V Štrasburgu 6. októbra 2005

Vážený pán V.,

Dňa 19. augusta 2004 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v súvislosti s údajným oneskorením dokončenia verejného výberového konania a s určitými dôsledkami.

Keďže ombudsman dostal niekoľko podobných sťažností týkajúcich sa viacerých výberových konaní (COM/A/1/02, COM/A/2/02, COM/A/3/02 a COM/A/9/01), rozhodol sa začať spoločné vyšetrovanie v tejto veci.

Dňa 13. septembra 2004 som postúpil Vašu sťažnosť predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 4. januára 2005 . Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 25. februára 2005.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

Predmetné výberové konania boli vyhlásené v rokoch 2001 a 2002, pričom v oznámeniach o výberových konaniach bolo uvedené, že budú ukončené približne v priebehu jedného roka a že platnosť rezervných zoznamov, ktoré z nich vyplývajú, uplynie koncom roka 2003. Väčšina súťaží však trvala oveľa dlhšie. Napríklad konečné oznámenie úspešných uchádzačov výberového konania COM/A/3/02 bolo zaslané listom z 21. apríla 2004. Toto oneskorené ukončenie výberových konaní viedlo k tomu, že mnohí úspešní uchádzači boli prijatí do zamestnania za výrazne menej priaznivých podmienok prechodných opatrení uvedených v článku 12 prílohy XIII nového služobného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004.

Pôvodné oznámenia o výberových konaniach obsahovali toto oznámenie, v ktorom sa uvádzalo, že na úspešných uchádzačov sa môže vzťahovať nový služobný poriadok:

„Komisia formálne zaslala Rade návrh na zmenu a doplnenie služobného poriadku. Tento návrh obsahuje okrem iného nový kariérny systém. Úspešným uchádzačom v tomto výberovom konaní by sa preto mohlo ponúknuť pracovné miesto na základe nového služobného poriadku, ak ich prijala Rada.“

V oznámení sa však vôbec neuvádzal veľký rozdiel v zaradení a kariérnych vyhliadkach medzi osobami prijatými pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku a jeho prílohy XIII a po ňom. To nie je v súlade so zásadou primeraných očakávaní. Uplatnenie prechodných opatrení uvedených v článku 12 prílohy XIII je navyše v rozpore s článkom 31 ods. 1 služobného poriadku.

Okrem toho správa bola nesprávna, pretože nový služobný poriadok sa v skutočnosti neuplatňoval na dotknuté výberové konania, ktoré sa namiesto toho riadili ustanovením o výnimke uvedeným v prílohe. V oznámení malo byť vysvetlené, že úspešní uchádzači nemali byť prijatí na základe nového služobného poriadku, ale na základe osobitného ustanovenia v prílohe.

Uchádzači neboli neskôr informovaní o veľkom vplyve prechodných opatrení uvedených v článku 12 prílohy XIII na tých, ktorí boli prijatí po 1. máji 2004. Jedinou poskytnutou informáciou bol list úspešným uchádzačom, v ktorom sa uvádza ich nová platová trieda v rámci prechodných opatrení. Tieto listy neobsahovali žiadne informácie o faktickom rozdiele medzi novými platovými triedami a platovými triedami uvedenými v oznámeniach o výberových konaniach. Na tieto informácie neboli upozornené ani príslušné útvary v rámci Komisie, ktoré o výberové konania požiadali. Ak by podmienky budúceho služobného poriadku boli neisté, Komisia by nemala začať postupy prijímania zamestnancov, kým tieto podmienky nebudú jasné. Ak boli podmienky pre Komisiu počas priebehu výberových konaní prekvapení, Komisia mala okamžite informovať všetkých uchádzačov. Okrem toho boli úspešní uchádzači nesprávne informovaní o tom, či by bolo možné vymenovanie pred 1. májom 2004. Prihlášky niektorých interných uchádzačov boli prerušené pred 1. májom 2004. Iní dostali rozdielne informácie o tom, že do 1. mája 2004 nebudú vymenovaní zo zoznamov úspešných uchádzačov; že pred 1. májom 2004 mohli byť prijaté do zamestnania len určité typy interných uchádzačov; alebo že pred 1. májom 2004 mohli byť prijatí len externí uchádzači.

Okrem toho všetky výberové konania uverejnené 25. júla 2002 (COM/A/1/02, COM/A/2/02 a COM/A/3/02) boli ukončené v rôznych dátumoch, čo viedlo k väčším príležitostiam pre uchádzačov z niektorých výberových konaní, aby boli prijatí podľa starého služobného poriadku a potom preradení do nového služobného poriadku v podstatne vyšších platových triedach, než sú platové triedy ponúkané uchádzačom prijatým podľa nového služobného poriadku. Znamenalo to tiež, že niektorí uchádzači, ktorí uspeli vo výberovom konaní A8, ktoré vyžadovalo len trojročné vysokoškolské vzdelanie, boli prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004 na vyššej úrovni ako úspešní uchádzači vo výberovom konaní A6/A7, ktorí boli prijatí do zamestnania po 1. máji 2004. Oneskorené dokončenie výberových konaní ešte viac zvýšilo pravdepodobnosť tejto situácie nerovnosti zaobchádzania medzi uchádzačmi. Je otázne, či Komisia neodložila proces prijímania ľudí najmä na základe nového služobného poriadku. V takom prípade Komisia nemala začať postupy prijímania zamestnancov, kým sa nezverejní nový služobný poriadok.

Oneskorené dokončenie výberových konaní a v dôsledku toho aj uplatňovanie prechodných opatrení vyvolávajú aj otázky diskriminácie na základe veku. Väčšina predmetných výberových konaní bola prvá, ktorá bola uverejnená po zrušení vekovej hranice. Prilákali teda veľký počet starších a skúsenejších uchádzačov, pre ktorých boli vhodné pôvodné platové triedy uvedené v oznámeniach o výberových konaniach. Nižšie platové triedy, ktoré sa v súčasnosti ponúkajú, nie sú pre týchto uchádzačov vhodné, čo vedie k nenapraviteľne poškodeným kariérnym vyhliadkam.

Napokon uplatnenie prechodných opatrení diskriminuje tých potenciálnych uchádzačov, ktorí boli vylúčení z účasti na dotknutých výberových konaniach z dôvodu nedostatku odbornej praxe. Títo potenciálni uchádzači by boli oprávnení zúčastniť sa na základe nových platových tried uvedených v článku 12 prílohy XIII k novému služobnému poriadku.

Dotknutí kandidáti s podporou Unions (Alliance confédérale des syndicats libres) zaslali 18. mája 2004 pánovi Kinnockovi list, v ktorom vysvetlili situáciu a požiadali o nápravné opatrenia. Nedostali však žiadnu odpoveď.

Tvrdenia spoločné pre všetky sťažnosti sú, že vybavovanie príslušných výberových konaní Komisiou viedlo k:

1. neprimerané oneskorenie pri dokončovaní výberových konaní;
2. nedostatočná transparentnosť v dôsledku neinformovania uchádzačov o vplyve prechodných opatrení uvedených v článku 12 prílohy XIII k novému služobnému poriadku;
3. nedostatočná informovanosť v rámci vlastných útvarov Komisie o vplyve prechodných opatrení,
4. nepravdivé informácie pre úspešných uchádzačov o tom, či by bolo možné vymenovanie pred 1. májom 2004;
5. Nerovnosť zaobchádzania s úspešnými uchádzačmi zamestnanými pred 1. májom 2004 a po tomto dátume vrátane:

5a. diskriminácia na základe veku,

6. Diskriminácia potenciálnych uchádzačov, ktorí boli vylúčení z účasti na výberových konaniach z dôvodu nedostatku odborných skúseností: títo uchádzači by boli oprávnení zúčastniť sa na základe nových platových tried uvedených v článku 12 prílohy XIII k novému služobnému poriadku; a
7. Neodpovedanie na spoločnú a individuálnu korešpondenciu sťažovateľov v tejto veci.

Spoločným tvrdením je, že:

1. Všetci úspešní uchádzači zo zoznamov uverejnených pred 1. májom 2004 by mali byť vymenovaní do platových tried rovnocenných s platovými triedami uvedenými v pôvodných oznámeniach o výberovom konaní a že hodnotiaci výbor by mal mať možnosť zohľadniť kvalifikáciu a skúsenosti, čím získa rovnocennosť úrovne vymenovania a vyhliadok na kariérny rast pre všetkých úspešných uchádzačov bez ohľadu na to, či boli vymenovaní pred 1. májom 2004 alebo po tomto dátume; a
2. Uchádzači v prebiehajúcich výberových konaniach, ktoré boli uverejnené pomocou starého systému zaraďovania do tried, by mali byť plne informovaní o dôsledkoch prechodných opatrení podľa nového služobného poriadku.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojich stanoviskách stručne uvádza tieto pripomienky:

Súvislosti

Do 30. apríla 2004 boli úspešní uchádzači vo výberových konaniach organizovaných inštitúciami prijímaní do zamestnania v súlade s ustanoveniami platnými pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku prostredníctvom zmien a doplnení nariadenia Rady 723/04 (1). To znamenalo, že úspešní uchádzači boli prijatí do jednej z kariérnych skupín (zodpovedajúcej základným pracovným miestam), pričom každá kariérna skupina obsahovala jednu alebo viac platových tried.

V systéme platnom pred 30. aprílom 2004 bolo zaradenie pri nástupe do služby určené článkami 31 (zaradenie do jednej z platových tried služobného postupu) a 32 (dodatočný počet odpracovaných rokov) služobného poriadku. Klasifikácia sa týkala platovej triedy (nižšia alebo vyššia kariérna skupina) aj stupňa (1, 2 alebo 3).

Nový služobný poriadok priniesol významnú zmenu v procese prijímania zamestnancov. Prijatím zásady lineárneho služobného postupu zanikla koncepcia platových tried spojená s koncepciou základných pracovných miest. Výberové konania sa teraz týkajú konkrétnych platových tried a zostáva nevyriešená len otázka dodatočného počtu odpracovaných rokov (maximálne do 2. stupňa).

Po nadobudnutí účinnosti nového služobného poriadku 1. mája 2004 ešte existovali významné rezervné zoznamy úspešných uchádzačov vypracované v rámci starej štruktúry služobného postupu. Rada vypracovala prechodné ustanovenia v rámci prílohy XIII k novému služobnému poriadku, v ktorých sa v článku 12 prílohy XIII vymedzujú postupy prijímania a klasifikácie týchto úspešných uchádzačov po nadobudnutí účinnosti nového služobného poriadku.

Spoločné tvrdenia
Údajne neprimerané oneskorenie pri dokončovaní výberových konaní

Informácie v oznámeniach o výberových konaniach, že konania budú trvať približne 12 mesiacov v závislosti od počtu uchádzačov, boli len orientačné. Vzhľadom na to, že trvanie verejného výberového konania vo veľkej miere závisí od počtu uchádzačov, v čase uverejnenia oznámenia o výberovom konaní nie je možné poskytnúť presnejšie informácie. Dĺžka 12 mesiacov zodpovedá priemernej dĺžke výberového konania.

Takmer 19 000 uchádzačov sa prihlásilo do výberových konaní COM/A/1/02, COM/A/2/02 a COM/A/3/02, ktoré boli uverejnené 25. júla 2002. Konečný termín na podanie prihlášok bol 27. september 2002. Testy predbežného výberu sa uskutočnili 21. marca 2003. Po preskúmaní výsledkov týchto testov sa vybraní uchádzači zúčastnili na písomných testoch 11. júla 2003 vo výberových konaniach COM/A/1/02 a COM/A/2/02 a 12. septembra 2003 vo výberovom konaní COM/A/3/02. Ústne testy sa uskutočnili od novembra 2003 do februára 2004 v prípade výberových konaní COM/A/1/02 a COM/A/2/02 a od januára do začiatku apríla 2004 v prípade výberových konaní COM/A/3/02. Vzhľadom na pomerne vysoký počet prihlášok sa obdobie medzi predbežnými testami a ukončením ústnych testov – od 11 do 13 mesiacov – javí ako úplne primerané. Treba tiež poznamenať, že priemer 12 mesiacov v prípade výberového konania organizovaného Komisiou a EPSO je nižší ako priemer v prípade výberových konaní organizovaných inými európskymi inštitúciami v minulosti.

Komisia nemala v úmysle zámerne spomaliť proces predmetných výberových konaní. Na splnenie požiadaviek oddelení a potrieb inštitúcií v prísnych lehotách bolo potrebné pripraviť a zorganizovať súčasne veľký počet verejných výberových konaní vrátane tých, ktoré boli uverejnené v súvislosti s rozšírením. Potreby vyjadrené oddeleniami v rôznych inštitúciách neumožňujú blokovanie alebo spomalenie výberového konania.

Údajný nedostatok transparentnosti

Oznámenia o výberových konaniach COM/A/1/02, COM/A/2/02 a COM/A/3/02 obsahovali oznámenie pre všetkých uchádzačov, ktorí sa chceli prihlásiť, týkajúce sa návrhu na zmenu a doplnenie služobného poriadku. V oznámení bolo vysvetlené, že úspešným uchádzačom by sa mohlo ponúknuť prijatie do zamestnania na základe ustanovení nového služobného poriadku.

Predmetné oznámenia o výberových konaniach boli uverejnené v úradnom vestníku 25. júla 2002. Rada 22. marca 2004 schválila nový služobný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004. V čase uverejnenia predmetných oznámení o výberových konaniach a vzhľadom na prebiehajúcu povahu reformy služobného poriadku sa Komisia mohla obmedziť na poskytnutie informácií uvedených v oznámení.

Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľov, že Komisia neinformovala úspešných uchádzačov o dôsledkoch nového služobného poriadku alebo že informácie sa oneskorili, Komisia poukazuje na to, že Rada prijala zmeny a doplnenia služobného poriadku 22. marca 2004. Zmeny a doplnenia boli uverejnené v úradnom vestníku 27. apríla 2004. Okrem toho článok 12 prílohy XIII služobného poriadku je jedným z článkov, o ktorých sa v Rade diskutovalo až do konca procesu. Oddelenia pre prijímanie zamestnancov nemali inú možnosť ako počkať na konečné prijatie nového služobného poriadku, ktoré by bolo z právneho hľadiska smerodajné. Počas tohto obdobia preto nebolo možné predvídať vplyv prechodných pravidiel a poskytnúť úspešným uchádzačom presné informácie.

Komisia však tvrdí, že všetkým úspešným uchádzačom výberových konaní, v ktorých boli rezervné zoznamy platné do 31. decembra 2003 a v ktorých Komisia predĺžila lehotu - vrátane COM/A/9/01 - bol zaslaný osobný list Generálneho riaditeľstva pre personál a administratívu (GR ADMIN), ktorý obsahoval toto upozornenie:

„Komisia formálne predložila Rade návrh na zmenu a doplnenie služobného poriadku. Chcel by som upriamiť Vašu pozornosť na skutočnosť, že táto zmena služobného poriadku zahŕňa okrem iného nový systém služobného postupu, ktorý by zmenil podmienky a úroveň prijímania zamestnancov v rámci inštitúcií.

V súčasnosti sa predpokladá, že táto zmena a doplnenie nadobudne účinnosť 1. mája 2004. Je preto nevyhnutné vedieť, že sa očakáva, že každá osoba, ktorá nastúpi do služieb inštitúcií od tohto dátumu nadobudnutia účinnosti, bude automaticky prijatá do zamestnania na základe ustanovení tohto nového služobného poriadku.

Dovoľujem si Vás informovať, že návrh Komisie je k dispozícii na internetovej stránke Komisie: http://ec.europa.eu/reform/index_en.htm. Článok 11 prílohy XIII k návrhu obsahuje tabuľku zhody medzi kariérami v rámci súčasných výberových konaní a platovými triedami po nadobudnutí účinnosti zmeneného a doplneného služobného poriadku.

Pochopíte, že v súčasnosti, bez toho, aby bolo prijaté formálne rozhodnutie, nie je možné poskytnúť ďalšie informácie úspešným uchádzačom, ktorí by mohli nastúpiť na pracovné miesta v inštitúciách po dátume nadobudnutia účinnosti tejto zmeny služobného poriadku.“

Komisia tiež poukazuje na to, že v každom ponukovom liste adresovanom úspešnému uchádzačovi po prijatí nového služobného poriadku sa uvádzalo:

„V nadväznosti na list s ponukou, ktorý Vám bol zaslaný ..., by som Vás chcel informovať, že Rada 22. marca 2004 formálne prijala zmenu a doplnenie služobného poriadku, ktoré navrhla Komisia, a podľa plánu tieto nové ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. mája 2004. Tieto nové ustanovenia, ktoré zahŕňajú aj nový systém služobného postupu, sa budú uplatňovať na všetky osoby, ktoré nastúpia do služobného pomeru od 1. mája 2004.

Podrobné informácie sú k dispozícii na webovom sídle http://ec.europa.eu/reform/index_en.htm. Článok 12 prílohy XIII stanovuje zhodu medzi platovými triedami pre výberové konania a novými platovými triedami pre prijímanie do zamestnania od 1. mája 2004.

V dôsledku toho, keďže nastúpite do služobného pomeru ..., ako úspešný uchádzač výberového konania ... budete prijatý do novej platovej triedy ..*.., platového stupňa 1 (predbežné zaradenie). Hrubý základný plat zodpovedajúci tomuto zaradeniu je ... EUR. V novom služobnom poriadku sa stanovuje, že stupeň 2 sa môže udeliť s cieľom zohľadniť odbornú prax zamestnanca a vaše konečné zaradenie sa stanoví čo najskôr.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepresné tvrdiť, že informácie Komisie pre úspešných uchádzačov o vplyve prechodných opatrení vymedzených v článku 12 prílohy XIII k služobnému poriadku neboli dostatočne transparentné.

V odpovedi na tvrdenie niektorých sťažovateľov, že Komisia sa mala zdržať organizovania výberových konaní až do prijatia nového služobného poriadku, Komisia uvádza, že cieľ vnútornej reformy, vrátane najmä zmeny služobného poriadku, bol jednou z priorít predsedu Prodiho. Tento cieľ bol oznámený na začiatku jeho funkčného obdobia v septembri 1999. Je zrejmé, že záujem služby neumožňoval Komisii zdržať sa organizovania výberových konaní v rokoch 1999 až 2004.

Údajný nedostatok informovanosti v rámci vlastných útvarov Komisie

Komisia tvrdí, že neboli predložené žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že vlastné útvary Komisie si neboli dostatočne vedomé vplyvu prechodných opatrení. Naopak, Komisia sa domnieva, že poskytla svojim zamestnancom úplné informácie. Vo všeobecnosti bolo pokračovanie procesu reformy služobného poriadku predmetom prebiehajúcej informačnej operácie pre všetkých zamestnancov inštitúcie a pre širokú verejnosť. Informácie boli sprístupnené predovšetkým na intranete Komisie a na internete (http://europa.eu) na stránkach, ktoré sa neustále aktualizovali. Počas príslušného obdobia boli zamestnancom Komisie distribuované aj mnohé publikácie.

Osobitný dôraz sa kládol na sieť vedúcich ľudských zdrojov generálnych riaditeľstiev a oddelení, ktorí sa pravidelne stretávali, konzultovali sa s nimi a boli o nich informovaní. Ich postavenie sprostredkovateľa operačným oddeleniam im umožnilo postúpiť informácie týmto oddeleniam a úspešným uchádzačom, ktorí im často píšu priamo pri hľadaní voľných pracovných miest.

Údajné dezinformácie pre úspešných uchádzačov

Komisia tvrdí, že neboli predložené žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že úspešní uchádzači boli nesprávne informovaní o možnostiach prijatia do zamestnania pred 1. májom 2004.

Úlohou GR ADMIN, a najmä tých, ktorí sú zodpovední za prijímanie úradníkov a dočasných zamestnancov, je čo najrýchlejšie a najúčinnejšie uspokojovať potreby inštitúcie v oblasti ľudských zdrojov s cieľom zabezpečiť kontinuitu služby v súlade s rozpočtovými zdrojmi a v rámci obmedzení stanovených v pláne pracovných miest. Ide teda o prebiehajúci proces, ktorý sa riadi neustálou potrebou obsadiť voľné pracovné miesta, či už dodatočné, alebo pracovné miesta vyplývajúce z odchodu úradníkov.

Nasledujúce údaje ukazujú, že Komisia určite nespomalila prijímanie zamestnancov počas predmetného obdobia. Štatistiky sa týkajú obdobia od januára 2003 (dátum, ku ktorému možno konštatovať, že rezervné zoznamy z vlny výberových konaní v roku 2001 začali viesť k významnému prijatiu do zamestnania) do 30. apríla 2004 (tesne pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku). Počas tohto obdobia Komisia prijala 1 563 osôb v kategórii A, 545 v kategórii B a 601 v kategórii C. Vzhľadom na možnosti plánu pracovných miest by bolo veľmi ťažké v kategóriách B a C, ak nie nemožné v kategórii A, prijať počas tohto obdobia viac osôb, ako to dokazuje počet voľných pracovných miest (2) k 1. aprílu 2004: 4 v kategórii A/LA, 173 v kategórii B a 76 v kategórii C. Okrem toho celkový počet voľných pracovných miest (3) klesol počas predmetného obdobia zo 459 na 253, najmä z dôvodu zníženia z 283 na 4 v kategórii A/LA. Je tiež nesprávne tvrdiť, že Komisia umelo obsadila trvalé pracovné miesta dočasnými zamestnancami. Počet dočasných zamestnancov typu 2b je stabilný v kategóriách A a C (269 a 270 k 1. januáru 2003 a 265 a 290 k 1. aprílu 2004) a pomaly rastie v kategórii B (169 k 1. januáru 2003 a 232 k 1. aprílu 2004).

Je tiež nepresné tvrdiť, že Komisia oneskorila prijatie do zamestnania z rezervných zoznamov z výberových konaní, ktoré boli predmetom sťažnosti. Komisia poskytuje grafy so štatistikami o používaní týchto rezervných zoznamov. Komisia tvrdí, že tieto grafy majú nielen charakteristickú formu „logistickej krivky“, ale naznačujú aj mierny prebytok pri prijímaní zamestnancov pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku. Vo všeobecnosti mesačné štatistiky o prijímaní zamestnancov zo zoznamov 15 členských štátov (-15 EUR) za obdobie 2003/2004 vykazujú podobný trend. Tieto štatistiky, ktoré sa poskytujú aj ako grafy, potvrdzujú, že vymenovanie nových úradníkov sa vo veľkej miere riadi krivkou znázorňujúcou počet voľných pracovných miest. Aj v tomto prípade je situácia v rozpore so situáciou, ktorú tvrdia sťažovatelia, s vysokou úrovňou prijímania zamestnancov pred 1. májom 2004.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia tvrdí, že akékoľvek tvrdenie, že náborové oddelenie poskytlo informácie o tom, že pred 1. májom 2004 mohli byť prijatí len interní uchádzači, by malo byť vyvrátené. Prijatých bolo aj mnoho úspešných uchádzačov z prostredia mimo inštitúcie. V období od 1. januára 2004 do 30. apríla 2004 Komisia prijala 863 A/LA, 354 B a 306 C. Ak sa tieto údaje upravia zrušením prijímania dočasných zamestnancov v rámci rozpočtu na výskum, „skutočný“ nábor predstavuje 222 A/LA, 103 B a 125 C. Počet interných uchádzačov bol len 38 A, 44 B a 15 C. Inými slovami, počet externých náborov počas tohto obdobia predstavuje 178 A, 52 B a 107 C. Určite možno poznamenať, že podiel interných uchádzačov na externých uchádzačoch je pomerne vysoký, najmä v kategórii B. To však odráža dobre známy jav. Je zrejmé, že spomedzi úspešných uchádzačov v danom výberovom konaní sú tí, ktorí už sú zamestnaní v inštitúcii, v priemere prijatí rýchlejšie ako externí uchádzači. Táto skutočnosť súvisí so služobným záujmom, keďže interní uchádzači začínajú pracovať rýchlejšie, a preto ich generálne riaditeľstvá viac vyhľadávajú. Nie je to nový jav a určite nesúvisí so zmenou služobného poriadku.

Údajná nerovnosť zaobchádzania

Od 1. mája 2004 Komisia nemala inú možnosť, ako uplatňovať nový platný služobný poriadok, vrátane služobného poriadku týkajúceho sa platovej triedy pre prijímanie do zamestnania. Uplatňovanie iných pravidiel by bolo úplne nezákonné. Hoci je pravda, že úspešní uchádzači z toho istého výberového konania boli prijatí do zamestnania za odlišných podmienok v závislosti od toho, či k vymenovaniu došlo pred 1. májom 2004 alebo po tomto dátume, nič to nemení na tom, že to, čo sťažovatelia považujú za rozdielne zaobchádzanie, je v skutočnosti len výsledkom dvoch odlišných právnych a objektívnych súvislostí. Okrem toho rozdiel v podmienkach sa neobmedzuje na platovú triedu pre prijímanie do zamestnania, ale týka sa mnohých aspektov, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok.

Uchádzač, ktorý uspeje vo verejnom výberovom konaní a je zaradený do rezervného zoznamu, nemá právo na prijatie do zamestnania. Inštitúcia nie je povinná prijať týchto uchádzačov. Na druhej strane môžu tiež odmietnuť akúkoľvek pracovnú ponuku od inštitúcie. Rezervný zoznam len stanovuje oprávnenosť na prijatie do zamestnania.

Okrem toho sa v článku 5 prílohy III („Súťaže“) k starému aj novému služobnému poriadku stanovuje, že „[v]o ukončení svojej práce výberová komisia vypracuje zoznam vhodných uchádzačov uvedený v článku 30 služobného poriadku; zoznam musí vždy, keď je to možné, obsahovať aspoň dvakrát toľko mien, ako je počet pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť“ (zvýraznenie v origináli). Týmto ustanovením sa teda preukazuje, že i) je veľmi možné, že pred uplynutím platnosti tohto zoznamu nebude dostatok pracovných miest na prijatie všetkých uchádzačov na daný rezervný zoznam; a ii) zohľadňuje sa aj možnosť, že niektorí uchádzači na rezervnom zozname si následne už nebudú želať vstúpiť do inštitúcie.

Podľa Komisie z toho vyplýva, že i) úspech vo verejnom výberovom konaní a zápis na rezervný zoznam nepriznáva inštitúcii ani právo na prijatie do zamestnania, ani povinnosť prijať do zamestnania; a ii) uchádzači, ktorí neboli prijatí do zamestnania po skončení platnosti rezervného zoznamu, do ktorého boli zapísaní, už nebudú spôsobilí na prijatie do zamestnania na základe predmetného verejného výberového konania. V praxi sa môže stať a stáva, že niektorí uchádzači na rezervnom zozname, ktorého platnosť uplynie, neboli prijatí, zatiaľ čo iní boli prijatí. V prejednávanej veci prvé uvedené osoby nemôžu platne tvrdiť, že boli diskriminované alebo že došlo k porušeniu zásady legitímnej dôvery.

Údajná diskriminácia na základe veku

Podľa sťažovateľov sú starší uchádzači diskriminovaní, pretože podľa starého služobného poriadku mali byť prijatí do vyššej platovej triedy vo svojej kariérnej kategórii, a preto sú podľa nového služobného poriadku viac postihnutí.

Komisia tvrdí, že ako už bolo uvedené, v žiadnom prípade sa nemôže odchýliť od ustanovení článku 12 prílohy XIII nového služobného poriadku. Okrem toho tvrdenie vychádza z nesprávnej hypotézy, že v starom systéme bol nábor do vyššej platovej triedy určený pre starších úspešných uchádzačov. V skutočnosti sa v starom systéme vek nezohľadňoval pri rozhodovaní o zaradení do vyššej platovej triedy. Pokiaľ ide o dĺžku odbornej praxe, ktorá len veľmi nepriamo súvisí s vekom, išlo len o jedno z viacerých kumulatívnych kritérií zohľadnených pri zaradení do vyššej platovej triedy, pričom ostatné sú povaha a relevantnosť akademickej odbornej prípravy, relevantnosť odbornej praxe a nedostatok odborných skúseností uchádzača na trhu práce.

Údajná diskriminácia potenciálnych kandidátov

Komisia považuje za ťažké pochopiť predmetné tvrdenie. Domnieva sa, že nie je jasné, ako by údajné predsudky voči potenciálnym kandidátom, ktorí sú menej kvalifikovaní ako sťažovatelia, mohli nepriaznivo ovplyvniť sťažovateľov.

Údajné neodpovedanie na korešpondenciu sťažovateľov

Pokiaľ je útvarom GR ADMIN známe, na žiadosti, ktoré mu boli adresované, boli poskytnuté individuálne odpovede v podobe, v akej boli doručené (listom, e-mailom, telefonicky).

O spoločných nárokoch
Prijímanie do platových tried zodpovedajúcich platovým triedam uvedeným v oznámeniach o výberových konaniach

Komisia tvrdí, že na základe nového služobného poriadku je právne nemožné, aby inštitúcie prijímali úspešných uchádzačov do akejkoľvek inej platovej triedy, než sú platové triedy stanovené v článku 12 prílohy XIII služobného poriadku. Podľa ustanovení prílohy XIII je úroveň (platová trieda) prijatia do zamestnania určená dátumom vymenovania.

Informácie pre uchádzačov v prebiehajúcich výberových konaniach

Podľa Komisie každé oznámenie o výberovom konaní uverejnené od 25. júla 2002 obsahuje poznámku určenú uchádzačom, ktorá ich informuje o možných dôsledkoch návrhu na zmenu služobného poriadku pre úspešných uchádzačov. Tento postup sa javí ako najvhodnejší spôsob informovania uchádzačov. V prípade všetkých verejných výberových konaní uverejnených pred 25. júlom 2002, t. j. v prípade všetkých oznámení, ktoré neobsahujú informácie týkajúce sa návrhu na zmenu a doplnenie služobného poriadku, dostali úspešní uchádzači individuálny list od Komisie v tejto veci.

Pripomienky sťažovateľov

Nie všetci sťažovatelia predložili pripomienky k stanovisku Komisie a niektorí sťažovatelia predložili len krátke pripomienky. Viacerí sťažovatelia však predložili dokument obsahujúci kolektívne pripomienky. Keďže kolektívne pripomienky boli najpodrobnejšie a týkali sa aj obsahu kratších pripomienok niektorých sťažovateľov, ombudsman založí všetky rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje spoločné vyšetrovanie, na tomto zhrnutí kolektívnych pripomienok:

Všeobecné pripomienky

Komisia koná tak, ako keby jej mandátom bolo len uplatňovanie existujúceho služobného poriadku a ako keby bola inou inštitúciou ako tá, ktorá zmenila služobný poriadok. Sťažovatelia sa však domnievajú, že Komisia má morálnu povinnosť nenavrhovať diskriminačné právne predpisy. Je zodpovednosťou Komisie zabezpečiť, aby jej návrhy nových právnych predpisov Rade nespôsobovali diskriminačné zaobchádzanie s uchádzačmi na rezervných zoznamoch na účely prijímania do zamestnania. Komisia sa tým, že vo svojom stanovisku uviedla, že Rada vypracovala prechodné ustanovenia, hoci v skutočnosti navrhla Rade tie isté ustanovenia, snaží zakryť skutočnosť, že sa dopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovatelia tvrdia, že sa teraz sťažujú prostredníctvom kanálov, ktoré majú k dispozícii, čo v konečnom dôsledku znamená predvedenie Komisie pred súdy Spoločenstva, čo pre Komisiu znamená obrovské množstvo práce. Sťažovatelia sa preto pýtajú, či by nebolo vhodné nájsť riešenie tejto záležitosti v tejto skoršej fáze konania.

Sťažovatelia ďalej poukazujú na to, že sa sťažujú ako účastníci výberových konaní, nie ako zamestnanci Komisie, a že sa sťažujú najmä na nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu.

Konkrétne pripomienky k stanovisku Komisie
Údajne neprimerané oneskorenie pri dokončovaní výberových konaní

Podľa sťažovateľov je omeškanie skutočnosťou: Obdobie od septembra 2002 (termín na podanie prihlášok) do apríla 2004 (zverejnenie rezervných zoznamov) predstavuje 20 mesiacov, a nie 13 mesiacov, a škody spôsobené týmto oneskorením účastníkom dotknutých výberových konaní nemožno odôvodniť.

Komisia každoročne vyhlasuje stovky výziev na predkladanie návrhov, verejných súťaží a súťaží, ako sú programy RP6, Leonardo a Socrates. Žiadny iný útvar Komisie nesmie odôvodniť oneskorenia na základe rozhodovacieho procesu Komisie alebo vysokej miery účasti. Všetky útvary Komisie musia vypracovať spoľahlivé prognózy a zaviesť efektívne plánovanie.

Predmetné výberové konania sa organizujú už mnoho rokov, čo malo Komisii umožniť presne predpovedať počet účastníkov testov predbežného výberu. Počet účastníkov nasledujúcich fáz výberových konaní bol uvedený v oznámeniach o výberových konaniach, a preto bol Komisii od začiatku známy. Preto nie je dôvodné tvrdiť, že počet účastníkov v neskorších fázach súťaží prispel k omeškaniu. Počet účastníkov v každej fáze súťaže bol preto nezávislý od „vysokej úrovne účasti“. Počet účastníkov mohol spôsobiť oneskorenie len v prvej fáze výberových konaní, t. j. v testoch predbežného výberu. Tieto testy však boli opravené elektronicky, a preto mala byť oprava rýchla bez ohľadu na počet účastníkov.

V stanovisku Komisie sa nevysvetľuje, prečo dokončenie predmetných výberových konaní trvalo takmer dvojnásobok priemerného času.

Oneskorenie vážne znehodnotilo potenciálnu platovú triedu uchádzačov, zbytočne predĺžilo obdobie neistoty, počas ktorého boli iné profesijné možnosti pozastavené alebo sa stratili, a zvýšilo stres uchádzačov, ktorí museli študovať počas dlhšieho obdobia, aby si udržali svoje vedomosti čerstvé. Sťažovatelia sa preto cítia diskriminovaní v porovnaní s účastníkmi iných výberových konaní, ktorí dodržali očakávaný časový rámec stanovený v oznámeniach o výberových konaniach.

Údajný nedostatok transparentnosti

Podľa sťažovateľov stanovisko Komisie obsahuje protichodné vyhlásenia. Na jednej strane Komisia tvrdí, že všetky relevantné informácie boli dostupné na webovom sídle Europa. Na druhej strane uvádza, že úplné dôsledky nového systému klasifikácie boli známe až 22. marca 2004. Sťažovatelia tvrdia, že pôvodný návrh bol známy počas diskusií v Rade a Parlamente oveľa skôr. Stanovisko Maďarska k článkom 2 a 11 prílohy XIII je z 8. januára 2004. Komisia preto mohla kandidátom naznačiť možné dôsledky návrhov, o ktorých sa diskutuje, už v tomto čase alebo ešte skôr, najmä preto, že Komisia, ktorá má legislatívnu iniciatívu, vedela o možných dôsledkoch v počiatočnom štádiu. Prvý návrh Komisie Rade a Parlamentu bol predložený pred písomnými skúškami, t. j. osem mesiacov pred poskytnutím akýchkoľvek konkrétnych informácií uchádzačom. Aj keď výsledok návrhov nebol jednoznačný, Komisia mala upozorniť kandidátov na možné dôsledky vzhľadom na vážne dôsledky. Ak by bolo jasné, že došlo k znehodnoteniu platových tried pri prijímaní do zamestnania, mnohí uchádzači by sa rozhodli vystúpiť z predmetných postupov prijímania do zamestnania s cieľom venovať svoje úsilie iným odborným možnostiam.

Samotné uvedenie informácií v oznámeniach o výberových konaniach, že úspešným uchádzačom môže byť ponúknuté pracovné miesto na základe nového služobného poriadku, bolo nedostatočné, keďže tieto informácie neboli dostatočne konkrétne. Treba tiež poznamenať, že niektoré oznámenia o výberových konaniach uverejnené v rokoch 2001 a 2002 neobsahovali žiadny odkaz na navrhovanú novú štruktúru triedenia.

Údajný nedostatok informovanosti v rámci vlastných útvarov Komisie

Sťažovatelia tvrdia, že skutočnosť, že útvary Komisie si boli vedomé skutočnosti, že nový služobný poriadok nadobudne účinnosť, nie je rovnaká ako vedomosť o dôsledkoch článku 12 prílohy XIII.

Internetové stránky, na ktoré sa odvoláva Komisia, naďalej odkazovali na starý systém klasifikácie aj po 1. máji 2004. Už 14. februára 2005 sa v intranetovej časti Komisie „Aké bude moje hodnotenie?“ odkazuje na starý systém. Sťažovatelia tvrdia, že môžu poskytnúť dôkazy o mnohých prípadoch, v ktorých sa uchádzači počas pohovorov pýtali na svoju potenciálnu platovú triedu pri prijatí do zamestnania, a že boli informovaní o starom systéme zaraďovania do tried. Niekoľkým uchádzačom boli doručené ponuky, v ktorých sa uvádzalo, že začnú s najnižšou platovou triedou a neskôr preradia do inej platovej triedy prostredníctvom hodnotiaceho výboru. Po prijatí do zamestnania po 1. máji 2004 im bolo povedané, že to už nie je pravda. Jeden uchádzač dostal 29. apríla 2004 pozvánku na lekársku prehliadku, v ktorej bola spomenutá hodnotiaca komisia, hoci bolo zrejmé, že uchádzač nebude prijatý do zamestnania pred 1. májom 2004. To predstavuje presvedčivý dôkaz nedostatočnej informovanosti dokonca aj v rámci GR ADMIN Komisie.

Údajné dezinformácie pre úspešných uchádzačov

Sťažovatelia tvrdia, že Komisia poskytuje len informácie o tom, koľko zamestnancov bolo prijatých do zamestnania pred májom 2004, ale neobjasňuje, koľko prijatých osôb uspelo vo výberových konaniach, na ktoré sa sťažovali. Podľa sťažovateľov veľká časť úspešných uchádzačov z výberových konaní, na ktoré sa sťažovali, už pracovala v inštitúciách EÚ. Niektorí z nich pracovali v inštitúciách niekoľko rokov, ale nie dostatočne dlho na to, aby sa mohli zúčastniť na interných výberových konaniach. V dôvodovej správe k nariadeniu sa uvádza: „Konečne sa stanovujú prechodné dohody, ktoré umožnia postupné uplatňovanie nových opatrení a pravidiel a zaručia stanovené práva“. Mnohí z tých ľudí, ktorí už pracujú v Komisii, mohli byť prijatí v krátkom čase bez toho, aby museli absolvovať lekársku prehliadku. Komisia sa však neriadila odporúčaním Rady a Parlamentu. V dôsledku toho boli ľudia, ktorí už pracujú v inštitúciách EÚ, diskriminovaní, pretože stratili až päť stupňov vo svojej platovej triede. Sťažovatelia si želajú, aby ombudsman analyzoval nábor určitých osôb, ktoré už pracujú v inštitúciách, ktorý sa uskutočnil pred 1. májom 2004 na základe „naliehavých postupov“, s cieľom zistiť, či boli náborovým oddeleniam alebo konkrétnym uchádzačom poskytnuté privilegované informácie. Podľa sťažovateľov existujú e-maily a zápisnice zo stretnutí, ktoré naznačujú, že niektoré kategórie uchádzačov bolo možné prijať do zamestnania pred 1. májom 2004, iné však nie. GR ADMIN 23. marca 2004 oznámilo oddeleniam ľudských zdrojov, že úspešní uchádzači, ktorí už boli dočasnými zamestnancami, mohli byť prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004, ale žiadne iné kategórie zamestnancov, ako napríklad pomocní zamestnanci, nemohli.

Údajná nerovnosť zaobchádzania

Sťažovatelia plne chápu, že úspešní uchádzači automaticky nezískajú právo na prijatie do zamestnania. Mali by však mať možnosť očakávať, že budú prijatí na rovnakú úroveň ako ostatní úspešní uchádzači z toho istého výberového konania.

V stanovisku (1/2004, Ú. v. EÚ L 124 z 27. apríla 2004) Dvor audítorov zdôraznil možnú diskrimináciu nových zamestnancov v rámci prechodných opatrení týkajúcich sa zaradenia do platových tried: „Pokiaľ ide o predložený zmenený a doplnený návrh Komisie, Dvor audítorov poznamenáva, že prechod na zmenený a doplnený služobný poriadok bude mať za následok diskriminačné anomálie týkajúce sa prijímania a zaraďovania nových zamestnancov do platových tried. Komisia by mala navrhnúť spôsoby riešenia takýchto otázok.“ Sťažovatelia tvrdia, že hlavnou úlohou Komisie je konať ako legislatívny iniciátor, a sú sklamaní z toho, že Komisia vedome predložila Rade a Parlamentu návrh s úmyslom účinne znížiť hodnotenie všetkých prebiehajúcich výberových konaní, čo je osobitne v rozpore s článkom 31 nového služobného poriadku. Sťažovatelia sú preto diskriminovaní voči účastníkom iných výberových konaní, v ktorých prípadoch Komisia dodržala platové triedy uvedené v oznámeniach o výberových konaniach.

Skutočnosť, že Komisia prijala do zamestnania niekoľko osôb 30. apríla 2004, keď zvyčajne prijíma do zamestnania len osoby v prvý alebo šestnásty deň mesiaca, svedčí o diskriminačných účinkoch reformy služobného poriadku.

Údajná diskriminácia na základe veku

Podľa sťažovateľov neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že Komisia varovala Radu alebo Parlament pred možnými diskriminačnými účinkami článku 12 prílohy XIII nového služobného poriadku, najmä vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté výberové konania patrili medzi prvé, ktoré sa organizovali od zrušenia vekových hraníc. Povinnosťou Komisie ako legislatívneho iniciátora bolo varovať pred týmito potenciálne negatívnymi účinkami. Nesplnenie tejto povinnosti spôsobilo, že zrušenie vekových hraníc sa stalo symbolickým gestom bez účinku, čím sa zosmiešnila inštitúcia ombudsmana, ktorá presadzovala zrušenie vekových hraníc. Článok 12 prílohy XIII znamená, že Komisia je ochotná zamestnať ľudí v akomkoľvek veku, ale s týmito ľuďmi sa bude zaobchádzať len tak, ako keby mali 28 rokov. Dĺžka, relevantnosť, úroveň a kvalita odbornej praxe nemôže byť v žiadnom prípade oddelená od veku.

Údajná diskriminácia potenciálnych kandidátov

Podľa niektorých sťažovateľov je ich zmysel pre spravodlivosť urazený účasťou na výberových konaniach vedúcich k náboru na pracovné miesta vhodné pre osoby, ktoré sú menej kvalifikované. Mnoho mladých uchádzačov, ktorí boli odmietnutí vo výberovom konaní, mohlo byť vymenovaných na miesta, ktoré boli nakoniec ponúknuté. Tisíce tichých európskych občanov by sa mali cítiť diskriminovaní, ak si uvedomujú príležitosť, ktorú premeškali. Sťažovatelia by sa chceli sťažovať v ich mene.

Údajné neodpovedanie na korešpondenciu sťažovateľov

Sťažovatelia tvrdia, že môžu ombudsmanovi poskytnúť listinné dôkazy o mnohých prípadoch, v ktorých uchádzači položili Komisii otázky a buď vôbec neodpovedali, alebo poskytli neprimerané a oneskorené odpovede.

Nároky
Prijímanie do platových tried zodpovedajúcich platovým triedam uvedeným v oznámeniach o výberových konaniach

Sťažovatelia chápu výhovorku Komisie, že len uplatňuje zákon. Sťažovatelia sa však pýtajú na výklad zákona. Sťažovatelia nechápu, ako sa Komisia môže odvolávať na povinnosť uvedenú v článku 12 prílohy XIII služobného poriadku, pričom zároveň ignoruje povinnosť uplatňovať článok 31 toho istého služobného poriadku. Príloha XIII nezrušuje platnosť článku 31, a preto sa stále uplatňuje na dotknutých uchádzačov. Článok 31 je v hlavnej časti nariadení, a preto má vyššiu právnu silu ako ustanovenie v prílohe. V článku 12 prílohy XIII sa uvádza administratívny postup pre určité výberové konania, t. j. že účastníci určitých výberových konaní sa prijímajú určitým spôsobom. Článok 31 je však základnou zásadou. V služobnom poriadku sa nové platové triedy označujú ako „zmena názvu“. Nový služobný poriadok teda znamená len zmenu názvu, nie nové platové triedy. S cieľom dodržať článok 31 sťažovatelia považujú za právne nemožné prijať dotknutých úspešných uchádzačov inak ako pod novým názvom platovej triedy vo funkčnej skupine uvedenej v príslušnom oznámení o výberovom konaní.

Komisia je povinná vyhnúť sa takým právnym rozporom, ako sú rozpory vyplývajúce z článku 31 a článku 12 prílohy XIII k služobnému poriadku. Komisia mala buď zabezpečiť, aby a) sa v článku 12 prílohy XIII ustanovil priamy preklad platových tried zo starého do nového systému; b) vôbec nenavrhol článok 12 prílohy XIII; c) uplatnil článok 31; alebo, alternatívne, že bol dodržaný pôvodný harmonogram príslušných výberových konaní. V každom prípade a ako sa uvádza v služobnom poriadku, malo by sa uplatniť najpriaznivejšie pravidlo.

Niektorí sťažovatelia navrhujú, aby ombudsman navrhol Komisii zmenu služobného poriadku.

Informácie pre uchádzačov v prebiehajúcich výberových konaniach

Sťažovatelia nepovažujú poznámku v oznámeniach o výberovom konaní za dostatočnú. Predmetné oznámenie iba upriamuje pozornosť uchádzačov na návrh na zmenu služobného poriadku, ktorý má 300 strán. V oznámení nie sú uchádzači dostatočne informovaní o možných dôsledkoch zmeny.

ROZHODNUTIE

1 Súvislosti

1.1 Ombudsman pripomína, že záležitosti týkajúce sa zamestnancov Spoločenstva, na ktoré sa vzťahujú tieto sťažnosti, sa riadia služobným poriadkom. Služobný poriadok bol zmenený a doplnený 1. mája 2004 nariadením Rady 723/04 (4), ktoré sa týka existujúcich aj novoprijatých zamestnancov. Pokiaľ ide o zamestnancov prijatých po 1. máji 2004, pôvodné podmienky zamestnania - ako napríklad platy a dôchodky - sa stali podstatne menej priaznivými, zatiaľ čo práva existujúcich zamestnancov boli aspoň do určitej miery zachované. Nerovnosť zaobchádzania medzi existujúcimi a novými zamestnancami je teda neoddeliteľnou súčasťou systému nového služobného poriadku. Táto nerovnosť je hlavným dôvodom na znepokojenie, ktorý je základom sťažností adresovaných ombudsmanovi. Hlavnou otázkou, ktorá vzniká v tejto situácii, je, či je nerovnosť zaobchádzania obsiahnutá v systéme nového služobného poriadku objektívne odôvodnená odkazom na legitímny cieľ.

1.2 Ombudsman v tejto súvislosti pripomína, že iba Súdny dvor je oprávnený zrušiť akty, ako je nariadenie Rady 723/04, ktorým bol zmenený a doplnený služobný poriadok (5). Ombudsman sa okrem toho dozvedel o prebiehajúcich súdnych konaniach pred súdmi Spoločenstva, v ktorých žalobcovia vzniesli námietky nezákonnosti, najmä pokiaľ ide o článok 12 prílohy XIII zmeneného a doplneného služobného poriadku, na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa ich pracovných podmienok (6).

1.3 Vzhľadom na skutočnosť, že vec sa prejednáva na súdoch Spoločenstva, ombudsman sa domnieva, že by nebolo užitočné ani vhodné, aby preskúmal prípadnú nezákonnosť nerovnosti zaobchádzania spôsobenú zmenami a doplneniami služobného poriadku. Ostatnými bodmi uvedenými v sťažnostiach sa však budeme zaoberať nižšie.

2 Údajne neprimerané oneskorenie pri dokončovaní súťaží

2.1 Sťažnosť sa týka údajného oneskorenia Komisie pri dokončovaní verejnej súťaže a určitých jeho dôsledkov. Keďže ombudsman dostal niekoľko podobných sťažností týkajúcich sa viacerých výberových konaní, rozhodol sa vykonať spoločné vyšetrovanie tejto záležitosti.

2.2 Podľa sťažovateľov sa predmetné výberové konania začali v roku 2002, pričom v oznámeniach o výberových konaniach sa uvádzalo, že budú ukončené približne do jedného roka a že výsledné rezervné zoznamy sa skončia koncom roka 2003. Väčšina súťaží však trvala oveľa dlhšie. Je otázne, či Komisia neodložila proces prijímania ľudí najmä na základe nového služobného poriadku. Sťažovatelia tvrdia, že riešenie výberových konaní zo strany Komisie znamenalo neprimerané oneskorenie ich dokončenia.

2.3 Komisia tvrdí, že informácie v oznámeniach o výberových konaniach, že konania budú trvať približne 12 mesiacov, boli len orientačné. Vzhľadom na to, že trvanie verejného výberového konania vo veľkej miere závisí od počtu uchádzačov, v čase uverejnenia oznámenia o výberovom konaní nie je možné poskytnúť presnejšie informácie. Dĺžka 12 mesiacov zodpovedá priemernej dĺžke výberového konania. Takmer 19 000 uchádzačov sa prihlásilo do výberových konaní COM/A/1/02, COM/A/2/02 a COM/A/3/02, ktoré boli uverejnené 25. júla 2002. Konečný termín na podanie prihlášok bol 27. september 2002. Testy predbežného výberu sa uskutočnili 21. marca 2003. Po preskúmaní výsledkov týchto testov sa vybraní uchádzači zúčastnili na písomných testoch 11. júla 2003 vo výberových konaniach COM/A/1/02 a COM/A/2/02 a 12. septembra 2003 vo výberovom konaní COM/A/3/02. Ústne testy sa uskutočnili od novembra 2003 do februára 2004 v prípade výberových konaní COM/A/1/02 a COM/A/2/02 a od januára do začiatku apríla 2004 v prípade výberových konaní COM/A/3/02. Vzhľadom na pomerne vysoký počet prihlášok sa obdobie medzi predbežnými testami a ukončením ústnych testov – od 11 do 13 mesiacov – javí ako úplne primerané. Komisia nemala v úmysle zámerne spomaliť proces predmetných výberových konaní, čo vzhľadom na potreby vyjadrené útvarmi nie je možné.

2.4 Sťažovatelia vo svojich pripomienkach tvrdia, že obdobie od septembra 2002 (termín na podanie žiadosti) do apríla 2004 (zverejnenie rezervných zoznamov) je 20 mesiacov, a nie 13. Komisia nemôže odôvodniť oneskorenia na základe vysokej miery účasti. Komisia mala byť schopná presne predpovedať počet účastníkov testov predbežného výberu. Počet účastníkov v nasledujúcich fázach výberových konaní bol uvedený v oznámeniach o výberových konaniach, preto bol Komisii od začiatku známy a nezávisel od „vysokej úrovne účasti“. Počet účastníkov mohol spôsobiť oneskorenie len v prvej fáze výberových konaní, t. j. v testoch predbežného výberu. Tieto testy však boli opravené elektronicky, a preto mala byť oprava rýchla bez ohľadu na počet účastníkov.

2.5 Ombudsman súhlasí s analýzou sťažovateľov, že počet uchádzačov, ktorí sa zúčastnia na fázach po testoch predbežného výberu, bol od začiatku známy, a preto bol nezávislý od vysokej úrovne účasti. Ombudsmanka však poznamenáva, že najdlhšie časové úseky medzi rôznymi fázami príslušných výberových konaní boli medzi lehotou na predkladanie prihlášok a testami predbežného výberu (približne 6 mesiacov) a medzi testami predbežného výberu a písomnými testami (približne 4 a 6 mesiacov), čo sú fázy, ktoré by mohli byť ovplyvnené počtom účastníkov.

2.6 Ombudsman tiež berie na vedomie argument sťažovateľov, že Komisia nemôže odôvodniť oneskorenia na základe vysokej miery účasti. V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnieva, že ak sú inštitúcie vystavené zvýšenému pracovnému zaťaženiu, musia skutočne urobiť všetko, čo je v ich silách, aby túto situáciu vyriešili. Ombudsman pripomína, že zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcie konali v primeranej lehote a bezodkladne (7).

2.7 Ombudsman ďalej konštatuje, že oznámenia o výberovom konaní COM/A/1/02, COM/A/2/02 a COM/A/3/02 informovali uchádzačov v časti D.3 s názvom "Približný harmonogram" o tom, že "konania o výberovom konaní trvajú približne 12 mesiacov v závislosti od počtu uchádzačov"(8).

2.8 Ukončenie týchto výberových konaní trvalo v skutočnosti podstatne dlhšie ako 12 mesiacov. Ombudsmanka však nenašla žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že Komisia úmyselne oneskorila predmetné výberové konania alebo že nevynaložila primerané úsilie na riešenie zvýšeného pracovného zaťaženia. Ombudsmanka sa okrem toho domnieva, že znenie oddielu D.3, v ktorom sa odkazuje na približný harmonogram, nevytvára pre uchádzačov oprávnené očakávanie, že výberové konania by sa mali ukončiť do 12 mesiacov.

Ombudsman však zastáva názor, že keď si Komisia uvedomila, že výberové konania budú trvať dlhšie ako „približne 12 mesiacov“ uvedených v oznámeniach o výberovom konaní ako odhad pravdepodobného trvania procesu, bolo by dobrou správou poskytnúť uchádzačom aktualizované informácie o harmonograme. Keďže však sťažovatelia v tejto súvislosti nevzniesli žiadne obvinenia, ombudsman sa touto záležitosťou nebude ďalej zaoberať.

2.9 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman nezistil nesprávny úradný postup Komisie v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti.

3 Údajný nedostatok transparentnosti

3.1 Podľa sťažovateľov obsahovali pôvodné oznámenia o výberových konaniach poznámku, v ktorej sa uvádzalo, že na úspešných uchádzačov sa môže vzťahovať nový služobný poriadok. V oznámení sa však vôbec neuvádzal veľký rozdiel v zaradení a kariérnych vyhliadkach medzi osobami prijatými pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku a jeho prílohy XIII a po ňom. To nie je v súlade so zásadou primeraných očakávaní. Okrem toho táto poznámka bola nesprávna, keďže nový služobný poriadok sa neuplatňoval na dotknuté výberové konania, ktoré sa namiesto toho riadili ustanovením o výnimke uvedeným v prílohe. V oznámení malo byť vysvetlené, že úspešní uchádzači nemali byť prijatí na základe nového služobného poriadku, ale na základe osobitného ustanovenia v prílohe. Uchádzači neboli neskôr informovaní o veľkom vplyve prechodných opatrení uvedených v článku 12 prílohy XIII na tých, ktorí boli prijatí po 1. máji 2004. Jedinou poskytnutou informáciou bol list úspešným uchádzačom, v ktorom sa uvádza ich nová platová trieda v rámci prechodných opatrení. Tieto listy neobsahovali žiadne informácie o faktickom rozdiele medzi novými platovými triedami a platovými triedami uvedenými v oznámeniach o výberových konaniach. Sťažovatelia tvrdia, že spôsob, akým Komisia riešila príslušné výberové konania, znamenal nedostatok transparentnosti z dôvodu neinformovania uchádzačov o vplyve prechodných opatrení uvedených v článku 12 prílohy XIII k novému služobnému poriadku.

3.2 Komisia tvrdí, že vzhľadom na pokrok v reforme služobného poriadku nemohla v čase uverejnenia predmetných oznámení o výberových konaniach urobiť viac, ako poskytnúť informácie obsiahnuté v oznámení. Komisia zdôrazňuje, že Rada prijala zmeny a doplnenia služobného poriadku 22. marca 2004 a že článok 12 prílohy XIII služobného poriadku je jedným z článkov, o ktorých sa v Rade diskutovalo až do konca procesu. Oddelenia pre prijímanie zamestnancov nemali inú možnosť ako počkať na konečné prijatie nového služobného poriadku, ktoré by bolo z právneho hľadiska smerodajné. Počas tohto obdobia preto nebolo možné predvídať vplyv prechodných pravidiel a poskytnúť úspešným uchádzačom presné informácie. Všetkým úspešným uchádzačom výberových konaní, v ktorých boli rezervné zoznamy platné do 31. decembra 2003 a v ktorých Komisia predĺžila lehotu - vrátane COM/A/9/01 - bol zaslaný osobný list obsahujúci upozornenie, že navrhovaná zmena služobného poriadku prinesie nový systém služobného postupu, ktorý by zmenil podmienky a úroveň prijímania do zamestnania v inštitúciách. List tiež informoval uchádzačov o internetovej stránke, na ktorej bolo možné nahliadnuť do návrhu Komisie, pričom uviedol, že článok 11 prílohy XIII obsahuje tabuľku uvádzajúcu zhodu medzi pôvodnou štruktúrou služobného postupu a platovými triedami po nadobudnutí účinnosti zmeny služobného poriadku.

3.3 Sťažovatelia vo svojich pripomienkach tvrdia, že pôvodný návrh bol známy počas diskusií v Rade a Parlamente oveľa skôr ako 22. marca 2004, najmä preto, že Komisia je orgánom, ktorý má legislatívnu iniciatívu. Aj keby výsledok návrhov nebol jednoznačný, Komisia mohla kandidátom naznačiť možné dôsledky návrhov. Samotné uvedenie informácií v oznámeniach o výberových konaniach, že úspešným uchádzačom môže byť ponúknuté pracovné miesto na základe nového služobného poriadku, bolo nedostatočné, keďže tieto informácie neboli dostatočne konkrétne. Treba tiež poznamenať, že niektoré oznámenia o výberových konaniach uverejnené v rokoch 2001 a 2002 neobsahovali žiadny odkaz na navrhovanú novú štruktúru triedenia.

3.4 Ombudsman v prvom rade konštatuje, že výberové konanie COM/A/9/01 bolo uverejnené 28. augusta 2001, teda dávno pred predložením návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok (9), z 24. apríla 2002. Ombudsman preto považuje za primerané, že oznámenie o výberovom konaní v dokumente COM/A/9/01 neobsahovalo oznámenie informujúce uchádzačov o možnom novom služobnom poriadku.

3.5 Ombudsman pripomína, že výberové konania COM/A/1/02, COM/A/2/02 a COM/A/3/02 boli uverejnené 25. júla 2002, t. j. po návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov, že oznámenie v týchto oznámeniach o výberovom konaní neobsahovalo dostatočne jasné informácie o nadchádzajúcej zmene zaradenia do platovej triedy , ombudsman poznamenáva, že v tom čase sa v návrhu Komisie v článku 11 prílohy XIII len stanovovalo, že „zodpovednosť medzi uverejnenou platovou triedou a platovou triedou prijatia do zamestnania sa stanoví vzájomnou dohodou medzi inštitúciami po porade s Výborom pre služobný poriadok“. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov, že v oznámení chýbali informácie o zmene „pracovných vyhliadok“, ombudsman sa nedomnieva, že sťažovatelia vysvetlili, aký druh informácií o kariérnych vyhliadkach sa podľa nich mal poskytnúť. Ombudsman zastáva názor, že takéto vyhliadky závisia od viacerých aspektov, a nielen od platovej triedy pre prijímanie do zamestnania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman považuje za primerané vysvetlenie Komisie, že v čase uverejnenia príslušných oznámení o výberovom konaní nebolo možné poskytnúť viac informácií, ako bolo v skutočnosti uvedené v oznámení.

3.6 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov, že oznámenie bolo nesprávne, pretože nový služobný poriadok sa v skutočnosti nevzťahoval na príslušné výberové konania, ktoré sa namiesto toho riadili ustanovením o výnimke v prílohe, ombudsman považuje prílohy za súčasť služobného poriadku.

3.7 Zostáva teda zaoberať sa argumentmi sťažovateľov, že uchádzači neboli ani neskôr informovaní o veľkom vplyve prechodných opatrení uvedených v článku 12 prílohy XIII k novému služobnému poriadku a že aj keby výsledok návrhov nebol konečný, Komisia mohla uchádzačom oznámiť ich možné dôsledky.

3.8 Ombudsman poznamenáva, že sa nezdá, že by sťažovatelia spochybňovali, že im bol zaslaný list, na ktorý sa odvoláva Komisia a ktorý ich informuje o navrhovanej zmene a doplnení služobného poriadku. Takisto sa nezdá, že by sťažovatelia tvrdili, že tento list bol zaslaný neskoro. Zdá sa teda, že hlavnou obavou sťažovateľov je, že vplyv a dôsledky nového služobného poriadku neboli oznámené uchádzačom.

3.9 Ombudsman súhlasí so sťažovateľmi, že nový služobný poriadok mal skutočne veľký vplyv na kariérne vyhliadky a podmienky služby. Ombudsmanka sa preto domnieva, že úlohou Komisie bolo upozorniť tých, ktorí by mohli byť ovplyvnení zmenami tejto skutočnosti, a poskytnúť čo najjasnejšie informácie o tejto záležitosti. Ombudsmanka poznamenáva, že sa zdá, že v liste Komisie sa uchádzačom vysvetlilo, že navrhovaná zmena služobného poriadku by priniesla nový systém služobného postupu, ktorým by sa zmenili podmienky a úroveň prijímania do zamestnania. V liste sa výslovne odkazuje na (vtedy) článok 11 prílohy XIII k navrhovanému služobnému poriadku a uvádza sa adresa webovej stránky, na ktorej je možné nahliadnuť do tohto článku. V liste sa vysvetlilo, že článok 11 prílohy XIII obsahuje „tabuľku zhody medzi kariérami v rámci súčasných výberových konaní a platovými triedami po nadobudnutí účinnosti zmeneného a doplneného služobného poriadku“(10).

3.10 Ombudsman poznamenáva, že nahliadnutím do prílohy XIII by sa uchádzači dozvedeli nielen o navrhovaných platových triedach, v rámci ktorých by boli prijatí po nadobudnutí účinnosti nového služobného poriadku, ale našli by aj informácie o navrhovaných nových platových triedach pre osoby, ktoré už pracujú ako úradníci v inštitúciách, ako aj tabuľky s navrhovaným základným mesačným platom pre navrhované nové platové triedy.

3.11 Ombudsman ďalej pripomína, že konečná verzia prílohy XIII k novému služobnému poriadku sa líši od zmeneného a doplneného návrhu Komisie z 18. novembra 2003, rovnako ako zmenený a doplnený návrh Komisie z 18. novembra 2003 sa líši od pôvodného návrhu Komisie z 24. apríla 2002. Ombudsmanka sa ďalej domnieva, že to, čo sťažovatelia označujú ako „dôsledky“ návrhov nového služobného poriadku, nemožno považovať len za zmenu základného platu.

3.12 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že uchádzačom sa podľa všetkého poskytli dostatočné informácie, ktoré im umožnili nahliadnuť do príslušných zdrojov informácií, aby mohli posúdiť možné dôsledky návrhov nového služobného poriadku, o ktorých sa diskutovalo v rámci legislatívneho postupu, pre seba. Ombudsmanka ďalej považuje za primerané rozhodnutie Komisie neposkytnúť podrobnejšie informácie o pravdepodobných dôsledkoch pre nových zamestnancov, keďže konečná verzia nových ustanovení nemohla byť známa až do ukončenia legislatívneho postupu. Ombudsman preto v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nezistil nesprávny úradný postup Komisie.

4 Údajný nedostatok informovanosti v rámci vlastných útvarov Komisie

4.1 Sťažovatelia tvrdia, že spôsob, akým Komisia riešila príslušné výberové konania, znamenal nedostatočnú informovanosť v rámci vlastných útvarov Komisie o vplyve prechodných opatrení.

4.2 Komisia sa domnieva, že svojim zamestnancom poskytla úplné informácie. Proces reformy služobného poriadku bol predmetom prebiehajúcej informačnej operácie zameranej na všetkých zamestnancov inštitúcie. Informácie boli poskytnuté v rámci organizácie a na internete a počas príslušného obdobia boli zamestnancom distribuované mnohé publikácie. Osobitný dôraz sa kládol na sieť vedúcich ľudských zdrojov pre generálne riaditeľstvá a oddelenia.

4.3 Sťažovatelia tvrdia, že skutočnosť, že útvary Komisie si boli vedomé skutočnosti, že nový služobný poriadok nadobudne účinnosť, nie je rovnaká ako vedomosť o dôsledkoch článku 12 prílohy XIII. Internetové stránky, na ktoré sa odvoláva Komisia, naďalej odkazovali na starý systém klasifikácie aj po 1. máji 2004. Sťažovatelia tvrdia, že môžu poskytnúť dôkazy o mnohých prípadoch, v ktorých boli uchádzačom poskytnuté zavádzajúce informácie o platných pravidlách. Takéto prípady predstavujú nezvratný dôkaz nedostatočnej informovanosti dokonca aj v rámci Komisie.

4.4 Ombudsman súhlasí so sťažovateľmi, že uvedomenie si skutočnosti, že nový služobný poriadok má nadobudnúť účinnosť, nie je to isté ako uvedomenie si podrobných dôsledkov nového služobného poriadku. Ombudsman sa však domnieva, že z dôkazov predložených Komisiou vyplýva, že vynaložila skutočné a primerané úsilie, aby upozornila zamestnancov na dôležitosť zmien služobného poriadku a informovala ich o podstate týchto zmien, keďže konečná verzia nových ustanovení nemohla byť známa až do ukončenia legislatívneho postupu. Ombudsman si je na základe skúseností členov svojich útvarov vedomý toho, že nie všetky informácie na intranete Komisie (z ktorých časti sú prístupné všetkým zamestnancom EÚ) boli aktualizované okamžite 1. mája 2004. Táto skutočnosť však nemení jeho celkové zistenie o neexistencii nesprávneho úradného postupu zo strany Komisie, pokiaľ ide o tento aspekt sťažnosti.

5 Údajné dezinformácie pre úspešných uchádzačov

5.1 Podľa sťažovateľov niektorí interní uchádzači dostali prihlášku do 1. mája 2004. Iní dostali rozdielne informácie o tom, že do 1. mája 2004 nebudú vymenovaní zo zoznamov úspešných uchádzačov; že pred 1. májom 2004 mohli byť prijaté do zamestnania len určité typy interných uchádzačov; alebo že pred 1. májom 2004 mohli byť prijatí len externí uchádzači. Sťažovatelia tvrdia, že vybavovanie výberových konaní Komisiou predstavovalo pre úspešných uchádzačov dezinformáciu o tom, či by bolo možné vymenovanie pred 1. májom 2004.

5.2 Komisia tvrdí, že úlohou tých, ktorí sú zodpovední za prijímanie úradníkov a dočasných zamestnancov, je čo najrýchlejšie a najúčinnejšie uspokojovať potreby inštitúcie v oblasti ľudských zdrojov s cieľom zabezpečiť kontinuitu služby v súlade s rozpočtovými zdrojmi a v rámci obmedzení stanovených v pláne pracovných miest. Komisia poskytuje údaje, o ktorých sa domnieva, že preukazujú, že počas predmetného obdobia určite nespomalila prijímanie zamestnancov. Komisia takisto poskytuje štatistiky o používaní príslušných rezervných zoznamov, pričom tvrdí, že tieto štatistiky vykazujú mierny prebytok pri prijímaní zamestnancov pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku, pričom mnohí z prijatých osôb nie sú internými uchádzačmi. Podľa Komisie to vyvracia tvrdenie, že náborové oddelenie poskytlo informácie o tom, že pred 1. májom 2004 mohli byť prijatí len interní uchádzači.

5.3 Sťažovatelia vo svojich pripomienkach tvrdia, že Komisia poskytuje len informácie o tom, koľko zamestnancov bolo prijatých do zamestnania pred májom 2004, ale neobjasňuje, koľko z prijatých osôb uspelo vo výberových konaniach, na ktoré sa sťažovali.

5.4 Ombudsman poznamenáva, že Komisia poskytla štatistické údaje, ktoré dokazujú, že prijatie do zamestnania sa uskutočnilo z rezervných zoznamov každého výberového konania, na ktoré bola podaná sťažnosť pred 1. májom 2004 aj po tomto dátume (okrem rezervného zoznamu KOM/A/3/02, ktorý bol uverejnený 18. mája 2004). Napriek tomu, že Komisia nepredložila žiadne údaje preukazujúce, že podiel prijatých uchádzačov z týchto výberových konaní je interným uchádzačom, t. j. osobami, ktoré už pracujú v inštitúciách, ombudsmanovi nebol poskytnutý žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že interní uchádzači z výberových konaní, na ktoré bola podaná sťažnosť, boli prijatí buď len pred 1. májom 2004, alebo až po tomto dátume.

5.5 Ombudsman si je vedomý toho, že uvedené skutočnosti nepredstavujú presvedčivý dôkaz, pokiaľ ide o akékoľvek informácie, ktoré Komisia mohla poskytnúť uchádzačom o možnostiach prijatia do zamestnania pred 1. májom 2004 alebo po tomto dátume. Keďže však neexistujú žiadne konkrétne dôkazy o tom, že Komisia nesprávne informovala úspešných uchádzačov, ombudsmanka sa domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo zo strany Komisie k nesprávnemu úradnému postupu.

5.6 Ombudsman poznamenáva, že sťažovatelia vo svojich pripomienkach žiadajú ombudsmana, aby analyzoval nábor niektorých ľudí, ktorí už pracujú v inštitúciách, ktorý sa uskutočnil pred 1. májom 2004, na "naliehavých postupoch", aby zistil, či boli náborovým oddeleniam alebo konkrétnym uchádzačom poskytnuté privilegované informácie. Podľa sťažovateľov existujú e-maily a zápisnice zo stretnutí, ktoré údajne naznačujú, že bolo možné prijať určité kategórie uchádzačov pred 1. májom 2004, ale nie iné.

5.7 Ombudsmanovi nie je jasné, na aké "privilegované informácie" ho chcú sťažovatelia upozorniť, ani aké obvinenia z nesprávneho úradného postupu by chceli v tejto súvislosti uviesť. Sťažovatelia by však mohli zvážiť predloženie novej sťažnosti ombudsmanovi, pričom by mali jasne vysvetliť, čo považujú za prípad nesprávneho úradného postupu, a predložiť dôkazy na podporu svojho tvrdenia.

6 Údajná nerovnosť zaobchádzania a diskriminácia na základe veku

6.1 Sťažovatelia tvrdia, že keďže všetky výberové konania uverejnené 25. júla 2002 (COM/A/1/02, COM/A/2/02 a COM/A/3/02) boli ukončené v rôznych termínoch, výsledkom bolo, že uchádzači z niektorých výberových konaní mali väčšie príležitosti byť prijatí podľa starého služobného poriadku a potom preradení do nového služobného poriadku v podstatne vyšších platových triedach ako uchádzači prijatí podľa nového služobného poriadku. To tiež znamenalo, že niektorí uchádzači, ktorí uspeli vo výberovom konaní A8, boli prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004 na vyššej úrovni ako úspešní uchádzači vo výberovom konaní A6/A7, ktorí boli prijatí po 1. máji 2004. Oneskorené dokončenie výberových konaní a v dôsledku toho aj uplatňovanie prechodných opatrení vyvolávajú aj otázky diskriminácie na základe veku. Väčšina predmetných výberových konaní bola prvá, ktorá bola uverejnená po zrušení vekovej hranice. Prilákali teda veľký počet starších a skúsenejších uchádzačov, pre ktorých boli vhodné pôvodné platové triedy uvedené v oznámeniach o výberových konaniach. Menšie platové triedy ponúkané po nadobudnutí účinnosti nového služobného poriadku nie sú pre týchto uchádzačov vhodné a vedú k nenapraviteľne poškodeným kariérnym vyhliadkam. Sťažovatelia tvrdia, že prístup Komisie k príslušným výberovým konaniam znamenal nerovnosť zaobchádzania medzi úspešnými uchádzačmi zamestnanými pred 1. májom 2004 a po tomto dátume vrátane diskriminácie na základe veku.

6.2 Komisia tvrdí, že od 1. mája 2004 nemala inú možnosť, ako uplatniť nový platný služobný poriadok, vrátane služobného poriadku týkajúceho sa platovej triedy pre prijímanie do zamestnania. Hoci je pravda, že úspešní uchádzači z toho istého výberového konania boli prijatí do zamestnania za odlišných podmienok v závislosti od toho, či k vymenovaniu došlo pred 1. májom 2004 alebo po tomto dátume, nič to nemení na tom, že to, čo sťažovatelia považujú za rozdielne zaobchádzanie, je v skutočnosti len výsledkom dvoch odlišných právnych a objektívnych súvislostí. Okrem toho rozdiel v podmienkach sa neobmedzuje na platovú triedu pre prijímanie do zamestnania, ale týka sa mnohých aspektov, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok. Okrem toho uchádzač, ktorý uspeje vo verejnom výberovom konaní a je zaradený do rezervného zoznamu, nemá právo na prijatie do zamestnania.

Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu na základe veku, Komisia tvrdí, že je založená na nesprávnej hypotéze, že v starom systéme bolo prijatie do vyššej platovej triedy určené starším úspešným uchádzačom. V skutočnosti v starom systéme nebol vek pri rozhodovaní o zaradení do vyššej platovej triedy zohľadnený. Pokiaľ ide o dĺžku odbornej praxe, ktorá len veľmi nepriamo súvisí s vekom, išlo len o jedno z piatich kumulatívnych kritérií zohľadnených pri zaradení do vyššej platovej triedy.

6.3 Sťažovatelia vo svojich všeobecných pripomienkach k stanovisku Komisie a vo svojich pripomienkach týkajúcich sa tohto konkrétneho tvrdenia tvrdia, že Komisia koná tak, akoby jej mandátom bolo len uplatňovanie platného služobného poriadku a ako keby bola inou inštitúciou ako tá, ktorá zmenila a doplnila služobný poriadok. Sťažovatelia sa však domnievajú, že Komisia má morálnu povinnosť nenavrhovať diskriminačné právne predpisy. Je zodpovednosťou Komisie zabezpečiť, aby jej návrhy nových právnych predpisov Rade nespôsobovali diskriminačné zaobchádzanie s uchádzačmi zaradenými na rezervné zoznamy na účely prijímania do zamestnania. Komisia sa tým, že vo svojom stanovisku uviedla, že Rada vypracovala prechodné ustanovenia, hoci v skutočnosti navrhla Rade tie isté ustanovenia, snaží zakryť skutočnosť, že sa dopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovatelia sú sklamaní Komisiou, ktorá vedome predložila Rade a Parlamentu návrh s úmyslom účinne znížiť hodnotenie všetkých prebiehajúcich výberových konaní a ktorá bola osobitne v rozpore s článkom 31 nového služobného poriadku. Povinnosťou Komisie ako legislatívneho iniciátora bolo varovať Radu a Parlament pred možnými negatívnymi účinkami prechodných opatrení. Nesplnenie tejto povinnosti spôsobilo, že zrušenie vekových hraníc bolo symbolickým gestom bez účinku, čím sa zosmiešnila inštitúcia ombudsmana, ktorá presadzovala zrušenie vekových hraníc. Článok 12 prílohy XIII znamená, že Komisia je ochotná zamestnať ľudí v akomkoľvek veku, ale s týmito ľuďmi sa bude zaobchádzať len tak, ako keby mali 28 rokov. Dĺžka, relevantnosť, úroveň a kvalita odbornej praxe nemôže byť v žiadnom prípade oddelená od veku.

Sťažovatelia chápu výhovorku Komisie, že len uplatňuje zákon. Je to však výklad zákona, ktorý spochybňujú. Sťažovatelia nechápu, ako sa Komisia môže odvolávať na povinnosť uvedenú v článku 12 prílohy XIII služobného poriadku a zároveň ignorovať povinnosť uplatňovať článok 31 toho istého služobného poriadku. Príloha XIII nezrušuje platnosť článku 31, a preto sa stále uplatňuje na dotknutých uchádzačov. Článok 31 je v hlavnej časti nariadení, a preto má vyššiu právnu silu ako ustanovenie v prílohe. V služobnom poriadku sa nové platové triedy označujú ako „zmena názvu“. Nový služobný poriadok teda znamená len zmenu názvu, nie nové platové triedy. S cieľom dodržať článok 31 sťažovatelia považujú za právne nemožné prijať dotknutých úspešných uchádzačov inak ako pod novým názvom platovej triedy vo funkčnej skupine uvedenej v príslušnom oznámení o výberovom konaní.

Sťažovatelia sa teraz sťažujú prostredníctvom kanálov, ktoré majú k dispozícii, čo bude v konečnom dôsledku znamenať predvedenie Komisie pred súdy Spoločenstva. Niektorí sťažovatelia navrhujú, aby ombudsman navrhol Komisii zmenu služobného poriadku.

6.5 Ombudsman starostlivo preskúmal argumenty, ktoré uviedli sťažovatelia vo svojich sťažnostiach a pripomienkach. Hoci ombudsman nevylučuje všeobecnú možnosť, že by mohol vzniknúť nesprávny úradný postup v súvislosti s vypracovaním legislatívnych návrhov, domnieva sa, že v tomto prípade tvrdenia sťažovateľov o nerovnosti zaobchádzania a diskriminácii na základe veku spochybňujú najmä zákonnosť nového služobného poriadku, a najmä článku 12 prílohy XIII.

6.6 Ombudsman pripomína zistenia uvedené v časti 1 a domnieva sa, že nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu tvrdenia, o ktorom sa uvažuje v tejto časti rozhodnutia.

6.7 Pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie nového služobného poriadku Komisiou, ombudsman si nie je vedomý žiadneho pravidla alebo zásady, ktoré by ustanoveniam v prílohách priznávali právne postavenie, ktoré by bolo nižšie ako ustanovenia v hlavnej časti služobného poriadku. Ombudsman vo všeobecnosti zastáva názor, že článok 12 prílohy XIII obsahuje osobitné ustanovenia upravujúce konkrétnu situáciu, a preto sa zdá rozumné, aby tieto ustanovenia mali prednosť pred všeobecným pravidlom, akým je článok 31. Ombudsman by však chcel v tejto súvislosti opäť pripomenúť, že zákonnosť článku 12 prílohy XIII k služobnému poriadku je predmetom súdneho konania.

6.8 Ombudsman ďalej poznamenáva, že premenovanie platových tried, na ktoré sa odvolávajú sťažovatelia, je uvedené v článku 2 prílohy XIII, ktorý sa zrejme vzťahuje len na platové triedy osôb, ktoré už pracovali ako úradníci v čase, keď 1. mája 2004 nadobudol účinnosť nový služobný poriadok. Zaradenie osôb prijatých po 1. máji 2004 do platovej triedy upravuje článok 12 prílohy XIII, ktorý neobsahuje žiadny odkaz na premenovanie.

6.9 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že sa nezdá, že by sa Komisia dopustila nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré sa posudzuje v tejto časti rozhodnutia.

7 Údajná diskriminácia potenciálnych kandidátov

7.1 Sťažovatelia tvrdia, že prístup Komisie k príslušným výberovým konaniam znamenal diskrimináciu potenciálnych uchádzačov, ktorí boli vylúčení z účasti na výberových konaniach z dôvodu nedostatku odborných skúseností: títo uchádzači by boli oprávnení zúčastniť sa na základe nových platových tried uvedených v článku 12 prílohy XIII k novému služobnému poriadku.

7.2 Komisia považuje za ťažké pochopiť toto tvrdenie. Komisia považuje za nejasné, ako by údajné predsudky voči potenciálnym kandidátom, ktorí sú menej kvalifikovaní ako sťažovatelia, mohli nepriaznivo ovplyvniť sťažovateľov.

7.3 Niektorí sťažovatelia v podstate tvrdia, že ich zmysel pre spravodlivosť je urazený účasťou na výberových konaniach vedúcich k náboru na pracovné miesta vhodné pre menej kvalifikované osoby. Mnoho mladých uchádzačov, ktorí boli odmietnutí vo výberovom konaní, mohlo byť vymenovaných na miesta, ktoré boli nakoniec ponúknuté. Tisíce tichých európskych občanov by sa mali cítiť diskriminovaní, ak si uvedomujú príležitosť, ktorú premeškali. Sťažovatelia by sa chceli sťažovať v ich mene.

7.4 Ombudsman by chcel v prvom rade zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v stanovisku Komisie, nie je potrebné, aby bol človek osobne dotknutý údajným nesprávnym úradným postupom, aby sa mohol v tejto veci sťažovať ombudsmanovi.

7.5 Ombudsman ďalej berie na vedomie a chápe obavy sťažovateľov týkajúce sa spravodlivosti. Ombudsman v tejto súvislosti pripomína, že nerovnosť zaobchádzania s existujúcimi a novými zamestnancami je neoddeliteľnou súčasťou systému nového služobného poriadku a že otázka, či je takáto nerovnosť právne odôvodnená, je na súdoch Spoločenstva.

7.6 Pokiaľ však ide o tvrdenie sťažovateľov o diskriminácii potenciálnych kandidátov, ombudsman sa domnieva, že bolo rozumné, aby Komisia v čase vypracúvania a uverejňovania predmetných oznámení o výberových konaniach uplatňovala platné pravidlá, t. j. "starý" služobný poriadok, a opierala sa o ne. Ombudsman sa okrem toho nedomnieva, že na pravidlá, ktoré nadobudli účinnosť 1. mája 2004, sa možno odvolávať s cieľom tvrdiť, že výber spôsobilých uchádzačov bol diskriminačný, keďže výber spôsobilých uchádzačov do príslušných výberových konaní sa musel uskutočniť už v rokoch 2001 a 2002. Ombudsman preto v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nezistil nesprávny úradný postup Komisie.

8 Údajné neodpovedanie na korešpondenciu sťažovateľov

8.1 Sťažovatelia tvrdia, že zaobchádzanie Komisie s dotknutými výberovými konaniami znamenalo, že Komisia neodpovedala na ich spoločnú a individuálnu korešpondenciu týkajúcu sa tejto záležitosti.

8.2 Komisia tvrdí, že pokiaľ je útvarom GR ADMIN známe, na žiadosti, ktoré jej boli adresované, boli poskytnuté individuálne odpovede vo forme, v akej boli doručené (listom, e-mailom, telefonicky).

8.3 Sťažovatelia vo svojich pripomienkach tvrdia, že môžu ombudsmanovi poskytnúť listinné dôkazy o mnohých prípadoch, keď uchádzači položili Komisii otázky a buď nedostali žiadnu odpoveď, alebo dostali neprimerané a oneskorené odpovede.

8.4 Ombudsman berie na vedomie argument sťažovateľov, že môžu poskytnúť dôkazy o tom, že Komisia neodpovedala. Vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek podrobných informácií alebo konkrétnych dôkazov v tejto súvislosti však ombudsman nepovažuje za opodstatnené odložiť svoje rozhodnutie s cieľom pokračovať v ďalšom vyšetrovaní tohto aspektu sťažností. Sťažovatelia, ktorí si to želajú, však môžu predložiť nové sťažnosti podložené vhodnými listinnými dôkazmi o tom, že Komisia neodpovedala.

9 O žalobách týkajúcich sa platových tried pre prijímanie do zamestnania

9.1 Sťažovatelia tvrdia, že všetci úspešní uchádzači zo zoznamov uverejnených pred 1. májom 2004 by mali byť vymenovaní do platových tried zodpovedajúcich platovým triedam uvedeným v pôvodných oznámeniach o výberových konaniach a že hodnotiaca komisia by mala mať možnosť zohľadniť kvalifikáciu a skúsenosti, čím by sa dosiahla rovnocennosť úrovne vymenovania a vyhliadok kariérneho rastu pre všetkých úspešných uchádzačov bez ohľadu na to, či boli vymenovaní pred 1. májom 2004 alebo po tomto dátume.

9.2 Komisia tvrdí, že na základe nového služobného poriadku je právne nemožné, aby inštitúcie prijímali úspešných uchádzačov do akejkoľvek inej platovej triedy, ako sú platové triedy stanovené v článku 12 prílohy XIII služobného poriadku. Podľa ustanovení prílohy XIII je úroveň (platová trieda) prijatia do zamestnania určená dátumom vymenovania.

9.3 Na základe uvedených zistení, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, a na základe analýzy uvedenej v bode 6.7 týkajúcej sa výkladu a uplatňovania nového služobného poriadku zo strany Komisie ombudsman nezistil žiadne dôvody na ďalšie riešenie tohto tvrdenia.

10 O tvrdení týkajúcom sa informácií pre uchádzačov v prebiehajúcich výberových konaniach

10.1 Sťažovatelia tvrdia, že uchádzači v prebiehajúcich výberových konaniach, ktoré boli uverejnené pomocou starého systému zaraďovania do tried, by mali byť plne informovaní o dôsledkoch prechodných opatrení podľa nového služobného poriadku.

10.2 Komisia tvrdí, že každé oznámenie o výberovom konaní uverejnené od 25. júla 2002 obsahuje oznámenie určené uchádzačom, v ktorom ich informuje o možných dôsledkoch návrhu na zmenu služobného poriadku pre úspešných uchádzačov. Tento postup sa javí ako najvhodnejší spôsob informovania uchádzačov. V prípade všetkých verejných výberových konaní uverejnených pred 25. júlom 2002, t. j. v prípade všetkých oznámení, ktoré neobsahujú informácie týkajúce sa návrhu na zmenu a doplnenie služobného poriadku, dostali úspešní uchádzači individuálny list od Komisie v tejto veci.

10.3 Sťažovatelia nepovažujú poznámku v oznámeniach o výberovom konaní za dostatočnú. Predmetné oznámenie iba upriamuje pozornosť uchádzačov na návrh na zmenu služobného poriadku, ktorý má 300 strán. V oznámení nie sú uchádzači dostatočne informovaní o možných dôsledkoch zmeny.

10.4 V súvislosti s týmto tvrdením ombudsman pripomína svoju analýzu a zistenia uvedené v časti 2. Ombudsman ďalej poznamenáva, že oznámenia o výberových konaniach uverejnené bližšie k nadobudnutiu účinnosti nového služobného poriadku, ako napríklad EPSO/A/12/04 (11), EPSO/A/13/04, EPSO/A/14/04 a EPSO/A/15/04 (12), ktoré boli uverejnené 2. a 3. marca 2004 a stále prebiehajú, sa odvolávajú na článok 12 prílohy XIII a informujú potenciálnych uchádzačov o konkrétnych platových triedach uplatniteľných od 1. mája 2004. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka nezistila žiadne dôvody na ďalšie uplatňovanie tohto nároku.

11 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

Ombudsman však pripomína, že otázka zákonnosti nerovnosti zaobchádzania obsiahnutá v novom služobnom poriadku je na súdoch Spoločenstva.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. EÚ L 124/1, 27.4.2004.

(2) Nezahŕňa pracovné miesta určené pre štátnych príslušníkov EÚ-10, ktoré nie sú relevantné pre sťažnosti.

(3) Nezahŕňa pracovné miesta určené pre štátnych príslušníkov EÚ-10, ktoré nie sú relevantné pre sťažnosti.

(4) Ú. v. EÚ L 124/1, 27.4.2004.

(5) Články 230 a 231 Zmluvy o ES.

(6) Pozri napr. veci T-58/05 a T-192/05.

(7) Pozri napr. článok 17 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, ktorý je k dispozícii na webovom sídle ombudsmana: http://www.ombudsman.europa.eu.

(8) Pokiaľ ide o výberové konanie COM/A/9/01, v oznámení o výberovom konaní nebol uvedený žiadny harmonogram.

(9) KOM(2002) 213, konečné znenie.

(10) Ombudsman poznamenáva, že tabuľka zodpovedajúcich platových tried bola podľa všetkého zavedená do prílohy XIII zmeneným a doplneným návrhom Komisie na nový služobný poriadok z 18. novembra 2003, KOM(2003) 721 v konečnom znení.

(11) Ú. v. EÚ C 54 A/1, 2.3.2004.

(12) Ú. v. EÚ C 55 A/13, 3.3.2004.