V Štrasburgu 15. decembra 2005

Vážený pán M.,

Dňa 11. novembra 2004 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi, v ktorej ste tvrdili, že Komisia sa riadne nezaoberala vašimi sťažnosťami týkajúcimi sa toho, že grécke orgány vás neuznali za chemického inžiniera na základe vašej odbornej kvalifikácie získanej v Spojenom kráľovstve ako materiálového inžiniera, a najmä že výklad smernice 89/48/EHS zo strany Komisie, pokiaľ ide o váš prípad, bol príliš zjednodušený.

Dňa 20. decembra 2004 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 5. apríla 2004. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 30. mája 2005.

Dňa 15. novembra 2005 ste boli e-mailom požiadaný, aby ste ombudsmanovi objasnili, či ste podali žalobu na grécky súd v súvislosti s odmietnutím gréckych orgánov uznať vás za chemického inžiniera. E-mailom z 23. novembra 2005 ste ma informovali, že ste podali na Štátnu radu Grécka žalobu o neplatnosť rozhodnutia 64/2003 Rady pre uznávanie odbornej rovnocennosti vysokoškolských diplomov, ktoré sa týkalo Vášho prípadu. Na požiadanie som dostal od Štátnej rady Grécka kópiu tohto opatrenia.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Aby sa predišlo nedorozumeniam, je dôležité pripomenúť, že Zmluva o ES oprávňuje ombudsmana vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu len v činnostiach inštitúcií a orgánov Spoločenstva. V štatúte európskeho ombudsmana sa výslovne stanovuje, že sťažnosť ombudsmanovi sa nemôže podať proti žiadnemu inému orgánu alebo osobe. Vyšetrovania ombudsmana týkajúce sa Vašej sťažnosti boli preto zamerané na preskúmanie, či nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v činnostiach Komisie.

Sťažnosť

Dňa 6. decembra 2001 sťažovateľ predložil príslušnému gréckemu orgánu, Rade pre uznávanie odbornej rovnocennosti vysokoškolských diplomov (ďalej len „SAEI“), žiadosť o uznanie jeho práva vykonávať v Grécku povolanie chemického inžiniera na základe vysokoškolských diplomov a odborných kvalifikácií, ktoré získal v Spojenom kráľovstve (ďalej len „Spojené kráľovstvo“). Rozhodnutím 64/2003 SAEI zamietol uvedenú žiadosť sťažovateľa, pretože sťažovateľ nezískal potrebnú odbornú kvalifikáciu na výkon povolania chemického inžiniera v Spojenom kráľovstve. Listami z 12. júla 2002 a 18. septembra 2002 sa sťažovateľ sťažoval Európskej komisii na skutočnosť, že Grécko porušilo jeho práva podľa Zmluvy o ES a smernice Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1998 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v trvaní aspoň troch rokov (1) (smernica 89/48/EHS) vykonávať v Grécku povolanie chemického inžiniera na základe diplomov vyššieho vzdelania a odbornej kvalifikácie, ktoré získal v Spojenom kráľovstve. Po rozsiahlej korešpondencii medzi sťažovateľom a Komisiou Komisia informovala sťažovateľa listom z 10. júla 2003, že sa nezdá, že by spis obsahoval dôkazy o údajnom porušení práva Spoločenstva, keďže hoci z dokumentu zaslaného „inžinierskou radou“ Spojeného kráľovstva vyplynulo, že sťažovateľ má potrebnú kvalifikáciu na výkon povolania „materiálového inžiniera“ so špecializáciou na polymérnu vedu a technológiu v Spojenom kráľovstve, v tom istom dokumente sa neuvádza a) že rozsah činností, na ktoré sa vzťahuje povolanie „materiálového inžiniera“, je rovnocenný s rozsahom činností zodpovedajúcim povolaniu „chemického inžiniera“ v Spojenom kráľovstve; alebo b) že sťažovateľ mal potrebnú kvalifikáciu na výkon povolania „chemického inžiniera“ v Spojenom kráľovstve. V tejto súvislosti Komisia vo svojom liste z 19. februára 2003 adresovanom sťažovateľovi uviedla, že na základe informácií poskytnutých „Inštitúciou chemických inžinierov“ Spojeného kráľovstva a gréckymi orgánmi by zápis sťažovateľa ako „chráneného chemického inžiniera“ v Spojenom kráľovstve pravdepodobne uľahčil uznanie jeho odbornej kvalifikácie v Grécku.

Listami z 13. septembra 2004 a 12. októbra 2004 sťažovateľ spochybnil spôsob, akým Komisia vykladala a uplatňovala právo Spoločenstva v jeho prípade, pričom v podstate tvrdil, že a) vzhľadom na to, že „Inžinierska rada“ Spojeného kráľovstva, ktorá reguluje inžinierske povolanie v Spojenom kráľovstve, potvrdila, že „je oprávnený vykonávať regulované povolanie materiálového inžiniera so špecializáciou na polymérnu vedu a technológiu“a že „uvedené odborné uznanie je na rovnakej úrovni ako uznanie chemického inžiniera“, jeho povolanie by sa malo považovať za rovnocenné/rovné povolaniu „chemického inžiniera“; a b) mal právo byť v Grécku uznaný za „chemického inžiniera so špecializáciou na materiálovú vedu a techniku“. Sťažovateľ poukázal na to, že jeho spolužiak, ktorý má presne rovnakú akademickú kvalifikáciu a pracovné práva v Spojenom kráľovstve ako on sám, bol takto uznaný.

Komisia vo svojej odpovedi z 20. októbra 2004 potvrdila, že nemôže podniknúť žiadne ďalšie kroky týkajúce sa prípadu sťažovateľa, pričom poznamenala, že a) na účely smernice 89/48/EHS sa „inžinierske povolanie“ nemá považovať za jedno povolanie, pretože zahŕňa množstvo rôznych špecializácií, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia; b) britské orgány nepotvrdili, že sťažovateľ bol plne kvalifikovaný ako chemický inžinier v Spojenom kráľovstve; c) v liste Engineering Council Spojeného kráľovstva z 23. mája 2003 sa len potvrdilo, že sťažovateľ bol oprávnený vykonávať povolanie materiálového inžiniera v Spojenom kráľovstve a že jeho odborné uznanie bolo „na rovnakej úrovni ako „chemický inžinier“, čo neznamená, že oblasť činností oboch povolaní bola rovnaká alebo že sťažovateľ bol oprávnený vykonávať povolanie chemického inžiniera v Spojenom kráľovstve; d) pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že iní materiáloví inžinieri boli uznaní v Grécku ako chemickí inžinieri so špecializáciou na materiálovú vedu a technológiu, na tomto základe nebolo možné stanoviť žiadnu diskrimináciu bez ďalších informácií, berúc do úvahy, že i) skutočnosť, že týmto osobám grécke orgány udelili akademické uznanie ich kvalifikácií, bola mimo rozsahu pôsobnosti smernice 89/48 a nemohla mať vplyv na výklad tejto smernice; a ii) v liste sťažovateľa z 22. júla 2002 bolo uvedené, že tieto osoby vykonávali aj iné povolania spojené s povolaním materiálového inžiniera.

Následne 11. novembra 2004 sťažovateľ podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi (2), v ktorej tvrdil, že Komisia sa riadne nezaoberala jeho uvedenými sťažnosťami týkajúcimi sa toho, že grécke orgány ho neuznali za chemického inžiniera na základe jeho odbornej kvalifikácie získanej v Spojenom kráľovstve ako materiálového inžiniera, a najmä že výklad smernice 89/48/EHS zo strany Komisie, pokiaľ ide o jeho prípad, bol príliš zjednodušený.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Vo svojom stanovisku z 18. marca 2005 Komisia v stručnosti uviedla nasledujúce pripomienky týkajúce sa prípadu sťažovateľa. Účelom smernice 89/48/EHS je umožniť osobe plne kvalifikovanej v členskom štáte na výkon povolania vykonávať rovnaké povolanie v inom členskom štáte. V Grécku neexistuje povolanie polymérového inžiniera, ale existuje širšie povolanie chemického inžiniera. V Spojenom kráľovstve existujú obe profesie. Sťažovateľ požiadal grécke orgány o uznanie svojho práva vykonávať v Grécku povolanie chemického inžiniera. Stanovenie zhody medzi povolaniami v členských štátoch je obzvlášť zložitou úlohou v oblasti inžinierstva, keďže existuje mnoho odvetví, ktoré členské štáty organizujú rôznymi spôsobmi a ktoré možno považovať za rôzne povolania. V takýchto zložitých prípadoch útvary Komisie nemajú potrebnú technickú spôsobilosť na určenie toho, ktoré povolanie v členskom štáte A zodpovedá povolaniu, ktoré by odborník chcel vykonávať v členskom štáte B. Keďže právomoc organizovať povolania patrí členským štátom, táto analýza sa môže zakladať len na informáciách poskytnutých príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Pokiaľ ide o prípad sťažovateľa, v e-maile zo 7. februára 2003 Inštitúcia chemických inžinierov Spojeného kráľovstva uviedla, že „norma akademickej kvalifikácie a spôsobilosti a odbornej prípravy a skúseností požadovaných na registráciu za profesionálneho člena Inštitútu materiálov je porovnateľná s normou požadovanou na registráciu za certifikovaného chemického inžiniera na IChemE. Registrácia autorizovaného chemického inžiniera si však môže vyžadovať získanie kvalifikácie v inej oblasti a získanie spôsobilosti, odbornej prípravy a skúseností v inej oblasti. Chemické inžinierstvo je rôznorodá profesia a autorizovaní chemickí inžinieri pracujú v mnohých rôznych oblastiach a je možné, že niekto, kto pracuje ako "polymérny inžinier", by sa mohol kvalifikovať ako autorizovaný chemický inžinier. Na základe týchto objasnení grécke orgány usúdili, že sťažovateľ nebol kvalifikovaný ako „chemický inžinier“ v Spojenom kráľovstve, a preto nemal nárok na uznanie svojej kvalifikácie na účely výkonu povolania chemického inžiniera v Grécku na základe smernice 89/48/EHS. Vzhľadom na informácie, ktoré poskytli britské orgány, Komisia zistila, že v tomto prípade nebolo zistené žiadne porušenie práva Spoločenstva. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že bol diskriminovaný, pretože iní materiáloví inžinieri s úplne rovnakou akademickou kvalifikáciou a odbornými právami v Spojenom kráľovstve boli uznaní v Grécku ako chemickí inžinieri so špecializáciou na materiálovú vedu a technológiu, Komisia zopakovala to, čo uviedla vo svojom liste z 20. októbra 2004 [pozri písmeno d)].

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ predložil rozsiahle a podrobné pripomienky (z 30. mája 2005) k stanovisku Komisie, pričom sa odvolával na porušenie a nesprávne uplatňovanie smernice 89/48 z jeho strany, a to na základe týchto argumentov:

a) Grécko riadne neprebralo smernicu 89/48;

b) Odpoveď Komisie na uvedené tvrdenie, že bol diskriminovaný gréckymi orgánmi, bola založená na nesprávnom výklade jeho listu z 22. júla 2002;

c) Povolanie inžiniera so špecializáciou na vedu a technológiu v oblasti polymérnych materiálov existuje v Grécku ako regulované povolanie v zmysle smernice 89/48/EHS a Komisia mala dospieť k záveru, že SAEI bol povinný preskúmať, ktorá z deviatich špecializácií inžinierov stanovených v gréckych právnych predpisoch je najbližšie k jeho celkovej odbornej kvalifikácii, a klasifikovať ho ako inžiniera s touto špecializáciou;

d) Licencia na výkon regulovaného povolania chemického inžiniera v Spojenom kráľovstve nie je podmienkou na to, aby grécke orgány uznali jeho odbornú kvalifikáciu ako (chemického) polymérového inžiniera;

e) Uvedený e-mail britskej Inštitúcie chemických inžinierov zo 7. februára 2003 Komisia nesprávne vyložila a oznámila mu ho až v októbri 2004 v rozpore s jeho právom na obhajobu;

f) Chemický inžinier a Polymérny inžinier nie sú dve úplne odlišné povolania v Spojenom kráľovstve a ako inštitúcia chemických inžinierov v Spojenom kráľovstve jasne navrhla, Polymérny inžinier môže byť registrovaný ako certifikovaný chemický inžinier, ak spĺňa požiadavky inštitúcie;

g) Komisia nepriamo schválila požiadavku gréckych orgánov na akademickú rovnocennosť jeho diplomov ako predpoklad uznania odbornej rovnocennosti jeho kvalifikácií; a

h) Komisia nesprávne ignorovala skutočnosť, že SAEI nezohľadnila jeho odbornú prax v Grécku ako vyrovnávací faktor.

Okrem toho sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdí, že za predpokladu, že by sa na jeho prípad nevzťahovala smernica 89/48, Komisia mala uznať, že SAEI mal uznať jeho odbornú kvalifikáciu na základe článkov 43 a 47 Zmluvy o ES, ako ich vyložil Súdny dvor vo veci 340/89 Vlassopoulou (3), vo veci C-319/92 Haim (4) a vo veci C-238/98 Hocsman (5). Na záver sťažovateľ poukazuje na to, že Komisia by sa mala považovať za osobu, ktorá sa úmyselne nechala oklamať SAEI, keďže samotná Komisia uznala, že vychádzala výlučne z informácií, ktoré jej poskytli príslušné orgány, na základe „superzjednodušeného“ výkladu zásad a ustanovení smernice, ktorú prijala v jeho prípade, a teda aj v prípade povolania inžiniera, a po zjavnom porušení zásady nediskriminácie.

Ďalšie vyšetrovania

Sťažovateľ vo svojom liste Komisii z 12. júla 2002 okrem iného uviedol, že ak SAEI zamietne jeho žiadosť zo 6. decembra 2001 týkajúcu sa uznania jeho práva vykonávať povolanie chemického inžiniera v Grécku, napadne zákonnosť takéhoto rozhodnutia na gréckych súdoch. Dňa 15. novembra 2005 bol teda sťažovateľ prostredníctvom e-mailu požiadaný, aby ombudsmanovi objasnil, či podal žalobu na grécky súd týkajúcu sa zamietnutia jeho uvedenej žiadosti. Následne sťažovateľ e-mailom zaslaným 23. novembra 2005 informoval ombudsmana, že podal na Štátnu radu Grécka žalobu o neplatnosť rozhodnutia 64/2003 SAEI (pod registračným číslom 6348/2.9.2003). V tom istom e-maile sťažovateľ poznamenal, že grécka Štátna rada sa už vo svojich rozhodnutiach 4753/1997 a 2070/1999 zaoberala jeho prípadom, pričom navrhla, aby sa uplatňovala smernica 89/48/EHS. Sťažovateľ ďalej uviedol, že sa domnieva, že zásah Komisie by mohol byť účinným prostriedkom na odstránenie svojvôle gréckych orgánov v jeho prípade a že Štátna rada nebude skúmať, či si Komisia splnila svoje povinnosti strážkyne Zmluvy o ES.

Ombudsman dostal na svoju žiadosť od Štátnej rady Grécka kópiu uvedenej žaloby podanej sťažovateľom. Sťažovateľ v tejto žalobe spochybňuje zákonnosť rozhodnutia 64/2003 SAEI, pričom sa odvoláva na porušenie a nesprávne uplatňovanie smernice 89/48, a to na základe týchto tvrdení:

a) Grécko riadne neprebralo smernicu 89/48;

b) Povolanie inžiniera so špecializáciou na vedu a technológiu v oblasti polymérnych materiálov existuje v Grécku ako regulované povolanie v zmysle smernice 89/48/EHS a SAEI mal preskúmať, ktorá z deviatich špecializácií inžinierov stanovených v gréckych právnych predpisoch bola najbližšie k jeho celkovej odbornej kvalifikácii, a klasifikovať ho ako inžiniera tejto špecializácie;

c) Licencia na výkon regulovaného povolania chemického inžiniera v Spojenom kráľovstve nie je podmienkou na to, aby grécke orgány uznali jeho odbornú kvalifikáciu ako (chemického) polymérového inžiniera;

d) Napadnuté rozhodnutie sa opiera o dokument britskej inštitúcie chemických inžinierov, ktorý mu nebol oznámený, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu.

e) Chemický inžinier a Polymer Engineer nie sú dve úplne odlišné profesie v Spojenom kráľovstve;

f) Napadnuté rozhodnutie nemôže vyžadovať akademickú rovnocennosť jeho diplomov ako podmienku uznania odbornej rovnocennosti jeho kvalifikácií, a

g) SAEI nezohľadnil jeho odbornú prax v Grécku ako vyrovnávací faktor.

Sťažovateľ okrem toho tvrdí, že za predpokladu, že sa na jeho prípad nevzťahuje smernica 89/48, SAEI mal uznať jeho odbornú kvalifikáciu na základe článkov 43 a 47 Zmluvy o ES, ako ich vyložil Súdny dvor vo veci 340/89 Vlassopoulou (6), vo veci C-319/92 Haim (7) a vo veci C-238/98 Hocsman (8).

ROZHODNUTIE

1 Údajné nevybavenie sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov adresovanej Komisii

1.1 Dňa 6. decembra 2001 sťažovateľ predložil príslušnému gréckemu orgánu, Rade pre uznávanie odbornej rovnocennosti vysokoškolských diplomov (ďalej len "SAEI"), žiadosť o uznanie jeho práva vykonávať v Grécku povolanie chemického inžiniera na základe vysokoškolských diplomov a odborných kvalifikácií, ktoré získal v Spojenom kráľovstve (ďalej len "Spojené kráľovstvo"). Rozhodnutím 64/2003 SAEI zamietol uvedenú žiadosť sťažovateľa, pretože sťažovateľ nezískal potrebnú odbornú kvalifikáciu na výkon povolania chemického inžiniera v Spojenom kráľovstve. Listami z 12. júla 2002 a 18. septembra 2002 sa sťažovateľ sťažoval Európskej komisii na skutočnosť, že Grécko porušilo jeho práva podľa Zmluvy o ES a smernice Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1998 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v trvaní aspoň troch rokov (9) (ďalej len "smernica 89/48/EHS") vykonávať v Grécku povolanie chemického inžiniera na základe diplomov vyššieho vzdelania a odbornej kvalifikácie, ktoré získal v Spojenom kráľovstve. Po rozsiahlej korešpondencii medzi sťažovateľom a Komisiou Komisia informovala sťažovateľa listom z 10. júla 2003, že sa nezdá, že by spis obsahoval dôkazy o údajnom porušení práva Spoločenstva. Listami z 13. septembra 2004 a 12. októbra 2004 sťažovateľ spochybnil spôsob, akým Komisia vyložila a uplatnila právo Spoločenstva v jeho prípade. Vo svojej odpovedi z 20. októbra 2004 Komisia potvrdila, že nemôže podniknúť žiadne ďalšie kroky týkajúce sa prípadu sťažovateľa. Sťažovateľ následne 11. novembra 2004 podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi, v ktorej tvrdil, že Komisia sa riadne nezaoberala jeho uvedenými sťažnosťami týkajúcimi sa toho, že grécke orgány ho neuznali za chemického inžiniera na základe jeho odbornej kvalifikácie získanej v Spojenom kráľovstve ako materiálového inžiniera, a najmä že výklad smernice 89/48/EHS zo strany Komisie, pokiaľ ide o jeho prípad, bol príliš zjednodušený.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku z 18. marca 2005 vysvetlila a obhajovala svoje kroky pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov.

1.3 Sťažovateľ predložil rozsiahle a podrobné pripomienky (z 30. mája 2005) k stanovisku Komisie, pričom sa odvolával na porušenie a nesprávne uplatňovanie smernice 89/48 z jej strany na základe viacerých argumentov. Okrem toho sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdí, že za predpokladu, že by sa na jeho prípad nevzťahovala smernica 89/48, Komisia mala uznať, že SAEI mal uznať jeho odbornú kvalifikáciu na základe článkov 43 a 47 Zmluvy o ES, ako ich vyložil Súdny dvor Spoločenstva vo veci 340/89 Vlassopoulou (10), vo veci C-319/92 Haim (11) a vo veci C-238/98 Hocsman (12). Na záver sťažovateľ poukazuje na to, že Komisia by sa mala považovať za osobu, ktorá sa úmyselne nechala oklamať SAEI, keďže samotná Komisia uznala, že vychádzala výlučne z informácií, ktoré jej poskytli príslušné orgány, na základe „superzjednodušeného“ výkladu zásad a ustanovení smernice, ktorú prijala v jeho prípade, a teda aj v prípade povolania inžiniera, a po zjavnom porušení zásady nediskriminácie.

1.4 V liste Komisii z 12. júla 2002 sťažovateľ okrem iného uviedol, že ak SAEI zamietne jeho žiadosť zo 6. decembra 2001 týkajúcu sa uznania jeho práva vykonávať v Grécku povolanie chemického inžiniera, napadne zákonnosť takéhoto rozhodnutia na gréckych súdoch. Dňa 15. novembra 2005 bol teda sťažovateľ prostredníctvom e-mailu požiadaný, aby ombudsmanovi objasnil, či podal žalobu na grécky súd týkajúcu sa zamietnutia jeho uvedenej žiadosti. Následne sťažovateľ e-mailom zaslaným 23. novembra 2005 informoval ombudsmana, že podal na Štátnu radu Grécka žalobu o neplatnosť rozhodnutia 64/2003 SAEI (pod registračným číslom 6348/2.9.2003). V tom istom e-maile sťažovateľ poznamenal, že grécka Štátna rada sa už vo svojich rozhodnutiach 4753/1997 a 2070/1999 zaoberala jeho prípadom, pričom navrhla, aby sa uplatňovala smernica 89/48/EHS. Sťažovateľ ďalej uviedol, že sa domnieva, že zásah Komisie by mohol byť účinným prostriedkom na odstránenie svojvôle gréckych orgánov v jeho prípade a že Štátna rada nebude skúmať, či si Komisia splnila svoje povinnosti strážkyne Zmluvy o ES.

1.5 Pokiaľ ide o odkazy sťažovateľa na rozhodnutia gréckej Štátnej rady 4753/1997 a 2070/1999, ombudsman poznamenáva, že grécka Štátna rada sa vo svojom rozhodnutí 4753/1997 obmedzila na konštatovanie, že vzhľadom na diplomy, ktoré sťažovateľ získal v Spojenom kráľovstve, mal sťažovateľ aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť toho, že vláda netransponovala smernicu 89/48/EHS do gréckeho právneho poriadku s cieľom pokračovať na základe tejto smernice v uznávaní jeho odbornej kvalifikácie chemického inžiniera v Grécku. Štátna rada však vo svojich rozhodnutiach 4753/1997 a 2070/1999 výslovne neuviedla ani nenaznačila, že by sa smernica 89/48/EHS skutočne uplatňovala na prípad sťažovateľa.

1.6 Okrem toho ombudsman dostal na svoju žiadosť od Štátnej rady Grécka kópiu vyššie uvedenej žaloby podanej sťažovateľom. V tejto žalobe sťažovateľ spochybňuje zákonnosť rozhodnutia 64/2003 SAEI, pričom sa odvoláva na porušenie a nesprávne uplatňovanie smernice 89/48 na základe viacerých argumentov, ktoré sú v podstate totožné s argumentmi uvedenými v sťažnosti sťažovateľa adresovanej ombudsmanovi a v jeho pripomienkach k stanovisku Komisie. Okrem toho sťažovateľ v tej istej žalobe tvrdí, že za predpokladu, že by sa na jeho prípad nevzťahovala smernica 89/48, SAEI mal uznať jeho odbornú kvalifikáciu na základe článkov 43 a 47 Zmluvy o ES, ako ich vyložil Súdny dvor Spoločenstva vo veci 340/89 Vlassopoulou(13), vo veci C-319/92 Haim(14) a vo veci C-238/98 Hocsman(15).

1.7 Podľa článku 195 Zmluvy o ES "Európsky ombudsman vedie v súlade so svojimi povinnosťami vyšetrovania, ktoré považuje za opodstatnené... .„Ombudsman okrem toho v článku 3 ods. 1 štatútu európskeho ombudsmana ustanovuje, že „[n]ombudsman z vlastnej iniciatívy alebo na základe sťažnosti vykoná všetky vyšetrovania, ktoré považuje za opodstatnené, aby objasnil akékoľvek podozrenie z nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva.“ Pri rozhodovaní o tom, či je ďalšie vyšetrovanie a posúdenie sťažnosti odôvodnené, ombudsman skúma najmä to, či posúdenie opodstatnenosti sťažnosti zahŕňa preskúmanie právnych alebo faktických otázok vznesených v žalobe podanej na súd Spoločenstva alebo vnútroštátny súd (16). Je to o to dôležitejšie, ak sa sťažnosť týka otázok týkajúcich sa výkladu a uplatňovania vnútroštátnych právnych predpisov, keďže vnútroštátne súdy majú na riešenie takýchto otázok lepšie postavenie ako európsky ombudsman.

1.8 Po dôkladnom preskúmaní sťažnosti sťažovateľa, jeho pripomienok k stanovisku Komisie a žaloby o neplatnosť rozhodnutia 64/2003 SAEI, ktorú sťažovateľ podal na Štátnej rade Grécka 2. septembra 2004, ombudsman konštatuje, že posúdenie dôvodnosti tvrdenia sťažovateľa, že Komisia sa riadne nezaoberala jeho sťažnosťami, pretože v jeho prípade nesprávne vykladala a uplatňovala smernicu 89/48/EHS a články 43 a 47 Zmluvy o ES, by zahŕňalo dôkladné preskúmanie otázok nastolených v žalobe sťažovateľa pred Štátnou radou Grécka, vrátane, okrem iného, otázok týkajúcich sa výkladu a uplatňovania gréckych právnych predpisov týkajúcich sa regulácie odborných činností "materiálového inžiniera so špecializáciou na polymérsku vedu a technológiu" v Grécku a ich vzťahu k činnostiam, ktoré patria do pôsobnosti povolania chemického inžiniera, ako je regulované v tomto členskom štáte. Za týchto okolností a hoci „skutočnosti uvádzané“ sťažovateľom nie sú predmetom uvedeného súdneho konania (17), keďže Komisia nie je účastníkom tohto konania, ombudsman dospel k záveru, že ďalšie vyšetrovanie a posúdenie uvedeného tvrdenia nie je odôvodnené, pretože by v podstate predstavovalo duplicitu súdneho konania začatého sťažovateľom pred gréckou Štátnou radou. Ombudsman však poznamenáva, že sťažovateľ môže obnoviť svoju sťažnosť ombudsmanovi po ukončení tohto súdneho konania, najmä ak Komisia neprehodnotí svoju odpoveď na jeho sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov alebo trvá na stanoviskách prijatých vo svojich odpovediach posudzovaných v tomto rozhodnutí napriek tomu, že mu bol oznámený konečný rozsudok vynesený Štátnou radou Grécka v jeho prípade alebo prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré môže byť poskytnuté na žiadosť gréckej Štátnej rady v súvislosti s jeho prípadom, čo vyvoláva pochybnosti o správnosti jej odpovede na sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa porušenia právnych predpisov.

1.9 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie po prvýkrát tvrdil, že a) Komisia nesprávne pochopila jeho list z 22. júla 2002; a b) uvedený e-mail britskej Inštitúcie chemických inžinierov zo 7. februára 2003, na ktorý sa odvoláva Komisia, mu bol oznámený až v októbri 2004, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu. Ombudsman poukazuje na to, že tieto tvrdenia, ktoré sú relevantné pre stanoviská prijaté Komisiou v jej uvedených listoch z 20. októbra 2004 a 10. júla 2003, vyvolávajú ďalšie otázky týkajúce sa správnosti vybavovania sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov a nezdá sa, že by im predchádzali vhodné administratívne postupy, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 4 štatútu európskeho ombudsmana. Za týchto okolností ombudsman nezačne vyšetrovanie uvedených nových obvinení. Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ má možnosť podať novú sťažnosť, ak chce pokračovať v týchto obvineniach.

2 Záver

Na základe uvedených skutočností ombudsmanka konštatuje, že ďalšie vyšetrovanie a posúdenie sťažnosti nie je odôvodnené. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

ĎALŠIE POZNÁMKY

Sťažovateľ môže obnoviť svoju sťažnosť ombudsmanovi po ukončení súdneho konania, ktoré začal pred Štátnou radou Grécka, najmä ak Komisia neprehodnotí svoju odpoveď na jeho sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov alebo trvá na stanoviskách prijatých v tejto odpovedi napriek tomu, že mu bol oznámený konečný rozsudok vynesený Štátnou radou Grécka v jeho prípade alebo prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré môže byť vydané na žiadosť gréckej Štátnej rady v súvislosti s jeho prípadom, čo vyvoláva pochybnosti o správnosti jej odpovede na sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa porušenia právnych predpisov.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. ES L 19/24.01.1989, s. 16.

(2) Sťažovateľ 19. septembra 2005 predložil ombudsmanovi podobnú sťažnosť (2822/2004/JMA), ktorá bola zamietnutá ako neprípustná, pretože nič nenasvedčovalo tomu, že sťažnosti predchádzali primerané administratívne postupy voči Komisii.

(3) Rozsudok z roku 1991, Vlassopoulou, 340/89, Zb. s. 2357.

(4) Vec C-319/92, Haim, Zb. 1994, s. I-425 („Haim I“).

(5) Vec C-238/98, Hocsman, Zb. 2000, s. I-6623.

(6) Rozsudok z roku 1991, Vlassopoulou, 340/89, Zb. s. 2357.

(7) Vec C-319/92, Haim, Zb. 1994, s. I-425 („Haim I“).

(8) Vec C-238/98, Hocsman, Zb. 2000, s. I-6623.

(9) Ú. v. ES L 19/24.01.1989, s. 16.

(10) Rozsudok z roku 1991, Vlassopoulou, 340/89, Zb. s. 2357.

(11) Vec C-319/92, Haim, Zb. 1994, s. I-425 ("Haim I").

(12) Vec C-238/98 Hocsman, Zb. 2000, s. I-6623.

(13) Rozsudok z roku 1991, Vlassopoulou, 340/89, Zb. s. 2357.

(14) Vec C-319/92, Haim, Zb. 1994, s. I-425 ("Haim I").

(15) Vec C-238/98 Hocsman, Zb. 2000, s. I-6623.

(16) Pozri napr. rozhodnutie o sťažnosti 803/2004/JMA, bod 1.8 (žaloba na súde Spoločenstva).

(17) Článok 195 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva splnomocňuje európskeho ombudsmana prijímať sťažnosti "… týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva … okrem prípadov, keď údajné skutočnosti sú alebo boli predmetom súdneho konania."