V Štrasburgu 1. augusta 2007

Vážený pán W.,

Dňa 3. septembra 2004 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii. Vaša sťažnosť sa týka rozhodnutia Komisie z 23. marca 2004 preradiť Vás z pozície zastupujúceho vedúceho delegácie EÚ v Káthmandu (Nepál) do sídla Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie záležitosti v Bruseli (Belgicko).

Dňa 29. októbra 2004 som informoval predsedu Komisie o Vašej sťažnosti a požiadal som ho, aby k nej do 15. decembra 2004 predložil stanovisko. Dňa 15. decembra 2004 Komisia zaslala svoje stanovisko, ktoré Vám bolo zaslané s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Dňa 11. februára 2005 ste mi zaslali svoje pripomienky.

Dňa 27. septembra 2005 som požiadal Komisiu o zaslanie ďalších informácií do 31. októbra 2005. V ten istý deň som vás informoval o svojej iniciatíve. Komisia požiadala o predĺženie lehoty na odpoveď 10. novembra a 12. decembra 2005, ako aj 10. januára, 10. februára, 7. marca a 6. apríla 2006. S týmito žiadosťami som súhlasil 15. novembra 2005, 18. januára, 15. februára, 15. a 31. marca a 11. apríla 2006.

Dňa 20. februára 2006 ste požiadali o informácie o priebehu Vašej sťažnosti, na ktorú som odpovedal 31. marca 2006.

Dňa 22. mája 2006 Komisia zaslala svoju odpoveď na moju žiadosť o ďalšie informácie, ktorá Vám bola zaslaná s výzvou na predloženie pripomienok. Dňa 13. júna 2006 ste mi zaslali svoje pripomienky k odpovedi Komisie.

Listom z 26. novembra 2006 som informoval Komisiu, že považujem za vhodné nahliadnuť do jej spisu týkajúceho sa Vášho prípadu. Nahliadnutie do spisu sa uskutočnilo 8. decembra 2006. Kópia správy vypracovanej mojím sekretariátom bola 18. januára 2007 zaslaná Vám aj Komisii.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vyriešenie vášho prípadu.

Sťažnosť

Sťažnosť 1912/2004/JMA

Sťažovateľ podal 15. júna 2004 sťažnosť európskemu ombudsmanovi, ktorá bola zaregistrovaná pod spisovým číslom 1912/2004/JMA.

Sťažovateľom bol úradník Európskej komisie, ktorý pracoval ako úradujúci vedúci delegácie EÚ v Káthmandu (Nepál) (ďalej len „delegácia“). Vo svojej sťažnosti stručne vysvetlil, že v oznámení z 19. februára 2004 mu generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie záležitosti (ďalej len „GR RELEX“) nariadil, aby sa urýchlene vrátil do sídla Komisie v Bruseli na stretnutie naplánované na 1. marca 2004. Generálny riaditeľ odkázal na list, ktorý sťažovateľ údajne adresoval poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý bol v tom čase hlavným pozorovateľom EÚ pre národné voľby v Nepále, v ktorom zrejme uviedol niekoľko kritických poznámok k politike Komisie týkajúcej sa Nepálu. V oznámení sa tiež zdôraznilo, že takáto iniciatíva bola prijatá v rozpore s povinnosťami sťažovateľa ako úradníka Komisie. Keďže list sťažovateľa bol adresovaný poslancovi EP a odoslaný diplomatickou taškou, sťažovateľ sa domnieval, že Komisia mohla vedieť o jeho obsahu len vtedy, ak by ho jej útvary otvorili bez jeho súhlasu, a teda v rozpore s právom na rešpektovanie jeho korešpondencie.

Počas svojho funkčného obdobia zastupujúceho vedúceho delegácie mal sťažovateľ niekoľko nezhôd so svojimi nadriadenými, ktoré vyplývali z verejných vyhlásení pre miestnu tlač alebo z listov, ktoré adresoval priamo zodpovednému komisárovi pánovi Pattenovi, bez predchádzajúceho súhlasu jeho priamych nadriadených.

Počas stretnutia s generálnym riaditeľom 1. marca 2004 bol sťažovateľ vážne pokarhaný za obsah svojho listu poslancovi EP. Bol ústne poučený, aby okamžite opustil svoje miesto v delegácii a od 8. marca 2004 nastúpil do nových funkcií v sídle GR RELEX v Bruseli. Ústne pokyny generálneho riaditeľa boli písomne potvrdené oznámením z 3. marca 2004, ktoré bolo sťažovateľovi zaslané faxom 5. marca 2004. Menovací orgán prijal 23. marca 2004 formálne rozhodnutie, ktoré sa datuje do 8. marca 2004, keď mal byť sťažovateľ opätovne pridelený. Presun mal nadobudnúť účinnosť počas obdobia, na ktoré sťažovateľ požiadal o dovolenku, ktorá sa mala začať 2. marca 2004. V dôsledku tejto situácie sťažovateľ ochorel a mohol nastúpiť do nových funkcií až 26. apríla 2004.

Sťažovateľ sa domnieva, že pri jeho náhlom presťahovaní nikto nezodpovedal delegácii, čo malo nepriaznivý vplyv na záujmy služby. Okrem toho spochybnil potrebu takéhoto rýchleho presunu, keďže mu ešte nebola pridelená nová úloha v GR RELEX.

Dňa 20. apríla 2004 sťažovateľ napísal Komisii správu, v ktorej vyjadril svoje sklamanie z rozhodnutia prijatého proti nemu. Podľa názoru sťažovateľa bolo rozhodnutie poznačené viacerými nezrovnalosťami, ktoré by mali spôsobiť jeho neplatnosť.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdil, že Komisia založila svoje rozhodnutie o jeho preradení na obsahu súkromného listu, ktorý bol otvorený bez jeho vedomia alebo súhlasu, čo je v rozpore s jeho právom na rešpektovanie jeho korešpondencie.

Vzhľadom na dostupné informácie sa ombudsmanovi zdalo, že sťažovateľ nevyčerpal všetky možnosti na predkladanie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku. Ombudsman preto 22. júla 2004 na základe článku 2 ods. 8 svojho štatútu vyhlásil sťažnosť za neprípustnú. Ombudsman vo svojom liste sťažovateľovi navrhol, aby vyčerpal všetky možnosti na predkladanie interných administratívnych žiadostí, najmä odvolacieho konania stanoveného v článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Ombudsman dodal, že keď tak sťažovateľ urobil, mohol by zvážiť predloženie novej sťažnosti, ak by odpoveď inštitúcie považoval za neuspokojivú.

Sťažnosť 2763/2004/JMA

Dňa 3. septembra 2004 sťažovateľ opäť napísal ombudsmanovi.

Vo svojom liste uviedol, že 28. apríla 2004 podal odvolanie na Komisiu podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Keďže nedostal odpoveď v lehote štyroch mesiacov, jeho odvolanie sa považovalo za implicitne zamietnuté.

Vzhľadom na nové dôkazy sa ombudsman rozhodol zaregistrovať list sťažovateľa ako novú sťažnosť (referenčné číslo 2763/2004/JMA) a začať vyšetrovanie. Obvinenia a tvrdenia, ku ktorým ombudsman požiadal Komisiu o predloženie stanoviska, boli tieto:

Sťažovateľ v skratke tvrdí, že rozhodnutie Komisie z 23. marca 2004, ktorým bol preradený z miesta úradujúceho vedúceho delegácie do sídla GR RELEX v Bruseli:

1. bol založený na informáciách obsiahnutých v súkromnom liste, takže nebolo dodržané súkromie jeho korešpondencie;
2. odkázal na písomné tlačové stanoviská sťažovateľa, ktoré nezodpovedali skutočnému obsahu týchto informácií,
3. nezohľadnila záujem služby, pretože opustila delegáciu bez akýchkoľvek riadiacich pracovníkov;
4. uložil mimoriadne prísne podmienky na návrat sťažovateľa;
5. Nespravodlivo poškvrnil svoju reputáciu.

Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie Komisie by sa malo zrušiť a že by mal byť preradený na svoje predchádzajúce pracovné miesto.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku najprv opísala skutkové okolnosti prípadu. Vysvetlila, že počas výkonu funkcie zastupujúceho vedúceho delegácie sťažovateľ urobil niekoľko vyhlásení pre tlač, ktoré boli v rozpore s politikou inštitúcie v Nepále. Okrem toho sťažovateľ ako zastupujúci vedúci delegácie podnikol niekoľko neregulárnych iniciatív vrátane priamych kontaktov s poslancami EP alebo komunikácie so zodpovedným komisárom bez predchádzajúceho súhlasu nadriadených sťažovateľa.

Po niekoľkých neúspešných napomenutiach Komisie musel generálny riaditeľ GR RELEX predvolať sťažovateľa na stretnutie v Bruseli začiatkom marca 2004. V priebehu stretnutia generálny riaditeľ informoval sťažovateľa o zámere Komisie urýchlene ho odvolať do sídla v Bruseli.

Dňa 2. apríla 2004 bol sťažovateľ oficiálne informovaný o tom, že by mal 26. apríla 2004 nastúpiť na svoje nové pracovné miesto v Bruseli. V odpovedi na odvolanie podané sťažovateľom podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku Komisia 8. septembra 2004 potvrdila svoje stanovisko. K stanovisku Komisie bola pripojená kópia tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o údajné porušenie súkromia korešpondencie sťažovateľa, Komisia poznamenala, že predmetný list bol priložený v obálke s logom Komisie, v ktorej sa sťažovateľ formálne označil svojím oficiálnym titulom ako úradujúci vedúci delegácie. List bol odoslaný internou poštou a nič nenasvedčovalo tomu, že sa týkal osobnej záležitosti. Bola adresovaná strane mimo inštitúcie a obsahovala kritické poznámky týkajúce sa hierarchie sťažovateľa. Vzhľadom na tieto okolnosti Komisia zastávala názor, že takúto korešpondenciu nemožno považovať za súkromnú, a preto bolo spracovanie tohto listu jej útvarmi odôvodnené. Komisia sa ďalej domnievala, že vzhľadom na povahu a predmet listu mohol viesť k disciplinárnemu konaniu.

Komisia vysvetlila, že sa rozhodla preradiť sťažovateľa po tom, ako ho najprv vypočula. Inštitúcia poznamenala, že sťažovateľ nepoprel, že zaujal verejné stanoviská týkajúce sa jeho úradných povinností, ktoré boli v jasnom rozpore s politikou inštitúcie. Dodala, že je povinnosťou sťažovateľa konať lojálne voči inštitúcii, ako to vyžadujú články 11 a 17a služobného poriadku.

Komisia uviedla, že jej rozhodnutie nenarušilo prácu delegácie, na ktorú tradične dohliadal jej náprotivok v Indii. Ak by sa vyskytli nejaké problémy, Komisia sa domnievala, že by boli priamym dôsledkom iniciatív prijatých sťažovateľom bez súhlasu jeho nadriadených.

Komisia poznamenala, že jej útvary sa snažili zmierniť prípadné ťažkosti, ktoré mohol sťažovateľ utrpieť v dôsledku jej rozhodnutia, a že na tento účel mu umožnila nastúpiť do nových funkcií 26. apríla 2004.

Komisia pripomenula, že má širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o organizáciu jej služieb. Keďže došlo k narušeniu vzájomnej dôvery medzi sťažovateľom a inštitúciou, Komisia považovala za primerané, aby menovací orgán považoval zmenu stanoviska sťažovateľa za najúčinnejší spôsob riešenia situácie. Dodal, že vzhľadom na tieto okolnosti sťažovateľ nemôže Komisii vytýkať žiadne údajné poškodenie jeho dobrej povesti.

Komisia preto dospela k záveru, že jej rozhodnutie o preradení sťažovateľa bolo legitímnym výkonom jej diskrečných právomocí. Komisia ďalej tvrdila, že vzhľadom na povahu problému bola jej odpoveď vykonaná pri plnom rešpektovaní práva sťažovateľa na obhajobu a po tom, ako mu bol poskytnutý dostatočný čas na prispôsobenie/reagovanie na rozhodnutie Komisie.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zopakoval tvrdenia uvedené v jeho sťažnosti.

Dodal, že jeho pracovné postavenie a činnosť ako úradujúceho vedúceho delegácie boli v súlade s postavením a činnosťou Európskej únie, najmä s politikou, ktorú Európsky parlament stanovil vo svojich predchádzajúcich uzneseniach týkajúcich sa Nepálu.

Pokiaľ ide o podmienky jeho preloženia do Bruselu, sťažovateľ uviedol, že bol požiadaný o vykonanie preloženia počas obdobia dovolenky. Vysvetlil tiež, že hoci jeho formálna žiadosť o dovolenku bola riadne podaná a schválená jeho nadriadenými, neboli mu poskytnuté žiadne dôvody na náhle zrušenie tejto dovolenky.

V súvislosti s porušením súkromia jeho korešpondencie sťažovateľ nesúhlasil s posúdením situácie zo strany Komisie a tvrdil, že jeho list neobsahuje žiadnu kritiku politík Komisie. Vyjadril prekvapenie nad tým, že Komisia odôvodňuje činy, ktoré podľa jeho názoru predstavujú porušenie práva na súkromie jeho korešpondencie.

Ďalšie vyšetrovania

Vzhľadom na pripomienky predložené sťažovateľom ombudsman 27. septembra 2005 písomne požiadal Komisiu o dodatočné informácie, pokiaľ ide o i) dôvody, prečo rozhodnutie o preložení sťažovateľa nadobudlo účinnosť počas jeho riadne schválenej dovolenky, a dôvody, ktoré mu boli poskytnuté na odôvodnenie faktického zrušenia jeho dovolenky; a ii) či sa Komisia domnievala, že jej konanie v súvislosti s korešpondenciou sťažovateľa predstavuje zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho komunikácie zakotveného v článku 7 Charty základných práv Európskej únie (1) a článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (2); a ak áno, ako by to mohlo odôvodniť takýto zásah.

V súvislosti s touto poslednou otázkou ombudsmanka požiadala Komisiu, aby vysvetlila právny základ svojho konania a poskytla všeobecné vyhlásenie týkajúce sa podmienok, za ktorých sa domnieva, že korešpondencia jej zamestnancov môže byť otvorená a sprístupnená.

Odpoveď Komisie

Komisia sa vo svojej odpovedi zaoberala dvoma otázkami ombudsmanky.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o preložení sťažovateľa počas obdobia dovolenky, Komisia poznamenala, že formálne neprijala žiadne rozhodnutie o zrušení žiadosti sťažovateľa o dovolenku. Dodal však, že sťažovateľ mal byť na služobnej ceste od 27. februára do 9. apríla 2004, hoci v skutočnosti bol na nemocenskej dovolenke od 3. marca do 8. apríla 2004. Komisia ďalej dodala, že vzhľadom na znenie oznámenia generálneho riaditeľa GR RELEX z 3. marca 2004, ktorým sa sťažovateľ naliehavo odvoláva do Bruselu, mal vedieť, že jeho neprítomnosť bola zrušená. Komisia však poznamenala, že sťažovateľ nemal právo vrátiť sa do svojho domu v Nemecku. Keďže tak v tom čase urobil, útvary Komisie ho pokarhali za to, že sa nevrátil k svojim úradným povinnostiam.

V súvislosti s otvorením listu sťažovateľa poslancovi Európskeho parlamentu Komisia uviedla, že nemôže určiť presné skutočnosti prípadu a v dôsledku toho jej útvary neboli schopné zistiť reťazec udalostí, ku ktorým v tom čase došlo. Komisia nevedela ani to, či predmetný list otvorili jej útvary, ani to, či jej o obsahu listu informovali jej útvary iné zdroje. Komisia však zdôraznila, že jej pravidlá zasielania korešpondencie sú v súlade s ustanoveniami článku 7 Charty základných práv a článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ak by teda list sťažovateľa poslancovi EP otvorili jeho útvary, bolo by to spôsobené neúmyselnou nehodou, ktorú Komisia ľutovala.

Pripomienky sťažovateľa k odpovedi Komisie

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie zopakoval argumenty, ktoré už uviedol vo svojej sťažnosti. Vysvetlil, že po rozhovore s generálnym riaditeľom GR RELEX ochorel, a preto bol práceneschopný od 3. marca do 8. apríla 2004.

Sťažovateľ takisto tvrdil, že argumenty Komisie sa snažili zakryť jeho zodpovednosť v konaní, ktorým sa porušilo právo na súkromie jeho korešpondencie. Z pohľadu sťažovateľa sa Komisia dozvedela o obsahu jeho listu až po jeho otvorení jej útvarmi. Sťažovateľ dodal, že bez ohľadu na spôsob, akým bol obsah jeho listu zverejnený, bol nesprávne použitý na to, aby bol odvolaný z funkcie v delegácii. Ďalej poznamenal, že dva roky po jeho preradení Komisia pre neho ešte nenašla vhodné pracovné miesto.

Nahliadnutie do spisu

Po dôkladnom preskúmaní stanovísk Komisie a pripomienok sťažovateľa k nim ombudsmanka považovala za vhodné vykonať inšpekciu niektorých materiálov zahrnutých v spise Komisie k sťažnosti. Ombudsman preto 26. novembra 2006 napísal Komisii, že v súlade s článkom 3 ods. 2 prvým pododsekom svojho štatútu považuje za potrebné, aby jeho útvary nahliadli do niektorých dokumentov, ktoré má Komisia k dispozícii a ktoré sa týkajú i) žiadosti sťažovateľa o dovolenku, ktorá sa má začať 2. marca 2004; a ii) názory, ktoré sťažovateľ vyjadril vo svojom liste poslancovi EP zo 6. februára 2004.

Inšpekcia sa uskutočnila 8. decembra 2006 v priestoroch Komisie v Bruseli. Dokumenty, ktoré poskytla Komisia, pozostávali zo štyroch veľkých krúžkových viazačov označených: i) "Chrono plaintes článok 90"; ii) "dokumentácia M. W."; iii) "dokumentácia M. W."; a iv) „Retour au Siège 2004“.

Útvary ombudsmana preskúmali materiály obsiahnuté v štyroch krúžkových viazačoch, pričom venovali osobitnú pozornosť tým dokumentom, ktoré sa konkrétne týkali žiadosti sťažovateľa o dovolenku, ktorá sa mala začať 2. marca 2004 (3), a dokumentom týkajúcim sa stanovísk, ktoré sťažovateľ vyjadril vo svojom liste poslancovi Európskeho parlamentu (4).

Útvary ombudsmana vypracovali správu o nahliadnutí do spisu, ktorej kópia bola 18. januára 2007 postúpená Komisii aj sťažovateľovi.

ROZHODNUTIE

1 Údajné nezrovnalosti v rozhodnutí Komisie o preradení sťažovateľa

1.1 Sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie Európskej komisie z 23. marca 2004 (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým bol preradený zo svojho úradujúceho vedúceho delegácie EÚ v Káthmandu (Nepál) (ďalej len "delegácia") do sídla Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie záležitosti (ďalej len "GR RELEX") v Bruseli (Belgicko), bolo poznačené viacerými nezrovnalosťami, ktoré by mali spôsobiť jeho neplatnosť. Stručne povedané, tvrdí, že rozhodnutie: i) bol založený na informáciách obsiahnutých v súkromnom liste, takže nebolo dodržané súkromie jeho korešpondencie; ii) odkázal na písomné tlačové stanoviská, ktoré sám vyjadril a ktoré nezodpovedali skutočnému obsahu týchto informácií; iii) nezohľadnila záujem služby, pretože opustila delegáciu bez akýchkoľvek riadiacich pracovníkov; iv) stanovil mimoriadne prísne podmienky pre jeho návrat; a v) nespravodlivo poškodil jeho povesť.

Sťažovateľ vysvetľuje, že 1. marca 2004 bol po stretnutí so svojím generálnym riaditeľom ústne poučený, aby okamžite opustil svoje miesto v delegácii a od (pondelok) 8. marca 2004 nastúpil do nových funkcií v sídle GR RELEX v Bruseli. Sťažovateľ sa domnieva, že rozhodnutie bolo odpoveďou Komisie na pripomienky, ktoré uviedol v súkromnom liste adresovanom poslancovi Európskeho parlamentu Collinsovi v súvislosti s politikou inštitúcie týkajúcou sa Nepálu. Okrem toho uvádza, že písomné potvrdenie tohto pokynu mu bolo zaslané faxom až (piatok) 5. marca 2004, takže mal len pol pracovného dňa na vykonanie potrebných opatrení. Sťažovateľ ďalej poznamenáva, že prevod sa mal uskutočniť počas obdobia, na ktoré požiadal o dovolenku. Formálne rozhodnutie menovacieho orgánu prijaté 23. marca 2004 sa datuje do 8. marca 2004, keď mal byť sťažovateľ opätovne pridelený. V dôsledku tejto situácie sťažovateľ ochorel. Ďalej poznamenáva, že až 2. apríla 2004 Komisia súhlasila s tým, že mu poskytne dodatočnú trojtýždňovú lehotu na nástup do nových funkcií. Podľa názoru sťažovateľa vákuum, ktoré zostalo v delegácii v dôsledku jeho náhleho odvolania bez zodpovedného úradníka, ktorý by sa staral o bežnú činnosť, poškodilo záujem služby. Sťažovateľ okrem toho spochybnil potrebu takéhoto rýchleho presunu, keďže mu ešte nebola pridelená nová úloha v GR RELEX.

1.2 Komisia tvrdí, že jej rozhodnutie o preradení sťažovateľa bolo legitímnym výkonom jej širokej diskrečnej právomoci pri reorganizácii jej služieb. Keďže došlo k porušeniu vzájomnej dôvery medzi sťažovateľom a inštitúciou, Komisia sa domnieva, že menovací orgán považoval zmenu stanoviska sťažovateľa za najúčinnejší spôsob riešenia situácie. Vzhľadom na povahu vzniknutého problému sa Komisia domnieva, že preradenie sťažovateľa bolo proporcionálnou reakciou na situáciu a že jeho reakcia sa uskutočnila pri plnom rešpektovaní práva sťažovateľa na obhajobu a po tom, ako mu bol poskytnutý primeraný čas na prispôsobenie sa rozhodnutiu Komisie.

Komisia sa domnieva, že nedošlo k porušeniu súkromia korešpondencie sťažovateľa. Podľa jej názoru sa list sťažovateľa nemohol považovať za súkromný v rozsahu, v akom bol priložený k obálke s logom Komisie, v ktorej sa sťažovateľ formálne identifikoval svojím oficiálnym názvom, bol odoslaný internou poštou a nič nenasvedčovalo tomu, že sa týkal osobnej záležitosti. Komisia preto tvrdí, že spracovanie tohto listu jej útvarmi bolo odôvodnené.

Komisia poznamenáva, že pred prijatím svojho konečného rozhodnutia najprv vypočula sťažovateľa, ktorý nepopieral, že zaujal verejné stanoviská týkajúce sa jeho služobných povinností, ktoré boli v rozpore s politikou inštitúcie, ako aj s ustanoveniami článkov 11 a 17b služobného poriadku. Komisia sa tiež domnieva, že jej rozhodnutie nespôsobilo narušenie práce delegácie, na ktorú tradične dohliadal jej náprotivok v Indii.

Podľa názoru Komisie sa preradenie sťažovateľa uskutočnilo za normálnych podmienok a jeho útvary sa snažili zmierniť prípadné ťažkosti sťažovateľa predĺžením dátumu, ku ktorému mal nastúpiť do nových funkcií v Bruseli, do 26. apríla 2004. Komisia dodala, že vzhľadom na tieto okolnosti sťažovateľ nemôže obviňovať sťažovateľa z údajného poškodenia jeho dobrej povesti.

1.3 Komisia vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie vysvetľuje svoje stanovisko týkajúce sa otvorenia korešpondencie sťažovateľa. Inštitúcia vysvetľuje, že po neúspešnom pokuse o zistenie skutkového stavu jej útvary neboli schopné zistiť reťazec udalostí, ku ktorým v tom čase došlo. Komisia zdôrazňuje, že ak by bol list otvorený, išlo by o nehodu, ktorú ľutuje. Poukazuje na to, že jeho pravidlá týkajúce sa vybavovania korešpondencie sú v súlade s ustanoveniami článku 7 Charty základných práv Európskej únie (5) a článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (6).

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie poukazuje na to, že inštitúcia sa mohla oboznámiť s obsahom jeho listu len vtedy, ak by ho jej útvary predtým otvorili. Sťažovateľ dodal, že bez ohľadu na spôsob, akým bol obsah jeho listu zverejnený, boli nesprávne použité na jeho stiahnutie.

1.4 Pokiaľ ide o podmienky preradenia sťažovateľa, Komisia vo svojej odpovedi na žiadosť o ďalšie informácie vysvetľuje, že sťažovateľ mal byť na služobnej ceste od 27. februára do 9. apríla 2004, hoci v skutočnosti bol na nemocenskej dovolenke od 3. marca do 8. apríla 2004. Komisia dodáva, že vzhľadom na znenie oznámenia generálneho riaditeľa GR RELEX z 3. marca 2004, ktorým sa sťažovateľ naliehavo odvoláva do Bruselu, mal vedieť, že jeho neprítomnosť bola zrušená.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie poukazuje na to, že po stretnutí v Bruseli ochorel a musel čerpať nemocenskú dovolenku od 3. marca do 8. apríla 2004. Vysvetľuje tiež, že dva roky po jeho preradení Komisia pre neho ešte nenašla vhodné pracovné miesto.

1.5 Ombudsman poznamenáva, že predmet tohto vyšetrovania sa týka rozhodnutia o preradení úradníka Komisie. Právny základ tohto typu rozhodnutí sa nachádza v článku 7 ods. 1 služobného poriadku, podľa ktorého má menovací orgán právomoc organizovať svoje služby a na tento účel rozhodovať o vymenovaní úradníka na konkrétne pracovné miesto a o jeho prípadnom preložení(7).

Ombudsman tiež poznamenáva, že súdy Spoločenstva vykladali rozsah právnej právomoci inštitúcií na preradenie úradníka veľmi široko a udelili príslušnému menovaciemu orgánu širokú mieru voľnej úvahy, aby mohol túto právomoc vykonávať. Podľa súdov Spoločenstva je táto široká miera voľnej úvahy obmedzená na to, že nové pracovné miesto, na ktoré je úradník pridelený, musí zodpovedať platovej triede úradníka a že rozhodnutie musí byť v záujme služby (8).

1.6 Pred tým, ako sa ombudsman bude zaoberať tvrdeniami sťažovateľa, chce objasniť konkrétny aspekt týkajúci sa rozsahu jeho vyšetrovania. Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že Komisia pre neho ešte nenašla vhodné pracovné miesto po jeho preradení do ústredia GR RELEX. Sťažovateľ však neuviedol, že by chcel v tejto súvislosti vzniesť obvinenie alebo že by si želal, aby ombudsman preskúmal túto otázku. Ombudsman preto nezahrnul túto otázku do rozsahu svojho vyšetrovania, a preto sa v tomto rozhodnutí nebude skúmať.

Údajné porušenie korešpondencie sťažovateľa

1.7 Ombudsman si je vedomý skutočnosti, že ak by sa rozhodnutie, ako tvrdí sťažovateľ, zakladalo na informáciách obsiahnutých v liste, ktorý poslal poslancovi EP pánovi Collinsovi, na ktoré by bola Komisia upozornená v dôsledku otvorenia korešpondencie sťažovateľa, je potrebné posúdiť, či táto žaloba predstavuje porušenie práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho korešpondencie, ktoré by mohlo ohroziť platnosť rozhodnutia.

1.8 Ombudsman poznamenáva, že právo na rešpektovanie komunikácie, ako je zakotvené v článku 7 Charty základných práv a v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, predstavuje základné právo chránené právnym poriadkom Spoločenstva. Podľa názoru ombudsmana sa toto základné právo určite vzťahuje aj na úradníkov EÚ. Okrem toho, ako rozhodol súd Spoločenstva, správny akt, ktorý je založený na skutočnostiach vyplývajúcich z porušenia základného práva, môže byť zrušený, ak predstavuje neprimeraný a neprípustný zásah, ktorý porušuje samotnú podstatu chráneného práva (9).

1.9 Zdá sa byť nesporné, že Komisia sa dozvedela o obsahu listu sťažovateľa bez jeho súhlasu. Je však sporné, ako a kým bola korešpondencia sťažovateľa otvorená. V priebehu vyšetrovania ombudsman venoval osobitnú pozornosť tomuto aspektu prípadu s cieľom určiť úlohu Komisie v tejto situácii.

Na základe informácií, ktoré mu boli poskytnuté v priebehu vyšetrovania, však ombudsman nenašiel konkrétne dôkazy, ktoré by mu umožnili preukázať, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho korešpondencie.

Ombudsman poukazuje na to, že rozdielne vysvetlenia Komisie neuľahčili jeho vyšetrovanie. Hoci sa zdá, že vyhlásenia uvedené v jej prvom stanovisku naznačujú, že inštitúcia sa domnievala, že má právo otvoriť korešpondenciu sťažovateľa a prečítať si jej obsah, Komisia vo svojej odpovedi na žiadosť o ďalšie informácie tvrdila, že nebola schopná určiť presné skutočnosti prípadu, a dodala, že ak by list otvorili jej útvary, mohlo by to byť len dôsledkom neúmyselnej nehody, čo ľutuje.

S cieľom pokúsiť sa objasniť tento aspekt prípadu útvary ombudsmana skontrolovali všetky dokumenty v spise Komisie týkajúce sa tohto prípadu . Po preskúmaní týchto materiálov ombudsman nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by útvary Komisie nesprávne spracovali list sťažovateľa adresovaný poslancovi EP. Ako bolo uvedené vyššie, Komisia vo svojej odpovedi na žiadosť o doplňujúce informácie uviedla, že v prejednávanej veci nemohla zistiť skutkový stav. Dokumenty, ktoré skontrolovali útvary ombudsmana, skutočne potvrdzujú, že Komisia podnikla kroky s cieľom zistiť, čo sa presne stalo, najmä tým, že položila otázky aspoň niektorým zúčastneným osobám. Na základe týchto dokumentov sa ombudsman domnieva, že vyhlásenie Komisie, že už nie je schopná zistiť skutočnosti prípadu, sa zdá byť primerané.

1.10 Pravidlá upravujúce prácu ombudsmana mu umožňujú nielen požiadať inštitúciu o akékoľvek informácie, ktoré môže potrebovať, a nahliadnuť do spisu inštitúcie, ale aj vypovedať úradníkov a zamestnancov inštitúcie. Ombudsman preto starostlivo zvážil, či by mu využitie možnosti vypočuť úradníkov alebo iných zamestnancov Komisie ako svedkov umožnilo vytvoriť si konečný názor na to, či bolo v tomto prípade porušené základné právo sťažovateľa na ochranu jeho komunikácie. Vzhľadom na výsledky interného preskúmania, ktoré už Komisia vykonala, však ombudsman dospel k záveru, že akékoľvek ďalšie vyšetrovacie opatrenia, ktoré by mohol prijať, pravdepodobne tento problém viac neobjasnia.

1.11 Ako už bolo uvedené, skutočnosť, že ombudsman nie je schopný zistiť presný reťazec udalostí, ktoré viedli k otvoreniu listu sťažovateľa, možno do veľkej miery pripísať skutočnosti, že sa zdá, že Komisia neviedla riadne záznamy o relevantných skutočnostiach. Ombudsman však poznamenáva, že tento prípad sa týka údajného porušenia práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho komunikácie, a nie spôsobu, akým Komisia dokumentuje určité skutočnosti.

1.12 Pokiaľ ide o otázku rešpektovania komunikácie úradníkov vo všeobecnosti, ombudsman berie na vedomie skutočnosť, že Komisia ho informovala o svojom názore, že jej pravidlá zaobchádzania s poštou sú v súlade s článkom 7 Charty základných práv a článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ombudsmanka preto verí, že Komisia je odhodlaná dodržiavať práva zakotvené v týchto ustanoveniach.

1.13 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k záveru, že pokiaľ ide o tento aspekt prípadu, žiadne ďalšie vyšetrovanie sa nezdá byť opodstatnené.

Nesprávny výklad verejných vyhlásení sťažovateľa
Situácia delegácie

1.14 Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ predložil dva argumenty s cieľom spochybniť základ, na ktorom Komisia prijala svoje rozhodnutie, a že tieto argumenty sa týkajú obsahu tlačových správ týkajúcich sa jeho vyhlásení na jednej strane a účinkov rozhodnutia na delegáciu na strane druhej. Sťažovateľ tvrdí, že články v tlači citované Komisiou nezodpovedali jeho skutočným vyhláseniam a že jeho presun mal nepriaznivý vplyv na delegáciu.

Ombudsmanka tiež poznamenáva, že Komisia tieto konkrétne argumenty zamietla. Komisia zastávala názor, že sťažovateľ zaujal verejné stanoviská týkajúce sa jeho úradných povinností, ktoré boli v rozpore s politikou inštitúcie ,, a že jej rozhodnutie nemalo negatívny vplyv na normálne fungovanie delegácie.

1.15 Ombudsman poukazuje na to, že článok 7 služobného poriadku, ako ho vykladajú súdy Spoločenstva(10), stanovuje, že právomoc preradiť úradníka je diskrečnou právomocou menovacieho orgánu. Okrem toho článok 7 stanovuje, že právomoc menovacieho orgánu na preradenie je obmedzená len v rozsahu, v akom musí zabezpečiť, aby pracovné miesto zodpovedalo platovej triede úradníka a aby rozhodnutie zodpovedalo záujmu služby. Keďže v súčasnej situácii sa zdá, že neexistuje žiadny spor, pokiaľ ide o platovú triedu, do ktorej mal byť sťažovateľ preložený, ombudsman sa domnieva, že uvedené tvrdenia by spochybňovali využitie právomoci Komisie len vtedy, ak by mohli preukázať, že rozhodnutie neodpovedalo na záujem služby.

Ombudsman si je vedomý toho, že v prípadoch konfliktných administratívnych situácií súdy Spoločenstva považovali rozhodnutie menovacieho orgánu o preradení úradníka v skutočnosti za rozhodnutie prijaté v záujme služby (11).

1.16 Zdá sa byť nesporné, že sťažovateľ ako vedúci delegácie mal niekoľko vážnych nezhôd so svojimi nadriadenými, ako to ilustruje niekoľko nót, ktoré si vymenili sťažovateľ a Komisia. Takéto rozdiely v názoroch vyvrcholili v marci 2004 stiahnutím sťažovateľa do Bruselu.

Ombudsman si je vedomý skutočnosti, že sťažovateľ a Komisia sa nezhodujú v tom, či sťažovateľ konal správne alebo nie, keď hovoril s tlačou v Nepále v októbri 2003. Treba však poznamenať, že táto otázka bola jednou z troch otázok, o ktoré sa Komisia v tejto súvislosti opierala. Ďalšou otázkou, na ktorú sa Komisia v tejto súvislosti odvolávala, bola skutočnosť, že sťažovateľ sa priamo obrátil na komisára pána Pattena. Ombudsman poznamenáva, že sa nezdá, že by sťažovateľ popieral, že konal nesprávne, keď písal priamo pánovi Pattenovi. Ombudsman sa domnieva, že Komisia by preto bola oprávnená vyjadriť názor, že sťažovateľ by mal byť preradený, aj keď názor sťažovateľa, že pri rozhovore s tlačou v októbri 2003 konal správne, bol správny. Za týchto okolností sa v súvislosti s týmto aspektom prípadu nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

1.17 Pokiaľ ide o situáciu delegácie v Nepále po odchode sťažovateľa, ombudsman sa domnieva, že sťažovateľ nepreukázal, že by akékoľvek problémy, ktoré mohlo spôsobiť jeho preradenie, mohli spochybniť názor Komisie, že jej rozhodnutie bolo prijaté v záujme služby.

Ombudsman preto zastáva názor, že Komisia v tomto prípade konala v medziach svojej zákonnej právomoci. Ombudsmanka dospela k záveru, že v súvislosti s týmito aspektmi prípadu zrejme nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Podmienky návratu sťažovateľa

1.18 Ombudsman poznamenáva, že hoci rozhodnutie o preložení úradníka patrí do právomoci menovacieho orgánu, jeho vykonanie podlieha viacerým podmienkam stanoveným súdmi Spoločenstva. Súdy Spoločenstva najmä pri rozhodovaní o preložení úradníka do inej krajiny bez jeho súhlasu vyžadovali, aby menovací orgán konal s potrebnou starostlivosťou a osobitnou starostlivosťou, berúc do úvahy osobné záujmy dotknutého úradníka s cieľom vymedziť podmienky presťahovania (12).

1.19 Na účely posúdenia, či sa v tomto prípade dodržali uvedené kritériá, považuje ombudsman za užitočné pripomenúť niektoré relevantné dátumy, pokiaľ ide o spôsob, akým sa proces uskutočnil. Vzhľadom na dostupné informácie sa zdá, že Komisia začiatkom marca 2004 riadne schválila žiadosť sťažovateľa o dovolenku. Časť tejto dovolenky však bola zrušená v dôsledku služobnej cesty sťažovateľa do Bruselu 1. marca 2004. Ako sa uvádza v internom oznámení sťažovateľa z 26. februára 2004, ktoré ombudsman preskúmal počas nahliadnutia do spisu, Komisia schválila aj zmenu jeho dovolenky, takže jeho dovolenka sa mala začať 4. marca 2004. Po rozhovore s generálnym riaditeľom bol sťažovateľ ústne poučený, aby od 8. marca 2004 začal vykonávať nové úlohy v Bruseli. Písomné potvrdenie tohto pokynu z 3. marca 2004 mu bolo zaslané faxom 5. marca 2004. V oznámení bol sťažovateľ vyzvaný, aby zrušil svoju dovolenku a nastúpil do nových funkcií 8. marca 2004. Menovací orgán prijal v tejto veci 23. marca 2004 formálne rozhodnutie, ktoré však malo nadobudnúť účinnosť 8. marca 2004.

Sťažovateľ krátko po stretnutí s generálnym riaditeľom ochorel a musel čerpať nemocenskú dovolenku od 3. marca do 8. apríla 2004. Vzhľadom na túto situáciu Komisia informovala sťažovateľa oznámením z 2. apríla 2004, že dátum začatia jeho nových úloh bol odložený na 26. apríla 2004.

1.20 Vzhľadom na dostupné dôkazy ombudsman poukazuje na to, že na základe ústnych pokynov poskytnutých sťažovateľovi (pondelok) 1. marca 2004, v ktorých ho Komisia požiadala, aby nastúpil do novej funkcie (pondelok) 8. marca 2004, mu Komisia poskytla len štyri pracovné dni na vykonanie všetkých potrebných opatrení na zložitý a zaťažujúci presun z Nepálu do Belgicka. Treba poznamenať, že v tom čase bol sťažovateľ v Bruseli, a preto sa musel okamžite vrátiť do Nepálu, aby sa pripravil na svoj odchod. Ďalej treba poznamenať, že sťažovateľovi bola poskytnutá dovolenka a že táto dovolenka ešte nebola zrušená. Formálne rozhodnutie o preradení sťažovateľa k 8. marcu 2004 prijal menovací orgán až 23. marca 2004, teda dva týždne po tom, ako malo dôjsť k premiestneniu.

Vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by mohli preukázať, že sťahovanie sťažovateľa sa muselo vykonať tak rýchlo, ako si to Komisia želala, ombudsmanka konštatuje, že Komisia nebola schopná odôvodniť, prečo uložila také prísne podmienky na preradenie sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa ombudsman domnieva, že Komisia zjavne ignorovala záujmy sťažovateľa pri definovaní podmienok jeho preradenia, pričom voči nemu nekonala s náležitou starostlivosťou a starostlivosťou. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti bude Komisii adresovaná kritická poznámka.

1.21 Ombudsman berie na vedomie skutočnosť, že 2. apríla 2004 Komisia poskytla sťažovateľovi dodatočnú trojtýždňovú lehotu na nástup do nových funkcií. Ombudsman však považuje za poľutovaniahodné, že Komisia mohla prehodnotiť svoje pôvodné stanovisko až po tom, ako sťažovateľ už ochorel.

Údajná ujma na dobrej povesti navrhovateľa

1.22 S cieľom posúdiť, či preradenie úradníka môže spochybniť jeho dobrú povesť, ombudsman považuje za užitočné pripomenúť, že v súlade s článkom 7 ods. 1 služobného poriadku, ako ho vykladajú súdy Spoločenstva(13), toto rozhodnutie vyplýva zo zákonnej právomoci menovacieho orgánu organizovať svoje služby. Preto ani v prípadoch, keď dotknutý úradník nesúhlasí so svojím preložením, rozhodnutie nemožno považovať za skrytú sankciu(14).

1.23 Vzhľadom na dostupné informácie ombudsman nenašiel žiadne dôkazy, ktoré by ho mohli viesť k presvedčeniu, že Komisia nekonala v medziach svojho právneho orgánu, keď sa rozhodla preradiť sťažovateľa, čím poškodila jeho dobrú povesť.

Ombudsman preto dospel k záveru, že sa nezdá, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

2 Žiadosť o zrušenie rozhodnutia

2.1 Sťažovateľ navrhuje zrušiť rozhodnutie a preradiť ho na predchádzajúce pracovné miesto.

2.2 Ombudsman berie na vedomie, že sťažovateľ sa snažil podoprieť svoju žiadosť viacerými tvrdeniami týkajúcimi sa rôznych aspektov rozhodnutia o jeho preradení. Po preskúmaní týchto aspektov prípadu ombudsman zistil, že sa zdá, že je opodstatnené len tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa podmienok jeho návratu. Ako však už bolo uvedené, Komisia zohľadnila osobnú situáciu sťažovateľa a prehodnotila svoje pôvodné stanovisko k tejto záležitosti, čím predĺžila dátum návratu sťažovateľa.

2.3 Vzhľadom na uvedené zistenia týkajúce sa tvrdení sťažovateľa ombudsman zastáva názor, že sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že rozhodnutie by sa malo zrušiť.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá byť potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Na základe ústnych pokynov poskytnutých sťažovateľovi (pondelok) 1. marca 2004, v ktorých ho Komisia požiadala, aby nastúpil do nových funkcií (pondelok) 8. marca 2004, mu Komisia poskytla len štyri pracovné dni na vykonanie všetkých potrebných opatrení na zložitý a zaťažujúci presun z Nepálu do Belgicka. Treba poznamenať, že v tom čase bol sťažovateľ v Bruseli, a preto sa musel okamžite vrátiť do Nepálu, aby sa pripravil na svoj odchod. Ďalej treba poznamenať, že sťažovateľovi bola poskytnutá dovolenka a že táto dovolenka ešte nebola zrušená. Formálne rozhodnutie o preradení sťažovateľa k 8. marcu 2004 prijal menovací orgán až 23. marca 2004, teda dva týždne po tom, ako malo dôjsť k premiestneniu.

Vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by mohli preukázať, že sťahovanie sťažovateľa sa muselo vykonať tak rýchlo, ako si to Komisia želala, ombudsmanka konštatuje, že Komisia nebola schopná odôvodniť, prečo uložila také prísne podmienky na preradenie sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa ombudsman domnieva, že Komisia zjavne ignorovala záujmy sťažovateľa pri definovaní podmienok jeho preradenia, pričom voči nemu nekonala s náležitou starostlivosťou a starostlivosťou. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na to, že tieto aspekty veci sa týkajú postupov súvisiacich s konkrétnymi udalosťami v minulosti, nie je vhodné usilovať sa o priateľské urovnanie veci. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1) bola podpísaná a vyhlásená predsedami Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 7. decembra 2000. Stanovujú sa v ňom občianske, politické, hospodárske a sociálne práva občanov EÚ a vo veľkej miere obyvateľov EÚ. Hoci charta zatiaľ nie je právne záväzná, ombudsman sústavne zastáva názor, že charta je záväzná pre tri inštitúcie, ktoré ju vyhlásili.

(2) Európsky dohovor o ľudských právach bol prijatý v roku 1950 pod záštitou Rady Európy. Dohovor poskytuje jednotlivcom vysoký stupeň ochrany ľudských práv. Ochranu práv zaručených dohovorom zabezpečuje Európsky súd pre ľudské práva.

(3) Spis obsahoval tieto dokumenty:

• E-mail pani G.-M. (GR RELEX) z 15. marca 2004 adresovaný pani G. (GR RELEX);
• E-mail pána H. (GR RELEX) z 26. marca 2004 adresovaný pánovi D. (lekársky poradca; GR ADMIN);
• E-mail z 11. júla 2004 od pána P. (GR RELEX) adresovaný pani S. (GR RELEX);
• Správa pána D. C. adresovaná pani G.-M. zo 6. júna 2006.

(4) Spis obsahoval tieto dokumenty:

• výmena korešpondencie od pani B. (kabinet komisára Pattena) z 30. septembra 2005 a 3. októbra 2005;
• Poznámka k spisu, ktorý pripravila pani G.-M. (GR RELEX) 1. marca 2004;
• Oznámenie pána F (GR RELEX) pánovi L. (GR RELEX) z 12. februára 2004;
• výmena e-mailov medzi pánom M. (GR RELEX) a pánom H (GR RELEX) z 30. septembra 2005;
• E-mail zo 7. októbra 2005 od pani M. (kabinet komisára Pattena) pánovi H. (GR RELEX);
• E-mail zo 7. októbra 2005 od pani B. (GR RELEX) pánovi H. (GR RELEX).

(5) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(6) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(7) „Menovací orgán, konajúc výlučne v záujme služby a bez ohľadu na štátnu príslušnosť, pridelí každého úradníka vymenovaním alebo preložením na pracovné miesto vo svojej funkčnej skupine, ktoré zodpovedá jeho platovej triede.“

(8) Pozri vec 19/87 Hecq/Komisia, Zb. 1998, s. 1681, bod 6; Vec 167/86, Rousseau/Dvor audítorov, Zb. 1988, s. 2705, bod 12; vec T-13/95 Kyrpitsis/Hospodársky a sociálny výbor, Zb. 1999, s. I-A-167 a II-503, body 51 a 52; Vec T-129/98, Sabbioni/Komisia, Zb. 1999, s. VS s. I-A-223 a II-1139, body 65 a 66.

(9) Vec C-404/92 P, X/Komisia, Zb. 1994, s. I-4737, body 18 – 24.

(10) Pozri vec 19/87 Hecq/Komisia, Zb. 1998, s. 1681, bod 6; Vec 167/86, Rousseau/Dvor audítorov, Zb. 1988, s. 2705, bod 12; vec T-13/95 Kyrpitsis/Hospodársky a sociálny výbor, Zb. 1999, s. I-A-167 a II-503, body 51 a 52; Vec T-129/98, Sabbioni/Komisia, Zb. 1999, s. VS s. I-A-223 a II-1139, body 65 a 66.

(11) Pozri spojené veci C-116/88 a C-149/88, Hecq/Komisia, Zb. 1990, s. Vec T-98/96 Costacurta/Komisia, Zb. 1998, s. I-A-21 a II-49, bod 39.

(12) Pozri spojené veci C-116/88 a C-149/88, Hecq/Komisia, Zb. 1990, s. Vec T-98/96 Costacurta/Komisia, Zb. 1998, s. VS s. I-A-21 a II-49, bod 78.

(13) Pozri vec 19/87 Hecq/Komisia, Zb. 1998, s. 1681, bod 6; vec 167/86, Rousseau/Dvor audítorov, Zb. 1998, s. 2705, bod 12; vec T-13/95 Kyrpitsis/Hospodársky a sociálny výbor, Zb. 1999, s. I-A-167 a II-503, body 51 a 52; Vec T-129/98, Sabbioni/Komisia, Zb. 1999, s. VS s. I-A-223 a II-1139, body 65 a 66.

(14) Pozri vec T-98/96 Costacurta/Komisia, Zb.