Vec sa týkala rozhodnutia Európskej komisie, ktorým sa Španielsku udelila výnimka z pravidla v smernici o energetike. V tomto pravidle sa stanovuje, že prevádzkovatelia prenosových sústav nesmú vlastniť zariadenia na uskladňovanie energie. Rozhodnutím sa udeľuje výnimka z tohto pravidla, pokiaľ ide o prečerpávacie vodné elektrárne na Kanárskych ostrovoch. Sťažnosť ombudsmanovi bola, že Komisia nesprávne vyložila pravidlo a že v každom prípade neboli splnené podmienky na udelenie výnimky.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že hoci sťažnosť nebola bezpredmetná, opatrenia Komisie nepredstavovali nesprávny úradný postup. Ombudsmanka však navrhla, aby Komisia pripomenula svojim útvarom význam vecnej a dostatočne podrobnej spolupráce s občanmi, ktorí jej upozorňujú na dobre podložené a podrobné obavy.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť prístup verejnosti k žiadosti o uznanie projektu ťažby a spracovania nerastných surovín za „strategický projekt“ podľa aktu o kritických surovinách a súvisiaceho posúdenia Komisie. Komisia sa domnievala, že zverejnenie by ohrozilo obchodné záujmy dotknutej spoločnosti, a to aj preto, že projekt nebol označený za strategický projekt. Sťažovateľ okrem iného tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, pričom tvrdil, že predmetné dokumenty pravdepodobne obsahujú dôležité informácie o životnom prostredí.

Na základe kontroly sporných dokumentov jej vyšetrovacím tímom ombudsmanka konštatovala, že bolo rozumné, aby sa Komisia domnievala, že zverejnenie by poškodilo obchodné záujmy dotknutej spoločnosti. Okrem toho, hoci dokumenty obsahujú určité informácie o očakávaných environmentálnych a sociálnych vplyvoch projektu, nestačilo to na preukázanie prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup v súvislosti so zamietnutím prístupu zo strany Komisie.

Vec sa týkala zloženia jednej z expertných skupín Európskej komisie, poradnej skupiny pre priemysel energetickej platformy EÚ. Keďže členstvo v tejto skupine je vyhradené pre zástupcov priemyslu, sťažovatelia, dve mimovládne organizácie, sa obávali, že jej zloženie je nevyvážené. Tvrdili, že táto situácia poskytuje spoločnostiam vyrábajúcim fosílne palivá privilegovaný prístup k tvorcom energetickej politiky EÚ.

Ombudsmanka zistila, že Komisia poskytla primerané vysvetlenie konkrétneho zloženia skupiny v čase jej vytvorenia, konkrétne, že potrebuje špecializované informácie od zainteresovaných strán z odvetvia o IT nástroji vyvinutom na ich výlučné použitie. Tento IT nástroj sa však používa už viac ako rok a zdá sa, že jeho koncepcia sa stabilizovala. Vzhľadom na túto skutočnosť a širší mandát poradnej skupiny pre priemysel ombudsmanka naliehavo vyzvala Komisiu, aby zvážila primeranosť zloženia skupiny. Platí to najmä vzhľadom na to, že niektoré prvky, o ktorých sa v skupine diskutuje, sú v súčasnosti trvalým prvkom energetického rámca EÚ. Predložila návrh na zlepšenie riešenia tohto problému. Ombudsmana nepresvedčili ani vysvetlenia, ktoré poskytla Komisia v súvislosti s vylúčením občianskej spoločnosti zo štatútu pozorovateľa. Predložila druhý návrh na zlepšenie riešenia tohto problému.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie a požiadala Komisiu, aby podala správu o opatreniach, ktoré prijala na základe svojich návrhov na zlepšenie.  

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa činností a členov pracovnej skupiny EÚ – USA pre energetickú bezpečnosť. Cieľom osobitnej skupiny je diverzifikovať dodávky energie v Európe a znížiť jej celkový dopyt po energii. Osobitná skupina na tento účel organizuje stretnutia a spolupracuje s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane súkromného sektora.

Európska komisia odmietla zverejniť názvy spoločností, ktoré sa zúčastnili na zasadnutiach osobitnej skupiny. Odvolávala sa pritom na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo ohroziť ochranu obchodných záujmov a medzinárodných vzťahov.

Ombudsmanka preskúmala sporné dokumenty a zistila, že nie je jasné, ako by zverejnenie názvov spoločností konkrétne a skutočne ohrozilo tieto záujmy.

Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko s cieľom poskytnúť výrazne lepší prístup verejnosti. Komisia prijala návrh riešenia a v plnom rozsahu sprístupnila dokumenty. Ombudsmanka uvítala pozitívnu reakciu Komisie na jej návrh riešenia a prípad uzavrela.