V Štrasburgu 31. januára 2006

Vážený pán B.,

Vážený pán B.,

Dňa 10. novembra 2004 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v súvislosti s vyšetrovaním prípadu Blue Dragon úradom OLAF.

Dňa 15. decembra 2004 som postúpil Vašu sťažnosť riaditeľovi OLAF-u. OLAF zaslal svoje stanovisko 21. marca 2005. Toto stanovisko som Vám zaslal s výzvou na predloženie pripomienok, ktorú ste zaslali 15. júna 2005.

Kontaktovali ste moje útvary, aby ste získali informácie o pokroku dosiahnutom vo vyšetrovaní 15. septembra 2005.

Dňa 15. novembra 2005 som Vám písomne oznámil, že vzhľadom na zložitosť prípadu nebudem môcť rozhodnúť o Vašej sťažnosti do konca januára 2006.

Píšem teraz, aby som vám dal vedieť výsledky otázok, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť (1)

Podklady k sťažnosti sú nasledovné:

Sťažnosť 1769/2002/(IJH)ELB

Dňa 9. októbra 2002 podali sťažovatelia sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii a OLAF-u v súvislosti s údajným podvodným presmerovaním finančných prostriedkov iniciatívy LEADER II, ktoré boli určené v prospech spoločnosti Blue Dragon 2000, ktorej boli riaditeľmi. Tento program Spoločenstva riadili katalánske regionálne orgány a miestna akčná skupina súkromného sektora. Na jeseň 2000 sťažovatelia informovali OLAF a regionálne orgány o svojich podozreniach. Sťažovatelia podali Európskej komisii sťažnosť proti Španielsku.

Sťažovatelia sa vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi domnievali, že Komisia a úrad OLAF sa riadne nezaoberali svojimi obvineniami z podvodu a že systém rozdeľovania finančných prostriedkov z iniciatívy LEADER II prostredníctvom subjektov súkromného sektora, ako aj nedostatočné kontroly zo strany Komisie uľahčili podvod. Sťažovatelia požadovali verejné oslobodenie, vrátenie toho, čo im bolo odcudzené, a náhradu hospodárskych a nemajetkových škôd, ktoré utrpeli.

Vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa Komisie

Komisia usúdila, že nebolo potrebné zaregistrovať list sťažovateľov ako sťažnosť z dôvodu povahy problémov a z dôvodu ochrany finančných záujmov Spoločenstiev.

Ombudsmanka sa domnievala, že Komisia mala list zaevidovať ako sťažnosť. Predložil Komisii návrh odporúčania, v ktorom ju žiadal, aby opätovne preskúmala list sťažovateľov a zaoberala sa ním v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušeniami práva Spoločenstva (2).

Komisia prijala návrh odporúčania a európsky ombudsman 12. marca 2004 uzavrel vyšetrovanie týkajúce sa Komisie.

Vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa úradu OLAF

OLAF začal vyšetrovanie obvinení sťažovateľov vo februári 2001. Kontrola na mieste vykonaná úradom OLAF bola pozastavená po tom, ako španielske ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že regionálne orgány už plánujú skontrolovať všetky činnosti miestnej akčnej skupiny. OLAF dostal správy španielskych orgánov v júli 2001, domnieval sa, že nie je dôvod spochybňovať ich zistenia, a preto sa rozhodol nevykonať dodatočnú inšpekciu. Správna rada OLAF-u schválila záverečnú správu v decembri 2002. Podľa tejto správy zistenia španielskych orgánov im neumožnili potvrdiť tvrdenia o nezrovnalostiach zo strany miestnej akčnej skupiny, ale v projekte Blue Dragon sa zistili nezrovnalosti. V správe sa odporúča, aby sa prípad uzavrel s následnými finančnými opatreniami s cieľom vymôcť finančné prostriedky pridelené na projekt Blue Dragon.

Ombudsmanka sa domnievala, že zásady dobrej správy vecí verejných si vyžadujú, aby úrad OLAF vykonával administratívne vyšetrovania starostlivo, nestranne a objektívne. Pri preskúmaní dostupných dôkazov sa zistilo niekoľko bodov, ktoré vzbudzovali obavy o primeranosť vyšetrovania OLAF-u. Ombudsman podrobne opísal tieto body v návrhu odporúčania, ktoré adresoval OLAF-u vo februári 2004 a v ktorom požiadal OLAF, aby preskúmal, či by mal znovu otvoriť svoje vyšetrovanie alebo začať nové vyšetrovanie.

OLAF odpovedal na všetky body uvedené v návrhu odporúčania a dospel k záveru, že neexistujú dôvody na opätovné otvorenie vyšetrovania alebo začatie nového vyšetrovania. Pri skúmaní podrobného stanoviska OLAF-u ombudsman zohľadnil skutočnosť, že vyšetrovanie Komisie týkajúce sa obvinení sťažovateľov z porušenia práva Spoločenstva Španielskom prebiehalo. Ombudsmanka sa domnievala, že vo fáze, v ktorej sa dospelo k vyšetrovaniam Komisie, sa záver úradu OLAF, že neexistuje dôvod na opätovné začatie vlastného vyšetrovania alebo na začatie nového vyšetrovania, zdal primeraný. Ombudsmanka však adresovala úradu OLAF ďalšiu pripomienku týkajúcu sa postupu, ktorý sa má dodržať v prípade zmeny úradného podpisu.

Európsky ombudsman uzavrel 22. júla 2004 vyšetrovanie týkajúce sa OLAF-u.

Sťažnosť 2848/2004/ELB

Dňa 16. septembra 2004 podali sťažovatelia novú sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti OLAF-u.

V ten istý deň sťažovatelia zaslali generálnemu riaditeľovi OLAF-u sériu 11 otázok týkajúcich sa rovnakej témy ako ich nová sťažnosť.

Ombudsmanka vyhlásila sťažnosť za neprípustnú, pretože sťažovatelia nedokončili svoje administratívne prístupy k úradu OLAF v tejto veci.

Táto výhrada: 3436/2004/ELB

Po prijatí odpovede OLAF-u zo 6. októbra 2004 na ich list zo 16. septembra 2004 podali sťažovatelia novú sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti OLAF-u.

Sťažovatelia pripojili k svojej sťažnosti z 10. novembra 2004 kópiu odpovede OLAF-u zo 6. októbra 2004, v ktorej OLAF uvádza, že v liste sťažovateľov nie sú žiadne nové dôkazy, ktoré by vyžadovali opätovné otvorenie vyšetrovania, a že na ich tvrdenia sa vzťahuje rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB.

Sťažovatelia sa vo svojej sťažnosti ombudsmanovi domnievajú, že odpoveď OLAF-u zo 6. októbra 2004 predstavuje odmietnutie poskytnúť informácie a ako taká predstavuje nesprávny úradný postup. Podľa ich názoru z dostupných informácií vyplýva, že vyšetrovanie OLAF-u vo veci Blue Dragon sa neuskutočnilo starostlivo, nestranne a objektívne. Poukazujú na problémy, ktoré uviedli pri vyšetrovaní OLAF-u. Sťažovatelia tiež uvádzajú, že ak OLAF zakladá svoje zistenia na kontrolách vykonaných vnútroštátnymi orgánmi a neskúma informácie poskytnuté občanmi, títo občania majú obmedzené možnosti postúpiť svoj prípad Komisii v rozsahu, v akom je členský štát sudcom aj stranou v tejto veci. Uvádzajú tiež, že jeden z vyšetrovateľov OLAF-u bol zodpovedný za interné vyšetrovania, ale v ich prípade začal externé vyšetrovanie.

Sťažovatelia tvrdili, že:

1. OLAF nevykonal vyšetrovanie prípadu Blue Dragon starostlivo, nestranne a objektívne;
2. OLAF vo svojom liste zo 16. septembra 2004 neodpovedal na otázky, ktoré mu položili v súvislosti s vyšetrovaním.

V listoch z 15. decembra 2004 zaslaných sťažovateľom a riaditeľovi OLAF-u ich Európsky ombudsman informoval, že po preskúmaní sťažnosti 3436/2004/ELB sa nedomnieva, že existujú dôvody na vyšetrovanie prvého tvrdenia sťažovateľov v súlade s článkom 195 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Domnieval sa, že táto otázka sa riešila v súvislosti so sťažnosťou 1769/2002/(IJH)ELB a že sťažovatelia nepredložili žiadne nové dôkazy. Rozhodol sa však začať vyšetrovanie druhého tvrdenia, podľa ktorého OLAF neodpovedal na otázky položené sťažovateľmi v ich liste zo 16. septembra 2004.

ZARIADENIE

Ombudsmanka postúpila sťažnosť úradu OLAF. Stanovisko OLAF-u poukázalo na to, že otázky vznesené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004 sa týkajú rovnakých udalostí a rovnakého časového obdobia ako tie, ktoré sú predmetom sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB, a že podania OLAF-u ombudsmanovi v rámci tejto sťažnosti už poskytli rozsiahle informácie o týchto otázkach. OLAF tiež poukázal na to, že konkrétne otázky uvedené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004 boli tiež predmetom kontroly Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (COCOBU), ktorému OLAF poskytol podrobné písomné informácie o: decembra 2003, 3. marca 2004 a 17. marca 2004. OLAF tiež poskytol COCOBU podrobné ústne informácie na pojednávaní 19. februára 2004 a na brífingu 19. októbra 2004.

Úrad OLAF vyjadril názor, že opätovné poskytnutie podrobných odpovedí na rovnaké otázky by predstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž. Vysvetlila, že preto obmedzí svoje stanovisko k tejto sťažnosti na uvedenie, kde už boli poskytnuté odpovede na každú z otázok položených sťažovateľmi v ich liste zo 16. septembra 2004, a na poskytnutie akýchkoľvek doplňujúcich informácií, ktoré by mohli byť užitočné.

Vzhľadom na prístup, ktorý OLAF zaujal vo svojom stanovisku, považuje ombudsman za užitočné štruktúrovať nasledujúcu časť tohto rozhodnutia odkazom na otázky položené sťažovateľmi v ich liste zo 16. septembra 2004. Ombudsman v záujme lepšieho pochopenia uvádza kurzívou príslušné časti textu každej otázky.

Ombudsmanka dôkladne preskúmala odkazy v stanovisku úradu OLAF na odpovede, ktoré už poskytla na každú z otázok. Ombudsman tiež uvádza kurzívou znenie odpovede, na ktorú sa podľa jeho názoru OLAF odvoláva. Doplňujúce informácie, ktoré úrad OLAF poskytol vo svojom stanovisku, sú uvedené bežným písmom.

Stanovisko Európskeho úradu pre boj proti podvodom Otázka
č. 1

„V poslednej odpovedi európskemu ombudsmanovi uvádzate, že ste považovali za potrebné zmeniť svoj podpis, aby bol čitateľnejší, čo vysvetľuje rozdiely vo vašom podpise v dokumentoch, ktoré sa nás týkajú. Môžete objasniť nasledovné:

1. V aký presný dátum ste zmenili podpis?
2. Na ktorom internom identifikačnom dokumente úradu OLAF a Komisie sa táto zmena zakladá?
3. Či je táto zmena zapísaná v databáze ADONIS alebo v registri OLAF-u a na základe akého kľúčového dokumentu?“

Odpoveď úradu OLAF na prvú otázku

- Podrobné stanovisko úradu OLAF k návrhu odporúčania európskeho ombudsmana v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB: riaditeľ úradu OLAF "môže s úplnou istotou uviesť, že podpis na rozhodnutí je môj (...) Pokiaľ sa tento podpis líši od iných mojich podpisov, možno to vysvetliť jednoducho tým, že v určitom okamihu som svoj podpis upravil tak, aby bol čitateľnejší ".

- List COCOBU z 23. decembra 2003: Riaditeľ OLAF-u "overil sporný dokument (...). Môžem potvrdiť, že tento podpis bol skutočne môj."

- List COCOBU z 3. marca 2004: „Pokiaľ ide o podpis rozhodnutia o začatí vyšetrovania, existujúci paraf zodpovedá parafu, ktorý v tom čase používal generálny riaditeľ úradu, ako možno pozorovať v mnohých dokumentoch z rovnakého obdobia.“

- List COCOBU zo 17. marca 2004: „Pri viacerých príležitostiach sa potvrdilo, že podpis rozhodnutia o začatí vyšetrovania zodpovedá podpisu generálneho riaditeľa úradu. Rovnakú grafológiu nájdete na úpätí stránky v mnohých dokumentoch z rovnakého obdobia. Je pravda, že podpis, ktorý v tom čase používal riaditeľ OLAF-u, sa líši od podpisu, ktorý sa používa v súčasnosti. To však nevyhnutne neznamená nič nepriaznivé. Rozdiel medzi podpismi možno vysvetliť tým, že riaditeľ úradu OLAF upravil svoj podpis tak, aby bol lepšie rozpoznateľný ako jeho meno.“

O druhej prejudiciálnej otázke

"Ak sa pozrieme na formulár na ukončenie vyšetrovania z 20. decembra 2002, je vidieť, že niekto podpísal vo vašom mene príkaz. Pri čítaní oznámenia o uzavretí veci z 12. decembra 2002 je zrejmé, že podpisom „na základe príkazu“ z 20. decembra 2002 je podpis (...) riaditeľa operácií OLAF-u.

Pri analýze oznámenia z 27. februára 2003 (č. 02829) vypracovaného [riaditeľom operácií OLAF-u] sa zdá, že podpis, ktorý nie je ‚na objednávku‘, nezodpovedá podpisom z 20. decembra 2002 a 12. decembra 2002, ktoré už boli označené ako patriace [riaditeľovi operácií OLAF-u].

Na základe týchto informácií:

1. Ak je generálny riaditeľ OLAF-u zodpovedný za prijatie rozhodnutia o začatí vyšetrovaní úradu, zdá sa, že je tiež na ňom, aby prijal rozhodnutie o ich ukončení. Je v takom prípade normálne, že riaditeľ, ktorý dohliadal na vyšetrovanie, ho uzavrie podpisom „na objednávku“?
2. Zdá sa, že [riaditeľ operácií úradu OLAF] nasledoval váš príklad tým, že zmenil svoj podpis, zatiaľ čo zastával zodpovednú funkciu. V ktorý deň zmenil svoj podpis a na ktorom oficiálnom spoločnom dokumente úradu OLAF a Komisie sa táto zmena zakladá?
3. Ak sa táto zmena podpisu skutočne formalizovala, vkladá sa do databázy ADONIS alebo do registra úradu OLAF?
4. Ak sa tento podpis zmenil tak, aby bol ‚čitateľnejší‘, myslíte si pri pohľade na zmeny v podpise [riaditeľa operácií úradu OLAF], že podpis sa v skutočnosti stáva čitateľnejším?“

Odpoveď úradu OLAF na druhú otázku

- Oddiel 3.1.1 príručky úradu OLAF: Generálny riaditeľ je zodpovedný za prijímanie rozhodnutí o záležitostiach pred správnou radou. Z praktických dôvodov sa táto zodpovednosť deleguje na riaditeľa B (3), pod dohľadom generálneho riaditeľa, hoci v niektorých prípadoch prijíma rozhodnutie samotný generálny riaditeľ (4).

- Dotknutá osoba potvrdzuje, že jej tieto dva podpisy patria. Akékoľvek budúce zmeny by sa riadili odporúčaním ombudsmanky týkajúcim sa podpisov (5).

O tretej otázke

"Môžete potvrdiť:

1. presný dátum nasadenia databázy ADONIS vo vašom oddelení (OLAF)?
2. presný dátum zavedenia digitálnej registrácie údajov do registra úradu OLAF?
3. či existuje alebo existoval postup spätnej registrácie dokumentov v systéme ADONIS, a ak áno, kto bol za túto operáciu zodpovedný?
4. či existuje alebo existoval postup spätnej registrácie dokumentov v digitálnom systéme registrácie údajov v registri úradu OLAF, a ak áno, kto bol za túto operáciu zodpovedný?“

Odpoveď úradu OLAF na tretiu otázku

- List COCOBU z 23. decembra 2003 (6).

- List COCOBU z 3. marca 2004: „Každý dokument v spise sa odošle do archívu na registráciu. Dokument sa potom naskenuje, aby sa začlenil do elektronického spisu v databáze CMS, a originál sa odošle kancelárii na archiváciu. [Rozhodnutie o začatí vyšetrovania, návrh na začatie vyšetrovania a oznámenie o spise] boli zaregistrované v databáze ADONIS, z ktorej je možné nahliadnuť do histórie všetkých zaregistrovaných prichádzajúcich a odchádzajúcich dokumentov.“

- List COCOBU zo 17. marca 2004: „poznámka z 3. októbra 2000 sa vždy považovala za ‚podporný dokument‘. Slúžila ako základ pre vypracovanie návrhu na začatie vyšetrovania (...). Išlo teda o „interný dokument“. Ako taký nebol očíslovaný, ale bol zapísaný do databázy ADONIS (Administration Documents On Normalised Information System – Administratívne dokumenty o normalizovanom informačnom systéme), čo je vlastný systém Európskej komisie na registráciu dokumentov (...). Systém ADONIS prideľuje každému dokumentu jedinečné číslo a čiarový kód, ktoré sa následne nedajú zmeniť.“

- Prvá verzia ADONIS bola nasadená v Komisii v roku 1990 a bola nainštalovaná v UCLAF (7) v marci 1991. Úrad OLAF tak využíval systém ADONIS od jeho založenia v roku 1999.

O štvrtej otázke

1. „(...) Záverečná správa o prípade je datovaná ručne, nemá registračné číslo a navyše nebola podpísaná (...).
2. Dňa 8. januára 2002 OLAF navrhol GR AGRI a španielskym orgánom, aby sa začalo konanie podľa článku 24 nariadenia (ES) č. 2082/93 (vymáhanie pomoci poskytnutej úradníkom spoločnosti Blue Dragon, strana 9 ods. 1.11).
3. V nadväznosti na oznámenie OLAF-u z 8. januára 2002 španielske ministerstvo poľnohospodárstva vyjadrilo svoj súhlas a 6. februára 2002 prijalo „resolución“, v ktorom požadovalo vrátenie pomoci poskytnutej spoločnosti Blue Dragon.

Na základe týchto pripomienok:

1. Je podľa vás vytvorenie nereferenčnej, ručne datovanej a nepodpísanej záverečnej správy o prípade, ktorá má slúžiť ako podporný dokument na ukončenie vyšetrovania, v súlade so zásadou dobrej správy vecí verejných?
2. Ako vysvetľujete, že konečná správa o prípade bola vypracovaná 5. decembra 2002, správa o uzavretí prípadu bola vypracovaná 12. decembra 2002 a 8. januára 2002, jedenásť mesiacov predtým, vaši zamestnanci navrhli, aby sa poskytnuté finančné prostriedky vrátili, keď ich vyšetrovanie nebolo ukončené?
3. Domnievate sa, že vydanie odporúčania pred ukončením vyšetrovania vašimi zamestnancami je v súlade s dobrou správou vecí verejných?“

Odpoveď úradu OLAF na štvrtú otázku

Záverečná správa o prípade je z 12. decembra 2001 (8), zaevidovaná a podpísaná. Má rovnaký dátum ako oznámenie o ukončení konania. Oba dokumenty sú priložené. Neregistrovaná verzia záverečnej správy o prípade bola neúmyselne predložená ombudsmanovi ako príloha k podrobnému stanovisku úradu OLAF k sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB. Jeho obsah je však totožný s obsahom zapísanej správy.

Ak vnútroštátny orgán zistí existenciu nezrovnalosti v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík, príslušný členský štát je povinný oznámiť túto skutočnosť Komisii (OLAF) podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 1681/94. Členský štát musí prijať všetky vhodné opatrenia na vymáhanie neoprávnene vyplatených súm a pri uplatňovaní článku 5 toho istého nariadenia musí informovať Komisiu (OLAF) o všetkých súdnych a správnych konaniach začatých s cieľom vymôcť neoprávnene vyplatené sumy a uložiť sankcie. Ide o úplne oddelenú záležitosť od vyšetrovania úradu OLAF, a preto nie je potrebné čakať na ukončenie vyšetrovania úradu OLAF. Ak OLAF vedie aj otvorené vyšetrovanie v tej istej veci, vyzve vnútroštátny orgán (alebo zodpovedné GR Komisie), aby prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie. To je v skutočnosti to, čo sa stalo v tomto prípade.

O piatej otázke

„Európsky ombudsman nás 28. októbra 2002 informoval, že súhlasil so začatím vyšetrovania našej sťažnosti na Európsku komisiu a OLAF. V ten istý deň nás informoval, že vás a predsedu Komisie už požiadal, aby ste odpovedali na naše obvinenia do 31. januára 2003.

1. Myslíte si, že je normálne, že 8. januára 2002 vaši zamestnanci predložili GR AGRI a španielskym orgánom „návrh“ na vrátenie pomoci poskytnutej spoločnosti Blue Dragon a že 5. decembra 2002, 38 dní po tom, ako vás Európsky ombudsman informoval o svojom rozhodnutí začať vyšetrovanie našej sťažnosti, a viac ako 331 dní po „návrhu“ 8. januára 2002, predložili nepodpísanú, nereferenčnú a ručne datovanú správu o uzavretí prípadu?
2. Nemyslíte si, že je ešte nezvyčajnejšie, že na rozdiel od záverečnej správy o prípade sa v oznámení o uzavretí prípadu uvádza odkaz, dátum a podpis, hoci medzi nimi bolo len sedem dní?“

Odpoveď úradu OLAF na piatu otázku

Pozri odpoveď na otázku 4.

O šiestej otázke

„(...) Ak spočítame počet ľudí z úradu OLAF, ktorí sa zaoberali prípadom Blue Dragon, výsledok je 10.

Podľa vášho názoru:

1. Aj keď v tomto období došlo k určitej fluktuácii zamestnancov úradu, nemyslíte si, že do tohto prípadu bol zapojený veľmi veľký počet ľudí, čo je paradoxné, keďže OLAF sa nepresťahoval a 8. januára 2002 vydal odporúčanie GR AGRI a španielskym orgánom ešte pred ukončením vyšetrovania?
2. Nepovažujete za nezvyčajné, že jedinými ľuďmi, s ktorými sme neboli v kontakte, sú tí, ktorí vypracovali záverečnú správu o prípade a oznámenie o uzavretí prípadu?
3. Ako môžu títo ľudia diskutovať o našich obvineniach bez toho, aby sa s nami niekedy stretli alebo nás predvolali, alebo nás dokonca informovali, že zdedili náš prípad?
4. Ako vysvetľujete, že jedinými ľuďmi v úrade OLAF, ktorí nám v priebehu vyšetrovania nikdy neboli identifikovaní, sú tí, ktorí vypracovali zhrnutie a uzavreli vyšetrovanie?
5. Je v rámci úradu OLAF bežné začať vyšetrovanie a nikdy neprijať formálne vyhlásenie od sťažovateľov (ktoré podpísali)?

Odpoveď úradu OLAF na šiestu otázku

• Doplňujúce informácie poskytnuté úradom OLAF: „Vyšetrovanie (...) riadili traja rôzni vyšetrovatelia z dôvodu postupných presunov do iných generálnych riaditeľstiev:
• Prvý vyšetrovateľ, ktorému pomáhal koordinátor pre štrukturálne fondy (...), bol zodpovedný za spis od 1. februára 2001 do 12. októbra 2001. Tento prvý vyšetrovateľ bol zároveň osobou určenou na hodnotenie prvých informácií, ktoré dostal úrad OLAF.
• Keď tento vyšetrovateľ odišiel z úradu OLAF, uvedený koordinátor prevzal spis od 9. novembra 2001 do 24. júna 2002 a pomáhal mu tretí vyšetrovateľ ako pridružený vyšetrovateľ.
• Napokon, keď tento druhý vyšetrovateľ odišiel z úradu OLAF, uvedený tretí vyšetrovateľ prevzal úlohu zodpovedného vyšetrovateľa od 24. júna 2002 do 12. decembra 2002, keď bola ukončená všetka operačná činnosť.

Zmeny v zodpovedných vyšetrovateľoch boli len logickým a normálnym dôsledkom odchodu predchádzajúcich zodpovedných vyšetrovateľov a potreby priradiť ich aktívne prípady iným kolegom, ktorí už mali v tejto veci určité vedomosti, pokiaľ je to možné."

- Podrobné stanovisko úradu OLAF k návrhu odporúčania európskeho ombudsmana: "OLAF nie je povinný poskytovať verejnosti informácie o prebiehajúcom vyšetrovaní. Politika úradu OLAF týkajúca sa informovania osoby, ktorá môže mať záujem na výsledku vyšetrovania a ktorá poskytla úradu OLAF informácie, je špecifikovaná v príručke úradu OLAF (...) medzi odchodom prvého zodpovedného vyšetrovateľa (12. októbra 2001) a vymenovaním druhého zodpovedného vyšetrovateľa (9. novembra 2001) existovala medzera. Odkedy som sa v roku 2000 stal generálnym riaditeľom úradu OLAF, zmenili sa takmer všetci operační pracovníci úradu OLAF. Vzhľadom na úroveň fluktuácie zamestnancov nebolo vždy možné, aby bol vyšetrovateľ pridelený na plný úväzok všetkým vyšetrovaniam, ktoré boli otvorené. Aj keď za menej ako jeden mesiac nebol k prípadu formálne pridelený žiadny vyšetrovateľ, za prípad bol v tom čase zodpovedný koordinátor v súvislosti s prípadmi štrukturálnych fondov.“

- List COCOBU z 3. marca 2004: "Podľa informácií, ktoré sa objavujú v elektronickej databáze pre prípad Blue Dragon:

• prvý vyšetrovateľ (...) bol zodpovedný za prípad od 1. februára 2001 do 12. októbra 2001. Tento vyšetrovateľ bol vymenovaný, aby vykonal počiatočné hodnotenie,
• druhý vyšetrovateľ (...) od 9. novembra 2001 do 24. júna 2001 (9),
• tretí vyšetrovateľ (...) od 24. júna 2001 11 do uzavretia prípadu 12. decembra 2002. (...)

[Vedúci oddelenia štrukturálnych fondov] bol zodpovedný za oddelenie, ktoré riadilo prípad Blue Dragon len tri mesiace. (...) Oznámenia zaslané sťažovateľom podpísali tieto tri osoby ako poradcovia v skupine 1 riaditeľstva B úradu.“

- Vždy, keď sú vyšetrovatelia úradu OLAF poverení prevziať zodpovednosť za vyšetrovanie, majú prístup k celému spisu, na ktorý sa spoliehajú pri výkone svojich povinností týkajúcich sa prípadu. Bolo by neprimerané a zbytočné plytvať zdrojmi, ak by opakovali všetky vyšetrovacie činnosti, ktoré už dokončili ich predchodcovia. Okrem toho v tomto prípade sťažovatelia predložili množstvo opakovaných listov, v ktorých uviedli svoje argumenty a podpísali ich, ktoré boli súčasťou spisu.

O siedmej otázke

„Predkladáme kópiu e-mailu, ktorý v utorok 28. januára 2003 zaslal [hovorca OLAF-u][novinárovi] v novinách Centre-Presse (Poitiers – Francúzsko).

Možno pozorovať, že:

1. Vyšetrovanie OLAF-u sa začalo v septembri 2000.
2. Väčšina odpovede hovorcu [OLAF-u] je založená na obsahu záverečnej správy.

Vzhľadom na to, že sme požiadali o zachovanie dôvernosti našej sťažnosti Európskemu ombudsmanovi do 8. apríla 2003 a že nebudeme mať prístup k dokumentom uvedeným vo Vašej odpovedi (oznámenie o ukončení prípadu, záverečná správa o prípade, začatie vyšetrovania atď.) Európskemu ombudsmanovi do 12. februára 2003, keď nám bola zaslaná:

1. Ako vysvetľujete, že hovorca úradu OLAF poskytol novinárovi 29. januára 2003 informácie, ku ktorým sme ešte nemali prístup, v čase, keď bola naša sťažnosť na úrad OLAF a Komisiu stále dôverná v konaní pred európskym ombudsmanom?
2. Ako vysvetľujete, že v súbore konkrétnych informácií uvedených v tomto dokumente sa tvrdí, že vyšetrovanie sa začalo v septembri 2000, zatiaľ čo podľa dokumentu, ktorý ste parafovali, ste zistili, že sa začalo až 1. februára 2001?“

Odpoveď úradu OLAF na siedmu otázku

Listom z 20. decembra 2002 boli sťažovatelia informovaní o ukončení vyšetrovania. V tom čase mohli požiadať o prístup k záverečnej správe o prípade podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 a dostali by ju.

V čase začatia tohto vyšetrovania úrad OLAF nemal príručku postupov a neexistovala žiadna požiadavka informovať informátora o začatí alebo ukončení vyšetrovania. V čase uzavretia veci 12. decembra 2002 existovala prvá príručka OLAF-u (prijatá 15. februára 2001), ktorá v oddiele 6.5.4 stanovovala, že informátor by mal dostať oznámenie o ukončení vyšetrovania. Táto povinnosť je stanovená aj v súčasnej príručke prijatej 25. februára 2005.

Pokiaľ ide o chybu v tlačovej správe úradu OLAF týkajúcu sa dátumu rozhodnutia o začatí vyšetrovania:

- List COCOBU z 23. decembra 2003: „Po telefonickom rozhovore, ktorý úrad prijal 18. septembra 2000, vyšetrovateľ, ktorý sa týmto rozhovorom zaoberal, 19. septembra 2000 rokoval so spoluriaditeľmi spoločnosti Blue Dragon v priestoroch OLAF-u. (...) V nadväznosti na získané informácie úrad začal postup počiatočného hodnotenia. Toto hodnotenie viedlo k predloženiu „poznámky určenej generálnemu riaditeľovi“ z 1. februára 2001, ktorá obsahovala návrh na začatie vyšetrovania na úrade na základe počiatočných získaných informácií. Na základe tohto návrhu som sa 1. februára 2001 rozhodol začať externé vyšetrovanie podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1073/99 (...).“

- List COCOBU z 3. marca 2004: „(...) dospejeme k skutočnému dátumu, keď sa začalo vyšetrovanie týkajúce sa Modrého draka, a to 1. februára 2001.“

O ôsmej otázke

„Od septembra 2000 do januára 2001 bola jediná interná poznámka úradu OLAF, ktorú ste uviedli vo svojich odpovediach európskemu ombudsmanovi, (...) zrejme vypracovaná (...) 3. októbra 2000.

Možno pozorovať, že:

1. Poznámka z 3. októbra 2000 je datovaná ručne, neuvádza sa v nej interné číslo a nie je podpísaná.
2. V tejto poznámke sa odkazuje na konflikty a nejasnosti záujmov zo strany miestnej akčnej skupiny (atď.)
3. V tomto oznámení sa odkazuje na stranícky politický kontext v súvislosti s realizáciou projektov LEADER prostredníctvom miestnych akčných skupín bez akýchkoľvek náznakov týkajúcich sa sťažovateľskej spoločnosti.

Na základe týchto vyhlásení:

1. Je bežné, že podporný dokument použitý na začatie prešetrovania nie je datovaný (okrem ručného), uvádzaný alebo podpísaný jeho zástupcom?
2. Ako môže vyšetrovateľ zodpovedný za prípad v tejto fáze hovoriť o konfliktoch a zmätkoch záujmov? Vaši zamestnanci zaznamenali, že od nás dostali vytvorenie miestnej akčnej skupiny Salines Bassegoda 13. augusta 2001, 10 mesiacov po tomto oznámení. (Pre informáciu, pri úplnom pohľade na tento dokument skutočne existujú vážne konflikty záujmov)
3. Keďže vyšetrovateľ zodpovedný za prípad 3. októbra 2000 zdôraznil vplyv straníckeho politického kontextu, ktorý bránil získaniu informácií o našom prípade, považujete za rozumné, aby pred rozhodnutím o začatí vyšetrovania uplynuli štyri mesiace?
4. Ak úrad nemôže získať prístup k informáciám z dôvodu „externých problémov“, môžete objasniť povahu straníckeho politického kontextu, ktorý GR AGRI a úradu OLAF bráni v prístupe k základným informáciám, ako je vymáhanie spisu LEADER, jediného listinného dôkazu o poskytnutí európskych platieb, ktorý je verejným dokumentom?
5. Keďže Vaši zamestnanci nemali prístup k informáciám v Komisii, prečo od októbra 2003 (10) nepožiadali španielske orgány, aby oznámili spis Blue Dragon LEADER?
6. Súhlasíte s tým, že v oznámení úradu OLAF z 3. októbra 2000 sme opísaní ako „sťažujúca sa firma“, a nie ako jednoduchí informátori?
7. Ak túto skutočnosť akceptujete, ako môžete vysvetliť, že vo svojej odpovedi, ktorú Európsky ombudsman zaevidoval 29. marca 2003, zmeníte tento pojem na informátora?

Odpoveď úradu OLAF na ôsmu otázku

- List COCOBU z 23. decembra 2003: „Po prijatí informácií bola 3. októbra 2000 vypracovaná „spisová správa“ (...), v ktorej sa uvádzajú obavy sťažovateľov a ich tvrdenia, konkrétne výber projektov na základe neprofesionálnych kritérií a zloženie miestnej akčnej skupiny, ktorá sa priamo podieľa na vypracúvaní schválených projektov. V oznámení o spise sa uvádzajú aj konflikty záujmov a nejasnosti týkajúce sa povinných prepojení s bankami, ktoré požaduje miestna akčná skupina, čo je v rozpore s požiadavkami španielskych právnych predpisov. V nadväznosti na získané informácie úrad začal postup počiatočného hodnotenia. Toto hodnotenie viedlo k predloženiu „poznámky určenej generálnemu riaditeľovi“ z 1. februára 2001, ktorá obsahovala návrh na začatie vyšetrovania na úrade na základe počiatočných získaných informácií. Na základe tohto návrhu som sa 1. februára 2001 rozhodol začať externé vyšetrovanie podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1073/99 (...). OLAF sa prvýkrát obrátil na španielske orgány 28. februára 2001, aby ich informoval o inšpekcii na mieste plánovanej na koniec marca, začiatkom apríla. Španielske ministerstvo poľnohospodárstva informovalo OLAF, že už v decembri 2000 vykonalo inšpekciu projektu Blue Dragon a že ministerstvo hospodárstva a financií regionálnej vlády Katalánska plánuje skontrolovať všetky činnosti MAS Salines-Bassegoda.“

- List COCOBU z 3. marca 2004: „Stojí za to uviesť, že pred začatím akéhokoľvek vyšetrovania v úrade musia byť informácie prijaté úradom OLAF predmetom procesu hodnotenia a analýzy. Dĺžka tohto obdobia závisí od kvality poskytnutých informácií. Vo veci Blue Dragon (...) sťažovatelia prisľúbili, že poskytnú ďalšie dokumenty. OLAF ich dostal až 15. decembra 2000. Ak vezmeme do úvahy čas strávený analýzou prijatej dokumentácie, zastavenie práce z dôvodu koncoročných sviatkov a čas potrebný na návrh na začatie vyšetrovania, dospejeme k skutočnému dátumu začatia vyšetrovania Blue Dragon 1. februára 2001.

Oznámenie o spise z 3. októbra 2000 sa považuje za podporný dokument (...) a berie na vedomie počiatočné informácie, ktoré dostal OLAF. Je pravda, že poznámka k súboru nie je očíslovaná. V tom čase nebol žiadny z podporných dokumentov, ktoré boli súčasťou spisu, archivovaný na účely registrácie. (...) V oznámení z 3. októbra 2000 sa opisujú obvinenia oznámené sťažovateľmi pri ich prvom vystúpení v úrade OLAF. Poskytnuté informácie sa neanalyzujú.“

- List COCOBU zo 17. marca 2004: „(...) pôvodné obvinenia sťažovateľov týkajúce sa pravdepodobného podvodu boli založené na konflikte záujmov medzi správcami miestnej akčnej skupiny a obchodnými subjektmi zapojenými do zriadenia projektu Blue Dragon.“

- Ani v právnom rámci úradu OLAF, ani v príručke úradu OLAF sa nerozlišuje medzi oficiálnym „sťažovateľom“ a „informátorom“. OLAF nemá povinnosť poskytnúť im ako informátorom akékoľvek informácie o zisteniach prípadu (11).

O deviatej otázke

„V odpovediach zaslaných Európskemu ombudsmanovi vo februári 2003 (...) sa uvádza, že 309-stranovú správu v spise LEADER predložili OLAF-u ľudia v spoločnosti Blue Dragon 15. decembra 2000.

Ak vezmeme tento 309-stranový súbor a pozrieme sa na stranu 1, je ľahké vidieť, že zodpovedá potvrdeniu doručenia tohto súboru LEADER ľuďom v Modrom drakovi katalánskym Generalitatom 2. apríla 2001.

Vo svojich následných pripomienkach európskemu ombudsmanovi ste uviedli, že OLAF mal v skutočnosti problém s archiváciou, ale najdôležitejšie bolo, že spis bol prítomný vo vyšetrovaní.

Na základe týchto vyhlásení:

1. Ako vysvetľujete, že interná správa z 3. októbra 2000 (...) a interná správa z 1. februára 2001 (...) odkazujú na informácie obsiahnuté v spise LEADER, ktoré sme predložili až 4. mája 2001 (o sedem mesiacov neskôr) a o ktorých sme nevedeli pred 2. aprílom 2001, a na vytvorenie miestnej akčnej skupiny Salines Bassegoda, ktorej prijatie vaši zamestnanci potvrdili 13. augusta 2001 (o desať mesiacov neskôr)?
2. Ako vysvetľujete, že vaše rozhodnutie začať vyšetrovanie (1. februára 2001) by mohlo byť založené na týchto dvoch poznámkach, ktoré obsahujú informácie z obdobia po ich predložení?“

Odpoveď úradu OLAF na deviatu otázku

- Doplňujúce informácie poskytnuté úradom OLAF v reakcii na žiadosť európskeho ombudsmana: "(...) existujú dve potvrdenia o prijatí, ktoré odkazujú na dve predloženia dokumentácie: jedno 15. decembra 2000 a druhé 4. mája 2001. V žiadnom z týchto dokumentov sa neuvádza počet strán predložených pri týchto dvoch príležitostiach. Vyšetrovateľ poverený záverečným hodnotením vyložil 15. december 2000 ako skutočný dátum predloženia spisu obsahujúceho 309 strán. (...) Hoci v tomto prípade OLAF nemôže potvrdiť presný dátum predloženia 309-stranového spisu LEADER, ktorý uviedli sťažovatelia, treba ho doplniť (...). Rozdiel v dátumoch, ktoré navrhovatelia spochybnili, však nemá žiadny vplyv na vedenie prešetrovania ako takého. Všetka dokumentácia sprístupnená úradu, a to 309-stranový dokument, na ktorý sa odvolávajú sťažovatelia, ako aj množstvo prijatých faxov, bola zohľadnená v konečnej analýze pred uzavretím prípadu. Bez ohľadu na to, či bol dokument doručený skôr (15. decembra 2000) alebo neskôr (4. mája 2001), bol napriek tomu v spise pred uzavretím veci v decembri 2002. Riaditeľ úradu OLAF ho preto vzal do úvahy predtým, ako sa rozhodol prípad uzavrieť.“

- Podrobné stanovisko úradu OLAF k návrhu odporúčania európskeho ombudsmana v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB: „(...) dátum, keď bol spis LEADER poskytnutý, nemá vplyv na tvrdenie sťažovateľov, že OLAF nemal tento dokument k 3. októbru 2000, teda k dátumu uvedenému v poznámke k spisu, ktorý je podľa nich nepravdivý. Ešte dôležitejšie je, že spis LEADER bol súčasťou spisu, keď sa v tomto prípade prijalo konečné rozhodnutie.“

- List COCOBU z 23. decembra 2003: „Po prijatí informácií bola 3. októbra 2000 vypracovaná „spisová správa“ (...), v ktorej sa uvádzajú obavy sťažovateľov a ich tvrdenia, konkrétne výber projektov na základe neprofesionálnych kritérií a zloženie miestnej akčnej skupiny, ktorá sa priamo podieľa na vypracúvaní schválených projektov. V oznámení o spise sa uvádzajú aj konflikty a nejasnosti týkajúce sa záujmov v súvislosti s povinnými prepojeniami s bankami, ktoré požaduje miestna akčná skupina, čo je v rozpore s požiadavkami španielskych právnych predpisov.“

- List COCOBU z 3. marca 2004: „V oznámení z 3. októbra 2000 sa opisujú obvinenia oznámené sťažovateľmi pri ich prvom vystúpení v úrade OLAF. Poskytnuté informácie sa neanalyzujú. Zloženie miestnych akčných skupín je stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva. Miestne akčné skupiny sú vymedzené ako kombinácia verejných partnerov (vrátane miestnych orgánov) a súkromných partnerov (spoločnosti, subjekty a združenia s rôznymi účelmi) s jediným cieľom vytvoriť inovačné opatrenia na podporu rozvoja vidieka. Treba dodať, že miestna akčná skupina bola založená ako spoločnosť s ručením obmedzeným v roku 1996; jeho zloženie a stanovy sú verejné a zapisujú sa do obchodného registra spoločnosti Gerona.“

- List COCOBU zo 17. marca 2004: "Všetky miestne akčné skupiny sa vytvárajú rovnakým spôsobom. Do ich zloženia a stanov možno kedykoľvek nahliadnuť v ad hoc obchodnom registri.“

Otázka č. 10

„Vo Vašej odpovedi, ktorú Európsky ombudsman zaevidoval 29. marca 2004, uvádzate (...), že neexistuje nesúlad medzi skutočnosťou, že 14. novembra 2001 OLAF oznámil sťažovateľom, že požiadal španielske orgány, aby vykonali všetky potrebné kontroly v prípade Blue Dragon, a skutočnosťou, že OLAF začal vyšetrovanie 1. februára 2001 a že sa rozhodol nevykonať inšpekciu na mieste, keďže zistil, že španielske orgány už inšpekciu začali.

Na tomto základe:

1. Považujete za konzistentné, že úrad OLAF nikdy formálne neinformoval sťažovateľov (písomne) o začatí vyšetrovania? Prečo im potom napísať 14. novembra 2001 o niečom menej dôležitom ako o začatí vyšetrovania?
2. Považujete za konzistentné, že španielske orgány nikdy nevykonali audit a nevypočuli sťažovateľov v súvislosti s ich vyšetrovaním, aj keď ste ich požiadali, aby vykonali dôkladné vyšetrovanie?“

Odpoveď úradu OLAF na desiatu otázku

Pozri odpoveď na otázku 7. Okrem toho sa v druhej audítorskej správe predloženej španielskymi orgánmi uvádza, že sťažovatelia sa zúčastnili na kontrole na mieste, ktorá sa vykonala v súvislosti s ich projektom.

Otázka č. 11

„V poznámkach z 3. októbra 2000 (...) a z 1. februára 2001 (...) sa na začatie vyšetrovania uvádzajú tieto dôvody:

1. Metóda výberu projektov na základe neprofesionálnych kritérií.
2. Sofistikovaný systém, ktorý používa miestna akčná skupina Salines Bassegoda spájajúca skupiny volených zástupcov obcí, politických skupín, odborových zväzov a bánk s cieľom kontrolovať celý reťazec systému.
3. Konflikty a zmätky v záujme atď.
4. Prax overbillingu a predkladania falošných faktúr.
5. Platobné podmienky pre zálohu vo výške 10 miliónov pesiet atď.

Súbor LEADER, ktorý sme poskytli vašim zamestnancom, obsahuje stránky vypracované miestnou akčnou skupinou Salines Bassegoda, ktoré nás klasifikujú ako dobrodružnú turistiku (mali sme vyrábať príslušenstvo pre priemyselné čerpadlá...), a faktúry za budovu za sumu vyššiu o viac ako 200 %, ako je cenová ponuka architekta. Chýba aj faktúra za najdôležitejšie kritérium (stroj), ktoré predstavuje viac ako 66 % rozpočtu v rámci vyplatenej dotácie.

Na stránkach stanov miestnej akčnej skupiny je zrejmé, že všetci dodávatelia spoločnosti Blue Dragon (hodnotiteľ, staviteľ, nájomca) s výnimkou Banco de Sabadell sú tiež osobne a profesionálne zamestnaní a/alebo zakladajúcimi členmi miestnej akčnej skupiny Salines Bassegoda.

Na základe týchto skutočností:

1. Považujete za konzistentné, že žiadny z prvkov španielskeho vyšetrovania neodpovedá na legitímne otázky, ktoré vzniesol úrad OLAF pri začatí vyšetrovania, pričom výsledky vyšetrovania sa obmedzujú na jednoduché administratívne otázky?
2. Považujete za konzistentné, že posledná skupina osôb zodpovedných za náš prípad v rámci úradu OLAF (...) neprijala odpovede na otázky položené rozhodnutím o začatí vyšetrovania, keď mala informácie (spis LEADER, zriadenie miestnej akčnej skupiny) bez toho, aby musela cestovať?
3. Považujete za konzistentné, že títo traja vyšetrovatelia úradu OLAF v záverečnej správe o prípade uvádzajú, že sa neobjavili žiadne nové dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia španielskeho vyšetrovania, keď so spisom LEADER a zriadením miestnej akčnej skupiny majú odpovede na otázky, ktoré pôvodne položil úrad OLAF a ktoré svojou povahou spochybňujú výsledky španielskeho vyšetrovania?“

Odpoveď úradu OLAF na otázku č. 11

- List COCOBU z 23. decembra 2003: „(...) v správe ministerstva poľnohospodárstva sa zdôraznili tieto aspekty: absencia podpisu v dokumente o pomoci, absencia podpisu vedúceho miestnej akčnej skupiny v dokumente týkajúcom sa technickej/ekonomickej správy, absencia podpisu zmluvy vypracovanej medzi oboma zúčastnenými stranami a absencia primeraných listinných dôkazov týkajúcich sa vyplatenia prvej poskytnutej pomoci. Po analýze všetkých 72 projektov pridelených miestnej akčnej skupine sa v správe Generalitat de Catalunya dospelo k záveru, že pokiaľ ide o zaobchádzanie s rôznymi projektmi, jednotlivé fázy boli uspokojivo dodržané a rešpektované. (...) Kontrola na mieste 50 % projektov odhalila dobrú realizáciu a efektívnu realizáciu týchto 72 projektov s jedinou výnimkou projektu Blue Dragon. OLAF tieto dve správy analyzoval (...). OLAF sa preto rozhodol nevykonať navrhovanú kontrolu na mieste. (...) [Záverečná správa úradu OLAF] dospela k záveru, že na základe dvoch správ španielskych orgánov neboli obvinenia z nezrovnalostí zo strany miestnej akčnej skupiny potvrdené, na rozdiel od projektu Blue Dragon, v ktorom boli zistené nezrovnalosti.“

- List COCOBU z 3. marca 2004: „(...) na základe informácií poskytnutých španielskymi orgánmi (...) sa OLAF rozhodol (...) pozastaviť navrhovanú operáciu a počkať na výsledky oznámených kontrol. (...)

Po doručení správ o inšpekcii zaslaných španielskymi orgánmi a po preskúmaní povahy zistených (administratívnych a finančných) nezrovnalostí sa úrad snažil využiť súdny aspekt prípadu. Na tento účel a vzhľadom na žaloby podané sťažovateľmi na francúzskych a španielskych súdoch sa do veci zapojilo zmierovacie oddelenie úradu. Na základe vyšetrovania vyšetrujúceho sudcu vo Figueres (jedinej prokuratúre, ktorá má právomoc rozhodovať o skutkových okolnostiach) bolo magistrátne oddelenie úradu informované, že v rámci poslednej podanej žaloby neboli prijaté žiadne ďalšie opatrenia, keďže sa zdá, že sťažovatelia nepotvrdili svoje pôvodné vyhlásenia. (...)

Oznámenie z 3. októbra 2000 opisuje obvinenia oznámené sťažovateľmi pri ich prvom vystúpení v OLAF-e. Poskytnuté informácie sa neanalyzujú.“

- List COCOBU zo 17. marca 2004: „(...) vykonané kontroly vykonali dva rôzne orgány. Prijaté odporúčania a závery boli v podobnom duchu. Okrem toho audity účtovných závierok Miestnej akčnej skupiny za roky 1997, 1998 a 1999 vykonané nezávislými orgánmi vždy dospeli k kladnému stanovisku.

Pokiaľ ide o justičný aspekt, oddelenie pre sudcov úradu OLAF získalo informácie od vyšetrujúceho sudcu vo Figueres v Španielsku a bolo informované, že v prebiehajúcom súdnom konaní sa neprijmú žiadne ďalšie opatrenia, pretože sťažovatelia sa nedostavili, aby potvrdili svoje tvrdenia sudcovi zodpovednému za prípad.“

- Body citované v oznámení z 3. októbra 2000 sú len správou o tvrdeniach, ktoré predložili sťažovatelia.

Na záver svojho stanoviska úrad OLAF uvádza túto poznámku: „Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdím, že úrad OLAF sa touto záležitosťou zaoberal úplne vhodným spôsobom, ktorý plne rešpektuje všetky právne požiadavky. Z týchto dôvodov sa domnievam, že toto vyšetrovanie by sa malo uzavrieť zistením, že OLAF sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.“

Pripomienky sťažovateľov

Pripomienky sťažovateľov možno zhrnúť takto.

Stanovisko OLAF-u je v podstate založené na troch listoch zaslaných COCOBU pred 16. septembrom 2004. Pýtajú sa, prečo im tieto odpovede neboli zaslané priamo už v septembri 2004. Domnievajú sa, že boli diskriminovaní. Domnievajú sa tiež, že OLAF podľa jeho názoru prejavuje neúctu voči sťažovateľom a postupu začatému s ombudsmanom. Nechápu, prečo je potrebné, aby sa ombudsman zapojil a získal odpoveď od úradu OLAF. Sťažovatelia sa domnievajú, že OLAF neodpovedal na žiadnu z otázok. Napokon podľa ich názoru existuje mnoho rozporov v odpovediach úradu OLAF, ktoré sú dôkazom zlého riadenia veci Blue Dragon.

O prvej prejudiciálnej otázke

Sťažovatelia poznamenávajú, že úrad OLAF neuvádza dátum, ku ktorému riaditeľ zmenil svoj podpis a na základe ktorého bol kľúčový dokument o tejto zmene zaregistrovaný v systéme ADONIS alebo v registri úradu OLAF. Absencia odpovede na tieto otázky vedie sťažovateľov k tomu, aby sa pýtali, či oficiálne začatie vyšetrovania úradu OLAF vzniklo retroaktívne po tom, ako ombudsman začal vyšetrovanie sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB.

O druhej prejudiciálnej otázke

Sťažovatelia nie sú spokojní s odpoveďou. Podľa ich názoru skutočnosť, že OLAF dodržiava svoju príručku, nie je dôkazom dobrej správy vecí verejných. Sú prekvapení opakovaným výskytom zmeny podpisu v rámci úradu OLAF a domnievajú sa, že to odhaľuje administratívne nezrovnalosti v rámci úradu OLAF a opäť zdôrazňuje retroaktívne vytvorenie vyšetrovania, ktoré sa nikdy nezačalo.

O tretej otázke

Sťažovatelia nie sú spokojní s odpoveďou, v ktorej sa tvrdí, že nie je možné spätne registrovať údaje v systéme ADONIS. Domnievajú sa, že riaditeľ OLAF-u ako správca počítačového systému môže tento systém zmeniť. Podľa ich názoru to potvrdzuje skutočnosť, že poznámky z 3. októbra 2000 a 1. februára 2001 neboli k týmto dátumom vypracované. Pokiaľ ide o register úradu OLAF, nebola poskytnutá žiadna odpoveď.

O štvrtej otázke

Sťažovatelia sa domnievajú, že úrad OLAF preukazuje nedostatočnú spoľahlivosť, keďže v čase existencie registrovaného dokumentu zaslal ombudsmanovi neregistrovaný dokument. S prekvapením poznamenávajú, že oznámenie o uzavretí prípadu obsahovalo skorší odkaz ako záverečná správa. Domnievajú sa, že registrácia bola retroaktívna a že záverečná správa zaslaná ombudsmanovi bola jediným dokumentom, ktorý v tom čase existoval.

Sťažovatelia sa domnievajú, že OLAF mal konať už v júli 2001, keď boli doručené správy španielskych orgánov, s cieľom chrániť finančné záujmy Spoločenstiev, a uvádzajú, že opatrenia prijaté španielskymi orgánmi na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov neboli predmetom následných opatrení.

O piatej otázke

Sťažovatelia sa domnievajú, že úrad OLAF na túto otázku neodpovedal.

O šiestej otázke

Sťažovatelia nie sú spokojní s odpoveďou a domnievajú sa, že v poslednom bode nebola poskytnutá žiadna odpoveď.

O siedmej otázke

Sťažovatelia sa domnievajú, že OLAF na túto otázku neodpovedal. Podľa ich názoru OLAF nerešpektoval dôvernosť ich sťažnosti a poskytol informácie novinárovi, osobe, ktorá nie je priamo zapojená do tejto veci, hoci tieto informácie ešte neboli sťažovateľom známe.

O ôsmej otázke

Sťažovatelia poukazujú na to, že preukázali, že dokumenty bolo možné zaregistrovať v systéme ADONIS so spätnou účinnosťou, a domnievajú sa, že úrad OLAF mal predložiť sprievodný list. OLAF si protirečí vo svojich vysvetleniach obsahu oznámenia z 3. októbra 2000. Pokiaľ ide o ostatné otázky, OLAF neodpovedal.

O deviatej otázke

Podľa sťažovateľov OLAF neodpovedá na položené otázky. Domnievajú sa, že OLAF si protirečí, pretože odkazuje na nedostatočný archivačný systém, ktorého nedotknuteľnosť predtým zaručil.

Otázka č. 10

Sťažovatelia uvádzajú, že v marci 2001 niekto navštívil ich továreň v spoločnosti predsedu a manažéra miestnej akčnej skupiny, ale nevedeli, že ide o audit vykonaný v rámci španielskeho vyšetrovania. Poznamenávajú, že povinnosť informovať sťažovateľov o začatí vyšetrovania je stanovená v príručke prijatej 15. februára 2001, krátko pred začatím vyšetrovania projektu Blue Dragon. Nerozumejú, prečo boli až do novembra 2001 informovaní o tom, že vyšetrovanie bolo postúpené španielskym orgánom. Podľa ich názoru OLAF neodpovedá na ich konkrétne otázky.

Otázka č. 11

Sťažovatelia sa domnievajú, že OLAF neodpovedal na ich otázku.

Na záver sa sťažovatelia domnievajú, že úrad OLAF sa v priebehu vyšetrovania projektu Blue Dragon dopustil mnohých prípadov nesprávneho úradného postupu.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Sťažovatelia sú riaditelia spoločnosti, ktorej projekt bol vybraný na získanie finančných prostriedkov Spoločenstva poskytnutých v rámci iniciatívy Spoločenstva LEADER II. Keďže sa domnievali, že finančné prostriedky, o ktoré požiadali v mene svojej spoločnosti, boli predmetom podvodu, obrátili sa na OLAF. Na konci vyšetrovania OLAF dospel k záveru, že vyplatené finančné prostriedky Spoločenstva by sa mali vymôcť.

1.2 Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k stanovisku úradu OLAF domnievajú, že v priebehu vyšetrovania projektu Blue Dragon došlo k mnohým prípadom nesprávneho úradného postupu úradu OLAF.

1.3 Ombudsman pripomína, že ako zdôraznil vo svojom liste z 15. decembra 2004 adresovanom sťažovateľom, toto vyšetrovanie sa týka len tvrdenia, že OLAF neodpovedal na otázky uvedené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004. Tvrdenie sťažovateľov, že OLAF nevykonal vyšetrovanie spoločnosti Blue Dragon starostlivo, objektívne a implicitne, sa riešilo v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB, ktorá bola uzavretá 22. júla 2004.

2 Údajné neposkytnutie odpovede na otázky sťažovateľov

2.1 Sťažovatelia tvrdia, že OLAF neodpovedal na otázky, ktoré mu adresovali 16. septembra 2004 v súvislosti s vyšetrovaním projektu Blue Dragon.

2.2 OLAF vo svojom stanovisku konštatuje, že otázky uvedené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004 sa týkajú rovnakých udalostí a rovnakého časového obdobia ako tie, ktoré sú predmetom sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB. OLAF poskytol rozsiahle informácie týkajúce sa otázok uvedených v jeho vyjadreniach v rámci tejto sťažnosti z 2. októbra 2003 a 16. augusta 2004. Nebolo by vhodné opätovne sa zaoberať otázkami, o ktorých sa rozhodlo v uvedenej veci. Okrem toho táto záležitosť a konkrétne otázky uvedené v liste sťažovateľov zo 16. septembra 2004 boli tiež predmetom kontroly Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (COCOBU), ktorému OLAF poskytol podrobné písomné informácie o tejto záležitosti pri troch rôznych príležitostiach, 23. decembra 2003, 3. marca 2004 a 17. marca 2004. OLAF poskytol COCOBU podrobné ústne informácie aj na vypočutí a počas brífingu. Požiadavka, aby úrad OLAF opäť poskytol podrobné odpovede na rovnaké otázky, by predstavovala neprimeranú administratívnu záťaž. OLAF preto dospel k záveru, že svoje podania obmedzil na uvedenie toho, kde už boli poskytnuté odpovede na každú z otázok položených sťažovateľmi v ich liste, a poskytol všetky doplňujúce informácie, ktoré môžu byť užitočné.

2.3 Sťažovatelia vo svojich pripomienkach tvrdia, že stanovisko OLAF-u je v podstate založené na troch listoch, ktoré OLAF zaslal COCOBU, a pýtajú sa, prečo im tieto odpovede neboli zaslané priamo. Sťažovatelia sa tiež domnievajú, že OLAF neodpovedal na žiadnu z otázok uvedených v ich liste zo 16. septembra 2004.

Analýza ombudsmanky týkajúca sa príslušných zásad

2.4 Ombudsman v prvom rade pripomína, že podľa Európskeho kódexu dobrej správnej praxe "úradník, ak je zodpovedný za príslušnú záležitosť, poskytne verejnosti informácie, o ktoré požiada. (...) Úradník dbá o to, aby oznámené informácie boli jasné a zrozumiteľné“.

2.5 Ombudsman sa domnieva, že ako údajné obete podvodu, ktoré podali sťažnosť úradu OLAF, majú sťažovatelia právo očakávať od úradu OLAF, že bude venovať osobitnú pozornosť ich záujmu o získanie informácií o príslušných vyšetrovaniach vykonávaných úradom OLAF.

2.6 Ombudsman sa však tiež domnieva, že povinnosť európskych inštitúcií odpovedať na žiadosti o informácie podľa Európskeho kódexu dobrej správnej praxe je obmedzená. V záujme riadnej správy vecí verejných sa predovšetkým vyžaduje, aby táto povinnosť podliehala zásade proporcionality s cieľom zabrániť neprimeranej administratívnej záťaži (12).

Prístup prijatý ombudsmanom v prejednávanej veci

2.7 Ombudsman poznamenáva, že sťažovatelia napísali OLAF-u 16. septembra 2004 a že odpoveď OLAF-u zo 6. októbra 2004 sa obmedzila na odkaz na rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB.

2.8 Ombudsman však tiež poznamenáva, že stanovisko OLAF-u k tejto sťažnosti poskytuje dodatočné informácie k informáciám obsiahnutým v jeho liste sťažovateľom zo 6. októbra 2004 a že najdôležitejšie takéto informácie už OLAF poskytol Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (COCOBU).

2.9 Za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, keď OLAF už odpovedal na vyšetrovania ombudsmana a COCOBU, sa ombudsman domnieva, že OLAF mohol primerane odpovedať na list sťažovateľov zo 16. septembra 2004 uvedením, kde už boli poskytnuté odpovede na každú z otázok položených sťažovateľmi.

2.10 Ombudsman sa okrem toho domnieva, že je vhodné zamerať svoje vyšetrovanie na informácie poskytnuté ombudsmanovi v stanovisku OLAF-u, a nie v jeho liste sťažovateľom zo 6. októbra 2004. Hoci ombudsman súhlasí so sťažovateľmi, že by nemalo byť potrebné, aby sa občania obrátili na ombudsmana s cieľom získať informácie od inštitúcií a orgánov Spoločenstva, ombudsman tiež poznamenáva, že k dátumu tejto sťažnosti už sťažovatelia poznali záujem COCOBU o záležitosť Blue Dragon a aspoň niektoré odpovede, ktoré OLAF poskytol COCOBU, keďže samotní sťažovatelia zaslali ombudsmanovi kópie príslušných listov. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že by nebolo užitočné zamerať svoje vyšetrovanie na primeranosť odpovedí OLAF-u sťažovateľom v liste zo 6. októbra 2004.

2.11 V časti tohto rozhodnutia nazvanej „ODPOVEĎ“ ombudsman uviedol príslušné časti otázok sťažovateľa a svoje chápanie odpovedí úradu OLAF na základe odkazov uvedených v stanovisku úradu OLAF a doplňujúcich informácií, ktoré úrad OLAF poskytol. Ombudsmanka uznáva, že sťažovatelia nie sú spokojní s obsahom týchto odpovedí. Po dôkladnom preskúmaní otázok a odpovedí sa však ombudsmanka domnieva, že tvrdenie sťažovateľov, že OLAF neodpovedal, nemožno prijať. Body, ktoré si vyžadujú ďalšie pripomienky ombudsmana, sú podrobne opísané ďalej v texte.

O prvej a druhej otázke

2.12 Ombudsman poznamenáva, že OLAF neuvádza dátum, kedy jeho riaditeľ a jeden z jeho kolegov zmenili podpisy, či tieto zmeny podpisu boli zaznamenané v dokumente a či bol tento dokument zaregistrovaný.

2.13 Ombudsman tiež poznamenáva, že OLAF vysvetľuje, že osoba, ktorá zmenila svoj podpis, potvrdzuje, že oba podpisy mu patria a že akékoľvek budúce zmeny budú nasledovať po odporúčaní ombudsmana týkajúcom sa podpisov.

2.14 Ombudsman pripomína, že vo svojom vyšetrovaní sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB adresoval OLAF-u túto ďalšiu poznámku:

Ombudsman sa domnieva, že by bolo v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, keby úrad OLAF v čase, keď došlo k zmene podpisu generálneho riaditeľa úradu OLAF, vypracoval oficiálny dokument potvrdzujúci túto zmenu. Dostupnosť takéhoto dokumentu by pomohla rýchlo odstrániť akékoľvek možné pochybnosti o pravosti rozhodnutia o začatí vyšetrovania.“

Ombudsmanka preto víta skutočnosť, že úrad OLAF túto ďalšiu poznámku zohľadnil a prijal potrebné opatrenia.

O tretej otázke

2.15 Ombudsmanka poznamenáva, že úrad OLAF neuvádza dátum začatia registrácie údajov v registri úradu OLAF.

2.16 Ombudsman poznamenáva, že odpoveď na otázku sťažovateľov možno nájsť v osobitnej správe Dvora audítorov č. 1/2005 o riadení Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF)(13). Dozorný výbor úradu OLAF v odpovedi Dvoru audítorov uvádza, že: „V reakcii na odporúčanie Dvora audítorov sa od prvého polroka 2001 zaviedol komplexný systém registrácie spisov, „systém správy prípadov“, ktorý sa neustále zlepšuje, a register (greffe).“

O štvrtej a siedmej otázke

2.17 Ombudsman poznamenáva, že v odpovedi úradu OLAF na štvrtú otázku sa uznáva, že neregistrovaná verzia záverečnej správy o prípade bola neúmyselne predložená ombudsmanovi ako príloha k podrobnému stanovisku úradu OLAF k sťažnosti 1769/20002/(IJH)ELB, a uvádza sa v nej, že jej obsah je totožný s obsahom registrovanej správy.

Okrem toho, pokiaľ ide o siedmu otázku, ombudsmanka poznamenáva, že OLAF uznáva, že vo svojej tlačovej správe došlo k chybe, pokiaľ ide o dátum rozhodnutia o začatí vyšetrovania.

2.18 Ombudsman sa domnieva, že je poľutovaniahodné, že OLAF sa dopustil takýchto chýb, pretože viedli k nejasnostiam zo strany sťažovateľov. OLAF však vo svojej replike v prejednávanej veci uznal svoje pochybenia, a preto si splnil informačnú povinnosť.

O siedmej otázke

2.19 Pokiaľ ide o dôvernosť sťažnosti ombudsmanovi, ombudsman pripomína, že každý sťažovateľ má právo požiadať, aby sa s jeho sťažnosťou zaobchádzalo dôverne. Takáto žiadosť znamená, že k sťažnosti nie je prístup verejnosti. V sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB sťažovatelia požiadali o dôverné zaobchádzanie, keď podali svoju sťažnosť; 8. apríla 2003 však požiadali o zrušenie dôvernosti ich sťažnosti. Ombudsman poznamenáva, že tlačová správa OLAF-u z 28. januára 2003 sa obmedzuje na zhrnutie vyšetrovania OLAF-u a že neexistuje žiadny odkaz na sťažnosť podanú Európskemu ombudsmanovi.

2.20 Pokiaľ ide o poskytovanie informácií zo strany úradu OLAF sťažovateľom, ombudsmanka poznamenáva, že úrad OLAF uznal, že vzhľadom na neexistenciu príručky postupu neposkytol sťažovateľom informácie v príslušnom čase. Ombudsmanka víta skutočnosť, že OLAF následne prijal príručku postupu.

O deviatej otázke

2.21 Pokiaľ ide o spis LEADER týkajúci sa spoločnosti Blue Dragon, ombudsman pripomína, že OLAF v rámci vyšetrovania sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB už uznal, že nie je schopný potvrdiť dátum prijatia tohto spisu. Ombudsmanka poznamenáva, že úrad OLAF potvrdil svoju odpoveď na túto otázku v rámci tohto vyšetrovania. Ombudsmanka chápe úrad OLAF v tom zmysle, že nemá a nemôže získať presné informácie o dátume prijatia spisu. Ombudsman si nie je vedomý žiadnych dôkazov, ktoré by naznačovali, že OLAF takéto informácie má alebo by ich mohol získať.

2.22 Ombudsman vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB [bod 2.5 písm. c)] uviedol:

„Ombudsmanka poznamenáva, že úrad OLAF uznal, že v čase začatia konania vo veci Blue Dragon nemal primeraný systém registrácie prichádzajúcich dokumentov. Ombudsmanka sa domnieva, že takýto nedostatok je obzvlášť poľutovaniahodný vzhľadom na osobitné povinnosti a zodpovednosti úradu OLAF, v dôsledku ktorých je dôležité, aby si úrad OLAF získal a udržal dôveru osôb, ktorých sa vyšetrovanie týka, európskych a vnútroštátnych inštitúcií a občanov Únie. Ombudsmanka však poznamenáva, že úrad OLAF už podnikol kroky na riešenie tohto problému zavedením účinného a spoľahlivého systému registrácie. Podľa názoru ombudsmanky by fungovanie tohto systému malo v budúcnosti pomôcť predísť pochybnostiam o spoľahlivosti spisov úradu OLAF.

Ombudsmanka okrem toho poznamenáva, že existuje konflikt medzi úradom OLAF a sťažovateľmi, pokiaľ ide o určité skutočnosti, (...) Podľa sťažovateľov, ak by úrad OLAF uznal dátum, kedy mu bol skutočne doručený spis LEADER, uznal by, že dátum začatia vyšetrovania bol nepravdivý.

Ombudsman sa domnieva, že uvedený konflikt by mohol vyriešiť len príslušný súd, ktorý by mal možnosť posúdiť protichodné dôkazy o skutočnostiach. Pripomína, že sťažovatelia majú možnosť začať konanie, ktoré by im umožnilo predložiť vec súdu. Ombudsman preto zastáva názor, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.“

2.23 Pokiaľ ide o túto sťažnosť, ombudsman zdôrazňuje, že inštitúcia alebo orgán nemôže pri zodpovedaní otázok občanov poskytnúť informácie, ktoré nemá k dispozícii a ktoré nemôže získať. Ombudsman sa preto nedomnieva, že neschopnosť OLAF-u spresniť, kedy mu bol doručený spis LEADER, predstavuje neposkytnutie odpovede na účely tohto vyšetrovania.

3 Záver

Z uvedených dôvodov Európsky ombudsman dospel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov, že OLAF neodpovedal na otázky týkajúce sa vyšetrovania, ktoré mu adresovali 16. septembra 2004.

Ombudsmanka preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ úradu OLAF.

Tvoj úprimne,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Všetky poznámky pod čiarou sú poznámky európskeho ombudsmana.

(2) Ú. v. EÚ C 244, 10.10.2005.

(3) Ombudsmanka chápe, že písmeno „B“ zodpovedá určeniu jedného z riaditeľstiev úradu OLAF.

(4) Pôvodným jazykom citácie je angličtina.

(5) Ombudsman pripomína, že v sťažnosti 1769/2002/(IJH)ELB predložil úradu OLAF túto ďalšiu poznámku:

„Ombudsmanka sa domnieva, že by bolo v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, keby úrad OLAF v čase, keď došlo k zmene podpisu generálneho riaditeľa úradu OLAF, vypracoval oficiálny dokument potvrdzujúci túto zmenu. Dostupnosť takéhoto dokumentu by pomohla rýchlo odstrániť akékoľvek možné pochybnosti o pravosti rozhodnutia o začatí vyšetrovania.“

(6) OLAF odkazuje na bod 2 tohto listu. Ombudsman však nebol schopný identifikovať príslušnú pasáž.

(7) UCLAF je francúzska skratka pre Unit for the Coordination of Fraud Prevention (Oddelenie pre koordináciu prevencie podvodov). UCLAF bol vytvorený v roku 1988 a v roku 1999 ho nahradil OLAF, ktorý prevzal väčšinu jeho funkcií.

(8) Ombudsman poznamenáva, že záverečná správa, ktorej kópia je súčasťou spisu, je z 12. decembra 2002 a že dátum, ktorý OLAF uviedol vo svojej odpovedi, sa preto zdá byť nesprávnym rokom.

(9) Ombudsman chápe, že OLAF v skutočnosti odkazuje na 24. jún 2002.

(10) Ombudsman chápe, že sťažovatelia sa odvolávajú na október 2000.

(11) OLAF vo svojej odpovedi na ôsmu otázku odkazuje na svoju odpoveď na siedmu otázku. Ombudsmanka chápe, že tieto dve vety, ktoré boli súčasťou odpovede úradu OLAF na otázku č. 7, sú relevantné pre otázku č. 8.

(12) Pozri analogicky vec C-353/99 P, Rada Európskej únie/Heidi Hautala, Zb. 2001, s.

(13) Ú. v. EÚ C 202, 18.8.2005.