, že spis LEADER bol súčasťou spisu, keď sa prijalo konečné rozhodnutie v tejto veci.“

List COCOBU z 23. decembra 2003: „Po prijatí informácií bola 3. októbra 2000 vypracovaná „spisová správa“ (...), v ktorej sa uvádzajú obavy sťažovateľov a ich tvrdenia, konkrétne výber projektov na základe neprofesionálnych kritérií a zloženie miestnej akčnej skupiny, ktorá je priamo zapojená do prípravy schválených projektov. V oznámení o spise sa uvádzajú aj konflikty a nejasnosti týkajúce sa povinných väzieb s bankami, ktoré vyžaduje miestna akčná skupina, čo je v rozpore s požiadavkami španielskych právnych predpisov.“

List COCOBU z 3. marca 2004: „V oznámení z 3. októbra 2000 sa opisujú obvinenia, o ktorých informovali sťažovatelia pri svojom prvom vystúpení na úrade OLAF. Neposkytuje sa žiadna analýza poskytnutých informácií. Zloženie miestnych akčných skupín je stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva. Miestne akčné skupiny sú definované ako kombinácia verejných partnerov (vrátane miestnych orgánov) a súkromných partnerov (spoločnosti, subjekty a združenia s rôznymi účelmi) s jediným cieľom vytvoriť inovačné opatrenia na podporu rozvoja vidieka. Treba dodať, že miestna akčná skupina bola založená ako spoločnosť s ručením obmedzeným v roku 1996; jeho zloženie a stanovy sú verejné a sú zapísané v obchodnom registri v Gerone.“

List COCOBU zo 17. marca 2004: „Všetky miestne akčné skupiny sa vytvárajú rovnakým spôsobom. Ich zloženie a stanovy môžu byť kedykoľvek konzultované v obchodnom registri ad hoc.“

Otázka č. 10

„Vo Vašej odpovedi zaevidovanej 29. marca 2004 Európskym ombudsmanom (…) uvádzate, že neexistuje žiadny nesúlad medzi skutočnosťou, že 14. novembra 2001 OLAF oznámil sťažovateľom, že požiadal španielske orgány o vykonanie všetkých potrebných kontrol v prípade Blue Dragon, a skutočnosťou, že OLAF začal vyšetrovanie 1. februára 2001 a že sa rozhodol nevykonať kontrolu na mieste, keďže zistil, že španielske orgány už kontrolu začali.

Na tomto základe:

1. Považujete za konzistentné, že úrad OLAF sťažovateľom nikdy oficiálne (písomne) neoznámil, že sa začalo vyšetrovanie? Prečo im teda napísať 14. novembra 2001 o niečom menej dôležitom, než je začatie vyšetrovania?
2. Považujete za konzistentné, že španielske orgány nikdy nevykonali audit a nevypočuli sťažovateľov v súvislosti s ich vyšetrovaním, aj keď ste ich požiadali, aby vykonali dôkladné vyšetrovanie?“

Odpoveď úradu OLAF na otázku č. 10

Pozri odpoveď na otázku č. 7. Okrem toho sa v druhej audítorskej správe, ktorú predložili španielske orgány, uvádza, že sťažovatelia sa zúčastnili na kontrole na mieste, ktorá bola vykonaná v súvislosti s ich projektom.

Otázka č. 11

„V správach z 3. októbra 2000 (…) a z 1. februára 2001 (…) sa uvádzajú tieto dôvody na začatie vyšetrovania:

1. Metóda výberu projektov založená na neprofesionálnych kritériách.
2. Prepracovaný systém, ktorý používa miestna akčná skupina Salines Bassegoda spájajúca skupiny volených zástupcov obcí, politické skupiny, odborové zväzy a banky s cieľom kontrolovať celý reťazec systému.
3. Konflikty a zmätky záujmov atď.
4. Prax nadmernej fakturácie a predkladania falošných faktúr.
5. Platobné podmienky pre zálohu vo výške 10 miliónov pesiet atď.

Súbor LEADER, ktorý sme poskytli Vašim zamestnancom, obsahuje stránky vytvorené miestnou akčnou skupinou Salines Bassegoda, ktoré nás klasifikujú ako dobrodružnú turistiku (predpokladalo sa, že vyrábame príslušenstvo pre priemyselné čerpadlá ...) a faktúry za budovu o viac ako 200 % vyššiu sumu, ako uvádza architekt. Chýba aj faktúra za najdôležitejšie kritérium (stroje), ktoré predstavujú viac ako 66 % rozpočtu v rámci vyplatenej dotácie.

Na stránkach stanov miestnej akčnej skupiny je zrejmé, že všetci dodávatelia Blue Dragon (hodnotiteľ, staviteľ, nájomca) s výnimkou Banco de Sabadell sú tiež osobne a profesionálne zamestnaní a/alebo zakladajúcimi členmi miestnej akčnej skupiny Salines Bassegoda.

Na základe týchto skutočností:

1. Považujete za konzistentné, že žiadny z prvkov španielskeho vyšetrovania neodpovedá na legitímne otázky, ktoré vzniesol úrad OLAF pri začatí vyšetrovania, a zároveň obmedzuje výsledky vyšetrovania na jednoduché administratívne otázky?
2. Považujete za konzistentné, že posledná skupina osôb zodpovedná za náš prípad v rámci úradu OLAF (…) neprijala odpovede na otázky nastolené v rozhodnutí o začatí vyšetrovania, keď mala informácie (súbor LEADER, zloženie miestnej akčnej skupiny) bez toho, aby musela cestovať?
3. Považujete za konzistentné, že títo traja vyšetrovatelia úradu OLAF v záverečnej správe o prípade uvádzajú, že nevyšli najavo žiadne nové dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia španielskeho vyšetrovania, keď majú na základe spisu LEADER a stanov miestnej akčnej skupiny odpovede na otázky, ktoré pôvodne položil úrad OLAF a ktoré svojou povahou spochybňujú výsledky španielskeho vyšetrovania?

Odpoveď úradu OLAF na otázku č. 11

List COCOBU z 23. decembra 2003: „(...) v správe ministerstva poľnohospodárstva sa zdôraznili tieto aspekty: absencia podpisu v dokumente o pomoci, absencia podpisu vedúceho miestnej akčnej skupiny na dokumente týkajúcom sa technickej/ekonomickej správy, absencia podpisu na zmluve vypracovanej medzi oboma zúčastnenými stranami a absencia primeraných listinných dôkazov týkajúcich sa vyplatenia prvej poskytnutej pomoci. Po analýze všetkých 72 projektov pridelených miestnej akčnej skupine sa v správe Generalitat de Catalunya dospelo k záveru, že pokiaľ ide o zaobchádzanie s rôznymi projektmi, jednotlivé fázy boli dodržané a uspokojivo rešpektované. (...) Kontrola in situ 50 % projektov odhalila dobrú realizáciu a efektívnu realizáciu týchto 72 projektov s jedinou výnimkou projektu Blue Dragon. OLAF tieto dve správy analyzoval (...). OLAF sa preto rozhodol nevykonať navrhovanú kontrolu na mieste. (...) [Záverečná správa OLAF-u] dospela k záveru, že na základe dvoch správ španielskych orgánov neboli tvrdenia o nezrovnalostiach zo strany miestnej akčnej skupiny potvrdené, na rozdiel od projektu Blue Dragon, v ktorom boli zistené nezrovnalosti.“

List COCOBU z 3. marca 2004: „(...) na základe informácií poskytnutých španielskymi orgánmi (...) sa úrad OLAF rozhodol (...) pozastaviť navrhovanú operáciu a počkať na výsledky oznámených kontrol. (...)

Po prijatí inšpekčných správ zaslaných španielskymi orgánmi a po preskúmaní povahy zistených (administratívnych a finančných) nezrovnalostí sa úrad snažil využiť súdny aspekt prípadu. Na tento účel a vzhľadom na žaloby podané sťažovateľmi na francúzskych a španielskych súdoch sa do veci zapojilo oddelenie magistrátov Úradu. V dôsledku vyšetrovania vyšetrujúceho sudcu vo Figueres (jediná prokuratúra, ktorá má právomoc rozhodovať o skutkových okolnostiach) bolo Magistrátne oddelenie úradu informované o tom, že v rámci poslednej podanej žaloby neboli podniknuté žiadne ďalšie kroky, keďže sa nezdalo, že by sťažovatelia potvrdili svoje pôvodné vyhlásenia. (...)

V oznámení z 3. októbra 2000 sa opisujú obvinenia, ktoré uviedli sťažovatelia pri svojom prvom vystúpení na úrade OLAF. Neposkytuje sa žiadna analýza poskytnutých informácií.“

List COCOBU zo 17. marca 2004: „(...) vykonané kontroly vykonali dva rôzne orgány. Prijaté odporúčania a závery boli podobné. Okrem toho audity účtovných závierok miestnej akčnej skupiny za roky 1997, 1998 a 1999 vykonané nezávislými orgánmi vždy viedli k kladnému stanovisku.

Pokiaľ ide o justičný aspekt, oddelenie pre sudcov úradu OLAF získalo informácie od vyšetrujúceho sudcu vo Figueres v Španielsku a bolo informované, že v prebiehajúcom súdnom konaní sa neprijmú žiadne ďalšie opatrenia, pretože sťažovatelia sa nedostavili, aby potvrdili svoje tvrdenia sudcovi zodpovednému za prípad.“

- Body citované v oznámení z 3. októbra 2000 sú len správou o tvrdeniach, ktoré predložili sťažovatelia.

Na záver svojho stanoviska OLAF uvádza túto poznámku: „Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdím, že úrad OLAF riešil túto záležitosť úplne vhodným spôsobom, ktorý plne rešpektuje všetky právne požiadavky. Z týchto dôvodov sa domnievam, že toto vyšetrovanie by sa malo uzavrieť zistením, že OLAF sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.“

Pripomienky sťažovateľov

Pripomienky sťažovateľov možno zhrnúť takto.

Stanovisko OLAF-u sa v podstate zakladá na troch listoch zaslaných COCOBU pred 16. septembrom 2004. Pýtajú sa, prečo im tieto odpovede neboli zaslané priamo už v septembri 2004. Myslia si, že sú diskriminovaní. Domnievajú sa tiež, že podľa ich názoru OLAF prejavuje neúctu voči sťažovateľom a voči postupu začatému s ombudsmanom. Nerozumejú, prečo je potrebné, aby sa ombudsman zapojil, aby získal odpoveď od úradu OLAF. Sťažovatelia sa domnievajú, že OLAF neodpovedal na žiadnu z otázok. Napokon podľa ich názoru existuje mnoho rozporov v odpovediach OLAF-u, ktoré svedčia o nesprávnom riadení veci Blue Dragon.

O prvej prejudiciálnej otázke

Sťažovatelia poznamenávajú, že OLAF neuvádza dátum, ku ktorému riaditeľ zmenil svoj podpis a na základe ktorého bol tento kľúčový dokument zaregistrovaný v systéme ADONIS alebo v registri OLAF. Absencia odpovede na tieto otázky vedie sťažovateľov k otázke, či oficiálne začatie vyšetrovania OLAF-u bolo vytvorené so spätnou účinnosťou po tom, ako ombudsman začal vyšetrovanie sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB.

O druhej prejudiciálnej otázke

Sťažovatelia nie sú s odpoveďou spokojní. Podľa ich názoru skutočnosť, že OLAF dodržiava svoju príručku, nie je dôkazom riadnej správy vecí verejných. Sú prekvapení opakovaným výskytom zmeny podpisu v rámci úradu OLAF a domnievajú sa, že to odhaľuje administratívne nezrovnalosti v rámci úradu OLAF a opäť zdôrazňuje retroaktívne vytvorenie vyšetrovania, ktoré sa nikdy nezačalo.

O tretej prejudiciálnej otázke

Sťažovatelia nie sú spokojní s odpoveďou, v ktorej tvrdia, že nie je možné retroaktívne zaregistrovať údaje v systéme ADONIS. Domnievajú sa, že ako správca počítačového systému môže riaditeľ OLAF-u vykonať zmeny tohto systému. Podľa ich názoru to potvrdzuje skutočnosť, že poznámky z 3. októbra 2000 a 1. februára 2001 neboli v týchto dňoch vypracované. Pokiaľ ide o register úradu OLAF, nebola poskytnutá žiadna odpoveď.

O štvrtej prejudiciálnej otázke

Sťažovatelia sa domnievajú, že OLAF preukazuje nedostatočnú spoľahlivosť, keďže v čase existencie registrovaného dokumentu zaslal ombudsmanovi neregistrovaný dokument. Prekvapuje ich, že oznámenie o uzavretí prípadu obsahovalo skorší odkaz ako záverečná správa. Domnievajú sa, že registrácia bola retroaktívna a že záverečná správa zaslaná ombudsmanovi bola jediným dokumentom, ktorý v tom čase existoval.

Sťažovatelia sa domnievajú, že OLAF mal konať už v júli 2001, keď boli doručené správy španielskych orgánov, s cieľom chrániť finančné záujmy Spoločenstiev, a uvádzajú, že opatrenia prijaté španielskymi orgánmi na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov sa nesledovali.

O piatej prejudiciálnej otázke

Sťažovatelia sa domnievajú, že úrad OLAF na túto otázku neodpovedal.

O šiestej otázke

Sťažovatelia nie sú spokojní s odpoveďou a domnievajú sa, že v poslednom bode nebola poskytnutá žiadna odpoveď.

O siedmej prejudiciálnej otázke

Sťažovatelia sa domnievajú, že OLAF neodpovedal na otázku. Podľa ich názoru OLAF nerešpektoval dôvernosť ich sťažnosti a oznámil informácie novinárovi, osobe, ktorá nie je priamo zapojená do prejednávanej veci, hoci tieto informácie sťažovateľom ešte neboli známe.

O ôsmej prejudiciálnej otázke

Sťažovatelia poukazujú na to, že preukázali, že bolo možné zaregistrovať dokumenty v systéme ADONIS so spätnou účinnosťou, a domnievajú sa, že OLAF mal poskytnúť sprievodný list. OLAF si protirečí vo svojich vysvetleniach obsahu oznámenia z 3. októbra 2000. Pokiaľ ide o ostatné otázky, OLAF neodpovedal.

Otázka č. 9

Podľa sťažovateľov OLAF neodpovedal na položené otázky. Domnievajú sa, že OLAF si protirečí, pretože odkazuje na nedostatočný systém archivácie, ktorého nedotknuteľnosť predtým zaručoval.

Otázka č. 10

Sťažovatelia uvádzajú, že v marci 2001 niekto navštívil ich továreň v spoločnosti predsedu a riaditeľa miestnej akčnej skupiny, ale nevedeli, že išlo o audit vykonaný v rámci španielskeho vyšetrovania. Poznamenávajú, že povinnosť informovať sťažovateľov o začatí vyšetrovania je stanovená v príručke prijatej 15. februára 2001, krátko pred začatím vyšetrovania projektu Blue Dragon. Nerozumejú, prečo boli až v novembri 2001 informovaní o tom, že vyšetrovanie bolo postúpené španielskym orgánom. Podľa ich názoru OLAF neodpovedal na ich konkrétne otázky.

Otázka č. 11

Sťažovatelia sa domnievajú, že OLAF neodpovedal na ich otázku.

Na záver sa sťažovatelia domnievajú, že existuje mnoho prípadov nesprávneho úradného postupu zo strany úradu OLAF v priebehu jeho vyšetrovania projektu Blue Dragon.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Sťažovateľmi sú riaditelia spoločnosti, ktorej projekt bol vybraný na získanie finančných prostriedkov Spoločenstva poskytnutých v rámci iniciatívy Spoločenstva LEADER II. Keďže mali podozrenie, že finančné prostriedky, o ktoré požiadali v mene svojej spoločnosti, boli predmetom podvodu, obrátili sa na OLAF. Na konci vyšetrovania OLAF dospel k záveru, že vyplatené finančné prostriedky Spoločenstva by sa mali vymáhať.

1.2 Ombudsmanka poznamenáva, že vo svojich pripomienkach k stanovisku úradu OLAF sa sťažovatelia domnievajú, že v priebehu vyšetrovania projektu Blue Dragon došlo zo strany úradu OLAF k mnohým prípadom nesprávneho úradného postupu.

1.3 Ombudsman pripomína, že ako zdôraznil vo svojom liste z 15. decembra 2004 adresovanom sťažovateľom, toto vyšetrovanie sa týka len tvrdenia, že OLAF neodpovedal na otázky uvedené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004. Tvrdenie sťažovateľov, že OLAF nevykonal vyšetrovanie Blue Dragon starostlivo, objektívne a umelo, sa riešilo v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB, ktorá bola uzavretá 22. júla 2004.

2 Údajné neodpovedanie na otázky sťažovateľov

2.1 Sťažovatelia tvrdia, že OLAF neodpovedal na otázky, ktoré mu adresovali 16. septembra 2004 v súvislosti s vyšetrovaním projektu Blue Dragon.

2.2 OLAF vo svojom stanovisku konštatuje, že otázky nastolené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004 sa týkajú rovnakých udalostí a rovnakého časového obdobia ako tie, ktoré sú uvedené v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB. OLAF poskytol rozsiahle informácie, pokiaľ ide o otázky uvedené v jeho podaniach v rámci tejto sťažnosti z 2. októbra 2003 a 16. augusta 2004. Nebolo by vhodné prehodnotiť otázky, o ktorých sa v tejto veci rozhodlo. Okrem toho táto záležitosť a konkrétne otázky nastolené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004 boli tiež predmetom kontroly Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (COCOBU), ktorému OLAF poskytol podrobné písomné informácie o tejto záležitosti pri troch samostatných príležitostiach, 23. decembra 2003, 3. marca 2004 a 17. marca 2004. OLAF poskytol COCOBU podrobné ústne informácie aj na vypočutí a počas brífingu. Požiadavka, aby OLAF opäť poskytol podrobné odpovede na tie isté otázky, by predstavovala neprimeranú administratívnu záťaž. OLAF preto dospel k záveru, že svoje podania obmedzil na uvedenie, kde už boli poskytnuté odpovede na každú z otázok položených sťažovateľmi v ich liste, a poskytol akékoľvek doplňujúce informácie, ktoré by mohli byť užitočné.

2.3 Sťažovatelia vo svojich pripomienkach tvrdia, že stanovisko OLAF-u sa v podstate zakladá na troch listoch, ktoré OLAF zaslal COCOBU, a pýtajú sa, prečo im tieto odpovede neboli zaslané priamo. Sťažovatelia sa tiež domnievajú, že OLAF neodpovedal na žiadnu z otázok uvedených v ich liste zo 16. septembra 2004.

Analýza ombudsmanky týkajúca sa príslušných zásad

2.4 Ombudsman v prvom rade pripomína, že podľa Európskeho kódexu dobrej správnej praxe "zamestnanec, ktorý je zodpovedný za danú záležitosť, poskytne verejnosti informácie, ktoré požaduje. (...) Úradník dbá na to, aby boli oznámené informácie jasné a zrozumiteľné.“

2.5 Ombudsman sa domnieva, že ako údajné obete podvodu, ktoré podali sťažnosť úradu OLAF, majú sťažovatelia právo očakávať, že úrad OLAF bude venovať osobitnú pozornosť ich záujmu o získanie informácií o príslušných vyšetrovaniach vykonávaných úradom OLAF.

2.6 Ombudsman sa však tiež domnieva, že povinnosť európskych inštitúcií odpovedať na žiadosti o informácie podľa Európskeho kódexu dobrej správnej praxe je obmedzená. Najmä záujmy dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby táto povinnosť podliehala zásade proporcionality, aby sa zabránilo neprimeranej administratívnej záťaži (12).

O prístupe ombudsmana v prejednávanej veci

2.7 Ombudsman poznamenáva, že sťažovatelia sa 16. septembra 2004 písomne obrátili na OLAF a že odpoveď OLAF-u zo 6. októbra 2004 len odkazovala na rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB.

2.8 Ombudsman však tiež poznamenáva, že stanovisko OLAF-u k tejto sťažnosti poskytuje doplňujúce informácie k informáciám obsiahnutým v jeho liste sťažovateľom zo 6. októbra 2004 a že najdôležitejšie takéto informácie už OLAF poskytol Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (COCOBU).

2.9 Za takých okolností, o aké ide v prejednávanej veci, keď OLAF už odpovedal na otázky ombudsmana a COCOBU, sa ombudsman domnieva, že OLAF mohol primerane odpovedať na list sťažovateľov zo 16. septembra 2004 tým, že uviedol, kde už boli poskytnuté odpovede na každú z otázok položených sťažovateľmi.

2.10 Ombudsman sa okrem toho domnieva, že je vhodné zamerať jeho vyšetrovanie skôr na informácie poskytnuté v stanovisku OLAF-u ombudsmanovi než v jeho liste sťažovateľom zo 6. októbra 2004. Hoci ombudsman súhlasí so sťažovateľmi, že by nemalo byť potrebné, aby sa občania obracali na ombudsmana s cieľom získať informácie od inštitúcií a orgánov Spoločenstva, ombudsman tiež poznamenáva, že v čase podania tejto sťažnosti už sťažovatelia vedeli o záujme COCOBU o aféru Modrý drak a aspoň o niektorých odpovediach, ktoré OLAF poskytol COCOBU, keďže samotní sťažovatelia zaslali ombudsmanovi kópie príslušných listov. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že zameranie jeho vyšetrovania na primeranosť odpovedí OLAF-u sťažovateľom v liste zo 6. októbra 2004 by nemalo žiadny užitočný účel.

2.11 V časti tohto rozhodnutia nazvanej „ŽIADOSŤ“ ombudsman uviedol príslušné časti otázok sťažovateľa a jeho chápanie odpovedí OLAF-u na základe odkazov uvedených v stanovisku OLAF-u a doplňujúcich informácií, ktoré OLAF poskytol. Ombudsman uznáva, že sťažovatelia nie sú spokojní s obsahom týchto odpovedí. Po dôkladnom preskúmaní otázok a odpovedí sa však ombudsman domnieva, že tvrdenie sťažovateľov, že OLAF neodpovedal, nemožno prijať. Body, ktoré si vyžadujú ďalšie pripomienky ombudsmana, sú podrobne opísané ďalej v texte.

O prvej a druhej prejudiciálnej otázke

2.12 Ombudsman poznamenáva, že OLAF neuvádza dátum, kedy jeho riaditeľ a jeden z jeho kolegov zmenili svoje podpisy, či tieto zmeny podpisu boli zaznamenané v dokumente a či bol tento dokument zaregistrovaný.

2.13 Ombudsman tiež poznamenáva, že OLAF vysvetľuje, že osoba, ktorá zmenila svoj podpis, potvrdzuje, že jej tieto dva podpisy patria a že akékoľvek budúce zmeny budú v súlade s odporúčaním ombudsmana týkajúcim sa podpisov.

2.14 Ombudsman pripomína, že vo svojom vyšetrovaní sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB adresoval úradu OLAF túto ďalšiu poznámku:

Ombudsman sa domnieva, že by bolo v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, keby úrad OLAF v čase zmeny podpisu generálneho riaditeľa úradu OLAF vypracoval úradný dokument potvrdzujúci túto zmenu. Dostupnosť takéhoto dokumentu by pomohla rýchlo odstrániť akékoľvek možné pochybnosti o pravosti rozhodnutia o začatí vyšetrovania.“

Ombudsmanka preto víta skutočnosť, že OLAF túto pripomienku ďalej zohľadnil a prijal potrebné opatrenia.

O tretej prejudiciálnej otázke

2.15 Ombudsman poznamenáva, že úrad OLAF neuvádza dátum začatia registrácie údajov v registri úradu OLAF.

2.16 Ombudsman poznamenáva, že odpoveď na otázku sťažovateľov možno nájsť v osobitnej správe Dvora audítorov č. 1/2005 o riadení Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF)(13). Dozorný výbor úradu OLAF v odpovedi Dvoru audítorov uvádza, že: „V reakcii na odporúčanie Dvora audítorov sa od prvej polovice roku 2001 zaviedol komplexný systém registrácie spisov, systém správy prípadov, ktorý sa neustále zlepšuje, a register (greffe).“

O štvrtej a siedmej otázke

2.17 Ombudsman poznamenáva, že v odpovedi úradu OLAF na štvrtú otázku sa uznáva, že nezaregistrovaná verzia záverečnej správy o prípade bola omylom predložená ombudsmanovi ako príloha k podrobnému stanovisku úradu OLAF k sťažnosti 1769/20002/(IJH)ELB, a uvádza sa v nej, že jej obsah je totožný s obsahom registrovanej správy.

Okrem toho, pokiaľ ide o otázku č. 7, ombudsmanka poznamenáva, že OLAF uznáva, že v jeho tlačovej správe sa vyskytla chyba, pokiaľ ide o dátum rozhodnutia o začatí vyšetrovania.

2.18 Ombudsman považuje za poľutovaniahodné, že OLAF sa dopustil takýchto chýb, pretože viedli k zmätku na strane sťažovateľov. OLAF však vo svojej odpovedi v prejednávanej veci uznal svoje chyby, a preto si splnil informačnú povinnosť.

O siedmej prejudiciálnej otázke

2.19 Pokiaľ ide o dôvernosť sťažnosti ombudsmanovi, ombudsman pripomína, že každý sťažovateľ má právo požiadať, aby sa s jeho sťažnosťou zaobchádzalo dôverne. Takáto žiadosť znamená, že k sťažnosti nemá prístup verejnosť. V sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB sťažovatelia požiadali o dôverné zaobchádzanie, keď podali svoju sťažnosť; 8. apríla 2003 však požiadali o zrušenie dôvernosti ich sťažnosti. Ombudsman poznamenáva, že tlačová správa OLAF-u z 28. januára 2003 je obmedzená na zhrnutie vyšetrovania OLAF-u a že neexistuje žiadny odkaz na sťažnosť podanú Európskemu ombudsmanovi.

2.20 Pokiaľ ide o poskytovanie informácií sťažovateľom úradom OLAF, ombudsmanka poznamenáva, že úrad OLAF uznal, že vzhľadom na neexistenciu príručky postupov v príslušnom čase sťažovateľom neposkytoval informácie. Ombudsmanka víta skutočnosť, že úrad OLAF následne prijal príručku postupov.

Otázka č. 9

2.21 Pokiaľ ide o spis LEADER týkajúci sa Blue Dragon, ombudsman pripomína, že v rámci vyšetrovania sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB OLAF už uznal, že nemôže potvrdiť dátum doručenia tohto spisu. Ombudsmanka poznamenáva, že úrad OLAF potvrdil svoju odpoveď na túto otázku v rámci tohto vyšetrovania. Ombudsman chápe OLAF v tom zmysle, že nemá a nemôže získať presné informácie o dátume prijatia spisu. Ombudsman nemá vedomosť o žiadnych dôkazoch, ktoré by naznačovali, že OLAF takéto informácie buď má, alebo by ich mohol získať.

2.22 Ombudsman vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB [bod 2.5 písm. c)] uviedol:

„Ombudsmanka poznamenáva, že úrad OLAF uznal, že v čase, keď sa začal prípad Blue Dragon, nemal primeraný systém na registráciu prichádzajúcich dokumentov. Ombudsmanka sa domnieva, že takýto nedostatok je obzvlášť poľutovaniahodný vzhľadom na osobitné povinnosti a zodpovednosti úradu OLAF, v dôsledku ktorých je dôležité, aby si úrad OLAF získal a zachoval dôveru osôb, ktorých sa vyšetrovania týkajú, európskych a vnútroštátnych inštitúcií a občanov Únie. Ombudsmanka však poznamenáva, že OLAF už podnikol kroky na riešenie tohto problému zavedením účinného a spoľahlivého systému registrácie. Podľa názoru ombudsmanky by fungovanie tohto systému malo v budúcnosti pomôcť vyhnúť sa pochybnostiam o spoľahlivosti spisov úradu OLAF.

Ombudsmanka okrem toho poznamenáva, že existuje konflikt medzi úradom OLAF a sťažovateľmi týkajúci sa určitých skutočností (…). Podľa sťažovateľov, ak by úrad OLAF uznal dátum, kedy skutočne dostal spis LEADER, uznal by, že dátum začatia vyšetrovania bol nesprávny.

Ombudsman sa domnieva, že uvedený konflikt by mohol vyriešiť len príslušný súd, ktorý by mal možnosť posúdiť protichodné dôkazy o skutočnostiach. Pripomína, že sťažovatelia majú možnosť začať konanie, ktoré by im umožnilo predložiť vec súdu. Ombudsman preto zastáva názor, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.“

2.23 Pokiaľ ide o túto sťažnosť, ombudsman poukazuje na to, že pri odpovediach na otázky občanov nemôže inštitúcia alebo orgán poskytnúť informácie, ktoré nemá a ktoré nemôže získať. Ombudsman sa preto nedomnieva, že neschopnosť OLAF-u spresniť, kedy mu bol doručený spis LEADER, predstavuje neposkytnutie odpovede na účely tohto vyšetrovania.

3 Záver

Z uvedených dôvodov Európsky ombudsman dospel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov, že OLAF neodpovedal na otázky, ktoré mu adresovali 16. septembra 2004 a ktoré sa týkali jeho vyšetrovania.

Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ úradu OLAF.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Všetky poznámky pod čiarou sú poznámky európskeho ombudsmana.

(2) Ú. v. EÚ C 244, 10.10.2005.

(3) Ombudsman chápe, že písmeno „B“ zodpovedá vymenovaniu jedného z riaditeľstiev úradu OLAF.

(4) Pôvodným jazykom citácie je angličtina.

(5) Ombudsman pripomína, že v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB predložil úradu OLAF túto ďalšiu poznámku:

„Ombudsman sa domnieva, že by bolo v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, keby úrad OLAF v čase zmeny podpisu generálneho riaditeľa úradu OLAF vypracoval úradný dokument potvrdzujúci túto zmenu. Dostupnosť takéhoto dokumentu by pomohla rýchlo odstrániť akékoľvek možné pochybnosti o pravosti rozhodnutia o začatí vyšetrovania.“

(6) OLAF odkazuje na bod 2 tohto listu. Ombudsman však nebol schopný identifikovať príslušnú pasáž.

(7) UCLAF je francúzska skratka pre Unit for the Coordination of Fraud Prevention (oddelenie pre koordináciu prevencie podvodov). UCLAF bol vytvorený v roku 1988 a v roku 1999 ho nahradil úrad OLAF, ktorý prevzal väčšinu jeho funkcií.

(8) Ombudsman poznamenáva, že záverečná správa, ktorej kópia je súčasťou spisu, je z 12. decembra 2002 a že dátum, ktorý OLAF uviedol vo svojej odpovedi, sa preto javí ako nesprávny rok.

(9) Ombudsman chápe, že OLAF v skutočnosti odkazuje na 24. jún 2002.

(10) Ombudsman chápe, že sťažovatelia sa odvolávajú na október 2000.

(11) OLAF vo svojej odpovedi na ôsmu otázku odkazuje na svoju odpoveď na siedmu otázku. Ombudsman chápe, že tieto dve vety, ktoré boli súčasťou odpovede úradu OLAF na otázku 7, sú relevantné pre otázku 8.

(12) Pozri analogicky vec C-353/99 P, Rada Európskej únie/Heidi Hautala, Zb. 2001, s.

(13) Ú. v. EÚ C 202, 18.8.2005.