Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Jednou z úloh Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) je viesť nezávislé administratívne vyšetrovania závažných pochybení zamestnancov a členov inštitúcií EÚ. V nadväznosti na svoje vyšetrovania môže OLAF vydať odporúčania na opatrenia, ktoré má prijať dotknutá inštitúcia EÚ, vrátane „disciplinárnych odporúčaní“ zameraných na sankcionovanie akéhokoľvek protiprávneho konania zamestnancov a členov inštitúcií EÚ.[1] Vo svojej výročnej správe OLAF informuje verejnosť o počte disciplinárnych odporúčaní, ktoré predložil dotknutým inštitúciám EÚ v danom období, a o tom, či inštitúcie na ne nadviazali.[2]

2. Sťažovateľ, novinár, sa snažil dozvedieť viac o zisteniach úradu OLAF a následných rozhodnutiach inštitúcií EÚ v období rokov 2015 až 2023. Na tento účel predložil príslušným inštitúciám EÚ niekoľko žiadostí [3] o prístup verejnosti k dokumentom, pričom v júni 2024 požiadal Európsky parlament o

1. „Kópie záverečných písomných správ a odporúčaní, ktoré úrad OLAF zaslal Vašej inštitúcii, a všetky relevantné súvisiace dokumenty priložené k týmto správam.“

2. „Kópie záverečných správ vydaných Vašimi inštitúciami v súvislosti s každým disciplinárnym konaním, ktoré sú uvedené vyššie“.

3. V príslušnom období úrad OLAF vykonal 28 vyšetrovaní týkajúcich sa Parlamentu.

4. V septembri 2024 Parlament zastával názor, že posudzovanie a redigovanie požadovaných dokumentov by znamenalo nadmernú administratívnu záťaž, a ako spravodlivé riešenie [4] podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie 1049/2001) navrhol sťažovateľovi obmedziť rozsah jeho žiadosti o prístup na konkrétny rok. Sťažovateľ súhlasil s obmedzením rozsahu svojej žiadosti len na rok 2015. Vybavovanie tejto žiadosti o prístup Parlamentom bolo predmetom predchádzajúceho vyšetrovania ombudsmanky (2341/2024/PVV).[5] 

5. Sťažovateľ podal v októbri 2024 Parlamentu novú žiadosť o prístup verejnosti. Konkrétne požiadal o prístup ku všetkým záverečným správam a súvisiacim odporúčaniam, ktoré OLAF zaslal Parlamentu v roku 2016.

6. Parlament zaslal svoju odpoveď v decembri 2024. Identifikovala záverečné správy a (disciplinárne, finančné a administratívne) odporúčania v súvislosti s dvoma prípadmi úradu OLAF (OF/2014/0096/A1 a OF/2015/0449/A1) a zamietla prístup k týmto dokumentom v celom rozsahu.

7. Sťažovateľ v januári 2025 požiadal Parlament, aby prehodnotil svoje stanovisko (prostredníctvom „opakovanej žiadosti“[6]). Tvrdil, že transparentnosť potenciálneho etického a finančného pochybenia je potrebná na zabezpečenie zodpovednosti v rámci inštitúcií EÚ a dôvery verejnosti v správu EÚ. Keďže správy úradu OLAF poskytujú prehľad o tom, ako sa údajné porušenia posudzujú a riešia, ich zverejnenie by podporilo informovanú verejnú diskusiu o zneužívaní verejných finančných prostriedkov. Sťažovateľ sa domnieval, že zverejnenie by nenarušilo vyšetrovací proces (najmä ak sa ukončia následné postupy) a že by sa mohli vykonať cielené úpravy s cieľom chrániť súkromie jednotlivcov, keďže „sa nesnaží zbytočne identifikovať jednotlivcov, ale skôr osvetliť systémové problémy pri riešení porušení a reakcii na ne“.

8. Parlament vo svojom opakovanom rozhodnutí z marca 2025 potvrdil svoje zamietnutie. Parlament sa pritom odvolal na niekoľko výnimiek podľa nariadenia č. 1049/2001. Tvrdila, že sťažovateľ neuviedol potrebu zverejniť osobné údaje [7] obsiahnuté v požadovaných dokumentoch na konkrétny účel vo verejnom záujme. Parlament okrem toho poznamenal, že v súčasnosti prebieha následné súdne konanie príslušných vnútroštátnych orgánov vo veci OF/2014/0096/A1. Podľa Parlamentu sa teda na dokumenty súvisiace s touto vecou vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia [8] s cieľom chrániť účel prebiehajúceho následného postupu, ako aj výnimka týkajúca sa ochrany súdnych konaní [9].

9. Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa veci OF/2015/0449/A1, Parlament sa domnieval, že by sa nemal poskytnúť žiadny prístup na ochranu vyšetrovacích metód a stratégií úradu OLAF na jednej strane a schopnosti Parlamentu vykonávať účinné disciplinárne konania úplne nestranne [10] na strane druhej. Parlament dospel k záveru, že nebol preukázaný žiadny prevažujúci verejný záujem na zverejnení a že nie je možné poskytnúť čiastočný prístup.

10. Sťažovateľ bol nespokojný s týmto výsledkom a obrátil sa na ombudsmana.

Vyšetrovanie

11. Ombudsmanka začala vyšetrovanie rozhodnutia Parlamentu zamietnuť prístup k požadovaným dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001.

12. Počas vyšetrovania ombudsmanka dostala ďalšie dôverné stanoviská Parlamentu k sťažnosti. Vyšetrovací tím ombudsmana tiež skontroloval sporné dokumenty a stretol sa so zástupcami Parlamentu.

13. Sťažovateľ poskytol pripomienky k správe zo stretnutia.

Predložené argumenty

14. Parlament uviedol, že všetky požadované dokumenty obsahujú informácie týkajúce sa identifikovaných fyzických osôb, ktoré boli predmetom vyšetrovania úradu OLAF alebo sa na ňom inak podieľali. Podľa Parlamentu takéto informácie predstavujú osobné údaje a argumenty sťažovateľa sú príliš všeobecné na to, aby bolo možné preukázať potrebu prenosu týchto údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme. Konkrétnejšie, dosiahnutie jeho cieľov by si nevyžadovalo zverejnenie osobných údajov. Parlament dodal, že redigovanie len mien dotknutých osôb by nepostačovalo, pretože zverejnenie iných informácií, ako je opis skutočností a posúdenie týchto skutočností, by tiež umožnilo ich identifikáciu.

15. Podľa Parlamentu sa disciplinárne konanie týka vzťahu medzi inštitúciou a jej zamestnancami a dôvernosť tohto vzťahu je prvoradá na zabezpečenie účinnosti služobného poriadku EÚ [11], v ktorom sa stanovuje, že zamestnanec môže požiadať o vymazanie zmienky o disciplinárnej sankcii zo svojho osobného spisu.

16. Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa veci OF/2014/0096/A1, Parlament informoval sťažovateľa, že prebieha následné súdne konanie zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov. Na tieto dokumenty sa preto vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia [12] a Parlament sa v zásade domnieval, že ich zverejnenie by „narušilo účel súvisiacich vyšetrovaní úradu OLAF, pretože by mohlo ohroziť účinné využívanie vyšetrovacieho spisu príslušnými orgánmi, a tým aj účinný výkon spravodlivosti“.

17. Okrem toho Parlament vykonal individuálne posúdenie predmetných dokumentov a dospel k záveru, že ich zverejnenie by tiež vážne ohrozilo riadny výkon spravodlivosti a integritu príslušných súdnych konaní [13]. Parlament preto tvrdil, že všeobecná domnienka nezverejnenia, ako aj výnimka na ochranu súdnych konaní sa vzťahujú na tieto dokumenty v celom rozsahu. 

18. Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa prípadu OF/2015/0449/A1, Parlament uviedol, že obsahujú „podrobnosti o vyšetrovacej stratégii a metódach, ktoré úrad OLAF použil v priebehu svojich vyšetrovaní, stanoviská k právnym otázkam, informácie o operačných činnostiach a posúdenia možnosti nadviazať na ich výsledky“. Zverejnenie by preto oslabilo vyšetrovacie metódy a stratégie úradu OLAF, a tým aj jeho schopnosť chrániť finančné záujmy EÚ.

19. Parlament sa pri zamietnutí prístupu k týmto dokumentom opieral aj o výnimku na ochranu svojho rozhodovacieho procesu. Uviedol, že disciplinárne konania podliehajú prísnym pravidlám dôvernosti a zárukám práva na obhajobu a iným základným právam a slobodám dotknutých osôb. Odporúčania úradu OLAF sú základom takéhoto disciplinárneho konania, a preto predstavujú stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci predbežných rokovaní podľa článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Podľa Parlamentu by sa dôvernosť disciplinárnych konaní mala rozšíriť na takéto prípravné dokumenty s cieľom chrániť česť a dobré meno dotknutého zamestnanca.

20. Parlament okrem toho tvrdil, že zverejnenie požadovaných dokumentov by viedlo k vonkajšiemu tlaku, čím by sa oslabila schopnosť Parlamentu viesť disciplinárne konania úplne nestranne. Na druhej strane by sa oslabila aj „schopnosť Parlamentu prijímať príslušné rozhodnutia v jeho najlepšom záujme ako zamestnávateľa a v najlepšom záujme verejnosti“. Parlament dospel k záveru, že nemôže poskytnúť čiastočný prístup, pretože úprava informácií, na ktoré sa vzťahujú tieto výnimky, by nezanechala žiadny podstatný obsah [14].

21. Parlament napokon tvrdil, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení sporných dokumentov. Uviedla, že „cieľ posilnenej verejnej kontroly nemôže prevážiť nad potrebou zabezpečiť účinné vyšetrovania úradu OLAF a všeobecnejšie úspešnú politiku boja proti podvodom v celej Únii. Takýto záujem nemôže prevážiť ani nad potrebou zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti alebo účinné disciplinárne konania v súlade s uplatniteľnými zárukami“.

22. Sťažovateľ sa domnieval, že Parlament nadmerne uplatnil výnimku týkajúcu sa osobných údajov. Uviedol, že sa nesnaží identifikovať jednotlivcov, ale že úpravy by mali umožniť čiastočný prístup, keďže výnimky z transparentnosti sa musia uplatňovať reštriktívne. Poznamenal, že „ak bolo zistené pochybenie, obavy úradníkov o súkromie musia ustúpiť právu verejnosti na informácie“. Konkrétnejšie tvrdil, že potenciálne zneužívanie finančných prostriedkov EÚ a porušovanie etických noriem sú záležitosťami, ktoré vzbudzujú značné obavy verejnosti, a že odmietnutie zverejnenia udržiava inštitucionálnu neprehľadnosť a narúša dôveru verejnosti. Podľa sťažovateľa je kľúčovým aspektom v tejto súvislosti to, že na verejných činiteľov parlamentu a zvolených poslancov parlamentu by sa mali uplatňovať prísnejšie normy zodpovednosti.

23. Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa veci OF/2014/0096/A1, sťažovateľ namietal proti tomu, že Parlament sa opieral o všeobecnú domnienku nezverejnenia a výnimku týkajúcu sa súdneho konania. Zistil, že Parlament dostatočne neodôvodnil, ako by boli dotknuté prebiehajúce súdne konania, keďže správa pochádza z roku 2016 a súdne orgány majú v každom prípade prístup k príslušným dokumentom.

24. Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa veci OF/2015/0449/A1, sťažovateľ poznamenal, že vyšetrovanie bolo ukončené a Parlament prijal následné opatrenia. Preto by sa mala dodržiavať zásada transparentnosti a verejnosti by sa mal poskytnúť (čiastočný) prístup, aby mohla preskúmať, ako sa vyšetruje a rieši závažné pochybenie v rámci inštitúcií EÚ.

25. Sťažovateľ napokon namietal proti tomu, že Parlament neponúkol zmysluplný čiastočný prístup. Spomenul, že niekoľko ďalších inštitúcií EÚ udelilo čiastočný prístup k podobným dokumentom, a uviedol, že očakáva, že Parlament bude najtransparentnejší vzhľadom na jeho jedinečnú úlohu a skutočnosť, že niektoré otázky sa môžu týkať poslancov Parlamentu alebo ich zamestnancov.

Hodnotenie ombudsmana

Dokumenty týkajúce sa veci OF/2015/0449/A1

26. Pojem „osobné údaje“[15] je veľmi široký.[16] Vzťahuje sa na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby. Informácie nemusia súvisieť so súkromným životom osoby. Informácie týkajúce sa odbornej činnosti osoby môžu takisto predstavovať osobné údaje, najmä ak umožňujú identifikáciu dotknutej osoby. Podľa judikatúry EÚ [17],,Používanie výrazu ‚nepriamo‘ normotvorcom Únie naznačuje, že na to, aby sa informácie považovali za osobné údaje, nie je potrebné, aby tieto informácie samotné umožňovali identifikáciu [dotknutej osoby].“ Skôr stačí, aby tieto informácie v kombinácii s inými informáciami z rovnakých alebo rôznych zdrojov umožňovali identifikáciu dotknutej osoby. Okrem toho nie je nevyhnutné, aby široká verejnosť mohla na tomto základe vyvodiť totožnosť jednotlivca. Stačí, ak ich dokáže identifikovať jedna osoba, napríklad niekto, kto pracuje v rovnakej oblasti ako daná osoba a je oboznámený s jej odborným zázemím [18].

27. Posúdenie toho, či informácie týkajúce sa vyšetrovania pochybenia zamestnancov úradom OLAF predstavujú osobné údaje, je teda chúlostivou úlohou, ktorá závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.

28. Parlament tvrdil, že záverečná správa a disciplinárne odporúčanie týkajúce sa prípadu OF/2015/0449/A1 obsahujú osobné údaje osoby, ktorej sa vyšetrovanie týka. Okrem toho, ako zástupcovia Parlamentu objasnili počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmana, Parlament sa domnieval, že na administratívne odporúčanie pre tento prípad sa vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany osobných údajov v celom rozsahu. Podľa Parlamentu „hoci toto administratívne odporúčanie má širšie dôsledky ako disciplinárne odporúčanie, akékoľvek zverejnenie by mohlo spôsobiť, že dotknutá osoba bude identifikovateľná tretími stranami na základe konkrétnych odborných skúseností alebo ktoré sú inak oboznámené s konkrétnymi skutočnosťami prípadu“.

29. Nahliadnutím do sporných dokumentov sa potvrdilo, že okolnosti prípadu OF/2015/0449/A1 sú také konkrétne, že aj minimálne čiastočné zverejnenie záverečnej správy a odporúčaní by mohlo spôsobiť, že dotknutá osoba bude identifikovateľná ^[19].

30. Každé poskytnutie osobných údajov musí spĺňať tri podmienky prenosu osobných údajov stanovené v nariadení 2018/1725 [20]. Po prvé inštitúcie Únie musia posúdiť, či žalobkyňa preukázala osobitnú potrebu zverejnenia vo verejnom záujme (ďalej len „nevyhnutnosť“). Po druhé, ak takáto „nevyhnutnosť“ existuje, musia posúdiť, či by zverejnenie mohlo poškodiť oprávnené záujmy dotknutej osoby (dotknutých osôb). Po tretie, ak je to tak, musia preukázať, že vzhľadom na cieľ sledovaný žalobkyňou by zverejnenie bolo primerané. Pokiaľ ide o potrebu zverejnenia (prvá podmienka), sťažovateľ tvrdil, že právo verejnosti na informácie prevažuje nad právom na súkromie osôb dotknutých vyšetrovaniami úradu OLAF, najmä pokiaľ ide o verejných činiteľov parlamentu a zvolených poslancov parlamentu.

31. Sťažovateľ zároveň vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedol, že sa nesnaží identifikovať jednotlivcov. Nie je teda jasné, či sťažovateľ žiada o prístup k osobným údajom obsiahnutým v dokumentoch. V každom prípade, hoci sa ombudsman domnieva, že cieľ sledovaný sťažovateľom je legitímny, uvádzané argumenty sú príliš všeobecné na to, aby predstavovali potrebu na konkrétny účel vo verejnom záujme. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nepreukázal nevyhnutnosť zverejnenia predmetných osobných údajov, posúdenie ďalších dvoch podmienok prenosu osobných údajov nie je potrebné.

32. Vzhľadom na to sa ombudsmanka domnieva, že bolo rozumné, aby sa Parlament domnieval, že požadované dokumenty týkajúce sa veci OF/2015/0449/A1 obsahujú značné množstvo osobných údajov a že ich odstránenie by nezanechalo žiadny podstatný obsah.

Dokumenty týkajúce sa prípadu OF/2014/0096/A1

33. Prístup k dokumentom v držbe inštitúcie Únie možno odmietnuť len vtedy, ak dotknutá inštitúcia Únie po individuálnom posúdení obsahu týchto dokumentov dospeje k záveru, že zverejnenie dokumentov alebo ich častí by ohrozilo jeden alebo viacero záujmov chránených podľa článku 4 nariadenia č. 1049/2001.

34. V prípade určitých kategórií dokumentov však súdy EÚ uznali, že inštitúcie EÚ môžu odmietnuť poskytnúť prístup verejnosti na základe „všeobecnej domnienky“ nezverejnenia. To znamená, že dotknutá inštitúcia Únie nemusí skúmať dotknuté dokumenty individuálne, to znamená, že nemusí posudzovať, ako by ich zverejnenie konkrétne a skutočne poškodilo niektorý z chránených záujmov. Inštitúcia EÚ môže skôr predpokladať, že vzhľadom na to, že dokumenty patria do určitej kategórie, ich zverejnenie by poškodilo príslušné chránené záujmy.[21]

35. Na odôvodnenie svojho odmietnutia poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom súvisiacim s vecou OF/2014/0096/A1 Parlament vychádzal z takejto všeobecnej domnienky nezverejnenia. Konkrétnejšie sa Parlament domnieval, že zverejnenie dokumentov by ohrozilo účel súvisiacich vyšetrovaní úradu OLAF, keďže by to mohlo ovplyvniť účinné využívanie vyšetrovacieho spisu orgánmi, ktoré sa zaoberajú následnými opatreniami. 

36. Podľa judikatúry EÚ [22] je uplatňovanie výnimky na ochranu účelu vyšetrovania a súvisiacej domnienky nezverejnenia časovo obmedzené. To znamená, že na odmietnutie prístupu sa inštitúcie EÚ môžu spoliehať len počas prebiehajúcich príslušných vyšetrovaní a dovtedy, kým neuplynie primeraný čas na následné činnosti orgánov vykonávajúcich odporúčania úradu OLAF.

37. Kontrola požadovaných dokumentov a dôverné vysvetlenia Parlamentu potvrdili, že následné opatrenia stále prebiehajú. Hoci toto sledovanie prebieha už značný čas, v tomto konkrétnom prípade nič nenasvedčuje tomu, že uplynula primeraná lehota, v rámci ktorej by sa sledovanie malo za normálnych okolností dokončiť.

38. Všeobecná domnienka vždy podlieha vyvráteniu alebo preukázaniu, že existuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie príslušného dokumentu.[23] V druhom prípade sa v judikatúre EÚ [24] stanovuje, že žiadateľ o prístup verejnosti uvádza osobitné okolnosti odôvodňujúce zverejnenie a že čisto všeobecné úvahy nepostačujú. Konkrétne je žiadateľ povinný preukázať, že „zásada transparentnosti bola v určitom zmysle osobitne naliehavá, a preto mohla prevážiť nad dôvodmi odôvodňujúcimi odmietnutie zverejnenia“[25].

39. Sťažovateľ v tejto veci tvrdil, že zverejnenie sporných dokumentov by zvýšilo zodpovednosť a dôveru v správu EÚ a zároveň podporilo informovanú verejnú diskusiu o zneužívaní verejných finančných prostriedkov. Keďže sporné dokumenty sa týkajú verejných činiteľov Parlamentu a zvolených poslancov, domnievali sa, že by sa mali uplatňovať prísnejšie normy zodpovednosti. 

40. Hoci sa ombudsmanka domnieva, že cieľ sledovaný sťažovateľom je legitímny, argumenty sťažovateľa zostávajú všeobecné a nie sú také, aby vyvrátili všeobecnú domnienku nezverejnenia alebo preukázali, že existuje verejný záujem, ktorý prevažuje nad záujmom na ochrane prebiehajúcich následných opatrení.

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že bolo primerané, aby Parlament uplatnil všeobecnú domnienku nezverejnenia dokumentov týkajúcich sa prípadu OF/2014/0096/A1.

42. Ombudsmanka v každom prípade poznamenáva, že Parlament vykonal aj individuálne posúdenie požadovaných dokumentov vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie. Okrem toho, podobne ako dokumenty týkajúce sa veci OF/2015/0449/A1, dokumenty týkajúce sa tejto veci obsahujú osobné údaje v celom rozsahu, v dôsledku čoho je pre Parlament ťažké poskytnúť čiastočný prístup.

43. Ombudsmanka na základe svojho vyšetrovania dospela k záveru, že bolo primerané, aby Parlament zamietol prístup k požadovaným dokumentom v celom rozsahu. Domnieva sa, že na dokumenty týkajúce sa veci OF/2014/0096/A1 sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia a že na dokumenty týkajúce sa oboch prípadov sa vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany osobných údajov.

44. Preto nebolo potrebné, aby ombudsman skúmal uplatňovanie ostatných výnimiek z prístupu verejnosti zo strany Parlamentu [26].

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Európsky parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, keď v tomto prípade odmietol prístup verejnosti k požadovaným dokumentom.

Sťažovateľ a Európsky parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg, 3. júla 2026

 

[1] Pre viac informácií navštívte: https://anti-fraud.ec.europa.eu/about-us/what-we-do_en alebo https://anti-fraud.ec.europa.eu/investigations/internal-administrative-investigations_en.

[2] Pozri napríklad správu úradu OLAF za rok 2021, s. 52: https://anti-fraud.ec.europa.eu/document/download/8d92a187-fae8-449f-8600-e84af9b2dabf_en?filename=olaf-report-2021_en.pdf.

[3] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: http://data.europa.eu/eli/reg/2001/1049/oj.

[4] Článok 6 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

[5] Odmietnutie Európskeho parlamentu poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa vyšetrovania pochybenia zamestnancov, ktoré v roku 2015 uzavrel Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF): https://www.ombudsman.europa.eu/en/case/en/67852.

[6] Článok 8 nariadenia č. 1049/2001.

[7] Chránené podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

[8] článok 4 ods. 2 tretia zarážka nariadenia č. 1049/2001; Rozsudok Všeobecného súdu z 1. septembra 2021, Homoki/Komisia, T-517/19, body 57 a 60: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-517/19.

[9] Článok 4 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[10] V súlade s článkom 4 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 1049/2001.

[11] V súlade s článkom 27 prílohy IX k služobnému poriadku EÚ, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A01962R0031-20260101.

[12] Rozsudok Homoki/Komisia, už citovaný, body 57 a 60.

[13] Rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2017, Komisia/Breyer, C-213/15 P, bod 41: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A62015CJ0213; Rozsudok Všeobecného súdu z 15. septembra 2016, Philip Morris/Komisia, T-18/15, bod 52: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:62015TJ0018; Rozsudok Všeobecného súdu zo 6. februára

2020, Compañía de Tranvías de la Coruña, SA/Komisia, T-485/18, bod 41: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A62018TJ0485.

[14] Rozsudok Všeobecného súdu z 25. septembra 2018, Psara et al/Parlament, T-639/15 až T-666/15 a T-94/16, bod 126: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:62015TJ0639.  

[15] Článok 3 ods. 1 nariadenia 2018/1725 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj/eng.

[16] Pozri aj rozhodnutie o tom, ako Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) riešil žiadosť o prístup verejnosti k záverečným správam a odporúčaniam týkajúcim sa vyšetrovaní pochybení zamestnancov EÚ, ktoré boli uzavreté v roku 2023 (vec 2773/2025/MIG), k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/217289 a rozhodnutie o odmietnutí Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) poskytnúť verejnosti prístup k rozhodnutiu o sťažnosti zamestnanca podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku (vec 3244/2025/SF), k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/222250.

[17] Rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2024, OC/Komisia, C-479/22 P, bod 46 a nasl.: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=283526&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=26709.

[18] Tamže, bod 60.

[19] Vzhľadom na to, že argumenty sťažovateľa v opakovanej žiadosti boli založené na pochybení, ktorého sa dopustili dotknuté osoby, ombudsman usúdil, že sťažovateľ nespochybnil utajenie osobných údajov iných ako dotknutých osôb.

[20] Článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725.

[21] Pozri aj rozhodnutie o odmietnutí Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim s opatreniami prijatými v nadväznosti na vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) týkajúce sa pochybenia zamestnancov (vec 1817/2024/MIG), k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/205970.

[22] Rozsudok Všeobecného súdu z 26. mája 2016, IMG/Komisia, T-110/15, body 33 a 35: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:62015TJ0110 a Homoki/Komisia, T-517/19, body 61 – 63. 

[23] Rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 2017, Švédsko a Spirlea/Komisia, C-562/14 P, bod 46: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:62014CJ0562.

[24] Rozsudok Švédsko a Spirlea/Komisia, už citovaný, bod 56. Rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C-514/11 P a C-605/11 P, body 93 – 94: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:62011CJ0514.

[25] Rozsudok LPN a Fínsko/Komisia, už citovaný, bod 93.

[26] Pokiaľ ide o ochranu rozhodovacieho procesu Parlamentu, ombudsmanka už v súvislosti s vecou 2341/2024/PVV konštatovala, že nie je presvedčená o tom, že zverejnenie dokumentov podobných tým, o ktoré ide v prejednávanej veci, by vážne narušilo rozhodovanie Parlamentu, pokiaľ ide o budúce disciplinárne konania. Domnieva sa totiž, že riziko vonkajšieho tlaku sa zdá byť skôr hypotetické, určite vzhľadom na časový odstup medzi žiadosťou o prístup a predmetnými skutočnosťami.