Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V máji 2024 nadobudol účinnosť akt o kritických surovinách [1]. Cieľom tohto nariadenia EÚ je zabezpečiť prístup k bezpečným a udržateľným dodávkam základných nerastov a materiálov s vysokým hospodárskym významom a významným rizikom spojeným s dodávkami, ktoré sú kľúčové pre digitálne, zelené a obranné technológie.

2. Podľa aktu o kritických surovinách možno určité projekty ťažby, spracovania a recyklácie uznať za „strategický projekt“[2], čo znamená, že tieto projekty získajú prioritné postavenie, ktoré si vyžaduje, aby vnútroštátne orgány a súdy čo najrýchlejšie vykonali všetky správne alebo súdne konania súvisiace s udeľovaním povolení pre tieto projekty. Štatút strategického projektu prináša aj výhody, pokiaľ ide o ľahší prístup k financovaniu.  

3. Rozhodnutia o určení štatútu strategického projektu prijíma Európska komisia po konzultácii s Radou pre kritické suroviny, ktorá pozostáva z expertov z členských štátov.

4. V máji 2024 Komisia uverejnila prvú výzvu na predkladanie žiadostí o uznanie projektov v oblasti surovín za strategické projekty v rámci aktu o kritických surovinách.[3] V marci 2025 Komisia označila prvých 47 projektov v oblasti surovín v rámci EÚ za strategické projekty.[4] V júni 2025 Komisia označila 13 projektov v oblasti surovín, ktoré sa nachádzajú v krajinách mimo EÚ, za strategické projekty.[5]

5. Sťažovateľ, aktivista v oblasti životného prostredia, požiadal v apríli 2025 [6] Komisiu o prístup verejnosti k i) svojej všeobecnej metodike posudzovania žiadostí o status strategického projektu, ako aj k ii) príslušnej žiadosti a posúdeniu konkrétneho projektu, ktorý požiadal o uznanie za strategický projekt, ale ako taký nebol označený.

6. Komisia v odpovedi poskytla sťažovateľovi odkazy na svoje webové sídlo obsahujúce informácie o jej metodike posudzovania projektových žiadostí [7] a stanovisko [8] Rady pre kritické suroviny k navrhovanému zoznamu strategických projektov vypracovanému v prvom kole žiadostí.

7. Pokiaľ ide o ostatné dokumenty, Komisia odmietla poskytnúť prístup verejnosti, pričom sa opierala o potrebu chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o obranné a vojenské záležitosti a finančné a hospodárske politiky EÚ [9], a o potrebu chrániť obchodné záujmy dotknutej spoločnosti [10]. Pokiaľ ide o druhú možnosť, Komisia tvrdila, že vzhľadom na to, že projektová žiadosť nebola úspešná, zverejnenie by poškodilo konkurenčné postavenie dotknutej spoločnosti na trhu, jej prístup k financovaniu a jej záujem o opätovné uplatnenie v budúcich výzvach.

8. Sťažovateľ v júli 2025 požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko (prostredníctvom „opakovanej žiadosti“), pričom okrem iného tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

9. Keď sťažovateľ nedostal od Komisie opakovanú odpoveď v stanovenej lehote (ktorá sa považuje za implicitnú zápornú odpoveď), obrátil sa na ombudsmana, pričom vyjadril obavy z oneskorenia, ktoré Komisii vzniklo pri vybavovaní jeho žiadosti o prístup, a z jej odmietnutia sprístupniť predmetné dokumenty.

Vyšetrovanie

10. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týkajúce sa implicitného odmietnutia Komisie poskytnúť prístup verejnosti podľa nariadenia č. 1049/2001.

11. V súvislosti so strategickým vyšetrovaním ^[11] ombudsmanka už zistila, že systémové oneskorenia Komisie pri spracúvaní žiadostí verejnosti o prístup predstavujú nesprávny úradný postup ^[12] Preto, hoci ombudsmanka vyjadrila poľutovanie nad oneskorením odpovede Komisie na opakovanú žiadosť sťažovateľa, nezačala vyšetrovanie dôvodov oneskorenia v tomto konkrétnom prípade. Ombudsmanka si je však vedomá toho, že Komisii naďalej vznikajú oneskorenia pri vybavovaní žiadostí verejnosti o prístup a túto záležitosť pozorne monitoruje na základe sťažností, ktoré jej boli predložené.

12. Ako prvý krok vyšetrovania ombudsmanka požiadala Komisiu, aby vydala výslovné potvrdzujúce rozhodnutie. Keď však meškanie pretrvávalo, vyšetrovací tím ombudsmana pristúpil k nahliadnutiu do sporných dokumentov.

13. Komisia následne vydala potvrdzujúce rozhodnutie (takmer štyri mesiace po uplynutí príslušnej lehoty), v ktorom identifikovala 18 dokumentov pozostávajúcich zo žiadosti o príslušný projekt a podporných dokumentov, ako aj posúdenie tejto žiadosti Komisiou. Komisia trvala na svojom stanovisku, že prístup k týmto dokumentom sa musí odmietnuť na ochranu obchodných záujmov dotknutej spoločnosti, pričom tvrdila, že sa uplatňuje všeobecná domnienka nezverejnenia. Komisia sa už neopierala o výnimku na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o obranné a vojenské záležitosti a finančné a hospodárske politiky EÚ.

14. Sťažovateľ bol naďalej nespokojný s týmto výsledkom. Vyšetrovací tím ombudsmana teda pokračoval v kontrole sporných dokumentov.

Predložené argumenty

15. Navrhovateľ vo svojej opakovanej žiadosti tvrdil, že Komisia dostatočne nepreukázala, že zverejnenie dokumentov by spôsobilo primerane predvídateľnú a nehypotetickú ujmu obchodným záujmom príslušnej spoločnosti.

16. Sťažovateľ takisto tvrdil, že informácie, ktoré musia žiadatelia o strategické projekty poskytnúť, predstavujú podnikové informácie, ktoré sú spoločnosti aj tak povinné zverejňovať vzhľadom na svoje všeobecné oznamovacie povinnosti podľa „smernice o transparentnosti“[13].

17. Sťažovateľ sa takisto domnieval, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení z dôvodu očakávaných environmentálnych a sociálnych vplyvov projektu, pričom poznamenal, že dokumenty budú pravdepodobne obsahovať informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia. Okrem toho vzhľadom na to, že projekty v oblasti surovín sú financované z verejných zdrojov, zrýchlené a udelené regulačné výsady, verejnosť má záujem vedieť, ako sa strategické projekty posudzujú a vyberajú.

18. Komisia vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí uviedla, že smernica o transparentnosti sa uplatňuje len na emitentov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v členskom štáte, a že dotknutá spoločnosť nezverejnila predmetné dokumenty.

19. Komisia takisto tvrdila, že na dokumenty sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia. Dospela k záveru, že predmetné dokumenty sú podobné ponukám uchádzačov v rámci postupu verejného obstarávania, v prípade ktorého súdy EÚ uznali použitie všeobecnej domnienky.[14] Komisia okrem toho odkázala na článok 46 aktu o kritických surovinách, v ktorom sa vyžaduje, aby sa informácie získané podľa uvedeného nariadenia použili len na účel, na ktorý boli poskytnuté, a aby Komisia chránila obchodné a obchodné tajomstvo.

20. Komisia zároveň posúdila obsah dokumentov. Komisia konkrétne uviedla, že dokumenty obsahujú „vysvetlenie podnikateľského plánu [spoločnosti], metodiky, odborných znalostí, inovačného prístupu, zapojenia odborníkov a iných informácií, ktoré majú obchodnú hodnotu, pokiaľ ide o spôsob, akým [spoločnosť] zamýšľa realizovať svoj projekt, ak by bol uznaný ako strategický projekt. Dokumenty odrážajú špecifické technologické know-how a podrobné prevádzkové aspekty týkajúce sa realizácie projektu vrátane harmonogramov, opisov opatrení a míľnikov.“ Komisia sa domnievala, že zverejnenie požadovaných dokumentov by tak odhalilo tretím stranám obchodnú stratégiu a know-how dotknutej spoločnosti vrátane potenciálnych konkurentov, ktorí by mohli tieto informácie použiť v budúcich výzvach na predkladanie návrhov na podobné projekty, čo by predstavovalo skutočné a nehypotetické riziko vážneho poškodenia obchodných záujmov žiadateľa.

21. Komisia sa okrem toho domnievala, že odhalenie posúdenia predmetného projektu a konkrétnych dôvodov, prečo nespĺňa kritériá na uznanie za strategický projekt, by ovplyvnilo dobrú povesť dotknutej spoločnosti, čo by zase mohlo mať negatívny vplyv na akúkoľvek budúcu žiadosť, ktorú by chcela predložiť.

22. Pokiaľ ide o existenciu prevažujúceho verejného záujmu, Komisia zamietla tvrdenia predložené sťažovateľom ako príliš všeobecné. Konkrétne tvrdila, že sťažovateľ nevysvetlil, ako by zverejnenie požadovaných dokumentov zmiernilo údajné environmentálne riziká spojené s predmetným projektom. Dodal, že uznanie alebo neuznanie strategického štatútu by v zásade nemalo vplyv na existenciu takýchto projektov alebo ich sprievodné environmentálne a sociálne riziká, keďže existujú nezávisle od uplatňovania alebo potenciálneho uznania podľa aktu o kritických surovinách a namiesto toho závisia od fázy vykonávania na vnútroštátnej úrovni.

23. Komisia tiež uviedla, že informácie obsiahnuté v sporných dokumentoch sa týkajú zhrnutia plánovaného vykonávania monitorovania, prevencie a minimalizácie vplyvov na životné prostredie v prípade úspechu projektu. Konštatoval však, že tieto informácie boli len prospektívne, a to aj preto, že projektová žiadosť bola neúspešná. Akékoľvek informácie o emisiách do životného prostredia by preto jednoznačne patrili do kategórie hypotetických alebo nepredvídateľných emisií, ktoré by verejnosti neumožnili pochopiť, čo sa skutočne uvoľňuje do životného prostredia [15].

24. Sťažovateľ vo svojej korešpondencii s ombudsmanom poznamenal, že sa zdá, že dotknutá spoločnosť opätovne požiadala o uznanie predmetného projektu za strategický projekt v druhej výzve na predkladanie návrhov, ktorá bola otvorená do polovice januára 2026, a že projekt získal politickú podporu. V tejto súvislosti tvrdili, že zverejnenie je potrebné na umožnenie verejnej kontroly a na zabezpečenie toho, aby politická obhajoba projektu neoslabovala jeho riadne posúdenie Komisiou.

25. Navrhovateľ takisto spochybnil všeobecnú domnienku nezverejnenia, na ktorú sa odvoláva Komisia, pričom tvrdil, že žiadosti o strategický projekt a ponuky verejného obstarávania sú vnútorne odlišné kategórie dokumentov.

26. Navrhovateľ ďalej zopakoval svoje tvrdenie, že požadované dokumenty budú pravdepodobne obsahovať podrobné environmentálne informácie vrátane informácií o emisiách, využívaní vody, znečistení, vplyvoch na biodiverzitu, nebezpečných látkach, hluku, využívaní energie a odpade, ako aj informácie o sociálnych a environmentálnych vplyvoch projektov. Sťažovateľ s odkazom na nariadenie o Aarhuskom dohovore [16] tvrdil, že takéto informácie sa musia zverejniť bez ohľadu na ich obchodné tajomstvo [17].

27. Navrhovateľ napokon tvrdil, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť podľa aktu o kritických surovinách zverejniť zoznam prijatých žiadostí, zoznam projektov uznaných za strategické projekty a dôvody ich uznania alebo neuznania zo strany ‑[18].  

Hodnotenie ombudsmana

O ochrane obchodných záujmov

28. Inštitúcie EÚ môžu odmietnuť poskytnúť verejnosti prístup k dokumentu požadovanému podľa nariadenia č. 1049/2001, ak by jeho zverejnenie pravdepodobne viedlo k primerane predvídateľnému a nehypotetickému poškodeniu obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva. To znamená, že inštitúcie EÚ sa nemôžu spoliehať na potrebu chrániť obchodné záujmy len preto, že informácie sa týkajú spoločnosti alebo jej obchodných vzťahov. Výnimka slúži na ochranu citlivých obchodných informácií, ako sú informácie týkajúce sa obchodnej stratégie alebo odborných znalostí spoločnosti.[19] Inštitúcie EÚ preto musia pri odvolávaní sa na túto výnimku vysvetliť, ako by zverejnenie mohlo konkrétne a skutočne ohroziť príslušné oprávnené obchodné záujmy.[20]

29. Komisia sa odvolala na potrebu chrániť obchodné záujmy dotknutej spoločnosti a domnievala sa, že na sporné dokumenty možno uplatniť všeobecnú domnienku nezverejnenia. Komisia konkrétne tvrdila, že postup uznávania projektov v oblasti surovín za strategické projekty podľa aktu o kritických surovinách je podobný postupom verejného obstarávania, v prípade ktorých súdy EÚ uznali, že by sa mohla použiť všeobecná domnienka. V takom prípade dotknutá inštitúcia Únie nemusí individuálne preskúmať sporné dokumenty ani vysvetliť konkrétnu ujmu, ktorú by ich zverejnenie spôsobilo. Naopak, predpokladá sa, že vzhľadom na to, že dokumenty sú súčasťou konkrétneho spisu alebo kategórie, musia zostať dôverné v celom rozsahu.

30. Napriek tomuto tvrdeniu však Komisia opísala obsah sporných dokumentov a posúdila, či existuje skutočné a nehypotetické riziko, že zverejnenie ich obsahu by poškodilo obchodné záujmy dotknutej spoločnosti, a či existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Inými slovami, Komisia vykonala individuálne preskúmanie sporných dokumentov, čo znamená, že sa v skutočnosti neopierala o všeobecnú domnienku nezverejnenia.

31. Ombudsman teda posúdil podrobné tvrdenia Komisie týkajúce sa zamietnutia prístupu na základe obsahu sporných dokumentov.

32. Komisia uviedla, že dokumenty obsahujú informácie o špecifickom technologickom know-how dotknutej spoločnosti a podrobné prevádzkové aspekty týkajúce sa realizácie predmetného projektu v oblasti surovín. Tvrdila, že zverejnenie by tak odhalilo obchodnú stratégiu a know-how spoločnosti tretím stranám, čo by narušilo jej konkurenčné postavenie na trhu. Komisia vzhľadom na svoje posúdenie projektu, na základe ktorého sa rozhodla neoznačiť ho za strategický projekt podľa aktu o kritických surovinách, tvrdila, že zverejnenie by ovplyvnilo aj dobré meno spoločnosti a malo negatívny vplyv na možnú budúcu žiadosť, ktorú by spoločnosť mohla chcieť predložiť podľa aktu o kritických surovinách.

33. Inšpekcia, ktorú vykonal vyšetrovací tím ombudsmana, ukázala, že požadované dokumenty obsahujú podrobné obchodné informácie o obchodnej stratégii, odborných znalostiach a plánovaní projektov spoločnosti v celom rozsahu, ako ich opisuje Komisia. Okrem toho sa zdá, že dotknutá spoločnosť medzičasom predložila novú žiadosť o uznanie projektu za strategický projekt, ktorá sa v súčasnosti posudzuje. Ombudsman preto považuje za rozumné považovať obsah dokumentov za obchodne citlivý, a teda toto zverejnenie by poškodilo obchodné záujmy dotknutej spoločnosti.

O uplatňovaní nariadenia o Aarhuskom dohovore a existencii prevažujúceho verejného záujmu

34. Ak inštitúcia EÚ zistila, že poskytnutie prístupu verejnosti k dokumentom by odôvodnene narušilo ochranu obchodných záujmov, musí prístup zamietnuť, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení [21].

35. V tejto súvislosti sťažovateľ s odkazom na nariadenie o Aarhuskom dohovore [22] tvrdil, že dokumenty pravdepodobne obsahujú informácie o životnom prostredí a že takéto informácie by sa museli zverejniť bez ohľadu na ich obchodnú citlivosť.

36. Cieľom nariadenia o Aarhuskom dohovore je zabezpečiť, aby sa „informácie o životnom prostredí“ postupne sprístupňovali a šírili verejnosti [23] Účelom prístupu k týmto informáciám je podporiť účasť verejnosti na rozhodovacom procese, a tým zvýšiť zodpovednosť a prispieť k informovanosti verejnosti a podpore prijatých rozhodnutí. Predpokladá sa teda, že existuje verejný záujem na prístupe k „informáciám o životnom prostredí“ a Komisia by to mala zohľadniť pri posudzovaní žiadostí o prístup verejnosti [24].

37. Verejný záujem na prístupe k „informáciám o životnom prostredí“ automaticky neprevažuje nad záujmom na ochrane prostredníctvom nezverejnenia požadovaných dokumentov. Naopak, musí sa posudzovať na základe individuálneho preskúmania dokumentov a ich kontextu.[25] To je odlišné v prípade konkrétneho druhu „informácií o životnom prostredí“, t. j. informácií, ktoré „sa týkajú emisií do životného prostredia“. V prípade tohto osobitného druhu informácií o životnom prostredí sa predpokladá, že existuje prevažujúci verejný záujem, pokiaľ ide o ochranu obchodných záujmov [26].

38. V tomto prípade, ako poznamenala Komisia, by environmentálne a sociálne riziká spojené s týmto projektom pretrvávali bez ohľadu na to, či je v rámci aktu o kritických surovinách označený za strategický projekt. Ak projekt akýmkoľvek spôsobom pokračuje, verejný záujem na prístupe k súvisiacim informáciám o životnom prostredí zostáva v platnosti. Preto , akékoľvek informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia obsiahnuté v projektových žiadostiach, o aké ide v prejednávanej veci, nemožno považovať len za prospektívne len preto, že projektová žiadosť bola neúspešná. V tejto súvislosti sa stanovisko Komisie zhrnuté v bodoch 22 a 23 vyššie zdá byť rozporuplné.

39. Nahliadnutím do dokumentov sa potvrdilo, že obsahujú informácie kvalifikované ako „informácie o životnom prostredí“ podľa Aarhuského nariadenia. Tieto informácie sú však svojou povahou pomerne všeobecné a neobsahujú napríklad konkrétne podrobnosti o predvídateľných emisiách do životného prostredia. Vzhľadom na to, že dokumenty neobsahujú informácie týkajúce sa emisií (v prípade ktorých sa predpokladá existencia prevažujúceho verejného záujmu), verejný záujem na zverejnení by sa mohol považovať za prevažujúci nad príslušnými obchodnými záujmami len vtedy, ak by slúžil osobitnému verejnému záujmu, ktorý sa považuje za dôležitejší.[27]

40. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že dotknutá spoločnosť už verejne sprístupnila určité environmentálne informácie o plánovanom projekte v oblasti surovín. To zahŕňa nedávnu správu o rozsahu pôsobnosti, ktorá bola vypracovaná po tom, ako spoločnosť požiadala o uznanie svojho projektu za strategický projekt v rámci aktu o kritických surovinách. V podrobnej správe sa uvádza metodika a podrobnosti plánovaného posúdenia vplyvov na životné prostredie a sociálnu oblasť, ktoré sa ešte musí uzavrieť.

41. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, keďže dotknutá spoločnosť opätovne požiadala o uznanie predmetného projektu za strategický projekt v súčasnej výzve na predkladanie žiadostí a zdá sa, že projekt je politicky podporovaný. Nie je však jasné, ako by sa zverejnením neúspešnej žiadosti zabezpečilo riadne posúdenie novej žiadosti pre ten istý projekt. Nič nenasvedčuje ani tomu, že by posúdenie súčasného uplatňovania Komisiou bolo akýmkoľvek spôsobom nedostatočné alebo by podliehalo neprimeranému vonkajšiemu zasahovaniu. V každom prípade skutočnosť, že dotknutá spoločnosť opätovne podala žiadosť, znamená aj to, že jej príslušné obchodné záujmy zostávajú v platnosti.

42. Skutočnosť, že dokumenty obsahujú určité informácie o životnom prostredí, teda nemôže vylúčiť potrebu ochrany predmetných obchodných záujmov.

43. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že prístup verejnosti bol potrebný, pretože Komisia neuverejnila zoznam všetkých projektov v oblasti surovín, ktoré predložili žiadosť o uznanie za strategický projekt, ombudsman si nie je vedomý takejto povinnosti. Podľa aktu o kritických surovinách je Komisia povinná uverejňovať len rozhodnutia o uznaní projektu v oblasti surovín za strategický projekt [28], čo urobila.[29] Takáto povinnosť neexistuje, pokiaľ ide o žiadosti, ktoré boli neúspešné.

Ďalšie úvahy

44. Napokon z nahliadnutia do dokumentov vyplynulo aj to, že niektoré z nich obsahujú osobné údaje jednotlivcov. Na zverejnenie takýchto informácií musia žiadatelia najprv preukázať, že je potrebné získať prístup a že táto potreba musí byť vo verejnom záujme.[30] Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ neuviedol takúto potrebu zverejnenia akýchkoľvek osobných údajov.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Európska komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, keď odmietla poskytnúť verejnosti prístup k požadovaným dokumentom.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg 12. marca 2026

 

[1] Nariadenie 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj.

[2] Pozri najmä článok 6 ods. 1 a články 7 a 10 nariadenia 2024/1252.

[3] K dispozícii na adrese: https://single-market-economy.ec.europa.eu/calls-expression-interest/call-applications-strategic-projects-under-critical-raw-materials-act_en.

[4] Rozhodnutie Komisie, v ktorom sa uvádzajú všetky projekty, ktoré boli označené za strategické projekty v rámci EÚ, je k dispozícii na adrese: https://webgate.ec.europa.eu/circabc-ewpp/d/d/workspace/SpacesStore/1958718b-21e9-40f4-9c9f-42a58dc4c5a3/download.

[5] Rozhodnutie Komisie, v ktorom sa uvádzajú všetky projekty, ktoré boli označené za strategické projekty mimo EÚ, je k dispozícii na adrese: https://single-market-economy.ec.europa.eu/document/download/808502c2-21c7-4ca8-855f-ff0b528f91c4_en?filename=C_2025_3491_1_EN_ACT_part1_v4.pdf.

[6] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: http://data.europa.eu/eli/reg/2001/1049/oj.

[7] https://single-market-economy.ec.europa.eu/sectors/raw-materials/areas-specific-interest/critical-raw-materials/strategic-projects-under-crma_en, pozri najmä „Príručku pre žiadateľov“ a časť „FAQ“, ktorá obsahuje vzory správy o individuálnom posúdení a správy o konsenze.

[8] K dispozícii na adrese: https://webgate.ec.europa.eu/circabc-ewpp/d/d/workspace/SpacesStore/67bb9f09-7463-4f5e-9490-69bb793102f4/download.

[9] V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) druhou a štvrtou zarážkou nariadenia č. 1049/2001.

[10] V súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001.

[11] Strategické vyšetrovanie OI/2/2022/OAM týkajúce sa času, ktorý Európska komisia potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom: https://www.ombudsman.europa.eu/en/case/en/60766.

[12] Rozhodnutie v uvedenom strategickom vyšetrovaní OI/2/2022/OAM: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/175321.

[13] Smernica 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu: https://eur-lex.europa.eu/eli/dir/2004/109/2024-01-09.

[14] Komisia odkázala na rozsudok Všeobecného súdu z 26. marca 2020, ViaSat/Komisia, T-734/17, body 43 a 55: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:62017TJ0734.

[15] Komisia sa odvolala na rozsudok Všeobecného súdu z 21. novembra 2018, Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe/Komisia, T-545/11 RENV: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:62011TJ0545(01).

[16] Nariadenie č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (ďalej len „Aarhuské nariadenie“): http://data.europa.eu/eli/reg/2006/1367/oj.

[17] Sťažovateľ sa odvolal najmä na článok 6 ods. 1 Aarhuského nariadenia.

[18] Sťažovateľ sa odvolal na článok 7 ods. 8 aktu o kritických surovinách.

[19] Pozri napríklad rozsudok Všeobecného súdu zo 7. februára 2018, PTC/EMA, T-718/15: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=199044&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=13039858.

[20] Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, bod 51: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=205322&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=19039430.

[21] V súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

[22] Nariadenie č. 1367/2006, pozri poznámku pod čiarou č. 16.

[23] Článok 1 ods. 1 Aarhuského nariadenia.

[24] Pozri aj rozhodnutie ombudsmanky vo veciach 1132/2022/OAM a 1374/2022/OAM (https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/168684), bod 34.

[25] Pozri aj rozhodnutie ombudsmanky vo veciach 1132/2022/OAM a 1374/2022/OAM, bod 35.

[26] V súlade s článkom 6 ods. 1 Aarhuského nariadenia.

[27] Pozri aj spoločné veci 1132/2022/OAM a 1374/2022/OAM (poznámka pod čiarou č. 24) a rozsudok Všeobecného súdu z 18. júna 2025, Arysta Lifescience/EFSA, T-222/23: https://infocuria.curia.europa.eu/tabs/document/T/2023/T-0222-23-00000000RD-01-P-01/ARRET_NP/301285-EN-1-html.

[28] V súlade s odôvodneniami 14 a 16 aktu o kritických surovinách.

[29] Pozri poznámky pod čiarou 4 a 5.

[30] V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia 2018/1725 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj/eng.